Videokanál klubu

Pani poslankyňa Remišová, vážená pani ministerka, kauza Gorila traumatizuje spoločnosť, mala politické dôsledky, má byť riadne vyšetrená. Hovoríme tu o korupcii a tieto výsledky majú byť transparentne riadne prezentované verejnosti a odkryté. To sú titulky Denníka N a sú to vaše slová, pani ministerka. Ja by som chcel len aj v súvislosti s prerokovaním tohto zákona apelovať na stranu MOST – HÍD ako takú znovu, aby ste sa v takýchto, dá sa povedať, že už sme kdesi na hrane, neviem, kde sa ešte ďalej dá ísť, to, čo sa deje v štáte, aby ste ako keby že trošku sa nasadili pre ten štát ako taký, pre ten národ na tej koaličnej rade a skúsili všetok svoj dynamizmus, politické skúsenosti vložiť do zmien v oblasti boja proti korupcii. Verím tomu, že to ocenia vaši voliči, že to oceníme my všetci a že sa ten charakter naozaj ukáže. Takže toto by som vás chcel poprosiť, lebo naozaj zdá sa, že sme už politicky niekde za všetkými pomyselnými čiarami, ako keď máme tu pacienta s rakovinou, ktorému stále dávame nejaké pilulky, nejaké vitamíny a skúsime ho vzkriesiť.
Ja si myslím, pani ministerka, že tak vy, ako aj váš pán predseda máte naozaj ten svoj charakter, máte ho z môjho pohľadu naozaj silný a ja vás prosím, aby, ak sa to dá, ste týmto charakterom rozhodli v prospech občanov tejto krajiny.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, nerobím si ilúzie, že keď prijmeme protischránkový zákon, tak zajtra tu už korupcia nebude, takisto ako keď sa začali zverejňovať zmluvy, takisto korupcia nezmizla z verejného priestoru. Je pravda, že často máme pocit, že tomu chýba koncovka, to znamená, že aj vieme, kto to urobil, vieme, kto je zodpovedný, vieme, o koľko bola predražená daná zmluva, a nikto nie je za to potrestaný, nie je za to vyvodená zodpovednosť. Uvedomujem si, je to veľký problém a prináša to aj frustráciu obyvateľom, novinárom, celej spoločnosti. Na druhej strane si však myslím, že každý krok smerom k väčšej transparentnosti je veľmi dôležitý.
Ja som sa už vyjadrila k výhradám k schránkovému zákonu aj k tomu, mojou takou hlavnou výhradou je to, že si nemyslím, že verejný sektor, a teda konkrétne súd v Žiline má kapacitu skontrolovať všetky firmy, ktoré budú do registra zapísané, a aj keď príde kvalifikovaný podnet, následne to overiť. Ja som sa tak námatkovo pozerala do súčasného registra konečných užívateľov, ktorý, samozrejme, však je nedokonalý, ale tak našla som tam napríklad Medical Group, kto je konečný užívateľ výhod, alebo veľká kauza mýtny tender SkyToll, tie mená rozhodne neznejú dôveryhodne a mám veľké pochybnosti, že tí ľudia sú naozaj konečnými užívateľmi výhod, tí, ktorí sú tam zapísaní. A bude veľmi ťažké, ak príde kvalifikovaný podnet, overiť a dokázať, kto sú najmä v týchto exponovaných firmách, ktoré teda robili jedny z najväčších biznisov so štátom, kto sú tí koneční užívatelia výhod.
Som vďačná pani ministerke, že bola otvorená konštruktívnej diskusii, keď sme sa bavili o pozmeňujúcich návrhoch. Niektoré návrhy neprešli.
Ja sa priznám, že som chcela do zákona zakomponovať nie možnosť, ale povinnosť kontroly určitého percenta, v mojom prípade jedného percenta všetkých zapísaných subjektov v tomto registri, a napriek tomu, že by to vyvolalo dodatočnú administratívu a prácu pre súd, ako aj zníženie percenta z 25 % na 5 % pre minoritných akcionárov, teda aby sa čo najviac otvorila štruktúra tej spoločnosti. Nakoniec sme sa zhodli na jednom pozmeňovacom návrhu, ktorý nakoniec ešte prečítam.
Čo by som ešte chcela v súvislosti so schránkovým zákonom povedať, je, že ja to naozaj vnímam ako dôležitý krok aj smerom na medzinárodné scény. Ja si totiž nerobím ilúzie, že boj so schránkovými firmami sa podarí vyhrať na Slovensku. Ak máte schránkovú firmu, to znamená, že tá schránková firma je pravdepodobne zaregistrovaná. Ak chce robiť nečestné obchody, tak určite to bude pavučina viac ako troch firiem. Čiže ona bude viac ako v troch jurisdikciách a viete, že keď raz prejde cez Seychely, tak už navždy sa stratí z akéhokoľvek radaru a vy sa už v podstate ničoho nedopátrate.
Čiže ten boj so schránkovými firmami je veľmi komplikovaný. Osamotene na Slovensku ho nevyhráme, ani keď budeme mať veľmi dobrý, neprestrelný schránkový zákon. Jediným, jediným nejakým účinným spôsobom boja proti schránkovým firmám môže byť spolupráca na medzinárodnej úrovni.
Tu by som chcela upozorniť na dve oblasti, ktoré by som bola rada, keby Slovensko v nich bolo lídrom, a síce krajiny G20 sa zhodli na tom, že sa budú snažiť postupne zavádzať registre konečných užívateľov, čo vlastne aj v rámci Európskej únie sa to bude presadzovať, ale majú výhradu k tomu, aby tie registre boli verejné. Chápem argument, že ak by sme len my na Slovensku otvorili register konečných užívateľov všetkých firiem, nielen partnerov verejného sektora, mohla by to byť určitá konkurenčná nevýhoda pre nás. Na druhej strane je však potrebné vyvinúť na, minimálne v rámci Európskej únie úsilie a iniciatívu, aby register konečných užívateľov bol vo všetkých krajinách verejný.
Vieme, že teda začala s touto iniciatívou už Veľká Británia a uvažujú aj iné krajiny, ako napríklad Dánsko, Ukrajina, susedné Rakúsko, a čím viac krajín sa pridá, tým bude boj proti schránkovým firmám účinnejší.
Na záver, ak dovolíte, to znamená, musím úprimne povedať, že tým, že pán Kaliňák je stále vo funkcii a niektoré podvody, najväčšie podvody ostávajú na Slovensku nepotrestané, mala som morálnu dilemu podporiť tento zákon, hoci na druhej strane si uvedomujem, že užitočný zákon nemôže byť vazalom boja, ktorý prehrávame s korupciou. Takže zákon podporím, pretože si myslím, že je to krok dobrým smerom.
Pozmeňujúci návrh, ktorý by som chcela predložiť, znie:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za § 20 vkladá § 21, ktorý znie:
"§ 21
Oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu, ktorého zamestnávateľ je partnerom verejného sektora, ktorého sa kvalifikovaný podnet týka, môže registrujúci orgán na jeho žiadosť v konaní podľa § 12 poskytnúť ochranu za podmienok a v rozsahu, v akom sa poskytuje pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom; ustanovenia osobitného predpisu sa použijú primerane. Oznamovateľovi podľa predchádzajúcej vety možno priznať odmenu podľa osobitného predpisu, ustanovenia osobitného predpisu sa použijú primerane."
Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie:
"14) Zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z."
Ostávajúce ustanovenia sa primerane prečíslujú.
S odôvodnením, to som ešte chcela doplniť ako tretí pozmeňovací návrh. Myslíme si, že tí, ktorí oznamujú kvalifikovaný a dávajú kvalifikovaný podnet, si zaslúžia ochranu, zvýšenú ochranu a aby sa im poskytlo všetko, čo inak patrí podľa zákona č. 307 oznamovateľovi závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom. O poskytnutí ochrany bude rozhodovať registrujúci orgán; postupuje pri tom primerane podľa zákona č. 307/2014 Z. z. A súčasne sa navrhuje, aby aj oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu mohla byť poskytnutá odmena podľa zákona č. 307/2014.
Týmto zákonom, myslím, že všetkým je jasné, že týmto zákonom boj proti korupcii nekončí. Je samozrejmé, že nezabránime podvodníkom, aby cicali štát na verejných obstarávaniach. Čomu však môžeme zabrániť aspoň čiastočne, aj keď nedokonalo, je, aby sa, aby nebolo tak ľahké skrývať sa za pavučinou rôznych spriaznených a previazaných firiem a oberať alebo nečestným spôsobom oberať štát a občanov o ich peniaze.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Antalovi a tak isto aj pani ministerke za ich pripomienky. Verím, že teda tieto uvedené pripomienky, ktoré budú podané, budú predmetom možno ešte nejakých doplnkov do druhého čítania, a tiež, že nebude celý zákon šitý horúcou ihlou a bude pamätať na všetky dopady v prospech občanov a v prospech aj verejných financií.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som reagoval niekoľkými pripomienkami na predloženú novelu zákona o Exekučnom poriadku s ohľadom aj dopadu na verejné financie, resp. aj s ohľadom na možné zrútenie systému vymáhania pohľadávok ako takých.
Touto novelou hrozí, že sa možno aj rozpadne výber pohľadávok štátu a ostatných napojených vecí. Celý návrh Exekučného poriadku nemá relevantné dáta alebo dopadové štúdie. Ministerstvo spravodlivosti nerozlišuje typ pohľadávok ani ich výšku. Neskúma vplyv na zamestnanosť exekútorov ani náklady na zriadenie a fungovanie jednotného exekučného súdu.
Taktiež chýba vyčíslenie potreby nových zamestnancov Sociálnej poisťovne. Tiež sa nezohľadňujú náklady na interné vymáhanie pohľadávok Sociálnou poisťovňou. Trošku sa z môjho pohľadu narušuje taký princíp právneho štátu, kedy Sociálna poisťovňa vymeria poistné, sama si vydá exekučný titul, sama rozhodne o opravnom prostriedku, sama začne exekúciu, sama ju vykoná bez možnosti podania opravného prostriedku.
Návrh rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok sa nedoručuje. Proti rozhodnutiu o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok nie sú prípustné opravné prostriedky. Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok je právoplatné dňom jeho vydania.
V dôvodovej správe sa k článku IV bodu 5 (§ 148 ods. 1) uvádza: "Po zavedení výkonu rozhodnutia vymáhaním pohľadávky Sociálnou poisťovňou sa v prípade, že táto nebude môcť uplatniť žiaden zo spôsobov vymáhania pohľadávok vlastným exekučným konaním (napríklad správnym výkonom, zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky z účtu), bude Sociálna poisťovňa vymáhať túto pohľadávku v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku a to bezodkladne od momentu, ako sa dozvie, že vymáhanie prostriedkami, ktoré má k dispozícii je alebo by bolo neúčinné."
To znamená, Sociálna poisťovňa preoseje cez svoje spôsoby vymáhania majetných povinných a potom ostatných nemajetných nechá exekútorom, aby to len formálne ukončili. Exekútori budú musieť prepúšťať a Sociálna poisťovňa musí prijímať náklady, ktoré neboli zahrnuté v ekonomických dopadoch novely Exekučného poriadku. Jediná argumentácia je ušetrenie nákladov dlžníkov a nie ušetrenie nákladov štátu. Náklady budú, samozrejme, požadovať aj vybudovanie softvéru pre elektronickú komunikáciu a výber exekútorov, a to budú ďalšie náklady.
Taktiež má byť zriadený Exekučný súd v Banskej Bystrici, kde sa odhaduje náklad vo výške sedem miliónov eur. Tento náklad ale nie je v dopadoch novely Exekučného poriadku zahrnutý, čo sa týka jeho chodu, chod tohto súdu. Všetky staré exekučné spisy zostanú na pôvodných exekučných súdoch, teda súdom sa odľahčí iba tým, že nebudú pribúdať nové spisy. Ministerstvo spravodlivosti nerieši, ako ukončiť staré pohľadávky, ktoré sú dávno nevymožiteľné. Približne 3,8 milióna spisov zostáva na súdoch, ale v 90 % netreba nič robiť, iba sa ukončujú alebo sú už ukončené, avšak súdy nerozhodli o napríklad trovách exekúcie a podobne. Zriadenie súdu sa teda nedá uhradiť zo súdnych poplatkov, lebo viacerí účastníci sú oslobodení od platenia, napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa, mestá, obce, úrad práce a podobne.
Novela Exekučného poriadku má byť účinná od 1. februára ´17. Teraz už ale sudcovia varujú, že súdy majú nedostatok nových sudcov a nestíhajú vyberať nových sudcov. Čiže vzniká otázka, že ako zabezpečiť výber sudcov pre nový súd v Banskej Bystrici alebo či sa budú presúvať z už aj tak personálne preťažených okresných súdov.
Pokiaľ ide o efektívnosť vymáhania, v roku 2005 bola prijatá novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorou nastalo zrušenie výkonu rozhodnutia na súdoch. V dôvodovej správe sa uvádza, že vymožiteľnosť pohľadávok bola na súdoch 0,5 percenta. Teraz sa ministerstvo znova snaží zaviesť dualizmus vo vymáhaní pohľadávok. Exekútorov motivuje k lepšej vymožiteľnosti pohľadávok ich odmena, nič nebude zamestnancov Sociálnej poisťovne motivovať k tomu, aby boli čo najefektívnejší a rýchli. Sociálna poisťovňa má obmedzené možnosti vymáhania iba zrážkami zo mzdy, z účtu dávok, ale nemôže zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti, zablokovať motorové vozidlo, súpis majetku povinného a tak ďalej.
V Českej republike sa dvojkoľajnosť vymáhania pohľadávok zrušila v roku 2013. Česká štúdia dospela k viacerým záverom. Najzásadnejšími výstupmi z tejto štúdie je zníženie vymožiteľnosti v desiatkach percent, nárast času vymáhania, rast nákladov veriteľov, rozloženie práce nebude rovnomerné, obmedzenie hospodárskej súťaže medzi exekútormi. Všetky nejaké argumenty, ktoré tá česká štúdia prináša, hovoria, že uvádzaná novela Exekučného poriadku by mala znamenať zhoršenie vymáhania pohľadávok a mala by mať potom negatívne dôsledky na spoločnosť.
V roku 2005 novelou zákona 341 ste, pani ministerka, vtedy navrhli zrušenie výkonu; sa odôvodňovalo zrušenie výkonu rozhodnutia na súdoch a poslednou novelou Exekučného poriadku sa reaguje na skutočnosť, že súdny výkon rozhodnutia neúmerne zaťažoval súdy a vykonávacie konanie neriešilo zámer realizovať súdne alebo iné rozhodnutie tak rýchlo a efektívne, aby práva subjektu, ktorému boli priznané, boli aj realizované. Upustením od dualizmu získa štát na súdoch väčší priestor na výkon súdnictva v iných druhoch súdnej agendy. Ministerstvo spravodlivosti považovalo za výhodné upustiť od výkonu rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku, zároveň však rešpektovalo súčasnú situáciu, ktorá nedovoľuje upustiť od výkonu rozhodnutia na súde v celom rozsahu. V roku 2005 bola teda tá argumentácia opačná ako teraz, keď sa snažíme zaviesť dualizmus vo vymáhaní pohľadáviek.
Potom pokiaľ sa jedná o ekonomické dopady, tak všetci exekútori sú platcami DPH z trov exekúcie. Keď klesne počet prípadov, klesne i suma vybratej DPH v prospech štátu. Sociálna poisťovňa nemôže účtovať trovy exekúcie, pretože dlžníkovi je jedno, či zaplatí poistné hneď, počká na exekučný titul alebo zaplatí pohľadávku až pri vymáhaní Sociálnou poisťovňou. Stále to bude rovnaká suma.
Za rok ´15 mala Sociálna poisťovňa 80 099 exekučných konaní z celkového počtu 474 979. Ministerstvo spravodlivosti uvádza číslo exekučných konaní 512 855. Teda zrejme tam došlo k nejakému omylu a chýba tam 32 876 exekúcií.
Pokiaľ ide o elektronizáciu systému, nie je celkom jasné, ako bude systém náhodného výberu fungovať. Nie sú ešte vytvorené formuláre a tak isto nie sú odskúšané. Každý oprávnený bude musieť komunikovať elektronicky, čo je v dnešnej situácii nepredstaviteľné. Od 1. 1. ´17 majú byť elektronicky doručované písomnosti všetkým právnickým osobám. Do dnešného dňa je aktivovaná iba malá časť z nich. Nie je pravdepodobné, že za tri mesiace sa podarí všetkým štatutárom vybaviť nový občiansky preukaz. Treba sa vyhnúť tomu, aby potom bol znovu tento zákon novelizovaný alebo prehodnocovaný. Všetci drobní veritelia musia komunikovať s exekučným súdom elektronicky, ak budú musieť osloviť advokáta alebo niekoho splnomocniť, aby mohli podať návrh na začatie exekúcie, čo zvýši náklady na strane oprávnených, nie povinných. Zase sa ťarcha výdajov s vymáhaním pohľadávok presunie na veriteľa, nie na dlžníka. Nemožno sa teda domnievať, že by náhodné prideľovanie exekúcií jednotlivým súdnym exekútorom v určenom teritóriu viedlo k zefektívneniu vymáhania.
K zefektívneniu vymáhania, naopak, prispieva súčasný právny stav, kedy si oprávnený môže voľne vyberať ktoréhokoľvek exekútora v rámci celej SR. Má to za následok, že pokiaľ je exekútor efektívny pri vymáhaní pohľadávok, má dostatočné personálne zázemie, technické vybavenie a je na trhu úspešnejší ako jeho konkurent, aj tá konkurencia sa musí snažiť investovať do zvýšenia svojej efektivity. Pokiaľ by boli exekútorom prideľované exekúcie náhodne, rovným dielom, odpadol by uvedený motivačný prvok a exekútori by mali istotu prísunu nových exekúcií bez ohľadu na ich efektivitu, čo je v rozpore s cieľami novely deklarovanými v predkladacej správe novely.
Poznatky z praxe hovoria, že aj v súčasnosti existuje medzi exekútormi konkurenčné prostredie, sú v efektivite prístupov jednotlivých súdnych exekútorov značné rozdiely, a to až také, že výsledky najlepších dosahované na porovnateľných množinách pohľadávok predstavujú aj násobky úspešnosti tých najhorších. Pričom pokiaľ by došlo k obmedzeniu konkurenčného prostredia, logicky by sa situácia ešte zhoršila, aj tí najlepší exekútori by stratili motiváciu udržovať si vysokú efektivitu vymáhania pohľadávok, keďže príjem budú mať exekútori zaistený priamo zo zákona bez ohľadu na ich snahu.
Primeraná ochrana práv dlžníka a stanovenie jednoznačného spôsobu a rozsahu určovania výšky nákladov exekúcie, tento cieľ novelou nebude splnený, pretože pokiaľ nebude exekúcia vedená dostatočne efektívne, dôjde k zbytočnému predlžovaniu exekúcií a zbytočnému zásahu do práv oprávnených.
Takže týmto by som ukončil tento príspevok, ktorým sa nestaviam jednoznačne proti uvedenej novele Exekučného poriadku. Sú to skôr pripomienky, ktoré, za ktorými môžeme hľadať aj organizácie ako poisťovne, advokátske komory a iné organizácie, ktoré pripomienkovali alebo teda navrhli tieto body, aby boli zapracované do návrhu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Ja rovnako pripomínam členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, že o 12. hodine v miestnosti č. 32 bude pokračovanie poslaneckého prieskumu, ktoré sme začali na ústredí práce. Takže členovia, ktorí sa zúčastnili poslaneckého prieskumu, o 12. hodine v miestnosti č. 32.

Ďakujem za slovo. Chcel by som pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru pre kontrolu SIS dnešné rokovanie o 12.15 na tradičnom mieste.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ja by som poprosila o, hlasovacie zariadenie zaznamenalo zlé hlasovanie pri hlasovaní č. 84 a chcela som hlasovať za.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Iba krátke dve poznámky.
Zaujalo ma, keď ste hovorili o zvýšení ochrany príjmu, teda v novele sa nachádza suma 1,7-násobku životného minima ako ochrana príjmu. Mňa by zaujímalo, že ako ste dospeli práve k 1,7. Keď sme si pozerali štatistiky, tak priemerný dôchodok sa nachádza tesne pri hranici alebo za hranicou, pred hranicou 1,8-násobku životného. Prečo ste napr. nepoužívali túto sumu ako takú hlavnú, od ktorej ste sa odpichli? A ide len o jednu desatinu. Predtým ste hovorili, že predtým to bolo navýšené z 1,3 na 1,4, to je len o jednu desatinu. Teraz naozaj, ale povedzme si, že za celé vaše štyri roky nedošlo k posunu tejto hranici, žiadnej. Takže chvalabohu, že to zvyšujete o tri desatiny. Moja otázka znie, prečo ste to nenastavili na priemerný dôchodok invalidný napríklad.
A druhá poznámka, som sa tak celkom potešila, keď ste začali hovoriť, že v prvom rade vám ide o zrovnoprávnenie verejných a neverejných poskytovateľov, potom sa už budete venovať teda tomu príspevku na odkázanosť, jako zatlieskam. Keď sa vám toto podarí urobiť, lebo ja stále z úst vašich kolegov počúvam o tom, že, a tak mi z toho vyplýva, že oni by boli najradšej predsa len, keby tie neverejné zariadenia postupne skončili a štát by zobral zodpovednosť za túto oblasť. Teraz hovorím nielen o sociálnych službách, ale o všetkých iných možných službách. Takže pokiaľ je toto vašou ambíciou, že skutočne zrovnoprávniť verejných a neverejných poskytovateľov, budem vám veľmi vďačná a zatlieskam vám.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pán minister, hovorili ste o komplexe benefitov v súvislosti s opatrovateľmi, ktoré by mal zákon riešiť. Ale ja som, neviem, nejako som nepostrehla, že by ste hovorili nejaký väčší komplex benefitov okrem toho, že ste hovorili o tom dôchodkovom poistení, ktoré sa už teraz bude platiť neobmedzene. Takže by som chcela vedieť, že čo ešte by tam podľa vás malo patriť, lebo my sme tu spomínali množstvo problémov, ktoré s tým príspevkom súvisí. Možno by tam mohla byť ešte teda ochranná hranica príjmu, aby sme boli spravodliví.
Ďalšiu vec, ktorú ste spomenuli, bolo, že v súvislosti s tými prípadmi by sme mali analyzovať jednotlivé prípady s tými možno medializovanými, možno inými, ktoré na tých úradoch práce sa riešia a možno z nášho pohľadu nedostatočne. Vy hovoríte o individuálnych prípadoch, lenže tie individuálne prípady sa opakujú a ony sa opakujú naozaj v desiatkach. Čiže to už nie je individuálny prípad podľa mňa, to už je nejaký systémový problém.
A ešte by som chcela spomenúť tie eurofondy. Je fajn, že sa robia projekty, áno, na mnohé, pre samosprávy, ktoré môžu využívať tieto eurofondy, len stále sa akosi zabúda na to, že tie eurofondy majú naštartovať nejaký systém, ktorý bude vedieť v tom pokračovať. Lenže ja mám pocit, že tie eurofondy skončia a s tým skončia aj naše projekty. Takže akým spôsobom toto chcete riešiť a akým spôsobom vôbec tie projekty môžu pokračovať? Aký vlastne k tomuto budete mať vy prístup?
Ďakujem.

Ja si myslím, že musíme hľadať nejaké spoločné riešenie. Hádať sa, kto z koho, a proste len ísť do nejakých, každý svoju stranu obhajuje, vedie k tomu, že ľudia prestávajú veriť politike, politikom, naozaj podporujeme možno také polopravdy, v konečnom dôsledku sa zle pracuje. Treba si naozaj sadnúť, pomenovať si tie veci a hľadať možnosti, ako sa posunúť ďalej. Nič nie je ideálne. Ja verím, keď som sa na to pozerala aj z pohľadu, keby som bola poradkyňa ministra, ako by som to robila, preto možnože by som išla tiež kritikou, lebo tiež mám veľa skúseností od našich rodičov zo zariadenia, že je to tak. Ale potom som si povedala, že asi je už čas, aby sme tým ľuďom vonku dali najavo nie, ako sa nedá, ale ako sa dá a v tých podmienkach, aké máme.
Ďakujem.