Vážený pán predsedajúci, pán generálny prokurátor, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k správe generálneho prokurátora. Samozrejme, to čomu sa budem venovať, tak ako aj minulý rok, oblasť ľudských práv. Najviac asi, najväčšiu časť mi uberie domáce násilie.
Hneď v úvode mi dovoľte poďakovať pánovi generálnemu prokurátorovi jednak za správu, ktorá je obsiahla, ale najmä za to, že ste používali teraz v tom úvodnom slove konkrétne...
Vážený pán predsedajúci, pán generálny prokurátor, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k správe generálneho prokurátora. Samozrejme, to čomu sa budem venovať, tak ako aj minulý rok, oblasť ľudských práv. Najviac asi, najväčšiu časť mi uberie domáce násilie.
Hneď v úvode mi dovoľte poďakovať pánovi generálnemu prokurátorovi jednak za správu, ktorá je obsiahla, ale najmä za to, že ste používali teraz v tom úvodnom slove konkrétne príklady. Totiž na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny sa nám stalo, že pán podpredseda Glváč, ktorý je členom ľudskoprávneho výboru, teda výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, sa ohradzoval voči vykecávaniu sa, keď som rozprávala o konkrétnych prípadoch, ktoré by som chcela bola vysvetliť. Takže ďakujem vám, že sám svojím príkladom ste ukázali, že najlepšie sa tie, tie problémy plasticky ukážu na konkrétnych príkladoch, ktoré ste riešili.
Tiež vám chcem poďakovať, že ste spomenuli, aj keď možno len v krátkosti, Čistý deň, konkrétne, že ste pripomenuli, že bol podaný protest prokurátora k rozhodnutiu neodobrať akreditáciu Čistého dňa, a v tejto súvislosti si vás dovolím poprosiť o odpoveď na otázky, že či, čo k tomu, alebo výsledok tohto vášho konania, prečo ste sa rozhodli podať protest, aký prokurátor dal, podal protest, alebo či ste to boli naozaj vy, alebo to prišlo odniekiaľ, tomu som celkom neporozumela z toho, čo ste hovorili. Kedy predpokladáte, že bude rozhodnutie, a teda hlavne aké dôvody, hej, to zopakujem, to, čo som už povedala, aké dôvody viedli k tomu Generálnu prokuratúru, že podala tento protest. To vám hneď veľmi pekne ďakujem za odpoveď na tieto otázky.
A budem pokračovať tak, ako som hneď v úvode povedala, budem sa vyjadrovať k veciam, ktoré majú súvislosť s problematikou ľudských práv, na ktorú je zameraný náš výbor. Patrí tu teda problematika domáceho násilia, ktorej prikladáte veľkú dôležitosť a ktorej venujete aj významný priestor nielen vo vašej správe, ale aj v inej vašej činnosti a verejných vystúpeniach. Sám ste teraz pri úvodnom slove aj spomenuli, že v podstate to domáce násilie vytvára aj priestor do budúcna tým, že sa nerieši naozaj systematicky, ja poviem aj medzirezortne, dôsledne, tak ste naznačili aj súvislosť s trestnými činmi do budúcnosti, ktoré ovplyvňujú vlastne budúci život detí, ktoré vyrastajú v tyranstve, ktorí, naozaj im vlastne táto problematika môže zničiť život. Takže veľmi oceňujem, že túto problematiku vnímate ako dôležitú, a dá sa povedať, že aj pálčivú. Už v správe za minulý rok ste konštatovali, že pre lepšiu situáciu zvládnutia tejto problematiky chýba legislatívna definícia domáceho násilia. Preto som aj minulý rok v diskusii práve k vašej správe navrhovala, aby sa možno namiesto zaužívaného legislatívne nevymedzeného pojmu domáce násilie používalo, resp. aspoň uvažovalo o zavedení kategórie trestných činov páchaných blízkou osobou. Bolo by veľmi vhodné, keby sa začal používať v diskusiách, ale aj v odborných diskusiách takýto pojem. Bolo by to, samozrejme, potrebné premyslieť, pripraviť, ale pre použitie v súdnej, resp. v trestnoprávnej praxi by to bolo určite praktickejšie. Lebo je to pojem, ktorý je širší, a podľa, podľa nás lepšie vystihuje to, o čom nám všetkým ide.
Súhlasím s vaším konštatovaním v správe, že teda používate takzvané, domáce násilie je významným sociálnym fenoménom, ktorý je celosvetovo rozšírený bez ohľadu na geografické, ekonomické, sociálne, kultúrne, etnické či iné hranice. A tiež, že Trestný zákon trestný čin domáceho násilia ako samostatnú skutkovú podstatu neupravuje. Pre vaše potreby, teda Generálnej prokuratúry, používate definíciu domáceho násilia, ktorá bola prijatá na účely Národného akčného plánu pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách v roku 2014 - ’19. A ja ju zacitujem:
"Pod pojmom domáce násilie sa na tieto účely rozumejú všetky činy telesného, sexuálneho, duševného a ekonomického násilia, ktoré sa vyskytujú v rámci rodiny alebo domácej jednotky, alebo medzi bývalými alebo súčasnými manželmi, alebo partnermi, či už páchateľ má, alebo v minulosti mal s obeťou spoločný pobyt." A sami uznáte, že práve tento záver definície, alebo teda toho pojmu vysvetľujúceho, vysvetlenia domáceho násilia, že mal v minulosti s obeťou spoločný pobyt, toto by nemalo byť kritérium, pretože vieme, že to násilie často sa stáva aj, ja neviem... (Reakcia predkladateľa.) Áno, áno, ja som to povedala, že je to z toho akčného plánu, ale že, tým chcem povedať, že naozaj má obmedzenia táto definícia, a ťažko povedať, že čo by bolo možno tou najlepšou definíciou, ale skrátka má úskalia, ktoré nezabezpečujú, že tie trestné podstaty, že budú posúdené správne. Zdá sa mi, že tu pramenia práve aj problémy v aplikačnej praxi a v boji s týmto fenoménom, pretože definícia je skutočne, táto definícia, ktorú som povedala, je nedostatočná, týka sa len násilia medzi partnermi, prípadne je charakterizovaná spoločným pobytom. Len ťažko to možno aplikovať na ďalšie skupiny, muži, seniori, deti alebo iné znevýhodnené skupiny.
Domáce násilie ako sociálny fenomén má rôzne formy, stupne a charakteristiky. Trestné právo sa s ním potýka len v určitej časti, a to aj, a to je vtedy, keď jeho intenzita presahuje určitú mieru a môže byť postihované ako trestný čin. A práve... Zopakujem, že to domáce násilie je naozaj pojem sociologický, nie trestnoprávny. A prokuratúra samotná sa stretáva len jakoby s takými špičkami ľadovca toho problému, ktorý vystupuje na povrch práve v tých trestných veciach, ktoré, ktoré berie do roviny trestného, alebo z roviny trestného práva, z pohľadu trestnoprávnej roviny. A tu je asi jadro problému, prečo trestné stíhanie a trestné konanie nemôže vyriešiť spoločenskú objednávku, to jest elimináciu tohto javu. Trestné právo je zamerané na páchateľa, to si treba uvedomiť, na páchateľa trestného činu, jeho usvedčenie a potrestanie. Spoločenská objednávka je však iná. Malo by ňou byť odstránenie tohto negatívneho javu. To znamená odstránenie násilia. Ešte raz opakujem, trestné právo rieši odsúdenie alebo potrestanie páchateľa, ale nerieši problém domáceho násilia ako celku, to znamená pomoci obeti, alebo aby sa násilie zastavilo.
Tým, že v povedomí laickej verejnosti je domáce násilie ako také trestné, vyvoláva sa klamný dojem, že ho majú riešiť policajti a súdy. Veľmi dobre vieme, že toto sa týka iba zlomku prípadov domáceho násilia. Aj keď sme presvedčení, že sa násilie aj veľkej intenzity, aj veľkej intenzity deje, dokazovanie je také komplikované, že končí neúspechom a často aj neslávnym konštatovaním, že skutok sa nestal, čo je pre obete často veľmi ponižujúce a až bolestné. Na druhej strane sú niektorí sudcovia, ktorí majú pocit, že ich to zbytočne zaťažuje, pretože podľa nich sú to často ženy, ktoré sa chcú mužom pomstiť, a vymyslia si, že ich týrajú. Ľudia si naozaj častokrát myslia, že Generálna prokuratúra vie zastaviť násilie. Pravdepodobne by bolo vhodné prepracovať systém aj prístup k domácemu násiliu, čo ale logicky nemôže zvládnuť jeden rezort a ani Generálna prokuratúra samotná nie. Veľkou prekážkou je rezortizmus a nemenšou tiež kampaňovitosť. To jest, najprv ide kampaň, napríklad proti násiliu na ženách a potom zaúkolovanie rezortov, ktoré urputne hľadajú, ako tie úlohy splniť. V podstate môžem povedať, že trestné právo je veľmi prísne voči samotným obetiam. A zopakujem, že cieľom trestného práva je potrestať páchateľa.
Príkladom snahy, naozaj to, od toho zaúkolovania rezortov, teraz neberte to, že to hovorím ironicky, ale berem to naozaj ako fakt a skutočnosť, príkladom takejto snahy môže byť aj napríklad linka pre týrané osoby, ktorú ste zriadili. Už minulý rok ste ju mali zaradenú v správe. Každá pomoc a snaha je určite vítaná. Ale tak ako je to nastavené, to neveľmi funguje. Tých problémov je tam oveľa viac. Podľa údajov vo vašej správe na linku bolo od 16. marca 2015 do 31. decembra 2016, teda 21,5 mesiaca, prijatých 474 hlasových správ, pričom v jedenástich trestných veciach bolo začaté trestné stíhanie, čo sú asi 2 % z nahlásených skutkov. To teraz neberte, že vypichujem 2 %, že je to málo alebo veľa. Hej? Že, áno, aj sám hovoríte, že je to málo. Nechcela som teda poukázať, že len 2 % sú trestné, a to práve súvisí s tým, že áno, že tá špička ľadovca je možno viditeľná len v málo prípadoch, ale zasa ten komplex, že nikto neposudzoval, že tých 474 hlasových správ bolo posúdených ako naozajstné domáce násilie, alebo koľko z nich bolo posúdených za domáce násilie, to už sa v správe nedozvedáme.
Preto sa aj pýtam, že či by ste vedeli uviesť, v koľkých prípadoch boli tie stíhania ukončené, páchatelia obžalovaní, prípadne odsúdení, teda to sa pýtam na tých 11 začatých trestných vecí, že či už máte nejakú informáciu. Toto sú otázky, ktoré som dávala aj na výbore. Pán námestník mi to nevedel zopakovať, nevedela som, že či vám tie otázky posunie. Ak by... (Reakcia predkladateľa.) Neposunul... (Povedané so smiechom.) Ale ak by ste vedeli zareagovať, budem rada. Spomínam to preto, lebo aj na výbor a na mňa osobne sa obracajú občania, ktorí sa pokúsili využiť vašu linku, očakávali zmenu, a teda nápravu svojej situácie. Teda zopakujem, že oni očakávali, že sa prestane páchať násilie na nich.
Takže použijem konkrétny príklad, ktorý sa stal. Násilie sa dialo v rodine, násilnou osobou bol manžel a otec, objektami násilia manželka, matka spoločnej dcéry, a maloletá dcéra, ale aj širšia rodina zo strany manželky. Manželstvo bolo rozvedené a matka s dcérou sa odsťahovali. Násilie pokračuje aj ďalej inými formami, ale v rovnakej intenzite. Po rôznych iných pokusoch sa exmanželka obrátila na vašu linku pre osoby ohrozené násilím a opakovane aj písomne na vás osobne. Generálna prokuratúra postupovala tak, ako to popisujete vo vašej správe, a prípad bol odstúpený okresnej prokuratúre, ide o východné Slovensko, nebudem konkrétne menovať, ak by ste mali záujem, tak vám poviem, podľa súčasného bydliska exmanželky. Tam bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Časť trestného oznámenia týkajúca sa maloletej dcéry, ktoré sa podľa vyšetrovateľa javilo ako podozrenie zo spáchania zločinu vydierania podľa iného paragrafu Trestného zákona, bolo v zmysle vecnej a miestnej príslušnosti odstúpené na inú okresnú prokuratúru podľa bydliska exmanžela vzhľadom na jeho konanie voči dcére, keď bola u neho na návšteve. A tu opäť si pripomínam, že už, keď ste rozprávali v úvodnom slove, sám ste poukazovali práve na túto oblasť, že častokrát trestné veci rozdeľujú podľa rôznych príslušností a naozaj potom sa stráca akoby ten komplexný pohľad na problém. Jeden prípad sa skrátka rozdeľuje na dva.
Niet pochýb o tom, že v tomto prípade ide o komplexný jav, ktorý nazývame domácim násilím a v ktorom možno identifikovať rôzne skutkové podstaty a viac ako jednu obeť. Umelým roztrhnutím na dve časti a dve konania sa stráca práve ten fenomén, ktorý pod násilím, pod domácim násilím stále rozumieme. Takéto riešenie skutočne nemá logiku, ale predovšetkým je absolútne kontraproduktívne. Po tom, ako sa obete obrátili na mňa, sme zabezpečili pre ne právnu pomoc. Advokátka sa oficiálne obrátila na Krajskú prokuratúru v Košiciach, ktorá jej podnet vyhodnotila ako neoprávnený z dôvodov formálne zákonných. Vysvetlenie krajského prokurátora bolo o tom, prečo nemožno v danej veci nič robiť vzhľadom na zákon, a končilo vetou: "Týmto vaše podanie považujem za vybavené."
Čo mi vadí, je, že v zmysle reálneho riešenia problému nič vybavené nebolo. Následne obeť požiadala opätovne o pomoc Generálnu prokuratúru, kde jej bolo umožnené urobiť výpoveď s písomným doplnením. Ale naozaj až na intervenciu. Podľa následného písomného oznámenia bol spis koncom mája tohto roka odstúpený na vyhodnotenie a prijatie ďalších opatrení Krajskej prokuratúre v Košiciach, kde sa v súčasnosti nachádza. Teda v tomto kontexte, hovorila som o tom, že naozaj prípad, ktorý bol celistvý, bol rozdelený na dva samostatné prípady, ktoré vlastne končili úplne zmetením zo stola, hej, na základe intervencie až sa znova začalo konať a verím, že tie veci budú nakoniec zjednotené a budú posúdené.
Ale v tomto kontexte mám tri otázky. Viete mi povedať, koľko bolo teda ukončených podaní obžalobou, resp. inou formou okrem zastavenia trestného stíhania. Mám na mysli napríklad priestupkové konania, hoci je odborníkmi považované za neúčinné, ak ide o skutočné prípady domáceho násilia. Ako hodnotíte vy sám efektívnosť linky v tomto kontexte? A čo môžeme očakávať, že sa stane v prípade, ktorý som vám veľmi stručne popísala? Mám totiž odôvodnené obavy, že do riešenia týchto prípadov je málo zapojené komplexné vyhodnotenie súvislostí. Viac sa koná v zmysle toho, ako vysvetliť znenie zákona a nemožnosť konať v danom prípade, než v snahe vyriešiť samotný problém. Toto je teda druhá časť, o ktorej som chcela hovoriť, teda domáce násilie.
A tretia časť súvisí s podnetom, ktorý som dostala od občana z obce Brunovce, ktorý upozorňoval a tiež posielal viacero podnetov na Generálnu prokuratúru, kde podľa neho verejný činiteľ, starosta obce, maril vedome a úmyselne slobodné voľby tak, že ich zatajil pred voličmi. Teraz čítam z toho podnetu, ktorý mi poslal: "Neoznámil v obci zákonným spôsobom ohlásenie volieb, tým zmaril volebné termíny, zabránil nominovaniu členov do volebnej komisie, zabránil kandidatúru občanov okrem podľa neho tých, ktorých, tých vyvolených, ktorým to oznámil vopred, vedeli o tom. Skrátka, on sa, zisťoval a zistil, že na verejnom priestranstve, kde malo byť oznámenie o voľbách, v stanovenom termíne nebolo, upozorňoval na to, dokonca privolal, dal aj podnet na obvodnú, na volebnú komisiu. Volebná komisia konala až vtedy, keď privolal, keď to bolo, ako nekonala hneď, že prišla, až keď to starostka po niekoľkých urgenciách dala na tú úradnú tabuľu, čo bolo až po termíne, že jak keby ku tej konfrontácii vôbec nechceli dôjsť.
Mňa by, pán generálny prokurátor, zaujímalo, akým spôsobom riešite takéto podnety, pretože odpoveďou bolo, že v zmysle zákona o Ústavnom súde bola prešvihnutá, hej, poviem to tak zjednodušene, bola prešvihnutá lehota desiatich dní, kedy môžete podať podanie na Ústavný súd ohľadom platnosti volieb, pričom tomu občanovi ani nešlo už ani, on si bol vedomý toho, že nestihol alebo vtedy nemal peniaze, aby sám podal takýto podnet na Ústavný súd, ale jemu išlo o trestnú zodpovednosť práve starostu obce Brunovca, ktorý nejakým spôsobom nebol konfrontovaný s tými informáciami, ktoré on mal zdokumentované svojím spôsobom. Jednoducho má pocit, že takto dôležitá vec, ako sú voľby, ktoré sú ústavou garantované, neboli, nebolo možné zákonným spôsobom priviesť, previesť a podieľať sa na nich. Takže ja tiež celkom nerozumiem tomu, odpovedi na jeho podnety. V tejto veci som vlastne aj ja poslala list na Generálnu prokuratúru, na ktorú mi bolo odpovedané podobným spôsobom jako občanovi. Rozumiem tomu, že Generálna prokuratúra je zahltená rôznymi takýmito prípadmi, možno aj inými, ale možnosť zúčastniť sa demokratických volieb má naozaj každý občan Slovenska. Keď budeme hazardovať s takýmto potenciálom, tak sa mi to zdá také dosť, takým zlým signálom pre Slovenskú spoločnosť. Pokiaľ by sa dokázalo, že starosta obce naozaj pochybil takýmto vážnym spôsobom, tak to by znamenalo podľa mňa veľmi vážny zásah do práv občanov.
Takže tri okruhy otázok som mala na vás, Čistý deň, domáce násilie a zmarené voľby. Budem rada, ak by ste mi na ne vedeli v krátkosti odpovedať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
