Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Pán kolega Blanár, začnem od vás, ospravedlňujem sa, že vás som nespomenul, asi sa vás to dotklo, spomenul som naozaj všetkých v sále, ale vás som vynechal, takže to ma mrzí. To asi by som tam nechal. Ešte by som teda doplnil, že hovoríte o tom, že keď vy budete v opozícii. No, už ste naozaj v tej opozícii dlho neboli a ja vám odporúčam pozrieť si vyjadrenia Roberta Fica, keď bol v opozícii a k čomu vlastne nielen v sále, ale k čomu robil tlačovky a koľko ich robil a tak ďalej, tak to ja ešte sa mám veľa čo učiť, aby som zobral taký široký diapazón, ako zobral Robert Fico, keď bol v opozícii, takže to ešte máme čo dobiehať. Ale zabudli ste, no chápem, ste 12 rokov vo vláde, ale pozrite si, je to určite v archíve, nájdete to tam a zistíte, že vlastne zoberiete tie slová, čo ste pred chvíľkou povedali aj späť.
Pán kolega Tomáš, fakty. Áno, máte pravdu, toto druhé vyjadrenie, toto moje druhé vystúpenie nebolo vôbec založené na faktoch, bolo to založená reakcia na vás, tých faktov tam bolo málo a z tohto pohľadu, áno, na fakty, ak dovolíte spomeniem kolegyňu Zimenovú, lebo ona je v oblasti školstva doma.
A, pani Bašistová, áno, trošku opustili zákon o prídavkoch na deti a išli sme aj do školstva. Pán predkladateľ, by som povedal, popustil tú uzdu rozsahu, tak sme naňho reagovali, ale myslím si, že to, že to prospelo, prospelo tejto rozprave, pretože sme sa dotkli koreňov veci a to je to dôležité. Ak sa budeme baviť len o samotných 100 eurách, tak si tu veľa nepodiskutujeme, ale ja som hovoril o koreňoch vecí, kde to vzniklo a tak ďalej, takže tam to vidím, ten rozdiel.
Pán Tomáš, faktická poznámka a vystúpenie v rozprave je rozdiel, čiže v faktickej poznámke nemôžete reagovať na predrečníka, ale v rozprave môžte povedať to, čo si pripravíte, takže to len na také malé doplnenie ešte, keď ste reagovali teda na kolegu Dostála, ako vyskakuje, tak som trošku to tak dal na pravú mieru.
Takže vďaka za diskusiu a pekný deň prajem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Som si vedomý, že vstupujem do horúceho ringu, ale táto debata je, myslím si, že veľmi zmysluplná a budem reagovať teraz, pán predsedajúci, na výrok pána Kondróta o § 32, myslím. Idem reagovať na výroky predkladateľa, ktoré tu zazneli pri rozprave o jeho zákone, a poukážem aj na ten súvis, ktorý tu je, pretože rieši, tento zákon tu neprišiel len tak sčista-jasna, ale rieši nejakú situáciu, kde chce teda dať 100 euro rodičom. Takže som si istý, že všetko, čo poviem, súvisí s daným návrhom zákona a poďme teda k tomu.
Na úvod by som chcel povedať, že áno, nejdeme tu sa rozprávať o opatrení, ktoré ide ruinovať rozpočet. To určite nie, toto nie je vecou, že by sa tu teraz zruinoval rozpočet, pretože naozaj tých 6 miliónov euro, to som už spomenul v písomnej rozprave. Ale. Ja som hovoril aj pritom o tom bezplatnom školstve, na ktoré vy poukazujete, a to je práve to, čo je tu tak tvrdo skúšané, pretože vy čo ste použili, pán predkladateľ, pán Tomáš aj v tej vašej, vo vašich odpovediach, tak ste povedali, že za samotné štúdium sa neplatí. Tak ono by sme si, toto keby sme zobrali teraz túto analógiu, tak by sme si mohli povedať, že viete, u nás sa predávajú tiež na Slovensku nejaké autá v základnej výbave a jeden čas bolo tak, že sa predávalo auto v základnej výbave, ktoré nemalo absolútne nič len preto, aby sa dostala nízka cena, a za všetko ste si museli priplácať. Vieme, že v Nemecku, vyspelá krajina, autá v základnej výbave majú úplne iné prvky ako to, čo má naša základná výbava. Čiže naša, by som povedal, stredná výbava je nemecká základná výbava.
Čiže táto analógia jasne ukazuje, že vy síce poukazujete na to, že však samotné školstvo je bezplatné, ale tá služba toho školstva, toho vzdelávania už má toľko nadstavieb, za ktoré ten rodič musí priplácať. A kolegyňa Zimenová to veľmi pekne povedala a ukázala a vy ako rodič tiež musíte vedieť, že tá, to vzdelávanie ako také vás stojí peniaze, že musíte kupovať už aj zošity, ale teraz nemyslím zošity na písanie, ale aj učebnice, pracovné knihy a tak ďalej, ktoré sú súčasťou a ktoré sme zvykli ako rodičia vidieť, že to škola poskytovala. Dnes sa to nedeje. Paškvily okolo učebníc, ktoré sú nevyhovujúce a museli sa potom robiť nové a podobne, o tom by určite vám omnoho viacej radšej hovorili školáci.
Ale chcem tu povedať inú, inú premisu, a to je fungovanie štátu. Veď štát prečo vyberá dane od ľudí? Veď to je presne to, že peniaze plynú od ľudí do štátu a štát za to má poskytnúť kvalitné služby. To je očakávanie každého občana. Ak štát alebo ak vy prídete niekam, objednáte si nejakú službu a vy tú službu nedostanete, tak vám vracajú peniaze, a toto presne mi príde. Vy vraciate ľuďom peniaze, lebo neviete zabezpečiť tú službu. To je to, čo som hovoril aj o tom automechanikovi. Ale, alebo keď teda sa darí štátu, ako hovoríte, že sa darí, tak potom znížte ceny. Však to je úplne prirodzené. Znížte cenu za tie služby. Nemusíte vracať peniaze späť, vy môžte znížiť tie ceny a to je práve o tom. Takže ten mechanizmus daní a služieb je tá základná premisa, ktorá tu je, a keď to, vy to neviete zabezpečiť tie služby, a preto dávate ako keby naspäť tie peniaze, uvedomujúc si, že nevieme vám zabezpečiť kvalitné vzdelanie, tak tuto teda alebo vidíme, že vám to vzdelanie stojí viacej, tak vám teda vraciame peniaze, lebo nevieme my zabezpečiť kvalitné vzdelanie.
A ešte by som sa vrátil krátko, lebo vy ste zástupca sociálnej demokracie a aj to, že to dávate, priznávate, že ľudia nemajú teda tie peniaze, že chcete im pomôcť, preto im dávate tých sto euro. A ja sa pýtam, po dvanástich rokoch vládnutia sociálnej demokracie prečo ľudia nemajú peniaze. Je cieľom alebo je politika sociálnej demokracie; a toto mi možno vysvetlíte, lebo tuto naozaj mám medzery; že ako by som mal chápať sociálnu demokraciu, lebo z toho, čo vidím, tak politika sociálnej demokracie znamená to, že máme v štáte chudobných ľudí a udržiavame ich chudobných. Že to je cieľom, aby proste nezbohatli tí ľudia, lebo to je, to je ten stav, ktorý tu máme. My stále máme tu stále rovnaký počet chudobných, ešte aj narastá, vo vláde sociálnej demokracie počet chudobných narastá, nevieme zabezpečiť im lepšiu prácu, nevieme im zabezpečiť lepšie vzdelanie, ale tak aspoň im dáme na, v prvom ročníku sto euro na školné. Takže toto ja naozaj absolútne neviem teraz uchopiť, že 12 rokov sociálnej demokracie a ľudia sú stále rovnako chudobní.
Takže; lebo áno, poviete, však zvyšujeme minimálnu mzdu. No áno, ale zvyšujete aj ceny energií. Kolega Galek by vám tu mohol a možno v ďalšom zákone vám trošku o tom porozpráva, ako vláda zvyšuje politickými rozhodnutiami ceny energií. Čiže naozaj, keď si nalejeme čistého vína, vy ste to veľmi dobre vymysleli, kolegovia zo sociálnej demokracie. Vy ste pochopili, že najväčšia skupina voličov sú práve tí, by som povedal, sociálne najslabší, na nich ste sa marketingovo zamerali, umožňuje vám to vládnuť a umožňuje vám to držať ich v zajatí. Samozrejme, tieto slová sa vám nepáčia, ale všetci, to je verejné tajomstvo, keby som povedal, že to takto je. Takže v skutočnosti toto je jasný príklad toho, že vy neviete zabezpečiť to bezplatné školstvo tak, ako by tá služba mala byť. Na západe, ako som povedal s tými autami. Základná výbava tých vozidiel je niekde úplne inde. Toto by sme očakávali od školstva, že dám to dieťa do školy a nemusím, mňa to už nestojí nič a to dieťa sa vzdeláva kvalitne, neni to ani tretia prekážka úspechu vzdelávania, nie je to vôbec nejaká prekážka úspechu vzdelávania, naše deti sú každým rokom múdrejšie. A vieme, že krajiny, napríklad Írsko zainvestovalo do vzdelávania a dostalo sa, stalo sa tigrom Európy.
Vzdelávanie je, by som povedal, tým koreňom úspechu krajiny. Čo si budeme hovoriť, však to by ste vy, múdri poslanci, vy to viete omnoho lepšie. Takže; ale to, že dáte sto euro prvákom, určite nezvýši kvalitu vzdelávania. A to je to, čo tu napádame, to je to, o čom hovoríme, že nerieši sa koreň problému, ale vracajú sa peniaze, lebo štát si uvedomuje, že ten koreň problému vyriešiť nevie, nevie. A toto je, toto je problém aj tejto vládnej koalície a aj vlastne marketingového pôsobenia strany SMER. Takže kratučká reakcia.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem, pani kolegyňa Zimenová, toto je tvoja parketa a ja som rád, že si vystúpila, dodala si práve tie fakty. Ja som hovoril skôr z pohľadu toho rodiča a z pohľadu možno aj tých pocitov tých rodičov. A ty si to podložila veľmi konkrétnymi aj číslami, aj skutočnosťami. A mňa veľmi až zarazilo, práve tá informácia, tým, že sa tomu až tak nevenujem, tak som nevedel, že vlastne je to tretia najväčšia prekážka úspechu vzdelávania, jak som pochopil. To je, to je veľmi vysoké miesto, by som povedal, a o to viac, keď hovoríme o úspechu vzdelávania, pretože my naozaj čelíme tomu, že Slovensko ako malá otvorená ekonomika s ťažkým, ťažkou orientáciou na priemysel potrebuje mať úspešných, vzdelaných ľudí, ak chceme sem pritiahnuť aj, by som povedal, odvetvia s vyššou pridanou hodnotou, bez toho to nepôjde. A keď vidíme, že máme tretiu najväčšiu prekážku, tak zrejme toto je, toto by sa mal hneď každý zamyslieť, ako toto odstrániť, lebo sa nedostaneme potom k tým odvetviam s vyššou pridanou hodnotou, pretože nebudeme mať pracovnú silu, ktorá by dokázala toto, tieto odvetvia napĺňať. Takže toto je naozaj veľmi alarmujúce. A aj samotná skutočnosť, že koľko tu máme ľudí, ktorí sú na hranici chudoby, je to rádovo cez pol milióna ľudí, takže toto sú vážne skutočnosti, a preto je vidieť, že ten systém tu nefunguje, keď tu, keď tu takéto, takéto skupiny ľudí máme a keď takéto prekážky tu máme. A dávať ľuďom naozaj, by som povedal, lepiť oči práve takýmito riešeniami, pekne si to povedala v úvode, že sa starajú o svojich voličov – a hlavne pred voľbami.
Takže vďaka.

Ďakujem veľmi pekne. Asi to nestihnem do faktickej poznámky, tak sa ešte potom prihlásim v ústnej rozprave.
Ale začal by som, kolega Farkašovský, áno, ja som myslel daňový bonus, ten mechanizmus tu existuje, čiže nemusíme vymýšľať nové mechanizmy, ak chceme ľuďom dať peniaze späť, tak je tu na to mechanizmus daňového bonusu, ten som myslel. Čiže v tom je ten veľký rozdiel.
Po druhé, štát má dať človeku kvalitné služby. Človek dáva peniaze, štátu peniaze, štát nemá dávať človeku späť peniaze, lebo tie od človeka bere, štát má dať človeku kvalitné služby. Tu vidíme, že štát nevie dať kvalitné služby, tak dáva peniaze. Toto tu proste nesedí, ale ja to ešte potom viacej rozoberem v ústnej rozprave.
Pán kolega Tomáš, tak pekne znie, boli sme to MY, boli sme to; áno, však samozrejme, 12 rokov vládnete, kto iný by to mohol byť, ak nie vy. Otázka je, kde je pôvod tých myšlienok a kto ich priniesol a kto na ne ukazuje, tam už to už nespomínate. Samozrejme, zaviedli ste ich, samozrejme, vy a možno v ústnej rozprave to trošku rozšírim aj s tými obedmi zadarmo. Pozrite, vy ste rodič a vaše deti chodia do školy, myslím, že už máte školopovinné, nie? Jedno. No tak ja teda sa bavím aj s tými deťmi nielen na škole mojich detí, ale, ale máme známych, ktorí chodia, povedzme si na rovinu, tie obedy, no čo vám poviem, to, čo nič nestojí, za nič nestojí. Takže tam je skôr problém s tou kvalitou tých obedov. To, že ich dáte zadarmo, áno, ale keď to dieťa nechce ten obed jesť, ani keď stojí euro dvadsať, tak pochybujem, že ho bude chcieť jesť, keď bude zadarmo. A určite máte skúsenosť zo školských jedální, keď vás pani učiteľky nútili jesť jedlo, ktoré vám nechutilo, tak, takže to je asi tak. No tak ja by som radšej investoval do kvalitného jedla a, samozrejme, nech sú kľudne zadarmo, ale nech sú kvalitné. To je to, o čom tu hovorím, stále sa tu bavíme o kvalite služieb, štát má dodávať kvalitné služby, bere od ľudí za to peniaze... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, mohli sme sa potešiť pri tomto zákone, pretože naozaj dať 100 euro rodičom prvákov, ktokoľvek peniaze dostáva, tak je to príjemné, čiže určite pri tomto sa sťažovať asi z tohto pohľadu nemalo by byť namieste. Ja to ešte, keby som to povedal osobnejšie, mám ešte dve deti, ktoré to majú pred sebou, takže o to viacej by som sa mohol potešiť, áno. (Zasmiatie sa rečníka.) Ale poviem vám, čo v skutočnosti vidím ako teda aj ako rodič, ktorý má už teda dve školopovinné.
Takže musím vám povedať, že vy, ktorí máte školopovinné deti a možno práve aj v tej základnej škole, tak vidíte, aké výdavky rodičov sprevádzajú. A naozaj my, možno z pohľadu poslancov to nie je nič, čo by sme nevedeli uniesť, ale sú ľudia, ktorí nemajú platy poslancov a pre tých je to, samozrejme, úplne iná záťaž. Mne tento návrh zákona príde ako, ako keby prídete s autom k automechanikovi a prídete si dať opraviť brzdy a automechanik vám povie, no, viete, ja to v skutočnosti opraviť neviem, ale dám vám peniaze na taxík a každý pondelok môžte chodiť taxíkom a ostatné dni, no, to už si musíte nejako poradiť sami. Že proste tu sa jasne ukazuje, že vláda nevie riešiť veci systémovo a tak potom musí ľuďom dávať peniaze na to, aby teda mali peniaze na to, aby doplnili vlastne tie výdavky, ktoré so školstvom majú. Pretože chcem pripomenúť aj predkladateľom, áno, bavíme sa tu, teda v dôvodovej správe máte ročné výdavky okolo 6,2; 6,4 milióna. Z pohľadu rozpočtu sú to, naozaj veľmi malá čiastka, čiže neni to ani tak z pohľadu rozpočtu nejaká finančná záťaž, skôr sa tu bavíme o tej filozofickej veci.
A ja tu chcem len povedať jednu vec, že samotná ústava hovorí v čl. 42, že občania majú právo na bezplatné vzdelávanie v základných a stredných školách. A tá bezplatnosť toho školstva, tak možno tí, ktorí si pamätajú ešte bývalý režim, tam majú možno nejakú predstavu a vstúpili do, by som povedal, porežimového obdobia s nejakou predstavou možno aj mylnou toho, že čo tá bezplatnosť by mala znamenať, a bezplatnosť je naozaj tvrdo skúšaná každým rokom a musím povedať, že dostáva poriadne na frak. A už len keby som uviedol taký príklad, nehovoriac o tom s narastajúcimi, narastajúce výdavky na školské potreby a podobne, ktoré tu sú, na ktoré sme neboli v minulosti až tak zvyknutí. Bezplatnosť sa vnímala tak, že školák nastúpi do školy a tým to haslo. Kúpite mu, dobre, možno mu kúpite tašku a kupujete mu, robíte mu desiatu, ale svojím spôsobom o viac sa nestaráte. Vidíme, že samotné školy majú, ťahajú za sebou historické dlhy a nie sú schopné rozvíjať vlastné školy tak, ako by si predstavovali. Preto tu máme aj vlastne združenie rodičov, priateľov školy, kde rodičia prispievajú, hoci by nemuseli, pretože to je združenie, do ktorého by nemali byť nútení prispievať, ale dobre vieme, že každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie. Takže, samozrejme, radi prispejeme, ale je to zase len náklad, ktorý musí byť. A vidíme, že tie školy naozaj hľadajú mnoho rôznych spôsobov, ako dostať viacej peňazí do školstva, pretože zo štátu do školstva dostatok peňazí netečie.
Takže ja to hovorím z pohľadu rodiča, keď sa pozerám na toto riešenie, ktoré tu SMER prináša, a vidím, akým spôsobom sa snaží suplovať vlastnú neschopnosť zabezpečiť fungujúce, kvalitné školstvo, tak tu strká teraz ľuďom peniaze do vačku, aby im ako keby zalepilo oči, aby si ľudia nevšimli to, že v skutočnosti zlyhalo systémové riešenie školstva, systémové riešenie bezplatného školstva, a mne to príde naozaj ako taký, také populistické uplácanie ľudí. Aj keď teda hovorím, že je to veľmi ľúbivé, lebo dávate ľuďom priamo peniaze, ale keď sa nad tým naozaj hlbšie zamyslíte, tak si uvedomíte, že len kompenzujete vlastnú neschopnosť postarať sa o také školstvo, aby bolo kvalitné, aby bolo bezplatné a tým pádom by v skutočnosti k takémuto kroku ani nemuselo prichádzať. Pretože keby ten rodič nemal výdavky s bezplatným školstvom, tak by tým pádom ani žiadne peniaze nepotreboval. O to viac, že sú tu aj iné mechanizmy, ako by sa to dalo nastaviť, napríklad prostredníctvom, prostredníctvom daňového bonusu pre deti nad 6 rokov, kde by automaticky teda deti dostávali tiež, by mohli využiť na tento účel.
Takže to je tá filozofia, že vy idete tou filozofiou poukážok, pomaly už za chvíľku na chleba, teraz už tu máme poukážku na školské potreby a podobné veci, a tak ako som povedal, je to, je to proste ukážka toho, osvedčenie toho, že školstvo neviete zabezpečiť tak, ako aj ústava hovorí, a ľuďom rastú výdavky, čím priznávate, že to školstvo nerobíte dobre. Takže to len možno také vyjadrenie rodiča.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

Ďakujem za slovo. Ďakujem za všetky pripomienky. Ja si myslím, že práve problematiku všeobecných lekárov sme určite neukončili. To je asi na dlhšie trate. Ale podstatné je, čo povedal pán Suchánek, aby sa nám nestalo, že naozaj lekári už teraz majú prideľovaných toľko tých pacientov, že nedokážu vlastne vyšetrovať všetkých. Ešte sa im pridajú kompetencie a ešte na to majú vlastne nejaké povinnosti vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Aby nám s tým – tak ľudsky to poviem – nepraskli, lebo začneme praskať my tu všetci v štáte.
A čo sa týka pána Kéryho. Pán poslanec, čas ukáže, že či sa nebudeme vracať späť a späť práve pri obidvoch oblastiach, ktoré návrh rieši. Ja si osobne myslím, že ak je to raz v zákone, len to úrady nejakým spôsobom nevyužívajú, je to problém, a teda nie je potrebné to komplikovať inou právnou normou. Na druhej strane chcem povedať, k vymeriavacím základom, ja si myslím, že sa opakovane budeme musieť dostať, lebo naozaj ešte nie sú jasné ani pravidlá zúčtovania.
Takže ďakujem.

Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, diskutujeme o návrhu krátkej novely zákona o sociálnom poistení, ktorá z môjho pohľadu obsahuje oproti platnému právnemu stavu problematické zmeny a to tým, že: po prvé, zavádza už existujúcu možnosť podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti na úrade práce územne príslušnom na konanie o zaradení žiadateľa do evidencie nezamestnaných. Po druhé, umožňuje úradu práce nepostúpiť žiadosť o priznanie dávky v nezamestnanosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. A po tretie, zavádza pojem neprihliadania žiadosti o dávku v nezamestnanosti, pričom nie je jasné, kto neprihliada na žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Problém sa týka správneho konania o dávke v nezamestnanosti, kde sa de facto vecne príslušným orgánom má stať tak úrad práce, ako aj Sociálna poisťovňa.
K prvému, problematickej zmene, by som povedala asi toľko. Správne konanie je právnymi normami upravený postup správnych orgánov, ktorý smeruje k vydaniu správneho aktu. V správnom konaní sa používajú dve procedurálne pravidlá, a síce procedurálne pravidlá vyplývajúce z príslušného zákona, takto je napríklad upravená procedúra správneho konania v zákone o sociálnom poistení, všeobecné procedurálne pravidlá, ktoré sú obsiahnuté napríklad v zákone 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Je dôležité si pripomenúť aj to, čo je vecná príslušnosť správneho orgánu. Správne konanie môžu vykonávať orgány verejnej správy, ktoré sú k tomu určené konkrétnou právnou normou. Je platným právnym aktom, ak úrad práce akokoľvek zasiahne do konania o dávkach sociálneho poistenia. Pripomínam teda autorom novely, že aj v platnom právnom stave je možné prijať žiadosť o dávku v nezamestnanosti úradom práce. Zákon o správnom konaní v § 20 sa k tomu stavia tak, ako som citovala.
Druhú problematickú zmenu, návrh ignoruje povinnosť vyplývajúcu z § 20 zákona o správnom konaní postúpiť bezodkladne takúto žiadosť Sociálnej poisťovni a ani nenavrhuje prípadnú zmenu v § 20 zákona o správnom konaní, ktorá by takýto postup umožnila. Teda chce zaviesť stav, v ktorom by úrady práce ignorovali zákon o správnom konaní. Jednoducho povedané, pri dodržiavaní zákonnosti budú úrady práce aj v navrhovanom právnom stave povinné bezodkladne postúpiť žiadosť o dávku v nezamestnanosti Sociálnej poisťovni, inak porušia čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Tretia problematická zmena z môjho pohľadu je v rozhodovacej činnosti úradov práce. Je dlhodobo čitateľná snaha redukovať počty rozhodnutí o uplatnení nárokov občanov, ktoré spadajú do ich rozhodovacej činnosti. Ide o model, ak sa dávka prizná, vydá správny orgán oznámenie o priznaní dávky. Ak sa neprizná, vydá správny orgán rozhodnutie, voči ktorému sa už, voči ktorému sa možno odvolať. V podstate tým úrad práce v prípade nezaradenia do evidencie nezamestnaných nepostúpi žiadosť o dávku Sociálnej poisťovni a de facto zabráni konaniu o dávke v nezamestnanosti ako správny orgán, ktorý nie je vecne príslušný. Preto by sa mala podľa môjho názoru celá časť návrhu týkajúca sa podávania žiadosti o dávky v nezamestnanosti na úradoch práce z návrhu vypustiť. Pretože tu si niekto mýli elektronickú výmenu informácií medzi štátnymi orgánmi s výmenou kompetencií štátnych orgánov. Nič nebráni tomu, aby žiadateľ o zaradenie do evidencie nezamestnaných nevyplnil s touto žiadosťou aj žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Úrad práce postúpi žiadosť Sociálnej poisťovni, ktorá začne konanie a preruší ho vtedy, kým jej úrad nezašle rozhodnutie o zamietnutí zaradenia do evidencie alebo oznámenia o zaradení do evidencie.
K vymeriavaciemu základu na sociálne poistenie sa nebudem vyjadrovať. Keby mal niekto zadanie vytvoriť čo najkomplikovanejší model poskytovania peňažného plnenia v období dovoleniek a Vianoc, čiže 13. a 14. plat, tak predložený návrh by bol medzi top favoritmi na víťaza. Napríklad podmieňovať redukovanie vymeriavacieho základu o časť vyplateného 14. platu vyplateným 13. platom je vec, v ktorej sa ťažko hľadá logika a k tomu sa určite ešte párkrát v budúcnosti budeme, bude potrebné vrátiť, a teda určite sa to bude do budúcnosti upravovať.
Máme otvorený zákon o sociálnom poistení a ja teda budem predkladať aj návrh zákona na základe združenia všeobecných lekárov pre dospelých. Úplne v krátkosti, členom Výboru Národnej rady pre sociálne veci bol zaslaný práve združením všeobecných lekárov pre dospelých žiadosť, aby sme teda ich, vypočuli ich požiadavky. Oni sa snažili takto vecne to riešiť aj s ministerstvom práce, ministerstvom zdravotníctva, Sociálnou poisťovňou a ide o, hlavný dôvod to, že v podstate ich ambulancie sú blokované pri tom, ako musia prehodnocovať péenky, a teda aj pri diagnózach, kedy, napríklad onkologických chorobách, kde naozaj je jasne zjavné na základe diagnózy a určenie, určením choroby, že ide o takú chorobu, ktorá za pár dní sa nezlepší. Napríklad ide o onkologické ochorenia a podobne alebo napríklad stavy po operáciách chrbtice, stavy po náročných operáciách srdiečka, stavy po operáciách s totálnou náhradou kĺbov, stavy po transplantácii orgánov a ťažké polytraumy, napríklad ak si odrežú ruku a podobne. Aj pri týchto, aj pri týchto diagnózach musia mať blokované ambulancie, a teda nemôžu vykonávať, nemôžu vykonávať vyšetrenie svojich pacientov, pretože zákon im ukladá, aby aj v prípadoch, kde naozaj nie je možné, že sa zo dňa na deň zmení diagnóza, aby sa, teda bolo nutné, aby ten človek prišiel na miesto a ešte aj bol vyhodnocovaný posudkovým lekárom.
Tiež sa zvyšuje počet vykonateľných kontrol posudzovania spôsobilosti na prácu, počet vykonávaných péeniek, počet novoohlásených óčeeriek navyšuje sa. Príde novela, kde budeme hovoriť o tzv. dlhodobej óčeerke, kde to všetko komplikuje vlastne frekvenciu toho, koľkokrát príde pacient na preposúdenie práve do ambulancie všeobecného lekára. Čiže tento môj pozmeňujúci návrh sa bude týkať práve zníženia frekvencie kontrol posudzovania spôsobilosti na prácu podľa diagnóz. A teda budem vynímať aj onkologické ochorenia, stavy po operáciách chrbtice, po operáciách s totálnou náhradou, stavy po transformácii orgánov a ťažké polytraumy, aby nebolo nutné týchto ľudí v podstate volať na tú posudkovú činnosť, keď vieme, že tá choroba bude trvať aj naďalej.
Ja teda navrhujem, aby pri výkone lekárskej posudkovej činnosti nebola osobná účasť poistenca alebo poškodeného nevyhnutná, to jest aby poistenec a poškodený boli pri výkone tejto posudkovej činnosti prítomní len vtedy, ak o to vyslovene posudkový lekár požiada. Samozrejme, v súlade s vládnym návrhom zákona zostáva zachované, že poistenec alebo poškodený budú vždy prítomní pri výkone lekárskej posudkovej činnosti, ak to sami, ak o to sami požiadajú. Súčasne tiež zostáva zachované, že ustanovenie sa netýka kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne pracovne neschopného poistenca.
Taktiež navrhujem, aby sa kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu vykonávala v lehotách určených posudkovým lekárom, nie však častejšie ako jedenkrát za dva mesiace. Kontrola sa vykoná v čase ordinačných hodín ošetrujúceho lekára, pričom jej trvanie je zvyčajne 1,5 hodiny. Počas toho času nemôže ošetrujúci lekár realizovať iné zdravotnícke výkony pre ostatných poistencov, čo sa prejaví nielen v bodovom súčte výkonov, ale aj vo finančnom ohodnotení na konci mesiaca, pričom odhadom ide o sumu približne 120 eur na mesiac a teda 1 440 eur ročne.
Taktiež sa navrhuje, aby sa z tejto, aby z tejto kontroly boli vyňaté prípady, u ktorých je jednoznačný predpoklad trvania dočasnej pracovnej neschopnosti najmenej 12 mesiacov. Ide o prípady, ktoré som spomínala, ako onkologické ochorenia, stavy po operáciách chrbtice, stavy po náročných operáciách srdca s výnimkou revaskulačných operácií, stavy po operácii s totálnou náhradou kĺbov, stavy po transplantácii orgánov a ťažké polytraumy.
Za účelom zvyšovania efektivity poskytovania zdravotnej starostlivosti s dôrazom na úsporu finančných prostriedkov sa navrhuje, aby poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykazoval potvrdenia o zdravotných výkonoch na účely sociálneho poistenia elektronicky. Ja som to už hovorila aj pánovi Rašimu, že jednoducho v dnešnej dobe péenky sa vypisujú na starých písacích strojoch a tí lekári už nedokážu mnohí ani zohnať tie pásky do tých strojov, takže naozaj aj pre, pre aj prehľadnosť, aj preto, aby šetrili títo lekári čas na pacienta, je potrebné, aby sa to zabezpečovalo elektronicky. Je naozaj načase, aby takéto náležitosti boli riešené v našom štáte, pretože je neprípustné, že lekár špecialista alebo aj všeobecný lekár zbytočne stráca čas tým, že musí vypísať péenku jednoducho na písacom stroji z roku Pána.
Takže ja už len prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Sone Gaborčákovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 1 v § 153 ods. 5 sa slová "ak posudkový lekár neurčí inak" nahrádzajú slovami "ak o to posudkový lekár požiada".
2. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 5, ktoré znejú:
"2. V § 153 ods. 8 prvá veta znie: „Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádza z podkladov ošetrujúceho lekára, 87), a spolupracuje s týmto lekárom, so všeobecným lekárom pre dospelých, 87a), a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne."
Poznámky pod čiarou k odkazom 87 a 87a znejú:
"87) § 2 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
87a) § 8 ods. 3 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov."
3. V § 154 ods. 3 písm. c) sa slová "určenom posudkovým lekárom" nahrádzajú slovami „dohodnutom s posudkovým lekárom".
4. V § 154 ods. 3 písm. d) sa slová "ak posudkový lekár neurčí inak" nahrádzajú slovami "ak o to posudkový lekár požiada".
5. V § 154 ods. 5 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo na inom mieste určenom dohodou medzi posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom" a vypúšťa sa druhá veta."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I doterajší bod 2 znie:
"2. V § 154 ods. 6 znie:
"(6) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva v lehotách určených posudkovým lekárom najviac raz za dva mesiace. Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa nevykonáva v prípadoch, ak pracovná neschopnosť posudzovanej osoby trvá najmenej 12 mesiacov."."
4. V čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 233 ods. 2 písm. c) sa na začiatku vkladá slovo "elektronicky"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, skončila som.

Téma udeľovania vyznamenaní našimi prezidentami by sa dala rozšíriť aj na otázku pána prezidenta Gašparoviča, ktorý dal najvyššie štátne vyznamenanie dôstojníkovi, ktorý zodpovedal za ochranu štátnej hranice presne na tom úseku a v tej dobe, kde došlo k usmrteniam nevinných ľudí vrátane osoby, ktorá bola psychicky nesvojprávna, ktorá sa len nešťastnou náhodou ocitla v blízkosti železnej opony. Vojaci ale boli vydrezúrovaní pod jeho velením, hrozili im prísne postihy, hrozil im Sabinov takzvaný, čiže vojenské väzenie, a v tejto atmosfére zastrelili aj túto staršiu občianku Devína, ktorá, ktorá ani nezamýšľala prejsť hranicu. Hranice boli vraždiaci stroj a tí, ktorí ho organizovali, sú u nás nositeľmi najvyšších štátnych vyznamenaní.

Nechám bokom tento vítaný súzvuk medzi Dostálom a Hrnkom, ako bývalý politický väzeň sa teším, že premostil tento návrh tieto dve, týchto dvoch politikov.
Chcem pripomenúť, pán predkladateľ, že všetky odškodnenia, ktoré sa udiali, sa udiali za vlád demokratov, aj všetky pamäťové zákony a bývalí predstavitelia bývalého režimu alebo teda členovia bývalej totalitnej strany len málokedy preukazovali nejaký prejav pokory. Za 26 rokov od vzniku Slovenskej republiky vládli vlády politikov z radov bývalej totalitnej strany 12 rokov a ďalších 12 rokov tu vládli vlády, ktoré záviseli od strán bývalých politikov alebo členov totalitnej strany. Dva roky vegetovala vláda Ivety Radičovej, vegetovala za to, že nič sa jej nedarilo, až nakoniec jej podrezali hrdlo.
To je našich 26 rokov, preto politickí väzni žijú aj po toľkých rokoch stále v takej nespokojnosti, pán Hrnko, akých ste ich našli. Ak sa ich osud vám úprimne uľútilo a nemysleli ste vôbec na žiadne politické body, čakal by som, že by ste podporili dobrý návrh, ktorý som opakovane predkladal. To ste ale neurobili, až ste prišli s týmto a ja budem zaňho – na rozdiel od vás – hlasovať. Toto je bilancia situácie.

Ďakujem pekne. Pán kolega, pravda, pravda a ešte raz pravda. Všetko, čo si povedal. A nebudeme teraz tu polemizovať, že tak alebo onak, myslím si, že je to výsmech tej spravodlivosti, čo sa tu deje. A ja som tiež z jednej rodiny, kde nás to postihlo, pretože som pravnuk kulaka a naši si zažili tiež svoje a moji strýkovia všetci dookola, rovesníci môjho otca, nemohli ísť na vysoké školy a skončili na učňovkách a kade-tade. Takže prakticky to, čo teraz oni, už sú nebohí a čo vnímajú a vnímajú naše rodiny, už teda rozšírené, je jedna veľká krivda, ktorá sa nie a nie nejakým spôsobom odčiniť.
Národ, ktorý sa nevie vysporiadať s históriou a nevie sa z nej poučiť, znovu do tej histórie padne a bude si ju musieť znovu prežiť a tu je ten veľký problém, že my strácame čas. My strácame čas a potom aj tá nádej pre našu ďalšiu generáciu, ktorú vychovávame a chceme vychovávať na Slovensku, má taký obraz, aký má. Mladí sa nechcú vrátiť, pretože tu nevidia, áno, aj tú spravodlivosť, aj tú čestnosť, aj tú otvorenosť proste, aby sme sa vysporiadali s tými, ktorí spôsobili ten 40-ročný útlak. A netvárme sa, že sme túto históriu neprežili a neboli sme tu. A žiaľ, my sme jej súčasníci, my sme ju zažili na vlastnej koži, niektorí možno mali vtedy 10 rokov, keď bola revolúcia ´89, niektorí mali 20, niektorí 30, ale my nemôžme ju kriviť. A eštebácke výsluhové dôchodky, to je doslova že výsmech. A dávali sme to už niekoľkokrát, aj keď sme tu mali našu kolegyňu Janku Šípošovú, tak ona bola tá bojovníčka, ktorá bojovala za to, a stále nie a nie, tento parlament sa s týmto nevie vysporiadať. Je to, kolegovia, kolegyne, nehnevajte sa, hanba, my opozícia robíme, čo môžme, ale nedá sa.
Takže, pán Hrnko, samozrejme, ja to podporím, neni s tým problém, ale s tým sa musíme vysporiadať aj do budúcna... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)