Videokanál klubu

Ďakujem. Opäť sa v príspevku vyskytol pojem, to "kolektívne riadenie". Preto teda opäť taká možno poznámka aj pre predkladateľov, že či si stále myslia, že teda nevieme čítať. Jednoznačne existujúce funkčné modely riadenia verejnoprávnych inštitúcií nám hovoria, že, alebo teda nieže nám hovoria, ale proste neexistuje inštitúcia, ktorá by bola riadená len kolektívnym orgánom, že nie je to správny model. Podľa mňa je to dôvod na to, aby si predkladatelia naozaj premysleli, či tú novelu nechcú prepracovať alebo dopracovať, aby ten model, ktorý sa im dnes možno nepáči a možnože sa naozaj nepáči aj mnohým z opozície, urobili iným, ale funkčným modelom. Jednoducho, každá inštitúcia potrebuje človeka, ktorý má jednoznačnú zodpovednosť nad chodom inštitúcie.
Ja by som sa možno ešte dotkla ustanovenia, ktoré dopĺňate do paragrafu, teraz si neviem spomenúť, aké číslo paragrafu to je, ale proste dopĺňate dôvod, kedy by bol člen dozornej rady, už nie predseda správnej rady, ale člen správnej rady odvolateľný. Tak ako je ten dôvod naformulovaný, si musíte uvedomovať i sami, že je naformulovaný tak vágne, že pod neho sa schová naozaj všetko. Pod tento dôvod sa schová aj to, že sa niekto na vás mrzko pozrie, škaredo pozrie. Takže opäť dôvod na to, aby koaliční poslanci, predkladatelia zvážili, že či by nemali túto novelu o zmene fungovania Ústavu pamäti národa stiahnuť a prepracovať podľa štandardov tak, aby boli pripojení, zapojení do debaty viacerí odborníci a aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Fúú. Po-po-povedal "sluha Sionu"? Myslím, že niekedy je ťažké nadviazať na predrečníka, lebo toto plénum vie vypudiť asi aj to najhoršie, čo sa v ľuďoch nachádza.
Ale tak chcel som len poznamenať, že skutočne ten moment z akejkoľvek teórie riadenia, ktorý sa snažia predstaviť predkladatelia návrhu zákona z hľadiska zavádzania kolektívneho riadenia nejakej inštitúcie, začína mať tak vážne trhliny, že zvažujem vo svojom ostatnom vystúpení na túto tému aj možno dobromyseľne alebo bonae fidei navrhnúť predkladateľom, aby sme tento návrh zákona stiahli a ak majú naozaj v záujme, v ich záujme je vylepšiť fungovanie Ústavu pamäti národa, tak im ho procedurálne dať na prepracovanie. Čiže skúsiť pochopiť dôvody, ktoré ich vedú, ak to nebude dôvod vyčistenia alebo vyriadenia si účtov so súčasným vedením, a či naozaj majú politickú aj reálnu vôľu na to, aby Ústav pamäti národa odstránil dlhodobo tlačené problémy, ktoré má, a to je sídlo, to je zriadenie stálej expozície a to je právne nástupníctvo za zverené alebo skúmanie dokumentov, s ktorými nemá Ústav pamäti národa nič spoločné okrem toho, že má v popise práce zverejňovať, čo v tých dokumentoch je. Takže uvidíme a možnože Ústav pamäti národa bude vylepšený.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, bol som jeden z spolupredkladateľov zákona, ktorý predkladal Ján Langoš, o ÚPN a celé roky pozorne sledujem úsilie tohoto ústavu. Vskutku nie je to štandardná historická ustanovizeň a pokusy nás na Slovensku robiť najnovšie dejiny sú podobne kostrbaté ako aj v iných krajinách. Nie je to jednoduchá vec, nie je možné používať štandardné postupy a k mnohým veciam som mal v uplynulých rokoch výhrady, ktoré som dával aj najavo.
ÚPN má čo zlepšovať, ale systémovo, nie v osobách. Tak ako by som mohol mať veľmi veľa výhrad k tým straníckym nominantom, ktorí v ÚPN sú v jeho orgánoch, je tam aj politik SMER-u, ktorý má sedem alebo osem iných platených funkcií a je doslova zábavným príkladom toho, na koľkých stoličkách sa v Slovenskej republike dá sedieť a dohromady nič neurobiť. Ale nerobím to, ani pri tejto príležitosti nechcem nikoho menovať a ani napádať.
Spolupracoval som a diskutoval som aj s vedením pána Petranského. Vážil som si, že pán Petranský ako prvý zverejnil vôbec nejaké mená dôstojníkov ŠtB, čo dovtedy vyzeralo byť akoby nejaké podivné tabu, ale súčasný predseda išiel zase o krok ďalej. A tá inštitúcia naberala odvahu a myslím, že vrcholom jeho účinkovania je práve to, čo má byť kameňom úrazu a čo je dôvodom jeho odvolávania. A to je kauza Babiš.
To, že tento český politik, hoci teda slovenského pôvodu, ale český politik má mimoriadne afilácie na niektoré naše koaličné strany, to nie je ani verejným tajomstvom, to je proste faktom, ku ktorému sa hlási jedna aj druhá strana. To, že si tuná predpokladal, že poľahky, keďže súčasný predseda sa stal predsedom ÚPN aj za pomoci SMER-u, hlasov SMER-u, že si poľahky vybaví nejakú fiktívnu abolíciu zo svojej minulosti. Všetci sme videli, ako ho sklamalo, keď sa to nepodarilo. Napriek tomu ani táto kauza nie je to, o čom by som chcel rozprávať dlhšie, nakoniec všetci to poznáte a nepovedal by som veľa nového.
To, čo je dôležité v tom kontexte celej tejto schôdze aj posledných mesiacov, čo pracuje Národná rada pod touto koalíciou, je iný fakt a ten by som chcel dať do súvisu aj s prejavom pána prezidenta. Prezident varuje a žiada, aby sme konali najmä v dvoch smeroch, keď som mu dobre rozumel. Jeden ten smer je extrémizmus a extrémna bieda vylúčených skupín, ktoré spolu súvisia a ktoré, samozrejme, pre Slovensko sú aj zlým vysvedčením, aj zlou perspektívou.
Druhá stránka je korupcia. A korupcia podľa mojej mienky je na Slovensku založená na jednej nepríjemnej záležitosti, že po páde štátostrany sme neboli schopní zaviesť liberálnu demokraciu, ale sme zaviedli demokraciu partajnú alebo teda, ako sa jej hovorí, partokraciu. Partokracia si ponechala systém nomenklatúrnych kádrov, tak sa to kedysi volalo. Teraz sa tomu hovorí stranícki nominanti. Ponechala si systém straníckych nominantov, ale doba už tak pokročila, dámy a páni, že tento systém nám neustále prekáža. My sa oňho potkýname ráno, na obed a večer. A potkýname sa oňho aj v tomto prípade navrhnutého účelového zákona o ÚPN. Strany nominujú pozície do všetkých možných a nemožných miest, potom od tých nominantov žiadajú mimoriadnu nadprácu. Nechcem sa dohadovať, že akú, ale asi to môže súvisieť aj s tou mimoriadnou mierou korupcie. A keď sa im znepáčia, tak ich odkopávajú, ako to bolo s kauzou Holjenčík a podobne.
Nápad meniť zákon o ÚPN je ďalším z dôkazov tejto choroby a ako som podčiarkol, táto choroba možno mohla byť príznakom nezrelej demokracie v 90. rokoch. Možno sme mohli chápať, keď Mikuláš Dzurinda sa vyhováral na to, že všade sú mečiarovci, tak aj on dáva svojich. No ale, prosím vás, už je roky aj potom, aj po tých 90. rokoch, prečo nie sme schopní v tomto parlamente sa dohodnúť a ukončiť túto nešťastnú kapitolu, začať naozaj robiť výberové konania, férové, nezávislé a otvorené?
V zásade tá partokracia sa vždy prejavuje tak, že buď ten nominant slúži a vtedy je o ňom ticho, častokrát je to aj človek málo známeho mena, častokrát práve takíto ľudia sú pre strany najvhodnejší. O pánovi Holjenčíkovi nikto ani nechyroval, kým sa nezjavil v tej vysokej pozícii a že by bol odborník na energetiku alebo na trhové vzťahy, to sa nikdy ani nesnažil predstierať. No, tak nechcem sa o pána Holjenčíka starať, takýchto príkladov by sme vedeli predsa povedať stovky, stovky.
Strany, keď sú nespokojné so svojím nominantom, tak postupujú spravidla dvomi spôsobmi. Jeden spôsob je, že predsa len uchovajú dekórum a počkajú do ukončenia nejakého toho druhu volebného obdobia alebo nominačného obdobia, tak ako je to teraz s riaditeľom RTVS. Druhým príkladom, už naozaj škandalóznym, keď sa kvôli likvidácii nejakej pozície mení zákon. To je práve návrat do 90. rokov. Spomeňme si, že každé odvolanie riaditeľa televízie bolo vždy sprevádzané zmenou zákona. A takisto iné odvolania. Národná rada mlela jednu zmenu zákona za druhou, len aby mečiarovci vymenili dokonca niekedy aj svojho vlastného človeka. Kvôli zahraničiu sa predstieralo, že povedzme ten riaditeľ je naozaj zvolený dokonca nejakou radou a že je to oddelené od politiky, no ale potom zasiahol Mečiar, no a bohužiaľ teda, už som to tu kritizoval, že škoda, že pán premiér dnes to niekedy akoby nám pripomínal, keď aj on si dáva záležať, aby sme všetci videli, že to je jeho zásah, že on už má dosť súčasného napríklad riaditeľa televízie. Ale toto nie je o televízii, v tejto chvíli hovoríme o ÚPN.
A chcem len upozorniť, že odvolávanie zrazu pre koalíciu nepohodlného predsedu ÚPN je presne príkladom toho najhoršieho modelu partokracie, kedy sa kvôli nepohodlnému predsedovi mení zákon. A nemení sa zákon tak, ako spomenul kolega Grendel, že no tak majte odvahu a odvolajte ho proste tak, že do zákona dáte možnosť ho odvolať a bodka. Nie, on sa mení tak, že predstiera akoby systémovú zmenu, ale je to zmena k horšiemu. Namiesto štatutára bude mať nejaký kolektívny riadiaci orgán.
Prosím vás, to je naozaj nevydarený vtip, lebo kolektívny riadiaci orgán nemôže riadiť žiadnu inštitúciu a to ani takú inštitúciu, ako je ÚPN. Ja teda viem, že ÚPN nezačne tretiu svetovú vojnu, ale nepodceňujme predsa finančné prostriedky, ktoré do ÚPN idú. Sami dobre viete aj vy z koalície, ako rôznorodo a s veľmi špecifickou odbornou kvalitou sú menovaní ľudia do ÚPN.
Znovu sa ale vrátim najmä k tomu, že táto čistka je tej horšej, toho horšieho druhu, ale hlavne k tomu, že čím je motivovaná. No tak skutočne, aj keď už jeden rečník sa tu pokúsil to vyvrátiť, ale neuviedol žiadne fakty, lebo aj slepý vidí, že odkedy pán Krajňák proste nevyhovel požiadavke, aby očistil Babiša a keď aj neočistil na prvý raz, aby aspoň jeho odvolania už nechal tak, tak on nie. On dohľadával materiály a našiel v nich stovky dôkazov, že tento oligarcha, tento český politik blízky jednej z našich vládnych strán, mal nadštandardné vzťahy alebo spoluprácu s komunistickou tajnou políciou. Vtedy pán Krajňák aj pre tých, ktorí o ňom pochybovali v minulosti, preukázal, že je mužom na svojom mieste a že jednoducho plní to, čo mu zákon káže.

Ďakujem. Začnem od konca alebo budem pokračovať tam kde kolega. Čo sa týka tej kampane. Myslím, že som bola, teda že viacerí z nás tam boli prítomní na výbore, kde pán Krajňák mal vysvetľovať teda to, prečo tam bolo to logo. A ja si pamätám, že on osobne hovoril, že nedal žiaden súhlas, aby tam logo Ústavu pamäti národa bolo. Berem to tak, že on bol oklamaný, že on naozaj s týmto nemal dočinenia nič. Že nijakým spôsobom nemal záujem sa zúčastňovať na volebnej kampani niekoho iného.
Čo sa týka právnych služieb. 200-tisíc a neviem koľko rokov, pozerala som si teraz výročnú správu. Za tento rok išlo z Ústavu pamäti národa na právne služby 50-tisíc. Možno si len treba uvedomiť, aké súdne spory voči ÚPN sú vedené, teraz nemám na mysli tie zamestnanecké. Mám na mysli právne spory s bývalými eštebákmi. Skúste sa pozrieť na tie právne zmluvy iných inštitúcií, myslím si, že veľmi hospodárne a efektívne vynakladajú peniaze práve na právne služby.
No a posledné, pani kolegyňa, čítali ste tu list z roku 2014 a rovnako ako kolegu Osuského ma napadlo, že keď teda ten stav bol už vtedy taký katastrofálny a pokiaľ sa dopustí a bude ďalej pôsobiť Krajňák ako predseda správnej rady, tak že dôjde k neviem akým škodám, ale teda ja nevidím, k akým škodám vo vzťahu k verejnosti a k plneniu úloh Ústavu pamäti národa došlo. Ak toto nazývate rozvratom, tak potom asi máme iný názor na pôsobenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Aj kolegom ďakujem za reakcie. Tiež si myslím, že v tejto novele vymýšľajú kolegovia teplú vodu. Páni kolegovia, tá voda teplá existuje a je tu už dlhé roky. Existujú funkčné modely riadenia verejnoprávnych inštitúcií. Zavádzate mačkopsa, zavádzate mačkopsa, to som si úplne istá. Ten model, ktorý ste teraz vymysleli, lebo ste ho naozaj vymysleli, ste vymysleli zle. Povedie to k znečineniu Ústavu pamäti národa. A bojím sa, že fakt aj k zániku. Áno, deštruujete úrad, ktorý, podotýkam, si plní všetky zákonom stanovené úlohy. Vy sami sa tých úloh nedotýkate, nedopĺňate ich ani nevymazávate.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja si veľmi dobre; keď sme tu niektorí obviňovaní z toho, že nečítame, tak citovať presne z toho, čo uvádzajú predkladatelia a teda: "Snahou predkladateľov je predovšetkým vo väzbe na existujúcu štruktúru orgánov zaviesť efektívny a predovšetkým transparentný model riadenia, ktorý spočíva v zavedení tzv. kolektívneho štatutárneho orgánu, ktorého zloženie pozostáva z osôb priamo volených alebo menovaných" Národnou radou, prezidentom, vládou a tak ďalej.
Čiže ešte raz: Snahou predkladateľov je zaviesť "transparentný model riadenia, ktorý spočíva v zavedení kolektívneho štatutárneho orgánu". Takže toto predkladatelia chcú urobiť a za toto maskujú to, že im vadí súčasné vedenie a chcú obmedziť dĺžku jeho trvania. To už, samozrejme, do dôvodovej správy nedávajú takto otvorene, ale po vystúpení pána Hrnka je nám to všetkým absolútne jasné. Nejde o vylepšenie stavu riadenia. Mantra o transparentnosti a efektivite riadenia kolektívnym orgánom im nie celkom vychádza, a teda jedine, čo sa snažia urobiť, je, že keďže majú moc, tak môžu všetko a môžu aj skrátiť funkčné obdobie pána Krajňáka a tváriť sa ešte, že vylepšujú fungovanie úradu zavedením efektívneho riadenia kolektívnym orgánom. Proste vydefinovať suchú vodu sa jednoducho asi im nepodarí a uvidíme, čo teda prinesie druhé čítanie, keďže zachytávam správy, že všetko, čo je dobabrané v tomto predloženom návrhu zákona, budú chcieť v druhom čítaní opraviť.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovolím si predsa len ešte raz vystúpiť k tomuto návrhu zákona a dať pár poznámok z toho, čo som tu všetko počula.
No, vážený pán predkladateľ, aj z toho, z tých reakcií, ktoré ste mohli počuť doteraz, vám musí byť jasné, že pokiaľ sa – koľko ľudí asi? – osem ľudí vystúpilo a nie je im z toho textu jasné to, čo ste sa nám snažili povedať od tohto pultu, tak asi niečo nie je v poriadku. To znamená, že možnože naozaj tá rýchlosť, ktorou ste túto novelu dostali do parlamentu, do Národnej rady, bola zbytočne zbrklá a mohli ste naozaj možno ten čas venovať možnože spolupráci s ľuďmi, ktorí sa tomu venujú.
Prepáčte, ste vládni poslanci, ste poslanci vládnej koalície, ktorá hádam, nám nechcete nahovoriť, že naozaj vašou tendenciou je predkladať nám tu návrhy, ktoré si budete opravovať počas rokovaní? To môžete vyčítať vy nám. Áno, áno, vy vopred viete, že tá novela nie je správne pripravená, dobre urobená, ale chceli ste to mať za sebou, tak ste ju predložili.
Jednoznačne zo všetkých vystúpení, ktoré tu boli povedané, vyplýva, že hlavnou témou toho, prečo tú novelu predkladáte, je jednak odstrániť súčasného predsedu, pritom som nepočula veľmi ľudí, že by hovorili, že neodstraňujte ho alebo teda že pán Krajňák je bezchybný človek, to som tu naozaj od nikoho nepočula povedať. Ale skôr to druhé, že vám ide o utlmenie činnosti alebo presmerovanie aktivít činnosti Ústavu pamäti národa.
Pán Hrnko sa tunák oháňal, že konečne tým, že konečne začne ústav plniť potom svoje úlohy. Vo svojom vystúpení som tie úlohy priamo menovala, nevymenovala som ich všetky, sú od písmena a po písmeno k, vymenovala som ich asi šesť, asi, ja neviem koľko, tri, štyri som nevymenovala, nenašla som tam jednu úlohu, keď som si to preberala, v rámci toho, akú správu o, akú výročnú správu nám predložili do výboru, nenašla som tam jediné písmeno, ktoré by nebolo poňaté v rámci ich činnosti. To znamená, že vy neviete vlastne, alebo viete presne, že tú novelu robíte len kvôli pracovnoprávnym sporom. Ale opäť vám hovorím, toto nie je parketa na riešenie v Národnej rade.
Ten ústav je funkčný, ten ústav robí činnosti, ktoré veľká časť občanov Slovenska kvituje a fandí im a teší sa z toho, že konečne robia niečo v prospech pamäti národa a hlavne smerom do budúcna. Uchováva, archivuje ešte poznatky tých, ktorí zažili priame dehonestovanie svojich rodín, svojich blízkych príbuzných. A vy toto všetko chcete utlmiť.
Naozaj, nepozerajme sa teraz na to, čo sa nám nepáči, na každom jednom by sme našli tisíc vecí, ktoré sa nám nepáčia z toho ľudského hľadiska, alebo sa nám nepáči, ako rozprávame, ako konáme. Ale skrátka teraz sa bavme o činnosti Ústavu pamäti národa a ich úlohou je chrániť pamäť národa. A ja vám tu odtiaľto hovorím, že nenašla som jednu úlohu, ktorú by na základe zákona – a v tomto prípade vy nič nemeníte – neplnili. Oni si plnia všetky ustanovenia, ktoré im zákon prikazuje, podľa toho konajú.
Vy dokonca robíte to, že ak je v tom citovanom paragrafe napísané, že "Ústav pamäti národa sa zaoberá najmä" a sú tam vycitované od písmena a až po k úlohy, tak vy odstraňujete to slovo "najmä". To znamená, že vy budete určovať kto, kým a či, prepáčte, nie vy osobne, ale politická sila, lebo vieme, že súčasťou správnej rady sú politickí nominanti, oni budú tí, ktorí budú určovať, čo úrad, ktoré písmenko si k svojej činnosti vyberie.
A opäť potvrdzujem tú obavu, ktorú som už povedala vo svojom prvom vystúpení, zdá sa mi, že z toho chcete urobiť historický ústav, ktorý ale už na Slovensku máme.
Úlohou Ústavu pamäti národa je nielen robiť tie archivačné ako dôležité veci, hej, vedecké, ale je to jedna z činností. Pre občanov je oveľa dôležitejšie to, aby tú pamäť národa predstavovali verejnosti, a tam sú jednotkou. Akokoľvek sa budete nazerať, budete nazerať na osobu predsedu Krajňáka, a tuná sme boli obviňovaní, že robí nám kampaň, neviem akú, kedy nám robil predseda správnej rady kampaň? Alebo potom ste žiarliví na to, že spolupracujeme, lebo naozaj spolupracujeme, zúčastňujeme sa ich akcií, ktoré; a nie sme to len my, sú to naozaj aj zástupcovia iných politických strán, ktoré nás môžu týmto spôsobom aj vyvzdelať alebo dovzdelať alebo utvrdiť v tom, že pripomínať si takéto zločinné režimy má zmysel, aby sme sa z toho poučili.
Z toho, ako prebieha táto rozprava, sa stále naozaj len môžeme utvrdzovať v tom, že ide o získanie politickej trafiky. A prepáčte, v SNS ste toho boli príkladom ešte za predchádzajúcej vlády so SMER-om alebo za prvej vlády SMER-u, kedy ste boli súčasťou koalície. Išlo vám vždy o trafiky, takto vyzeráte v očiach ľudí a takto, bojím sa, že idete pôsobiť aj naďalej. Prosím vás, Ústav pamäti národa neberte ako politickú trafiku. Aj keď to je mnohým z vašich kolegov nie po srsti, tak skúste sa na to pozrieť tak, že je to vážna vec oživovať a udržiavať pamäť národa.
Ja si dovolím ešte zacitovať z jedného listu, ktorý bol aj zverejnený, nebudem ho čítať celý. Písala ho pani Dagmar Babčanová, možno tiež viacerým ľuďom známa. Pár viet z neho odcitujem: "Úloha inštitúcie, akou je Ústav pamäti národa na čele s predsedom správnej rady, je tŕňom v oku všetkým tým, ktorí stratili cit pre zločiny, ktorí nechcú odpovedať na otázky o vine a zodpovednosti. Najradšej by našu minulosť a z nej prameniace dôsledky zahodili ďaleko od seba a sondu do svedomia národa považujú za zbytočnú agendu. Neuvedomujú si, že bez svedomia a pamäte sa národ transformuje na spoločnosť so stratenou identitou. Nastoľuje sa pritom spoločenská potreba spravodlivo vyhodnotiť vojnový slovenský štát, zabúda sa však na spravodlivé a otvorené hodnotenie našej nedávnej minulosti." Aj s týmto súvisí naša obava o smerovanie Ústavu pamäti národa.
Keď som počúvala prejav pána kolegu Hrnka, zostal mi až trápny pocit, že je niekto schopný niektoré veci naozaj pomenovať tak, ako ich pomenoval. Pán Hrnko, ja vás vyzývam, aby ste sa, páni predkladatelia a pani predkladateľky, zamerali naozaj na vážny problém Ústavu pamäti národa, už som to spomenula. Jednak sídlo, čo predpokladám, že asi nepovažujete za vážny problém. Ale je, bolo by veľmi dôstojné, ak by úrad, ústav získal svoje vlastné sídlo.
Ale čo považujem za ešte oveľa dôležitejšie, je práve zaoberať sa právnym nástupníctvom. Teda aby bolo jasne stanovené, kto je zodpovedný za tie zväzky, ktoré predstavuje, zverejňuje, rekonštruuje Ústav pamäti národa. Podľa mňa je nespravodlivé, že za to práve nesie zodpovednosť Ústav pamäti národa. Skrátka úrad by nemal zodpovedať za prípadné nepravdivé údaje v dokumentoch, lebo pár rozsudkov s odškodnením tento ústav naozaj zlikviduje a chcem veriť, že vám o likvidáciu tohoto ústavu nejde. Chcem to veriť, ale obávam sa, že touto zmenou, ktorou chcete vytvoriť kolektívny štatutárny orgán, lebo tak som to čítala aj ja, dospejete k tomu, že v inštitúcii zavládne chaos a v rámci toho chaosu poviete, takáto inštitúcia nám je nanič. Toho sa obávam.
Ešte, prosím vás, by som chcela presnejšie uviesť, pomýlila som sa pri uvedení svojho, áno, nie je to procedurálny návrh, teda dávam návrh na zmenu uznesenia v duchu, že žiadam stiahnutie tohto návrhu z rokovania, aby sa nepokračovalo v rokovaní. Zasa nemám to pri sebe, môžem si to... (reakcia z pléna), podľa § 73 ods. 3 písm. b). (Reakcia spravodajcu.) Áno, tak.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Podľa mňa vy celkom obviňujete nás z toho, že sme to nečítali, ja to mám pred sebou, vy potom celkom neviete, čo navrhujete, a to bude zásadnejší problém. Pretože áno, dávate, tak ako povedal predrečník Grendel, kompetenciu v § 12, ale tam je, dôležitejšie faktory uvádzate aj vo všeobecnejšej časti a na to ja upozorňujem, a to je, že sa snažíte vytvoriť, že motívom a dôvodom zmeny zákona bolo to, že zodpovednostná rovina predsedu správnej rady voči parlamentu bola nedostatočná a tým pádom ako keby aj Ústav pamäti národa sa pre kontrolu a možný dozor ako keby vymykal parlamentu. A robíte to tým spôsobom, že parlamentom zvoleného predsedu správnej rady jednoducho účelovou zmenou zákona pozbavujete jeho funkčného obdobia pred termínom jeho vypršania. A tam sa nemáte kde vyhovoriť, to proste tak je. K 15. októbru 2017 totižto funkčné obdobie predsedu správnej rady nekončí a volil ho parlament. Čiže ak vám budeme vyčítať, že oslabujete pozíciu parlamentu, tak budeme mať pravdu.

Ja nikdy v živote som si nedovolil vystúpiť v rozprave ani vo faktickej poznámke bez toho, že by som si prečítal to, k čomu sa idem vyjadriť. A bolo to, samozrejme, aj v tomto prípade. Podľa mňa sa mýlite, pán poslanec, bavíme sa o dvoch zmenách. Jedna sa týka § 12 ods. 1, to je 8. bod tej vašej novely, kde hovoríte, že "činnosť ústavu pri plnení úloh podľa tohto zákona zabezpečuje správna rada" a bod 16 potom, ktorý citujete vy alebo na ktorý sa odvolávate, že "činnosť správnej rady koordinuje a navonok koná v jej mene", teda v mene správnej rady, "predseda správnej rady", ale činnosť ústavu pri plnení jej úloh zabezpečuje správna rada, kolektívny orgán. (Reakcie z pléna.)

Myslím, že v tom vyratúvaní inštitúcií, ktoré sa dajú paralyzovať tým, že spravíme z reálneho manažmentu alebo hlavy manažmentu kolektívne rozhodovanie, si bol ad jedna aktuálny aj autentický. Mne napadla taká paralela, ktorá sa často hovorí, že ak si nevie koalícia alebo ktokoľvek poradiť s problémom, tak zriadi komisiu. A tu tú komisiu dokonca povyšuje, ako keby sa snažili vylepšiť zákon o ÚPN a činnosť ÚPN s tým, že idú si vyriadiť účty s nepohodlným riaditeľom alebo šéfom predstavenstva ÚPN a zároveň sa snažia verejnosti predstaviť, že idú fungovanie ÚPN zlepšiť. To, že im to nevychádza, tak je asi iba a len v dôsledku toho, že jednoducho nedá sa obhájiť, že parlament vstupuje do ÚPN v momentálnom nastavení dvakrát, a to voľbou jednak šéfa a jednak piatimi členmi rady a po novom by to mali byť len piati členovia, plus ďalší štyria menovaní iným spôsobom, ktorí takisto si neviem predstaviť, ako môžu ako kolektívny orgán zodpovedať za inštitúciu. Jediné, čo sledujú, je znefunkčnenie tejto inštitúcie.