Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, dobre si to vysvetlila a myslím si, že moje svedomie plne s tým súhlasí, čo si povedala, aj ja mám veľa podnetov z reálneho života už teraz, ako je to nevykonateľné v reálnom živote ustanovenie tohto zákona. Aj na výbore sme o tom debatovali a, žiaľ, ja to vnímam tak, že zase krok do tmy a potom zisťujeme, čo sa deje, a myslím si, že čím skôr z toho vyjdeme, tým to bude menej bolestivé pre našich občanov a pre našu republiku.
A ešte jednu vec, hovorila si, že jedine naše plénum, zákonodarný zbor Národnej rady, má právo meniť zákon a podľa neho sa bude v tejto republike aj konať. Nuž, žiaľ, musím z vlastnej praxe povedať, že nad zákonom niekedy sú naše vyhlášky, ktoré prijíma vláda, resp. niekto iný, a vyzerá, že to nám ešte uniká, teraz nehovorím konkrétne, hovorím všeobecne, v každom rezorte, kde prakticky je mnoho vyhlášok, alebo teda časť vyhlášok v určitých svojich pasážach stojí nad zákon a to je neskutočné. A ja sa niekedy nestačím diviť, keď niečo dostanem a potom zisťujem, že okamžite sa to mení, áno, interne, ale toto je, žiaľ, u nás niekedy aj bežná prax, a preto aj na to by sme si mali dať pozor, aby tie vykonávacie vyhlášky nešli nad zákon. A myslím si, že každý zákon, ktorý je tak, by som povedal, nejako vážne urobený, mal by mať vykonávaciu vyhlášku, ako ľudia s tým majú v bežnom živote pracovať, ale táto vyhláška nemôže ísť nad zákon a tam musíme ustriehnuť tuto pasáž, aby sme ju takto mali.
Takže ďakujem pekne a, samozrejme, podporím tvoj pozmeňujúci návrh. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, iba krátko, iba jednu vetu, možnože dve vety.
Nestáva sa to - aspoň doteraz v mojej praxi - veľmi často, aby sa okamžite zareagovalo na pripomienky nášho odboru legislatívy Národnej rady, ktorú vypracúvavajú ku každému zákonu, a to je v tej časti B, kde hovoria aj k tomu nejaké v podstate veci, a som veľmi rád, že v tomto prípade pri tomto zákone sa okamžite reagovalo a toto vás bude pozmeňujúcim návrhom, to, čo náš odbor legislatívy pripomienkoval k vecnosti daného zákona, sa prijalo na výbore a tým pádom myslím, že tak by to malo byť aj v budúcnosti. Nie iba tie časti C, kde sú legislatívnotechnické úpravy, ale pokiaľ ide o dobrú vec a podstatu veci, tak chcem veriť, že to bude tak aj nabudúce.
Takže doplnilo sa tam, že tieto nebezpečné výrobky sa vzťahujú aj na hračky, aj na výrobky určené na starostlivosť o dieťa. Tak myslím si, že je to taká podstatná zmena, ktorú náš odbor akože postihol a ju tam zapracoval.
Takže ďakujem pekne, pán minister, že takýmto spôsobom aj naši členovia výboru zareagovali, a dúfam, že aj do budúcna budeme sa zaoberať takýmito výhradami v časti B a prijmeme ich okamžite, pokiaľ budú spôsobilé na zlepšenie zákona.
Ďakujem pekne. A končím tak ako stále, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že čo si tam uviedol vo svojej rozprave, a myslím si, že áno, mali by sme to mať lepšie nejakým spôsobom zdôvodnené.
Doplním iba jednu vec, a síce, že keď bolo v pôvodnom zákone z roku ’91, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra, bolo v prílohe daných, koľko je cirkví na Slovensku, ktoré vznikali aj na základe súhlasu štátu, nie iba tým, že poukázali 20-tisíc, a keď som si pozrel do štatistiky, koľko asi tých cirkví z tých 15, ktoré sú tam uvedené ako v tom pôvodnom návrhu, koľko je nad 20-tisíc, tak vychádza mi 3 až 4 cirkvi, že takto mohli, nie sú to, všecko tých 14 je mimo tých 20-tisíc, to znamená, so súhlasom štátu akože vznikli a sú, áno, oficiálne u nás evidované. Takže zdá sa mi, že tá argumentácia by tu mala byť na mieste, že prečo prakticky sa niečo takéto zavádza, zvyšovanie tej kvóty. Myslím si, že 20-tisíc je už tiež dosť veľká akože cifra, ktorá tu funguje.
My keď sme mali na vznik strany potrebovať minimálne 10-tisíc a sme mali vyzbierať 13-tisíc podpisov a vyzbierali sme 13-tisíc, tiež to bola určitá práca, ktorú sme museli teda zvládnuť za určitý čas, a myslím si, že tých 20-tisíc je tiež dostatočne veľká, a to ešte nehovorím, že prakticky tí nejakí mini momentálne už ani, ani sa asi momentálne vznikať, že by takto nejakým spôsobom boli, takže beriem tak, že áno, asi trošku lepšie zdôvodnenie, ako povedal kolega, že zbytočné zákony zbytočne tu prijímať alebo novely, takže asi tak.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Podľa mňa sa veľmi dobre pýtaš, aké sú motívy našich poslaneckých kolegov, ktorí predložili zamýšľanú úpravu zákona. A asi nebudem ďaleko od pravdy, ak ten motív bude hrať vo veľmi úbohom politickom marketingu.
Totižto pravdepodobne majú kolegovia na mysli to, že treba vystrašiť obyvateľstvo možnou hrozbou registrácie islamskej, tak ak to nazvem, islamskej komunity, a na toto a len iba na toto im slúži to, že arbitrárne od stola bez diskusie zdvíhajú číslo pri registrácií z 20-tisíc na 50-tisíc. Veľmi dobre si uviedol príklad českého modelu.
Čiže ak by bola aspoň nejaká minimálna diskusia vznikla, ak by tu nešlo len o úbohý politický marketing, tak by sme sa možno zamysleli nad spôsobmi registrácie, pozreli si svoju vlastnú históriu v tejto oblasti, že od zavedenia 20-tisícovej hranice, ktorá tiež bola stanovená arbitrárne, nám nevznikla jedna jediná cirkev na, na Slovensku, a ak by sme zaviedli ten dvojstupňový model, tak, ktorý vysvetlím následne v rozprave, tak urobíme pre túto tému omnoho viacej, pretože by sme na jednej strane mali bariéru proti možnému zneužívaniu, na druhej strane by sme nebránili tomu, že ľudia, ktorí sa chcú organizovať aj takýmto spôsobom, sa de facto arbitrárne od zeleného stola zbavujú tejto možnosti. Čiže chcú vystrašiť ľudí, že bojujú proti islam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, dovoľte, aby som zaujal pár poznámok k uvedenému návrhu zákona, ktorý považujeme v našom klube za zbytočný.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 24 ods. 1 zaručuje slobodu náboženského vyznania a viery. Podľa dnes platného zákona na splnenie podmienok pre registráciu cirkví a náboženských skupín je predovšetkým potrebné čestné vyhlásenie najmenej 20-tisíc plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky, a o tom, že sa hlásia k cirkvi alebo k náboženskej spoločnosti, je potrebné, aby poznali základné články viery, učenia svojej cirkvi, a taktiež tam musia byť uvedené mená a priezviská, trvalý pobyt a rodné čísla.
Predkladateľ zákona uvádza ako dôvod na zmenu legislatívy eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie získanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Identický cieľ stanovili predkladatelia novely zákona, ktorý zaviedol sprísnené podmienky registrácie v roku 2007. Čiže podobná novela už, už bola schválená v roku 2007. Vzhľadom k tomu, že v tom období od toho roku 2007 doteraz nepribudlo k tým osemnástim registrovaným cirkvám, nepribudla žiadna nová cirkev alebo registrovaná skupina, tak zdá sa, že predložená novela je zbytočná.
Takže nazdávame sa, že predkladanie legislatívnych zmien by malo byť realizované vtedy, keď je taká potreba, keď sa ukazuje, že občania majú nejaký problém, že reagujeme na niečo, čo sa deje v spoločnosti, a preto predkladáme nejaké sprísnenie alebo nejakú zmenu. Zdá sa nám plytvanie, ak dávame novely zákonov, ktoré neriešia nič.
Takže veľmi radi budeme pozorne počúvať rozpravu a v podstate aj vaše argumenty, že čo tým, čo touto novelou vlastne chcete dosiahnuť. Slovenská legislatívna úprava je dostatočne prísna aj v porovnaní s inými krajinami. V čase prijímania zákona v roku 2007 platili v okolitých krajinách oveľa mäkšie pravidlá. V Poľsku bolo v čase prijímania zákona potrebných na registráciu cirkvi najmenej 100 členov, v Česku zas fungovala dvojstupňová registrácia, na získanie právnej subjektivity cirkvi stačilo 300 podpisov, na získanie ďalších práv, ktoré umožňujú výkon špecializovaných činností, ako napríklad sobášiť alebo zriaďovať školy, cirkev získa až potom, ak je registrovaná aspoň 10 rokov, zverejňuje nepretržite výročné správy o činnosti a plní si riadne záväzky voči štátu a tretím osobám a je bezúhonná.
Čiže na záver len tak sumarizačne. Naozaj potrebovali by sme detailnejšiu argumentáciu príčiny predloženia uvedeného zákona a, samozrejme, ak sa stotožníme s týmito argumentami, nemáme problém ako klub podporiť rozumné zmeny.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. No, to je, tento moment som zabudol povedať. Naozaj veľmi je dôležité, aby mohol byť udeľovaný ten poplatok od nuly, čiže plynule, pretože aj v takýchto bohatších sídlach, ako je Bratislava, ale aj v menších, keď sa sídlo rozhodne zaviesť, zaviesť poplatok za rozvoj, nemalo by ísť pod 10 eur. No a povedzme, zoberme si znovu Bratislavu, keby niekde v Rusovciach vznikal skleník, ktorý dá prácu ľuďom a ktorý je tam absolútne na mieste, alebo na nejakom podobnom území, tak obec by bola nútená ho potom, ak vôbec zaviedla poplatok, tak aj tento skleník alebo iné podobné zariadenie spoplatniť najmenej 10-eurovým poplatkom a na to naozaj nie je žiaden, žiaden logický dôvod.
Preto, preto je veľmi, by veľmi skvalitnilo ten návrh, keby ten poplatok nemal strop, teda keby začínal od nuly a mal by len horný strop.

Ja myslím, že si rozumieme. Ja sa ospravedlňujem, naozaj pred rokom som tu nebol ja, možno ani niektorí z vás. Ja som hovoril skôr v duchu toho zákona.
Treba povedať ale, kolegovia, že tak, jak ste, sa snažíte ho opraviť, jednu jeho, jeden jeho nedostatok, ja som poukázal na iný. A núka vám tú myšlienku, aby ste sa ňou zaoberali. Máte väčšinu, môžete sa preukázať občanom, že na nich myslíte aj v takomto riziku. Lebo je tu riziko, vy ho možno, pán Bublavý, tak nevnímate, pretože netýka sa nejakým menších aglomerácií ani obcí.
V Bratislave je sakra rozdiel, že rozryjem štvrť, ja neviem, vo Vajnoroch, a peniaze, ktoré zinkasujem, dám na materskú škôlku v Dúbravke. To teda tí ľudia veľmi dobre pochopia, že oni znášali problémy, prach, špinu, prišli o výhľad, prišli o časť zelene a peniaze odišli, ja neviem, do BVS-ky, z ktorej niekedy človek nemá celkom istotu, že kade sa spláchnu, ako to už v BVS-kách býva, kade sa spláchnu ďalej.
Takže mne išlo o ten váš, tú vašu možnosť, ktorú, ktorú máte dnes uvažovať v druhom čítaní, a ponúkol som vám aj iný pohľad, že skutočne možno pred rokom toto bol motív, že prenesme teda na tých koncových spotrebiteľov, nech priplatia vlastne cez svoje byty, nech priplatia to, čo sa nechce štátu meniť na daňovom zákone, ktorý by jediný, znovu to zdôrazním, vyriešil financovanie prinajmenej Bratislavy a tých veľkých miest, ktoré sú v istej, v istej daňovej kríze.

Ďakujem. Dámy a páni, tá frazeológia o trestaní developerov iste nie je namieste a pochybujem, že by to aj chceli hlásať predkladatelia, lebo developeri sú takisto ako vodiči, no tak niektorí sú gauneri a nebezpeční na cestách a iní sú normálni a robia si iba svoju prácu.
Domnievam sa, že práve preto, že sa vzniesla okolo toho zákona takáto ideologická hmla akejsi vojny, a to treba, podotýkam, ja hovorím často o tých gaunerských developeroch, čiže ja si obrúsok pred ústa nekladiem, pokiaľ ide o tých, ktorí naozaj nadužívajú aj konexie v meste a získavajú lacno pozemky, alebo tí, ktorí tlačia to mesto na polia, na lúky v okolí, a tým spôsobujú fatálne dopravné problémy, preto je Bratislava stále takýmto spôsobom rozťahovaná, lebo tam je proste to lacnejšie, a nehľadia, nehľadia na žiadne koncepcie mesta.
No ale, no nie je toto naozaj zákon o developeroch, toto je zákon o poplatku. Skúsme sa na to pozrieť pohľadom teda absolútne racionálnym a povedať, že pre aký účel sa rozhodli poslanci vládnej koalície. Dávno sa volalo, áno, obce by mali mať nejakú reláciu medzi svojimi príjmami a nákladmi, ktoré im spôsobuje rast. To je logické, ale pri tomto zákone a zaoberali sme sa ním aj na úrovni samosprávy, samozrejme, tam tiež spôsobuje problémy, to oneskorovani, čiže to predĺženie lehoty platnosti by bolo veľmi namieste. Ani Bratislava zatiaľ nemá všeobecne záväzné nariadenie, aby to mohla stihnúť.
Podstatné na tom zákone je toto, peniaze sa idú vyberať nad rámec tzv. vyvolaných nákladov. Keby to nahrádzalo, tak by sa na ten zákon človek musel dívať úplne inak, ide to nad rámec vyvolaných nákladov, čiže ak, či už je to developer alebo proste staviteľ rodinného domu, potrebuje zo svojho pozemku upraviť východ na ulicu alebo potrebuje napojiť kanalizačné siete, všetky tieto náklady obec od neho má právo – a aj to bude robiť, bezpochyby –, aby ich uhradil sám z vlastného vrecka.
Čiže vznikajú tu peniaze navyše. Na čo majú byť tieto peniaze použité, zákon až tak veľmi nereguluje. Čosi tam je, čosi sa tam naznačuje, no ale nepamätá sa na to, že keď môže obec na tie účely, ktoré zákon vyhradzuje, peniaze použiť, tak iné peniaze, ktoré by na to bola použila, jej zostanú. Čiže cez tento, týmto spôsobom teda môže koniec koncov ušetrené peniaze použiť aj na to tzv. povestné prejedenie, na zvýšenie platov alebo na, alebo na všelijaké nezmysly a príležitosti ku bočným a korupčným záležitostiam. Čiže nie, nesmerujeme my k tomuto, ja bych sa hlavne prihováral, páni predkladatelia, aby ste zamysleli nad tou presnejšou špecifikáciou, lebo z môjho pohľadu toto by nemal byť zákon na prenasledovanie kohokoľvek, ani podnikateľov, ktorí stavajú. Mal by byť predovšetkým určený na zahojenie tej jazvy, ktorú každá, najmä väčšia investičná stavba spôsobí spoluobyvateľom v tom jednotlivom území. Nemal by prenasledovať bežných stavebníkov, to ste sa snažili už zmierniť, ale kolega Viskupič preukázal, že nie je ešte celkom.
A pokiaľ teda ide o podnikateľskú investičnú činnosť v tom bežnom rozsahu, ktorý je vždy veľkým, silným zásahom do situácie tých ľudí, ktorí žijú v tom teréne na okolí, tak podľa mojej mienky peniaze by sa nemali pripustiť prejesť alebo preinvestovať na iné veci, ale prioritne na zahojenie, jak som to nazval možno expresívne, tejto jazvy, ktorú v tom území to ľuďom spôsobí. Tam by mali tie peniaze zostať, mali by sa využiť najmä na to územie, keďže, zdôrazňujem, vyvolané náklady má obec tak či onak nárok požadovať.
Ak by som mal byť trochu skeptický voči tomu zákonu, ja ho, ja ho ako princíp podporujem, ale obávam sa, či si vládna koalícia nedláždi cestu k tomu, že i tak poddimenzované financovanie obcí sa teda má uspokojiť s tým, že bude vyberať peniaze jednoducho od občanov Slovenskej republiky. Lebo hádam si nemyslíme, že tento poplatok developer nezaráta do ceny metra štvorcového bytu a že ho uhradí zo svojich rodinných úspor. Každý jeden developer tento poplatok proste zaráta do nákladov a o toľko zdražejú nehnuteľnosti. To je krutá realita. Nebude koncovým platcom majiteľ firmy stavebnej, nebude koncovým platcom developer. Koncovým platcom bude ten, kto si bude kupovať byt, ako tu zdôraznil kolega Viskupič, aj ten, kto si bude kupovať malometrážny byt, a v zásade ten svoj štartovací byt, a sotva zákonodarca mienil vo svojom úmysle práve tohoto odberateľa toho, toho tovaru, toho bytu práve toho urobiť koncovým sponzorom rozvoja miest a obcí.
Ale ak to zostane v tejto podobe, tak, dámy a páni, práve toto sa vám môže stať pri tomto zákone, že jediným jeho dôsledkom bude, že jazvy, ktoré veľká investičná výstavba alebo teda každá investičná výstavba v teréne zanecháva, sa niekedy zhoja, niekedy menej, niekedy vôbec, lebo na to tam nie celkom presne pamätáte. Ale za to sa všetky tieto náklady do posledného centa prenesú do ceny metra štvorcového za byty. A tomu by sme sa mali spoločne snažiť zabrániť. Prinajmenej by sme sa mali snažiť, aby zákon skutočne mal úplne jasné, o čo mu ide. Keď chce trestať developerov, vážení, tak to ich teda nepotresce, lebo platiť budú všetci rovnako, a všetci rovnako, teda nevznikne medzi nimi nejaká konkurenčná disparita, čo je aj správne, veď to nechceme, nechceme jedných nejak potlačiť, druhých zvýhodniť. No ale to znamená, všetci to rovnako musia preniesť do ceny svojich pôžičiek a tým pádom do ceny, konečnej ceny za meter štvorcový bytu. Takže určite developerov, ak môžte o tom rozprávať, že toto je bič na develeperov, ale to určite nie je bič na developerov.
Čiže načo bude užitočné, poslednýkrát sa k tej otázke vraciam a tým bude ten zákon podľa mňa lepší, kým bude jasnejšie, že na čo je užitočný. Na čo bude užitočný ten balík peňazí, ktorý sa začne vyberať. Ja ako komunálny poslanec veľmi presne viem, ako si brúsia zuby na to aj samospráva, aj správa hlavného mesta, aj jednotlivé oddelenia, ktoré už vedia, čo by za to nakúpili v takých či onakých obstarávaniach.
Ja len prajem tomu zákonu jednu vec, aby sme naozaj spojili, že keď nejaká štvrť je zaťažená rozvojom, keď celé roky znášajú obyvatelia hluk, špinu, zoberú im výhľad, zoberú im intimitu, iným zoberú kus zelene. Opakujem každá investičná výstavba končí – najmä zo subjektívneho hľadiska tých jednotlivých občanov, ktorí tam žijú – zásahom do ich prostredia, ktorý nevítajú, spravidla ho nevítajú, aj keď sa častokrát po rokoch s tým vedia zmieriť a naučia sa s tým žiť, ale ten prvý zážitok je, nechajte nám našu štvrť, našu ulicu, náš kútik sveta na pokoji. Preto, preto ja by som odporúčal skutočne sústrediť sa na tú otázku, komu tie peniaze majú pomôcť. Majú pomôcť financovaniu miest a obcí?
Tak potom vás obviňujem, predkladatelia zákona, že namiesto aby ste riešili skutočne financovanie miest a obcí, ktoré sa dá riešiť iba novým daňovým, teda novým pohľadom na daňové prerozdelenie, tak zavádzate poplatok, ktorý v konečnom dôsledku nebudú platiť žiadni developeri, budú ho platiť tí, čo si budú kupovať tie metre štvorcové. Prenášate teda časť financovania, ktorú nechcem tuná odhadovať, ale v Bratislave to nemusia byť malé peniaze, prenášate zo štátu na kupujúcich byty. A to by nebol celkom pekný výsledok tohoto, inak všeobecne aj opozíciou prijímanej, tejto všeobecne aj opozíciou prijímanej myšlienky, že sa vytvorí poplatok za rozvoj. Ten bude účinný len vtedy, ak bude vám ako predkladateľom zákona jasné, prečo ho vlastne navrhujete, pre koho, v čí prospech a kto na to doplatí, kto to zaplatí.
Verím teda, že, že som celkom nesypal hrach na stenu. Ešte raz zopakujem, že som za to, aby vznikol, a roky to pripomínam, aby vznikla väzba medzi rozvojom mesta, záťažou mesta a jeho dopravy, jeho kanalizácií, jeho služieb a medzi, a medzi ziskami developerov. Ale verte a vidíte vy teraz sami, že stojí za to, aby sme o tom hovorili dlhšie, aby sme našli taký model, ktorý sa predkladateľom nevypomstí a ktorý nespôsobí ujmu niekomu, kto vôbec nebol vaším cieľom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem obom dámam za faktické poznámky. To je len k tomu, že prečo som sa prihlásil hneď, čiže toto by som, pán predsedajúci, povedal vždy, lebo som slušný.
A vecne. Myslím si, že vzhľadom na predchádzajúce dve volebné obdobia, nebola tá naša zhoda až taká vzácna, no mali sme vyššiu mieru zhody ako za posledný polrok, ale predpokladám, že tú debatu si pamätáme aj z predchádzajúceho volebného obdobia, a tie výhrady sme si vedeli niektorí ako keby predstaviť a de facto sa potvrdili naše slová. To znamená aj tá rekonštrukcia, aj ten územný, územná účinnosť výberu toho poplatku, aj rozdiel medzi malometrážnymi bytmi a IBV-čkou do 150 metrov štvorcových.
Takže možnože tento zákon a jeho oprava má šťastie, pretože ho predkladajú vládni poslanci a tým pádom môže prejsť, a vítam to, že sa tomu jednoznačne venuješ. A ja mám tak trocha, voľne premostím na pani Kaščákovú, aj ten názor a podporil som ten, ten váš návrh, že zrušiť a prísť s nejakým iným typom riešenia cez štandardizovaný poplatok nejakej miestnej dane, pretože mám, mám za to, že vyvolané investície jednoducho musia byť spoplatnené a nejaká tá výstavba by mala mať nejakú štábnu kultúru a podobne.
Takže uvidíme, kam sa to dostane. Vidím, že je tu obrovská ambícia ten zákon vylepšiť, a držme teda predkladateľom palce, aby to prešlo prvým čítaním, a v druhom čítaní nech sa to dostane do dobrej podoby.
Ďakujem.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Budaj.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som stručne povedať pár slov k tejto iniciatíve a možná by som ju chcel privítať, keďže sme sa aj stretli pri debate s predkladateľmi, keďže sa mi zdá, že pôvodne poslanecká iniciatíva, myslím, že pána poslanca Chomu a pána poslanca Rašiho zo septembra minulého roku nebola celkom dobre legislatívne uchopená a nastalo viacero problémov v tomto zákone.
Jeden problém konkrétne riešia navrhovatelia tejto novely a je to problém, že pri miestnom poplatku, kde samosprávy môžu prijať VZN-ká pri..., od, myslím, 10 do 35 eur pri výstavbe, nastal problém, že sa to dotýka aj rekonštrukcií, alebo zatepľovaní, alebo podobne, a toto majú predkladatelia snahu opraviť. Keďže som si myslel, že tu bude sedieť Gábor Gál, ja si aj celkom pamätám to hlasovanie z 29. 9., úplne to záverečné zo septembra z minulého volebného obdobia alebo teda z minulého roka a následne médiami prebehla hlavne táto časť. Kritika týchto zatepľovaní, kde ľudia, ktorí nijakým spôsobom nemenia takpovediac kvalitu života v oblastiach, kde sa nachádzajú staršie bytovky, chcú iba zatepliť alebo nejakým spôsobom zrekonštruovať byty, by podľa znenia tohoto zákona a následne prijatých VZN-iek v samospráve mohli platiť za metre štvorcové vo svojich bytoch a domoch poplatok, ktorý určí samospráva. A je teda dobre, že sa kolegovia rozhodli túto rekonštrukciu takpovediac vyňať alebo riešiť tak, ako navrhujú.
Tu by som videl aj z mojej strany podporu tohto legislatívneho zámeru, ale chcel by som otvoriť ešte dve skupiny problémov, ktoré, myslím si, že bude asi vhodnejšie rozobrať v následnom čítaní, ale aj v prvom čítaní, či sa nezamysleli zákonodarcovia aj nad tým, že vznikli nám v tomto predmetnom zákone ešte dve zanedbané skupiny problémov, a keďže sa bavíme o filozofii tohoto návrhu, i keď je to z môjho pohľadu oprava nie veľmi podareného návrhu zákona, či by sme sa na to nepozreli ešte takpovediac z vyššieho, z vyššieho poschodia a nesnažili by sme sa to riešiť iným typom poplatku ako to, že sa zaviedlo pod rúškom boja proti developerom typ poplatku, ktorý nebol veľmi dobre odkomunikovaný a veľmi dobre vnesený do právneho systému, a zaviedli sme poplatok, ktorý viac-menej môže viac uškodiť ako pomôcť.
Čiže okrem toho, že zákonodarcovia sa, teda alebo predkladatelia sa rozhodli, že vyjmú rekonštruované budované budovy, máme druhý typ problému a to je, že existuje reálny rozdiel medzi neviem prečo protežovanou skupinou ľudí, ktorí pri individuálnej bytovej výstavbe do 150 m² sú oslobodení od akéhokoľvek typu poplatku, ak aj samospráva rozhodne, že prijme VZN-ko na svojom území a bude vyžadovať tento poplatok. Čiže ľudia, ktorí budú stavať domy do 150 m², nebudú zákonom, tak ako je v súčasnom znení, a od 1. 11. má byť tuším účinný, nejakým spôsobom spoplatnení.
Na druhej strane, keďže ten zákon bol predstavený pod rúškom boja proti developerom, developer alebo investor, ktorý stavia malometrážne byty, 50, 60, 70 m², z tohoto vyňatý nebude. Čiže nám vzniká rozpor medzi ľuďmi, ktorí majú možno menšie finančné prostriedky a kupujú si malometrážne byty, sa budú skladať možno v území na infraštruktúru a na poplatok ľudí, ktorí si vedia vybudovať na základe individuálnej bytovej výstavby svoje vlastné bývanie, čiže 150 m², IBV-čka oslobodená od poplatku, 60, 70, 80, 90 m² byty budú platiť 35 eur za meter štvorcový v bytových domoch, ktoré vystavá developer.
Čiže s ohnivým mečom boja proti developerom sme nezaviedli celkom dobré pravidlo, lebo nižšia príjmová skupina sa bude musieť skladať na poplatok, ktorý nevieme vybrať, tak to vymyslel zákonodarca, ktorý nebudeme môcť vybrať od ľudí, ktorí si vystavajú svoje vlastné domy, a predpokladajme, že je to vyššia príjmová skupina, do 150 m². Nad týmto by sme sa mali teda zamyslieť a možno pre potreby druhého čítania prísť s nejakým riešením aj tohto stavu. Pretože čo to spôsobuje? My nemáme v centrách, my máme problémy vo veľkých mestách, kde teda developeri neprispievali na istý typ verejnoprospešnej infraštruktúry, a teda a cez ten inštitút vyvolanej investície, ktorý nebol účinný, je jeden fakt, ale máme aj problém s tzv. satelitnými, ako to nazvať, v obciach, centrami, kde nám vznikli nový typ výstavby, kde môžem voľne predpokladať, že bude obrovské percento novej IBV-čky, ktorá aj v súčasnom stave bude pod 150 m² a títo ľudia ani po novom sa nebudú nijakým spôsobom podieľať nejakým typom poplatku na to, aby pre infraštruktúru, ktorá je vo verejnom záujme, boli teda spoplatnení.
Čiže tento nepomer nemáme problém iba v centrách miest, máme problém takpovediac aj v menších sídlach a na dedinách, prvá vec. A druhá vec, ak odhliadneme od toho, teda že prvý problém je, ľudia s menšími príjmami sa skladajú na verejnoprospešnú infraštruktúru alebo musia odvádzať tento poplatok a ľudia s vyššími príjmami nemusia. Máme tu druhý balík problémov, a ten sa bude týkať prioritne Bratislavy a možno Košíc, že ak aj tento poplatok je vybratý v nejakej mestskej časti, neexistuje na základe súčasného právneho znenia, že v tejto mestskej časti alebo v tej štvrti, kde je vybratý, musí byť aj použitý. Myslím si, že to je hlavne teda problémom Bratislavy, ale viem si predstaviť aj iné krajské mestá alebo vyššie sídla, že to bude spôsobovať problém, ak prijmú VZN-ku a dostane sa to do centrálnej mestskej kasy, a tým pádom nám chýba predpoklad v zákone, že tam, kde ľudia tento poplatok zaplatia, tak tam aj bude použitý. Myslím si, že to je zložitý právny problém, a predpokladám, keďže toto je poslanecký návrh zákona, že, že nebola ambícia riešiť aj tento typ legislatívneho textu, ale mali by sme sa nad tým zamyslieť a ja teda garantujem, že u nás v hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti skúsime prísť s nejakým riešením, aby sme odstránili aj tento fakt, že ak to dáme na tie bratislavské pomery, že ak bude zavedený centrálnym VZN-kom v Bratislave vyrub, vyrubenie tohoto poplatku a vyzbierajú ho v Karlovke, nebol použitý v Dúbravke. To, toto by malo byť ako keby úmyslom zákonodarcu, aby tá spravodlivosť, že teda keď to, keď vyberiem od ľudí, ktorí mali úmysel, či už kúpiť, alebo vystavať si nejaké bývanie, tak aby to bolo použité, ten poplatok, v území, kde bol vybratý, a nie v nejakom úplne inom.
Čiže z hľadiska týchto dvoch problémov si myslím, že mohli byť už obsiahnuté, ale predpokladám, že vzhľadom na účinnosť alebo termín účinnosti od 1. 11. sa takpovediac hasil a viem, že Gábor Gál napr. sa pri prijímaní tohto návrhu zákona zdržal, takže ide konzistentne v tom, že ho chce asi opraviť, a ten najvypuklejší problém pri tých rekonštrukciách riešite, chcem teda upozorniť aj pre potreby tohoto pléna, že sú tu ďalšie dva, pre mňa nie menej dôležité a možnože, že nájdeme schodný legislatívny text na to, aby sme buď pozmeňovacími návrhmi toto vylepšili.
Zachytil som, že možnože bude posunutá účinnosť, to ja neviem, tohoto návrhu zákona, možno, že predkladatelia majú viacej informácií, celkom, ak rátam na prstoch, proste beh legislatívneho procesu, neviem, ako sa to dá stihnúť do 1. 11., ale možnože budeme nakoniec prekvapení.
Úplne na záver tohoto vstupu, ktorý hovorí o filozofii, privítaní tohoto návrhu zákona, deklarácii, podpory a otvorení ďalších dvoch problémov, by som chcel povedať jednu vec. Možno by sme si mali zobrať z tohoto príklad, pretože si myslím, že keby sme to boli alebo keby to boli páni navrhovatelia zo Žiliny a z Košíc, keďže to bol pán Choma a Raši, ktorí s tým návrhom zákona prišli, riešili komplexne a nie zbrklo, tak viem si predstaviť, že tento typ poplatku sa dá riešiť stálym a zavedeným typom poplatku, a to je nejaká daň proste z majetku a nemuseli sme zavádzať takto zložitý mechanizmus, ktorý nie je zavedený dobre.
Ak, ak to zhrniem, má problém, že tento poplatok nebude použitý na miestach, kde tí ľudia, ktorí sa naňho, nebude použitý v miestach, kde tí ľudia, ktorí sa naňho skladajú, reálne bývajú. Je tam reálny problém s tým, že jedna časť alebo sociálne slabšia skupina obyvateľov sa skladá na poplatok pre sociálne silnejších, čo by možno sociálni demokrati mohli na toto mať špeciálnu senzitivitu, a tretí problém, ktorý takto zbrklo zavedený poplatok vyvolal, je priamo riešený problém s rekonštrukciami.
Čiže ak by sme sa boli, možno to nechali prehnať nejakými analytickými jednotkami, pripravili best practices a nechali to prebehnúť štandardným legislatívnym procesom aj s pripomienkovým konaním, nemuseli sme tu a nemuseli ste vy, páni navrhovatelia, hasiť tento problém. Teraz je to tomu tak a dúfam, že sa tomuto do budúcna vyhneme.
Takže ďakujem za pozornosť, a či navrhovatelia, alebo ktokoľvek by mal záujem sa témam, ktoré som naznačil, venovať aj legislatívne, len to privítam a dúfam, že nájde politická vôľa, ak takéto, takéto pozmeňovacie návrhy môžu vzniknúť.
Ďakujem.