Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, kratučko by som chcel aj ja zareagovať na tento veľmi dôležitý návrh a myslím si, že naozaj je veľmi dôležitý práve z toho dôvodu, ako odôvodnil aj pán navrhovateľ a veľmi dobre to potvrdil aj pán spravodajca.
Ja by som chcel ešte možno také, taký malý, také malé ohliadnutie sa do minulosti. Totižto ak sa pozrieme na naše ozbrojené sily, aké fungovali v minulosti, tak vieme, že to boli ozbrojené sily, ktoré fungovali na základe tzv. základnej vojenskej služby, kde verejnosť a teda hlavne muži museli sa podrobiť tomuto základnému vojenskému výcviku a každý si týmto prešiel, ktorý spĺňal zdravotné podmienky, a takýmto spôsobom sa vlastne vytvárali zálohy pre potenciálnu hrozbu. Ak by nejaká hrozba nastala, tak by títo boli povolaní do – ešte vtedy – armády ozbrojených síl.
V roku 2001 sme ale urobili rozhodnutie, že prejdeme na profesionálne ozbrojené sily. Jednak je to trend, ktorý sme videli, že sa dial aj v západnej, v západnom svete, a po druhé, urobilo sa aj rozhodnutie, že chceme byť súčasťou NATO. Ako vieme, práve táto aliancia funguje na princípe takej tej synergie a tak boli aj vlastne dizajnované naše ozbrojené sily, aby sme vedeli byť súčasťou tejto kolektívnej obrany, ale; a v tom čase sa urobilo veľmi veľké úsilie, naozaj veľké úsilie sa urobilo, čo sa týka reformy ozbrojených síl. Hovorím to aj preto, lebo som bol súčasťou tohto tímu, ktorý reformoval ozbrojené sily, ale naozaj si to pamätám, aký veľký kus práce sa podaril za pomerne krátky čas aj nato, aby sme mohli byť súčasťou tejto kolektívnej obrany, ale aj nato, aby mohla naozaj táto profesionálna armáda, profesionálne ozbrojené sily nastúpiť na cestu kvalitných profesionálnych síl.
Takže, čo sa stalo ale potom? Videli sme, že naozaj to, že sme sa stali aj súčasťou NATO, tak akoby, ako poznamenal aj kolega Laurenčík, akoby sme sa začali viacej spoliehať teda na tú kolektívnu obranu, a je pravda, že aj v tom čase neboli viditeľné v blízkosti našej krajiny nejaké hrozby. Pretože naši severní, východní a južní susedia boli našimi spojencami. Naša východná hranica bola malá a tam sa vlastne venovalo aj všetko úsilie. A aj vôbec tá geopolitická, to rozloženie síl, ako bolo, tak nepredpovedalo nejakú skorú a včasnú hrozbu.
Tá situácia sa, hovorím, ako poznamenali obidvaja kolegovia, dosť výrazne za ten čas zmenila a my sme ako keby trošku zaspali na vavrínoch, pretože v roku 2001, keď sme sa rozhodli, že pôjdeme cestou profesionálnych síl a že pôjdeme, budeme vstupovať aj do NATO, sme sa už vtedy zaviazali, že budeme dávať sľúbené 2 % z HDP na obranu. To sa, samozrejme, nestalo a aj z toho dôvodu, že obrana sa vytratila zo zoznamu priorít a, vďakabohu, dnes sa na ňu vracia, lebo naozaj je to veľmi dôležitá, dôležitá priorita. A preto som, preto tento zákon má svoje veľké opodstatnenie a naozaj si zaslúži podporu aj koalície, pretože jedine postupnou cestou vieme dosiahnuť a naplniť tieto 2 % a dostať sa na ich úroveň, čo teda aj vlastne je ako keby požiadavkou zo strany Aliancie, zo strany aj Spojených štátov, ktoré sú, by som povedal, najväčšími spendermi, čo sa týka obrany v rámci Aliancie.
Tu by som chcel povedať jeden dôležitý fakt, že tieto peniaze, ktoré by sa mali navyšovať, budú vynaložené na naše ozbrojené sily, a to je to najdôležitejšie, pretože dneska naozaj sa stávame svedkami rôznych dezinformácií a ľahko by sa mohla aj táto informácia stať dezinformáciou v zmysle, že si to vysvetlia ľudia, že budeme posielať nejaké peniaze niekde do zahraničia, niekde do NATO a čo ja viem čo všetko. Ale tento záväzok je na modernizáciu našich ozbrojených síl a nielen modernizáciu, pretože pri ozbrojených silách nie je dôležitá iba technika, ale je dôležitý výcvik. A poviem vám, vždy, keď sa robili škrty v ozbrojených silách, pretože rozpočet nebol taký, aký mal byť, tak najjednoduchšie je ho škrtať práve v oblasti výcviku. A dobre vieme, že hoci môžme mať akúkoľvek dobrú techniku, čo v našom prípade nie je teda pravda, tak ak nemáte vycvičených vojakov, ktorí na tom vedia, ktorí s tou technikou vedia dostatočne robiť, ale nielen s tou technikou, ale vôbec cvičiť taktiku, operatívu a podobne. Toto sú veľmi dôležité veci, aby vojenské jednotky a vôbec celé ozbrojené sily dokázali fungovať. Na to treba vynakladať prostriedky, a preto je tak dôležité, aby tento rozpočet rástol na tie 2 % z HDP, aby sme mali vycvičenú a vyzbrojenú, vyzbrojené ozbrojené sily.
Takže preto opäť chcem povedať, že tento návrh je tak veľmi dôležitý a opodstatnený, pretože iba tieto vycvičené a vyzbrojené ozbrojené sily dokážu prinášať ten prvok bezpečia a bezpečnosti pre Slovensko a dokážeme byť potom spoľahlivým partnerom tej Aliancie, ktorá sa spolieha na to, a toto je; vôbec akéhokoľvek celku, je, celok môže fungovať iba vtedy, ak sa každý člen toho celku správa zodpovedne. Nemôžeme sa spoliehať na to, že iba jeden bude zodpovedný, hoci možno najsilnejší, ale musíme sa správať všetci zodpovedne, pretože tá kolektívna obrana je o kolektíve a nie o nejakom silnom jednotlivcovi.
Takže na toto by som chcel poukázať práve pri tomto návrhu zákona, že ide tu hlavne o to, aby sme mali dofinancované, pretože dofinancované ozbrojené sily zabezpečia, že budú môcť byť cvičené a budú môcť byť vyzbrojované. A tak ako veľmi dobre poznamenal aj kolega Laurenčík, že na to, aby sme ich mohli vyzbrojiť, tu sa nejedná o nejaké malé nákupy, tu sa jedná o obstaranie veľkej techniky, ktorá musí byť odložená na dlhšie obdobie a musí mať garantované teda aj tieto finančné prostriedky, aby mohli tieto obstarania byť zabezpečené, pretože ten, tá naša profesionálna armáda, profesionálne ozbrojené sily majú počet 15-tisíc ľudí a na to, aby mohli teda mať všetku tú techniku, tak sú to naozaj veľké prostriedky, čo už ľudia mohli postrehnúť aj diskusiu, ktorá prebehla v médiách a podobne. Takže preto tieto 2 % sú úplne kľúčové.
A ja teda sa len pridávam k podpore tohto zákona a chcem takto tiež vyjadriť taký apel na koaličných kolegov, aby tento zákon, ktorý je veľmi, veľmi jednoduchý a s veľkou výpovednou hodnotou, podporili.
Ďakujem pekne za pozornosť.
