Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, kolegyne, kolegovia, nebudem rozprávať dlho a myslím, že to všetci oceníte, zameriam sa možno nie na samotnú správu, ako na jeden príklad, na ktorom by som chcela demonštrovať systém práce našich orgánov, niektorých našich orgánov. Teda takto, k správe poviem asi tri vety.
Je spracovaná naozaj veľmi kompetentne, však správu sme preberali na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny aj vlastne z toho, čo sme počuli, ako reagovali na ňu kolegovia, tak všetkých chcem ubezpečiť, že táto správa bola jednomyseľne prijatá veľmi pozitívne. Pozitívne hlavne z toho dôvodu, že všetci to vnímali ako dobrý základ a výborné naštartovanie práce novej komisárky, ktorá má za sebou ešte ani nie celý rok činnosti.
Priznám sa, že keď sa prijímal zákon o komisároch, bola som veľmi skeptická jednak z toho, že zdalo sa mi, že vytvárať nové úrady, keď vieme, že existuje dosť nedocenená úloha ombudsmana v našej spoločnosti alebo na Slovensku, tak vytvárať ďalšie úrady, ktoré nebudú reálne vedieť pomáhať ľuďom alebo nebudú mať možno to požehnanie od vládnej väčšiny, že možnože bude také trošku bezzubé alebo trochu zbytočné.
Práve na príklade pani komisárky môžem povedať, že v tomto prípade, teda komisárky pre zdravotne postihnutých, som sa mýlila. Aj keď teda stále si myslím, že kľudne tieto úrady mohli spadať pod, pod činnosť ombudsmanky alebo verejnej ochrankyne práv.
Rada by som pochválila pani komisárku za prácu, ktorú robí s nasadením, za to, že veľmi dobre monitoruje všetky problémy zdravotne postihnutých, a rada by som vám popriala, pani komisárka, aby sa vám veľmi dobre spolupracovalo so všetkými úradmi a aby sa vám ich podarilo pozitívne v prospech ľudí so zdravotným postihnutím aj ovplyvňovať. Kiežby sa vám toho podarilo urobiť veľa.
A teraz možno k tomu jednému prípadu. Skôr ide naozaj o to, upozorniť na veci, ktoré nie sú doriešené, do čoho by ste mohli a do čoho nemôžete celkom vstupovať, a bolo by dobré, keby ste možnože v tej veci aj uvažovali, že či by bolo možné nájsť nejaký spôsob a postup, ako veci, postup v tých veciach zlepšiť. Použijem teda konkrétny príklad jedného podnetu, ktorý sa už nikdy nebude dať priaznivo vyriešiť vzhľadom na dieťa, o ktoré ide.
Zdravotne ťažko postihnutá matka zostala tehotná, porodila dieťa, sociálna pracovníčka dopredu stanovila postup, ktorý aj po narodení dieťaťa skutočne zrealizovala. Mala nalinkovaný postup. Sama, pred tým, ako sa dieťa narodilo, vravím, do piatich dní aj tento svoj plán uskutočnila. To si treba uvedomiť, že zdravotne ťažko postihnutej žene, ktorej stará mama bola ochotná postarať sa o dieťa po narodení, ktorá už vopred avizovala všetkým úradom, všetkým kompetentným úradom, že má záujem postarať sa nielen teda o svoju dcéru, ktorá bola tehotná, ale aj potom o vnúča, ktoré sa jej narodilo. Ale teda naozaj sa stalo, že po piatich dňoch dieťa bolo zdravotne ťažko postihnutej matke odobraté. Dokonca neváhali zastaviť laktáciu tejto žene. Ako sa hovorí, že toto sa nerobí ani mačkám.
Dnes sa má prípad tak, že stará matka aj matka môžu navštevovať dieťa, ale počujete dobre, že ony stále len môžu navštevovať dieťa, vlastné dieťa, o ktoré javila záujem matka, tej by to zrejme nebolo dopriate vzhľadom na jej zdravotný stav, ale aj stará matka, ktorá prejavila záujem o dieťa.
Pani komisárka vstúpila do toho prípadu, my ako sme teda dostali podnet, po krátkom čase sme ju informovali a naozaj začala konať. Vstúpila do súdneho konania. Ako inak by ona mohla vlastne postupovať. Zároveň s tým sme dali informáciu aj ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodine, listom som požiadala ministra, aby sa prípadu ujal a skontroloval pôsobenie. Na tento list som nedostala žiadnu odpoveď od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiadna odpoveď. Nato sme sa rozhodli, že budeme interpelovať, až po osobnej intervencii mi pán minister Richter sľúbil, že teda prípad preverí. Odpoveď na interpeláciu prišla, samozrejme, nie do 30 dní, ale až po 40 dňoch.
Mne tunák jako je strašne z toho ťažko, že ako dokážeme v jednom prípade, kde ide o práva matky, o práva starého rodiča, ale najmä o práva dieťaťa, dokážeme hazardovať s časom. Preto som hovorila o tomto prípade, je to nielen vaša záležitosť, je to záležitosť aj komisárky pre deti, ale hlavne je to záležitosť ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A ja by som si veľmi priala, aby ste dokázali pozitívne ten systém, ktorý je dnes totálne nefunkčný, zdá sa, ovplyvniť, aby ste boli braná vážne a aby, aby vám pomáhali veci zrýchľovať.
Ako som povedala, tomuto prípadu už sa dá, teda možno už len čakať, ako rozhodne súd. Každopádne nikto už tomu dieťaťu nevráti čas, ktorý stratilo tým, že bolo odtrhnuté od matky, že sa nemohli vytvárať väzby, že teraz to dieťatko vytvára väzby s úplne cudzím človekom a možnože súd rozhodne, že sa vráti k svojej starej mame alebo k mame. Obávam sa, že takýchto prípadov, aj ktoré sa týkajú len vyslovene zdravotne postihnutých, je naozaj na Slovensku veľa.
A už iba na záver, naozaj veľmi držím palce, aby ste boli vpúšťaná nielen do vecí, na ktoré máte kompetenciu, ale aby sa vám darilo aj meniť tie postupy, ktoré sú podľa mňa na Slovensku v oblasti minimálne sociálnoprávnej ochrany detí úplne príšerné a katastrofálne.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, vážený pán poslanec Nemky, áno, desať minút, keďže sme takmer o pol jedenástej, tuná za svoju sedemročnú poslaneckú činnosť v tomto pléne som zažil nočné rokovania, ale väčšinou to boli mimoriadne schôdze a z môjho pohľadu predkladanie správ je veľmi dôležité dnes. Mal som aj zopár poznámok mimo toho, že teraz poviem jednu vetu, že už len z úcty k zostavovateľom správy, ktorá má 335 strán a zaoberá sa naším mediálnym prostredím, hlavne viem, že ten rámec je, legislatívny rámec sa skladá zhruba z 20 noriem, ktoré dimenzujú naše vysielanie rádií a televízií najmä a aj internetových služieb, ktoré pod týmito slúžia, je asi vhodné z pléna parlamentu zopár poznámok.
Po prvé, chcem sa poďakovať za správu, ktorá hovorí ešte o činnosti vášho predchodcu za rok 2016 pána profesora Mistríka, alebo tak keď rada ešte fungovala pod jeho vedením. Zároveň správa neobsahuje iba pohľad na rok 2016, ale obsahuje aj úlohy pre rok 2017. Vždy, a začína to byť už takým evergreenom, pred predkladaní správy hovoríme o tom, že Rade pre vysielanie a retransmisiu rastú úlohy a rozpočet sa nemení. Dostal som informáciu z ostatného obdobia, že rada bude meniť sídlo a dostane sa pravdepodobne bližšie k Národnej rade a bude kdesi sídliť na Palisádach. Možnože sa v pléne parlamentu, ako aj vo výbore pre médiá a kultúru nájdu zástancovia toho, že jediný regulátor audiovizuálneho a audioprostredia by si zaslúžil vyšší rozpočet, ako súčasne zhruba 1,1 mil. eur dostáva, alebo teda míňa. Uvediem dôvody.
Myslím si, že hlavným dôvodom je, že náš regulátor sa de facto zo svojej takpovediac ex offo činnosti venuje hlavne celoplošným médiám. My máme ale čím ďalej viacej rozvíjajúce sa regionálne, nadregionálne a lokálne médiá, či už budeme hovoriť o televíziách, alebo teda audiovizuálnej zložke, alebo rozhlasovej. Dokonca niektoré teda vedú a regulátor vo svojej pôsobnosti sa díva, alebo teda mohol by posudzovať aj ich internetové a webové sídla. Pri celoplošných médiách to robí, pri lokálnych médiách to robí iba na základe podnetu.
Ak si pozrieme štruktúru správy, napríklad, a teraz neberte to ako dehonestujúcu vec, ale z lokálnych médií je v správe uvedené iba zmena názvu Televízie Hnúšťa na Televíziu Kechnec, ak si to dobre pamätám, a to sa mi zdá z úvodu správy, a aj keď pôjdeme potom do hĺbky, trošíčka málo, pretože regionálne médiá začínajú naberať na váhe a zopár diskusií a zopár z môjho pohľadu veľmi podstatných tém, ktoré sa otvárajú, je, že toto je budúcnosť médií.
Zároveň chcem uviesť, že naše lokálne médiá, ja som ich nazval svojho času ako hlasné trúby samospráv, majú svoj historický vývoj, majú svoju úlohu v spoločnosti a ja na ne nahliadam ako na médiá verejnej služby, pretože sú v mnohom financované z verejných zdrojov a nemali by skĺzavať na to, aby robili propagandu akémukoľvek zvolenému primátorovi, akémukoľvek zvolenému starostovi, ak ideme na menšie, pretože vtedy fungujú de facto ako keby samosprávne médiá na vyrábanie propagandy súčasnej vládnej moci, ktorá ale nemá politické zafarbenie. Nemôžme hovoriť o koaličných alebo opozičných, pretože sú to rôzni, rôzni primátori z rôznych strán politického spektra a podobne.
Prečo o tom hovorím pri správe? Keďže chcem skrátiť čas, považujem to za jeden z hajlajtov. Mali by sme mať pri regulátorovi také rozpočtové pravidlá, aby bolo možné nakúpiť technické vybavenie a monitorovať vysielanie lokálnych a regionálnych rádií a televízií aj ex offo, nielen na základe podnetov, kde aj súčasné legislatívne nastavenie je tak troška podľa mňa veľmi vágne z hľadiska toho, čo regulátor môže voči nim urobiť, pretože nebudem teraz spomínať, ako sa tomu dá vyhnúť, ale prevádzkovatelia týchto televízií poznajú mechanizmy, ako sa kontrole vysielania dá vyhnúť. Je to dôležité hlavne preto, že zákon č. 308 predpokladá vyváženosť a objektivitu. Ak neexistuje moment reálneho nahrávania v reálnom čase a to technické vybavenie absentuje, tým pádom nemôže byť vykonaná kontrola v reálnom čase a spoliehame sa len na nejakých aktívnych občanov, možno NGO-čky, ktoré sa môžu tejto téme venovať, a ak podnet nepríde, tak de facto regulátor v tomto ani nijak nemôže konať.
Preto opakovane lobujem za to, že rozpočtové prostriedky, ktoré by boli venované regulátorovi na to, aby zmluvy v rámci kapitálových výdavkov sa stali kapitálové výdavky na nasledujúce obdobie, možno pre rok 2018, na to, aby mohla byť zakúpená technika na takto dôležitú úlohu, je podľa mňa jeden z mála účelne vynaložených finančných prostriedkov, ktoré by mohli byť zvýšené.
To, že sa rozpočet regulátora de facto musí spoliehať aj na množstvo vybraných pokút, je už evergreen, ktorý spomíname aj pri inom fungovaní štátnych alebo verejnoprávnych inštitúcií. To znamená, že rozpočet nášho regulátora sa musí spoliehať na to, že naši celoplošní vysielatelia alebo aj lokálni a regionálni budú porušovať zákon a tým pádom musí do bazálneho rozpočtu regulátor rátať s tým, že ak príde k porušeniu, bude udelená pokuta a môžu to potom použiť v rozpočtových prostriedkoch. Toto si ja myslím, že je chorý stav a mal by sa zmeniť.
Chcem povedať ešte asi dve veci možno ako výzvu alebo zoberte to možno ako nejaké bona fide odporúčanie. Momentálne sa v rámci mediálneho priestoru v audiovizuálnych službách otvoril taký boj medzi vysielaním českých staníc, do akej miery môžu byť operátormi retransmisnými operáciami šírení a podobne. Tá otázka z môjho pohľadu je to dobre otvorená téma, na druhej strane si myslím, že naši diváci budú veľmi citlivo vnímať vypnutie niektorých programov, na ktoré boli takpovediac zvyknutí a tým pádom by som bol veľmi rád, keby možno na debate medzi naším regulátorom, a teda v tomto prípade s českým, keďže je tam veľmi blízkosť jazyka a podobne, nastal nejaký posun, ktorý by viedol k dohode. Rozumiem aj postoju našich vysielateľov z licencie, že oni musia platiť tvrdé práva na to, aby šírili content, ktorý si z hľadiska autorských práv kúpia pre slovenský trh. Zároveň rozumiem, že tie dcérske stanice, ktoré ho sem šíria, ho teda pre územie Slovenska nemajú, ale nejaké kompromisné riešenie vzhľadom na toto by mohlo nastať, ak sa teda budeme baviť o staniciach, ktoré trvalo tvoria výbavu našich aj základných programov, ak budeme hovoriť o ČT1, ČT2 a podobne, kde zase slovenský divák bude vnímať ich vypnutie alebo stiahnutie z kábloviek ,a základných programov ako určitý diskomfort, tak takto nazvem. Čiže ak sa vám podarí vyvolať tú debatu hlavne s českým regulátorom, pretože niektorí operátori k tomu už pristúpili, a myslím si, že v úlohách pre rok 2017 ako owners broker alebo ten nejaký koordinátor tejto činnosti by mohli ste do toho možno aj proaktívne vstúpiť.
Posledná poznámka vo výťahu z vášho úvodného slova. Viem, že regulátora ľudia hlavne vnímajú cez sťažnosti. Tá štatistika sťažností vybavenia a získania finančných prostriedkov, možnosti nápravy je v 335-stranovej správe dostatočne popísaná. Myslím si, že regulátor by mohol vstúpiť, a myslím si, že na to asi nebude ani treba viac finančných prostriedkov do, nazvem to také, že edukačnej kampane. Hrozí v spoločnosti tým, že je tu obrovský nástup vysielateľov a teraz mám na mysli sociálne siete, kedy sa mení paradigma masmediálneho sveta, že de facto každý jeden z nás sa môže stať vysielateľom a každý jeden z nás prijímateľom contentu. Sme v dobe vojny hoaxov, tak som si ju nazval, alebo teda aj vojny lží, a preto viem, že nemáte vy v internetovom svete, a je to tak asi aj dobré, veľa kompetencií, ale myslím, že do určitých okamihov formovania mediálneho priestoru, či už to je mladý divák, či už to je cieľovo zamerané na niektoré cieľové skupiny, asi ako regulátor väčšie oprávnenie ako bežný člen výboru alebo poslaneckej snemovne. Preto neviem, akým spôsobom zatiaľ, možno jeden z tých, z tých lastovičiek, zažil som vašu hovorkyňu na akademickej pôde, kedy informovala o základných nastaveniach a procesoch, čiže možnože aj tadeto je cesta, aby vzdelávajúci sa budúci masmediálni a marketingoví pracovníci boli aj priamo v kontakte s reálnou praxou a vykonávateľom toho, akým spôsobom sa mediálne prostredie chce, môže a dokáže formovať, a sú aj iné fóra, kde by som možno za účasti členov rady privítal to, aby tá debata sa nediala len tak podprahovo mimo tej odborníckej, alebo debaty odborníkov, ale akýkoľvek laik sa bude stavať k formovaniu mediálneho prostredia, tak niekedy naberie vyššiu váhu v tej spoločnosti, ak naozaj nejaký odborník, ktorý sa tomu venuje, navyše dostal mandát od tohoto pléna, aby formoval. (Reakcia z pléna.)
Vieš čo, to je urážlivé, toto ma troška vytáča, dobre? Ako si fakt vtipný, ale zatiaľ sa nesmejem. Okej?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Tak sa teší, že tlieska.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
No.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, nevyrušujte.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Čiže ja som nezaviedol to, aby sme tu sedeli o pol jedenástej, ak by mal kolega nebol prerušil, tak to dokončíme asi v zmierlivej debate.
Chcel by som teda tieto tri zásadné veci. Na výbore sme si povedali toho viacej a myslím, že pri predkladaní správy v roku 2017 chcem veriť, že aspoň jeden z tých okruhov sa pohne dopredu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem, že si spomenula ešte aj tú ochranu prírody, pretože myslím, že o to by to malo ísť tiež nášmu národu.
A ja by som chcel upovedomiť NKÚ a pripomenúť, že máme aj tzv. chránené vtáčie územia, kde prakticky naše európske smernice, ktoré teda musíte teda, samozrejme, tiež plniť, hovoria, že mali by sme tam robiť pravidelný monitoring, či ešte máme predmet ochrany, na základe ktorého to bolo ako vyhlásenie. Čo ja viem, tak tieto monitoringy vôbec sa nerobia a myslím si, že aj na to by sme sa mali pozrieť, pretože Česi už, myslím, že majú tretí monitoring, a my stále nejako zaostávame. Takže tiež dávam do povedomia, že chránené vtáčie územia by mali mať tiež určitú váhu a mali by byť tiež prekontrolované, ako si plníme naše záväzky aj v tejto oblasti.
Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán predsedajúci, vážený pán predseda, správa Najvyššieho kontrolného úradu by mala byť jedna z najdôležitejších správ, ktoré do parlamentu prichádzajú, pretože nám poskytuje obraz o tom, akým spôsobom sa v našej krajine míňajú prostriedky a či sú dobre a efektívne minuté, kde sme, takisto nám poskytuje obraz o tom, kde sú najväčšie systémové chyby a čo treba na ktorom rezorte opraviť.
V súčasnosti sa hovorí veľmi o tzv. hodnote za peniaze, aké služby a za akú hodnotu poskytuje štát svojim občanom. V ostatných, aj v iných krajinách EÚ zaznieva požiadavka reformovať mašinériu štátu tak, aby štát vedel poskytnúť viac muziky za menej peňazí, aby vedel šetriť, aby vedel šetriť nie na občanovi, ale najmä na sebe, a aby robil veci len tie, ktoré majú význam, aby ich robil a aby ich robil lepšie, ako ich vie robiť niekto iný, aby nerobil zbytočné veci.
Minulý rok som z tohto miesta veľmi kritizovala správu NKÚ, ktorá prišla k nám do parlamentu, a musím povedať, že tento rok som správou aj prílohami veľmi milo prekvapená a poviem aj prečo.
Na úvod mi ešte dovoľte povedať, že ma veľmi mrzí, že o tejto správe rokujeme teraz večer. Je to ako jeden z posledných bodov, hoci táto správa, si myslím, že by mala byť ústredným bodom tejto schôdze a mali by sme sa pýtať, pretože je tu veľmi veľa závažných zistení a ja vám z nich budem citovať. A mali by sme sa pýtať ministrov rezortov, zodpovedných štátnych inštitúcií, prečo tieto pochybenia vznikli - sú tu veľmi závažné pochybenia -, aké budú opatrenia a čo budú s týmto robiť.
Minulý rok som v tomto čase predkladala novelu Najvyššieho kontrolného úradu, kde som navrhovala, aby bol zriadený výbor pre NKÚ, kde by sme tieto zistenia mohli konzultovať, kde by sa, prišiel predseda Najvyššieho kontrolného úradu predniesť túto správu, hovorili by sme o tom a ten výbor by mohol mať aj také právomoci, aby si napríklad volal dotknutých ministrov alebo predstaviteľov zástupcov iných štátnych inštitúcií, ktorých sa zistenia týkajú, a pýtal sa ich na najzávažnejšie pochybenia, ktoré v tejto správe sú. A mňa veľmi mrzí, že teraz tejto správe budeme venovať, no, do debaty sa zapojil aspoň teda kolega Pčolinský, ešte máme jedného človeka do rozpravy a ma mrzí, že tejto správe, kde sú veľmi dôležité veci, venujeme tak krátky čas.
No, takže k samotnej správe. Oceňujem snahu o začatie budovania analytického útvaru na NKÚ a podľa správy (ruch v sále, zaznievanie gongu) tento útvar by mal napomôcť tomu, aby kontrolný proces vo všetkých jeho fázach od objektivizácie rizík, nakladaní s verejnými zdrojmi cez plánovanie kontrol až po ich reálny výkon bol podporený vhodnou analytickou činnosťou. To si myslím, že je veľmi dôležité a hlavne tá prvá fáza objektivizácie a rizík, že často sa zamerávame na tie ex post kontroly, kedy je tá škoda už spáchaná, kedy je ten nesúlad so zákonom alebo porušenie zákona sa už stalo, niekedy tie prostriedky sú nevymožiteľné, nedajú sa vrátiť do toho, do štátneho rozpočtu. Vidíte teraz najnovší príklad, na ten poukázal kolega Beblavý, keď Úrad pre verejné obstarávanie rozhodol, že pán Kaliňák porušil zákon, musí platiť škodu. Tak čo urobí pán Kaliňák? Pán Kaliňák sa, skrátka, odvolá, budú súdy, bude to dlho trvať a možno tie peniaze sa do, ako ani nikdy ten štát nedostane.
No, čiže oceňujem zriadenie analytického útvaru, a to je presne to, čo by kvalitnú analytiku, to je presne to, čo by mal NKÚ robiť. A hovorí to o ambícii Najvyššieho kontrolného úradu stať sa špičkovým útvarom a hlavne v dobe, kedy vo všeobecnosti klesá dôvera k inštitúciám. Zoberte si, aj keď si pozrete Barometer, vo všeobecnosti ľudia viac dôverujú napríklad európskym inštitúciám, čo je paradoxné, ako inštitúciám doma. Ľudia nedôverujú súdom, máme veľmi minimálnu dôveru v súdy, ako aj v ostatné inštitúcie. Čiže to, že NKÚ chce budovať silnú inštitúciu a posilňovať dôveru občanov, je chvályhodné.
Takisto oceňujem aj zacielenie na oblasti kontroly. Tie oblasti boli daňové príjmy, prostriedky fondov EÚ, na tom mi veľmi záleží, veľké investičné projekty, modernizácia verejnej správy, hospodárenie orgánov štátnej správy, správa majetku, zmluvy, verejné obstarávanie, samospráva a ďalšie kľúčové oblasti.
Takisto si myslím, že je veľmi dôležité zverejňovanie správ o kontrolách, ktoré pomohli verejnosti, ale aj poslancom pri ich práci. Ja si myslím, že my by sme pravidelne mali dostávať vždy, keď vyjde správa, tak všetci poslanci by ju mali dostať na mail, akákoľvek správa z akejkoľvek kontroly, mali by ju automaticky dostať na mail a na základe tohto, to je výborný nástroj napríklad na hodinu otázok. V tejto správe sa môžete ministrov pýtať hodiny a hodiny, hodiny otázok.
Ako podnet by som chcela pánovi predsedovi dať, pretože v správe sa uvádza, že prax a zámer zverejňovať na webe NKÚ namiesto protokolov a záznamov kontrol len záverečné správy kontrol. Tu by som chcela poprosiť, že tie protokoly sú užitočnou pomôckou, a teda ja by som ocenila, keby boli aj tieto protokoly zverejňované na webovej stránke, pretože však môžem si ich vypýtať cez infozákon, aj som si ich vypýtala, poviem aj konkrétny príklad, len bolo, nie je dôvod, aby tie protokoly neboli na tej stránke prístupné. A hovorím, z tých protokolov sa človek dozvie veľmi zaujímavé veci, ja som to hovorila, keď som sa vyjadrovala k Pôdohospodárskej platobnej agentúre a k niektorým eurofondovým projektom, tak som práve vychádzala zo zistení Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré boli veľmi presné, a ak by si ich tento rezort zobral k srdcu, tak by mohol fungovať o 50 % lepšie.
Napríklad keď len zoberiem tú PPA-čku, zistenie, ako kupovali predražené autá, predražené tlačiarenské stroje, poradenstvo pre tvorbu, uplatňovanie politík a hospodárenie v rezorte pôdohospodárstva poukazujú na to, že strašne veľa externých poradcov si toto ministerstvo a PPA-čka prenajíma. Keď si prečítate protokol k eurofondom, niektorým eurofondom, čo skúmal NKÚ, ja by som si želala, naopak, od kolegov, aby tých zdrojov NKÚ mal raz toľko, nie 10 mil. alebo 20 mil., a aby tých projektov skontroloval raz toľko. Napríklad keď si zoberiem tie eurofondové projekty, ktoré kontroloval NKÚ, tam sa dozviete strašné veci. Strašné. Napríklad dozviete sa to, že projekty z oblasti pôdohospodárstva hodnotia napríklad ľudia, ktorí majú prax skladníka alebo majú prax ženy v domácom prostredí, ktorá robila doma, nevieme čo. Čiže títo ľudia hodnotia zložité projekty z rezortu, z agrorezortu. Alebo sa dozviete to, z toho protokolu, akým spôsobom sa prideľujú bodové hodnotenia. Bodové hodnotenia, ktoré boli opísané v protokole, boli dve firmy, ktoré žiadali o projekt, jedna mala 20 zamestnancov, druhá nemala ani jedného zamestnanca. A hodnotiteľ, čo myslíte, komu dal viacej bodov za administratívne kapacity? No tej, ktorá nemala ani jedného zamestnanca, bola nová na trhu, a nie tej, ktorá pôsobí v tom sektore už niekoľko rokov a má 20 výborných zamestnancov.
Čiže z týchto protokolov sa dozviete veľmi veľa systémových chýb, ktoré je potrebné napríklad v eurofondoch alebo aj v iných rezortoch opraviť. Čiže by som, teda by som uvítala, keby sa zverejňovali aj protokoly bez toho, aby sme si ich museli pýtať cez infozákon.
Tak isto oceňujem, že NKÚ je aktívny v tom, že podával trestné oznámenia. Orgánom činným v trestnom konaní NKÚ zaslal 13 oznámení podozrenia z trestnej činnosti a 2 oznámenia boli netrestného charakteru. Vzhľadom na tú prax aj v eurofondoch ja si myslím, že tých trestných oznámení by sa dalo asi zaslať viac, ale zároveň je to tak smerom k, dúfam teda, že orgány činné v trestnom konaní sa vysporiadajú s týmito trestnými oznámeniami a že začnú aj vyšetrovanie.
Ku konkrétnym príkladom, ktoré sú popísané v tejto správe, sa vyjadrovať netreba, možno by som sa len vyjadrila k prípadu zavedenia a využívania elektronického monitoringu odsúdených a obvinených osôb na ministerstve spravodlivosti za minulej vlády, kedy je toto ako ukážkový príklad zbabraného projektu, a konštatuje to aj NKÚ a teraz teda treba povedať, že zodpovední za tento projekt sa potichu stratili na ministerstve životného prostredia a tam pripravujú ďalší, trochu iný, ale tiež mám pocit, že podobne bude zbabraný projekt.
V mnohých veciach NKÚ v podstate potvrdzuje podozrenia, s ktorými sme prišli a na ktoré sme upozorňovali. Takisto to, že dôveryhodnosť úradu alebo dôveru v úrad ľudia majú, tak obracajú sa na tento úrad. Úrad mal 471 podaní od fyzických a právnických osôb.
No a keď ešte som hovorila o eurofondoch, tak len by som zacitovala zo správy: "NKÚ vníma implementáciu štrukturálnych a investičných fondov EÚ nielen ako finančné prostriedky a ich čerpanie, ale aj ako neopakovateľný finančný nástroj štátu. Vzhľadom k masívnemu na širokospektrálnemu financovaniu politík štátu štrukturálnymi fondmi je nevyhnutné nielen ich hospodárne, efektívne spravovanie, ale účinná implementácia, plnenie stanovených cieľov, v opačnom prípade zostane tento nástroj využitý len čiastočne a zlyhanie štátu ako hlavného garanta efektívneho, účelného, hospodárneho využívania zdrojov je nielen v ekonomickej, ale predovšetkým v oblasti morálnej, keď sa hazarduje s dôverou občanov v štát a jeho orgány a organizácie, že dokážu transparentne bez podozrení z korupcie využiť neopakovateľnú príležitosť rozvoja prospešného pre väčšinu občanov tohto štátu." No a to nám pán Fico hovorí, že korupcia, pardon, pán Kaliňák, že korupcia neexistuje.
No, čiže apelujem na vládu koaličných poslancov, aby, oni odmietajú síce naše podnety, a keď na niečo poukazujeme, tak vždy to označia slovom, že to je vymyslené, ale apelujem na nich, aby teda si pozorne prečítali túto správu NKÚ, a keď už nereflektovali na to, čo my prinášame, aké podnety my prinášame, tak aspoň nech reflektujú na to, čo prináša táto správa NKÚ.
NKÚ takisto upozorňuje na mnohé, na mnohé pochybenia rôznych projektov, na nedodržiavanie rozpočtových pravidiel, také zaujímavé konštatovanie, "zrejmé je tiež, že vyvodzovanie osobných dôsledkov zodpovedných osôb za nedostatky, chybné rozhodovanie, nedostatočnú kontrolu dlhodobo nepatrí k silným stránkam kultúry a personálnej politiky v štátnych orgánoch a organizáciách, ba ani správ v samospráve", presne tak. Žiaľ, je to tak.
Správa pohľadávok. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny viac ako 5 rokov nerešpektuje právoplatne vykonateľné rozhodnutie súdov, úroky z omeškania sú 380-tisíc eur, keď sa pýtame na to, že aké prostriedky ušetrilo NKÚ, tak upozorňuje, vidíme, že, žiaľ, NKÚ má obmedzené právomoci, my sme navrhovali, aby mohli udeľovať aj sankcie, NKÚ môže upozorniť daný rezort, môže tieto zistenia publikovať, ale je to na danom rezorte, aby tie zistenia aplikoval do praxe. A my len môžeme konštatovať, že napríklad rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny si neuplatnil dlžnú sumu pohľadávky vo výške 814-tisíc eur a úroky z omeškania sú 380-tisíc eur, o ktoré štát príde.
NKÚ takisto, to je smerom k rezortu zdravotníctva, katastrofálne výsledky v oblasti eHealthu, k Všeobecnej zdravotnej poisťovni, veľmi zaujímavé zistenia smerom k poslancom vládnej koalície. V kontrolovanom období Všeobecná zdravotná poisťovňa výrazným spôsobom navýšila príjmy spoločnostiam, v ktorých pôsobili blízke orgány jej štatutárnemu orgánu. Poisťovňa uzatvárala zmluvy na podstatne vyšší zmluvný rozsah, ako je poskytovateľ schopný dosiahnuť. Aj úhrady lekárňam, kde pôsobila osoba blízka štatutárovi Všeobecnej zdravotnej poisťovne, mnohonásobne prekračovali priemer úhrad vybranej vzorky lekární.
Čo je toto? To je presne to, na čo upozorňujeme: klientelizmus a korupcia.
Cena bodov zdravotných výkonov osobám blízkym štatutárovi klesala v nižšom rozpätí ako u iných poskytovateľov. Kontrolná akcia preukázala, že korupčné správanie v tejto poisťovni a v niektorých organizáciách poskytujúcich zdravotnícku starostlivosť nebolo domnienkou, ale skutočnosťou. Nie, nebolo to domnienkou opozície, je to, skrátka, skutočnosťou.
Verejné obstarávanie. Áno, aj NKÚ konštatuje, že vo verejnom obstarávaní máme veľmi veľký deficit a krásne zistenia k verejnému obstarávaniu, krásne zistenie, na ktoré chcem upozorniť špeciálne v oblasti zdravotníctva, je toto: NKÚ vidí dôvody pre takéto hodnotenie v slabých miestach viacerých fáz verejného obstarávania od fázy špecifikácie zákazky, to je, o čom stále hovoríme, že zákazky sú v našej krajine šité na mieru, na konkrétneho dodávateľa alebo konzorcium cez zverejňovanie obstarávania často len niekoľko dní až po samotné výberové konanie. Samotným problémom je možnosť konania v zhode, kartel, na ktorú NKÚ poukázal pri kontrole zdravotníckych zariadení. A teraz, keď v prípade 20 verejných obstarávaní podklady prevzalo viacero záujemcov, v jednom prípade až 30, čiže podklady si prevezme 30, prečítajú si ich, zistia, že vlastne je to šité na mieru a ponuku predložil len jeden uchádzač, v 11 prípadoch len dvaja. Toto je presne ten endemický problém pri verejných obstarávaniach v zdravotníctve, na ktorý dlhodobo upozorňujeme.
No, a kontrolou bolo preukázané, a toto je tiež veľmi dôležité zistenie, že vo viacerých prípadoch verejných súťaží na zdravotnícku techniku sa víťazom stala spoločnosť, ktorá bola oslovená zdravotníckym zariadením, aby stanovila predpokladanú hodnotu zákazky. Čiže zdravotnícke zariadenie osloví niekoho, aby stanovil predpokladanú zákazku, a on to potom vyhrá, to verejné obstarávanie.
Takisto oceňujem aj to, že NKÚ sa v budúcom období rozšíri aj o zisťovanie efektívnosti elektronického trhoviska. Pán Kaliňák sa chváli, aké je elektronické trhovisko efektívne, koľko peňazí nám ušetrilo, na druhej strane tu máme sťažnosti, sťažnosti používateľov elektronického trhoviska, že to vlastne nie je až také efektívne, že to vlastne nie je až také použiteľné, tak na budúci rok, dúfam, že si budeme môcť prečítať, aké úspory prinieslo elektronické trhovisko v oblasti verejného obstarávania.
To som už hovorila, projekt eHealth, NKÚ konštatuje to, že je to babráctvo, to hovoríme už aj v tomto pléne, na výboroch neustále, konštatuje to NKÚ. Pri tomto projekte sa prejavili takmer všetky nedostatky projektového riadenia osobnej nezodpovednosti, porušovania zákona o rozpočtových pravidlách, o verejnom obstarávaní, posúvania termínov v dôsledku množstva dodatkov, ďalšie zlyhania, ktoré vedú k neefektívnemu vynakladaniu verejných zdrojov. Pán minister, čo s tým budete robiť?
No, takže ja, naopak, bola by som teda veľmi rada, keby pán predseda vysvetlil tú otázku kolegu Pčolinského, čo sa týka nezistenia nedostatku v prípade Klientskeho centra v Bratislave.
Na druhej strane ako celok túto správu oceňujem, vidím v tom výrazný pokrok oproti minulému roku, kedy som konštatovala formalizmus tej správy, v podstate tie zistenia boli veľmi chabé, na rozdiel od tejto správy a na rozdiel aj od protokolov, ktoré som vlastne pri svojej práci používala, a pevne verím, že sa z Najvyššieho kontrolného úradu stane jedna silná inštitúcia, ktorej zistenia bude naša vláda rešpektovať.
A pri tej príležitosti by som chcela ešte povedať, že na srdci mi leží aj druhá naša kontrolná inštitúcia, ktorá je Úrad pre verejné obstarávanie. Oceňujem, že teda bude verejné vypočutie kandidátov, a takisto by som chcela apelovať na poslancov koalície, aby si vybrali kandidáta, ktorý má odbornosť a ktorý nie je, žiaľ, v prípade jedného kandidáta existujú vážne pochybnosti o jeho nezávislosti, v životopise neuviedol jednu pracovnú pozíciu, ktorá, si myslím, že je veľmi dôležitá, v spoločnosti Trajekt, ktorá bola vlastnená cyperskou schránkovou firmou, ktorá sa podieľala na privatizácii Bezručovej nemocnice v Žiline, ktorú, mimochodom, rekonštruuje Váhostav pána Širokého a za ktorou stál oligarcha. Čiže bolo by veľmi nebezpečné, keby sa predsedom jednej alebo druhej veľmi dôležitej kontrolnej inštitúcie stala nejaká poplatná bábka nejakých oligarchov v pozadí. To je to posledné, čo na Slovensku potrebujeme, najmä keď riešime každý deň nejakú kauzu v tejto krajine.
Takže ešte raz, pánu predsedovi držím palce, aby z tejto inštitúcie vybudoval silnú inštitúciu, aby sa nebál politických tlakov, aby sa nebál ísť aj do politicky citlivých vecí, lebo silná kontrola, to je to, čo práve teraz naša krajina potrebuje.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Tak kolega Pčolinský poukázal na to, že NKÚ nenašlo žiadne pochybenie, zatiaľ čo ÚVO našiel, tak, áno, aj mňa by zaujímalo vysvetlenie, vysvetlenie tejto otázky.
Na druhej strane si myslím, že čo sa týka počtu vykonaných kontrol alebo rozpočtu NKÚ, tak sme k tejto inštitúcii nespravodliví, lebo ja si myslím, že čo Slovensko momentálne potrebuje, sú silné kontrolné inštitúcie. Jeden z pilierov, ktorý nám môže pomôcť pri neefektívnom míňaní eurofondov, pri zlých verejných obstarávaniach, pri mrhaní našich spoločných peňazí, sú práve dobre vybavené a personálne aj zdrojovo dobre vybavené kontrolné inštitúcie.
Ja si myslím, že celkový rozpočet, ktorý NKÚ má, 10 mil., okolo 10 mil. eur, je minimálny na tú prácu, ktorú NKÚ by malo vykonávať. A vieme veľmi dobre, koľko trvá jedna kontrola, že to nie je len jeden deň kontroly, ale to je vypracovanie nejakých protokolov, správ, prípravy kontroly, štandardy, samotná návšteva, spracovanie, výsledky a tak ďalej, že, a v tom práve ja si myslím, že ak by sme mali finančne posilniť nejakú inštitúciu, tak sú to práve kontrolné inštitúcie, ako napríklad NKÚ alebo ÚVO.

Dámy a páni, zaradenie prelamovania veta prezidenta v takejto situácii na toto nočné rokovanie je naozaj hanba a ilustruje, ako sa pristupuje k vážnym ústavným problémom, na ktoré prezident upozorňuje. Ako tu už zaznelo, boli výborné predo mnou prejavy, ktoré upozornili na to, že koalícia sa ani len nepokúša dať taký termín poslancom, aby sa mohli naštudovať argumenty prezidenta. Nedopustí, aby sa o nich diskutovalo. Tú šancu nedáva nielen nám v opozícii, ona ju nadáva ani svojim poslancom. Ženú sa do hlasovania bárs aj za pár minút a hoci aj v noci. Znovu je to prejav ponižovania poslancov, ponižovania parlamentu. Dokedy ešte bude tento parlament iba nejakou metlou, ktorá má vždycky poslúžiť a nestojí nad vládou? Nestojí, zdá sa, ani nad vplyvnými skupinami, ktoré, to som presvedčený, že kolega, ktorý hovoril predo mnou, má pravdu, ktoré vytvorili túto situáciu. Nie chaos, ale systém. Jednoducho výpalnícke skupiny sa nestihli podohadovať v takom termíne, aby zároveň vyhoveli zmluvám, ktoré podpísal pán Brecely. To je problém, pre ktorý sa má prijímať zákon, ktorý je podľa všetkého za hranicou ústavnosti, má sa prijímať napriek tomu, že prezidentská kancelária si splnila svoju rolu, zabrali tamojší právnici a upozorňujú nás, aby sme týmto smerom nešli.
Dámy a páni z koalície, teda je vás, sú tu iba niekoľkí, ale verím, že iní sa to dozvedia, apelujem na vás, nechoďte týmto smerom. Celú túto schôdzu tu padali zo stola návrhy opozície. Padali zo stola veľmi dobré návrhy prospešné ľuďom, na ktoré štát má prostriedky, môže si ich dovoliť a z ktorých ani jeden nebol v rozpore s ústavou. Ani o jednom sa nežiadalo, aby sa rokovalo v noci alebo v nejakom náhlení. Tie zákony chceli prechádzať riadnym prvým, druhým, tretím čítaním so všetkými vyjadreniami, ktoré sú k tomu potrebné, a vy ste ich hádzali zo stola jeden po druhom. Je to vaše právo, ste mocní, možno niektorí, niektoré z tých zákonov sa tu po čase zjavia pod vašimi hlavičkami. Ale predsa len teraz prelomiť prezidentské veto v takomto chvate, v takomto nočnom rokovaní, to je už naozaj ponižovanie inštitúcie. Obávam sa, že po štyroch rokoch takéhoto fungovania parlamentu znovu pripomeňme, čoho sme tu boli svedkami, naozaj nevhodné obmedzenia rokovacieho poriadku a krajne nevhodné porušovanie listového tajomstva na pôde parlamentu a pokračuje to rokovaniami o zákonoch, o ktorých vy sami viete, lebo prezident na to upozornil a povedal argumenty, že budú v kolízii s ústavou.
Dámy a páni, toto predsa neurýchli predaj pôdy alebo nákup pôdy, tu ak sa to dostane na Ústavný súd, kto bude, kto bude z toho vôbec ťažiť? Pôjde rýchlejšie, nebude sa platiť pokuta koncesionárovi? Ak ste si vedomí, že to môže ísť na Ústavný súd a že sa to môže zabrzdiť na celé ďalšie mesiace, ak nie dlhšie, prečo potom takéto rokovanie? Domnievam sa, že vec by bola mala aj úplne iné východiská, opozícia bola pripravená, ako už viackrát, rokovať s vami nad výhradami prezidenta tak, aby ústava zostala celá takpovediac a aby aj to, čo sa zdá ako časová tieseň, dajme tomu, aby sa tomu vyhovelo. Prečo nie? Prečo ste nenechali aspoň pár dní tomuto rokovaniu? Lepšie bude, ak sa to ocitne na Ústavnom súde? Bude lepšie, ak sa to spochybní a bude sa čakať mesiace na rozhodnutie?
Naozaj ešte raz na záver, všetky tieto indície aj argumenty, ktoré tu odzneli, znovu vyvolávajú jednu nepeknú obavu, že neprišlo k chaosu, ale prišlo len k nedohode zákulisných skupín, kvôli ktorej sa vec oneskorovala a že takisto teraz, ak má prísť k nočnému prelomeniu prezidentovho veta a schváleniu protiústavného obmedzenia práv vlastníkov pôdy, tak k nemu nepríde z vašej nevedomosti alebo dobromyseľnosti, ale jednoducho pod tlakom vlády alebo tých spomínaných výpalníckych skupín, si hovoríte, že to poslúchnete, vy poslanci koalície, a že nakoniec zlomíte prezidentovo veto aj napriek tomu, že si na Národnú radu znovu nalepíme nápis, že sme konali v rozpore, vedome v rozpore s ústavou.
Dámy a páni, stále je cesta konštruktívneho zastavenia sa v tomto nešťastnom procese, konštruktívneho v tom zmysle, že sa aj koalícia, aj opozícia vynasnaží, aby sa vec pohla bez toho, aby sa porušovala ústava, a verte, že keď by bola na vašej strane dobrá vôľa, nájdu sa odborníci aj na našej strane a nebude to musieť byť v noci.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Každý poslanec sľuboval, že si bude svoje povinnosti plniť v záujme občanov a že bude dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. Prezident republiky povie, že ide zjavne o protiústavný zákon. Napriek tomu bez argumentov, bez nejakého vystúpenia poslancov koalície uvedú si do právneho poriadku narýchlo zákon, ktorý má hasiť a sanovať manažérske zlyhania Viktora Stromčeka, pod ktorého vedením je rezort dopravy a výstavba diaľnic.
Politicky by mala jednoznačne niesť za vzniknutú situáciu strana MOST - HÍD, ktorá objala, prijala aj pána, ktorý podpisoval túto nevýhodnú zmluvu pre štát, volal sa Roman Brecely.
Takže nemáme sa za čo skrývať, zopakujme si mená ľudí, ktorí za týmto protiústavným konaním stoja: Béla Bugár, Viktor Stromček ako štátny tajomník za stranu SMER, a rezortný minister dopravy pán Árpád Érsek.
A keď dnes premiér Robert Fico po tom, čo na štyrikrát sme priniesli dôkazy o tom, že Robert Kaliňák sa správa korupčne, a Robert Fico povie, že on by mu za to dal kyticu kvetov, takže tento štát, to je, akože sa hovorí, že dovi, dopo. Naozaj tu už človek stráca slová. Treba nič iné, len zaplniť ulice a hrubú špinu vymiesť hrubou metlou.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi krátko vystúpiť k tomuto navrátenému zákonu. Ja v prvom rade chcem poďakovať kolegom, ktorí tu predo mnou vystúpili a naozaj veľmi dôkladne, rázne a, myslím si, že aj zodpovedne sa vyjadrili a zhrnuli, čo je problémom celého tohto procesu, tohto zákona. A po druhé by som chcel poďakovať aj pánovi prezidentovi, ktorý vlastne tiež vo svojej dôvodovej správe potvrdil argumenty, ktoré tu minulý a tento týždeň padali na adresu celého tohto procesu. A ja by som si dovolil krátko len pár úsekov, úryvkov prečítať, lebo predpokladám, že nie každý si prečíta to, čo pán prezident napísal. Nebojte sa, nebudem to čítať celé, fakt len pár úsekov, ktoré jasne potvrdzujú to, čo tu aj kolegovia povedali.
Po prvé, teda po prvé podľa môjho číslovania. "Vzhľadom na to, že schválený zákon predstavuje významný zásah do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, považujem argumentáciu predkladateľa i praktické dôvody na schválenie zákona za nedostatočné a neobhájiteľné."
Po druhé v mojom číslovaní. "Postup predkladateľa, ktorý v máji 2017 tvrdí, že praktický problém súvisiaci s prípravou a realizáciou individuálnej stavby, je nevyhnutné riešiť novelou zákona v skrátenom legislatívnom konaní, je preto nutné označiť za zneužitie tejto formy legislatívneho procesu. V skutočnosti neexistujú žiadne zákonné dôvody, aby bol schválený zákon prijatý v skrátenom legislatívnom konaní."
Po tretie. "V dôvodovej správe niet žiadneho argumentu, ktorý by potvrdzoval, aspoň vo všeobecnosti, uvedenú hrozbu."
Po štvrté. "Ide o nejasné a neurčité ustanovenie, ktoré závisí od subjektívneho posúdenia, a nie od objektívne zhodnotiteľných okolností."
Po piate, posledné. "Základné právo na súdnu ochranu a inú právnu ochranu značne zužujú vylúčením rozhodujúcich časti Správneho poriadku a Správneho súdneho poriadku."
Toto sú, myslím, že veľmi silné argumenty, ktoré tu odzneli aj z adresy pána prezidenta. Ja by som k tomu už len krátko dodal. Diaľnice stavať treba, o tom niet žiadnych pochýb. My, o čom hovoríme, sú dve veci, jeden je spôsob a druhé je zodpovednosť. Tá sa tu za celé tie dva týždne nijaká nevyvodila. Teda opravte ma, ak som to nepostrehol a ak sa niečo vyvodilo, ale ja som nevidel. Namiesto toho sa tu naďalej tlačí na pílu bez reakcie na argumenty opozície, tak ako hovoril aj kolega Dostál. Ja som tu nepočul žiadne argumenty, ktoré by vyvracali argumenty, ktoré sme my predkladali. Riziká naďalej ostávajú. Naďalej riziká ostávajú ako finančné, tak i právne.
Takže ja na záver chcem povedať a zopakovať, my ako opozícia sme za to, aby sa stavalo, sme za to, aby sa stavalo to, čo treba, aby sa splnili tie sľuby, ktoré sa ľuďom dali už veľmi, veľmi dávno. Sme za to, aby sa stavalo systematicky a zodpovedne. A preto sme aj tu vystupovali, pretože to, čo sa udialo za posledné dva týždne, len preukázalo ten chaos, ak to mám explicitne povedať, preukázal, ako tento rezort funguje, a to je vlastne to, na čo sme chceli poukázať. Pretože tento spôsob, aký sme tu mohli vidieť za posledné dva týždne a dnes vrcholí, tu, viete, nejde len o obchvat, tu ide o postupné deformovanie právneho systému. A tento zákon a tento postup je toho vlastným dôkazom.
Ďakujem pekne.