Videokanál klubu

Dnes tu nemám pána ministra Richtera. Môžem poprosiť niekoho, kto by mi posunul ten mikrofón? (Predkladateľka V. Tomanová upravuje mikrofón pre rečníčku.)
Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, vážení kolegovia, ja by som v prvom rade hneď na začiatok chcela skonštatovať, že som potešená tým, že správa komisárky pre deti sa dostala do programu v normálnom čase, aj keď nie v normálnom parlamentnom čase. Ale samozrejme už za štandardných podmienok, teda keď nás je tu tradične málo. Mrzí ma, že v normálnom čase nemala možnosť predniesť svoju správu aj komisárka pre zdravotne postihnutých, pre osoby so zdravotným postihnutím a musela to robiť takmer pred polnocou.
Na rozdiel od komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím alebo aj verejnej ochrankyne práv, ja by som sa teda zamerala predovšetkým na tie časti alebo, respektíve zamerala by som svoj prejav na to, čo som vo vašej správe, pani komisárka, nenašla. A tak, že na rozdiel od komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím a verejnej ochrankyne práv sa vo vašej správe neobjavujú niektoré početné skupiny detí, ako už spomínal pán kolega Budaj, a teda neobjavujú sa napríklad vôbec deti so zdravotným postihnutím. Tvrdíte, že nemôžete písať o konkrétnych prípadoch detí, ale vo vašej správe však nie je často ani všeobecná zmienka o žiadnych iných skupinách detí a ich problémoch.
Váš úrad je síce ešte len v začiatkoch, a preto si myslím, že tá iniciatíva by mala vychádzať aj z vašej strany, aby ste podchytili záujmy naozaj všetkých detí, nielen tých, ktoré sa na váš úrad obrátia. V celej správe nielenže nie je žiadna zmienka o niektorých týchto skupinách detí, budem za chvíľku menovať, ale neobsahuje ani niektoré výrazy ako deti so zdravotným postihnutím či znevýhodnením, deti zo znevýhodneného prostredia, deti so špecifickými potrebami. Špecifické sú len opatrenia, ustanovenia, konania. Pritom v roku 2016 sme tu mali hneď niekoľko veľmi silných tém, na ktoré by ste mohli upriamiť pozornosť a ktorým ste sa mohli venovať. Jednou z nich, jednu z nich otvorila napríklad pani ombudsmanka, a to je bezbariérovosť škôl. Verejná ochrankyňa práv robila prieskum na školách a školy vôbec nepovažujú za dôležité vytvárať podmienky pre deti so zdravotným postihnutím, odkazujú ich na špeciálne školy. Spolupracovali ste s ňou v tejto oblasti? Prebrali ste po nej štafetu,? Pretože je to stále len načatá téma a treba v nej určite pokračovať. Bol tu urobený naozaj veľmi dobrý prieskum, ale to samozrejme nestačí. Treba hľadať nejaké riešenia a to očakávam aj od vás. Čím viac sa v takýchto problémoch bude, čím viac ľudí sa bude v týchto problémoch angažovať, tým väčšia šanca, že sa niektoré stereotypy zmenia. Tak sa pýtam, že akým dielom ste k tomuto prispeli vy? A napríklad aj toto by som čakala, že bude v správe za rok 2016.
Ďalšou veľkou témou, ktorá tu rezonuje už niekoľko rokov, a myslím si, že dosť v poslednom, práve v roku 2016, sú asistenti učiteľa. Už dlhodobo je tu snaha, aby asistent učiteľa bol nárokovateľný a aby teda každé dieťa, ktoré toho asistenta potrebuje, ho aj dostalo. Opäť sa pýtam, ako v tomto smere postupujete vy? Čo pre toto robíte vy?
Ďalšia téma bola podmienky rodičov detí v nemocniciach. Predkladal sa tu v roku 2016 aj návrh zákona, samozrejme, z opozície. Viem, že sa angažujete pri opatrovateľských príspevkoch tak, aby nestrácali tí rodičia nárok, ale neviem, či sa angažujete aj v tom, aby mali rodičia dôstojné podmienky a aby sa o tie deti v nemocniciach mohli starať. Opäť žiadna informácia. Mám pocit, že mnoho vecí ste v tej správe vôbec nepodchytili. Neviem, možno sa im venujete, možno nie, toto všetko by som ja očakávala v správe. To sú všetko všeobecné informácie, ktoré nie je problém, si myslím, nejakým spôsobom zverejniť a nie je problém deklarovať nejakú vašu činnosť.
Ja už som na výbore spomínala, že na komisárku s prehľadom, aký máte vy a teda aj s veľmi bohatými skúsenosťami v rôznych smeroch, sa od vás očakáva oveľa viac ako to, čo ste nám zatiaľ predložili. Už na výbore som spomínala, že podľa mňa asi tretina vašej správy patrí do roku 2017. A to je tá časť, ktorá sa venuje resocializačným strediskám. Pretože prieskumy v týchto resocializačných strediskách ste robili na jeseň v roku 2016 v jednej polovici a v druhej polovici vo februári roku 2017. To znamená, celá tá analýza bola robená až v roku 2017 a patrí do roku 2017 a tým pádom tretina celej správy tam vôbec nemala čo robiť.
Rovnako sa mi zdalo povrchné urobiť jeden, alebo teda vy máte tam tri detské domovy, pilotný projekt na vzorke asi tridsiatich detí, tu sme si to vyjasňovali. Ale nie je problém, že aká je vzorka, je problém potom, aká je tá hĺbka, keďže sa jedná o pilotný projekt. A z vašich záverov jediný problém bol len v tom, že dotazníky by mali byť viacjazyčné. Prepáčte, ale mám pocit, že na tejto úrovni by ten prieskum naozaj neurobil ani stredoškolák.
Ďalšia dôležitá skupina, ktorá by určite, ale určite mala mať samostatnú kapitolu vo vašej správe, sú rómske deti. Výskyt slova Róm sa vo vašej správe neobjavuje vôbec. Myslím, že jedenkrát len v súvislosti práve s tými dotazníkmi, ktorých sa zúčastnili rómske deti. Pritom rómska otázka je u nás rozoberaná v mnohých smeroch ako veľmi vážny problém, len u vás nič. Práve vy by ste nás mali informovať o špecifických problémoch rómskych detí. No nič také sa nedeje. To isté tu máme so vzdelávaním detí. Deti dosahujú nedostatočné výsledky, neviem, nakoľko sa tejto téme venujete. Ďalšia skupina detí sú deti žijúce v chudobe. Máme tu desiatky príbehov detí, ktoré nemajú vytvorené dostatočne dobré podmienky, a aj ony by si zaslúžili určite veľmi, veľmi veľkú pozornosť.
Potom tu máme niektoré prípady, ktoré sa objavili v roku 2016 a ktorým ste sa venovali nielen vy, ale aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím alebo verejná ochrankyňa práv. Je zaujímavé, že tie závery sú dosť rôzne. A to možno napríklad aj v prípade Marka.
Tiež by ma zaujímalo, akým spôsobom vyzývate deti alebo komunikujete s deťmi, aby sa vám ozývali. Mne sa napríklad stránka, vaša stránka zdá veľmi strohá. Nie je kamarátska k deťom a tiež by to chcelo možno viac obrázkov, viac farieb, viac animácií, pretože aspoň nejaká časť musí byť venovaná práve deťom, keď hovoríme o tom, že je to určené pre deti.
A tak sa ešte pýtam, aké aktivity ste robili z vlastnej iniciatívy za ten rok? Pretože na to sme asi zvyknutí aj od komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Nájdete tam veľa pasáží, veľa formulácií, že robili sa monitoringy z vlastnej iniciatívy, že sa angažovala v prípadoch z vlastnej iniciatívy. To isté aj verejná ochrankyňa práv v minulom roku. Preto sa pýtam na vašu vlastnú iniciatívu.
Rovnako ma zaujíma, aká je vaša spolupráca s detským organizáciami? Nakoľko vám dôverujú? S ktorými spolupracujete a v akom rozsahu? Domácimi i zahraničnými. Žiaľ, správa neobsahuje žiadne konkrétne návrhy opatrení a v podstate ani nijaké závažné pochybenia. Všetci však vieme, že táto spoločnosť má k dokonalosti a k dodržiavaniu práv veľmi ďaleko, tým skôr k právam dieťaťa. A tak je pre mňa záhadou, že nič z toho tam nevidíte. A to mi je naozaj ľúto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za podporu kolegu Jána Budaja. Áno, vyzerá to naozaj tak, že sme stále ešte v područí 90. rokoch a nie sme schopní sa z toho vymaniť. Presne tak ako si, pán kolega, poukázal na to, čo sa dialo vtedy a že kým nemáme stranícku knižku a nejakú inú previazanosť, tak sa nič nepodarí. Presne aj to som zo začiatku svojho príspevku hovorila, že nám chýba a rovnako teda, musím konštatovať, že chýba aj pani komisárke objektívna nestrannosť. Práve preto, že tie jej väzby, ktoré mala jednak na ministerstve, jednak keď bola ešte zamestnankyňa, nielen ministerka, tie vzťahy sa prenášajú aj do jej terajšieho pôsobenia.
Preto sa obávam, aj keď mnoho ľudí vníma, že sociálnoprávna ochrana detí na Slovensku si zaslúži veľkú revíziu, tak bojím sa, že vy tomu nápomocná veľmi, pani komisárka, nebudete.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pani Jurinovej, že celé tie mesiace sledovala aj prácu ombudsmanky, aj celé tie zauzlené prípady okolo zariadení sociálnej starostlivosti. Ale chcem k tomu dodať, že celá tá situácia odzrkadľuje neschopnosť tejto koalície vymaniť sa konečne z 90. rokov. Lebo všetko, aj to, čo teraz pani Jurinová povedala, potvrdzuje, že aj tam platil fenomén "náš človek".
Ja si pamätám tie 90. roky, kedy tento tzv. sociálny kapitál, čiže styky, známosti a politická legitimácia, ktorý za bývalého režimu bol vlastne tým hlavným kapitálom, nerozhodovali schopnosti ani financie, dôležitejšie boli styky, preukaz, známosti, konexie. Keď tento systém vzťahov sa preniesol aj do 90. rokov, bolo to, bohužiaľ, daň za obrovské množstvo nomenklatúry a obrovské množstvo a dlhé trvanie totalitného systému vlády jednej strany, ktorá všade dosadzovala "našich ľudí". Ak ale sme v novom storočí, v 21. storočí a vidíme tieto príznaky obrany "nášho človeka", raz v podobe Bašternáka, inokedy v podobe zdanlivo malého prípadu nejakého zariadenia, tak narážame na bariéru ďalšieho postupu.
Práva detí majú tisíc iných problémov, v rómskych rodinách, v rodinách postihnutých ľudí. Práva detí na Slovensku si vyžadujú veľa pozornosti. Ale pokiaľ bude bariérou princíp, že stále fungujú 90. roky, tak sa budeme zaoberať a musíme sa zaoberať odstráne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, kolegyne, kolegovia, úrad má byť nezávislým úradom, ktorý dozerá na práva detí a pomáha ich napĺňať. Hneď za začiatku funkčného obdobia však táto funkcia bola poznamenaná kauzou Detského domova PETO, ktorý ohýba zákony v prospech seba za výdatnej pomoci komisárky.
Musím poznamenať, že sama som s napätím očakávala prvú správu obidvoch komisárok, pre ktoré bol rok 2016 rokom budovania úradu, mám na mysli teda komisárku pre deti, ale aj komisárku pre zdravotne ťažko postihnuté osoby. Takže v roku 2016 budovali úrad, vymedzovali a špecifikovali zameranie jeho činnosti. Hľadanie a definovanie priorít a popritom aj riešenie konkrétnych úloh a predovšetkým podnetov bolo ich hlavnou náplňou.
Je fér povedať, že u pani komisárky pre deti prišlo už v prvom roku vykonávania tohto úradu k zvýšenej pozornosti, ktorá bola venovaná jej činnosti zo strany poslancov, predovšetkým členov výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, ale aj zo strany odbornej a laickej verejnosti. Ako som už spomenula, určitým výsekom činnosti pani komisárky sa museli zaoberať poslanci výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny v súvislosti aj s neslávne známou kauzou Čistý deň. Ako predsedníčka výboru pre ľudské práva som bola pochopiteľne zainteresovaná do tejto kauzy a voľky-nevoľky som musela sledovať aj vystupovanie, či skôr vstupovanie pani komisárky do tejto kauzy. Upozorňujem, že tu nechcem viesť dokazovanie, čo sa dialo v Čistom dni, či sa to vôbec dialo a kto je za to zodpovedný. Nie sme na súde, ale dovolím si použiť pojem, ktorý sa práve v súdnej praxi používa, a to je zaujatosť.
Z mnohých judikatúr našich i európskych súdov si dovolím náhodne vybrať jeden príklad. Európsky súd pre ľudské práva pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádzal z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Rozhodujúce ale nie subjektívne stanovisko. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu či subjektu, spravidla účastníka uplatňujúceho námietku zaujatosti, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môže vznikať pochybnosť o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, opakujem to, či subjektu uplatňujúceho námietku zaujatosti, ale podľa objektívnych symptónov. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva teda len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Zopakujem, že by zaujatý mohol byť.
Uvedomujem si, ja viem to teda, že pani komisárka nie je sudcom. Sama sa však do pozície sudcu či arbitra postavila. Hneď od začiatku vystupovala na obranu ľudí, u ktorých bolo viac ako dôvodné podozrenie na vážne ľudské a profesionálne pochybenia. Zámerne nehovorím o trestnosti ich konaní, keďže práve odvolávaním sa na to, že skutky neboli vyšetrené a že treba počkať na závery orgánov činných v trestnom konaní sa zaštiťujú štátne orgány aj samotná komisárka pre deti s cieľom odvrátiť pozornosť a zmiasť, ja by som skôr povedala, balamutiť verejnosť.
A od čoho treba odvrátiť pozornosť? Nuž od toho, že na obranu a obhajobu neobhájiteľného, teda skutočností, o ktorých aj na pôde Národnej rady vystúpilo neraz množstvo odborníkov, ktorí nahlas, zreteľne a aj otvorene povedali, že o praktikách v Čistom dni sa vie roky, vedia to odborníci na Slovensku a upozorňovali na to aj zahraniční partneri pracujúci so slovenskými resocializačnými zariadeniami. Na vlastné uši som to počula pri verejných rokovaniach nielen nášho výboru, ale aj na stretnutí pri okrúhlom stole, ktorý organizoval výbor pre sociálne veci, a aj v kuloároch, kde na priamu otázku ministerky spravodlivosti, prečo ste o tom nehovorili skôr, odpovedal známy expert v resocializácii drogovo závislých, "lebo sme sa báli o existenciu, o zamestnanie, o osud našich zariadení".
Na týchto podujatiach bola aj pani komisárka Tomanová. A tu sa vraciam k jej nezávislosti a nestrannosti. Na podujatiach, kde sme sa zúčastnili obidve, vystupovala zanietene, oduševnene a so zápalom. S bojovým zápalom na obhajobu a ochranu ľudí podozrivých z nekalých praktík, ktoré, bez ohľadu na to, či budú uzavreté ako trestné alebo nie, poškodzovali a ďalej poškodzujú zdravý vývin tam umiestnených detí. Ako som už povedala, nie sme na súde a ja tu nebudem ukazovať a dokazovať, že pani Tomanová ako pracovníčka a neskôr aj ministerka práce a sociálnych vecí mala veľmi blízke, priateľské a srdečné vzťahy s ľuďmi, ktorí sú vo veľmi úzkom napojení na akoby nedotknuteľné zariadenie Čistý deň a predovšetkým na jeho zakladateľku a manželku jeho dnešného riaditeľa.
Ani nemám komu vzniesť námietku voči zaujatosti pani Tomanovej v tomto prípade. Keby si pani Tomanová ctila právo, spravodlivosť a najlepší záujem dieťaťa, sama by bola na začiatku povedala: prepáčte, v tomto sa ja nemôžem angažovať, sú to moji kamaráti, nedokážem byť nestranná. Nielenže to nepovedala, okamžite sa z titulu svojej funkcie s vervou pustila do ich obhajoby. Nie do obhajoby detí, ale do ich obhajoby, vedúcich a zamestnancov. Popri tom stúpala ako slon v porceláne do problematiky, ktorej odborne nerozumie, pasovala sa za psychológa, právnika, možno aj za matku Terezu v jednej osobe a viedla šetrenie v priamych kontaktoch, rozhovoroch a návšteve resocializačného zariadenia a ešte pritom pred zapnutými objektívmi a kamerami.
Je to v mojich očiach niečo, čo ju v pozícii komisárky pre deti diskvalifikuje. Pritom vo svojej správe doslova píše: "Model ochrany maloletých v elektronických médiách existuje na Slovensku od roku 1999, na jeho zavedení sa v počiatočnej fáze veľmi aktívne podieľali odborníci z radov detskej psychológie. Žiaľ, jeho ďalší vývoj sa akosi vymkol spod kontroly, pretože odbornosť sa prakticky vytratila." Veru v konaní pani komisárky Tomanovej odbornosť ani nešla okolo. Namiesto objektívneho prešetrenia vecí v inkriminovanom zariadení, podozrivom zo zneužívania detí, sa pani Tomanová rozhodla spracovať tzv. monitoring resocializačných zariadení. Pri jeho čítaní upútajú pozornosť dve základné veci.
Po prvé, je evidentné, že monitoring bol naplánovaný, spracovaný a prezentovaný tak, aby ukázal, že nielen v Čistom dni sa dejú "také veci", ale že vlastne aj v iných, možno vo všetkých obdobných zariadeniach. Neviem, či si máme myslieť, že je to teda vlastne normálne. V každom prípade by sa k tomu mali ozvať pracovníci tých iných zariadení, ktorých dobrého mena sa takéto prezentovanie týka. Je tiež otázka, aký dopad to môže mať na dôveru verejnosti, klientov, rodičov klientov, ale vlastne všetkých občanov, ktorí na tieto zariadenia prostredníctvom štátneho rozpočtu prispievajú.
Po druhé, veľmi problematická je metodologická stránka monitoringu, a najmä úplne zbytočný počet príloh, teda 40 strán farebnej tlače na kvalitnom papieri bez pokusu o interpretovanie výsledkov. Ba dokonca bez popisu, názvu grafu a legendy, ktorá by dávala nejakú relevantnú informáciu, o čom vlastne vypovedajú. Toto sa nedá nazvať inak ako plytvanie materiálom i ľudskou prácou. Vyzerá to tak, že bol deťom navštívených zariadení administrovaný dotazník, nepoznáme jeho autora, zámer, úroveň štandardizácie, ako bol administrovaný, spracovaný a či to niekto oponoval. Hrubé údaje, teda počet odpovedí na jednotlivé otázky, boli zrejme nahádzané do excelovskej tabuľky a z nej automaticky vytlačené grafy bez popisu.
Po tretie, podobné výhrady možno mať aj k pilotnému monitoringu v detských domovoch. Nevieme, kto ho robil, s akým cieľom, na aké otázky chceli autori získať odpovede a aké závery z ich zistení možno vyvodiť. Rada by som počula interpretáciu napríklad na otázku č. 32: ´Stretol si sa v detskom domove s takým správaním, ktorým by niekto robil rozdiely medzi tebou a ostatnými?´ Čo sa dá zistiť takto formulovanou otázkou? Ako si vysvetľujete, že 25 detí odpovedalo nie a 19 detí áno. O čom to vypovedá?
Správa pani komisárky Tomanovej bola prerokovaná na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny 26. apríla tohto roku. Rokovanie bolo búrlivé. Na schôdzi výboru vystúpil aj občan-otec pobúrený podľa neho nekompetentným a neodborným konaním pani komisárky. S negatívnymi pripomienkami k predloženej správe vystúpili aj viacerí poslanci a hlasovalo sa o návrhu vrátiť správu komisárke Tomanovej na prepracovanie. Tento návrh nebol schválený. V hlasovaní neprešiel ani návrh spravodajkyne, aby výbor zobral správu na vedomie a odporúča Národnej rade zobrať ju na vedomie. Správa o činnosti komisárky pre deti za rok 2016 nebola teda výborom prijatá, bola veľmi kritizovaná pre obsahové nedostatky a pochybenia v činnosti komisárky pani Tomanovej.
Dovolím si však upozorniť aj na pomerne vysoký výskyt chýb formálneho charakteru. Na prvý pohľad je to možno malichernosť, ale z hľadiska budúceho možného využitia správy upozorňujem na chybne uvedený dôležitý údaj na strane 7. Tam sa v piatom odseku uvádza, že "komisárka pre deti Ing. Viera Tomanová, PhD., bola zvolená do funkcie Národnej rady Slovenskej republiky 2. 12. 2016". V skutočnosti však ste boli zvolená 2. 12. 2015. Naozaj sa nechcem venovať malichernostiam, ale možno by si správa bola vyžadovala aj pozornejšiu jazykovú korektúru. Sú v nej syntaktické, gramatické chyby, ktoré nechtiac vyvolávajú nedôveru aj voči obsahu, aj keby sa čitateľ tomu bránil.
Pani komisárka, vaša činnosť by sa dala v skratke nazvať ochrana inštitúcií alebo ochrana zákonov pred najlepším záujmom dieťaťa. Obávam sa, že vaša činnosť dodnes neprispela k ochrane záujmu, lepšieho, najlepšieho záujmu dieťaťa.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, že si vystúpil aj v rozprave, aby bolo možné na teba reagovať, a rozumiem tomu sporu, ktorý tu nastáva. Totiž ten spor on vyvstáva hlavne vtedy, keď máme dve mantinelové situácie alebo úplne najparadoxnejšie. Tento štát si rozparcelovali politické strany, kde boj proti partokracii má výraz aj v legislatívnej úprave, a to je, aby sme nakreslili, použijem vojenský termín, demarkačnú líniu medzi tým, čo patrí politikovi a čo politik má robiť, nakreslili čiaru, potiaľto siaha politika a tu sa máme, pod ňou sa máme baviť o odbornosti, o dostatočnej, dlhodobej inštitucionálnej stabilite, ktorá od politiky bude nezávislá. Nezávislá v zmysle odborníkov, ktorí môžu svojou vlastnou odbornosťou dokázať to, že vedia riadiť aj pološtátne a štátne firmy. A na to, že v momentálnom stave to máme absolútne vyhnuté, že síce blbý, ale náš, lebo politické politbyrá rozhodli, že títo ľudia môžu byť v dozorných radách aj v správnych orgánoch štátnych a pološtátnych firiem, je situáciu treba vrátiť do normálu a povedať, že ak chceme riešiť veci z politického uhla pohľadu, tak máme potiaľto, a ak chceme, aby zastávali svoje funkcie odborne a štátne a pološtátne a verejnoprávne inštitúcie fungovali aj na základe odbornosti, tak nateraz prijímame alebo chceme prijať takú legislatívnu normu, že jednoducho títo ľudia by mali mať toto zakázané.
Myslím si, že urobíme pre správu krajiny a pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dve veci, chcel by som na to reagovať.
Po prvé. Prašivec v politike, alebo teda ten, ktorý vstúpi do opozičnej strany. Áno, súhlasím, že takto mnohokrát to je vnímané, ale toto tiež treba, aby to bolo očistené. A súhlasím, ja som úplne za to, aby ľudia, ktorí vstupujú do opozičných strán, stávajú sa členmi, neboli považovaní za prašivcov. Však v konečnom dôsledku preto som aj vstúpil do politiky napriek tomu, že som vedel, že toto na nás čaká.
A druhá vec, resp. toto sa podľa mňa udeje práve tým, že budú vstupovať ľudia do politiky, ktorí preukážu aj svojimi skutkami, že neohnú chrbát a že nie sú v konečnom dôsledku, by som povedal, tými prašivcami, ktorí, ktorí to meno robia. (Reakcia z pléna.)
No a to je práve a toto je ten filozofický rozdiel, že teraz jedno je treba očistiť politiku a treba ukázať, že v politike môžu byť aj čestní ľudia a že to dokážu a že dá sa to. To je úloha pre politikov a pre čestných ľudí, ktorí chcú byť politikmi.
A druhá vec je práve tá odbornosť. A tam chcem povedať, že to neni verzus, že tak, keď chcem byť odborník, tak nemôžem byť politik, lebo ináč som prašivec. Čiže my keď budeme tuto paralelne, politici nech očisťujú politiku práve svojimi skutkami, svojím životom a to, ako zodpovedne pristupujú, že si stoja za svojím slovom a že konajú v prospech ľudí a tak ďalej a tak ďalej, však o tom by sme sa mohli dlho baviť. Ale tá filozofia je v tom, že na tieto funkcie do týchto štátnych podnikov nech nie sú nominovaní politici, ale nech sú nominovaní odborníci. A na to, ak niekto chce byť odborník, nemusí byť straník. (Reakcia z pléna: "Ale môže a vy tomu zabraňujete.")
No teraz tomu zabraňujeme, pretože... (Reakcia z pléna: "Ak je nejaký odborník, nemôže vstúpiť do strany, lebo by bol prašivec, ktorý...") A prečo by vstupoval? A to tu potom nastáva otázka, že, lebo tá otázka teraz z pléna bola, že prečo, že by mohol byť straník a takto nebude môcť byť. Otázka je, prečo by mal byť straník, keď chce vyslovene mať čisto odbornú líniu a chce sa venovať odbornosti? (Reakcia z pléna.) Áno, že... (Reakcia z pléna.)
Ja, čiže aby som tuto teraz, len aby ste tí, ktorí vidíte a nepočujete záznam. Takže prašivec je ten, ktorý vstúpi do politiky, a myslím si, že toto treba naozaj vyvrátiť a začať robiť tú očistu tak, že kto do politiky vstúpi, nie je prašivec, ale do politiky vstúpi, chce byť politikom a chce robiť politiku. A politika a odbornosť sú dve odlišné veci a my si myslíme, že tá filozofia... (Reakcia z pléna.) Áno, áno, môže podporiť.
Čiže tuto by som len povedal, že toto je náš pohľad, naša filozofia, ale, samozrejme, bavíme sa o prvom čítaní, takže keby som len tak chcel povedať, že môžme sa o tom ďalej baviť a môžme túto koncepciu rozvíjať, sme otvorení, samozrejme, diskusii. Reagujeme na súčasnú dobu, ktorá tu je, a myslím si, že, že sme otvorení rozšíreniu našich obzorov, takže nevidel by som to ako nejaký zásadný problém, na ktorom by sme sa, o ktorom by sme sa nevedeli rozprávať.
Ale chcel som hlavne vysloviť teda tú filozofiu, ako sa my na to pozeráme. Politici nech sú politici, odborníci nech sú odborníci. Nato, aby niekto bol odborník, nepotrebuje byť, nato, aby niekto bol nominovaný, nepotrebuje byť politik. Toto je vlastne tá základná filozofia, ale vieme sa baviť o tom a vypočuť si aj inú filozofiu a hovorím, toto je prvé čítanie, takže verím, že po tomto prvom čítaní a po podpore tejto myšlienky sa môžme baviť o tom, ako upravíme to do druhého čítania.
Ďakujem.

Ja by som teda rád takto v rozprave zareagoval. Ďakujem veľmi pekne za túto námietku a dovoľte mi, kolega, aby som to teda tu vysvetlil, aj kolegovia. Veľmi krátko.
Treba pozerať, alebo respektíve vychádzate z toho, čo tu doteraz bolo. My tiež vychádzame z toho, čo tu bolo, a preto som aj hovoril o tom výberovom konaní. A práve to výberové konanie a to posilnenie spôsobu výberu kandidátov zabráni tomu, aby sa stalo, že niekto je práve taký ten navonok čistý, ktorý povie, však ja som nestraník, ale v skutočnosti všetci vieme, že bol nominovaný stranou a že háji farby strany. Čiže toto sa práve odstráni tým spôsobom výberu a v takom prípade by takéto, takýto prípad už nemal nastať. Pretože tá výberová komisia a ten spôsob výberu by mal práve zabrániť tomu, aby sa niečo takéto stalo, aby tam mohli také tie, by som povedal, vlci prezlečení za ovečky, sa dostať na tie funkcie.
Je to, samozrejme, uhol pohľadu, a keď ste povedali, že významné štátne funkcie, aj že aj tuto by som to trošku poopravil, my teraz hovoríme vyslovene o členoch štatutárnych, a teda štatutárnych orgánov a dozorných rád, ale, a myslíme si, že naozaj tuto je dôležité, a to je práve taká tá naša filozofia, že dávať omnoho viacej priestoru odborníkom. A myslíme si, že v našom národe je dosť odborníkov, ktorí by sa na tieto funkcie mohli dostať a nepotrebujú na to mať nejakú účasť v strane. Čiže nech naozaj do strán prichádzajú ľudia, ktorí chcú robiť politiku, a keď budú vedieť odborníci, že ich životným poslaním je robiť odborne ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) prácu, tak vie, že na to, aby sa prepracoval v kariére aj na tie najvyššie funkcie, nepotrebuje byť straníkom, tak nebude mať ani tú túžbu, lebo predsa je rozdiel medzi prácou politika a prácou odborníka. A naozaj dnes, žiaľ, tým, že strany rozhodujú o veľa veciach, tak mnohokrát aj tí odborníci sa musia stávať straníkmi na to, ak chcú dosiahnuť na tieto posty a chcú urobiť niečo dobré aj pre krajinu. Tak ale ak toto sa zavedie, tak verím tomu, že nastane aj posun v mentalite ľudí a budú sa na to ináč pozerať. A z dlhodobého hľadiska si viem predstaviť, že ak zavedieme tento zákon, tak v priebehu pár rokov sa tá mentalita nastaví tak, že tí odborníci nebudú vidieť potrebu ísť do politiky a strany budú vedieť, že toto tu máme, je to človek, ktorý s nami spolupracuje, ale nemusí byť na to členom. A v takom prípade ho vedia aj nominovať, nemusí byť ale na to členom.
Takže myslím si, že toto opatrenie to rieši, a tu by som asi skončil.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.) Nie, nie, to bola rozprava, takže môžeš sa...

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám krátko predstavil tento návrh. Chcem na úvod hneď povedať, že predstavím ho v tomto úvodnom slove, čiže ak by ste mali nejakú pripomienku alebo niečo by ste chceli k tomu povedať, tak sa zrejme potom prihláste do rozpravy, keďže na úvodné slovo sa nedá reagovať faktickou poznámkou.
Takže dovoľte mi trošku možno takým, takým prierezom vecí, ktoré sa, ktoré sa udiali. Na úvod poviem, že na Slovensku je takou smutnou tradíciou, že vedúce miesta v štátnych podnikoch sa dávajú za odmenu politickým nominantom alebo straníckym funkcionárom. Títo často nemajú vôbec žiadne skúsenosti v oblasti, v ktorej majú ako zástupcovia štátu pôsobiť. Podľa výskumov Transparency sa do roka od parlamentných volieb pravidelne vymenia 2/3 členov predstavenstiev a dozorných rád v štátnych podnikoch. Transparency taktiež upozorňuje aj na vysokú politizáciu a nízku transparentnosť manažmentu týchto firiem. Takýto spôsob postupne ničí štátne firmy. Dôsledky takéhoto nakladania so štátnym majetkom pociťujú občania na vlastnej peňaženke a predovšetkým na kvalite služieb.
Teraz by som na ilustráciu uviedol iba niekoľko príkladov.
Začiatkom roka sme boli svedkami chaosu s cenami energií, ktorý stále ešte nie vyriešený a ku ktorému vo veľkej miere prispeli aj neschopní nominanti v dozorných radách a v predstavenstvách energetických podnikov.
Ďalším ukážkovým príkladom je aj štátnej firmy práve rozvrátenej politickými nominantami, je Národná diaľničná spoločnosť, pretože od začiatku minulého roka sa tam vystriedali traja šéfovia a výsledkom je, že mnohé dôležité úseky diaľnic meškajú. Okrem iného komunikoval o tom aj včera môj kolega Ján Marosz a spolu s kolegom Miroslavom Ivanom. Obchvat Ružomberka, keby som len vypichol jeden, obchvat Ružomberka v podstate stojí od roku 2013, taktiež diaľnica pri Žiline bude na dobu neurčitú od budúceho roka končiť v poli a termín dostavby D1 sa presúva najnovšie na rok 2026, keď ešte v Programovom vyhlásení vlády to bol rok 2020.
Ďalšou mimoriadne pochybnou nomináciou je aj Rastislav Januščák, ktorý je predsedom Dozornej rady súkromnej firmy Hornonitrianske bane a ich riaditeľom pre stratégiu. Totižto Hornonitrianskym baniam štát každý rok dá z našich daní dotáciu takmer 100 mil. eur a tohto istého človeka SMER nominoval do Dozornej rady štátnej firmy s názvom Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, tzv. SEPS. A SEPS má významný vplyv na trhu s elektrinou a rozhodnutia SEPS-u ovplyvňujú aj podnikanie Hornonitrianskych baní. Takže tu vidíme ďalší učebnicový príklad konfliktu záujmov.
Dalo by sa takto hovoriť o ďalších a ďalších príkladoch. A práve toto sú tie príklady, prečo prichádzame aj s týmto návrhom a chceme, vlastne týmto návrhom chceme jednak zrušiť aj zlaté padáky, chceme zaviesť zodpovednosť za škodu, sprehľadniť odmeňovanie nominantov v štátnych firmách.
A teraz by som vám v krátkosti len prebehol ten zákon, aby sme si mohli povedať, že čo vlastne teda je to riešenie a ako vyzerá. Takže prvá časť zákona sa venuje práve tomuto zákonu, o čom je, a je to, teda tri hlavné veci rieši: je to spôsob výberu, je to spôsob odmeňovania a vlastne zodpovednosť za škodu. Uplatňuje sa to hlavne teda na štátne firmy. V tomto prípade so 100-percentným vlastníctvom v rukách štátu.
Dôležité by možno stálo aj za to povedať, že zástupcovia štátu, v tomto prípade považujeme štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu, ktorí sú aj podľa zákona 357/2004 považovaní alebo nazývaní verejní funkcionári, a vzťahuje sa to aj na členov dozornej rady.
Ďalší dôležitý bod tohto zákona hovorí o výberovom konaní a hovorí hlavne o spôsobe. A také, čo by som najdôležitejšie vypichol z tohto zákona, je práve verejné vypočutie prihlásených kandidátov, ktorého však súčasťou je práve prezentácia, povinná prezentácia projektu riadenia a rozvoja spoločnosti. Pretože myslíme si, že práve táto časť môže ukázať, resp. v tejto časti môže a bude musieť uchádzač preukázať, či má tú danú odbornosť a zároveň či má spôsobilosť priniesť pridanú hodnotu jeho vedením danej firmy alebo jeho účasti v štatutárnom orgáne, alebo teda vo vedení firmy. Čiže tento samotný projekt, myslím si, že preskúša a preverí a ukáže, do akej miery je tento človek vhodný kandidát.
Taktiež tam stanovujeme presné kvalifikačné kritériá, ak sa jedná o štatutára, tak je dôležité, aby takýto človek mal riadiacu prax. Pretože ak má byť dosadený na riadiacu funkciu, tak toto je úplne nevyhnutné. Ako sme videli prípady, ocitajú sa tam ľudia, ktorí nikdy s takýmto niečím nemali skúsenosť a potom tomu zodpovedá aj dané vedenie. Tomuto chcem predísť a práve táto podmienka zabezpečí, aby tento človek bol schopný riadiť takéto veľké podniky, keďže sa jedná naozaj o veľké podniky, o veľa peňazí.
Ďalšia dôležitá črta je, aby sa nejednalo o člena politickej strany. Myslím si, že toto je práve asi to veľmi kľúčové, pretože dnes vidíme, že naozaj mnohokrát nominanti, pardon, straníci sa stávajú nominantami na takéto miesta, čo je úplne absurdné. A práve preto zavádzame toto kritérium. A to kritérium je, že 24 mesiacov od vyhlásenia alebo pred výzvou nesmie tento človek byť členom akejkoľvek politickej strany alebo politického hnutia.
Taktiež tam zavádzame odmenu na základe princípu motivácie. To znamená, že sa tam bude zohľadňovať veľkosť, ziskovosť a tržby podniku, pretože len toto sú hlavné kritériá, podľa ktorých vieme posúdiť, či jeho účasť na vedení alebo dozornej rade prináša vlastne pridanú hodnotu.
Odstupné, to rušíme, pretože myslíme si, že po prvé ten človek vie, ako dlho bude v tejto funkcii. A po druhé dostáva za to mesačnú a ročnú odmenu, pretože tá sa skladá z dvoch zložiek, je z pevnej zložky, zo zložky ekonomického významu, a teda aj z variabilnej zložky. A práve tie prvé dve - tá pevná zložka a zložka ekonomického významu je na mesačnej báze. Tá variabilná je na ročnej práve na základe výsledkov. Takže keďže tieto dve podmienky alebo dve informácie ten človek má, tak nie je potrebné, aby dostával ešte nejaké odstupné, pretože je odmeňovaný za svoju činnosť.
Ďalšia vec je kumulatívnosť funkcií. Aj na toto myslíme v našom návrhu zákona, a to tak, že ak by aj sedel na viacerých stoličkách tento človek, tak plnú mzdu dostáva iba za prvú funkciu, do ktorej bol nominovaný, za ďalšie dostáva maximálne minimálnu mzdu. Aj keď teda je na zvážení vôbec, aby takýto človek na viacerých funkciách sedel.
Sankcie za neúčasť, na to tiež myslíme a budú teda vystavované, alebo teda budú udeľované v prípade, že sa nebude podieľať, práve tento prvok je dôležitý na to, aby pristupoval takýto človek zodpovedne k svojej práci a aby sa účastnil, pretože práve preto je tam nominovaný, aby sa účastnil na tom procese, či už riadenia, alebo dozerania.
Predposledný prvkom, alebo teda tak tým, no je to posledný, ale taká veľká kapitola je práve zodpovednosť za škodu a tu je veľmi dôležité práve to, že jedná sa o dve také hlavné kategórie, a to je, že úmyselne koná škodu, čiže vie, že tú škodu spôsobí, a druhé je, že vie, že môže škoda nastať a nezabráni jej. Čiže toto sú tie hlavné, pretože niekedy sú také pochybnosti, že ako by mohol niesť zodpovednosť za škodu, ktorá môže nastať klasickým vedením. Hovoríme tu vyslovene o týchto prípadoch. A myslím si, že tieto sú práve tie najdôležitejšie práve v otázke zodpovednosti za škodu.
Toto je asi tak rámcovo, tie najdôležitejšie veci vypichnuté. Máme tam ešte nejaké detaily, ale ak ste čítali ten návrh zákona, tak ste s nimi oboznámení. V prípade, ak by boli nejaké otázky, tak vás poprosím teda krátkym vystúpením.
A ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 600). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministra financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegovi za také jasné pomenovanie všetkých problémov, ktoré v súvislosti s kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa nastali po prijatí novely z roku 2013. Ako opoziční poslanci sme vtedy považovali prijatú normu za protiústavnú. Ústavný súd dal opozičným poslancom za pravdu.
A teraz si dovolím odcitovať: "Povýšenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorej obsahom sú záväzky zmluvných strán výnosom ústredného orgánu štátnej správy zverejneného v Zbierke zákonov na všeobecne záväzný právny akt pre iné a touto zmluvou zaviazané subjekty, prekračuje rámec ústavne akceptovateľnej normotvorby." Toto uviedla v zdôvodnení samotná predsedníčka Ústavného súdu Iveta Macejková.
No, viem, že ministerstvo, aj keď naozaj po veľmi dlhom čase alebo po dlhšom čase, ako mu ukladá povinnosť, prišiel k nám s úpravou, ktorá podľa mňa takisto celkom nenapĺňa to, o čo ho Ústavný súd žiadal. Upravuje, veľmi jemne upravuje to najhoršie, čo v novele bolo prijaté, ale je to len taká kozmetická úprava. Preto som sa podpísala, som ako spolupredkladateľka pozmeňovacieho návrhu, ktorá v tomto duchu vracia novelu do pôvodného stavu spred roku 2013.
Ďakujem.