Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, ctené pani poslankyne, vážení poslanci, milí hostia. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím o väčší kľud. Pán poslanec nemôže takto vystúpiť.

Sopko, Miroslav, poslanec NR SR
V prvom rade poviem, keďže máme tu pred nami zákon, ktorý sa venuje školstvu, že ma veľmi teší taká hojná účasť práve pri preberaní tohto bodu. Napĺňa ma to optimizmom a naozaj pôjdem k veci, ako som tu už správne poznamenal, aby som to nezdržiaval. V prvom rade nie tak dávno, pred chvíľočkou sme počuli, že opozícia len kritizuje a kritizuje. Ja sa pokúsim toto tvrdenie vyvrátiť tým, že tentoraz budem chváliť.
Budem chváliť zámer predkladateľov tým spôsobom, že naozaj pristúpili k potrebným zmenám, ktoré sa okrem iného venujú aj spravovaniu elektronických dokumentov v širšom zmysle, ako bolo v mojom predchádzajúcom návrhu zákona k tlači o elektronickej triednej knihe, pretože tento návrh zákona už pojednáva o všetkých dokumentoch, čo musím jednoznačne oceniť. A povedať aj zároveň to, že oceňujem tiež aj prácu všetkých riaditeľov a učiteľov, ktorí už dnes týmto spôsobom pracujú a snažia sa osvetou šíriť práve tento trend, aby čím viac našich škôl postupne prechádzalo na elektronizáciu celej pedagogickej dokumentácie. Bola to dlhá cesta. Bola to dlhá cesta, ktorá začínala častokrát tým, že sa báli, mnohí sa báli, akým spôsobom sa to bude vôbec dať realizovať, keďže vtedy ešte legislatívne podmienky pre to vytvorené v čistej podobe neboli. V tomto prípade vždy vývoj predbieha aj legislatívnu prax a častokrát musím to takto povedať, ako to je, legislatíva trošku je pozadu za tými modernými trendami, ktoré sa v našom vzdelávaní presadzujú. Ale je to pre nás všetkých výzva, aby sme jednoznačne pridali a podporovali vo všetkom tieto trendy, ktoré tu sú.
Každopádne, každé toto riešenie si bude od nás všetkých vyžadovať, aby sme zároveň spájali sily i veľkou osvetou, i spoločným tlakom na ministerstvo, aby aj ono pozitívne motivovalo tieto školy, aby prechádzali na takýto spôsob vedenia dokumentácie, dostávali do našich škôl postupnými krokmi, ktoré sa možno na prvý pohľad zdajú pomalé, ale sú mimoriadne dôležité. Tento moderný spôsob, pretože tu nejde len o pedagogickú dokumentáciu alebo kvázi, ako na tomto príklade elektronickej triednej knihy, tu ide o podstatne niečo viac. Tí, ktorí sa tomu trošku venujú a pozreli si, akým spôsobom to funguje, veľmi dobre vedia, že sú to spojité nádoby, že tým, že školy prechádzajú na tieto formy vedenia dokumentácie, zároveň ich rozširujú. Už dnes softvér, ktorý spracováva túto elektronickú dokumentáciu nielen o vypĺňaní určitých údajov, on už dnes slúži aj ako vzdelávacie prostredie. Tieto aplikácie naozaj v našich školách prinášajú moderné vzdelávacie formy a práve našou spoločnou snahou má byť, aby sa to dostalo do čo najväčšieho počtu škôl. Je to mimoriadne dôležité z toho pohľadu, že dnes táto doba detí, ktoré sú v školách a ktoré niektorí odborníci nazývajú generáciou Z, to znamená, že deti, ktoré už poznajú iba tento spôsob, kde fakt veľká väčšina vzdelávacích vecí sa presúva do online priestoru, je mimoriadne dôležité, aby sme týmto spôsobom naše školy motivovali, aby v tomto sa rozvíjali.
Preto som veľmi rád a verím v to, že tento návrh zákona získa čo najširšiu podporu, lebo toto je jedna z ciest ako naše školy modernizovať. A je to hádam, a teda som o tom hlboko presvedčený, snahou nás všetkých.
Takže ďakujem za pozornosť. Len toľko som chcel povedať.

Ach, bavíme sa o exekučných imunitách a potom tuto vyplynú všelijaké rôzne iné súvislosti. Pán Hrnčiar, ad jedna, hovorím komplexnejšie, alebo vôbec. Na rozdiel od toho zákona, ktorý vtedy prišiel z opozície a riešil nejakú ad hoc situáciu súvisiacu s vami, si myslím, že táto úprava, ak má prejsť a má byť čo najkomplexnejšia, by mohla prejsť medzirezortom a mohla by sem vplávať ako vládny návrh zákona. To, čo sa snažíte povedať, je pre mňa jednoducho nedostatočné. A točiť to na to, kto akým spôsobom a kedy hlasoval, úplne odkláňa tú pozornosť. Pretože aj kolegyňa tuná zo strany SaS, pani Zemanová, no Trnava skončí pravdepodobne 47 % v dlhovej službe, nech sa páči. A ja som hovoril aj o infraštruktúre, ktorá tam je, ktorá bazálne súvisí s majetkom aj župy, aj štátu, aj mesta, a tento zákon to nerieši že absolútne vôbec, ale tam nieže hrozia exekučné, tam sú. Proste také veľké odmeny si nadelili orgány, aj predstavenstvo, aj dozorná rada, že dlhová služba oproti majetku je síce v 10 %, ale bežal tam proces likvidácie letiska Piešťany, pretože títo ľudia vytvorili dlh svojimi vlastnými odmenami. To nevymyslíte, to sa jednoducho musí stať.
No a preto sa pýtam aj pri tomto type debaty, prečo z balíka samospráv obce – mestá vypadli napríklad župy. Tie župy sa aj volajú oficiálne samosprávne kraje. Čiže ak sa niekto chcel nad tým, zamyslieť nad tým komplexne, tak mohol s takým návrhom prísť. Bohužiaľ, tento návrh to neobsahuje. To nikto nehovoril, či to podporujeme alebo nepodporujeme.

Alojz, ja by som sa na to pozrel možno aj z takej širšej perspektívy, lebo tuto pán navrhovateľ, ja ho mám zafixovaného s tým, že oni zbierali podpisy pod taký návrh, že by mala existovať hmotná zodpovednosť politikov za výkon funkcie. Bola to taká strana SIEŤ, ale po prvej smeči vládnej koalície sa tá SIEŤ nejak rozpadla, a teraz tu navrhujú čosi, čo znamená, že ideme amnestovať nezodpovedné konanie politikov v zásade. A mňa potom ten širší uhol pohľadu zaujíma, že prečo si vybrali obce a mestá, lebo mňa teraz bude trápiť kraj, kde sú samosprávne kraje, pretože aj tam, a tam nesúhlasím s pánom Pčolinským, existujú napríklad autá a tie autá odhŕňajú cesty, teraz vonku padá sneh. A teda aj to je veľmi dôležitá kritická infraštruktúra alebo kritický majetok, ktorý ale exekvovaný môže byť aj po tomto návrhu zákona.
A potom pôjdeme kam? V Trnave je problém s letiskom Piešťany, ktorý má problém preto, že tam boli politickí nominanti za štát, ktorí si vyplácali také odmeny, že letisko prišlo do dlhovej služby, a oni exekvujú majetok, ktorý je štátny, obecný, mesto Piešťany, a krajský.
Čiže koho napadlo prísť s takýmto parciálnym návrhom zákona? Tvárime sa populisticky, že ide o vodu a zaujímavé veci, ale pritom je tu toľko majetku, ktorý je úplne v rovnakej a mal by požívať úplne rovnakú paľbu ochrany. Ale úplne nad tým je základná otázka, prečo ideme a chcete amnestiami chrániť nezodpovedné konanie volených zástupcov a politikov?
Ja preto si nemyslím, tak ako pán Pčolinský, že je to dobrý návrh zákona. Buď komplexnejšie, alebo vôbec nie.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte aj mne zareagovať na odpoveď na moju interpeláciu, ktorú som adresoval ministrovi financií Petrovi Kažimírovi, a jeho odpoveď je pod č. MF/007527/2017-11241113.
V tejto interpelácii som žiadal pána ministra, aby vysvetlil určitú disproporcionalitu, ktorú som postihol práve na úkor charitatívnych organizácií, a pokiaľ by sme ich porovnávali s činnosťou Potravinovej banky Slovenska. Potravinová banka Slovenska má osobitné postavenie pri odoberaní potravín z reťazcov. A to osobitné postavenie sa dotýka najmä alebo vzniká najmä na základe usmernenia Finančnej správy Slovenskej republiky, ktorá Potravinovej banke prisudzuje ako jedinej charitatívnej organizácii na Slovensku od 1. januára 2015 právo, že všetky potraviny, ktoré sú jej odovzdané pred uplynutím dátumu spotreby, si môže daňovník uplatniť v obstarávacej cene zásoby potravín. Toto usmernenie sa však vzťahuje aj na všetky potraviny, ktorým uplynul dátum spotreby alebo dátum minimálnej trvanlivosti, ak daňovník preukáže, že pred uplynutím dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti vykonal opatrenia na podporu ich predaja do uplynutia tejto doby. Pokiaľ takéto opatrenia nevykoná, tak si ich môže uplatniť do výdavkov v prípade, že ich bezodplatne odovzdá Potravinovej banke Slovenska.
Z odpovede od pána ministra som sa dozvedel v podstate informácie, ktoré sú verejne dostupné na internete aj na stránke Potravinovej banky Slovenska, a teda nedozvedel som sa nič nové. Ale tie odôvodnenia, ktorými pán minister obhajoval toto postavenie Potravinovej banky Slovenska, sa mi zdajú, mierne povedané, iracionálne. Iracionálne z jedného jednoduchého dôvodu, pretože od 1. januára tohto roku platí novela zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorá hovorí, že charitatívna organizácia môže nakladať s potravinami po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, to upozorňujem teda, jedná sa o potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, až po jej registrácii podľa ods. 1, pričom je povinná pred začatím činnosti podľa ods. 9 písm. c) požiadať príslušný regionálny Úrad verejného zdravotníctva o vykonanie úradnej kontroly každej výdajne podľa osobitného predpisu. Takže ide o naozaj zákonom stanovenú veľmi prísnu reguláciu, ktoré charitatívne organizácie môžu tieto potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti z obchodov odoberať a následne ich distribuovať.
Paradoxom postavenia Potravinovej banky Slovenska je ten, tá alebo to, že Potravinová banka Slovenska môže odoberať ešte aj potraviny pred dátumom, a nielen minimálnej trvanlivosti, ale dátumom spotreby. Dátum spotreby je uvedený na výrobkoch, ktoré, mohli by sme to nazvať, sú rýchlo kaziace sa potraviny a potrebujú teda oveľa prísnejšie podmienky pre ich manipuláciu, transport a uskladnenie. Samozrejme, samotná potravinová banka spĺňa tieto prísne usmernenia, ktoré sa vzťahujú potom aj na tie charitatívne organizácie, ktoré podľa nového zákona môžu odoberať potraviny aj po dátume minimálnej trvanlivosti, avšak spôsobom, ako ich ona ďalej distribuuje, je, je veľmi formálny. Ona podpisuje zmluvy s charitatívnymi organizáciami, ktoré nemusia splniť tieto prísne kritériá a častokrát len formálne tieto charitatívne organizácie odoberajú tieto potraviny z obchodných reťazcov na základe zmluvy, ktoré majú s Potravinovou bankou.
To znamená, charitatívna organizácia, ktorá v princípe nemusí splniť prísne požiadavky zákona, a keby ich aj deklarovala, že ich splní, tak nie sú skontrolované Úradom verejného zdravotníctva. Takýmto spôsobom sa môže dostať ku rýchlo kaziacim sa potravinám. Samozrejme, Potravinová banka Slovenska vo svojej zmluve o spolupráci definuje, že organizácie by mali spĺňať legislatívne predpoklady k manipulácii týchto potravín, avšak nedisponuje žiadnymi kontrolnými orgánmi. A keďže sa realizuje tento odber týchto potravín viac-menej na základe dohody a dobrej viery, tak naozaj mne príde absolútne nelogické, prečo organizácie, ktoré splnia tieto prísne kritériá, ktoré definuje teda zákon od 1. 1., a chceli by odoberať alebo odoberajú potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti z našich reťazcov, musia mať ešte aj podpísanú zmluvu s Potravinovou bankou Slovenska, aby mohli do svojich výdajní, ktoré zaregistrovať naozaj nie je vôbec jednoduché, umiestniť aj tovar, ktorý je pred dátumom spotreby. V princípe, keď nemajú podpis s Potravinovou bankou Slovenska, tak k tomuto tovaru sa nedostanú, pretože obchodníci im ho samozrejme nevydajú, nakoľko by si nemohli uplatniť tento tovar a odpočítať si ich vo svojich daňových nákladoch.
Z tohto pohľadu pán Kažimír v tej odpovedi uvádza, že zjednodušuje sa proces kontroly Finančnou správou, pokiaľ má toto právo len Potravinová banka Slovenska. Avšak je to paradox, pretože z môjho pohľadu tento zjednodušený proces kontroly zo strany Finančnej správy je ako keby uprednostnený pred ochranou obyvateľstva a teda zdravia obyvateľstva.
Čo sa týka druhej otázky, pýtal som sa, prečo tieto organizácie teda nemôžu odoberať tieto potraviny za takých istých podmienok ako Potravinová banka Slovenska. A bolo mi povedané, že ak sa jedná o poskytovanie potravín po uplynutí tejto doby, zákon o dani z príjmov neposkytuje žiadne daňové zvýhodnenie, a to ani ak prichádza k ich distribúcii prostredníctvom Potravinovej banky Slovenska.
Tu by som chcel ešte raz zopakovať a zdôrazniť to, čo som povedal pred chvíľou, že to nie je pravda, pretože pokiaľ si obchodník neuplatní pred uplynutím dátumu spotreby formu postupného znižovania ceny, tak v prípade, že tieto potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti potom následne chce darovať organizácii, tak, samozrejme, je pravda to, čo je napísané, že si ich nemôžu uplatniť do nákladov. Avšak pokiaľ by si uplatnil, tak by si ich mohol. A tu je ten zásadný rozdiel a veľký rozdiel, pretože, a namietali to aj obchodníci, pretože pokiaľ ten tovar je pred dátumom minimálnej trvanlivosti a obchodníci naozaj nemajú zvyk ho znižovať, znižovať jeho cenu, exspiruje nakoniec, v prípade, že tento tovar si následne vyzdvihne Potravinová banka Slovenska z tohto obchodného reťazca, tak ten obchodník len z titulu, že tú potravinu po dátume minimálnej trvanlivosti odovzdal Potravinovej banke, si môže započítať do svojich daňových výdavkov. Pokiaľ túto potravinu dá inej registrovanej charitatívnej organizácii podľa veľmi prísneho zákona, tak si odpísať túto potravinu nemôže.
Toto sa nám zdá absolútne diskriminačné a je to ešte veľký paradox, pretože zákon hovorí, že organizácia, ktorá odoberie potravinu po dátume minimálnej trvanlivosti, už ju nemôže dať inej charitatívnej organizácii, čo sa samozrejme vzťahuje aj na Potravinovú banku. Takže jednoduchá zmluva s Potravinovou bankou by čiste teoreticky mohla zjednodušiť tým organizáciám dostať sa k týmto potravinám, avšak nie, nedostanú sa, pretože Potravinová banka Slovenska síce má to privilégium, že tieto potraviny môže odoberať po dátume minimálnej trvanlivosti, ale nemôže ich dať ďalej. To znamená, organizácie sa musia zaregistrovať, ale zároveň, keď tie potraviny získajú, tak nemôže byť na tieto potraviny uplatnená daňová úľava, pokiaľ ju odoberajú z týchto obchodných reťazcov.
Viem, že je to trošičku možno zložitá téma, ale vzhľadom na to, že nie som spokojný s odpoveďami pána ministra Kažimíra a stále považujem pomery na Slovensku voči ostatným charitatívnym organizáciám za diskriminačné, žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala o tom, že som nespokojný s odpoveďou pána ministra Kažimíra.
Ďakujem pekne.

Pán minister, ďakujem pekne za vašu odpoveď. Musím povedať, že nie som veľmi spokojný s touto reakciou, lebo namiesto toho, aby zazneli naozaj korektné porovnania tohto operatívneho lízingu verzus možnosti nákupu, na čo sme vás vyzvali aj počas vašej konferencie, tak ste sa zase len zmohli na to, že obviňujete, že nemáme dobré dáta a tak ďalej. Keby ste ale išli naozaj do hĺbky zistíte, že práve ten Útvar hodnoty za peniaze by vám dal odpoveď na to, že kto sa v tomto prípade mýli.
Pre ctených poslancov len pripomeniem, že ideme obstarať na operatívny lízing za 58,7 mil. eur desať kusov vlakov Vectron cez spoločnosť, ktorá vznikla desať dní po, teda dva týždne po vyhlásení verejného obstarávania, pričom tieto rušne by nám, keby sme ich kúpili alebo keby sme si ich na dlh obstarali, by nám mohli slúžiť v plnom zdraví za rovnakú sumu 58,7 mil. eur 30 rokov. To znamená, že o 10 rokov by sme nemuseli zase vyhadzovať ďalšie peniaze a tieto rušne by nám mohli slúžiť. Nehovoriac o tom, že máme správu takýchto rušňov aj s tisíc zamestnancami, kde ŽSSK by sa o ne mohla pekne starať. Takže tieto úvahy idú práve od ľudí z Útvaru hodnoty za peniaze, že to bolo treba prehodnotiť a nie zase len napadnúť opozíciu že dala zlé prepočty, zlé fakty. Vy ste zatiaľ neukázali že či naozaj tento lízing je spoľahlivý, oprávnený alebo neoprávnený.
Takže ešte raz si zopakujme, takmer za 60 mil. eur ideme na 10 rokov prenajať rušne, keď tieto rušne, operatívny lízing skončí, musíme ich vrátiť naspäť a máme nula rušňov, nemáme nič. Pritom sme mohli mať tridsať rokov tieto rušne vo vlastníctve SR.

Ďakujem. Vážení kolegovia z osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, budeme mať dnes o 12.30 schôdzu výboru v rokovacej miestnosti č. 71, v ubytovacom zariadení. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V reakcii na pána poslanca Slobodu. Viete, pán poslanec, že čo je na tom najsmutnejšie? My tu rozprávame, argumentujeme pomerne dlho a nepočujeme žiadne reakcie z druhej strany, maximálne tak počujeme hurhaj momentálne. Ale nevadí. Čo mňa osobne zarazilo, keď som prvýkrát začul o znižovaní počtu poslancov, bolo, v akých sídlach, s akým počtom obyvateľov k tomu dochádza. Hneď mi to pripomenulo to, ako účelovo sa išiel meniť zákon pri voľbách do samosprávnych krajov, keď sa odstránila dvojkolová voľba. A chcem z tohto miesta varovať, ak bolo zámerom predkladateľa zamerať sa na tie sídla, kde súčasná koalícia, keď si pozrieme rôzne geinformačné mapy, ako bola volebná účasť, ako boli jednotlivé volebné výsledky, ak toto bol ten dôvod, prečo potrebujeme práve v týchto sídlach znížiť počet poslancov, je to veľmi chybná taktika. Ľudia veľmi dobre sledujú, čo sa deje, a takéto taktické ťahy jednoducho nevychádzajú. Ďakujem.

Ďakujem. Ako kolega Dostál, ja som takisto v miestnom zastupiteľstve, hoci počtu poslancov v miestnom zastupiteľstve sa táto úprava týkať nebude, pretože to rieši iný zákon. V každom prípade ďakujem kolegovi Grendelovi, že uviedol viaceré príklady zo života samosprávy, kde práve tá pluralita, názorová pluralita je veľmi dôležitá. A ak by tam nebola, tak by sme mohli byť svedkami mnohých zlých rozhodnutí, hlavne aj v tých väčších miestach, mestách. Ja som si nepozerala hlasovanie napríklad o hazarde, ktoré bolo kľúčové pre Bratislavu, ale mohlo by sa stať, že by nedopadlo tak, ako dopadlo, keby bol ten počet poslancov výrazne nižší, napríklad. Ale, ako hovorím, hlavné, hlavné výhrady, počet poslancov je jedna vec, ktorú, to si myslím, že to je taký veľmi nesystémový krok, lebo ideme ju obmedziť v troch, štyroch, v štyroch prípadoch, keď majú mestá nad 10-tisíc obyvateľov, do 20-tisíc a tak ďalej, ale neriešime, neriešime ten hlavný problém neefektivity miest a obcí, ktorým je roztrieštenosť územnej samosprávy. Toto je hlavný problém, na ktorý sa teda zatiaľ vláda pána Fica neodvážila za posledných dvanásť rokov. A to je škoda. Toto by pomohlo, toto by pomohlo zefektívniť samosprávu.

Ďakujem za slovo. Dámy a páni, túto novelu by som nazval darčekom pre developerov, lobistov a špekulantov a poviem v rozprave viac, že prečo. Cieľom vlády podľa osobitnej časti dôvodovej správy je po prvé, šetrenie peňazí a zefektívnenie rokovaní mestských a obecných zastupiteľstiev pri znížení počtu ich poslancov. No, musím povedať, že naozaj tí developeri, lobisti, ale aj niektorí primátori a starostovia si nič lepšie takto pred Vianocami želať nemôžu.
Ako príklad budem hovoriť o Bratislave, aj keď tá sa riadi vlastným zákonom, takže táto novela sa jej netýka, ale ak si odmyslíme konkrétne mesto, mohlo by ísť o hocijaké iné mesto. Ale poviem z vlastnej skúsenosti ako mestského poslanca niečo o Bratislave. Lebo ten princíp je ten istý. Zoberme si teda príklad predaja pozemkov pod PKO za jedno euro – návrh primátora Nesrovnala v tomto volebnom období. Hlavné mesto v súčasnosti, ale povedzme, že by to bolo akékoľvek iné mesto, potrebovalo na súhlas za predaj za jedno euro na trojpätinovú väčšinu zastupiteľstva 27 hlasov. Po novom by stačilo, ak prešla táto novela, v prípade iných miest, ktoré by mali porovnateľný počet poslancov, aby si schránkový investor získal na svoju stranu približne o polovicu menej poslancov. Zabudnime na Bratislavu, zabudnime na PKO, proste podobných habaďúr s návrhmi na predaje s osobitným zreteľom určite poznáte zo svojich regiónov dosť.
Táto novela teda narobí len škodu a navyše siaha aj na pestrosť názorov v zastupiteľstvách, čo nie je slovné spojenie, ktoré by som vymyslel ja, je to výčitka, ktorú formulovala aj organizácia VIA IURIS k tejto novele. Zlikvidovanie tejto pestrosti samozrejme vyhovuje nielen lobistom, ale aj niektorým primátorom a starostom, vyhovovalo by určite aj bratislavskému primátorovi. Teda vyhovuje to tým starostom a primátorom, ktorí potrebujú čo najmenší počet potenciálnych odporcov a kritikov.
Ale ak chcete šetriť, čo deklarujete v tejto novele, prečo nesiahnete napríklad na počet viceprimátorov a vicestarostov? Opäť spomeniem Bratislavu, ktorá je špecifická, lebo podľa zákona o Bratislave môže mať až troch viceprimátorov. Ale načo sú napríklad Bratislave traja platení viceprimátori, v polmiliónovej Bratislave, a Starému Mestu, ktoré má len okolo 50-tisíc obyvateľov, až dvaja vicestarostovia? Na viceprimátorov a vicestarostov samozrejme ZMOS siahať nechce, pretože primátori a starostovia viceprimátorov a vicestarostov potrebujú na zabezpečenie väčšiny zastupiteľstva na svoje návrhy. Takže šetrenie týmto spôsobom by im nevyhovovalo. To, že viceprimátori a vicestarostovia zarábajú násobne viac ako niektorí obecní, komunálni poslanci, to je druhá vec. To by bolo skutočné šetrenie, keby sa znížil počet viceprimátorov a vicestarostov. Takže keby išlo skutočne o šetrenie, začali by ste tu.
A čo je zaujímavé, koľko by sa vlastne ušetrilo znížením počtu komunálnych poslancov podľa tohto návrhu? Stačí sa pozrieť do materiálu, ktorý predložil pán minister vnútra a tam sa presne dozvieme, koľko by sa ušetrilo. V doložke vybraných vplyvov k tomuto materiálu sa uvádza, že tento materiál, citujem, "nebude mať žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy". Žiaden vplyv. Inými slovami sa neušetrí nič, ani euro, len sa tie peniaze presunú na niečo iné. Lenže keď ušetríte pár stovák na niekoľkých komunálnych poslancov, na aké obrovské investície by ste mohli presunúť tieto peniaze? Takže neušetrí sa nič, iba sa škatuľky presunú. Jeden z kľúčových cieľov vlády v tejto oblasti sa teda nenaplní, peniaze sa neušetria.
A otázny je samozrejme aj ten druhý cieľ, tá efektivita. Čo tou efektivitou vlastne myslíte pri znižovaní počtu poslancov? Že budú kratšie rozpravy, lebo bude v zastupiteľstvách sedieť menej poslancov? Tak to je teda veľmi otázne. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti z bratislavského mestského zastupiteľstva. Ale ako príklady budem hovoriť politikov, ktorí už dnes nie sú aktívni. Ak si ľudia zvolia do dvadsaťčlenného zastupiteľstva dvadsať Fidelov Castrov, tak sa žiaden čas nikdy neušetrí. A ak si zvolia dvadsiatich Miklósov Durayov, ktorý počas svojej politickej kariéry v tejto sále nepovedal takmer ani slovo, tak každé zastupiteľstvo bude vybavené za desať sekúnd. Takže ani druhý cieľ sa nenaplní. Ani šetrenie peňazí, ani efektívnejšie zastupiteľstvá. Ak pre niekoho sa stanú rokovania zastupiteľstiev efektívnejšie, tak to budú len developeri, lobisti a rôzne záujmové skupiny. Ale pre demokraciu to bude krok späť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegovi Ondrejovi Dostálovi. Áno, k tejto otázke som sa z časových dôvodov nestihla dostať. Je absolútne proti nejakým pravidlám samosprávy, aby keď starosta nepodpíše nejaké uznesenie, aby sa teda zrušila povinnosť aspoň ho prerokovať v tej obecnej rade. To je jedna vec. Druhá vec, ešte som sa nevyjadrila ku kontrolórovi, ale tam myslím, že moji kolegovia predo mnou zhrnuli výhrady, výhrady veľmi jasne. Orgán, ktorý má kontrolovať starostu, aby starosta mu mohol zadávať úlohy a zahlcovať ho agendou, myslím si, že to je najlepšia cesta ako znefunkčniť kontrolórov v samospráve. A neviem teda, o čo ide v navrhovanej novele zákona, ale teda o zlepšenie fungovania samosprávy rozhodne v tejto navrhovanej novele nejde. A tí, tí kolegovia, však hovoril tu aj kolega zo SMER-u, tí kolegovia, ktorí sú v samospráve, ktorí sú buď poslancami alebo majú komunálne skúsenosti, tak vidia, že takto postavená novela zákona ide proti duchu samosprávy. Ďakujem.