Videokanál klubu

Ďakujem za faktické poznámky a dúfam, že je jasné, že témy, ktoré ste vyzdvihli, a to je zabezpečenie, jasné. A podľa mňa by bolo úplne že minimálne slušné pre kandidátov, žeby vedeli dopredu, akým spôsobom bude médium verejnej služby financované. To, musím konštatovať, že v tejto dobe nevedia. Ak by bol odchádzajúci generálny riaditeľ dohodol zmluvu so štátom a jej presné parametre, bola by podpísaná a schválená, môžeme hovoriť, síce kritizujúc tento nástroj, o tom, že vchádzajú a vstupujú do prostredia, ktoré je aspoň čiastočne preddefinované. Toto teraz nemáme, a preto hovorím, že prvé kroky akéhokoľvek generálneho riaditeľa alebo riaditeľky budú musieť smerovať na vysoko politický orgán, volá sa to ministerstvo kultúry, a tam dohodnúť podmienky financovania.
Upozorňujem, že zákonné nastavenie je také, že ak riaditeľ nedodrží rozpočtové parametre, je rovno odvolateľný z funkcie, to znamená, visí nad ním Damoklov meč toho, akým spôsobom sa štát postaví k dofinancovaniu, a tu je tá základná debata, ktorú hovoríme, a kde tak troška politici klamú verejnosť, keď hovoria, že ak je médium financované z verejných zdrojov alebo zo štátneho rozpočtu, stáva sa štátnou televíziou. Nie je tomu tak, pretože tretina rozpočtu aj súčasného financovania, tretina rozpočtu RTVS je zo štátneho rozpočtu. My kritizujeme spôsob, my kritizujeme diabolskú zmluvu so štátom, a preto by bolo dobré sa - a poctivé - sa zamerať na to, že financujme médium verejnej služby predvídateľne, jasne a dostatočne, bez politického mandátu, bez možnosti politického zasahovania do financovania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, mňa zaujalo v tvojom vystúpení okrem iného aj to, že si teda podporil, resp. vyjadril sa ku vysielaniu pre deti. Či sa nám to páči, alebo nepáči, každá generácia je kreovaná aj cez tú televíziu, aj cez tie médiá. My sme zažili, tá staršia generácia alebo tá už v preddôchodkovom veku, Winnetoua, a ja keď si teraz predstavím, ako sme si niekedy hovorili, čo to znamená, keď prídu bieli a červení bratia a sa dajú dokopy, proste to bolo niečo neskutočné a s tým sme žili, s tým sme vyrastali a to kreovalo, dá sa povedať, naše možno aj nazeranie na svet a na tie možnože trampoty, ktoré nám život prinášal, a sme si stále spomenuli, že áno, tak to riešil Old Shatterhannd, takto riešil Winnetou. A to bolo super.
Takže budem veľmi rád, keď naše deti budú mať možnosť si pozrieť takéto vysielania v našej verejnoprávnej, verejnoprávnom médiu, a hlavne že budeme ich tam vychovávať v takej viere a s takou dôslednosťou, ako možno nebude stíhať rodič, lebo ten má toľko na hlave teraz starostí, že nevie, ako sa volá, škola tiež veľa nestíha, tak chcem veriť, že verejnoprávne médium RTVS bude nápomocné k výchove ďalšej generácie. To, že novonastupujúci riaditeľ nemá jasné, aké finančné prostriedky bude mať k dispozícii, je smutné a chcem veriť, že spoločným úsilím sa pri ďalšej nominácii o tých niekoľko rokov táto situácia porieši, aby každý vedel, kto tam príde, s akým finančným budgetom môže pokračovať a počítať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Jozef, si nás tak preniesol vlastne všetkými problémami verejnoprávnej televízie, zároveň aj projektami. Čo sa mi veľmi páčilo, že si akoby nedegradoval žiadneho z kandidátov, a veľmi sa mi páčilo, štyroch, ktorých projekty sa ti zdali vizionárske, s tým dôvetkom, tá vízia je vždy dôležitá, a ale ten dôvetok tvoj, že tiež záleží na tom, že či, ak vyhrá alebo bude zvolený za generálneho riaditeľa jeden z tých vizionárskych projektov, alebo teda predstaviteľov vizionárskych projektov, tak je otázka, že či bude mať silu a možnosti tú svoju víziu, kvôli ktorej bol zvolený, napĺňať.
No a poukázal si tam na problém, že od septembra 2017 bude musieť prebehnúť akoby nanovo proces, ktorý by, ktorý by nahradil zmluvu so štátom, neviem, v akom stave sa to bude nachádzať, alebo možnože ty už vieš viac, ako to, ako to vyzerá s tým finančným krytím, ale otázkou a veľmi dôležitou otázkou dnes je, že my postavíme generálneho riaditeľa, ktorý dnes však nevie, akým spôsobom môže dofinancovávať svoje vízie. Každý, kto nastupuje na nový post, by mal mať presne a jasne stanovené pravidlá, podmienky aj mantinely, ale obávam sa, že, bohužiaľ, vzhľadom na to, že nedochádza k tým možno aj legislatívnym zmenám, tak toto nebude celkom naplnené.
A tiež by som veľmi podčiarkla, ako si hovoril, publicistika, spravodajstvo musí byť vyvážené, nesmie byť závislé a dôležité je, aby na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť z môjho pohľadu k dôležitej téme voľby generálneho riaditeľa verejnoprávneho média, telerozhlasu, RTVS.
Na začiatku jedna poznámka. Myslím si, že táto téma už zažila svoje zlaté časy a je veľmi dobre, že sa v roku 2010 podarilo presadiť do zákona to, aby sme pri tejto voľbe urobili verejné vypočutie, pretože musím so smútkom konštatovať, že záujem pléna o túto tému je absolútne minimálny, hľadiac do pléna, vidím tu sedem-osem poslancov a myslím si, že dôležitosť tejto témy, ako aj úlohu výboru pre médiá a kultúru, ktorá, ktorý zabezpečuje celý proces voľby, vypočutia, ako aj iniciáciu tohoto procesu, by mal mať ten základný predpoklad, že po zbehnutí verejného vypočutia a oboznámenia sa s kandidátmi budeme môcť vo väčšom rozsahu oboznámiť aj kolegov poslancov.
Práve preto bolo veľmi dôležité, že sme chceli zabezpečiť to, aby nešlo o kuloárne politické dohody, ale aby šlo o súťaž projektov. Ja som sa rozhodol pár slovami naznačiť plénu, akým spôsobom sa kandidáti postavili k výzve, tí ôsmi, ktorí prešli, asi nie je potrebné opakovať slová predsedu mediálneho, kultúrneho a mediálneho výboru. Voľby sa nakoniec zúčastňuje osem projektov, osem kandidátov, ktorí majú za cieľ plniť misiu verejnoprávnosti a napĺňať obsahom a svojou riadiacou činnosťou to, čo by médium verejnej služby malo znamenať od 1. 8. 2017 na ďalších päť rokov.
Ak si spomenieme, aké debaty sa viedli aj v tomto pléne pri Slovenskom rozhlase, Slovenskej televízii, po spojení o RTVS, tak posledný mandát alebo posledný a teraz končiaci mandát generálneho riaditeľa Miku mal jeden dôležitý predpoklad. Toto plénum rozhodovalo o tom, aby generálny riaditeľ, ktorý bol, bude zvolený, udržal a dodržal hlavne rozpočtové pravidlá RTVS, hlavne to, aby médium verejnej služby netvorilo kumulovanú stratu, a hlavne to, aby po udržaní rozpočtových pravidiel sme sa mohli dostať k debate o možných víziách, zlepšení, o programe, o tom, aby sa z média verejnej služby, ktoré patrí v prvom rade občanom, ktorí si ho platia cez úhradu za služby verejnosti, aby toto médium sa mohlo v spoločnosti stať nastavovateľom procesov, dôležitým a váženým inštitútom alebo dôležitou a váženou inštitúciou v mediálnom prostredí, aby bolo v mediálnom prostredí a v spoločnosti trendsetterom, nie trend followerom. Toto sa odchádzajúcemu generálnemu riaditeľovi naplniť podarilo. Ak si pozrieme bianuálne, alebo teda dvakrát do roka správy RTVS, musíme konštatovať, že udržateľnosť financií RTVS zabezpečila ten hlavný predpoklad, ktorý sme mu všetci kládli na srdce, keď sme ho posledne, keď sme ho v roku 2012 volili, a to, aby nevytvoril stratu, a v roku 2012, ’13, ’14, ’15, ’16 - a vyzerá to aj ’17 - je z hľadiska tvorby dlhu nula. Toto bolo veľmi dôležité a preto, tak ako hovoril aj na výbore, rozdelil svoj mandát na prvé tri roky tzv. krízového manažmentu a dva roky tzv. rozvojového manažmentu.
Snažil som sa v úvode tejto schôdze a rovnako aj na výbore presadiť to, aby odpočet za prácu predniesol plénu možno aj po voľbe, aby sme neboli obvinení z toho, že ovplyvňujeme priamo voľbu, samotný generálny riaditeľ, možno k tomu pristúpi vládna koalícia sama, ak to malo, ak ten môj návrh mal chybu, jedinú tú, že to predložil opozičný poslanec, myslím si, že z hľadiska debaty o dôležitosti tejto inštitúcie, verejnoprávneho média by odpočet za päť rokov bol veľmi dôležitou informáciou aj pre ľudí, ktorí už v tom čase, aj keď to bude po voľbe, zvolili nového alebo aj staronového, uvidíme, ako voľba dopadne, generálneho riaditeľa.
Takže základný predpoklad na to, aby sme sa mohli rozprávať o médiu verejnej služby a o jeho ekonomickom zdraví, a teda udržateľnosti verejných, udržateľnosti financií, ktoré dostáva, a netvorenie dlhu, bol naplnený. Krízový manažment prvého, prvého trojročia funkčného obdobia generálneho riaditeľa Miku bol naplnený a za ďalšie dva roky môžme evidovať množstvo rozvojových projektov a myslím si, že v spolupráci aj s výborom, v spolupráci s Radou RTVS, v spolupráci s plénom parlamentu sa médium verejnej služby z hľadiska ekonomických čísel dostalo do zdravého svetla.
Zároveň si myslím, že - a to chcem zdôrazniť -, že debata o médiu verejnej služby by mala ísť z hľadiska politického sveta po troch základných bodoch. Mali by sme sa opýtať, či médiu verejnej služby vyhovuje súčasné legislatívne prostredie, pretože to je to, čo politici vedia ovplyvniť. Čiže či máme dostatočný, dobrý a dobu kopírujúci zákon o RTVS a iné mediálne zákony, či existujú rozvojové predpoklady vo financovaní média verejnej služby a či vieme zabezpečiť podmienky nezasahovania do objektivity a nezávislosti média takým spôsobom, že politici zrovna od tejto témy - objektivita a nezávislosť publicistiky a spravodajstva - dáva, dávajú ruky preč. Musím konštatovať, že som veľmi smutný z toho, že málo, veľmi málo sa rozprávame o tom, akým spôsobom vystužiť a vylepšiť legislatívne prostredie, akým spôsobom zabezpečiť to, aby napríklad médium verejnej služby malo vo svojich povinnostiach si všimnúť svet nových informačných technológií, aby sme mu do podmienok, ktoré má plniť médium verejnej služby, zaradili do zákona aj to, že musí vytvárať aj také služby, ktoré sú dôležité pre vekovú kategóriu 12, ako sa to merá, až 25 alebo aj deti, aby zo zákona bolo jasné, že doba sa pohla a že webová stránka, lebo nemôžem ho nazvať ani portál, média verejnej služby, je na túto dobu nedostatočná.
Ďalších, ďalšia paľba zmien legislatívnych, ktoré by médiu verejnej služby pomohla, nie je asi predpokladom tejto debaty, ale určite by sme sa mohli baviť o tom, akým spôsobom kreovať radu, a či súčasný spôsob je ten najšťastnejší, ktorý sa deje iba vo výbore, tam ešte nie je verejné vypočutie a ďalšie a ďalšie problémy, ktoré vždy ad hoc prináša doba.
Jeden z takých posledných, ktoré si pamätám, a mediálna debata prebehla, ale nenasledovala tá legislatívna bodka za tým, je napríklad to, akým spôsobom sa mohlo médium verejnej služby zúčastniť propagácie názorových skupín pri referendách. To napríklad nie je doriešené podnes deň, pretože niekto, nejaká názorová skupina referenda iniciuje a tá je jasná, ale niekto môže byť proti, niekto môže mať iný názor a je veľmi ťažké vyhľadávať spoločnosti, ak neexistuje presne a jasne zadefinované pravidlo, ktoré sa čaká od tohoto pléna, akým spôsobom zobrazovať názorové skupiny, aby sme mohli hovoriť o objektivite a vyváženosti. Práve preto si teraz dovolím prejsť k jednotlivým 8 projektom.
Projekty som si rozdelil pracovne do 3 skupín a boli to projekty, ktoré boli tak troška vizionárske, boli to projekty, ktoré viac sedeli na zemi a boli to aj projekty, ktoré odporovali napríklad v programovom vyhlásení vlády, a myslím si, že hovorili skôr o udržaní status quo, a nie o tom, aby médium verejnej služby mohlo zaznamenávať rozvoj. Projekt pána Ruttkaya, projekt pána Miku, projekt pána Dírera som si označil ako tie, ktoré sú na tepe doby, ktoré majú ambíciu plniť misiu verejnoprávnosti, ktoré hovoria o tom, že médium verejnej služby v nasledujúcom päťročnom období počas mandátu, o ktorý sa uchádzajú, by vedelo médium verejnej služby posunúť do tej trendsetterskej roviny, pretože ak to porovnáme len na množstvo kontentu a obsah alebo na množstvo obsahu, množstvo kanálových služieb, programových služieb, či už televíznej časti, alebo rozhlasovej časti, zdá sa mi, že išli k vizionársky, a zdá sa, že ak by sme rozhodovali na základe parametru toho, čo chceme z média verejnej služby nasledujúce päťročné obdobie mať, kdesi tu by sme hľadali inšpiráciu.
Dva projekty, pán Flašíka a pána Rezníka považujem za vyvážené. Pán Rezník sa venoval téme hlavne technického zabezpečenia dostupnosti šírenia signálu. Veľmi dlho definoval to, akým spôsobom sa po zmene tzv. druhej digitálnej dividendy, čo sa môže stať so signálom, ktorý nateraz máme zadarmo, a je teda šírený do všetkých domácností a technické zabezpečenie toto zabezpečuje, po roku 2020 sa táto situácia môže zmeniť, a preto aj vítam, že toto spomenul a mal na mysli to, aby každá jedna domácnosť sa mohla dostať k obsahu médií verejnej služby takpovediac v rámci služby, ktorá by pri šírení mohla byť zadarmo. Zároveň definoval aj trojprogramovú službu a s tým, že pracoval v rozhlase, dá sa povedať, že ten projekt bol vyvážený.
V tých prvých troch, ktorých som spomínal, ma zaujalo hlavne to, že pán Václav Mika si dovolil alebo dokázal definovať až 5 programových služieb pre televíziu, 4 šírené v štandardnom formáte cez - budem ho volať - terestriál a dokonca 15, myslím, služieb pre rozhlas programových, čo je asi najambicióznejší moment.
Pán Ruttkay veľmi, veľmi podobne si všimol, že by mohol, mohla byť napríklad obsah, ktorý vzniká a ktorého je v prostredí, v mediálnom prostredí hlavne pre mladšiu generáciu veľké množstvo, kde videl médium verejnej služby ako jedného z možných referenčných znakov, to znamená, ak obsah, ktorý vzniká pre potreby youtuberov, pre potreby internetového sveta, by si vedel predstaviť aj kdesi na Dvojke po polnoci takým spôsobom, že by ho prenášala televízia.
Považujem to za zásadnú myšlienku, pretože v iných projektoch bolo toho menej, a zároveň je veľmi dôležité pozerať na to, že médium verejnej služby je pre všetkých občanov, a či komerčný svet, alebo médium verejnej služby tak troška zabúda na našu mladú generáciu. Ja som kládol otázky pri vypočutí aj z tohto uhla pohľadu a pýtal som sa kandidátov, či majú ambíciu zriadiť tzv. jeden detský program. Spomínali sme to viacejkrát, pretože sme republika, kde mediálny svet nerozpráva k našej mládeži po slovensky. Myslím si, že ak má byť médium verejnej služby médiom pre všetkých, aj pre mladé rodiny a pre deti, tak by malo byť obsiahnuté v projektoch a musím priznať, že aj je, a pre mňa to bolo jeden z priorít aj to, aby sme obnovili detskú tvorbu, aby sme ju naviazali na vzdelávací proces, aby sa obnovilo to, že existujú obsahy, ktoré v doobedných hodinách sú prenášané médiom verejnej služby, a vedia učitelia v triedach tieto obsahy použiť vo vyučovacom, vzdelávacom a výchovnom procese. Toto, si myslím, že je základná ambícia možno nadrezortného prístupu na to, aby sme sprostredkovali deťom a mladej generácii to, že je tu štandardná inštitúcia, ktorá na nich myslí, rozpráva na nich jazykom, ktorému rozumejú, a preto je veľmi dôležité, či v projektoch sa nachádza obnovenie detskej tvorby. To, či sa to pretaví do ďalšej programovej služby a vznikne nám detský program, je pre mňa dosť esenciálnym problémom a myslím si, že aj výzvy doby presne tu sú. To znamená, nielen využiť vo vzdelávacom procese, ale prísť, ak má televízia teda plniť tú svoju funkciu a rozhlas má plniť tú svoju funkciu nielen zábavnej, ale hlavne vzdelávacej inštitúcie, toto bolo pre mňa dôležité.
Musím konštatovať, že sú kandidáti, ktorí sa na tento moment zamerali, a to, že by mohol vzniknúť detský program, ktorý by rozšíril možnosti dabingu, ale aj pôvodnej priamotvorby, dokázal by robiť obsahy, ktoré pútavou formou oslovujú mladú generáciu, a nielen školopovinnú, ale aj tú mladú, ktorá už môže voliť, a tak trošička na ňu v spoločnosti zabúdame alebo nám odchádza do zahraničia, je veľmi dôležité, aby tak mohutná inštitúcia, ako je RTVS, sa na tento problém zamerala. Položil som tú otázku každému kandidátovi, do vlastného klubu som odkázal, kto sa s ňou vysporiadal z tohoto pohľadu najlepšie, a dúfam, že odkaz na tento typ mediálneho obsahu je dôležitý aj pre vás, a preto si myslím, že je veľmi dobré, aby sme to aj tu v pléne parlamentu vyzdvihli ako jednu z priorít. Ďalšiu prioritu, ktorú som vnímal z hľadiska programu, je, či existuje a majú kandidáti predstavu o tom, ako bude médium verejnej služby financované, a tuná si myslím, že sme ako parlament zlyhali na plnej čiare.
Totižto myslím si, že nech dopadne voľba akokoľvek, prvé kroky generálnej riaditeľky alebo generálneho riaditeľa budú musieť sledovať na ministerstvo kultúry, kde v septembri alebo do septembra tohoto roku budú musieť dohodnúť zmluvu so štátom. To, že, ktorá sa dohaduje, pre informáciu, na päť rokov. Myslím si, že ako parlament a možno aj vláda a koalícia sme mali zabezpečiť to, aby kandidáti, ktorí kandidujú na generálneho riaditeľa, vedeli vopred, do akého ekonomického prostredia idú. Myslím si, že by bolo poctivé, aby sme zabezpečenie financovania média verejnej služby vyriešili vopred, a nie následne ako podmienku pre generálneho riaditeľa, ktorý po voľbe vznikne. Jeho prvé kroky nemali smerovať na ministerstvo kultúry, kde pri dohadoch o obnovení zmluvy so štátom mám za to, že tuná je zabezpečený z môjho pohľadu diabolský vplyv na médium verejnej služby. Nevieme dopredu odhadovať, akým spôsobom toto dohadovacie konanie bude prebiehať, či zostane parameter 26 mil. eur ročne podľa končiacej zmluvy so štátom, alebo sa tento objem navýši, alebo ak voľba dopadne v neprospech alebo nejak prekvapivo, či politická reprezentácia vyhodnotí to, že peniaze, štátne peniaze a peniaze zo štátneho rozpočtu budú pre médium verejnej služby obmedzovať.
Chcem tento moment vyzdvihnúť veľmi vysoko. Myslím si, že návrh financovania média verejnej služby, keď samotná koalícia roztrhala svoje programové vyhlásenie vlády v bode zvýšenia koncesionárskeho poplatku, a už všetkým je jasné, že ho nedodržia, je poctivá vtedy, ak vymyslíme alternatívu. Alternatíva by mala byť a navrhoval som ju, aby sme pred voľbou generálneho riaditeľa zaviazali štát presným percentom voči HDP a uvoľnili ruky budúcemu generálnemu riaditeľovi, aby nemuseli jeho prvé kroky do septembra roku 2017 smerovať na ministerstvo kultúry alebo ministerstvo financií a doprosovať sa, či zmluva so štátnom bude obnovená alebo nebude. Ak by bol môj návrh zákona prešiel, riaditeľ by vedel, že hospodári a bude hospodáriť na nasledujúce obdobie zhruba so 120-miliónovým rozpočtom, a môžem a všetci, ktorí vypočúvali generálnych riaditeľov sa mohli pýtať, ako s týmto finančným objemom naloží. Momentálne je isté iba 75-77 mil. eur, ktoré každoročne vyplácajú držitelia alebo odoberatelia elektrickej energie, a zmluva so štátom končí k septembru 2017.
Čiže ak sa chceme do dôsledkov pýtať kandidátov na generálneho riaditeľa, akým spôsobom chcú napĺňať svoje vízie a či majú na to peniaze, ich otázka smeruje rovno ako loptička naspäť, to je vaša úloha, páni politici. Ja môžem iba konštatovať alebo väčšina z nich iba konštatovala, že sú dva alebo tri možné modely financovania. A podľa mňa z hľadiska toho vypočutia, obstátia v tejto úlohe pred verejnosťou vedeli iba tak veľmi platonicky konštatovať, či sú za zvyšovanie koncesionárskych poplatkov, alebo sú za iný typ financovania. Oni, samozrejme, koncesionárske poplatky zvýšiť nemôžu, oni nevedia naviazať médium verejnej služby na transparentné, jasné, predvídateľné a udržateľné financovanie, ktoré by bolo naviazané na HDP, oni nevedia spraviť ani nebudú vedieť - a myslím si, že ani ja, byť členom mediálneho výboru - ovplyvniť dohadovacie konanie o zmluve so štátom. Toto vieme urobiť iba my, iba toto plénum vie koncesionársky poplatok zrušiť, iba toto plénum ho vie prípadne navýšiť, iba parlament vie rozhodnúť, či bude médium verejnej služby financované spravodlivo, predvídateľne, jasne a dostatočne.
Preto si myslím, že kandidáti, ktorí odkázali a vrátili nám loptičku na náš dvorec a hovorili o tom, že debata o financovaní, legislatívnom prostredí a vytvorení prostredia pre kreatívu, ako kreatívne alebo základné kultúrno-kreatívne prostredie je tou výzvou, na ktorú by sme mali všetci počúvať, nech táto debata a následná voľba dopadne akokoľvek.
Posledná poznámka k voľbe. Myslím si, že budeme rozhodovať o tom, kto pri daných ekonomických parametroch, kto pri napĺňaní alebo dohodnutí z môjho pohľadu diabolskej zmluvy so štátom od septembra bude médium verejnej služby riadiť. Hovoril som iba náznakovo o projektoch a dúfam a chcel by som odkázať a poďakovať sa všetkým ôsmim, ktorí sa zúčastnili, ale aj všetkým, ktorí vypracovali projekty, že táto voľba nie je ako voľba do rady, kde bolo tých kandidátov málo, prebehla v reálnej súťaži konceptov, v reálnej súťaži vízií a v reálnej súťaži toho, akým spôsobom pri danom legislatívnom prostredí, pri danej tvorivej atmosfére, pri danej ekonomickej situácii budú svoje vízie vedieť napĺňať. To, že kvalita tých dokumentov, ak ich môžem porovnať, sa zvýšila aj z ostatného obdobia, čiže roku 2012, je možno aj tým, že cesta verejných vypočutí pri obsadzovaní funkcií, o ktorých rozhoduje štát, je tou najsprávnejšou možnou cestou. Keďže tento prenos bol, alebo bol zabezpečený prenos, či už na webovom sídle Národnej rady, alebo na sídle RTVS, dokonca jedno komerčné médium prenášalo takpovediac online alebo naživo celé vypočutie, je dobrým signálom, že mohlo prísť k súťaži projektov a vízií.
Osobne si myslím, že do tej 17.00 hod. by sme mohli dať tomuto procesu tú najvyššiu možnú váhu a skúsiť sa vyjadriť k tomu, že nechceme robiť zákulisné a chodbové dohody, ale rozhodli sme na základe kvality projektov, na základe odrobenej práce a na základe toho, že chceme dať médiu verejnej služby aj v jeho vedení výraz, ktorý spoločnosť ocení, a hlavne sa nedostane médium verejnej služby po tejto voľbe do situácie, že samotné vedenie bude disponovať nedôverou. Osobne si myslím, že som sa udržal vždy mimo hodnotenia spravodajstva a publicistiky, mám iba jednu myšlienku a to je, aby publicistických relácií neubúdalo, ale pribúdalo, aby ich politici, či na výbore, alebo v pléne, nehodnotili z ich uhľa pohľadu, aby dali od týchto formátov ruky preč a spravodajstvo by malo byť v slušnej spoločnosti mimo politických komentárov.
Myslím si, že je nedôstojné, ak sa politik po spracovaní jeho slov ohradzuje proti médiu verejnej služby spôsobom takým, že útočí na vedenie samotnej inštitúcie. Myslím si, že ak sa budeme rozprávať o témach, ktoré politickému svetu príslušia, a definoval som ich, urobíme pre médium verejnej služby omnoho viacej, ako keď sa budeme do nemoty pretekať v tom, do akej miery je spravodajstvo alebo publicistika v médiu verejnej služby objektívna.
Sú iné kontrolné mechanizmy, iné orgány dozoru, ktoré sme v zákone definovali, nechajme pôsobiť Radu pre vysielanie a retransmisiu, nechajme pôsobiť Radu RTVS, nechajme pôsobiť profesionálne tímy, ktoré sa týmto otázkam majú venovať, a ak dáme ruky preč od hodnotiacich súdov, kde aj ja mám výhrady, a predpokladám, že preto sme v politickom zápase, že máme minimálne iné uhly podhľadu alebo iné hodnotové východiskové nastavenia, a preto sa nám nikdy nebude zdať, že objektivita z nášho uhľa pohľadu v akomkoľvek médiu je zabezpečená.
Preto si myslím, že máme obrovské témy, ktoré aj v súčasnej dobe extremizácie, fašizácie spoločnosti nás musia spoločne trápiť, a kde médium verejnej služby zohráva zásadnú úlohu. S tým, či bude pracovať s mládežou, s tým, či prinesie kvalitné programy, s tým, že nebude mať ambíciu len zabávať, ale aj vzdelávať, ale aj prinášať kvalitu, a s tým, že v mediálnom prostredí bude pôsobiť tak, že ho budú musieť komerčné médiá nasledovať, a nie naopak, že často médium verejnej služby tieto komerčné médiá dobiehalo. Toto je odkaz aj akémukoľvek kandidátovi, ktorý z tejto voľby vzíde, a dúfam, že nasledujúce obdobie rokov 2017 až 2023 bude znamenať ďalší posun vo fungovaní telerozhlasu alebo Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie alebo Rozhlasu a televízie Slovenska.
Chcem vás teda poprosiť, pozrite si projekty a voľte na základe ich kvality a osobnostných predpokladov nositeľov projektov, ktoré ich sami navrhli.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, kolegovia, že ste reagovali. No, ja to budem brať tak srdcovo, že hovorím, tam to cítim tú krivdu toho socializmu, či sa niekomu páči, alebo nepáči, lebo aj tam malo byť referendum a nebolo, viete ako a pripojili ich, či sa im páči alebo nepáči. A ja žijem v takejto časti mestskej, kde je o to väčší problém. Hovorím otvorene. A ako som spomínal vlastne iba poburujete občanov týmto zákonom, lebo môže byť, ja by som nebol rád, aby tu ľudia išli do ulíc. Z tohto dôvodu, že prakticky nejaká časť nemôže si povedať svoje ja v demokracii.
Áno, zabezpečme im podmienky. Ja som povedal, nie som za to, aby sme sa tu drobili, ale pokiaľ máme de iure takéto podmienky a oni ich splnia, tak musí to byť aj de facto možné. A potom nehovorme o tom, lebo potom povedzme, že sa nemôžme deliť vôbec a referendum musí byť o všetkom, o veľkom celku a ten veľký celok bude hovoriť aj o rozdelení sa možnože nejakých iných častí v rámci celého Slovenska, potom debatujme, lebo ináč to bude taká globalizácia, že nakoniec tu vznikne jeden štát. Jeden štát, ktorý bude riadiť všetko. Vo finančných skupinách sa to už deje. 200 alebo 320 rodín vlastní 90 % majetku sveta. A takto si to nepredstavujem, aby to bolo aj pri nejakých tých mestských a samosprávnych krajoch alebo nejakých útvaroch.
A budem stále hovoriť, že tá menšina má právo si povedať, a to právo musí byť vyslyšané tou väčšinou v nejakej tej forme, že môže si určiť právo na sebaurčenie. To je právo na sebaurčenie, rozhodovať o svojich peniazoch, o svojich ľuďoch, o svojich príjmoch s tým, keď ten väčší celok to nezvláda. A pokiaľ sú tam už markantné príklady, tak myslím si, že aj naša legislatíva by mala umožniť odtrhnúť sa takejto mestskej časti, ktorá funguje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže dovysvetlím moje podmienky, aké mením v zákone o obecnom zriadení.
Pokiaľ chcete, aby sa nejaká obec odtrhla, respektíve nespokojná časť od nejakej väčšej časti, tak okrem tých štyroch podmienok, čo som uvádzal už, musíte splniť ešte ďalšiu podmienku, a to je re-fe-ren-dum. Referendum musí byť vyhlásené a na to referendum musíte mať aj určitý počet podpísaných petičných hárkov, že to referendum vôbec bude vyhlásené.
Ak by sme vzali naše slovenské, to demokratické právo v tomto zákone na robenie referenda, tak musí vyhlásiť, že brexit je neplatný, brexit je neplatný, lebo u nás v Slovenskej republike pokiaľ chcete sa oddeliť, máte urobiť referendum v celom meste. Nie v tej nespokojnej časti. Pýtam sa, keď sa teda Veľká Británia, Spojené kráľovstvo chcelo oddeliť, lebo neni spokojné s Európskou úniou, robilo sa referendum v celej Európskej únii alebo vo Veľkej Británii? Kde sa vlastne robilo referendum? Veď to je o tej demokracii predsa, že? Pýtam sa, ak sa Čierna Hora chcela v roku 2006 odčleniť od Srbska, v ktorom bola vo federácii jedna z posledných po bývalej Juhoslávii, tak sa pýtam, referendum sa robilo v Čiernej Hore alebo v Srbsku a v Čiernej Hore? No robilo sa v Čiernej Hore, lebo je to o tom nespokojnom počte obyvateľov a o tej časti, ktorá je nespokojná. A oni si povedali otázku: Prajete si, aby bola republika Čierna Hora nezávislým štátom s plnou medzinárodnoprávnou subjektivitou? Áno, referendum z 21. 5. 2006 povedalo, pri 86-percentnej účasti 55,5 % povedalo, že áno, chceme vystúpiť. Demokratické, spravodlivé, čestné. Nespokojná časť Čiernej Hory sa stala republikou a funguje.
Keď Škóti, hovorím o referende, nehovorím o tom, ako fungujú, keď Škóti v roku 2014 uvažovali o odtrhnutí sa, pýtam sa, premiér britský išiel presviedčať Walešanov alebo Škótov, aby sa neodtrhli? No predsa Škótov, lebo referendum v demokratických krajinách sa robí v tom území, ktoré je nespokojné. Takže Škóti boli tí, ktorí 18. 9. 2014 vyhlásili referendum o odčlenení sa od Veľkej Británie na svojom území. Pri volebnej účasti 84,6 percenta 55,3 percenta z tohto počtu sa vyslovilo za zotrvanie Škótska v Spojenom kráľovstve. Áno, nebolo úspešné, ale referendum sa robilo v Škótsku.
Vážení, milí kolegovia, kolegyne, a hlavne zo ZMOS-u kolegovia, lebo u vás, na vašich bedrách spočíva zákon o obecnom zriadení, chcem sa opýtať, prečo sa u nás referendum, keď sa chce nejaká nespokojná časť odčleniť, robí v celom veľkom meste, v celej veľkej obci? To mi teraz vysvetlite. Viete, ako sa tie zlučovačky robili v socializme? Žiadne referendum, žiadne pýtanie sa občanov, okamžite ideš, lebo musí mať mesto, vymyslím si, Prešov 100-tisíc obyvateľov. Deväť obcí poďme a sme vybavení.
Takže, vážení, ´89. bol aj o tom, že budeme v ďalšom režime, ktorý sa volá demokracia, budeme odčiňovať krivdy socializmu. Toto je jedna z krívd, ktorá nám tu zostáva, zostala a pokiaľ sme si zadefinovali podmienky, kedy sa môže tá nespokojná časť odtrhnúť, tak láskavo nie iba de iure, ale aj de facto jej to umožnime. Lebo na druhej strane, opýtam sa vás takto, zamyslite sa logicky, kedy tá väčšina umožní tej menšine sa odtrhnúť pri súčasnom nastavení toho referenda? No vtedy, keď tá menšina bude liezť tej väčšine tak na nervy, bude jej robiť také vzbury a také prieky, že tí väčšinoví obyvatelia si povedia, čím skôr urobte to referendum, aby ste čím skôr boli mimo z toho nášho zoskupenia, toho veľkého mesta.
Ja si myslím, že v demokracii by sme mali aj tie, a máme aj tie menšie komunity, menšie zoskupenia dať im právo na sebaurčenie. A pokiaľ sme dali štyri základné podmienky, čo som už ich povedal, aké sú, že majú aj tú historickosť, to nieže vznikli včera, ale sú tam 700, 600 rokov sú tam už, len socializmus ich dal dokopy s nejakým ich susedom, ktorí majú smolu, bol väčší ako oni. A teraz my im povieme, že máte smolu, že by ste sa odtrhli. Tak to asi nie, vážení, to je asi nie o demokracii, to je o tom, že zase tu budeme mať nejaký despotizmus a niekto nám tu veľký bude rozkazovať, že my budeme vládnuť a nikto iný.
Musím vám povedať, že k tým štyrom podmienkam, ktoré už sú v zákone, dodávam ďalšie. Dávam, aby hranica, ktorú má tá nespokojná časť s tým veľkým mestom, bola menšia ako polovica celého obvodu daného katastrálneho územia. A dávam ešte ďalšiu podmienku, to znamená, ešte to sprísňujem, aby tá časť, ktorá je nespokojná, nemala priame cestné spojenie s tou zvyšnou časťou. Takže ešte to sprísňujem a myslím si, že keď sa nad tým zamyslíte, tak túto anomáliu by svedomie každého demokraticky zmýšľajúceho poslanca Národnej rady Slovenskej republiky malo povedať, že áno, je to anomália, je to nespravodlivé, je to nedemokratické a mali by sme to odčiniť.
Ja tiež som za spájanie obcí. Tiež budem veľmi rád, keď je 200, 150, 300-členné obce budú mať nejakú samosprávu, ktorá bude, niekedy sme tomu hovorili, že strediskové obce za socializmu. Pán Laurenčík mi to môže potvrdiť, však je už niekoľko rokov v tejto funkcii samospráv, a tie strediskové obce prakticky mali určité práva tých ostatných obcí a na tejto strediskovej obci sa to vykonávalo. Myslím, že to neni problém, dá sa to robiť aj dnes, ale hovorím, keď hovoríme, že zlučovať, tak aj rozdeľovať by malo byť de facto možné. Tak preto je tento môj pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí jednoznačne o tom, že tie krivdy socializmu musíme odstraňovať.
Niekto mi povie, že budú schopní títo ľudia fungovať? Preto som sa pýtal pána Faiča, aká bola podmienka tých tritisíc obyvateľov, prečo tritisíc. Tak mi povedal, že to je ten životaschopný celok, to bola taká jeho odpoveď. No dobre, okej, tak beriem. Tak budú asi schopní a hlavná vec, že môžeme čerpať eurofondy, že? Lebo do dvetisíc obyvateľov je problém, do tisíc je problém čerpať. Ale tritisícčlenná komunita, myslím, že to už je taký počet, ktorý dá sa zvládnuť aj cez tie eurofondy. A keď chodím po tých obciach a vidím, čo niektoré takéto väčšie obce zvládli za tých 25 rokov, 27, a niektoré tie mestské časti, hlavne tých okresných miest, ktoré možnože by mali možnosť sa pri tejto mojej novele, keby bola prijatá, odčleniť, čo by mohli mať, tak to je v niektorých prípadoch neporovnateľné. Žiaľ, mestský typ obyvateľstva sa v živote nestotožní s dedinským spôsobom obyvateľstva, lebo obyčajne to boli tie obce, ktoré majú dedinský spôsob aj zástavby, aj myslenia možnože, aj toho bývania, aj obrábania tej pôdy, a to nie sú mestskí obyvatelia, ktorí bývajú v bytovkách. Teraz nechcem nikoho uraziť, ale mestský spôsob bývania a dedinský má diametrálne rozdiely.
Takže chcem veriť, že keď sa nad tým zamyslíme, tak podarí sa nám zladiť túto novelu zákona aj s vaším svedomím a umožníte tým občanom, ktorí sa nachádzajú v takýchto častiach, ktoré sú nespokojné so svojím momentálnym statusom, kto ich riadi, kto spravuje ich financie a hlavne ako môžu o nich rozhodovať, tak že dáte zadosť a vaše svedomie povie, že áno, dáme podporu tejto novele zákona.
Pokiaľ, samozrejme, by si poslanci z vládnej koalície chceli ju prebrať, nech sa páči, ja nebudem nejaký zlostný alebo nebudem im to vyčítať. Budem rád, lebo tento problém by sa mal nejakým spôsobom poriešiť. A pokiaľ by sme to postavili do druhého čítania, samozrejme, všetky pozmeňujúce návrhy budú iba vítané. Aj keď mi z toho niečo aj vyškrtnete, nič sa nedeje, ale hlavne to referendum, o to mi ide, aby to referendum bolo demokratické, nie socialistické. A myslím si, že v takomto prípade by sme si mohli povedať, že sme urobili na tomto poli to, čo niekoľko tisíc občanov od nás požaduje.
Keď som si urobil takýto, hrubú štatistiku, jedná sa o niekoľko, možnože 20, 30 takýchto mestských častí. Nehovorím o stovkách, lebo takéto mestské časti prakticky neexistujú, ktoré by sa takto mohli už iba na tých štyroch podmienkach odtrhnúť. Takže myslím si, že neni to žiadna nejaká veľká katastrofa, ak by sme dali priechodnosť týmto niekoľko možnože desiatkam obcí a častí obcí sa odtrhnúť a vzniknúť, aby boli samostatné, sebestačné, životaschopné a aby ste, keď prídete domov, aby ste mali chuť žiť. Aj život verejný. Lebo mnoho týchto občanov ten verejný život povie, kašlem na to. Mesto mi tu nič nedáva, nemáme tu ani ihrisko, nemáme ani kultúrny dom, nemáme urobené chodníky, nemáme kanalizáciu, lebo sme pod veľkým mestom a to veľké mesto, samozrejme, si bude hájiť svoje sídliská, svoje iné územia a tie lokálne okrajové časti vo veľmi častých prípadoch ťahajú za kratší koniec.
Takže, vážení, zamyslime sa nad tým a apelujem aj na zástupcov ZMOS-u, máme tu aj niektorých poslancov, ktorí sú aj v tomto združení, sú aj primátormi, sú aj starostami, tak chcem veriť, že toto neni blud. Ja som si otestoval, oslovil som zhruba 400 starostov a primátorov u nás na východe a musím povedať, že dve tretiny dali súhlas, tretina povedala, že nie. Takže zhruba aj v tej väčšinovej nejakej pospolitosti či už primátorov, alebo starostov prevláda názor, že asi toto je potrebné zmeniť. Takže pokiaľ by si to niekto chcel aj z vládnej koalície prevziať, budem iba veľmi rád a poriešime problém.
Takže, vážení, kolegyne, kolegovia, chcel by som vás poprosiť o podporu tohto zákona, aby sme odčinili jednu z krívd socializmu, ktorá tu ešte stále pretrváva. Svoje záverečné slovo ešte možnože poviem, ale končím tak ako stále, žime tak, to je odkaz našich predkov, to neni môj výmysel, to je odkaz našich predkov, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.

Beriem si mustru pána kolegu Hegera. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení (tlač 574). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory a to: ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nejak to skáčeme, ale dobre. A tak jak to už v mojom prípade ako poslanca Národnej rady býva zvykom, že osud mi stále dá, že moje zákony idú do poloprázdnej miestnosti, keď ich predkladám, aj tak to asi má byť, takže ja ich budem predkladať, tak jak som začal predkladať pána Podmanického zákon o nebezpečných živočíchoch, že; a budem ho dávať stále, pokiaľ neprejde a hoci to budem hovoriť do desiatej, alebo teda medzi desiatich alebo dvadsiatich ľudí, mne je to jedno, ja to budem hovoriť stále, lebo, občania, počúvajte, čo by som chcel zmeniť.
Je to zákon o obecnom zriadení a dávam ho tu už štvrtýkrát v tejto rokovacej sále. A keď sa nad tým zamyslíte, tak viem, že v súčasnej dobe všetko chceme spájať, všetko chceme spájať, lebo to spojenie je sila, je to trend, trieštenie nemá zmysel, ako nás mnohí presviedčajú. Áno, súhlasím. Máme spájať, máme konsolidovať, máme udržiavať životaschopné jednotky.
Zákon o obecnom zriadení, ktorý bol kreovaný v roku 1990 a bol teda tesne po revolúcii, mnoho ľudí, samozrejme, že prijalo s nadšením, že samospráva začne fungovať po novom a ja ako nejaký 29-ročný chalan vtedy som bol veľmi rád, že niečo také tam je. A keď si tento zákon prečítate podrobnejšie, zistíte, že zákon o obecnom zriadení umožňuje ako zlučovať, tak aj rozdeľovať obce. A tu by som povedal, že je kameň úrazu hlavne pri tom rozdeľovaní. Pokiaľ máme v zákone, že sa to môže aj rozdeľovať, tak to aj nie iba de iure, ale aj de facto urobme, aby sa to dalo robiť.
Žiaľ, musím povedať, že od roku 1990, kedy bol tento zákon prijatý, minimálne sa oddelilo a rozdelilo tých obcí, ktoré možnože pôvodne sa mohli oddeľovať, keď ešte zákon nebol na svete. Ale dobre, je tak, ako je, a súčasný zákon hovorí jedno. Ak sa chceš oddeliť, nejaká časť od obce alebo od toho mesta, a tu musím pripomenúť, že väčšinou sa to bude týkať miest, lebo socialistický režim povedal v 70., 80. rokoch jedno, chceme tu mať veľké mestské aglomerácie s počtom obyvateľov 50-tisíc, 80-tisíc, 100-tisíc a tak ďalej. Nespôsobil tento nárast alebo nebolo to plánované tak, že ten nárast bude spôsobený nejakou populačnou krivkou, že sa bude rodiť viacej detí, ale urobme to tak, že k tomu okresnému mestu alebo k tomu mestu pričleňme obce, ktoré s ním susedia, či sa to niekomu páči alebo nepáči. A tak v mnohých okresných mestách sa stalo, že mnoho obcí, ktoré má svoju históriu niekoľko stoviek rokov, stratilo svoju identitu a je súčasťou okresného alebo krajského mesta. A dokonca o nás, máme teraz ešte aj takú absurditu, že pri tom rozdeľovaní obcí sa stalo aj to, že idete z mesta cez obec do mesta toho istého. To si myslím, že to už je trošku akože na hlavu podľa mňa. A tento zákon, ktorý ten chce novelizovať, chcel by som riešiť práve takéto anomálie.
Áno, rozdeľovanie je aj v iných krajinách v Európskej únii, my sme si povedali, že tá životaschopná jednotka, ktorá na Slovensku by mohla fungovať samostatne, musí spĺňať štyri kritériá. Prvé kritérium je mať tritisíc obyvateľov. Na porovnanie poviem, že v Čechách stačí tisíc, v Maďarsku stačí tristo, v Nemecku si povedali, že musí to byť desaťtisíc. Dobre, okej. Išli sme v trende Európskej únie, dali sme tritisíc. Prečo práve tritisíc? Pýtal som sa pána Faiča, poslanca Národnej rady za SMER, aj teraz ho tu máme. Síce nesedí, ale je v tomto volebnom období tiež poslancom v Národnej rade, že prečo tritisíc? Schválili to asi zhruba v roku 2002, 2005, neberte ma za slovo, v týchto rokoch to bolo schválené, nevedel mi vysvetliť, prečo tritisíc. Ale dobre, také sú kritériá, beriem, takže tritisíc obyvateľov.
Ďalšia podmienka je, musíte mať historicky dané územie alebo územia, ak je to nejaký z viacerých častí. Tretia podmienka je, že musíte mať minimálne, teda nesmiete byť zrastený pevne s tou častou, od ktorej sa chcete odtrhnúť. A štvrtá podmienka je, že investície, ktoré boli v tom veľkom bloku do vašej časti vložené, neni od nich závislá tá zvyšná časť toho mesta alebo tej väčšej obce, od ktorej sa odtrhujete.
To sú štyri podmienky, ktoré naši legislatívci aj ZMOS prijal, že áno, takto budeme umožňovať sa odrhnúť alebo aj spojiť určitým častiam, ktoré sú nespokojné. Samozrejme, tie mestské časti; ja ich volám, že mestské časti; alebo tie časti, ktoré sú nespokojné, väčšinou sú na okraji a sú aj na okraji toho finančného záujmu. To znamená, že investície, ktoré by tam možnože mohli ísť, nejdú. To veľké mesto sa v mnohých prípadoch správa dosť macošsky, česť výnimkám, ale musím povedať, že aké ja mám skúsenosti, tak je to skôr naopak, že tie mestské časti živoria volebné obdobie čo volebné obdobie.
Keď som to povedal pánu ministrovi vnútra pánu Kaliňákovi ešte v minulom volebnom období, že chcem takýto zákon dávať, jeho odpoveď znela, pán poslanec, nemám s tým problém, ale zabezpečte, aby sa Petržalka neodtrhla od Bratislavy. Tak som povedal, že áno, super, dobre, zabezpečím, aby sa neodtrhla, bude taká novela, ktorá Petržalku neodtrhne. Lebo on si myslel, že celú Bratislavu roztrháme na drobné časti, celé Košice a celé iné mestá. Ja hovorím, že nie, lebo je to pevne spojené, už tam tá podmienka je. Takže ja okrem toho, že dávam nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré vám potom prednesiem v rozprave, tak snažím sa aj splniť tento sľub pánu ministrovi, aby si nemyslel, že chcem tu rozdeľovať krajské alebo hlavné mesto na nejaké mestské, menšie obce, ktoré sú tu.
Musím povedať jedno, že tú demokraciu na Slovensku v tomto režime, to znamená, očierňovania a, by som povedal, že zlučovania sme asi dobre nepochopili a zdá sa mi, že je to postavené naruby a je to slovenská demokracia, nie európska demokracia. Kvôli čomu, to by som vysvetlil asi v rozprave. Chcem povedať iba jedno v úvodnom slove, že keď sú tam štyri podmienky, pôvodne jak som už ich charakterizoval, tak ja dávam ďalšie podmienky, ktoré budú sťažovať oddelenie týchto nespokojných častí, aby sme dali zadosť, jak som už povedal, aj pánu ministrovi vnútra pánu Kaliňákovi.
Tento návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únii.
Podrobnejšie o bodoch, ktoré dávam do tejto novely, by som uviedol v rozprave.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nech sa páči, pán spravodajca.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predsedajúci, zajtrajším dňom podáme na Ústavný súd podanie, ktoré hovorí práve o tomto zákone, ktorý zavádza do právneho poriadku nový pojem, keď na majetku občana Slovenskej republiky bez toho, že by bol riadne vyvlastnený podľa jestvujúcich zákonov, mohli prebiehať stavebné práce, chodiť bagre, miešačky, mohlo sa tam stavať, a pritom stále hovoríme o majetku občanov Slovenskej republiky, ktorý tento pozemok vlastnia. My za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti tento navrhovaný zákon jednoznačne podporujeme, nakoľko sa ním má zabrániť zásahu do základného práva vlastniť majetok vyvlastnením pozemkov.
V súčasnej dobe badáme také chúťky koalície práve na základe tohto prijatého nového zákona, ktorý siaha na majetkové práva občanov, badáme tendencie ho zneužívať, napr. stranou SNS alebo pánom Dankom na vytváranie nejakej národnej cyklotrasy, kde práve tento zákon, ktorý mal byť akousi reakciou na špekulantov, ktorí blokujú výkupy pozemkov pod diaľnicu D4, tak teraz momentálne tieto chúťky prerastajú ďalej a hrozí, že naozaj, keď si vládna koalícia zmyslí, že chce stavať národnú cyklotrasu, tak poďme. Bez toho, že by to bolo naše, teda majetkom štátu, budeme brať ornicu, budeme stavať, budeme betónovať na pozemkoch vo vlastníctve občanov.
Boli spomenuté viaceré články Ústavy Slovenskej republiky, možno čl. 20 ods. 3 ústavy, z neho vyplýva, že vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. A ods. 4 čl. 20 hovorí, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. A čl. 20 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že takéto zásahy do vlastníckych práv možno dovoliť, iba ak ide o majetok nadobudnutý, že iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práva slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.
Pýtam sa, že či keď sa rozhodne kapitán Danko, že tuto bude viesť národná cyklotrasa, že či sa tu jedná o nejaké nelegálne príjmy alebo o nejaké opatrenia nevyhnutné pre demokratickú spoločnosť. Myslím si, že nie.
Problematické a ľahko zneužiteľné bude opäť posudzovanie, kedy je možné majetok vyvlastniť. Nakoľko zásahy do vlastníckeho práva môžu byť len výnimočné a pri splnení ústavou vymedzených podmienok a obmedzení, je potrebné a dôležité, aby sme podporili a schválili tento predložený zákon, aby tieto chúťky vládnej koalície k zneužívaniu tohto inštitútu a presadzovaniu záujmov rôznych súkromných investorov neboli, nestáli nad skutočným verejným záujmom.
Takže chcem všetkých vás, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vyzvať, aby ste podporili tento dobrý, kvalitný predložený návrh zákona, a predkladateľom ďakujem za jeho prípravu. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som teda k tomuto predmetnému návrhu otvoril, teda pardon, aby som teda poprosil pána predsedajúceho, aby otvoril rozpravu. (Krátky rozhovor spravodajcu s navrhovateľom.) Aha, dobre, dobre. (Reakcie z pléna.) Aha, výbory, jasné. Ďakujem veľmi pekne. Počkajte chvíľočku, momentík. (Navrhovateľ hľadal správu v počítači.) Kde sú? (Rozhovor spravodajcu s navrhovateľom a s predsedajúcim, hľadanie spravodajskej správy.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Musíme tam dať pripraviť ťahák nabudúce, taký všeobecný. 603. (Spravodajca zhľadúval správu, po krátkom čase mu podal jeden z poslancov hárok papiera.)
Len chcem pripomenúť, že ďalší zákon by mala uvádzať pani poslankyňa Remišová a tak isto pán poslanec Heger by mal byť spravodajca, to len tak akože... (Spravodajca ešte chvíľu hľadal spravodajskú správu v počítači.)

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Dobre. Takže Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k zákonu číslo, k tlači 603. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého stanoviska, predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona, pardon, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokovali výbory, a to výbor pre hospodárske záležitosti a ústavnoprávny výbor s lehotou na prerokovanie do 31. augusta. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti s lehotou na prerokovanie 5. 9. 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. (Potlesk.)