Videokanál klubu

Ďakujem.
Pán kolega Jurzyca, vás sa tak dobre počúva. Jednak je to odborné, ale zároveň je to aj veľmi zrozumiteľné aj pre mňa, ktorý nemám ekonomické vzdelanie. Zároveň si ale myslím, že je to trochu márna snaha, pretože v tejto veci nejde ani tak o odborné argumenty, ale prevažuje nad tým politika. Ja si dovoľujem tvrdiť, že sú za tým blížiace sa voľby do VÚC. Viac poviem vo svojom vystúpení v písomnej rozprave. Takže určite je dobré, ak si to kolegovia vypočuli, beriem ako pozitívne, že aj reagujú. A pevne verím, že napriek všetkým politickým záujmom nám ide o spoločné dobro pre Slovensko a že to ale teraz nie je ani tak o tých diaľniciach ako skôr o tej politike a o tých župných voľbách.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem, pán predsedajúci, ďakujem, kolega Jurzyca, za veľmi také vecné a naozaj vymenovanie tých hlavných argumentov, ktoré stoja proti celej tejto myšlienke. Ja za chvíľočku budem vystupovať po tebe a budem sa snažiť vo svojom vystúpení to zjednodušiť možno na takých pár argumentov. Takže som veľmi rád, že ty si to naozaj veľmi konkrétne rozobral, do piky, a ukázal si všetky tie boľavé miesta, keď to tak nazvem, tohto návrhu, kvôli ktorému to jasne ukazuje, že to nie je dobrý návrh.
Ďakujem.

Ďakujem a oceňujem, že kolega s jemu vlastnou triezvosťou pripomenul tie základné odborné limity a to je napríklad stanovisko Rady pre rozpočtovú bezpečnosť, ktorá hovorí o dlhu ako o veľkom. Takisto tie fakty, že sme stále v oblasti sankčného pásma Európskej únie. Myslím si, že prijímanie dlhov a ešte aj s odôvodnením, že keď prestane sypať z Európskej únie, tak si budeme požičiavať, je skutočne vyvesenie vývesky smer Grécko.

Ďakujem, pán predsedajúci.
No, správa; na rozdiel od vystúpenia včera generálneho prokurátora vystúpenie pána Kováčika nebolo také inšpirujúce. On sa snaží upokojovať. Pripomínam, že včera generálny prokurátor vyslovil niektoré vety, ktoré keby sa citovali, tak by sa dali použiť trošku ako naozaj varovné a až, až zúfalé výkriky človeka, ktorý si tu včera kládol otázky, či to takto môže ísť ďalej. Poukazoval na mnohé zlyhávania celého justičného systému, vyšetrovania, bol veľmi ostrý k súdom.
Dnes ako keby sa úplne zmenil pohľad na Slovensko. Správa špeciálneho prokurátora je síce pomerne rozsiahla, má veľa detailov, ale je upokojujúca, jediné konkrétne, čo som v nej našiel, je, že žiada o desať prokurátorov posilniť prokuratúru, a verím, že je to oprávnená žiadosť.
Hlavný problém je, že pán prokurátor Kováčik je, zdá sa mi, v takej slepej uličke a je cítiť z neho istú rezignáciu. Viem si predstaviť, za aké, pod akými tlakmi tento človek celé roky pracuje. Zrejme jeho psychika je veľmi odolná, a preto si ho mocní muži tohoto štátu opakovane vyberali do tejto chúlostivej pozície. On by mal byť tým Giovannim Falcone, tým prokurátorom, ktorý pôjde aj proti mafiám, či sú politické, alebo tie klasické, človekom, ktorý bude dvíhať slogan "padni, komu padni". Tým Giovannim Falcone by mal byť aj preto, lebo, jednoducho povedané, Bašternák, Gorila, únos, vražda Remiáša, vražda Gauliedera, ale aj kauza Šatan, aj keď mám načrieť do minulosti, alebo nahrávka už spomínaná hlasu podobného pánovi Ficovi. Neustále, skoro dennodenné informácie o podozrení z úplatkov, či sa chytíte eurofondov, alebo regionálnej a komunálnej sféry.
Na rozdiel od mojich predrečníkov oceňujem, že sleduje špeciálna prokuratúra aj túto sféru, lebo som aj komunálny poslanec a ja nepochybujem, že v tejto oblasti je obrovská práca pred nami, nepochybujem o tom, že komunálna sféra splanela, že títo politici, ktorých sú desaťtisíce, poslanci komunálnej sféry, regionálnej sféry, keď vidia, že tam hore sa ešte nezačalo zametať, tak majú istotu, že kým to k nim príde, tak toho sa nedožijú.
Čo považujem za najnešťastnejšie a teraz, pán Kováčik, to nechcem, nechcem byť, nebol, som tu celé tie roky, čo vy ste Kováčik, nebol som poslancom, čo vy ste nie Kováčik, ale špeciálny prokurátor, a to ste už naozaj veľmi dlho. A viacerí kolegovia vyzdvihujú, že ste tam vstúpili s veľkým entuziazmom, no ale táto správa hovorí, že ten entuziazmus vám okolnosti nedovolili premeniť na silné, veľké činy, veľké výsledky a že iste ste aj vy osobne sklamaný, že sa vaše meno a vaša tvár stáva napríklad pre mladých študentov synonymom nehybnosti, synonymom ochrany korupcie na najvyšších miestach.
Neviem celkom posúdiť, že čo sa vo vás odohráva, či sa predsa len odhodláte k tomu, aby ste vzniesli obvinenia tam, kde sa to očakáva, tam, kde to je namieste, alebo napokon sa rozhodnete z celej veci vycúvať aspoň s akou-takou cťou, alebo urobíte tú najhoršiu vec, že proste budete potichu čakať na vypršanie mandátu.
To, že v správe napríklad nájdu poslanci, že bolo odsúdených 20 ľudí za zneužívanie právomocí verejného činiteľa, je očividným dôkazom, že toto, žiaľ, nie je skutočný obraz Slovenska. Slovensko a jeho politický život a jeho verejní činitelia, ak by mali iba 20 prehreškov, tak by sme boli už to slovenské Švajčiarsko. Nie, proste nejde to a nie je to podľa mojej mienky v tom, že vám chýba desať prokurátorov. Kľúčové, načo môžte vystačiť aj sami, lebo uvedomme si, že koľko nám vzniklo, pán Kováčik, iniciatív a občianskych skupín, ktoré sa rôznymi formami snažia vyplieť z tej našej záhradky, z toho Slovenska korupciu, ktoré sa snažia poukazovať na trestnú činnosť ekonomického charakteru, s eurofondami a tak ďalej a tak ďalej, na predražovanie zákazok, na zlé hospodárenie v komunálnej sfére. To všetko vzniká odspodu práve preto, že zhora neboli činy. Či to je; pri pohľade však hodnotiť také dlhé pôsobenie, ako vy ste v úrade, si vonkoncom netrúfam, či to je tak alebo onak pri dlhodobom hodnotení.
Faktom je, že v tejto chvíli Slovensko potrebuje celkom iný prístup k likvidácii korupcie na najvyšších miestach. Skutočne to, čo jeden politik povedal, že tam žiadna korupcia nie je, vy dokumentujete v tejto správe, nikto ale, obávam sa, že ani z vašich, ani z radov koalície, takémuto tvrdeniu veriť nemôže. Takže obraciam sa na vás aj ja, tak ako iní kolegovia s výzvou, aby ste odstúpili z funkcie.

Ďakujem za slovo. V súvislosti s hľadaním príčin toho, že prečo je taký ten stav na Slovensku beznádejný, sa zamýšľam, že cieľom, cieľom tejto špecializovanej prokuratúry bolo naozaj oddeliť tento úrad tak, aby bol nezávislý, aby bol imúnny voči miestnym vplyvom, aby konal autonómne. A zdá sa, že spočiatku naozaj sa im darilo tento nápad takto to spraviť, napĺňať. A stále sa mi natíska otázka, ktorá, ktorú by sme mohli položiť pánu špeciálnemu prokurátorovi, či sa cíti slobodný, či sa cíti naozaj nezávislý vo svojom rozhodovaní, alebo, resp. či by nám mohol povedať, že či sú nejaké vplyvy, ktoré sú naňho vyvíjané, aby konal tak, ako konal, alebo nekonal tak, ako nekonal.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. 
Pán kolega Dostál, na rozdiel od teba ja absolútne súhlasím s tou časťou tejto správy, že na vine, prečo sa ľudia boja oznámiť korupciu, sú politici. A to menovite politici Robert Fico a Robert Kaliňák. A predpokladám, že autor tejto správy je v tomto s nami zajedno.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Z toho, čo hovoríme, si treba pripomenúť, že čo znamená slovo korumpare alebo korupcia. Znamená to, je to z latinčiny, mravná skazenosť. Naozaj tu sa bavíme o eticko-morálnom rozmere celej tejto korupcie, ktorá tu je, a ľudia sú natoľko frustrovaní, natoľko znechutení tým, čo sa v štáte nedeje a malo by sa diať, že strácajú dôveru, dôsledkom čoho sú potom príklony k extrémizmu a podobne. A vy máte, pán špeciálny prokurátor, tú moc v rukách, aby sa vytvoril ten precedens, ako keby z tej, z toho domčeka z kariet vy môžete vytiahnuť tú jednu kartu alebo tú jednu tehličku a postupne by sa táto zorganizovaná zločinecká skupina, ktorá nám tu vládne, začala rozsýpať.
Malo by platiť, že padni, komu padni. A keď niekto ukradne pár rožkov z obchodu, tak je za to stíhaný a môže skončiť vo väzení. Ale keď tu niekto v miliónoch eur predražuje zákazky, rozkráda takýmto spôsobom republiku, tak je to všetko tak pekne zabetónované, že sa nič nedeje. A tu naozaj, ako aj pán prezident zdôrazňuje, potrebujeme zažiť konečne úspech, potrebujeme dostať toho prvého politika do väzenia. Nech si hovorí, kto chce, čo chce o Matovičovi, ale dennodenne tu zverejňoval veci ohľadom ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Niekto sa zaoberá aj na špeciálnej prokuratúre týmito jeho kauzami? Alebo skutok sa nestal?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja by som mal iba pripomienku k tomu obdobiu, ktoré si, Jano, spomínal z čias pôsobenia pána Kováčika ako vojenského prokurátora. Svet nie je úplne čierno-biely a ja si pamätám na jeden konkrétny prípad, ktorý pán Kováčik dozoroval, keď bol na Vojenskej prokuratúre. Týkal sa verbálneho útoku na verejného činiteľa a vtedy preukázal celkom odvahu. Ten prípad skončil podaním obžaloby na súde a myslím si, že aj vďaka vtedajšej odvahe bol pán Kováčik potom navrhnutý za špeciálneho prokurátora v tom čase a zvolený.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán špeciálny prokurátor, vážené kolegyne, vážení kolegovia, správu o činnosti špeciálnej prokuratúry sme už rozoberali aj na ústavnoprávnom výbore, ktorého som členom. Ústava hovorí v čl. 149, že "prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb", a správa špeciálneho prokurátora hovorí na str. 2, že medzi úlohy špeciálnej prokuratúry patrí to, aby vykonávala prokurátorský dozor "vo vzťahu k najzávažnejším formám kriminality a korupcie s cieľom sústrediť takýto dozor na jednom centrálnom orgáne, ktorý by bol imúnny voči miestnym vplyvom".
V tejto chvíli ja by som nechcel príliš sa zdržiavať pri tejto správe, ktorá hovorí veľmi stroho, veľmi úzko o tom, že ako keby korupčných prípadov ubúda, krajine sa darí, všetko je v poriadku. Skôr by som prečítal z tohto miesta aktuálne listy, ktoré, bohužiaľ, chodia nám do pošty a nechodia, pán špeciálny prokurátor, vám do pošty. Ale v tejto chvíli reagujem na výzvu, ktorú ste dali na ústavnoprávnom výbore, že máte otvorené dvere a môžme prichádzať, môžme nahlasovať korupčné prípady. Tu v tejto chvíli sa cítim možno viac ako nahlasovateľ korupcie ako politik alebo ako čokoľvek iné a rozhodol som sa, že v tejto chvíli túto vašu otvorenosť prijímam a v tejto chvíli začnem s týmto nahlasovaním korupcie priamo vám osobne.
Prvý list, ktorý teda včera som si otvoril a súvisí, samozrejme, aj s ľuďmi, ktorí tu sedia v tomto pléne. "Dobrý deň, píšem vám, lebo sa zaujímate o situáciu v Národnej diaľničnej spoločnosti. V rozhlase ste rozprávali o tom, že z tejto spoločnosti odchádzajú odborníci. Podľa môjho názoru nové vedenie vidí v NDS zlaté vajce, a preto sa robia veľké personálne zmeny. Všetky zmluvy s dodávateľom idú cez riaditeľstvo v Bratislave a dodávatelia musia platiť obrovské sumy, aby mohli pre NDS robiť, samozrejme, niekomu do vrecka. Medzi dodávateľmi sa šušká o 10 až 30 % zo zadanej zákazky. Samozrejme, to nikto nepotvrdí, lebo všetci sa boja. Máme tu asi novodobé výpalníctvo. A zrejme to siaha aj vyššie k vláde, lebo zamestnanci posielali viacero anonymov a najnovšie petíciu z Liptovského Mikuláša. Poslali ju ministrovi dopravy, premiérovi, prezidentovi. Nikto sa im ani len neozval, ale nový vedúci strediska Roman Janči áno. Vyhráža sa im, že ich všetkých poprepúšťa. V petícii šlo o navrátenie predchádzajúceho vedúceho, nakoľko ho nahradil človek s praxou kuchára v Rakúsku a hovorí, že všetky peniaze, ktoré vložil do politiky sa mu musia vrátiť" a tak ďalej, nejdem pokračovať. Konkrétny prípad, konkrétna situácia na NDS v Liptovskom Mikuláši, kde títo ľudia sa nevedia domôcť spravodlivosti.
Otvoríme si noviny a čítame, že v roku ´15 pán podpredseda parlamentu Glváč sa rozhodol nakúpiť vrtuľníky, ktoré sme nepotrebovali. Obchod za 235 mil. eur sa dohodol bez súťaže. Američania chceli predávať a Glváč s Ficovou vládou na ich výborný nápad prikývli. Podnikateľ Glváč, držiteľ modrej knižky, hovorí, že u nás vznikne výcvikové centrum pre Black Hawky. Realita, americký výrobca avizuje, že cena bude výrazne vyššia ako pôvodných 235 mil. eur. Glváč to dohodol bez súťaže, na prvé štyri stroje, samozrejme, bez, sú to holé vrtuľníky bez nejakej výzbroje. Konečný účet môže byť oveľa vyšší. Však to sú obrovské peniaze, to sú obrovské škody. A ja vás pekne prosím, aby ste v tejto veci začali tiež konať.
A teraz sa vráťme ešte naspäť k vám, k vašej činnosti. Na ústavnoprávnom výbore ste naznačili, že už psychicky nezvládate ten tlak, ktorý je na vás vyvíjaný zo strany médií, študentov, verejnosti a že určite skončíte svoje funkčné obdobie skôr ako v riadnom čase. Bolo by, ako pán kolega Galko spomínal, dobré, keby to bolo čím skôr, čo je taká nejaká obava, ktorá z tohto zabetónovaného korupčného systému, ktorý tu máme, vyplýva, že aby to nebolo, že sa možno týždeň, dva pred tým, ako skončí funkčné obdobie, vzdáte a následne vás potom budú voliť, táto vládna koalícia, na ďalšie päťročné obdobie, aby tento betón pokračoval. Je to možno neopodstatnená obava, ale veľmi pekne vás prosím, aby ste zvážili čím skôr takýto krok. A vy ste začínali ako pomerne aktívny, že dobrý prokurátor. Boli za vami aj nejaké výsledky a predpokladám, že možno smerom k dôchodku by ste chceli s nejakou takou reputáciou odísť z tohto úradu, a preto neváhajme, vyšlime nejaký signál.
A ešte keď sa vrátim k tomuto výboru, na ktorom sme diskutovali. Čo bolo pre mňa dôležité, bolo to, že aby verejnosť sa dozvedela, či Robert Fico bol, alebo nebol v byte na Vazovovej, či tam tú kolu pil, alebo nepil. Rovnako som povedal, že je dôležité, aby verejnosť sa dozvedela, či nahrávka hlasu podobného Ficovi je hlas Roberta Fica. Asi to budete opakovať, ale tam ste povedali, že; niečo v tom zmysle, že to nejak neboli trestné činy alebo že to neni z hľadiska možno vašej práce až také podstatné. Ja som vám na to odpovedal, že v každej normálne fungujúcej demokratickej krajine už len náznak takéhoto konania by úplne diskvalifikoval verejných funkcionárov na svoje posty. A tu hovoríme o premiérovi vlády Slovenskej republiky. V prípade týchto vrtuľníkov hovoríme o podpredsedovi parlamentu. V prípade NDS-ky tu máme politicky zodpovedného pána Bugára. Takže neviem, či je to až také zložité, až také ťažké, aby sa nekonalo.
Ešte si dovolím pokračovať v otázkach, ktoré médiá, verejnosť aj my opoziční politici na vás máme. Či sa považujete za dostatočného odborníka, aby ste riešili kauzy ako Gorila, hlas podobný Ficovi, Bašternák alebo trestné stíhanie predstaviteľov Slovenskej kreditnej banky, financovanie strany SMER. Uvádzate, že máte tridsaťročnú prax, ale pozerajúc na váš životopis, si treba pripomenúť, že ste boli vojenským prokurátorom, kde ste riešili ľahšie typy kriminality ako šikana, alkohol, dezercia, krádeže kanád a podobne. Ako vnímate skutočnosť, že vaši podriadení prokurátori hodnotia vašu činnosť spôsobom, že chýba na prokuratúre koncepcia, hodnotenie činnosti, ktoré prípady a prečo boli zastavené, kto je ako vyťažený? Neexistujú na vašom úrade porady k možným chybám či rozhodnutiam súdov, ako treba postupovať v rôznych kauzách. Nemala by mať vaša špeciálna prokuratúra určitú koncepciu, v rámci ktorej by bolo bežnou súčasťou riadenia aj hodnotenie činnosti prokurátorov?
Keď v roku 2006 vyjadrili k Úradu špeciálnej prokuratúry negatívne stanoviská prokurátori Žilinka a Palkovič, tak ste si ich pozvali na pohovor, kde ste im vyčítali, prečo to urobili. Následne, keď sa rozdeľovali polročné odmeny, tak, samozrejme kritici Žilinka a Palkovič ako jediní nedostali nič. Otázka znie, že či je takéto trestanie prokurátorov správnym spôsobom, ako bojovať s korupciou. Z akého dôvodu ste v roku 2010 disciplinárne konali voči prokurátorovi Jánovi Šantovi pre postup v jednej kauze? A tak ďalej. Tých otázok je veľa, ale skúsme ešte aspoň nejaké tie podstatné.
V rokoch 2008 až 2009 ste nepodali ani jednu obžalobu. Zvyšných 18, respektíve 19 prokurátorov, ktorí vtedy pracovali na Úrade špeciálnej prokuratúry, ich v rovnakom období podalo viac ako 220. Zo štatistiky z roku ´14 vyplýva, že ste od roku 2004, kedy ste sa prvý raz stali šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry, podali len 12 obžalôb. Všetky pritom ste podali v tom rozmedzí 2004 až 2008. V roku ´9 až ´16 nula, nič. To znamená, že vám vychádza priemer jedna podaná obžaloba ročne. Pre porovnanie, prokurátori, ktorí na ÚŠP sa zaoberajú korupciou, podajú aj viac ako 30 obžalôb ročne. Dokonca aj tí, ktorí riešia zložité ekonomické prípady, podajú aspoň tri obžaloby ročne. A ak sa chcete vyhovoriť na to, že vy riadite, tak tu vás práve generálny prokurátor kritizuje a zároveň vyzýva, aby ste sa venovali riadeniu a neprideľovali si trestné veci.
Posledná vec. Chcem vás požiadať, aby ste nám odpovedali, ako momentálne stojí vyšetrovanie kauzy Bašternák a kauzy Gorila. Sú to, na ústavnoprávnom výbore ste naznačili, že máte nejaké nové fakty, nové zistenia a že čoskoro budú tieto zistenia zverejnené. Chcem vás poprosiť, aby aj tu v pléne ste priblížili verejnosti, konkretizovali, o čo sa jedná, a poskytli nejaké nové fakty.
A úplne na záver dovoľte, aby som tak ako aj pána generálneho prokurátora, aj vás vyzval k takej väčšej otvorenosti vo vzťahu k verejnosti. Keď pozeráme na Lenku Bradáčovú v Českej republike, keď pozeráme na prokurátorov v Európe, každý z nich otvorene komunikuje s médiami, vyjadruje sa k svojej činnosti, skladá účty zo svojej práce. Možnože ten tlak v tej kuchte, v tej verejnosti, by práve takouto otvorenou prezentáciou vašej práce povolil, keby sme neboli odsúdení na len sem-tam nejaké tlačové besedy. A tá posledná, ktorú ste mali s pánom generálnym prokurátorom, bola až nedôstojná vášho úradu, kde ste si skákali do reči, ste sa, on vás upozorňoval ako malého chlapca, čo môžte, čo nemôžte povedať. No bolo to naozaj tristné, smutné, keď to verejnosť takto sledovala.
Dovoľte, aby aj za seba som vás požiadal, aby na základe tejto nečinnosti, ktorá tu je, a na základe tej nedôvery zo strany verejnosti ste zo svojho úradu čím skôr rezignovali. A prajem vám, aby tá kariéra, ako ste ju dobre naštartovali, aby pokračovala, ale na inom prokurátorskom poste alebo na inej pozícii ako na tej, ktorú teraz zastávate.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja mám jednu drobnú poznámku k tým číslam a štatistikám, lebo čísla sú občas zradné. Myslím si, že jedna veľryba je viac ako 300 paedocyprisov, čo je najmenšia dospelá ryba na svete. Má osem milimetrov a žije v močiaroch pri indonézskych ostrovoch. Ak by som teda niečo vyčítal, tak to nie je počet tých vylovených paedocyprisov, ale počet ulovených veľrýb, delfínov a žralokov, a teda ten ochranársky princíp, podľa ktorého žraloky, delfíny a veľryby patria do voľnej prírody a nie do klietky.