Videokanál klubu

Pekné poludnie. Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ja by som možno povedala skôr k otázkam dovnútra, prečo sme sa rozhodli podať tento návrh zákona, ktorý si myslíme, že by možno pomohol jednak vyriešiť situáciu, ktorá nastane v našom štáte priebežne do roku 2019, lebo naozaj oproti minulosti je tu situácia diametrálne odlišná oproti minulosti, kedy do zariadení sociálnych služieb vstupovali chodiaci starí ľudia, mali nejaký ten svoj dôchodok, kde si v kľude vyplatili za sociálnu službu a ešte im niečo aj ostalo.
V súčasnosti sa sociálne služby boria s príspevkom na prijímateľa sociálnej služby do takej miery, že naozaj dôchodky, ktoré v minulosti ľudia, ktorí pracovali pre tento štát, majú tak nízke, že mnohokrát si nedokážu zaplatiť ani sociálnu službu, ktorá sa im poskytuje v zariadení. Nehovoriac o tom, prečo navrhujeme formálnym, teda neformálnym opatrovateľom, domácim opatrovateľom zvýšiť príspevok za opatrovanie.
Musíme zmeniť celkovo filozofiu a systém nastavenia starostlivosti dlhodobej v našom štáte. Na jednej strane sú tu nákladné zariadenia sociálnych služieb, na druhej strane sú tu ľudia ako domáci, zadefinovaní ako domáci opatrovatelia, ktorí v súčasnosti berú príspevok za opatrovanie ako kompenzáciu. Naozaj, z pohľadu štátu ide teda len o kompenzáciu straty príjmu, čo v súčasnosti už naozaj nie je namieste s tým, že minimálna mzda sa zvyšuje a naozaj ten príspevok za opatrovanie, kde jeden člen domácnosti úplne stráca nárok na to, aby šiel do práce, lebo niekto sa musí o toho človeka starať, je najvyšší 220 euro a vládnym zákonom sa o niečo viac zvýši.
Počet opatrovaných za rok 2015 bolo v Slovenskej republike 58 139. Ide o nemalé číslo, ktoré ak by sme prepočítali na zariadenia sociálnych služieb, tak išlo by o vznik 1 453 zariadení. Prečo 1 453? Ľudia, ktorí sú na príspevku za opatrovanie, sú spravidla ľudia odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby, a teda patria do piateho a šiesteho stupňa odkázanosti, a tomu zodpovedajú typy sociálnych služieb, ako je špecializované zariadenie, zariadenie pre seniorov alebo domovy sociálnych služieb.
Zákon o sociálnych službách hovorí, že najviac v takýchto zariadeniach môže byť prijímateľov 40 v jednej budove. Tým pádom, ak by naozaj sme neriešili aj neformálnych opatrovateľov, čiže tých domácich, museli by sme vytvoriť 1 453 nových zariadení, ktoré, už tie, čo existujú teraz na trhu, majú mnohokrát problém s udržateľnosťou, čo sa týka príspevkov.
Možno veľa čísel, ale chcem povedať aj, že v roku 2015 sme mali podľa Infostatu 995 752 ľudí nad 62 rokov a v roku 2019 ich bude 1 125 212 ľudí. Naozaj my už počas tohto volebného obdobia tejto vlády musíme myslieť, že nám do systému pribudne veľa seniorov. A ktorých ja vidím ako kritických, sú ľudia nad 80 rokov. V roku 2015 ich bolo 167 410 a v roku 2019 ich bude 178 624. Sú to ľudia, ktorí majú značne zdravotné problémy a v sociálnych službách to vyzerá tak, že mnohokrát sú hospitalizovaní tí ľudia nad 80 rokov.
Ja už som to často vravela, že potom sa zodpovednosť za preležaniny prenáša z nemocníc na sociálne služby a dookola, ale v podstate trpiteľom je ten človek, ktorý naozaj je ležiaci a bezvládny. A systém, ktorý je nastavený dnes v zariadeniach, sociálnych službách, neumožňuje vhodným spôsobom si teda zaplatiť aj sestry ako zdravotný personál, ktorý idú podľa rokov odrobených, majú stanovené presné mzdy. Čiže naozaj máme problém s tým, ako sa o týchto ľudí postarať.
Nehovoriac o tom, že keď som si prechádzala aj riziko ľudí, tzv. vigilikov, to znamená v bdelej kóme, ktorí sa dožívajú možno od mesiaca, ale aj roka, aj dva podľa toho, akú starostlivosť im zdravotnú poskytujete, tak naozaj posledné štyri roky nám narastá ľudí v bdelej kóme, ktorých si presúvame medzi zdravotníckym zariadením a sociálnymi zariadeniami.
Je potrebné naozaj systematicky riešiť túto problematiku a práve preto, keď sa o tohto človeka dokážu postarať doma, treba tých neformálnych opatrovateľov podporiť a to aj z toho dôvodu, že v zariadení sociálnych služieb máme dnes 29 419 ľudí, to je polovica z počtu opatrovaných v našom štáte. To znamená, ak by naozaj títo ľudia prišli do systému, sociálny systém by bol neudržateľný v rámci sociálnych služieb, lebo naozaj tých peňazí by sme nemali veľa. Preto je lacnejšou alternatívou podporiť neformálnych opatrovateľov na výšku minimálnej mzdy. Tam, ako kolegyňa hovorila, tam môžme ísť v jednej podobe smerom, ako je to pri náhradných rodičoch, alebo môžme využiť, ak s tým nie je stotožnená vláda, môžme ísť aj iným systémom a ten som vlastne vysvetľovala aj pánu ministrovi práce, sociálnych vecí, rodiny.
Ja si ale osobne myslím, že celkove je potrebné prekopať posudzovanie, nastaviť odkázanosť, a to štátnou dávkou, aby sa rodina rozhodla, či teda ostane s tým opatrovaným doma, alebo sa ten príspevok za odkázanosť posunie do sociálnych služieb.
Naozaj neformálni opatrovatelia sa dostávajú častokrát na hranicu chudoby. Za tie roky, čo sa starajú o svojich zdravotne ťažko postihnutých členov rodiny, nevykonávajú pracovnú činnosť. Naozaj ten dôchodok sa potom vypočítaval, samozrejme, nižší, ako keby mali možnosť tieto peniažky si zarobiť v zamestnaniach nie s minimálnou mzdou. Posledné roky je to naozaj vypočítavané z priemerného zárobku, ale nebolo tomu v minulosti tak, a preto tí prví dôchodci, ktorí sa starajú o člena domácnosti a dneska sa dostávajú do starobného dôchodku, tak títo majú nízke dôchodky. A potom sa pretransformovali ich dôchodky na minimálne dôchodky. Samotný ten starobný dôchodca sa stará o svojho syna, štyridsaťročného downíka, a naozaj dostáva za to 90 euro, lebo teda poberá inú akú dôchodkovú dávku.
Preto je naozaj potrebné, ak pôjdeme tým systémom, čo som hovorila pánovi ministrovi, tam je naozaj potrebné prekopať celé posudzovanie, odkázanosť. Pokiaľ by sme išli tým systémom, že by to mohlo mať nejakú formu pracovného pomeru, tam možno nebude až tak dôležité odkázanosť a teda ďalšie náležitosti potrebné práve pri posudzovaní.
Toto je moja obhajoba, prečo teda tento náš návrh zákona predkladáme. Nebudeme končiť s týmito vecami, lebo naozaj tí ľudia sa cítia ukrivdení. Čísla hovoria za seba. Či je to táto vláda, či to bude budúca vláda, problémy narastajúceho starnúceho obyvateľstva, časté hospitalizácie po osemdesiatom roku veku života ľudí, pribúdajúci vigilici, schizofrenici nám naozaj vystupujú do takých čísel, že budeme musieť otvoriť celkovo debatu k dlhodobej starostlivosti.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa, nestihla som dobehnúť z jedného rokovania.
Dovoľte mi predstaviť novelu zákona o kompenzáciách, o peňažných príspevkoch na kompenzácie, ktorý rieši; prepáčte, máme tu dva zákony rovnakého názvu a teraz sa neviem zorientovať, ktorý, ktorý to práve... (Prerušenie vystúpenia predsedom.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa, bude zákon č. 447/2008 Z. z.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Ten druhý, áno, oni sú dva, dva naraz. Dobre. Už som sa zorientovala. Ďakujem pekne.
Takže týmto návrhom zákona sa snažíme vylepšiť situáciu opatrovateľov, opatrovateľov v domácom prostredí. Ide teda o neformálnych opatrovateľov, ktorí sa starajú o svojich blízkych rodinných príslušníkov, čo je ošetrené v zákone 447/2008. Viem, že na tejto schôdzi rovnako vláda predstavila niečo podobné. Ich zámerom, zámerom vlády bolo zdvihnúť opatrovateľský príspevok v konečnej sume maximálne o 27,1 euro. My, pokiaľ sme sledovali aj prípravu, aj to, aj sme sa rozprávali s opatrovateľmi, ktorí túto činnosť neformálne vykonávajú, zistili sme, že rodiny, ktoré opatrujú svojich blízkych príbuzných, sa dostávajú veľmi často na hranicu chudoby, mnohí sú poberateľmi dávok v hmotnej núdzi. Preto sme sa pozreli najmä, sme sa na túto oblasť pozreli práve z pohľadu celkovej stabilizácie rodiny.
Sme presvedčení o tom, že zvýšenie príspevku, tak ako ho navrhuje vláda, je veľmi nízke, nezodpovedá požiadavkám rodín, ktoré istým spôsobom len šetria financie štátu. Preto si myslíme, že vhodným riešením – zatiaľ – je navýšiť túto výšku opatrovateľského príspevku na sumu čistej minimálnej mzdy. Podľa nás je to veľmi korektné vzhľadom k tomu, že už niekoľko iks rokov sa tento príspevok na opatrovanie nezvyšoval, respektíve tým, že je naviazaný na životné minimum, sa jeho výška zvyšovala veľmi málo a nepatrne. A tým, že sa zároveň ochrana príjmu niekoľko rokov, myslím, že od roku 2010 žiadnym spôsobom nehýbala, tak ak viete, ako tento príspevok na opatrovanie funguje, je zabezpečený systém váh, kde ak vám valorizujú invalidný dôchodok automaticky vám klesá opatrovateľský príspevok.
Pri tejto príležitosti by som upozornila aj na nespravodlivé nastavenie tohto systému, pretože práve takýmto spôsobom, nastavením tých váh medzi navyšovaním invalidného dôchodku a zároveň znižovaním, ak prekročíte tú hranicu ochrany príjmu, znižovaním opatrovateľského príspevku sa títo opatrovatelia cítia veľmi dotknutí. Preto rovnako navrhujeme zvýšenie ochrany príjmu na úroveň 1,8-násobku životného minima, čo bude zahŕňať tých, ktorí dostávajú invalidné dôchodky v priemernej výške.
Vláda sa vo svojom vládnom návrhu rozhodla zvýšiť ochranu príjmu takisto, ale o niečo nižšie, a to sa nám zdá nespravodlivé, lebo zahŕňa to opäť oveľa menšiu skupinu poberateľov invalidných dôchodkov.
Ak hovorím o tom, že pokladám za nespravodlivé nastavenie systému váh v zákone o kompenzáciách, tak aj z toho dôvodu je nutné zastabilizovať ochranu príjmu na vyššej hodnote, ako je priemerná hodnota invalidného dôchodku. Tá je dnes stanovená na 353 euro, plus-mínus. Takže náš návrh je ambicióznejší, ako predstavila vláda, a podľa mňa oveľa spravodlivejší.
Toto by som však, aj keby sa podarilo nastaviť výšku opatrovateľského príspevku na hranicu, ktorú požadujeme, to znamená na výšku minimálnej mzdy, čistej minimálnej mzdy, to je okolo 355 euro, stále si myslím, že ten boj opatrovateľov so štátom by nemal byť zastavený, keby sa to aj podarilo, práve preto, lebo mali by sme mať ďalšiu víziu, ktorá v tomto zákone nie je postrehnutá. Ale bolo by, alebo veľmi by sme privítali, keby štát začal uvažovať aj vzhľadom k tomu, že seniorov nám bude pribúdať. Kolegyňa má presné číslo, ja ich naozaj v tej rýchlosti som si nestihla vyhľadať, ale ak pôjdeme štatisticky, uvidíte, akým rapídnym spôsobom nám narastá počet seniorov. A Slovensko bude riešiť problém starostlivosti o seniorov. Nielen o seniorov, samozrejme, aj zdravotne postihnutých. To je tiež veľká skupina ľudí, ale prioritne nám bude narastať najmä skupina seniorov, ktorá aj cez zákon o sociálnych službách vieme, že nie je dostatočne poriešená.
Ale vráťme sa k zákonu o kompenzáciách, ktorý rieši naozaj neformálnu starostlivosť, to znamená opatrovateľov, ktorí sa starajú o svojich domácich príbuzných. Tým, že títo opatrovatelia sanujú v mnohom aj ústavné právo občanov o dôstojnú starostlivosť, o dôstojný život, štát by mal vzhľadom k tomu, že ak by ich práve títo opatrovatelia dávali do ústavnej starostlivosti, vieme, že tá ústavná starostlivosť vyjde štát drahšie. Tak preto by sa nemal štát pozerať na domácich neformálnych opatrovateľov ako na bremeno, ale na niečo pozitívne, čo šetrí do budúcnosti finančné prostriedky. A aj z tohoto dôvodu by sme mali uvažovať tým smerom, že hľadať formy, akými by mohli práve títo domáci opatrovatelia, formy, akými by sa mohli stať zamestnanými.
Verím, že je možno nájsť, lebo niečo podobné, tak ako alternatívne, vieme, že existuje aj pracovný pomer pre náhradných rodičov, ktorí takisto majú v starostlivosti deti, v 24-hodinovej starostlivosti.
Každopádne, keď ešte sa pozriem na zákon, ktorý sme predkladali na minulej schôdzi, títo opatrovatelia sú vylúčení aj z možnosti zabezpečiť si okrem dôchodkového poistenia, kde sú vlastne, kde je za nich platiteľ štát, sú ochudobnení o možnosť priplácať si na nemocenskú a rovnako aj na nezamestnanecké. Toto všetko nemôžu práve preto, lebo je vytvorený balík dobrovoľného poistenia a zákon nedovoľuje rozdeliť si a vybrať si z toho hrozienka. Takže tu je aj výzva opäť na vládu a na koaličných poslancov, aby zvážili možnosť pre skupinu opatrovateľov a osobných asistentov, možnosť vybrať si z balíka dobrovoľného poistenia doplácanie na práve tie služby, na tie dávky, ktoré by v budúcnosti im mohli veľmi pomôcť. Ale to som naozaj vlastne premostila aj k inému zákonu, ktorý bol predstavovaný na minulej schôdzi.
Takže zopakujem summa summarum, cieľom tejto novely zákona o službách, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia je zvýšiť výšku opatrovného na čistú minimálnu mzdu, to je suma okolo 355 euro. A rovnako zvýšiť ochranu príjmu na 1,8-násobku životného minima, čo by zahŕňalo poberateľov invalidných dôchod..., 1,8 životného minima, čo by zahŕňalo poberateľov invalidného dôchodku, ktorí dosahujú priemerný alebo dostávajú priemerný invalidný dôchodok, čo je 353 euro.
Ďakujem pekne a verím, že tento návrh zákona bude úspešný.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Pán Kollár, chcel by som len upresniť, že hovoríte o cirkvách, ale islam teda podľa Wikipédie je skôr monoteistické, abrahámovské náboženstvo, takže asi ten pojem cirkev nie je vhodný používať na islam.
Po druhé, myslím si, že problémom Slovenska sú skôr kamaráti z vašich fotiek ako nejakí imaginárni moslimovia, ktorých je tu strašne málo a robia naozaj dobrú robotu ako lekári, ako odborníci. Mnohí z nich študovali v Martine a podobne.
Ako príklad toho, že akí sme my Slováci stále xenofóbni, a to možno aj pán podpredseda Bugár by mohol počúvať, že teda ako si vážime menšiny. Konkrétne máme pri Žiline závod Kia a Kórejci, ktorí tu prídu ako investori, ktorí zamestnávajú našich ľudí, tak aby si vybavili vôbec svoje povolenia na pobyt, tak musia vojsť do budovy starých zruinovaných kasární. Sú na jednej chodbe, kde sú zatýkaní aj zločinci, čiže je to ako keby jeden útvar a čakajú tam neraz s malými deťmi v hrozných podmienkach bez vody aj celý deň, aby napr. si vybavili povolenie na pobyt. Nehovoriac o tom, že ako funguje cudzinecká polícia v Bratislave a tak ďalej. Čiže tu máme obrovský priestor ukázať dobrú vôľu vo vzťahu k ľuďom zvonku, ale správame sa k nim ako štát v podstate neúctivo, macošsky.
A čo je taký vrchol, ako čerešnička na torte, že je tam v tom hnusnom prostredí taký plagát nejakej kórejskej alebo ázijskej ženy a napísané pod tým, že I fell like Slovak. Čiže my sami ako štát si robíme takýmto prístupom k cudzincom hanbu a na tomto by sme mali pracovať, nie na takýchto iných témach.

Pán Kollár, je fajn, že ste svoju rétoriku jemne zmiernili, ale nesúhlasím s vami, že tento zákon je logický. Práve ste to aj odôvodnili tým, že možno takéto skupiny recesistické môžu nájsť cestu, pretože zákon sa mení len v jednom čísle, a tým pádom sa nemení nič a môže sa stať, že vás s tou pastafariánskou alebo aj rastafariánskou, rôzne formy boli, s touto formou náboženstva niekto predbehne a založí si alebo teda bude sa pokúšať o takúto registráciu. Takže ak máte tento záujem, urobte to čo najskôr.
Ďakujem.

To bol jeden z veľmi osviežujúcich prejavov, pán kolega poslanec. Naozaj zakladanie spolkov aj strán sa dá naozaj brať aj s humorom. Pán Kollár by zrejme zohnal aj 100-tisíc pastafariánov, aj 150-tisíc. Jeho rádio má slušnú sledovanosť, jednoducho aj jeho prejav len dokazuje, že administratívne potláčanie vierovyznania je práve v dnešnej dobe absolútne efemérne a tá snaha sa míňa účinkom.
Ešte raz tu zopakujem a budem to opakovať vždy, keď bude takýto problém: Jedinou cestou je prenechanie rozhodovania o podpore cirkví do rúk občanov formou asignačnej dane, ktorou môžu rozhodnúť, ktorú cirkev podporia a ktorú nie. Keď si to berú do rúk politici, keď si to berú do rúk administratíva, vznikajú takéto komické obrazy, aké nám pripomenul – a veľmi správne – pán poslanec Kollár.
Vďaka.

Pani poslankyňa, mňa v prvom rade prekvapilo, že ste pod týmto návrhom podpísaná aj vy. Samozrejme, neprekvapilo by ma to ako u pána Dostála, že je tam podpísaný pán Danko, pretože on svoje názory prezentuje verejne a je jasné, proti komu je tento zákon určený.
Hovorili ste, že akékoľvek presvedčenie je povolené a chránené, ale to mi moc nejde dokopy s tým, čo hovoril napríklad pán Farkašovský, že chcete ochrániť mladých ľudí, aby sa nestali súčasťou nejakých takýchto skupín. Prečo týchto mladých ľudí, keď to ich presvedčenie je týmto spôsobom chránené, aj tak sa do tých skupín dostanú, keď budú chcieť. A ja by som skôr čakala, že investujete energiu a námahu do takých návrhov zákonov, ktoré budú smerovať práve na tieto skupiny a nebudú namierené ešte proti iným skupinám. Predpokladám, že moslima väčšina z vás tu nikto nepozná, bežne s ním neprichádza do styku, takže kľudne.
Pán Danko, neprevracajte očami, vás poprosím, to vám ide veľmi dobre!
A naozaj mám pocit, že ak tu niekto vnáša nenávisť, tak sú to práve takéto vyjadrenia, ktoré sú namierené proti celým skupinám. A ja súhlasím s pánom Dostálom, že ak treba bojovať proti islamu, tak spolu s moslimami.

Áno, pán kolega Dostál má pravdu, že ekonomická odluka cirkvi nenastala. Som v minulom volebnom, teda minulýkrát, keď som bol v Národnej rade, som sa, som dosiahol takmer dohodu o asignačnej dani a verím, že toto je najsprávnejšia cesta na podporu štátu pre náboženské spoločenstvá. Moderná náboženská komunita bude stavať na dôstojnosti a som presvedčený, že už nastal dávno čas, kedy by veriaci uprednostnili takúto formu financovania, ktorú by mali v rukách oni a nie štátna administratíva, ani hranie sa s tým, že či raz 20-tisíc a inokedy 50-tisíc podpisov. Rozumným a správnym návrhom by bolo ukončenie akýchkoľvek ekonomických prepojení medzi štátom a cirkvami, oslobodenie cirkví od rizika, že ak nebudú povedzme vyhovovať tomu alebo onomu politikovi, tak priškrtí ich financovanie. Nech majú financovanie v rukách veriaci a občania Slovenskej republiky formou asignačnej dane. To je riešenie problému, ktorý sa pokúša tento návrh riešiť administratívnymi formami.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, povedali ste, že je to zákon namierený proti moslimom. Ja som pracovala, aj teda pracujem v organizácii cirkevnej 18 rokov a snažím sa slúžiť ľuďom, tým, ktorí to potrebujú. A vždy sme sa ako katolícka inštitúcia riadili týmto: "Počuli ste, že bolo povedané, milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ale ja vám hovorím, milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlými i dobrými a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Nerobia to pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec."
Ďakujem.