Videokanál klubu

Ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne kolegovi poslancovi Budajovi, ktorý pripomenul, že kde vlastne ten náš zápas za otvorenú spoločnosť začal. Niekde tam veľmi dávno, kedy to bolo úsilie odvážnej skupiny poslancov napriek tomu, že si to neželala vládna moc.
A myslím si a chcem teda povedať, že mnohé kauzy, pripomínam, že len zverejňovanie zmlúv by nestačilo. Pretože často sa tu chválime, že zverejňovanie zmlúv je tým najväčším výdobytkom, ktoré sa nám podarilo v boji proti korupcii. Nie. To by nestačilo, keby sme nemali možnosť pýtať si informácie aj podľa infozákona. V najväčších kauzách, ktorým som sa venovala, ako ten dôkazový materiál bol často získaný z informácií podľa infozákona.
A ešte veľmi pekne pomenoval, áno, je to presne potkania diera, ktorá slúži na odmeňovanie rôznych spriaznených alebo lojálnych postáv a postavičiek alebo firiem. A často počujeme hlavne o predstaviteľoch štátnych firiem, napríklad pri kauze kompa to bola Vodohospodárska výstavba, kedy pán riaditeľ bohorovne tvrdil, že však to nie sú peniaze zo štátneho rozpočtu. Toto je tiež to zvrátené, že štátne firmy, ktoré stopercentne hospodária s našimi spoločnými peniazmi, si dovolia hovoriť, že však to nie sú peniaze zo štátneho rozpočtu. Samozrejme, že sú to verejné peniaze, aj keď pochádzajú napríklad z platieb za elektrinu, alebo keď pochádzajú z ich obchodnej činnosti. Čiže toto je ďalšia veľká oblasť, ktorej by sme sa mali venovať.
Čiže ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj tým odvážnym poslancom, ktorí ten infozákon, ktorý my tu teraz sa snažíme zlepšovať, že ho presadili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ako jeden z predkladateľov infozákona z tých čias, keď infozákon vznikal, spolu s Jánom Langošom som veľmi rád, že pani poslankyňa Remišová dnes prichádza s novelou, ktorá dôležitým spôsobom posunie účinnosť tohto infozákona. Jednoducho podpora a sponzoring zo strany štátu a verejných inštitúcií sú už celé roky, najmä ten spomínaný TIPOS, to bolo hniezdo neustálych afér, aj je, sú celé roky doslova dierou do trezoru, v ktorej by mali byť chránené verejné financie. Predstavte si, že máte trezor na všetky tie miliardy štátneho rozpočtu, ale celé desiatky rokov nechávate zozadu také malé, väčšie dvierka, ktorými sa dlhou rukou môže ktokoľvek načiahnuť. Nevidíme to v štátnom rozpočte, nemôžeme robiť poslanecké prieskumy. Nemôžme zistiť, čo sa s týmito peniazmi deje. A ide o veľké milióny eur.
Je to skutočne zákon, ktorý ide v duchu protikorupčných sľubov ministerky spravodlivosti. Ide v duchu protikorupčnej rétoriky vládneho vyhlásenia. Ja ho budem naozaj považovať za istý lakmusový papierik pokryteckosti alebo nepokryteckosti protikorupčných opatrení tejto vládnej garnitúry.
Schránky sú pekná vec, ale toto mieri k zaužívanej diere, veľkej potkanej diere do nášho spoločného trezoru, z ktorej kŕmi svojich ľudí nejedna vláda. A ja v tejto chvíli pripomeniem jeden príbeh, ktorý by som chcel adresovať všetkým poslancom, ale najmä poslancom vládnej koalície.
Vo vládach, v prvej vláde Mikuláša Dzurindu na konci, keď tá vláda končila, ja som tu sedel v parlamente, si pamätám, ako pán Dzurinda medzi bilanciu svojej vlády pripísal prijatie infozákona, revolučného zákona. Skutočne to bola jedna revolúcia. My sme po rôznych pokusoch na Slovensku, lebo boli tu pokusy, napríklad že sa oslobodí ten, kto korumpoval. Potom sa to zrušilo. Proste hľadali sa, niekedy naozaj aj úprimne, spôsoby, ako treba obmedziť túto čoraz rastúcejšiu korupciu. Lebo začiatkom 90. rokov ešte naozaj tá bezohľadnosť nebola taká ako koncom 90. rokov. Už išlo o každú korunu. Ľudia sa vrhali na tie štátne inštitúcie na sklonku Mečiarovej vlády a štát si požičiaval za 40 % úvery. A politici Mečiarovej inštitúcie drancovali rôznymi tunelmi, áno, práve aj cez TIPOS napríklad a cez rôzne granty, ktoré sa nezverejňovali.
Vláda si to pripísala ako revolučný prelom, ale nebola to jej vôľa. Vláda dokonca nám na ten zákon nedala odporúčanie, nedala odporúčanie. Bola to vôľa poslancov, ktorí si uvedomovali, že hoci podporujú postmečiarovskú garnitúru, že táto garnitúra nerobí všetko dobre. Hovorím to k poslancom vládnej koalície. My sme mali tú silu predkladať zákony, ktoré svietili na prsty Dzurindovej prvej vláde. V druhej vláde som už poslancom nebol, ako viete ani pán Langoš, a o tej by som si netrúfal hovoriť. Ale o tej prvej môžem dosvedčiť. Vystupoval som ako člen koalície proti jej korupcii, keď sa prejavovala jej korupcia. Isteže sa to nepáčilo a malo to svoje dôsledky, ale ja som si tu plnil tú povinnosť a ten poslanecký sľub, ktorý som dal voličom. A rovnako Ján Langoš. Prijatie infozákona nám pán minister financií neodporučil. Pán minister, pán premiér neodporučil. Ale dokázali sme presvedčiť poslancov vtedajších vládnucich strán, pravicových strán, že nie je možné sa ďalej pozerať takémuto predstieranému zápasu s korupciou.
Vážení poslanci, infozákon funguje, máme ho. Nie raz boli špekulácie, že mu nejak zakrútime krkom alebo ho vykastrujeme, ale, chvalabohu, občianska spoločnosť, ktorá si dobre pamätá ten zápas, lebo len vďaka tomu nakoniec sa našla podpora a vďaka tomu nakoniec vláda nezasiahla nejakou, straníckym príkazom a poslanci dostali viac-menej právo a šancu podporiť infozákon. Mimochodom, podobne vznikal aj zákon o pamäti národa. Tak isto bez vôle a proti vôli vtedajšej vládnucej koalície.
V každom prípade infozákon teda máme, funguje. Je pre vás všetkých, ktorí dnes tvoríte vládnu koalíciu, pripomienkou toho, že poctivý poslanec, ktorý si dodržuje sľub, predovšetkým dbá na to, aby bol ochránený štát, verejný majetok. To sme sľubovali, nie stranícky záujem. A keď ste takí, chráňte infozákon a podporte poslancov, ktorí teraz sa pokúšajú cez infozákon zalepiť túto zadnú dieru v tom veľkom trezore s našimi peniazmi. Totiž práve objavom infozákona bolo to, že nie rôznymi inými trikmi v zákonoch obmedzíme korupciu, ale jednou vynikajúcou metódou je informovanosť, otvorené vládnutie. Odvtedy sa o to otvorené vládnutie bojuje.
Ten infozákon bol vtedy prvou hviezdičkou, prvým svetlom na konci tunela, lebo aj po tom páde Mečiarovej garnitúry, keď sme videli, že časť toho hnojiska zostala, kdekomu sa hodilo v tom hnojisku, v tých mútnych vodách sa dobre lovilo. Aj z tej koalície, ktorá vznikla po Mečiarovi. Infozákon rozháňal tie mútne vody. Dával občanovi šancu pýtať sa svojich predstaviteľov, ako napríklad hospodária s peniazmi daňových poplatníkov. Až na to, na tieto nadácie a granty a to míňanie, ktoré teraz chce zastaviť pani poslankyňa Remišová. Skutočne sa stavia do tej rady, ktorá tuná celé tie roky usiluje o otvorené vládnutie.
A chcem povedať, že ak by táto vládna koalícia aspoň v tejto jednej veci nezaváhala, nezlyhala, tak by priniesla pozitívny vietor do úsilia tej slovenskej loďky, ktorá sa plaví kamsi od totality k slušnej spoločnosti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne kolegovi Dostálovi, ktorý zhrnul aj ďalšie nedostatky, ktoré máme v koncepte otvoreného vládnutia. A my sme sa tak zaviazali vo volebnom programe, že tieto jednotlivé nedostatky budeme postupne odstraňovať, tak budem veľmi rada, keď to budeme robiť spolu.
A je to aj výzva pre pani ministerku Žitňanskú, ktorá aj schránkovým zákonom chcela zúžiť priestor pre korupciu a vytvoriť väčšiu transparentnosť, aby takéto pripomienky sa zapracovali možno aj do vládneho návrhu infozákona.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhovaným gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Milí kolegovia, milé kolegyne, vážený pán predsedajúci, návrhom tohto zákona pokračujeme v snahe o transparentnejšie zverejňovanie informácií, tak aby verejnosť aj médiá mohli kontrolovať, ako štát hospodári s našimi spoločnými peniazmi.
Pri mnohých prípadoch, ktorým sme sa venovali, sme zistili, že osobitným príkladom šedej zóny zverejňovania informácií sú štátne firmy, prípadne ich dcéry. A stretli sme sa s mnohými prípadmi, kedy štátne firmy rozdávali dotácie, prípadne dary bez toho, aby zverejňovali kritériá alebo podmienky, za akých tieto dary rozdávali. A myslím si, že je problém, ak štátne firmy z našich spoločných peňazí rozdávajú dary rôznym súkromným firmám, prípadne dávajú dotácie obciam, kde vládnu politicky spriaznení starostovia SMER-u. Problémom nie sú samotné dotácie, ale práve to, že ich štátne alebo mestské firmy môžu rozdávať bez pravidiel a nikto nevie, prečo jeden dostal a druhý nedostal.
Poviem niekoľko konkrétnych prípadov, aby ste videli, že nehovorím o nejakých vymyslených kauzách. Štátna akciovka ministerstva financií Slovenská elektrizačná prenosová sústava darovala v júli tohto roku finančný dar obci Stará Bystrica na organizáciu kultúrnych podujatí. Zhodou okolností v obci je starosta za stranu SMER Ján Podmanický. Čiže my sa skladáme na kultúrne podujatia, pretože sa skladáme vo faktúre za elektrinu na činnosť SEPS-u. A je zaujímavé, že iné obce nedostali a ani nevieme kritériá, prečo práve obec Stará Bystrica dostala túto dotáciu.
V júni daroval štátny TIPOS 100-tisíc eur nadácii TA3, za ktorou je spoločnosť SEN, s. r. o., vlastnená spoločnosťou GRAFOBAL z portfólia Ivana Kmotríka. Je pravdepodobné a možné, že nadácia robí záslužnú prácu, no možnosť uchádzať sa o peňažný dar by mali mať za rovnakých a hlavne za zverejnených podmienok aj iné nadácie.
Štátna spoločnosť TIPOS takisto sponzoruje rôzne koncerty populárnej hudby, napr. posledne uzatvorila zmluvu o partnerstve za 60-tisíc eur so spoločnosťou zabezpečujúcou vystúpenie skupiny Roxette. Na dôvažok, ako to má štátna spoločnosť TIPOS vo zvyku, príloha s rozpočtom je v zmluve vyčiernená. Toto spoločnosť TIPOS robí systematicky.
Osobitným príkladom je reklama. Štátna tepláreň v Trnave v roku 2015 sa rozhodla investovať desiatky tisíc eur do reklamných plôch. Spolu tak štátna tepláreň podpísala s FC Spartak zmluvy na prenájom reklamných panelov za viac ako 57-tisíc eur. Podľa správy jednej z tlačových agentúr je majoritným vlastníkom futbalového klubu FC Spartak Trnava Vladimír Poór. Mimochodom, to isté meno sa v údajnom spise Gorila uvádza v zozname piatich akcionárov strany SMER. Panel v tréningových centrách mládeže ju vyšiel na skoro 40-tisíc. Na porovnanie, keď si chcete zaplatiť reklamnú plochu pri hlavnej ceste v centre mesta, tak tá by na rok stála okolo 2-tisíc eur. Podobná štátna tepláreň v Žiline si v roku 2015 objednala reklamu na futbalovom štadióne v Žiline za 960 eur. Majiteľ žilinského klubu pán Jozef Antošík, kedysi v rozhovore povedal, že, citujem: "Na Slovensku sa nedá vo futbale zarobiť." V Trnave však asi vedia ako na to, pretože FC Spartak mal v roku 2014 zisk po zdanení 400 309 eur. Štátna tepláreň, ktorá si od nej vo veľkom objednávala reklamu, mala v roku 2014 zisk po zdanení 9 753 eur. Navyše reklama a sponzorstvo nemajú absolútne žiadny zmysel pri tých štátnych podnikoch, ktoré sú v podstate monopolné a je málo pravdepodobné, že získajú nových zákazníkov medzi obyvateľmi.
Peniaze od štátnej firmy sú peniaze štátu, a teda sú to naše spoločné peniaze. Štátne firmy však často uzatvárajú podivné zmluvy. Raz si objednajú reklamu u Poóra, inokedy sponzorujú klub Širokého, inokedy dajú peniaze nadácii spriaznenej s televíziou pána Kmotríka. A my si myslíme, že štát musí vytvoriť jasné pravidlá podpory a rozdávania dotácií, a preto v zákone navrhujeme štyri zmeny. A tie štyri zmeny sú takéto:
Navrhujeme, aby povinné osoby, čiže štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby, ktoré musia zverejňovať informácie podľa infozákona, museli zverejniť:
Za prvé, aké podmienky bude záujemca o podporu, povinný splniť, ako aj to, na základe akých kritérií sa bude žiadosť posudzovať.
Za druhé, označenie každej jednej poskytnutej podpory spolu s dátumom jej schválenia a s označením prijímateľa podpory. Okrem sumy poskytnutej podpory chceme, aby sa zverejňovala aj pôvodne žiadaná suma.
Za tretie, žiadame, aby sa zverejňovala každá neschválená podpora spolu s dôvodom a dátumom jej neschválenia vrátane uvedenia požadovanej výšky podpory. Z uvedených informácií má byť zrejmé, akým spôsobom povinný subjekt svoju podporu prerozdeľuje a prečo sa rozhodol podporu neposkytnúť. Osobitne pri dotáciách by sa mal ich poskytovateľ vyhnúť odôvodneniam typu, citujem, "z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov". Toto je veľmi častá formulácia a takéto odôvodnenie nestačí na odlíšenie podporeného a nepodporeného projektu z hľadiska jeho kvality.
A posledná vec. Žiadame, aby boli vyhodnotené výsledky poskytnutej podpory. Ak podpora nebola poskytnutá na to, na čo bola poskytnutá, pardon, a aby nebola zneužitá, je nevyhnutné, aby sa vykonala aj následná kontrola využitia podpory, a je mimoriadne dôležité, aby bolo poukázané aj na tých žiadateľov, ktorí stanovené podmienky získania podpory následne nedodržali. Je dôležité, aby štátny aparát bol otvorený a transparentný. Je to kľúčový prvok, bez ktorého sa nám korupciu, aj keď budeme mať schránkový zákon, bez ktorého sa nám korupciu nepodarí vykoreniť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ja, naopak, oceňujem, že sa rozhovoril pán poslanec Krajniak aj na túto tému. A od poslancov, ktorí sú v tomto výbore, aj v súvislosti s tým, že sa objavuje zneužívanie techniky na politickú vojnu, odpočúvaní mailovej komunikácie a tak ďalej, by som očakával aj v budúcnosti, aby sme dostali od nich informáciu a súhlasím, samozrejme, aj s tým, že aj informáciu o tom, aké riziká sú pri zneužití, ale napr. aj pri influencii zahraničných rozviedok, myslím špeciálne ruských, putinovských trollov a tak ďalej. Český parlament a česká vláda, ale aj iné západoeurópske vlády sa týmto seriózne zapodievajú a to mi trochu chýba. Myslím, že treba na to myslieť aj v práci osobitného výboru.

Pán poslanec Krajniak, chcel som v rozprave hovoriť na veľmi podobnú tému a týmto pádom sťahujem svoje prihlásenie sa do rozpravy. A chcel som povedať okrem iného to, že tieto správy sú v podstate iba takou štatistikou legálnych odposluchov, to znamená, koľko žiadostí išlo na súdy, čo sa schválilo, čo sa neschválilo, ale tá skutočná ochrana verejnosti by mala aj zo strany štátu spočívať v tom, aby štát dokázal uchrániť verejnosť pred nelegálnym odpočúvaním a možno by bolo fajn nájsť aj mechanizmy, akým spôsobom predkladať správy aj o nelegálnom používaní informačno-technických prostriedkov, pretože faktom je, že sa to deje, faktom je, že niektoré prípady sú známe. A tie, ktoré sú známe, by mal štát dostatočne preveriť a potom podať správu o tom, či dokáže verejnosť uchrániť pred nelegálnym monitoringom.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení kolegovia, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tzv. zákon o ochrane pred odpočúvaním) správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v mesiaci júl 2016 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016.
Správa o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016 bola predložená v dvoch verziách, a to neutajovanej vrátane verzie na elektronickom nosiči, čiže CD, a utajovanej, obsahujúcej utajované skutočnosti stupňa utajenia vyhradené. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov, tak ako boli predložené, sú uvedené v správe.
Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva uvedenú správu prerokoval na 5. schôdzi výboru dňa 8. septembra 2016, zobral ju na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie.
Dovoľte, aby som teraz prečítal návrh uznesenia.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016 (tlač 167).
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016 (tlač 167).
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu v mesiaci júl 2016 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016 predložila Slovenská informačná služba vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich predložila Slovenská informačná služba, sú uvedené v predloženej správe.
Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby uvedenú správu prerokoval na 5. schôdzi výboru dňa 14. septembra 2016 a prijal uznesenie č. 20, ktorým vzal predmetnú správu na vedomie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou správy. A to uznesenie znie:
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za 1. polrok 2016 (tlač 166) Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili k uvedenému materiálu rozpravu.