Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, predpokladal som, že sa budeme o tom baviť zajtra ráno o deviatej. Takže asi ani vy ste úplne nepočítali, pán minister, že vás sem dneska vytiahnu. Takže ja sa na úvod, pán predsedajúci, čo sa stalo, povedzte, že sme to takto dali dneska? Lebo však to bol plánový bod, či nie? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Asi všeobecným súhlasom, ja som neviedol vtedy schôdzu, všeobecným súhlasom podľa podkladov, ktoré som dostal. Takže nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Neviem vám k tomu povedať, že či ste tu boli v sále, ale mám podklad, že všeobecným súhlasom. Nech sa páči.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Dobre. Ďakujem. V každom prípade teda ja sa na úvod ospravedlním, ja som počítal s tým, že teda budeme sa o tom baviť zajtra ráno, takže som si to chcel ešte dneska večer učesať. Takže je možné, že to bude trošku také kostrbaté.
Ale tak skúsim možno nadviazať aj na dnešnú rannú vašu tlačovku, kde ste vlastne prezentovali najnovšiu prognózu. A tie čísla sú naozaj dobré. Musíme povedať, že Slovensko naozaj napreduje a ja som vďačný Bohu a vďačný aj našim ľuďom, či už občanom, tak poviem po poradí, občanom a zároveň aj podnikateľom za to, že Slovensko má takýto ekonomický rast. Myslím si, že ako konvergujúca krajina dá sa aj očakávať, že ten rast je vyšší ako, samozrejme, tie vyspelé krajiny v Európe. Takže som rád, že teda to napreduje, že aj tie prognózy, ktoré ste povedali, uvidíme, ak by sa naplnili, tak by to bolo veľmi fajn. Myslím si, že aj ľudia sa poctili. Dôležité je, nesmieme, myslím, že zabúdať na to, aby to bolo citeľné aj pre ľudí. Ale tak to už, to už je aj v rukách samotných zamestnávateľov a mnohokrát aj iných rezortov.
Čiže aby som teraz prešiel, pán minister, k vám, lebo myslím si, že je to dôležité na úvod povedať. Nikto z nás nepochybuje, teda verím, že aj tu v sále, že vy tomuto rezortu dobre rozumiete a že ste v ňom doma. Však ste v ňom už dlho. Ako sme sa veľakrát bavili, myslím, že od roku 2006 ste boli štátnym tajomníkom, kde ste naozaj ťahali veľkú časť agendy, a od roku 2012 ste vlastne ministrom kontinuálne až doteraz.
Takže ja keby som možno takou úvodnou, úvodným mottom to mal zhodnotiť, tak si myslím, že ako keby vám niekto namontoval do toho auta, na ktorom vy by sem dokázali jazdiť omnoho rýchlejšie, nejaký obmedzovač rýchlosti. To je taký môj pohľad. Myslím si, že by ste dokázali z tej situácie, v ktorej sa nachádzame, aj vďaka svojim skúsenostiam, aj vďaka tomu, že na tom rezorte ste tak dlho, vymačkať omnoho viac. A je škoda, že sa to nedeje. Lebo naozaj si myslím, že Slovensku sa darí, ekonomika rastie. A napriek tomu, že vláda by mohla urobiť viac. To si myslím. Nehovorím ministerstvo financií, hovorím zámerne vláda, lebo myslím si, že to neni len vaša, vaša úloha, že to je úloha aj vašich kolegov.
Takú možno najväčšiu výčitku, ktorou by som začal, je, keď sa pozeráme aj na minulý rozpočet alebo vôbec na rozpočty ako také, vieme, že ten bod, strednodobý cieľ sme mohli dosiahnuť omnoho skôr, že už dokonca, ja by som tu chcel citovať Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, konkrétne myslím, že pán Odor to povedal, že: "Sľúbilo sa, že už v roku 2017 už budeme hospodáriť s deficitom len na úrovni 0,54 % z HDP." Ako je možné vidieť, on teda tam uvádzal taký graf, ktorý by som aj mohol ukázať, ale, žiaľ, teda nemôžme používať tie pomôcky, tak sa tento cieľ posunul. Však to vieme, veľa sme sa o tom bavili aj minulý rok. A práve tým, že sme posunuli tento cieľ, tak vidíme, že to, čo tá ekonomika produkuje a naozaj rastie to, tak to nezužitkovávame a to môžme vidieť aj na základe tých negatívnych vplyvov na čerpanie rozpočtu a na to, že tie deficity by mohli byť omnoho nižšie, ak by sme ich nečerpali a mnohokrát aj na výdavky, ktoré neboli rozpočtované. A to je prípad minulého roku a môžme si o nich krátko povedať.
Takže oproti pôvodnému odhadu z Programu stability, o ktorom sa budeme za chvíľočku baviť, ale teda z toho roku 2014, je daní a odvodov viac o 3,6 % HDP a v eurovom vyjadrení je to približne 2,35 mld. eur. Ale vyzerá to tak, že keby platilo, že čím viac daní, tým vyšší aj deficit. Čiže nevidíme to, tie dodatočné príjmy v tých daniach nevidíme, že by, alebo v tých minulých rokoch, že by nejako výrazne znižovali ten deficit. A to je možno aj práve to, kde sa líšime v nazeraní na výdavkov, kde my hovoríme, že jednak výdavky by mali byť efektívne vynakladané. Vieme, že za posledné, alebo čo za posledné roky, že vôbec, ak teda, opravte ma, ak sa mýlim, ale pod vašou taktovkou sa konsolidácia výdavkov a vôbec revízia výdavkov nejakým spôsobom nediala. Bolo to zamerané na vyšší výber príjmov. A musím povedať, že v tomto, keby som to povedal tak zjednodušene, vám ide karta, že klobúk dole, že tie reformy, ktoré zavádzate, tak Slovensko unesie, že ten výber daní tu je vyšší a dokonca zrejme aj ten boj proti daňovým podvodom prináša svoje ovocie. Však to nakoniec vidíme aj na poklese GEP-u a DPH, vo výbere DPH, kedy teda pod vašou taktovkou od roku 2012 je to historicky najnižšie. Na druhej strane vieme, že v porovnaní s tým rokom 2006, kedy vláda SMER-u preberala vlastne riadenie krajiny, tak ešte sme ho nedosiahli. Uvidíme, čo ukážu najnovšie aktualizácie, keďže čerpáme dáta, ktoré sú s určitým oneskorením.
Takže toto sú, tu vidíme, že nám tu prichádza viacej príjmov. Vidíme, že ten rozpočet, nejakým spôsobom to nekorešponduje a že vždy sa podarí nejakým spôsobom minúť viac peňazí.
Ja by som teraz prešiel možno k takým konkrétnejším číslam. Hneď na úvod poviem, že chcem čerpať aj dáta hlavne zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá myslím, že robí tiež poctivú robotu. Zároveň by som chcel aj oceniť vôbec ľudí na ministerstve financií, lebo myslím si, že naozaj vidíme, že to rátajú dobre a že vlastne ostávajú tam. A ja osobne považujem ministerstvo financií ako z tých ostatných ministerstiev, ktoré tu máme, v porovnaní možno s ministerstvom dopravy, ktoré by sa mohlo inšpirovať práve na ministerstve financií, že tam je naozaj kvalitný personál a že pod vašou taktovkou tí ľudia robia kvalitnú prácu. Takže to je podľa mňa veľmi dôležitá informácia, ktorú si potrebujeme byť vedomí.
Tu by som teraz prešiel, teda keď sa bavíme o Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, tak by som prešiel práve k rizikám, na ktoré pravidelne Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukazuje. A nejakým spôsobom neviem prečo, to by ma možno aj zaujímalo, pán minister, že prečo Rada, teda prečo ministerstvo nejakým spôsobom opomína tieto riziká, na ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukazuje.
V prvom rade sú to riziká spojené so zdravotníctvom. Keď sa pozrieme vlastne na jeden taký graf ako nám, zdravotníctvo, myslím si, že je veľmi dôležitá oblasť. Však samotná vláda, teda z tohto pohľadu strana SMER najala krízového manažéra na tento post po tom, čo štyri roky vlastne vládla sama, a zdravotníctvo nejakým spôsobom sa stále z tej krízy nedostáva. Budem rád, ak možno aj kolega Krajčí k tomu niečo, krátko k tomu vystúpi v ústnej rozprave a možno by mohol tak lepšie zhodnotiť prácu ministra, pretože toto je naozaj veľmi dôležitá oblasť. A ako vidíme za posledné roky, tak ten dlh nemocníc nám narastá. A minulý rok sme postrehli aj práve tú krízu, keď tak poviem, so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a toto bude mať ešte veľký dopad na verejné financie, pretože s tým sa bude treba popasovať.
A keď sa pozrieme od roku 2012, keby som len tak chcel povedať, tak vidíme, že každým rokom tie dlhy tých fakultných a univerzitných nemocníc, narastá, a ja vám teda, keďže vám to nemôžem ukázať, tak vám to budem krátko interpretovať: tak v roku 2012 bola zadlženosť, budem hovoriť po splatnosti, lebo to je možno najdôležitejšie, tak záväzky po splatnosti boli 113 mil. eur, v ďalšom roku 2013 – 184, 2014 – 239, 2015 – 317 a 2016 – 382. Vidíme tu jasný rastúci trend týchto záväzkov, čo poukazuje na to, že napriek tomu vidíme, že ten problém tu pretrváva, že sa nerobí dostatok tej reformy. A tie problémy tu naozaj zotrvávajú a ja budem veľmi zvedavý, ako si pán minister zdravotníctva s nimi poradí. A myslím si, že nie je možné, aby sme to dlho akceptovali, aby sme sa z tohto proste dostali. Lebo toto nám môže naozaj čím ďalej, tým viacej odsávať verejné financie. Práve preto to aj hovorím, že na Slovensku máme problém s tým, že budeme mať rýchlo rastúce alebo rýchlo teda starnúce obyvateľstvo a je dôležité, aby sme boli schopní držať zdravých občanov. Je tu tlak na to, aby sme predlžovali odchod do dôchodku, vek odchodu do dôchodku, a preto je zdravotníctvo tak kľúčová súčasť tohto celého systému, a preto je kľúčové, aby sme posúvali aj tú laťku zdravého života občanov. Takže preto to také dávam celé do súvisu, lebo sanovať tento systém bude vyžadovať enormné finančné prostriedky. A hoci sa to teraz týka viacej ministra zdravotníctva, ale v konečnom dôsledku sa to dotýka aj ministerstva financií, tak preto na to poukazujem.
A poukazujem len na to preto, odbočil som na základe tých rizík, ktoré poukazuje každoročne Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čím poukazuje, že aj ten rozpočet by mohol byť v tomto trošku objektívnejší a uvažovať, že tieto riziká tu naozaj sú, lebo sa napĺňajú každým rokom. Je to možno, by sme si mohli povedať, že je to nejaká malá technikalia a že v konečnom dôsledku nám ten rozpočet sedí, mali sme historicky najnižší deficit. Aj keď tu musím povedať, že som veľmi zvedavý, ako dopadne jesenná notifikácia, keďže do rozpočtu boli započítané aj dividendy Slovenského plynárenského priemyslu, ktoré je možné, že nám Európska komisia vyhodí a tým pádom bude korigovať ten samotný deficit. Takže som zvedavý, ako to na jeseň dopadne. Nakoniec na to poukazuje samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že toto môže byť tiež jedno z rizík, ktoré ukáže, či ten deficit bol teda historický, alebo nie. Ale nechcem teda, aby to bolo zaujaté. Skôr sa snažím naozaj poukázať na tie jednotlivé oblasti v rozpočte, či už vecne alebo aj systémovo, ako sa ten rozpočet zostavuje.
Ale ja teda za seba tak laicky môžem povedať, že si myslím, že ten rozpočet je zostavovaný dobre. Však vďaka tomu aj dostávame dobré ocenenia, že dodržiavame tie pravidlá európskych kritérií, ktoré nám stanovujú. Takže v tomto si myslím, že plníme si tú domácu úlohu dobre. Opäť trošku len do toho odbočím. Je dôležité, aby ľudia cítili kvalitu tohto rozpočtu aj vo svojich peňaženkách a vo vyššej kvalite života.
Zdravotníctvo teda je jedna z veľkých oblastí, kde si myslím, že je potrebné zabrať. A je to aj apel na ministra zdravotníctva, aby naozaj už sme sa nemuseli pozerať na tie pretrvávajúce rastúce dlhy nemocníc, a tým pádom aj upadajúce zdravotníctvo. Takže to len k tomu. Tomu som venoval myslím, že dostatočný časový priestor.
Dobre. Ďalšia dôležitá časť, ktorú si tu treba pomenovať, je, že naozaj daňové príjmy aj minulý rok nás milo prekvapili a vybralo sa teda o 721 mil. eur viac, ako sa rozpočtovalo. Čiže opäť tu vidíme, ako som hovoril, krajina produkuje vyššie zisky, i keď tu si môžme povedať, do akej miery na to má vplyv vysokého čerpania eurofondov v roku 2015. Pretože keby som vám teda mohol ukázať, tak je tu vlastne, môžme sa pozrieť na taký graf, ktorý hovorí o tom, ako čerpáme eurofondy. Tu by som sa chcel chvíľku pristaviť a naozaj myslím si, že stojí za to, aby si ľudia a hlavne taká tá bežná verejnosť uvedomila a videla, koľko peňazí nateká z Európskej únie v prospech Slovenskej republiky, a že naozaj z tohto pohľadu sme momentálne prijímateľ eurofondov v porovnaní s tým, čo odteká. A môžme byť za to vďační. Z celkovej alokácie, ktorá bola 11,5 mld. eur, sa podarilo vyčerpať 11,1 miliardy. Tu by som chcel poukázať na to, že tých, to je 97,1 %, tých 2,9 %, áno, 97,1 je vysoký počet, ale myslím si, že potrebujeme naozaj sa poučiť a snažiť sa ich vyčerpať úplne najviac, ako sa len dá. Čiže na 100 percent.
Čo mne pri eurofondoch alebo čo by som mal takú výtku pri eurofondoch, je to, že sa čerpali na poslednú chvíľu, že sa nám nepodarilo rozbehnúť ten mechanizmus tak, aby sa čerpalo priebežne. Potom na poslednú chvíľu sa nalialo strašne veľa peňazí do ekonomiky, na základe čoho vidíme, že potom aj teda ten vyšší výber daní môže byť podmienený alebo previazaný práve aj s týmto naliatím eurofondov. Ale to by, myslím si, že neni až taká závažná vec. Čo by som chcel viacej poukázať, je to, že keď sa potom toto čerpanie deje tak narýchlo, sú s tým spojené väčšie riziká na korekcie, pretože tie projekty sú mnohokrát si, myslím, potom robené naozaj na poslednú chvíľu a môže tam dochádzať k chybám. A tie korekcie sú niečo, na čo v konečnom dôsledku doplácame.
Len tak pre zaujímavosť, v tom druhom programovom období dosiahla, objem korekcií, 792 mil. eur, čo je, myslím si, že nezanedbateľná čiastka, že je to naozaj veľmi veľká čiastka, ktorá tu mohla byť použitá v prospech problémov alebo oblastí, ktoré na Slovensku máme, a mohla byť z toho financovaná. A preto si myslím, že z tohto by malo byť aj také veľké memento a ponaučenie pre ďalšie programové obdobie, pretože vidíme aj teraz nábeh toho ďalšieho programového obdobia, ktoré je od roku 2014 do roku 2020, dneska sme v roku 2017, čiže mohli by sme povedať v polke, a to percento, nemám presné číslo, ale myslím si, že pod 10 %, čo sa týka čerpania eurofondov. Čiže sme v polovičke obdobia a máme 10 percent. Áno, ministri nás ubezpečujú, že to vyčerpáme, lenže ide o to, ako to vyčerpáme. Pri náhlom a rýchlom čerpaní jednak nateká strašne veľa peňazí v istom momente do ekonomiky, po druhé, je tam väčšie riziko netransparentného toho vývojového procesu a zároveň väčšie riziko korekcií. Toto sú podľa mňa veľké problémy, ktoré treba riešiť a treba zabezpečiť, aby teda to čerpanie začalo plynulejšie nabiehať. Takže toľko k eurofondom a teda aj k vyšším príjmom, ktoré tu boli.
A opäť, keby sme sa pozreli na tú bilanciu toho salda, tak vidíme, že tie pozitívne vplyvy boli vo výške 1,3 % HDP, tie negatívne v 1,1. Čiže keby sme využili ten potenciál tých vyšších príjmov, ktoré natiekli do rozpočtu, tak by sme dnes mali deficit podstatne nižší.
Dobre. Minulý rok, len teda, aby sme sa vrátili k tomu rozpočtu, ešte minulý rok boli, tie korekcie dosiahli nemalú čiastku 225 mil. eur, čo je, myslím si, že tiež veľká suma. Zaujímavé bolo, a to len tak pre informáciu pre kolegov, ktorí tu sedia, z hľadiska tých 721 mil. eur, že teda hlavný nárast bol práve z príjmu právnických osôb, príjmu fyzických osôb. Pokles bol, paradoxne, z dane pridanej hodnoty a taktiež čo je dôležité povedať, čo kopíruje opäť aj to, čo vidíme v prognózach, to, čo vidíme aj v tom, čo sa deje na trhu, je nárast sociálnych odvodov a zdravotných odvodov z dôvodu toho, že nám tu rastie zamestnanosť a že naozaj vytvárajú sa nové príležitosti. Avšak tu je veľmi dôležité opäť povedať, že je tu to riziko, ktoré sa tiež napĺňa, že máme nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. A osobne si myslím, že toto je veľký problém, ktorý treba pomerne rýchlo riešiť. Veď v dnešnej prognóze ste práve predstavili, že ďalších 40-tisíc pracovných miest príde na trh. A vieme, ako práve títo podnikatelia, ktorí pôsobia hlavne, prevažne na západnom Slovensku, majú problém so zabezpečením kvalifikovanej sily. A myslím si, že nám tým uniká príležitosť. Ten potenciál, ktorý by oni v tomto čase mohli naplniť, keby mali dostatok tej pracovnej sily. Takže toto je určite pri dobrej správe je tu zároveň veľký otáznik až výkričník, že tomuto sa treba silno venovať.
Ďalšia dôležitá vec, o ktorej hovoríme, ktorá vlastne sprevádza aj ten minulý rok, že ten ekonomický rast bol ťahaný jednak čistým vývozom, ale aj stabilným rastom spotreby domácností. Opäť vidíme, že je to previazané teda s tým pracovným trhom, to varovanie som už spomenul a nebudem ho opakovať. Druhý faktor, ktorý tu podľa mňa treba mať na pamäti, je ten, že nám tu rastie aj zadlženosť domácností. Vidíme to aj z opatrení Národnej banky Slovenska, ktorá zavádza opatrenia, zaviedla opatrenia na to, aby táto zadlženosť mala určité rámce, aby chránila v konečnom dôsledku občanov, aby neprerástla. Aj keď teda vieme, že sme stále pod priemerom Európskej únie. Ale myslím si, že pod priemerom Európskej únie sme aj v iných atribútoch, ako napríklad teda mzdy, výšky mzdy a podobne. Takže je dôležité, aby sme si toto tu sledovali ako taký dôležitý faktor, aby nám to nepredbiehalo jedno druhé, aby to korešpondovalo, tá zadlženosť s nárastom miezd a samozrejme môžme sa potom tešiť, že nám z toho narastá teda aj hospodársky rast a teda HDP.
O HDP som vlastne hovoril. Ja to tu teraz tak listujem, takže ako som hovoril, jednu vec, ktorú by som chcel poukázať a ktorá ma zaujala, je cena z predaja emisných kvót, ktorá teda, zaujímavo, ako to vytkla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A toto by ma zaujímalo, pán minister, že ako to funguje na ministerstve, že či to je naozaj problém, ktorý, ministerstvo nejakým spôsobom má na to iný názor alebo len sa pomýlilo v tej prognóze. A to je to, že tá cena, keby sme sa pozreli na vývoj ceny v tých emisných kvótach, klesla tento rok a teda sme sa, keď tak poviem ľudovo, sekli, alebo ministerstvo sa seklo v tej prognóze toho, aký bude výnos z predaja emisných kvót. Nenastal. Teda podľa informácií, ktoré mám, tak ministerstvo používa zastaralú metodiku a neviem teda, či je to tak v prípade emisných kvót, a preto tam teda narátalo viacej, väčšie príjmy, ako bolo reálne. Takže toto len taká možno, možno perlička.
Ako som hovoril v tých dividendách, bude zaujímavé, čo prinesie teda tá jesenná notifikácia, či tam príde tá korekcia a tým pádom, či to vyhodia, alebo nie.
Zaujímavá informácia ešte, teda tak si to môžem dovoliť zacitovať, správu z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tak schválený rozpočet verejnej správy obsahoval rezervy v celkovej výške 738 mil. eur, čo sme sa tiež teda bavili pri tohtoročnom rozpočte, že tieto rezervy sú nástroj, ktorý manažérsky je určite dobre použiť, ale z hľadiska možno aj zodpovednosti voči Národnej rade, kedy sa má vysloviť voči rozpočtu, a táto čiastka nie je až taká malá, je to takmer percento z HDP, kde úplne nie je presná alokácia všetkých týchto zdrojov. Čiže svojím spôsobom vypisuje vám ako ministrovi nejaký taký bianko šek, tak a môžme vidieť aj v roku 2016, že boli niektoré tie výdavky použité, a tu by sme sa mohli naozaj rozporovať v tom, že či boli použité či už v súlade s programovým vyhlásením vlády alebo efektívne. Tak poukazuje vlastne na to, že ak by teda neprišlo k takýmto takto financovaným výdavkom, tak deficit rozpočtu mohol byť nižší o 411 mil. eur, teda o pol percenta HDP.
Ďalším pozitívom, ktoré vám opäť nahralo teda alebo padlo do vienka, bolo práve hospodárenie obcí. Vidíme, že obce naozaj v porovnaní s tým, ako sa predpokladalo, skončilo vo výraznejšom prebytku, či už je to kvôli nižšiemu čerpaniu eurofondov, respektíve čakaniu na eurofondy a na to naviazané investície, že si nechcú čerpať vlastné, to môžme špekulovať, zmysel to dáva, alebo čakajú možno práve na tento a budúci rok, ktorý bude volebný pre nich. Takže to už môžme špekulovať. V každom prípade teda to napomohlo minuloročnému rozpočtu, a preto môžme skonštatovať, že ten deficit dopadol tak dobre, čo teda nebolo vyslovene zásluhou ministerstva financií, ale ste ministrom v dobrom období. Ale počkali ste si na to aj v dobrom období, áno, presne tak. Ja dopĺňam, aj v dobrom období. Aj keď naozaj opäť to poviem, myslím si, že by ste dokázali z toho vymačkať omnoho viacej a táto krajina by mohla byť, Slovensko by sa mohlo pohnúť omnoho viacej dopredu, keby sme nemali namontovaný obmedzovač rýchlosti.
Takže čo k tomu ešte dodať? Zacitujem opäť zo správy z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kedy vidíme, že naozaj ten ekonomický rast, a opäť toto je myslím si, že dôležité si uvedomovať a chcem naozaj na to poukazovať, že ten ekonomický rast je tu vďaka v prvom rade občanom a podnikateľom, poctivým občanom a podnikateľom, ktorí jednak tvrdo pracujú, nenechajú sa vyrušiť alebo zastaviť tým, že tu prichádzajú rôzne opatrenia aj vo forme mnohých daňových zmien. To je tiež jedna z výčitiek Európskej komisie voči Slovensku. Takže vidíme, že k tomu, že sa znižuje dlh, prispieva práve tento ekonomický rast a v roku 2016 to bolo vo výške 1,5 % HDP. A to je, myslím, tiež veľmi zaujímavé číslo, ktoré je dôležité si uvedomiť.
Na záver som si nechal jednu takú perličku a to sú, to je použitie rezervy verejnej pokladničnej správy na zhoršený vývoj v zdravotníckych zariadeniach. Teda takto je tá kapitola, myslím, že sa volá. A teda v správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je vypísané, a teda by som vás poprosil, že či buď potvrdíte, alebo vyvrátite tie údaje, ale teda tuto v tej správe sú uvedené a teda píše sa tu vyslovene, že toto je prehľad použitia prostriedkov z rezervy na zhoršený vývoj v zdravotníckych zariadeniach. A budem teda citovať. Hneď prvé opatrenie je pre NASES na zabezpečenie prevádzky informačných systémov vo výške osem miliónov eur. Druhé je pre ŠUKL na zabezpečenie plnenia úloh pokračovania v postupnom zapájaní do nových odborných prác v rámci EÚ realizácie rezidentského programu. Okej. Ďalšie je rezort ministerstva vnútra na technické a materiálne zabezpečenie slovenského predsedníctva v Rade EÚ v súvislosti s prípravou bezpečnostných opatrení. Opäť hovorím, že toto sú prostriedky čerpané z rezervy na zhoršený vývoj v zdravotníckych zariadeniach. Neviem, ako súvisí teda zabezpečenie, technické a materiálne zabezpečenie slovenského predsedníctva v Rade EÚ s prípravou bezpečnostných opatrení so zhoršeným vývojom zdravotníckych zariadení? Ďalej je tu zabezpečenie financovania a prevádzky združenia DEUS a projektu dátové centrum obcí a miest pre rok 2016. Ďalej je tu na aktivity zlepšujúce sociálno-ekonomickú situáciu okresu Kežmarok a regiónu Vysokých Tatier na udržateľnosť projektov príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti kapitoly ministerstva kultúry, na zabezpečenie sociálnych služieb v roku 2016. Okej. Pre RTVS na realizáciu mediálneho zabezpečenia národného vysielania pre SK Presidency, na zabezpečenie financovania spravodajskej činnosti. Je tu potom finančné krytie pre štyridsať novoprijatých zamestnancov. Máme tu Slovenský olympijský výbor na úhradu výdavkov spojených s organizačno-technickým zabezpečením chodu. Zabezpečenie financovania parlamentnej dimenzie slovenského predsedníctva v Rade EÚ, na krytie výdavkov 52. ročníka BHS pre Slovenskú filharmóniu. Myslím si, že toto sú akože, ešte môžem čítať ďalej, tá kapitola je pomerne dlhá, ale odporúčam, aby ste si možno to prečítali aj vy. A myslím si, že toto je, áno, bavíme sa tu o 50 miliónoch. Neni to nejaká, povedzme, z hľadiska celého rozpočtu veľká suma. Ale už len to, že väčší počet položiek práve na zhoršený vývoj v zdravotníckych zariadeniach použiť takto na úplne iné účely, je, myslím si, že taká facka do tváre ľudí, ktorí naozaj sú závislí na našom zdravotníctve a ktorí očakávajú na to, aby rezerva, ktorá je určená na zhoršený vývoj v zdravotníckych zariadeniach, aby bola použitá práve na to vylepšenie týchto zdravotníckych zariadení, a nie ako peňaženka pre rôzne iné potreby, ktoré so zdravotníctvom ani vôbec nesúvisia. A takto by sme sa mohli vlastne pozrieť ešte aj na významné investície, ktoré boli vo výške 100 miliónov. Ale myslím, že toto by aj z hľadiska takého zhodnotenia teda toho rozpočtu roku 2016 stačilo.
Koľko mám? Už nemám. Už som to minul, už som to minul, pardon. Takže, pán minister, toto je k tomuto bodu. Mal by som toho viacej, ale povedal som toho, myslím, že dosť. Takže ak by ste vedeli možno potom, keď ostatní dorozprávajú, nejako reagovať a na to dať nejaké odpovede. Budem rád.
Ďakujem v každom prípade za pozornosť a prenechávam ďalšiemu rečníkovi.