Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

21.6.2017 o 18:00 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 21.6.2017 18:00 - 18:11 hod.

Budaj Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni, pán predseda, chcem hovoriť o súčasne dvoch témach, lebo sa nám prelínajú. Jednou témou je štandardná správa pána predsedu, ktorá síce z neznámych dôvodov nebola, nebola prijatá, teda mne neznámych dôvodov, zrejme politických, nie vecných, nebola prijatá na príslušnom výbore, ale podľa zbežného pohľadu aj podrobnejšieho pohľadu obsahuje celkom úctyhodný výčet aktivít Ústavu pamäti národa za minulý rok. Osobne si ja na tých aktivitách veľmi cením vedeckú prácu, cením si zahraničné vzťahy, ktoré pod súčasným vedením ÚPN značné rozšírilo. A osobne sa zúčastňujem Festivalu slobody, ktorý býva na výročie Novembra a ktorý Ústav pamäti národa za tie roky zdokonalil na jednu reprezentatívnu akciu, ktorá sa rozšírila ďaleko za múry úradu, do škôl, do kín, medzi mladých ľudí a študentov.
Zároveň ale tento rok je špecifický preto, zdá sa, že zápas o pravdu o minulosti prebieha oveľa intenzívnejšie než kedykoľvek od vzniku inštitúcie ÚPN. Nepamätám si obdobie, kedy by súčasne hrozilo spochybňovanie pravdy o minulosti aj zo strany pravicového extrémizmu a tak isto aj zo strany pohrobkov komunistického režimu. ÚPN ale za tie roky, ktoré uplynuli, získal na autorite a chcem poďakovať aj jeho súčasnému vedeniu, preto aj napríklad v reprezentácii inštitúcie ÚPN zoči-voči známemu oligarchovi zo susedného štátu sa choval tak, ako sa inštitúcia, ktorá proste obhajuje faktické historické dokumenty, chovať má.
Neviem posúdiť, či práve tento incident, ktorý sledovala aj tlač v Českej republike, či práve ten spôsobil to, že sa zápas o minulosť stal do istej miery déja vu, pretože to, že by sa malo účelovo meniť zákon pred vypršaním mandátu predsedu správnej rady, je niečo, s čím sme už v tomto období nerátali. Myslel som, že je to naozaj vec, ktorá pominula spolu s vládou HZDS. Vtedy bolo dosť častým, že sa účelovo menili zákony, aby sa jednoducho odstránila nejaká osoba. Dokonca spomínam si, aj riaditeľ sa odstraňoval aj dvakrát za jedno volebné obdobie, lebo jednoducho, jednoducho nevyhovoval vtedajšej moci.
Na tejto schôdzi sa už personálie riešili, bol to riaditeľ RTVS. Nech už máme na to, ako tá voľba dopadla, akýkoľvek názor, treba povedať, riadne bol dokončený mandát riaditeľa RTVS. Niečo hovorí aj to, že prvýkrát vôbec odkedy, odkedy máme verejnoprávne médiá, ale aspoň bol dokončený. A jasné, že pokiaľ sa riaditeľ RTVS volí v parlamente, tak politici sa nezhodnú na predstave, kto by to mal byť, a legitímne sa zvolilo podľa mojej mienky aj absolútne korektne to, čo sa zvolilo.
Teraz ale sme tu pred chvíľou schvaľovali zákon, ktorý mení pravidlá ÚPN. A všetci vieme, ako tu sedíme, že je robený na mieru toho, aby súčasný predseda, ktorý má dobré výsledky podľa zahraničných pozorovateľov aj podľa tej správy, mohol byť odstránený. Komentár k týmto udalostiam by mohol zabrať hodiny, ale, ako vieme, rokovací poriadok dávno už neumožňuje ísť do hĺbky a ísť do minulosti, mohol by som rozprávať o tom naozaj pomerne dlho. Bol som jeden z predkladateľov toho zákona, hlasoval som zaňho, potom ho vrátil prezident Rudolf Schuster a znovu sme ho prehlasovali. Mal som so zakladateľom ÚPN aj rôzne polemiky o tom, ako užíval zákon o ÚPN. To ale všetko by patrilo skôr na nejaký seminár.
Tu dnes by sa patrilo iba zhodnotiť správu. Ja chcem stále veriť, že nie poslednú správu súčasného predsedu správnej rady, a chcem veriť a apelujem na vás, aby ste nerobili zásah do zákona. Zákon o ÚPN rátal s tým, že predseda správnej rady nevyhovie každému, je to mimoriadne citlivá inštitúcia a práve preto, ako aj podobne iné verejnoprávne inštitúcie, aj tento ústav má presne definované, kedy môže byť riaditeľ odvolaný. Všetci vieme, že takáto príčina nenastala.
Zvážte, nechcem to vôbec dramatizovať ani preháňať nejak, ale apelujem, zvážte, či k tomuto kroku pristúpite. Doposiaľ sa takáto operácia nikdy nerobila na ÚPN. Keď sme už dokázali zniesť, že riaditeľ RTVS dokončil mandát, dokončila mandát pani ombudsmanka a nebudila vždy sympatie u určitej časti politickej scény, ale dokončila svoj mandát ako v každom štandardnom štáte, apelujem, aby sme v tomto prípade nepúšťali naspäť zápach z 90. rokov, kedy sa zákony, ktoré mali garantovať riaditeľom alebo predstaviteľom verejnoprávnych inštitúcií nezávislosť, brutálne lámali cez koleno len preto, aby im ukázali, že žiadnu nezávislosť nemajú a keď sa znepáčia, tak pôjdu preč.
Na záver chcem pánovi riaditeľovi poďakovať za jeho prácu aj za minulý rok. Chcem sa mu poďakovať aj za to, že myslí na to, že tento rok bude 30. výročie, resp. jeho zamestnanci, myslím, že je tam taká mladá skupina, ktorá sa tým zapodieva, že tento rok bude 30. výročie vydania Bratislavy nahlas. Je to publikácia, ktorá mala svoju, mala svoj význam v našej ceste za slobodou a je tiež pozoruhodné, že Národná rada v minulom volebnom období ju v istom zmysle cenila alebo vyzdvihla.
Ďakujem, že ÚPN pripravuje medzinárodnú konferenciu, očakávam, že Festival slobody pripravíte, pán predseda, rovnako kvalitne ako každý rok. Tam už určite musíte mať teraz rozbehnuté práce, lebo po lete už by bolo neskoro.
A chcem tiež zdôrazniť to, čo sa patrí povedať. Je chyba, že chýba stále ešte Múzeum zločinov komunizmu, je chyba, že ÚPN nemá stále sídlo, v ktorom by také múzeum možno mohlo byť, ale nemuselo. Podstatné je, aby ÚPN nekočovalo a aby to bola inštitúcia, ktorá aj tým sídlom naznačuje, že sa dá spoľahnúť na jej účinkovanie a vedeckú a výskumnú prácu.
Už tu spomenul pán Dostál ilustratívne, ako málo pracovníkov má ÚPN. Samozrejme, my sme republika, ktorá do tej sebareflexie veľa neinvestuje. Týka sa to aj Historického ústavu SAV, vieme všeobecne, aká je, ako málo peňazí sa dostáva u nás práve do oblastí sebareflexie, historiografie, spoznávania, analyzovania svojej vlastnej cesty. Chcel by som popriať ÚPN, aby raz mohlo byť aspoň niekoľkonásobné a aby posunulo výskum tým pádom aj zdrojových materiálov tam, kde dávno mal byť.
Som rád, že môžeme mať ÚPN napriek rozporom, ktoré okolo neho sú. Verím, že budeme môcť mať, keď znovu pripomeniem aj ten 21. jún, keď to už spravil aj jeden z rečníkov predo mnou, že raz budeme môcť mať aj tento deň označený za pamätný. Chcem na to apelovať, aj to je súčasť pamäti národa, rovnako ako pamätný deň 21. augusta, kedy nás zradne prepadli okupačné vojská. To všetko je veľmi potrebné práve v tejto dobe.
A skončím tým, čím som aj začínal, kedy akoby problém minulosti a to, že spoločnosť ešte celkom neuzavrela mnohé kapitoly z tej kapitoly a ony žijú popri sebe rôzne naratívy, čo toto je za republiku, prečo máme tú republiku a na akom základe stojí republika a žijú tie naratívy popri sebe. Je to jednak dôkaz toho, že žijeme v slobode, na druhej strane každá taká doba, kde sa vytiahnu pochybnosti o samotnej demokracii a kde sa zjavujú politické strany, ktoré sú protisystémové a ktoré hovoria o úplne zrušení základov štátu, každá takáto doba by mala byť pre Národnú radu veľmi závažnou a nemala by byť dobou, v ktorej rozbijeme aj tie základy, ktoré sa podarilo vytvoriť. Jedna z takých inštitúcií pre tú pamäť národa, keď už sme to takto nazvali, je aj inštitúcia ÚPN... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán Budaj, prepáčte...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 21.6.2017 17:55 - 17:59 hod.

Jurinová Erika Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť interpeláciu a priznám sa, že ma inšpirovala len prítomnosť pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Richtera, ktorá, teda interpelácia bude zameraná alebo venovaná jemu.
Už od septembra sa rieši kauza Čistý deň. Včera sme pri správe generálneho prokurátora sa dopočuli, že podal protest alebo teda Generálna prokuratúra podala protest, prokurátorský protest. Žiadam teda ministra o informácie, ktoré súvisia s prejednávaním kauzy Čistý deň alebo neodobratej akreditácie pre Čistý deň na akreditačnej komisii. Zaujíma ma, že či je pán minister stále presvedčený o tom, že ministerstvo rozhodlo v tejto veci správne.
Druhá vec, ktorú by som sa chcela pýtať pána ministra, súvisí s ukončením pracovného pomeru dvoch psychologičiek, ktoré, ktorým bol ukončený pracovný pomer s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Pýtam sa na opodstatnenosť ukončenia pracovného pomeru zamestnankyniam psychologičkám pani Hatrákovej a pani Hradilekovej, ktoré pracovali na živých projektoch, dokonca vyjadrovali sa, že mali predpoklad aj, že budú pokračovať v nových projektoch, ktoré už ústredie práce, ktoré s ústredím práce mali rozbehnúť.
Ústredie práce uviedlo, že išlo o organizačné zmeny. Je však veľmi zvláštne, že tieto organizačné zmeny prebehli v strede mesiaca alebo počas mesiaca, je to naozaj veľmi neobvyklé a nezvyčajné, a zároveň bolo zamestnankyniam, teraz už bývalým zamestnankyniam, odporúčané, aby okamžite ukončili pracovný pomer dohodou.
Pýtam sa pána ministra, že čo bolo skutočným dôvodom ukončenia tohto pracovného pomeru, pretože vieme, že zamestnankýň, ktoré majú vzdelanie psychológa, psychologické vzdelanie, na referátoch ústredia práce je naozaj málo a majú skôr problém so získaním kvalitných ľudí. Takže zdá sa mi dosť čudné, že ak s nimi bola predtým, ako sa vyjadrovali v médiách, plánovaná ďalšia práca, tak zrazu po niekoľkých týždňoch sú z organizačných dôvodov vedené ako v nadstave.
Takže toto prosím o zodpovedanie týchto otázok pána ministra, bola by som veľmi rada, ak by sa rozhodol reagovať aj ihneď, tak ako to urobil minister vnútra.
Tiež veľmi krátka interpelácia na ministra dopravy pána Érseka a súvisí s petíciou občanov, ktorú dostal z obce Nižná. Pán minister, v tejto súvislosti ma tiež, ak by ste vedeli reagovať, veľmi zaujíma, akým spôsobom ste sa k petícii postavili a ako bola petícia občanov, ktorú podpísalo viac ako tisíc ľudí, teda vybavená z pohľadu ministerstva dopravy. Petícia sa týkala, petícia sa týkala nespokojnosti občanov s tým, že jednak sú rozbité cesty, neopravený most a zlá situácia v infraštruktúre občanov, ktorí čakajú stále na začiatok projektu cesty R3.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 21.6.2017 17:44 - 17:54 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol tiež dve moje interpelácie. Jedna sa bude týkať ministra hospodárstva pána Žigu a druhá, druhá je adresovaná riaditeľke Slovenského pozemkového fondu. Takže začnem pánom ministrom.
Pán minister, v minulom volebnom období poukazovali poslanci Národnej rady, nášho hnutia OĽANO – NOVA na možnú protiústavnosť niektorých ustanovení zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a zákona č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, najmä tých, ktoré sa týkajú poskytovania jednorazovej náhrady vlastníkom nehnuteľností zo strany držiteľov povolenia, respektíve nimi poverených osôb. Bolo poukazované predovšetkým na neprimeranosť náhrady a nevhodnosť mechanizmu vyplácania náhrady, ktorú zvolil zákonodarca. Oba zákony pritom obsahujú identické ustanovenia, ktoré upravujú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, konkrétne § 10 zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a § 11 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike.
Keďže vláda Slovenskej republiky odmietala vykonať nápravu, vec posudzoval Ústavný súd Slovenskej republiky a to vo vzťahu k § 10 zákona 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Vo svojom náleze, spisová značka PL. ÚS 42/2015 zo dňa 12. 10. 2016 skonštatoval protiústavnosť § 10 ods. 5 druhá, tretia a štvrtá veta, § 10 ods. 9, § 10 ods. 10 prvá a tretia veta a § 10 ods. 12 prvá, druhá a štvrtá veta zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, pričom poukázal najmä na svoju predchádzajúcu judikatúru, ale aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a označil úpravu náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zvolenú zákonodarcom za neprimeranú a prijatú v rozpore so záujmom na zachovaní proporcionality legislatívneho zásahu do právneho postavenia dotknutých vlastníkov. V zmysle čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak Ústavný súd, citujem, "ak Ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v ods. 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť".
Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do 6 mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhláseným spôsobom ustanoveným zákonom a ak ide o predpisy uvedené v ods. 1 písm. b) a c) aj s inými zákonmi a ak ide o predpisy uvedené v ods. 1 písm. d) aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
Napriek tomu, že šesťmesačná lehota uplynula, nemám vedomosť o tom, že by vaše ministerstvo vypracovalo, predložilo do pripomienkového konania a na schválenie vláde Slovenskej republiky novelu týchto dvoch zákonov, ktoré obsahujú rovnaké protiústavné ustanovenia. Navyše ani zo schváleného plánu legislatívnych úloh na rok 2017 takáto úloha nevyplýva, respektíve v prípade úlohy novelizovať zákon 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v septembri 2017 sa jeho zosúladenie s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky nespomína, hoci v tom čase už bolo jeho znenie známe.
Takýto postup ministerstva a v širšom ponímanie vlády Slovenskej republiky možno podľa môjho názoru považovať nielen za porušovanie Ústavy Slovenskej republiky, ale aj zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 310/2016 Z. z., najmä jeho ustanovenia § 4 ods. 2. Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok.
1. Aké kroky prijalo vaše ministerstvo v súvislosti s novelizáciou zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, aby vyhovelo nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, spisová značka PL. ÚS 42/2015 zo dňa 12. 10. 2016 v zmysle čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, respektíve aké kroky mieni prijať a v akom časovom horizonte?
Druhá otázka. Aké kroky prijalo vaše ministerstvo v súvislosti s novelizáciou zákona 251/2012 Z. z. o energetike a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov tiež s prihliadnutím na nález Ústavného súdu?
Takže to je prvá interpelácia na pána Žigu.
A druhú interpeláciu si dovolím adresovať novozvolenej riaditeľke Slovenského pozemkového fondu, kde by som ju chcel interpelovať v otázke konkrétneho prípadu týkajúceho sa podľa môjho názoru necitlivého zásahu do množiteľského materiálu ovocných stromov a drevín.
Takže obraciam sa na vás, pani riaditeľka, dovoľujem si vás interpelovať v otázke týkajúcej sa užívania a obrábania poľnohospodárskej pôdy, a to konkrétne v prípade Výskumno-šľachtickej stanice, s. r. o., v zastúpení Ivan Beňo, Veselé 377 (ďalej len "stanica"). Jej nasledovný problém je takýto:
Výskumno-šľachtiteľská stanica, s. r. o., Veselé so sídlom vo Veselom je riešiteľské pracovisko, ktoré bolo zmluvne zriadené v roku 2005 za účelom plnenia úloh Národného programu ochrany genetických zdrojov rastlín v problematike ovocných druhov. Konkrétne v katastrálnom území Borovce na časti pozemkov parcel CKN číslo 2128 a číslo 2117 boli evidované v roku 2013 kolekcie genetických zdrojov marhúľ, mandlí, broskýň, orecha kráľovského, myrobalánu, to jest teplomilných druhov ovocných, teplomilných ovocných druhov.
Nájomná zmluva na užívanie poľnohospodárskej pôdy bola uzavretá v roku 2005 so Slovenským pozemkovým fondom na dobu určitú a to od 1. 1. 2005 do 31. 12. 2019. Pozemky boli v katastrálnych územiach Veselé, Rakovice a Borovce pri celkovej výmere 93,4 hektára. (80,86 hektára vo vlastníctve štátu a 12,54 hektára vo vlastníctve spravovaných neznámych vlastníkov, čo má Slovenský pozemkový fond spravovať.)
Listom Slovenského pozemkového fondu (ďalej len SPF) zo dňa 4. 3. 2013 bolo zástupcom stanice oznámené, že v katastrálnom území Borovce prebehli pozemkové úpravy, a preto dňom 31. 10. 2011, to znamená dva roky dozadu, zanikajú všetky nájomné vzťahy k pôvodným nehnuteľnostiam. Stanica má uvoľniť príslušné pozemky. Vôbec jej nebola ponúknutá zo strany Slovenského pozemkového fondu nová nájomná zmluva na ďalšie obdobie.
V roku 2013 boli konkrétne časti pozemkov parcely CKN číslo 2066 a 2086 a 2117 zo strany Slovenského pozemkového fondu ponúknuté ako náhrada v reštitučnom konaní oprávnenej osobe, súkromne hospodáriacemu roľníkovi inžinierovi Milošovi Drobnému. Bezodplatný prevod bol aj zrealizovaný a týmto počinom bola časť reštitučného nároku pána Drobného uspokojená. Pán Drobný vstúpil aj do užívania týchto pozemkov okrem iných aj v tom katastrálnom území Borovce a to na základe zmluvy uzavretej s fondom a to až do roku 2038. Stanica bola vylúčená z užívania poľnohospodárskych pozemkov, na ktorých boli aj trvalé porasty, ovocné stromy ako genetický materiál. Všetky protesty a sťažnosti zástupcov stanice boli zamietnuté z vašej strany. Následne podľa mojich dostupných informácií v ďalších rokoch boli všetky tieto stromy v počte niekoľkých stoviek pánom Drobným vyrúbané a odstránené. Je to podľa vás v poriadku? Preto sa vás chcem opýtať, aby ste mi dali odpoveď na nasledujúce otázky.
Mohli byť pozemky porastené stromami, ktoré sú kolekciou genetických zdrojov rastlín podľa druhov, rodov a odrôd s prideľovanými národnými evidenčnými číslami, predmetom reštitučného plnenia?
Aké boli ocenené, ako boli ocenené tieto porasty a následne započítané do reštitučnej náhrady pre oprávnenú osobu? Bolo to adekvátne ocenenie aj v konaní?
Komu vlastne patrili tieto porasty v čase plnenia reštitučného nároku pre pána Drobného?
Ako to, že bol vydaný – alebo nebol? – súhlas na výrub množiteľského šľachtiteľského porastu novému vlastníkovi bez akejkoľvek náhrady niekomu zaň, či už štátu, alebo stanici?
Aké boli podmienky Slovenského pozemkového fondu pri nájomnej zmluve s pánom Drobným, aby sa daný porast zachoval? Venoval sa vôbec tejto otázke niekto na Slovenskom pozemkovom fonde?
Ako Slovenský pozemkový fond v tomto prípade, ale aj všeobecne napomohol a napomáha plneniu úloh Výskumného ústavu rastlinnej výroby Piešťany, ktoré vyplývajú z rezortných rozhodnutia ministerstva pre pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka?
Ďakujem pekne, chcel by som odpoveď na tieto dve moje interpelácie.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2017 17:31 - 17:33 hod.

Jurinová Erika Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Naozaj, symboly sú vždy dôležité. Ďakujem kolegovi Dostálovi za pripomenutie týchto pamätných dní, tiež až po, vlastne po debate, ktorá prebehla pred týždňom, som sa dočítala, že bol to deň, ktorý, teda skôr do čiernej kroniky, ale významne symbolicky patriaci k tomu prerokovávaniu zákona, ktorý beriem ako niečo, čo môže aj zhoršiť možnože nie situáciu priamo, ktorý zhorší, tak to uzavriem, že ktorý jednoznačne zhorší situáciu v Ústave pamäti národa.
Na druhej strane dnes prerokovávaná správa, poviem, že včera som bola mimoriadne prekvapená pozitívne, že vôbec kolegovia prišli a neobštruovali, že si aspoň vypočuli, neviem, či si preštudovali správu, ale že boli ochotní si minimálne vypočuť naše pripomienky k správe o činnosti Ústavu pamäti národa. Takže to berem ako pozitívum, aj keď naozaj to veľké počudovanie je nad tým, že nie sú ochotní prijať správu na vedomie. Nemusia s ňou vyjadrovať, teda ani si neberú tú možnosť, že by sa vyjadrili k tomu, čo sa im nepáči, ale skrátka len zobrať na vedomie, že toto a toto sa v Ústave pamäti národa naozaj udialo. Je to len vlastne dokumentačný materiál, ktorý popisuje, čo všetko, aké akcie boli Ústavom pamäti národa vyprodukované, urobené, len zdokladovanie.
Ďakujem kolegovi za príspevok.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2017 17:30 - 17:31 hod.

Verešová Anna Zobrazit prepis
Ja chcem pripomenúť, že pán predseda Ústavu pamäti národa možnože môže byť rád, že neprerokovávame jeho správu o polnoci, tak ako sme prerokovali správy komisáriek pre zdravotné postihnutie, a takže; nie, to bol len taký žart, ale no, žart; chcem tým povedať, že naozaj sa za to hanbím, aj to, že takto sa správame, takto nebola zobratá správa vaša na vedomie na zasadnutí výboru a takisto aj pani verejnej ochrankyne ľudských práv. Je to nedôstojné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2017 17:15 - 17:22 hod.

Verešová Anna Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení kolegovia a kolegyne, áno, Ústav pamäti národa v minulom roku, v roku 2016, organizoval veľký počet úžasných aktivít, nehovorím o tom, o celej tej činnosti, ale hovorila už aj kolegyňa, aj vo faktických kolegovia. Ja som si všimla v správe personálne obsadenie Ústavu pamäti národa. O tom by som možno teraz krátko poinformovala. O tom by som chcela teraz aj ja trošku informovať mojich kolegov poslancov, poslankyne.
Zo správy vyplýva, že naozaj je ústav dlhodobo personálne poddimenzovaný. Nielenže nemá budovu, ale je aj naozaj pracovníkmi poddimenzovaný. A my tu často tu v pléne hovoríme o enormnom náraste pravicového aj ľavicového extrémizmu, a to najmä v radoch mladej generácie, a preto naozaj práveže táto situácia kladie nové a zvýšené nároky na Ústav pamäti národa. A práve preto si myslím, že 65 zamestnancov v ústave je naozaj veľmi, veľmi málo. Až sa čudujem, že toľko aktivít a toľko činností vyvinul ústav v minulom roku so 65 zamestnancami. A to s pracovníkmi archívu, ako tu čítam v správe.
Porovnali, a to sa mi veľmi páčilo, v správe je porovnaný počet zamestnancov v Českej republike a v Poľsku. Tak ak by to teda niekoho zaujímalo, tak v Ústave pro studium totalitních režimů v Českej republike, ten má vyše 300 zamestnancov a v Poľsku pôsobí Inštitút národnej pamäti, v ktorom spolu aj v regionálnych pobočkách pracuje 3 000 zamestnancov. Takže u nás 65, v Čechách 300, v Poľsku 3 000. Možno si poviete, krajiny sú veľké, a aj keď to teda s počtom obyvateľov nemá nejakú relevantnú, relevantnosť dokazovania, že teda oni sa správajú k tomuto trošku inak, tak predsa som si tak pomyslela, že aká je veľká krajina, tak som tak porovnala, tak v podstate v porovnaní s Poľskom by sme mali mať skoro 500 pracovníkov a s Českom asi 150 pracovníkov. Ale, samozrejme, hovorím, že nejde o porovnanie obyvateľov. Ale chcela som tak ukázať trošku, že akú chcú mať pamäť. Zdôrazňujem, že akú chcú mať tieto národy, Poľsko a Česko, pamäť, keď takto naozaj dokážu takto personálne obsadiť toľkýmto počtom pracovníkov svoje ústavy pamäti národov.
Keď už tu spomínam Poľsko, tak si nejak tak neodpustím a musím to spomenúť, v minulom týždni, takže naozaj je to pár dní, som sa spolu s kolegami zúčastnila takej pracovnej návštevy v Auschwitzi v koncentračnom tábore a okrem toho teda, že sme prešli týmito hroznými miestami, tak som mala tú možnosť, tú príležitosť sme mali vidieť aj výstavu umelca Mariana Kolodzieja, ktorá je umiestnená v priestoroch, resp. pod kostolom, v pivničných priestoroch františkánskeho kostola. No tak, ak teda Auschwitz má, na mňa pôsobil hrozne ako vždy, keď som tam, tak táto výstava, ja som to nazvala, že som prešla peklom. A boli to totiž obrazy človeka, ktorý koncentračný tábor prežil a až po päťdesiatich rokoch začal maľovať to, čo tam prežil. Predtým o tom nerozprával. Takže odporúčam a určite; aj vám chcem ešte povedať, františkánska rehoľa toto umožňuje a hovorí o tom, že aj zo Slovenska chodí málo návštev. Takže určite dám kontakt, dám typ, aby sme školám oznámili, že aby navštevovali aj toto miesto, ktoré je hrozivé.
Ústav pamäti národa má naozaj dôležitú úlohu, nesmierne dôležitú úlohu. My si na toto musíme spomínať. Na všetky tie obete totalitných režimov, fašistického aj komunistického. Je naozaj smutné, že obete aj v našej krajine zažívajú chudobu, že sa majú horšie ako tí, ktorých prenasledovali, ktorí sú teda ešte stále, majú finančné podmienky alebo príspevky oveľa vyššie ako tieto obete. Je to strašné. Je to strašné si len pomyslieť.
A ja vám teda naozaj chcem aj poďakovať, pán predseda, že pod vaším vedením si tento ústav naozaj plnil vzorne tieto úlohy, aby sme stále nestrácali pamäť a aby sme naozaj stále hovorili o komunistickom a fašistickom režime. To je veľmi potrebné pre národ.
Ja som, a musím teraz spomenúť teda tú skúsenosť z októbra, novembra na zasadnutiach výboru pre ľudské práva v minulom roku, kedy aj bola som veľmi prekvapená, keď poslanci Národnej rady na týchto zasadnutiach veľmi atakovali vlastne Ústav pamäti národa a predsedu v tom, že má nejaké problémy v pracovnoprávnych vzťahoch svojich zamestnancov. My sme tam už vtedy hovorili, že pracovnoprávne vzťahy nepatria na zasadnutie výboru, ale následne sme potom, teda prišla na zasadnutie výboru aj dozorná rada, členovia dozornej rady, a teda hovorili o rôznych nedostatkoch, zistených nedostatkoch v činnosti a riadení Ústavu pamäti národa. Ja som pozorne počúvala, lebo je to teda už iné, keď dozorná rada s niečím takým príde, tak naozaj treba vážne počúvať. A nakoľko tam boli aj také nejaké zistené nedostatky, dokonca až o čiernej práci, tak som sa pýtala priamo predkladateľky, že teda či inšpektorát práce potvrdil takéto skutočnosti. Nakoniec vyplynulo a bolo to tu aj predstavené pánom predsedom ÚPN, že nič také sa nezistilo. Takže vidíte, že to nie je ale len tak jednoduché povedať takú závažnú skutočnosť na výbore, na zasadnutí výboru ľuďom, ktorí si možno práve len toto zapamätajú a odídu.
Takže ja som chcela ešte vystúpiť, hoci sme už veľa hovorili aj k výročnej správe aj na zasadnutiach výboru, že som sa zúčastnila niektorých vašich aktivít Ústavu pamäti národa a z tejto strany chcem vám naozaj poďakovať za vedenie a za činnosť Ústavu pamäti národa a v minulom roku. Ďakujem vám pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2017 17:12 - 17:14 hod.

Jurinová Erika Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za reakcie. Ja som naozaj presvedčená, že úroveň aktivít ústavu už niekoľko rokov stúpa. Jednoznačne treba povedať, že úroveň aktivít je naozaj zlepšená, je veľmi vysoká, vysoko hodnotená aj odborníkmi. A rovnako chápem, že sa robí veľmi ťažko v priestore, kde cítite, že nemáte podporu. Ten spor medzi správnou, dozornou radou a predsedom úradu teda presiahol až do Národnej rady, zastali sa ho kolegovia z koalície, ale aj napriek tomuto sporu, kde sa, mám pocit, že až podkopávajú možnože kolená práve predsedovi správnej rady, dokážu vyprodukovať kvalitu. Takže opäť otázka: Fakt sú tie problémy takéto neprekonateľné, ak ústav dokáže fungovať takto kvalitne?
Jednu vec som ešte nespomenula vo svojom krátkom vystúpení. Ústav pamäti národa prvý prejavil snahu, teda som tretí alebo dva a pol volebného obdobia v tomto parlamente a prví vlastne prejavili snahu o to, aby sa prijal zákon, kde sa odškodnia obete komunizmu a úprava výsluh. Náš klub Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti sa toho chytil a pripravili sme novelu. Zo začiatku vyzeralo, že ešte aj minister vnútra s tým bude chcieť, aj keď; nejakým spôsobom spolupracovať, aj keď teraz už vidíme, že záujem na tom nemá. Prečo nemá záujem, to už nech vysvetľuje on. Ale toto beriem ako takisto veľké pozitívum, pretože Ústav pamäti národa sa pozeral po okolitých krajinách, ako tam fungujú nastavenia práve obraňujúce alebo odškodňujúce obete, a zistili sme, že Slováci sú naozaj veľmi v smiešnom postavení. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2017 17:10 - 17:12 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Erika, spomenula si tam viacero vecí a ja mám tú česť možnože už nejakú šiestu alebo siedmu správu počas môjho pôsobenia v politike od Ústavu pamäti národa absolvovať a je mi smutno, že stále nemáme miestnosť, nemáme sídlo, stále sa niekde sťahujeme, stále niečo prenášame, stále sa niečo konštatuje, ale stále niet tej kotvy, ktorá by povedala, že a tu a dosť a stačilo. Tak chcel by som apelovať na všetkých poslancov terajšej vládnej koalície, ktorí sú noví, to nie sú tí, čo boli v minulom volebnom období, aby si svoje svedomie pospytovali, pretože toto je Ústav pamäti národa, nie ústav nepamäti národa. A ako budú roky pribúdať, samozrejme, pamätníci budú zomierať, tým pádom ďalšia generácia nebude mať z čoho čerpať, pokiaľ tento ústav nebude mať svoju publikačnú, edičnú a ďalšiu činnosť, aby sme tú pamäť národa zachovali pre ďalšie generácie.
Je na uváženie, ako povedal pán riaditeľ, že na súdoch sa viac berie slovo toho bývalého eštebáka ako toho, tých listinných dôkazov, ktoré voči nemu svedčia, ako sa správal, keď bol v socializme a keď bol mocipánom života a smrti. A pritom tie jeho obete žijú na hranici chudoby. To je neskutočné. A preto by som apeloval znovu na poslancov, že zamyslime sa, že aj tu musíme urobiť nápravu, lebo to dlhujeme našim rodičom a našim starým rodičom, ktorí to zažili. A naše deti, naši vnuci to už nebudú poznať, ale myslím si, že raz tú spravodlivosť musíme v národe uskutočniť, lebo ináč, myslím si, že nevieme sa poučiť z minulosti a takéto chyby sa môžu robiť aj v budúcnosti.
Ďakujem pekne, pán riaditeľ, za všetku vašu činnosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2017 17:09 - 17:10 hod.

Marosz Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pripájam sa ku kolegyni Jurinovej a chcem poďakovať predsedovi správnej rady za jeho činnosť. Domnievam sa, že svojou činnosťou, svojou aktivitou, svojou osobnosťou prerástol tých, ktorí ho do tejto funkcie nominovali. Podobne ako včera pri voľbe generálneho riaditeľa RTVS, tak je to niečo obdobné, že nominant strany SMER sa vykľul na odborníka, ktorý je aktívny, ktorý prináša zmeny a ktorý si robí naozaj zodpovedne bez akýchkoľvek vplyvov a tlakov svoju prácu. Za toto vám patrí vyjadrenie našej úcty, naše poďakovanie. A veríme, že raz Slovensko naozaj dozreje a takíto ľudia ako vy budú mať ešte čo povedať pre všetkých občanov Slovenskej republiky v zápase za spravodlivosť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 21.6.2017 16:59 - 17:06 hod.

Jurinová Erika Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, dnes nebudem hovoriť dlho. Mám pocit, že práve k Ústavu pamäti národa bolo povedané na tejto schôdzi už veľmi veľa. Debata sa týkala hlavne, čo bol dôvod aj tej debaty, zmeny zákona, ktorý má zmeniť pôsobenie, riadenie Ústavu pamäti národa.
Viacerí poznáme viac-menej situáciu, ktorou je sprevádzaná celá činnosť Ústavu pamäti národa už nejaký čas. Takže nebudem sa nejako obracať už alebo vracať k tomu, čo tu bolo vo veľkej miere oddebatované. Zameriam sa naozaj na správu činnosti, ktorú sme mali predloženú a ktorá hovorí o veľmi bohatej činnosti Ústavu pamäti národa.
Hneď v úvode správy, ten úvod na mňa pôsobí naozaj tak, že by to asi chcelo nejakú tú, nejaké to upratovanie v Ústave pamäti národa v základných dokumentoch, možno v štruktúre v tej riadiacej, ale určite nie tak zhurta, ako nám to bolo predstavené na tejto schôdzi. Zopakujem to, čo som už povedala, hrubý, považujem to za hrubý a necitlivý zásah do vedenia Ústavu pamäti národa, tak ako bol podaný na tejto schôdzi koaličnými poslancami. Veľmi si vážim, že Ústav pamäti národa aj napriek situácii, ktorá tam vládne, úplne a nestranne hodnotí obdobie neslobody.
Považujem za veľmi dôležitú otázku, ktorú som si vypichla práve pri správe o činnosti Ústavu pamäti národa, považujem doriešenie nástupníctva. Je to vec, ktorá sa takisto ťahá touto schôdzou. Ale pokiaľ nevyriešime otázku naozajstného nástupníctva, bolo by som veľmi rada, keby toto sa snažili doriešiť aj práve koaliční poslanci, aby to bolo súčasťou novely, tak nevyriešime ani možno niektoré finančné problémy ústavu, ktoré sú spojené práve so žalovaním osôb, ktoré sa nachádzajú v zväzkoch Ústavu pamäti národa alebo v zväzkoch ŠtB, tak. Ústav pamäti národa nie je právnym nástupcom ŠtB ani pôvodcom archívnych dokumentov, a preto nemôže niesť zodpovednosť za činnosť bývalej ŠtB. Preto opätovná výzva koaličným kolegom, aby v debatách o úpravách zmien, ktoré nám predložili v parlamente, aby zahrnuli aj takúto otázku.
Ako veľký úspech Ústavu pamäti národa vnímam zaradenie do Platformy európskej pamäte a svedomia. Je to významný medzinárodný úspech a všimla som si aj aktivity, ktoré na medzinárodnom poli Ústav pamäti národa vykonáva. Musím pochváliť bohatú činnosť, medzinárodnú spoluprácu, prizývanie verejných inštitúcií, rôznych domácich inštitúcií, organizovanie medzinárodných konferencií, dokonca v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti. Oceňujeme množstvo domácich podujatí, medzi nimi, samozrejme, aj Festival slobody. Nie menšiu dôležitosť dávam takisto dokumentácii a beriem, že naozaj je to personálne najviac náročná časť, ktorá súvisí s rekonštrukciou správ Zboru národnej bezpečnosti na Slovensku. Som veľmi rada, že v tom pokračujete aj za nevôle mnohých tých, ktorí sa v týchto zväzkoch nachádzajú.
Chcem pochváliť edičnú činnosť, publikačnú činnosť, audiovizuálnu tvorbu Ústavu pamäti národa, ktorá podľa informácií by bola po novele zákona pozastavená. A ako to, čo je tak isto veľké plus a ktoré, činnosť čoho sa veľmi otvorila smerom k verejnosti, je osveta a vzdelávanie. Počula, započula som o množstve osvetových projektov, ktoré robí Ústav pamäti národa práve medzi študentami stredných škôl, vysokých škôl, laickej verejnosti. A neopomeniem ani výročia, pripomienky výročí, výstavy, festivaly, diskusie, exkurzie, prednášky. Sama som sa na niektorých akciách tohto ústavu zúčastnila. Vždy sa rada zúčastním, pretože je naozaj veľmi dôležité tú pamäť národa udržiavať a nechávať živú.
Možno na záver iba pripomeniem, že je v takom kontraste tá bohatá činnosť Ústavu pamäti národa, ktorá je popísaná veľmi živo aj v samotnej správe, v kontradikcii zlého riadenia alebo kompetenciách, ktoré vyčítajú ústavu práve koaliční poslanci. Tak vyvstáva taká otázka, že či by bolo možné, keby ten ústav naozaj nefungoval, aby činnosť bola takto pozitívne vnímaná nie mnou, ale verejnosťou, ľuďmi, ktorých sa priamo dotýkajú akcie, ktoré sú spoločne organizované. Alebo že by to bolo iba zrejme vďaka zanietenosti a obetavosti odborných pracovníkov? Kladiem si otázku, že prečo sa začal robiť pohon na predsedu správnej rady, ak si prečítame úlohy, podľa ktorých, podľa zákona, ktoré má plniť Ústav pamäti národa, a nenájdeme tam jedinú úlohu, ktorú by naozaj Ústav pamäti národa neplnil. Preto vyzývam aj kolegov, ktorí predkladali koaličný návrh, aby naozaj pomenovali z hľadiska zákonnosti, čo vlastne Ústav pamäti národa podľa zákona neplní. Ja som také úlohy nenašla v zákone.
Ďakujem veľmi pekne za činnosť Ústavu pamäti národa, že naozaj napriek všetkým problémom, ktoré v samotnom ústave sú, dokážete plniť všetky úlohy a dokážete robiť naozaj veľmi hodnotné akcie. Tak ako ste povedali, Ústav pamäti národa nie je sudcom minulosti, ale advokátom nespravodlivosti. To je veľmi dôležité, aby takéhoto ducha ústav udržal. Ďakujem pekne.
Skryt prepis