Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, takže pokračujem v druhom mojom zákone, a musím povedať, že znovu recyklovaný. A pozdravujem pani kolegyňu Tkáčovú z SDKÚ a pána Galbavého z SDKÚ, ktorí sedeli v týchto tu laviciach ešte za čias pani Radičovej, a odvtedy sme to dávali, tento zákon, novelu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov a tiež sme si sľúbili, že pokiaľ niekto z nás tu ostane v parlamente a tento problém nebude vyriešený, budeme to dávať stále.
Takže, kolegyne, kolegovia, znovu recyklovaný zákon a poviem to v kocke, nebudem to naťahovať, pretože áno, tento je iba na dvoch stranách, neni to nový, je to novela zákona, takže poďme na to.
Dúfam, že sme si uvedomili, že november 1989 spôsobil to, že do našej ústavy sa dostalo jedno ustanovenie, ktoré hovorí o nedotknuteľnosti vlastníckeho práva. Dúfam, že to máme ujasnené, že nechceme hovoriť, že užívateľ je nad vlastníkom, lebo keď tak to ešte nemáte v hlavách ujasnené, tak potom o tomto zákone ani neni dôvod debatovať, lebo tento zákon, ktorý ja novelizujem, moja novela odstraňuje to, aby užívateľ nebol nad vlastníkom. Aby vlastník bol ten, ktorého ty si budeš pýtať, užívateľ, či môžeš, či nemôžeš, nie naopak. Lebo socializmus bol založený na tom, že užívateľ poľnohospodárskej pôdy rozhodoval o vašom vlastníctve, čo tam bude, kedy tam bude, ako bude rozdelený, nebude rozdelený. Takže dúfam, že s týmto sme už vysporiadaní.
Čo je filozofia? Filozofia je tiež, samozrejme, čerpanie dotácií, ktoré idú na agrorezort, a v súčasnosti, teraz hovorím obrazne, keď prídete na Poľnohospodársku platobnú agentúru a poviete, že užívam v katastrálnom území, teraz si vymyslím, Madunice, užívam tieto pozemky, ktoré sú pod dotáciami, tak môžem vám povedať, že dajte čestné prehlásenie. Dávam čestné prehlásenie, že tieto pozemky užívam. Oni sa pozrú, že užívate? Je tam nejaký užívateľ? Keď je, je krížová kontrola a potom sa dočkáte dotácie hneď. Zablokujú, že pozor, ide sa hlásiť ďalší to z tohoto a začína ceremónia, dokazovanie, áno, nie. Na čestné prehlásenie. Nonsens, vážení, nonsens!
Zákon č. 229 Zb. o pôde, ktorý nadobudol účinnosť 24. júna 1991, tento dátum si zapamätajte, vážení kolegovia, hovorím ho tu možno po dvadsiatykrát v tejto sieni zákonnosti, od 24. júna 1991 nikto bez súhlasu vlastníka pôdy nemôže jeho pôdu užívať, § 2 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde v znení neskorších predpisov.
Pýtam sa, jak je to možné, že pri čerpaní dotácií neni tento paragraf uplatňovaný, že pokiaľ ty prídeš a žiadaš dotáciu, okrem toho, že ukážeš, že si nejaký agropodnikateľ, musíš ukázať list vlastníctva, lebo na jednu zmluvu, vážení. Lebo to je tá zákonná ochrana ústavy, ktorá hovorí, že vlastnícke právo je nedotknuteľné, že iba vlastník môže rozhodovať, komu dá do nájmu, alebo či to bude užívať sám.
Žiaľ, momentálne naša legislatíva - a hovoríme to od roku 2010 už - ďakujem pekne. Koľko sa za ten čas spravilo krívd na týchto vlastníkov, ktorí ani nevedia, možnože im užívajú pôdu a čerpajú na to dotácie? Lebo on, on je veľký agrobarón, on je veľký privatizatér, on je veľký transformátor, teda transformujúci pri jednotných roľníckych družstvách. No, vážení, nonsens! Nonsens! A preto dávam toto, myslím si, že piatykrát už v tomto pléne, že pokiaľ chce niekto čerpať dotáciu, tak buď má list vlastníctva, alebo má nájomnú zmluvu. Nič viacej, nič menej. Obrazne povedané. A ešte to spresníme trošku, že ak máte nájomnú zmluvu, tak mi neplatíš nájom, ako mi povedala pani Košútová. Nehnevaj sa, kolegyňa, neni si tu, nemôžeš sa brániť, ako si mi povedala, že veď naši ľudia nechcú peniaze za nájom. Naši peniaze nechcú za nájom? Peniaze? Naši ľudia? To je čo? To sme kde?
Takže, vážení, skultúrnime sa, poďme do normálneho kultúrneho sveta, ktorý hovorí o tom, že vlastník rozhoduje o tom, kto to bude užívať a bude treba dotácie na jeho pôdu.
Takže toto je hlavný účel tejto mojej novely zákona, zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Takže, vážení, nič viacej, nič menej, museli sme, samozrejme, tam opravovať aj zákon č. 543/2007 Z. z. o poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a s tými súvisiacimi predpismi.
Takže, vážení, chcem vás poprosiť, aby sme túto anomáliu a túto krádež, ja to hovorím, krádež na vlastníkovi, odstránili a aby ten, kto čerpe dotácie, buď predložil list vlastníctva, alebo nájomnú zmluvu, ktorú má nieže spred 20 rokov, ale má aktuálnu a má aktuálny živý vzťah s tým vlastníkom, to znamená, že mu to aj nájomné hradí. Či je to 5 euro alebo 50 euro, to je jedno, ale musí tam byť jasný vzťah, že užívateľ - vlastník a náš vzťah je založený na zmluve, ktorá funguje, lebo slovenské poľnohospodárstvo a naše agropodnikanie je založené na nájomných zmluvách. Až 90 % užívateľov poľnohospodárskej pôdy je v nájme, vážení, alebo malo byť malo byť v nájme. Iba 10 % sú vlastníci, ktorí gazdujú na vlastnom. Takže to si uvedomme a túto anomáliu, dúfam, že aj s vašou pomocou teraz konečne po 6 rokoch odstránime a dáme na stav, ktorý je aj v bežných ostatných krajinách EÚ normálny, a myslím, že transparentný.
Ďakujem pekne a žiadam podporu tohto, tejto mojej novely zákona.

Takže ďakujem veľmi pekne, kolegyne, kolegovia, že ste ma vypočuli, aj za vaše podnety, ktoré som si zapísal, a pokiaľ myslíte, že vaše svedomie je s tým uzrozumené, že by to mohlo prejsť ako nepolitická téma, ale ako záchrana našich lazov, časti našej krajiny, ktorá môže povedať aj svetu, ako tí naši predkovia žili, a môže dotiahnuť aj nejaký kapitál cez tú možnože turistiku, aj nejakú tú rekreáciu, tak budem veľmi rád.
No a končím tak, ako ja zvyknem, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, kolegyne, kolegovia, že ste na mňa reagovali, takže, samozrejme, že ja si neuzurpujem právo, že tento zákon porieši všetky boľačky a všetky iné nejaké možnosti, chcem povedať, dotácií a neviem čoho všetkého možného, podpory, ale všecko vítam, čo ste upozornili, pokiaľ sa to dá ešte opraviť v druhom čítaní, samozrejme, budem veľmi rád, keď to opravíte, pokiaľ nie, a ja si, otvorene vám poviem, že za tie 4 roky, som tu bol minulé volebné obdobie, zo 103 zákonov, ktoré som dával, mi prešli dve vety, takže ja si teraz tu nerobím veľké ružové okuliare, že toto mi prejde, ale bodaj by to prešlo, bodaj by už bola tu nová politická kultúra v tomto 7. volebnom období poslancov, ale keď už nič iné, tak aspoň upozorňujem na tento problém, a pokiaľ si to ministerstvá osvoja a možnože v inej podobe alebo ináč to vezmú, tak budem veľmi rád, takže veľmi pekne vám ďakujem.
A čo sa týka napríklad tých rozdielov v regiónoch, pani kolegyňa Kaščáková, no na to boli eurofondy. A sa pýtam, jak je to možné, že východné Slovensko má 54 % životnej úrovne EÚ a Bratislava 154. To nech mi niekto vysvetlí. A potom sa pýtajme, že kde vlastne je tá chyba, kde nás tlačí päta, takže ja to beriem tak, že áno, ani dodneska to vyrovnanie rozdielov nejako nevidím markantne. A už je tu 7. vláda a viete ako. A nič.
Takže berte takto, že to bol náš alebo je náš pokus, aby sme aspoň tí upadajúci nejakým spoločnostiam, ktoré proste ešte na tých lazoch fungujú, dali šancu, aby niečo bolo. Pokiaľ je to nedokonalé, budem veľmi rád, keď to v druhom čítaní, samozrejme, opravíte, a myslím, že spoločnými silami sa nám podarí takúto krásnu časť Slovenska zachrániť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja ti chcem každopádne poďakovať, že si vytiahol túto tému, a možno naozaj je do budúcnosti dôležité si pomenovať možno tie formy, ako to riešiť, ale najdôležitejšia je tá podstata, že naozaj vyťahuješ to, že ľudia sa chcú prinavrátiť k pôde a možno aj k takým ľudským hodnotám. Keď to raz obhospo... obhos..., keď raz na pôde hospodáril dedo, tak raz môže tam hospodáriť vnuk, a možno keď je mladý, nemá toľko finančných prostriedkov, aby to urobil, takže naozaj treba nájsť riešenie, že kto chce a má vzťah, aby sme naozaj dali týmto ľuďom priestor a aby sme aj každý kúsok zeme v tejto našej peknej krajine využívali na to, aby nás živila, aby sme neboli odkázaní od dovozu zvonku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ako som avizoval, chcem aj v rozprave trošku rozobrať filozofiu tohto zákona, aby sme to mali už. (Reakcia z pléna.) Ešte rozprava pokračuje. (Reakcia z pléna.) Nie, to nie je reakcia, to je rozprava, ako som avizoval. Áno, rozprava? (Rečník sa obrátil k predsedajúcemu.) Áno, áno. (Reakcia z pléna.)
Som v rozprave, pán kolega, takže máme to vykonzultované s pánom predsedajúcim.
Takže zareagujem asi prv na vás, pán kolega Dostál, že mne sa vidí, že toto sa nebije, toto sa nebije s reformou tej našej verejnej správy. Ja, samozrejme, tiež vidím veľa anomálií, ale myslím, že k tomu sa asi vrátime v ďalších zákonoch, ktoré, predpokladám, že v tomto volebnom období tu budú, týkajúce sa samospráv, a ja budem predkladať minimálne dva, ktoré nebudú riešiť laznícke, ale obecné veci terajšej samosprávy, ktorá funguje a má tiež, samozrejme, veľa chýb.
Ale musím povedať jedno, že pokiaľ tu budeme čakať na nejaké systémové riešenie a budeme čakať ešte štyri, osem, dvanásť rokov, tak tie laznícke osídlenia už tu vôbec nebudeme mať. To už bude aj..., už zbytočne, to už ani nedebatujme o tom, lebo tých systémových riešení som tu za tých sedem volebných období videl 1 500, aké tam budeme robiť, a zisťujeme, že stále len skáčeme. Raz špecializovaná štátna správa, potom všeobecná štátna správa, potom zase špecializovaná štátna správa a zase všeobecná štátna správa. A stále proste skáčeme a my nevieme, kam chceme ísť, a, samozrejme, tie, jak ste spomínali, že kantóny, pán Rybníček a župy a všetko možné, áno, O. K., ja tiež nemám s tým problém, ale myslím si, že to, že tá laznícka obec, resp. to roztrúsené osídlenie tam bude, či to, bude ju spravovať obec, teraz nejaké, možnože okres a teraz to spravuje malá obec, stále to laznícke osídlenie tam bude a o to nám v prvom rade ide.
A o čo nám išlo, to ešte vám musím priamo z návrhu zákona odcitovať, "zachovanie a obnova existenčne", opakujem, existenčne "ohrozeného unikátneho tradičného spôsobu bývania a hospodárenia". Ešte raz, existenčné ohrozenie unikátneho tradičného spôsobu bývania a hospodárenia na Slovensku. O to nám ide. Nejde nám o to proste, aby sme tam rozbíjali niečo, ale o udržanie a to je, myslím, že celý zmysel. A ja by som nebol rád, aby sa..., každá krajina..., aby sa nejakým spôsobom deštruovalo pohľad na tento zákon. Myslím si, že aj účinná krajinotvorba, ktorá by tu mala fungovať, hovorí o nejakej možnože vizuálnej panorámacii, panoramatizácii určitej, určitého štátu alebo krajiny. Keď si pozrieme Švajčiarsko, tak Alpy áno, krásne tento, hej. Pozrieme si Slovensko, nemali tam byť Tatry nie s nejakými mrakodrapmi pred nimi, ale Tatry, tak to vidíme. A ja by som povedal, že a dáme k tomu ďalšie laznícke osídlenie, ktoré tu máme, a to by mohol byť tiež nejaký imidž Slovenska a jak som už spomenul ten cestovný ruch a ďalšie veci, o tom ani nebudem debatovať.
Ale poďme k tomuto zákonu. A to znamená ako k zákonu, ako som povedal, že najväčším problémom bolo vymedzenie, tak preto sme špeciálne vykategorizovali obce, ktoré, ktoré k takémuto lazníckemu osídleniu sa hlásili a prakticky je ich v prílohe 125. Samozrejme, určité katastrálne územia môže mať aj viacej miestnych častí, takže v niektorých obciach máte miestne časti, ktoré, to laznícke osídlenie, akože priamo tam existuje. To znamená, tých miestnych častí bude možnože ďalších nejakých možnože 50, to znamená, celkove sa to bude týkať nejakých 150, 170 miestnych častí.
Obyvateľom, na ktorého sa táto dotácia z rezortu pôdohospodárstva a dopravy bude vzťahovať, je každá osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok svojho veku a na lazoch má trvalý pobyt a bežne obhospodaruje pôdu najmenej tisíc metrov štvorcových a trvalý pobyt má minimálne 20 rokov. To sú tí starousadlíci, to je tá ich pôvodná usadlosť, ktorá tam bola, fungovala možnože ešte z nejakého valašského osídlenia, neviem kedy, a prakticky my ju momentálne chceme zachovať existenčne, aby tam bolo. Lazníckym osídlením je, samozrejme, osada, ktorá sa nachádza, teda obydlie, ktoré sa nachádza v danej lazníckej oblasti na lazoch.
Ako ste hovorili, že obec bude iba takým prietokovým ohrievačom, tak my hovoríme jedno, že obec, samozrejme, musí v prvom rade tým obyvateľom, pokiaľ by tento zákon prešiel, obec musí povedať, aký nárok na to majú, aká je tu vlastne nejaká legislatíva, musí tam byť tá osveta. Bez osvety nespravíme nič. A práve sme povedali tak, že obec bude tým žiadateľom. To znamená, občan si bude pýtať, keď už bude vedieť, akú, aký nárok má na jednotlivé dotácie, tak obec dá..., občan dá žiadosť na obec a obec bude tá, ktorá bude dávať na ministerstvo. Hovoríme, že obec by mala mať v prvom rade jasno, čo tam potrebuje, či to, čo ten občan žiada, nie je nejakým spôsobom mimo misu, tak preto nebude to odtrhnuté od reality, oni to budú o tom rozhodovať, že ktoré tam budú žiadosti u nej dané, nedané, a táto žiadosť tohto občana bude postúpená cez laznícku obec priamo ministerstvu.
Na ministerstve bude, samozrejme, tiež určitá komisia, ktorá bude hľadieť na tú, by som povedal, technokratickú časť, aby tam boli všecky, by som povedal, doklady, ktoré sú potrebné k tomu. To znamená, listy vlastníctva, či spĺňa podmienky, na ktorú realizáciu ide, a ďalšie veci. Takže myslím, že toto je dosť vyšpecifikované v paragrafoch, ktoré tento zákon predkladá.
Samozrejme, okrem obyvateľa toho, ktorý dovŕšil osemnásty rok, má nárok na tú dodaciu na obyvateľa aj maloletá osoba a výška týchto dotácií je, keď už ministerstvo nejakú určí, a dúfam, že ministerstvo to prijme za svoje, tak je polovičná oproti tej plnoletej osobe. To myslím, že má svoju logiku, a nebudem to ďalej nejako rozoberať.
Dotácia, ktorá ide na rekonštrukciu bývania, tá hovorí o, samozrejme, určitých prísnejších kritériách, ktoré hovorí o tom, že tam už ten občan, ktorý o to bude žiadať, ten lazník, samozrejme, že bude musieť sa zaviazať, že 15 rokov bude tú stavbu potom užívať a bude jasne v prevádzkyschopnom stave na to, na čo požadoval, či už na to bývanie, alebo na to obrábanie. To znamená, že bude slúžiť tomu hospodárskemu účelu tá budova a tá stavba, ktorá z týchto dotácií sa akože..., bola financovaná.
Je tam tiež spolufinancovanie tohto lazníka a v tom naj-, by som povedal, že -lepšom prípade môže dostať až 90 % z danej dotácie na tú rekonštrukciu tohto obydlia a bývania na lazoch a, samozrejme, adekvátne to spolufinancovanie potom, zvyšok, tých 100 % hradí zo svojho rozpočtu ten príslušný lazník.
Podpora hospodárenia, to je ďalší ten typ z týchto typov podpôr, ktoré sme v tomto návrhu akože navrhli zákona, a tu prakticky, by som povedal, že sa očakáva bežné obhospodarovanie lazníckej osady, teda lazníckej pôdy na zachovanie a ochranu pôvodných ovocných stromov, údržbu vodných zdrojov, žriediel a prameňov a výrobu tradičných potravín. A takisto sa to môže až do tých 90 % týchto nákladov oprávnených, ktoré sú tam. To je tá krajinotvorba, ktorú ten človek momentálne robí alebo sa snaží robiť aj bez tej podpory, a nechcite mi povedať, že na tých lazoch máme vekový priemer 30 rokov. To je, dúfam, že nám jasné, že tam väčšinou nám ostávajú už iba tí prestarlí, čo sú na dôchodku, a títo prakticky už fyzicky nie sú v stave, tak preto je to jeden stimul, aby sme zachovali ten unikát, aby možnože tie stimuly primäli aj tú mladšiu generáciu si povedať, že dobre, tak ostanem tuná pri svojom otcovi a budem fungovať, alebo nejaký synovec, nejaký iný z príbuzenského vzťahu člen príde a povie, že áno, chcem, aby tá tradícia na tých lazoch pokračovala našej rodiny, lebo tú už máme 300 rokov, 200 rokov tu sme, tak je hanba, že my ju tu nevieme udržať.
Takže štát, myslím si, že tu by si mal podať pomocnú ruku, či sa ti to páči alebo nepáči, a nebudeme debatovať, či je to samospráva malá, veľká, obec má 50 obyvateľov, 5-tisíc obyvateľov, to je jedno, lebo tie financie prídu z ministerstva a obec iba bude sústreďovať tie žiadosti, ktoré pôjdu, a bude ich postupovať ďalej a povie, že áno, to sú naše žiadosti, a, samozrejme, bude viesť nejakú tú evidenciu o nich a bude, samozrejme, hlásiť na ministerstvo, že čo sa vyčerpalo, čo nie, a zvyšok bude musieť vrátiť, čo sa nevyčerpá.
To znamená, sú to účelovo viazané dotácie. Nemôžme ich tam dávať hala-bala, lebo tých rozkrádačiek, ktoré, či vezmeme hocijaké dotácie, eurofondy, už bolo dosť. Tak my sme proti účelovosti a presne viazanom a kontrolovanom, lebo u nás na Slovensku hlavne tá kontrola viazne, a myslím si, že tu, keby teda to prešlo do druhého čítania, myslím, že aj s vašou podporou, myslím, že by sme to vedeli ešte aj sprísniť, jak sa vám to zdá, že v zákone je toho málo na tú kontrolu týchto poskytovaných dotácií.
Dávali sme tam ešte ďalšiu vec, a síce že dokedy sa žiadosť predkladá ministerstvu. Priamo sme to viazali na určitý dátum a to je marec príslušného roku, kedy by to malo ísť, a následne tá komisia, ktorá je na ministerstve, ktorá je zriadená, zriaďuje ju minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, lebo gro tých dotácií ide z toho nášho ministerstva pôdohospodárstva, tak, samozrejme, že ona potom musí to vyhodnotiť v lehote do 30 dní, a pokiaľ sú tam nejaké chyby, samozrejme, musí to ten, teda tá obec cez toho žiadateľa opraviť.
Samozrejme, v tejto komisii na ministerstve nemôže byť človek, ktorý je v konflikte záujmov, to znamená, nemôže byť obyvateľov lazov alebo ináč prepojený s týmto žiadateľom, takže myslím, že aj túto nejakú príslušnú nekalú činnosť, ktorá by mohla pri tejto transakcii vzniknúť, sme vylúčili už priamo v znení zákona v § 11.
Ako som spomínal, na túto dotáciu neni právny nárok. To znamená, je to na vôli ministerstva, či vezme do svojho portfólia, že takýmto spôsobom chceme posilniť naše tradičné hospodárenie a udržať tam tie laznícke aj osoby, aj obydlia v prevádzkyschopnom stave. Zničiť neni problém, udržať je problém a postaviť ešte väčší problém. Takže mne sa zdá, že tá minimálna údržba, na ktorú by sme mali zo strany štátu dávať týmto ľuďom, ktorí tam sú, myslím, že je na mieste, a nemali by sme ju nejakým spôsobom podceňovať a degradovať, či tu bude nejaká reforma, alebo nebude reforma, o päť rokov, o desať, o pätnásť, nejaká systémová. Teraz lazy plačú, teraz sa len vyľudňujú, teraz tam ostane krajina, ktorá nebude mať správcu, pokiaľ štát nezareaguje.
Myslím si, že ďalšie ministerstvo, ktoré v našom zákone citujem, je ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, a rátame s tým, že malo by zabezpečiť, ako som povedal, jednak prispieť a zohľadňovať pri pláne rozpočtu na údržbu a rekonštrukciu ciest aj túto charakteristiku tejto obce a týchto lazníckych osídlení, to znamená, aby tam predsa len nejaká čiastka možnože bola povedaná, áno, oni potrebujú toho viacej, pretože je to takéto rozptýlené osídlenie, a druhú vec, ktorú chceme, aby minister dopravy si nejakým spôsobom do tých svojich dotačných schém možnože osvojil, aby úseky trás autobusových liniek, ktoré potrebujú zvážať deti do školy z týchto lazov, aby tiež bola tam určitá podpora a aby sme prakticky zabezpečili aj vzdelanosť týchto detí, ktoré na týchto lazoch žijú, a nevyháňali ich preč. Je to do veku 26. roku, to znamená, aj študenti vysokých škôl aby mali tam tiež určitú dotáciu, že možná formu denného štúdia, samozrejme, nie na nejaké externé a iné.
Takže asi tak. A myslím si, že tu nejdeme vytĺkať nejaký politický kapitál, možnože to uznáte všetci, chceme iba pomôcť tejto časti nášho obyvateľstva, ktoré na týchto lazoch ešte, chvalabohu, žije, a ja ako ornitológ musím povedať, že niekedy tam nachádzame priamo u nich aj druhy, ktoré by som nečakal, že v takejto nadmorskej výške sa vyskytnú, a sú tam. To znamená, tým, že on to tam obrába, že tam nejakým spôsobom funguje, či je tam už tá nejaká stajňa, možnože nejaký senník, aj viaže určité, by som povedal, tú pestrosť avifauny, a ja som rád, že takéto laznícke osídlenia ešte máme.
Vážení, myslím, že to je zhruba v kocke o tých technikáliách tohto zákona. Pokiaľ som niečo, samozrejme, že vynechal, tak myslím, že každý návrh zákona má pred sebou, je to nový návrh zákona, takýto zákon tu ešte nemáme, takže ideme do niečoho nového, a bol by som veľmi rád, keby sme spoločnými silami dali šancu týmto ľuďom, aby mohli sme aj do budúcna hovoriť našim potomkom, že dedičstvo našich otcov zachovaj nám, Pane, tak sme ho zachovali, lebo to, čo sme už tu zruinovali, koľko dedičstva sme pri privatizácii a likvidácii podnikov, a nechcem hovoriť o družstvách poľnohospodárskych, čo sme tu urobili za tých 25 rokov, stačilo, tak aspoň nejakú časť, povedzme, že nie sme barbari, sme kultúrni občania našej republiky a vážime si dedičstvo našich predkov.
Takže ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli, a milerád odpoviem aj na faktické pripomienky, ktoré sú na mňa prihlásené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Takže ja, pán kolega, vidím rozdiel medzi tým, čo sledujeme reformou samosprávy, a v tom, čo sledujeme lazníckym zákonom.
Ja cez laznícky zákon vidím to, že môžeme prinavrátiť ľuďom hodnotu. A tá hodnota je vzťah k pôde, čím sa môže meniť aj pohľad ľudí na potravinovú sebestačnosť. Ak by sme na bio boom nadviazali podľa môjho názoru laznícky zákon, myslím si, že by sme prinavrátili vážnosť pôdohospodárstvu, čo dnes chýba. Dnes je 2 100 žiadostí o farmárčenie mladých farmárov a pani ministerka je schopná dať dotáciu 800 ľuďom. Zvyšní ľudia ostanú neporiešení a majú vzťah k tej pôde. Ja si myslím, že možno by sme vedeli motivovať aj iných ľudí a naozaj sa uberali formou sebestačnosti potravinovej.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Áno, vskutku aj v súvislosti s týmto zákonom je veľmi dôležité to, čo urobil poslanec Dostál, čiže upozorniť na obrovskú absenciu reformy samosprávy a celého postoja medzi centrom, medzi Bratislavou a regiónmi Slovenska. Zákony, ktoré riadia tento vzťah, aj právomoci samosprávy alebo regionálnej správy, sú staré, sú neúčinné, dokonca vytvárajú korupčné prostredia. A hlavne z finančnej stránky sú, bez diskusie, neudržateľné, čo najviac ukazujú väčšie mestá, samozrejme.
Tie menšie mestá, pokiaľ ako-tak dokážu svietiť, tak všetko ostatné v tej obci si často občania urobia svojpomocne a akýmsi spôsobom prežívajú. Horšie je to ale v mestách, ktorých organizmus si už vyžaduje naozaj systematické a kvalitné služby zo strany verejnej správy.
Treba povedať, že centralizmus zostal, pokiaľ ide o financie, už pri vstupe do eurozóny prišlo k viacerým fiškálnym trikom, ktorými sa vtedajší minister financií, ktorými zamaskoval nepripravenosť alebo, dá sa povedať, nezrelosť situácie na Slovensku ku prijatiu eura. Takým trikom bolo napríklad tvrdenie, že diaľnice, ktoré Európska únia vyčíslila, ak si to dobre pamätám, na 600 mld. vtedajších slovenských korún, jednoducho v budúcnosti budú stavať súkromníci a to nebude ťarcha Slovenskej republiky. Dnes vieme, že aj pri PPP projektoch celú ťarchu znáša Slovenská republika a PPP projekty v našom vydaní nie sú projektami, kde by prichádzal investor, ale je to celkom inak.
Rovnako to bolo aj pri decentralizácii niektorých kompetencií... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 32 z 5. septembra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o podpore zachovania územia s rozptýleným osídlením a jeho obyvateľov (tlač 163). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého, predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, ak ste nejakí na balkóne, dobrý deň už, ja už beriem deviatu hodinu, že už je to deň, ráno je u mňa do ôsmej hodiny. Takže dúfam, že dnešný deň prežijeme tak, aby sme sa večer nemuseli hanbiť, ako sme ho strávili a čo sme v Národnej rade možno odsúhlasili alebo neodsúhlasili.
Takže poďme k návrhu zákona, ktorý si dovolím vám teraz predložiť, a musím povedať, že berte to tak, ako je to v tom prvom čítaní, že prvé čítanie je hlavne na to, aby sme určitý podnet predniesli v tejto sieni zákonnosti, ako hovoril náš kolega Janko Mičovský, pre našich zákonodarcov a aj aby oni hlasovaním posúdili, či tento problém je potrebné riešiť v tejto dobe, teraz alebo do budúcna alebo neni potrebné riešiť.
Pozdravujem z tohto miesta aj mojich kolegov, bývalých poslancov Jána Mičovského a Mikuláša Hubu, ktorí, prakticky oni boli iniciátormi tohto zákona ešte v minulom volebnom období, a sme si povedali, že pokiaľ niekto z nás tu bude a tento problém vyriešený nebude v tejto republike, tak bude ho stále tento poslanec, resp. naše hnutie predkladať. Takže predkladáme ho teraz už druhýkrát, v tomto volebnom období prvý raz. Mali sme tu včera aj predvčerom debatu o volebnom rokovacom poriadku Národnej rady a mnohí ste nám vyčítali..., mnohí. Bola tu aj výčitka, že dávame iba jednovetné, jednoslovné pozmeňujúce návrhy. Bolo to zo strany opozičných, teda koaličných partnerov. Tak, vážení kolegovia, teraz tu máte celý nový zákon z nášho portfólia, Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, máte ho tu v celej plejáde, takže nedávame iba jednovetné a jednoslovné.
Na druhej strane musím povedať, že niekedy aj jedno slovo alebo jedna veta zmení zmysel buď v dobrom, alebo v zlom daného zákona. Takže nejde o kvantitu, ale mne ide o kvalitu, a keď tá jedna veta alebo jedno slovo pomôže, tak ja ju tam dám a môžte ma tu aj 30-krát zahriakávať, že jaké dávame tie pozmeňujúce návrhy.
Vrátim sa trošku do budúcnosti, teda do budúcnosti, do minulosti. Pán Glváč si to bude pamätať tiež, ako ma tu pani Košútová, bývalá poslankyňa SMER-u z nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, zahriakovala, že, pán Fecko, vy si myslíte, že 36-bodový pozmeňujúci návrh je hodný poslanca? To predsa budú dávať ministri, nie poslanci Národnej rady. Lebo takéto som dával pozmeňujúce návrhy. Takže berte to takto, že dávam také návrhy, ktoré riešia problematiku veci, a neberem ohľad, či je to jednostranový alebo dvojstranový.
Ale poďme k veci. Včera sme tu rozprávali o tom, aby zákony sledovali blaho našich občanov. Áno, blaho našich občanov, ale všetkých občanov. To znamená, 5,4 mil. národu slovenského. Nie vyvolených privatizérov, nie vyvolených nejakých straníckych nominantov, nie vyvolených neviem koho, ale všetkých občanov. A, žiaľ, táto skupina občanov, občanov, ktorí bývajú na území s rozptýleným osídlením, u nás sa to volá rôzne, kopanice, štály, lazy. My to voláme slangovo, dali sme tomu názov laznícky zákon. Títo ľudia, ktorí žijú na týchto lazoch, o týchto momentálne naša spoločnosť akoby záujem nemala. A ja sa hanbím, pretože tam sú naše korene. Musíme vedieť, skade sme prišli, čo sme a kam chceme ísť. A práve tu vidím ďalšiu možnosť, aby sme ukázali svetu, Európe a svetu, že aj my si vieme vážiť našich predkov, a keď vedia takúto podporu dať v Grécku, v Švédsku, v Rakúsku, v Rumunsku, pýtam sa, prečo my nevieme dať takúto podporu špeciálnu, ja hovorím, špeciálnu podporu pre obyvateľov týchto lazov.
Chcem na začiatok upozorniť, že to neni podpora ani záhradkových osád, ani chatových osád, je to zákon pre zachovanie pôvodného lazníckeho osídlenia na našom území. Samozrejme, v súčasnosti vidíme trend chalupárčenia. Že mnoho ľudí z miest si kupuje tam tieto obydlia a snaží sa tam to nejakým spôsobom prevádzkovať. V prvom rade náš zákon hovorí o starousadlíkoch, o tých pôvodných, ktorí tam ešte žijú, a ja som rád, že ešte ich vôbec máme tam nejakých, a myslím si, že mali by sme im dať tú šancu, aby tam mohli žiť a možno pripraviť pre ďalšie generácie ďalší nejaký ten možný rozvoj. Nie všetci ľudia chcú žiť dennodenne v stresoch, nie všetci ľudia potrebujú sa naháňať za hmotnými statkami, nie všetci ľudia potrebujú žiť v mestách, nie všetci ľudia chcú sa voziť v bavorákoch, lebo niektorí si takto stavajú svoj životný sen, a že má okolo seba nejakých bodygardov, ktorí ho budú ochraňovať, sú aj ľudia, ktorí chcú žiť prírodným životom, spokojní, v kľude aj na tých našich lazoch na Slovensku, a myslím si, že takýmto by sme mali dať šancu.
To, že je to aj jeden, jeden zo segmentov, ako možnože aj zvýrazniť náš cestovný ruch a upozorniť, že máme aj takéto možnosti na Slovensku, dúfam, že vám netreba hovoriť. Japonec nepotrebuje si prísť pozrieť na Slovensku mrakodrapy ani štvorprúdové diaľnice, lebo tých má doma dosť. Ale keď mu povieme, že pôjde spať do senníka na nejaký Praznov, tak povie, super, toto tam nemáme. Tam si pôjde a viem si predstaviť cestovnú agentúru, ktorá by urobila túru po našich lazoch v svojom programe cestovnej kancelárie. Pýtam sa, my to nevieme predať? A nie predať tým spôsobom, že neudržateľne to zdrancujeme. My to nevieme predať normálne, ľudsky, že podporiť, dať cestovnej kancelárii, nech sa páči, máš tam, zavolaj.
Mal som tu kolegu ornitológa z Nového Zélandu, už som to spomínal. Nový Zéland berieme, že je veľká životná úroveň, super, každý by sa tam chcel ísť aspoň raz pozrieť, ja som tam ešte nebol. Na Poľane, mali sme tam ornitologický tábor, ráno o tretej vstával, na úbočí sedel, pozeral na východ slnka a vzdal hold slovenskej krajine vetou: "Toto my na Novom Zélande nemáme." Len my si to nevieme vážiť, ľudia boží. My si nevieme vážiť, čo tu my máme. Tak preto aj tento zákon sleduje tento, by som povedal, že rámec, aby sme aj túto, túto našu nejakú časť územia zvýraznili a hlavne nieže zvýraznili, ale podporili, aby aj naše ďalšie generácie tam mohli fungovať a žiť.
Tento zákon nevychádza zo vzduchoprázdna, s kolegami sme si ho nevycucali z prsta, mali sme, hlavne kolega Huba a Mičovský, trojročné tour, ja som bol, musím povedať, minimálne, je to hlavne ich robota po týchto lazoch aj s kolegyňou Mezenskou ešte, našou bývalou poslankyňou, a debatovali sme s týmito starostami, ľuďmi. Ja som bol asi na troch takýchto lazoch, a keď sme boli v Mníšku nad Popradom, tak môžem vám povedať, že osemčlenná rodina, ktorá tam fungovala, boli tam aj staré objekty, aj nové objekty, tie deti, bolo tam ich asi šesť od veku nejakých osem rokov po nejakých dvanásť rokov, bolo tam aj nejaké ešte batoľa, videli ste krásu a radosť v ich očiach. Oni tam vyrástli, oni tam chcú žiť. On nepotrebuje iné, lebo on berie, že toto je život, a nebojí sa ísť ani kopať do záhrady, nebojí sa ísť do toho lesa pozbierať konáre, keď potrebuje si niečo priniesť, nejaké to drevo, a v tom vidí aj zmysel života. Sme sa ho pýtali, či sa chce odsťahovať do mesta, on sa nechce. Jemu je tam dobre. Vážení, neberme ľuďom nádej, aby žili tam, kde im je dobre. A máme takých, takýchto ľudí a som rád, že ešte máme.
Samozrejme, že v našej legislatíve sa takýto spôsob lazníckeho osídlenia nikde nevyskytuje. To bol hlavný problém, ako to zadefinovať, takže gro sme uvažovali, akým spôsobom dať tomu nejakú, nejaký ten rámec. K tomu sa budem vyjadrovať v rozprave, do ktorej, pán predsedajúci, sa hlásim ako prvý po ukončení uvedenia tohto zákona, aby som tu zbytočne dvakrát to nehovoril. Takže riešili sme v prvom rade definíciu, k tomu sa potom, k tomu vyjadrím. A zmysel celého tohto zákona je podpora asi v troch, resp. v štyroch oblastiach, v kocke, rozoberiem to v rozprave ešte podrobnejšie.
V prvom rade dotáciu na človeka, starousadlíka, ktorý tam žije minimálne 20 rokov, druhá podpora na rekonštrukciu jeho obydlia aj senníkov a iných budov, ktoré sa nachádzajú, a po tretie podpora aj hospodárenia. Lebo musíme si uvedomiť, a ktorí si to neuvedomujete, tak si to láskavo nejako uvedomte, že oni vlastne sú údržbári, nemám rád tento výraz, lebo údržbári je u mňa niekde v nejakých technických službách, skôr by som povedal krajinotvorca v tej krajne, kde už možnože ani tie horaly, ani iné z družstva sa nedostanú, aj tam ten človek žije a on to tam tých päť-desať, možnože jeden hektár obrába. To znamená, on udržuje tú krajinu, lebo ináč nastupuje sukcesia druhov, to znamená, nastupuje les, nastupuje trnka, breza a ďalšie pionierske dreviny a z poľnohospodárskej pôdy sa nám stáva postupne lesná pôda. Máme 10-tisíc hektárov takto už momentálne zarastených a nevieme to definovať, či je v lesnej alebo v poľnohospodárskej v pôdnom fonde. Takže oni sú aj tí krajinotvorcovia tam hore na tých lazoch. Čiže aj to obhospodárovanie je tam v tomto našom zákone spomínané.
Kto bude ten, kto bude rozhodovať, tak v prvom rade je to naše ministerstvo, naše, som z poľnohospodárstva a životného prostredia, takže berte to tak, že naše ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ten bude prvý garant. A dali sme tam aj ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, pretože jedna časť dotácií sa týka aj možnosti úpravy ciest, lebo to je najväčší problém, cesty, udržiavanie ciest do týchto lazov a do týchto rozptýlených osídlení, ktorá, ktoré občania nám hovorili a starostovia týchto obcí; a po ďalšie aby sme dotovali, a resp. ministerstvo dopravy aby dotovalo aj určitú finančnú zložku pre študentov, čo sa týka školských spojov, resp. študentov aj na stredných a vysokých škôl do 26 rokov, aby sa mohli dostať z týchto lazov do nejakej tej prvej obce, kde ten autobus, kde tá doprava už funguje. Takže takúto dotáciu, navrhujeme, aby ministerstvo dopravy zakomponovalo do svojho nejakého finančného rámca, do svojej kapitoly.
Tieto nami navrhované dotácie pre obyvateľov lazov nie sú nárokovateľné. Opakujem ešte raz, nie sú zo zákona, že musíš na to dostať tento, túto, túto dotáciu, je to uvážení ministerstiev ako jedného, tak aj druhého. Nebude to dostávať priamo občan, ale pôjde to cez príslušnú obec laznícku, a nakoľko, ako som už spomínal úvodom, že nemali sme zadefinované, ktoré sú to laznícke obce, tak sme explicitne v prílohe tohto návrhu zákona uviedli 125 obcí Slovenska, ktoré sa zadefinovali – je tam aj Terchová, áno, pán kolega Laurenčík, máte aj vašu obec tam –, a zadefinovali sme to presne, explicitne, aby neboli zmätky-statky, že ten áno, ten nie. Ešte raz opakujem, je to prvé čítanie, pokiaľ budete, bude vaše svedomie komfortné s týmto zákonom a otvoríte a dáte ho do druhého čítania, samozrejme, sme pripravení pozmeňujúce návrhy ďalšie tam dať, ktoré vzídu a skvalitnia tento návrh zákona, tento návrh zákona.
Takže to by bolo asi v kocke k návrhu tohto zákona, hovorím k technikáliam, čo obnáša, sa vyjadrím v rozprave. A boli sme napadnutí, že neni tu vyčlenený rozpo..., teda dopad na štátny rozpočet, jako som spomínal, nechávame to na vôli ministrov ako jedného, tak aj pani ministerky, aby povedali, či je hodná kapitola ich rozpočtu pre takúto oblasť, aby vyčlenili adekvátnu časť z rozpočtu na budúci rok, resp. na rok 2018, pretože, pretože je, obdobie sme nastolili tak v tomto zákone, aby 2017. rok bol na ministerstvách – aj jednom, aj druhom – ten, kedy, a oni si budú môcť povedať, akú veľkú čistku financií môžu vyčleniť.
Pokiaľ by iba toto bolo v druhom čítaní nejakým spôsobom kameňom úrazu, aby nám zákon neprešiel a nebol schválený, tak, samozrejme, vyčíslime aj túto vec ekonomicky, aby bolo jasné, aký má to dosah na štátny rozpočet, ale hovorím, nateraz základnou našou filozofiou bolo, aby ministerstvá rozhodli, ako chcú podporiť aj túto oblasť našej, nášho života a našej krajiny.
Nemá vplyv tento zákon na podnikateľské prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie. Ako som už povedal, že to sú tí krajinotvorcovia, ktorí tam hore sa nám snažia udržať tú krajinu tak, ako sme ju mali doteraz.
Tento návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a ostatnými medzinárodnými dokumentami, ktorými je naša republika viazaná.
Takže, páni kolegovia a kolegyne, myslím si, že tento zákon – aspoň z nášho, z môjho hľadiska – neni politický, je reálny, ktorý rieši naprieč politickým spektrom problémy týchto občanov, ktorí žijú na týchto lazoch, tak myslím si, že požiadať vás o podporu by z mojej strany nemuselo vyznieť, mali by ste to podľa mňa prijať tak, že áno, je to aj váš zákon, ktorý urobí to blaho, o ktorom každý hovoríme, aj včera sme o tom hovorili, že ako blaho občanov tu chceme presadzovať, že to blaho pre tých, ja hovorím, 125 obcí, dajme stovku na každú obec, čo žije po týchto lazoch, to bude mať 12-tisíc ľudí. Čo to je? To je nejakých 20-tisíc ľudí, takže myslím si, že aj títo majú právo na to blaho, ktoré my tu každodenne opakujeme, že sme tu pre blaho občanov.
Takže, vážení, chcem vás poprosiť a požiadať o podporu tohto zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Dobré ráno prajem tiež všetkým.
Pán predsedajúci, chcem vás požiadať, včera večer sa tu odohral taký incident, kde podľa nás bez toho, aby sme sa chceli hádať, pán predsedajúci Danko v tej chvíli naozaj nevhodným spôsobom, úplne neobjektívnym skákal do reči poslancovi Viskupičovi. Chcem vás poprosiť, aby sme mali naozaj možnosť bez toho, aby vznikali nejaké konflikty, dokončiť svoje faktické poznámky a hovoriť slobodne v súlade s rokovacím poriadkom.
Ďakujem.