Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Každopádne, pán kolega, ďakujeme ti veľmi pekne za podporu, ktorá bola vyslovená v mene celého klubu, predpokladám, a verím, že nám ide o jeden cieľ. Naozaj o to, aby sa zosúladili alebo zrovnoprávnili rodičia, ktorí majú vlastné deti, s rodičmi, ktorí majú deti zverené do osobnej starostlivosti.
Je podľa mňa naozaj donebavolajúce, prečo by takíto rodičia, teda tí, čo majú deti v náhradnej starostlivosti, mali byť ukrátení o výšku príspevku, pretože, pretože náklady na činnosť, ktorú budú prevádzať, keď to tak škaredo poviem, je rovnaká. Potrebujú rovnako náklady na, na postieľku, na plienky, na oblečenie, ako aj biologickí rodičia. V tomto sa úplne zhodujeme. A ja si myslím vlastne, že zhodujeme sa vo všetkých tých pripomienkach, ktoré tu boli prednesené.
My sme išli do varianty menej ambicióznej, tak poviem, že naozaj sme to brali ako prvý nástroj, tým, že my sme netušili, že vy predkladáte tento návrh zákona na schôdzu, naozaj sme boli málo ambiciózni, menej ambiciózni, pretože sme si nechávali niektoré veci na ďalšie, možnože sme to brali ako otvorenie diskusie na túto tému. Určite, keď sme pripravovali návrh, sme uvažovali veľmi silne nad, nad otázkou odstránenia tej vekovej hranice, toho vekového cenzu šesť mesiacov a takisto rozšíriť to aj pre staršie deti.
Ale teda súhlasíme so všetkým, čo si povedal, a tešíme sa, že získa podporu tento návrh zákona. A dúfame, že aj širšiu.

Ďakujem za všetky pripomienky, ktoré mi kolegyne adresovali, ale chcela by som povedať, že 90 % príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti nie je vyplatených rodičom osvojiteľom, a toto číslo mám z návratu. To znamená, že títo majú veľmi dobre zmonitorované, koľko rodičov, ktorí prejdú tou fázou prípravy, a teda majú monitoring o tom, lebo ich podporujú, koľko týchto rodín má problémy získať tento príspevok. Robia to dlhé roky, a preto by sme nemali spochybňovať fakty týchto inštitúcii, ktoré robia naozaj srdcom, a my politici, ktorí robíme len politiku, by sme niekedy mali práve týchto odborníkov aj počúvať.
Ďakujem pekne.

Dosť, ešte nie je dostatok alebo dostatočná osveta naozaj vo verejnosti a dosť stereotypov a mýtov o náhradných rodičoch panuje aj, aj práve vo verejnosti. Zákonodarca musí byť prvý, ktorý v žiadnom prípade nediskriminuje rodičov, adoptívni, akýkoľvek, to nie je v žiadnom prípade, sú to takí istí rodičia ako biologickí, keď sa starajú o dieťa. Takže, prosím vás, napravme túto diskrimináciu.
A neodpustím si, aby som pomyselne zložila klobúk a naozaj sa uklonila s úctou všetkým adoptívnym rodičom, všetkým tým, ktorí si zoberú dieťa do svojej starostlivosti a dajú mu všetko to, čo je potrebné, pretože naozaj si myslím a som o tom presvedčená a myslím si, že všetci, každé jedno dieťa by malo dostať lásku rodičov, takže títo ľudia preberajú na seba obrovskú starostlivosť, obrovské bremeno. Ešte raz, veľká úcta a vďaka.
A práve aj týmto návrhom by sme naozaj prispeli k tomu, aby v našej krajine sme mali čoraz viac tých odvážnych, úžasných ľudí, ktorí si zoberú do svojej starostlivosti a výchovy deti.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegyniam za príspevky k tejto téme. Áno, náhradná starostlivosť je aj v očiach mnohých ľudí, mnohých občanov považovaná za niečo, nechcem povedať, menejcenné, ale nie rovnocenné s klasickým rodičovstvom a to je veľká chyba. Naozaj, prosím vás, začnime sa pozerať na náhradných rodičov, tí, ktorí majú už akýmkoľvek spôsobom to dieťa dané do starostlivosti, či sú adoptívnymi rodičmi, to je jedno, ale proste oni sa starajú o dieťa a to je dôležité. Neni dôležité, či sa stará biologický rodič alebo náhradný rodič. Preto si myslím, že je úplne dôvodné, aby sa sumy príspevkov pri narodení dieťaťa zjednotili, to je prvá vec. Druhá vec, ktorú takisto predkladáme alebo ktorú upravujeme, je ten spôsob žiadosti. Ak už sa matke, proste ak matka nemohla porodiť svoje vlastné dieťa, ale teda žiada si ho v náhradnej starostlivosti, podarilo sa jej ho získať v náhradnej starostlivosti, neviem používať správne slová, tak potom musí mať aj špeciálny režim v možnosti žiadať takýto príspevok. Načo nám je príspevok, ktorý v reálne ľudia nevedia využiť? Potom to vyzerá, ako len aby sme mali niečo na papieri.
A tretia vec, ktorú by som rada, rada poznamenala, že, že v podstate už sa v pléne objavil podobný návrh zákona, ktorý rieši podobné veci možnože trošku ešte rozšírenejšie, predpokladám, že o tom bude rozprávať aj kolega Dostál, a chcem povedať, že rovnako ako my žiadame o podporu ich novely, rovnako sme radi podporili aj novelu druhej opozičnej strany. Takže tak veľmi vhodne vybraná téma.
A aha, posledné ešte, ktoré som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pred chvíľou sme predkladali návrh zákona, ktorý má ochraňovať deti pred chudobou. Ja chcem povedať, že nie každý má také šťastie, že má vlastné dieťa, a preto by sme mali myslieť aj na takéto rodiny, preto si nepredstavujme, že ide o rodiny, ktoré sú bohaté, nemôžu mať dieťa a dokážu si to zabezpečiť zo svojho nadbytku, ktorý majú. Mnohokrát aj ľudia, ktorí majú menšie finančné príjmy, ale cítia to, tú potrebu alebo cítia to, že tie deti nemajú byť v ústavnej starostlivosti, tak si ich chcú osvojiť a my by sme mali vytvárať podmienky k tomu tak, aby tie detičky žili naozaj v prirodzenom prostredí a aby mali milovaných rodičov tak ako biologická rodina.
Každopádne dieťa je dar, naňho musíme aj takto nazerať, a preto cieľom nášho návrhu zákona je zrovnoprávnenie rodičov osvojovateľov, ktorí teda určite nadobúdajú aj právne, ale aj tak ľudsky rovnaké práva a povinnosti ako biologickí rodičia. Chceme im pomôcť v takých dvoch nosných oblastiach, a to, ako hovorila kolegyňa, predĺžiť lehotu, v ktorej môžu rodičia osvojitelia získať príspevok pri narodení dieťaťa, lebo častá skúsenosť s osvojením je, že kým súd rozhodne o predbežnom opatrení alebo predosvojiteľskej starostlivosti napríklad štvormesačného bábätka budúcim osvojiteľom, prejdú až skoro tri mesiace. Inokedy, kým súd rozhodne o osvojiteľnosti dieťaťa, prejde aj rok. A tak sa stráca nárok na jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti.
Pre vašu zaujímavosť chcem povedať, že ak sa niekto bojí, že sa takéto veci zneužijú, tak ja by som odporúčala sa stretnúť teda s rodičmi, ktorí absolvujú povinne prípravu pred touto formou starostlivosti a čakanie na dieťa, napríklad v Prešovskom kraji, odkiaľ pochádzam ja, je päť rokov. To znamená, päť rokov tí rodičia sa snažia, aby si osvojili dieťatko, a ak naozaj príde to dieťa, ktoré môže byť už ich, aj to dieťa nájde to prostredie láskyplné, tak vtedy sa zrazu štát tvári, že sú to iní rodičia a tá matka ho neporodila, a teda ten príspevok musí byť iný ako u biologického rodiča, čo je smutné na to, koľko sa nám rodí detí. Tak si myslím, že by sme mali práve naopak ctiť si týchto ľudí, a naozaj skôr vytvoriť kontrolné mechanizmy na to, aby sa to nezneužívalo alebo nejakým spôsobom sa to dieťa nepoškodilo. Ale to sú prípady, ktoré by som zaradila do sociálnoprávnej ochrany, ale čo sa týka toho, že chceme vytvoriť rovnaké prostredie, nezabúdajme na to, že naozaj hoci po tých piatich rokoch dostane to štvormesačné dieťatko, tak jednoducho, pokiaľ rozhodne súd za tri mesiace, vy ten príspevok nedostanete. Nieže ho nedostanete, aj keby ste ho dostali, tak dostanete ho zhruba 500-eurový, kdežto biologický rodič, kde nevieme tiež zaručiť, či tá starostlivosť bude taká, ako má o to dieťa, a tak je 800 eur. Takže už je tu prvok, ktorý zavádzame, ako diskriminačný, a preto si myslíme, že je to jedna z oblasti, ktoré potrebujeme zrovnoprávniť.
Každopádne som spomenula aj sumu príspevku, lebo ak dostávate dieťatko do rodiny, či je to prirodzené, alebo je to dieťa osvojené, máte potreby, ktoré musíte zariadiť. Práve preto aj štát pristupuje k tejto problematike tak, že jednoducho dáva príspevok pri narodení dieťaťa matke, ktorá si predpripraví veci, aby to dieťatko, keď príde, príde do toho prostredia a zrazu má väčšie výdavky, aby si ich vedela zabezpečiť. Osvojiteľovi takéto podmienky nepripravujeme. To znamená, že odkazujeme tie deti na rôzne typy starostlivosti v detských domovoch, kde sú problémy, potom hovoríme, koľké, koľké deti sú nešťastné, koľko detí po detských domov končí na ulici a stávajú sa z nich bezdomovci, lebo nemajú sa kde vrátiť, lebo už sa nemajú vrátiť kde, ani k tej vychovávateľke, ani do detského domova, ale k tomu osvojiteľovi, ktorý nadobudne práva biologického rodiča, vždy sa to dieťa a celý život sa môže vrátiť v prípade potreby. Preto si myslíme, že je to nespravodlivé, a preto navrhujeme práve tieto oblasti upraviť.
Ďalší podnet, ktorý by som každopádne chcela spomenúť, je ochranná lehota pri strate zamestnania. Ak sa matka pripravuje na pôrod, a, nedajbože, by jej zamestnávateľ chcel zneškodniť to, aby ostala v pôvodnom zamestnaní, aby na neho, na ňu nemusel dlho čakať, tak je povinný pre biologického rodiča držať miesto a mať pre ňu takú ochrannú lehotu osem mesiacov. A čo je pre osvojiteľa? Sedem dní, vážení! Ja sa pýtam, kto a na základe čoho vypočítal tieto dni.
Takže to sú veci, a to je len jedna časť, lebo nebudem hovoriť o sociálnoprávnej ochrane v zmysle náhradnej starostlivosti, ale práve preto som rada, že naše hnutie chce a prispieva k tomu, aby sme rodiny, ktoré nemôžu mať deti, obohatili tým šťastím, ktoré zažívame doma my so svojimi deťmi, a s tým, keď nám aj niekedy trošku žerú nervy, ale vieme, že vždy sú naše, a keď vyrastú, budú mať vnúčatá a tak ďalej, ale osvojitelia to šťastie nemali. Pomôžme, dajme hlavy dohromady a naozaj zaoberajme sa touto problematikou.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predstaviť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov.
Hlavným cieľom návrhu zákona je upraviť jednu z podmienok nároku na jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti, a to, že v čase zverenia do náhradnej starostlivosti by dieťa malo byť mladšie ako šesť mesiacov, čo v aplikačnej praxi vzhľadom na trvanie súdnych konaní sa javí ako nesplniteľná podmienka.
Len veľmi málo párov, ktoré si adoptujú dieťa, na tento príspevok má nárok, resp. ho dostane vyplatený, a to z toho dôvodu, že súdne konania trvajú veľmi dlho. Veľmi dlho trvá lehota, kým je vôbec vytýčené prvé pojednávanie o zverení do predbežnej starostlivosti, nehovoriac o tom, že tam plynie ďalšia lehota, 9 mesiacov, súd má potom vytýčiť ďalšie pojednávanie. Často sa stáva v aplikačnej praxi, že súdy lehoty nedodržujú a len prvé súdne pojednávanie namiesto do troch mesiacov súdy vytyčujú napríklad do deviatich, do desiatich, do roka. Čiže keby súdy lehoty dodržiavali, tak by sa tento termín do šiestich mesiacov dal stihnúť. Keď sme robili prieskum medzi žiadateľmi o tento príspevok, tým, ktorým boli, ktorým bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, vo väčšine prípadov tento príspevok si z dôvodu trvania súdnych konaní nestihli uplatniť.
Z tohto dôvodu sa návrhom zákona upravuje daná podmienka, a to tak, aby dieťa bolo mladšie ako šesť mesiacov v čase podania návrhu na zverenie do náhradnej starostlivosti, a zároveň sa zvyšuje suma jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti v sume 829,86 eur, čo je rovnaká suma, na akú majú nárok rodičia pri narodení dieťaťa podľa zákona č. 383/2013 Z. z.
Naším cieľom je zrovnoprávniť výšku príspevkov, keďže pri oboch príspevkov, aj pri príspevku pri narodení dieťaťa, aj pri príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti, ide o rovnaký cieľ. Účelom je podporiť zabezpečenie základného vybavenia dieťaťa, ktoré príde do rodiny, odstrániť prekážku, ktorá bráni nároku na príspevok v podobe dlhotrvajúcich súdnych konaní.
Ten proces nastavujeme tak, že, teraz to bola skrátka tak, že ten príspevok vám mohol byť vyplatený len do šiesteho mesiaca roku dieťaťa, ak vám dovtedy súd zveril do náhradnej starostlivosti dieťa, čo v praxi znamenalo, že tento príspevok žiadateľom nikdy nebol vyplatený. Teraz ten proces nastavujeme tak, že náhradní..., alebo žiadatelia, alebo náhradní rodičia, alebo osoba, ktorej je zverené dieťa do náhradnej starostlivosti, musí požiadať do šiestich mesiacov veku dieťaťa, musí požiadať a reálne ho dostane vyplatený, keď súd rozhodne o zverení do náhradnej starostlivosti. A to už je jedno, či ten súd trvá tri, štyri, päť, desať mesiacov alebo rok, ale ak osoba, ktorej dieťa má byť zverené do náhradnej starostlivosti, oň požiadala do tých šiestich mesiacov veku dieťaťa nezávisle na trvaní súdu, jej ten príspevok bude vyplatený, čím sa odstráni prekážka, kedy strácali nárok náhradní rodičia na príspevok z dôvodu dlhotrvajúcich súdnych sporov.
A čo sa týka zrovnoprávnenia príspevku, tam si myslíme, že nie je dôvod, aby príspevok pri narodení bol 886 eur a príspevok pri náhradnej starostlivosti bol, teraz si myslím, že je okolo 500 eur, keďže obidva typy rodín majú s dieťaťom, ktoré príde do rodiny, rovnaké priame náklady alebo tie prvotné náklady, výbava, postieľka, kočár a tak ďalej, na čo je určený ten príspevok pri narodení. Čiže nie je dôvod, aby sme tu mali dva príspevky v rôznej výške, ktoré sú určené na jednu a tú istú vec a sledujú jeden a ten istý cieľ. Čiže dva ciele, zrovnoprávniť výšku a zreálniť podmienky nároku na tento príspevok.
Ďakujem veľmi pekne, a teda by som sa chcela uchádzať o podporu tohto príspevku, ktorý vo veľkej miere uľahčí život rodinám, ktoré prijímajú do náhradnej starostlivosti dieťatko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, tak dovoľte mne už len zhrnúť to, čo bolo tuná počuté. Ďakujem pánovi poslancovi Baránikovi, že otvoril naozaj tému, ktorej sa tak bojíme v tej snahe, inokedy nie, ale v tejto veci sa tak bojíme možnože negatívne pomenovať niektoré veci, a tak naivne dúfame, že možno práve preto, aby nám to kolegovia z koalície podporili.
Máte pravdu v tom, že peňazí je dosť, len častokrát sa míňajú neefektívne. Roky sme nechali peniaze premrhávať alebo rozkrádať, ak použijem vaše slová, išlo nielen o peniaze zo štátneho rozpočtu, ale vieme, že aj z fondov Európskej únie. Ale nie o tomto sme chceli hovoriť vo všeobecnosti, ale naozaj verím tomu, že ak by sa našla politická vôľa, keď nie pre prijatie teraz v tejto chvíli tohto návrhu, ale na rozhovory, pretože tak ako ozaj kolegyňa pripomenula, vlastne už aj strana MOST - HÍD prichádza so zvýšenou daňovou odpočítateľnou položkou na daňovníka, čo je v podstate podobný princíp, hej. A vieme, kto sa postavil - na náš údiv - proti tomuto, takémuto opatreniu, ale zopakujem, je to investícia do budúcnosti našej spoločnosti, do budúcnosti fungovania našej spoločnosti, do toho, aby mal kto robiť na budúcnosť Slovenska i nás samých.
Pripomeniem, že ide o jeden z nástrojov, je nám jasné, že rodenie detí zvýšený daňový bonus nedokáže ovplyvniť. Ale možnože vo viacerých prípadoch sa to môže podariť. Treba vytvoriť súbor opatrení nielen ekonomických, aj vzdelávacích, aj, ja neviem, kultúrnych, rôzne formy, naozaj balík opatrení, ktoré pomôžu rodičom prijímať ďalšie deti. V žiadnom prípade nemáme snahu násilím nútiť rodičov, aby mali viac detí preto, lebo na tom zarobia. Toto nie je naozaj dôvodom na takúto novelu zákona.
Kolegyňa spomenula chudobu. Tento rok pri spracovávaní údajov Štatistického úradu, myslím, že tá metóda, alebo teda metóda EU SILK nám opäť povedala, že riziko chudoby sa na Slovensku opäť zvýšilo. Opäť o nejaký, možno nie veľký myslím, že 30-40-tisíc ľudí, nepamätám si to číslo presne, ale summa summarum je to takmer 700-tisíc ľudí, ktorí sú na Slovensku ohrození chudobou. Sú to ľudia, nie všetci, ktorí sú bez práce, pozor, sú to ľudia, ktorí pracujú, a jednou z rizikových skupín sú rodiny s viac deťmi, s viacerými deťmi alebo jednorodičovské rodiny, alebo samoživitelia, teda jeden rodič, ktorý sa stará o jedno alebo viac detí. Samozrejme, do tej skupiny patrili všeobecne všetky deti do 18 rokov a ostatné skupiny si nepamätám, ale už len tieto tri rizikové skupiny sú dôvodom na to, že treba sa skutočne zamyslieť nad daňovo-odvodovým systémom a nad zvýhodňovaním tých, ktorí si to zaslúžia, najviac zaslúžia v tejto spoločnosti. Pretože jednak robia niečo pre budúcnosť Slovenska, ale aj sami pre seba a pre štát v súčasnosti, lebo sú platiteľmi daní. Takže prosím aj vyzývam všetkých kolegov, aby sa zamysleli v tomto duchu nad uvedenou novelou.
Už iba posledná poznámka. Pani kolegyňa hovorila príklady z okolitých krajín, ktoré majú zavedené už progresívne zvýhodnenie daňového bonusu na deti alebo zvýhodnenie na dieťa. Rôzne modely predstavila, ale mňa zaujalo napríklad české riešenie v tom, že nezaviedli tú svoju konečnú sumu daňového zvýhodnenia naraz. Oni si to riziko rozdelili na štyri roky. Aj toto je cesta, len, prosím vás, začnime sa v spoločnosti o tejto téme naozaj vážne baviť a urobme niečo pre rodiny, ktoré nám živia, ktoré sa starajú o deti, ktoré sú budúcnosťou Slovenska.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu zákona. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ja by som k tomu chcel len dodať, keď sa tu teda bavíme o tom, že to je opatrenie, ktoré má zaťažiť štátny rozpočet, a sme to tu aj kvantifikovali, tak ja by som chcel poukázať na to, že už dlhodobo vláda nerobí žiadnu konsolidáciu na strane výdavkov, zameriava sa stále len na príjmy. Dokonca toho roku to vytkla vláde aj Európska komisia a myslíme si, že práve tým, že táto oblasť výdavkov nebola, nebola prezretá vládou toľko rokov, tak by sa dokázalo nájsť veľmi veľa miest a oblastí, kde by sme vedeli teda ušetriť a kde by sa vedeli nájsť, dostatok peňazí práve aj na takéto opatrenia. Nehovoriac o tom, ako uviedli aj kolegyne pri predstavovaní tohto návrhu, že stále nám sa zvyšujú príjmy, takže tých peňazí do rozpočtu natieka dosť, ale je naozaj veľmi dôležité, aby sme začali robiť aj revíziu výdavkov či už aj personálny audit, ktorý 10 rokov nebol vykonaný vo verejnej správe, takže toto sú šedé miesta, kde by nebol problém nájsť aj tých 170 mil. eur ročne, a preto si myslím, že je dôležité sa venovať, a teda keď predstavujem tento návrh, povedať to B, tú druhú stranu mince, ktorá hovorí, že, že ak sa, začneme prekopávať jednotlivé oblasti výdavkov, tak nájdeme dosť peňazí na tento návrh. Takže nie je to otázka, že by peniaze neboli, peniaze sú sa a dajú sa na to použiť, len zatiaľ sme nevideli politickú vôľu a nevideli sme, že by to bola aj ako priorita aj táto oblasť. A preto to prednášame, aby sme ukázali, že toto je dôležitá priorita aj pre Slovensko a jeho budúcnosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte aj mne pár viet v podstate. Možno trošku sa pozriem na tú problematiku aj z takého iného pohľadu.
Ja mám tiež pred sebou aj si to teraz aj otvorím, jeden nádherný graf, ktorý, ktorý poukazuje na to, akým spôsobom, akým spôsobom je na Slovensku v rámci škály krajín OECD, akým spôsobom sú distribuované verejné výdavky vyjadrené v percentách HDP nasmerované do podpory rodín. A musím povedať, že ten graf je zaujímavý v tom, že v podstate sa nachádzame len mierne pod priemerom krajín OECD, čo možno by sme povedali, že je neuveriteľné. Samozrejme, treba povedať, že v súčasnosti krajiny okolo nás, hlavne Višegrádskej štvorky, si uvedomili, že investícia do tzv. rodinných politík je pre nich absolútne dôležitá, strategická, a tieto krajiny nás vlastne v posledných rokoch teraz výrazne predbehli a je to logické vzhľadom na demografické ukazovatele, o ktorých sme tu teraz hovorili alebo o ktorých moje kolegyne hovorili.
Ale čo je z tohto grafu, ktorý máme pred sebou, až zarážajúce, je, že podiel výdavkov, teda priamej finančnej podpory rodín v tom grafe je až neúmerne vysoká a nízka je podpora pre rodiny v oblasti investícií do služieb, ako sú napríklad jasle, škôlky, detské centrá, služby pre matky s malými deťmi, a poviem vám, napríklad pre matky, ktoré by sa rozhodli pracovať na malý nejaký čiastočný úväzok popri tom, ako vychovávajú deti a, samozrejme, veľmi nízke je najmä daňovo, najmä systém tzv. daňovo odpočítateľnej položky. A pritom veľmi dobre vieme, že priama finančná podpora formou prídavkov je najmä v sociálne marginalizovaných komunitách v našej krajine rodičmi často zneužívaná. Takže priznám sa, že ja naozaj nerozumiem takto nastavenej sociálnej politike v našej krajine, ktorá je, ktorá je podľa mňa naozaj nesprávna a zlá. A preto aj z tohto pohľadu podporujem a vítam tento náš návrh, ktorý by jednoznačne, už len aj keby došlo k redistribúcii zdrojov, tak by výrazným spôsobom mohol pomôcť.
Ďalším problém v našej krajine je nedostupné bývanie a jeho nutnosť musia rodiny častokrát riešiť cez hypotéky, čo, samozrejme, zarábajúcich rodičov núti pracovať, a tým pádom je tam aj obava o to, že či tá mamička, keby sa mala starať o ďalšie deti, či ten výpadok príjmov by utiahol tú tzv. hypotéku. A opäť to hovorí o tom, že tá investícia do služieb pre rodiny je v našej krajine veľmi nízka, a je to zaujímavé a v podstate to aj len potvrdzuje ten fakt, že len 8 % žien na Slovensku v porovnaní so 40 % žien v západných krajinách popri materstve má čiastočný úväzok, čo, čo by určitým spôsobom, keby bola podporená, keby boli podporené tieto služby, viac by to posilnilo tie matky mať aj ďalšie deti a vlastne popri nejakom malom úväzku vlastne vychovávať aj tie deti a tým pádom, tým pádom by to mohlo výrazne pomôcť aj našej ekonomike a zároveň aj, aj demografii.
A tým len chcem znova potvrdiť ten, ten fakt, o ktorom sa tu teraz bavíme, že systém progresívneho daňového o bonusu je určite veľmi správny krok. A ktorý by, a ktorý sa dá relatívne jednoducho zaviesť a mohol by mať veľmi pozitívny vplyv na budúcnosť nášho Slovenska.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne kolegom. Pán poslanec Baránik, nuž veľmi som chcela pozitívne, teda byť, pozitívne hovoriť naozaj so všetkými poslancami v tomto pléne, aby videli ten racionálny pohľad alebo podklad vôbec k tomuto návrhu, tak ako sme ho vypracovali, takže som chcela byť pozitívna. Je isté, že, že je stále potrebné naozaj efektívne nakladať s verejnými financiami, veď napríklad ten výpadok vo výške cca 150 mil. eur ročne pre progresívny daňový bonus by sme vedeli napríklad vyplniť, túto dieru, už len tým, keby sme napríklad efektívne vyobstarávali obchvat Prešov a tunel Višňové. Veď toto potvrdil projekt Hodnota za peniaze ministerstva rezortu financií.
Takže, takže určite tie peniaze, verím, že sa nájdu. Ja som to aj spomenula, ani v Poľsku neskrachovali, evidentne, evidentne pracujú s verejnými prostriedkami tak, aby cítili osoh občania. A to je asi to najdôležitejšie, čo má politik a čo má vláda robiť. Keď sa má krajina lepšie, bolo dosť rokov, čo sme si naozaj museli uťahovať opasky, ak teraz ľuďom hovoríme z televízie a odtiaľto, že krajina, naozaj ekonomika, ekonomika je ozaj lepšia, tak ľudia toto majú pocítiť, ľudia, občania krajiny majú vedieť, že sa majú lepšie a štát je zodpovedný určite niečo urobiť.
Ďakujem.