Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, vitajte v tejto rokovacej sále, zdravím aj nového predsedu výboru pre financie a rozpočet, ktorý bude dozerať na toto vystúpenie, verím.
Chcel by som možno začať tým, že pán minister trošku predstavil Program stability, ale pre tých možno, ktorí úplne nie ste vo verejných financiách doma, tak je veľmi, podľa mňa je ten výstižný samotný názov Program stability, a ak by ste chceli sa troška...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, vitajte v tejto rokovacej sále, zdravím aj nového predsedu výboru pre financie a rozpočet, ktorý bude dozerať na toto vystúpenie, verím.
Chcel by som možno začať tým, že pán minister trošku predstavil Program stability, ale pre tých možno, ktorí úplne nie ste vo verejných financiách doma, tak je veľmi, podľa mňa je ten výstižný samotný názov Program stability, a ak by ste chceli sa troška započúvať do môjho vystúpenia, tak skúsim možno vysvetliť, že prečo je tento Program stability taký dôležitý.
Program stability ide do čias vlastne ešte našej konvergencie, alebo teda ešte do čias, kedy sme neboli v eurozóne, a predtým vlastne takým predchodcom, sme mali tzv. konvergenčnú správu. Ale Program stability je vlastne nejaký fiškálny rámec, kde vlastne plán, zadefinované, ako sa bude rozpočtovať. Pretože Program stability vychádza v apríli, ako dobre viete, rozpočtový proces je dlhý proces, ktorý začína práve na jar a potom sa začnú odvíjať všetky kroky, až na jeseň sa stretneme s rozpočtom práve tu v Národnej rade, ktorý ušiel kus cesty cez rôzne rezorty a podobne, ale musí vychádzať z určitých východísk. Práve preto je veľmi dôležité, čo v tom v Programe stability, v takomto peknom dokumente, je vlastne napísané, a preto, ako aj pán minister zadefinoval, alebo teda predniesol pár takých základných ukazovateľov, tak sme mohli počuť, aký je východiskový stav.
Je však dôležité, práve preto, že ešte stále sa nachádzame v období deficitných rozpočtov, je dôležité, aby tam boli hlavne pomenované aj nejaké konsolidačné plány, konsolidačné opatrenia. Ja by som možno Program stability ešte prirovnal aj k takej možno najpresnejšej krištáľovej guli, ktorú ministerstvo financií môže mať na to, aby vedelo, ako má stavať rozpočet, čiže je to taký základ, od ktorého sa, od ktorého sa odráža.
Vieme, tak ako aj to zaznelo, že sa nachádzame v období ochladzovania tej európskej ekonomiky, dochádza k spomaľovaniu rastu, hovorím, k spomaľovaniu rastu, je dôležitý ten, že ten rast tu ešte stále je, ale ten rast sa spomaľuje. A toto, samozrejme, pre nás veľmi otvorenú ekonomiku, závislú teda primárne na Nemecku a na ďalších krajinách vyspelých, má dopad. A hovorím to preto, aby sme si to uvedomili, pretože budeme sa na tejto schôdzi baviť o sociálnych balíčkoch, budeme sa baviť o tom, koľko peňazí sa ide rozdať ľudom, a budeme ako keby možno žiť v takej tej eufórii, že však máme plné vrecká. No tie plné vrecká sme mali, pretože úrodné roky tu boli. Ale úrodné roky sa prejedli. Exminister, ešte vtedy teda pán minister Kažimír, predpokladal, že tento rok bude vrchol ekonomiky, ale potom teda skonštatoval, že vrchol už máme za sebou. A teda máme ho za sebou, to vidíme všetci. Udial sa minulý rok, a teda ideme práve do toho spomalenia rastu a ideme do čias, kedy už nemôžme očakávať, že budú také výrazné, by som povedal, darčeky v podobe príjmov, ktoré sú nad očakávania.
Vidíme to aj ako ekonómovia, keď máme na to aj taký pekný, veľmi pekný ukazovateľ, a to je produkčná medzera, ktorá vlastne hovorí o tom, že v nejakom období sa nachádzame a čo by trebalo asi tak robiť. Práve tá produkčná medzera vie ukázať, či sa nachádzame, ono sa to hovorí, že v období prehrievania alebo podchladenia. Samozrejme, ideálne je, ak je v strede. Nie vždy sa to dá. Ale prehrievanie znamená, že ako keby dupete na ten plyn viac, ako vaše auto vie dať, a, prirodzene, ten motor sa začne prehrievať. Dlhodobo možno to poznáme z nejakých pretekov automobilových, že ak vodiči ešte v čase, keď neboli také, proste tie modely tých áut také dobré, takéto dlhodobo prišli, išli, príliš išli, pardon, príliš išli na ten plný plyn, tak im ten motor aj odišiel a nemuseli vôbec dôjsť do cieľu. To len na to, aby sme priblížili.
A teda vidíme, že aj podľa tohto vidíme, že sa tým, že sa nachádzame v tom prehrievaní, v tom období prehrievania, vidíme, že máme tu tie dobré časy, ale tie dobré časy by sme mohli hodnotiť aj podľa toho, aké z hľadiska možno štátu a spravovania štátnych peňazí, koľko nadpríjmov alebo nad očakávania, koľko príjmov nad očakávania nad prognózy prišli. Pretože ako vieme, ekonómovia vlastne v prognózach, ktoré sa robia na jeseň, naprognózujú nejaké príjmy a potom príde realita. A videli sme, že posledné roky tá realita bola omnoho štedrejšia ako tie prognózy. Ale ten rozpočet sa musí stavať na základe platných prognóz, čiže nemôže pán minister si naprognózovať nejaké veľké deficity. Ale myslím si, že aj predchádzajúci pán minister pochopil, že sa nachádza v dobrých rokoch a že môže ako keby plánovať deficit a vedel, že ten deficit neprekročí, alebo ak ho aj prekročí, tak veľmi mu v tom pomôže a môže dupať na tie výdavky, čiže na tú spotrebu, na to míňanie, že mu v tom pomôžu práve tieto neočakávané príjmy.
A tak sa aj stalo a videli sme naozaj, že vláda, aj táto, ale aj tie predchádzajúce, nebola schopná dodržať svoj cieľ. Vidíme to aj práve pri tomto roku, pretože ak si pamätáte, kolegovia, kolegyne, tak Národná rada hovorila o rozpočte na jeseň a schvaľovala, resp. neschvaľovala rozpočet a poslanci, ktorí schválili, schválili vyrovnaný rozpočet. A tu si opäť musíme uvedomiť ten záväzok vlády voči Národnej rade, pretože my kolegovia poslanci sme zodpovední za to, ako dozeráme na, aj na výkon vlády, lebo máme aj kontrolnú funkciu, a vidíme, že ten vyrovnaný rozpočet sa na míle vzďaľuje od svojho cieľa, od svojho vyrovnaného cieľa. A vidíme, že nielenže sa vzďaľuje, ale on sa teda, jak som povedal, čím ďalej, tým viacej vzďaľuje. Lebo ak si pozrieme jednotlivé prognózy, alebo teda odhady, tak vidíme, že sú rastúce od začiatku roka, či už je to z dielne Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá začala na 674 miliónoch, potom bol ten odhad 790 až nakoniec 900 miliónov. Samotná Národná banka Slovenska, na ktorej čele je tvorca rozpočtu, vidíme, že je tiež na tom veľmi, by som povedal, objektívne, alebo objektívne ťažko povedať, aj tá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, myslím, že je veľmi objektívna, čiže vidíme, že tie čísla sú neni vôbec nijako dobré a vidíme, že začala NBS-ka na 530 miliónoch a teraz je momentálne na 707 miliónoch.
Takže vidíme, že ten cieľ vyrovnaného rozpočtu bola čistá ilúzia, ktorú sme takmer začali oslavovať. Ale je veľmi nepravdepodobné, že by sme sa k nemu mohli priblížiť. O to viac, že vidíme, akú vládu tu máme. Je to vláda, ktorá nevie upratovať vo svojich výdavkoch, k čomu je najväčšia vizitka práve implementačná správa Útvaru hodnoty za peniaze, ktorá pravidelne, Útvar hodnoty za peniaze nachádza tie rezervy v efektivite výdavkov a implementačná jednotka ukazuje, kde tie rezervy vlastne nie sú využívané, a vidíme, že tie správy sú plné červenej farby, čo znamená, že táto vláda nevie alebo ani nechce robiť tie opatrenia na to, aby získala viacej peňazí pre ľudí. Pretože ak by urobila tieto efektívne kroky, tak by v rozpočte, samozrejme, mala viacej peňazí, ktoré môže investovať do tak nevyhnutných opatrení, ktoré Slovensko potrebuje, či už je to v oblasti zdravotníctva, školstva, infraštruktúry a podobne.
Vidíme, že aj tie samotné ciele, ktoré teda sú nastavené, a chcel by som sa, ešte by som možno sa pristavil práve pri konsolidačnom úsilí, ktorý je tiež zadefinovaný, a teda je tu zvýraznený v Programe stability. Tak vidíme, že to konsolidačné úsilie, to znamená, úsilie ako keby vlády konsolidovať tie verejné financie, sa kolíše okolo nuly. To znamená, že žiadne, že nie je tu konsolidačné úsilie, keby som to tak preložil do ľudskej reči. Ale musíme si uvedomiť, že to štrukturálne saldo, ten deficit je stále záporný. A štrukturálne saldo znamená, to je tá štruktúra, keby som to možno prirovnal k vašemu rodinnému rozpočtu, tak to je tá štruktúra výdavkov, ktorú pravidelne máte každý mesiac. A nezávisí od toho, či dostanete jeden mesiac prémiu, alebo nie, ale je to o tom, ako máte tie výdavky. Pretože ak by sme si zobrali, že naozaj sa vám v práci nebude nejako extra dariť, tak sa musíte spoľahnúť na svoj základný plat. Tak to je práve to a tam na základe toho potom viete, či deťom viete ponúknuť dovolenku alebo nie. A ak máte deficit, ak máte štrukturálny deficit, tak tým pádom tú dovolenku si dovoliť nebudete môcť alebo si budete musieť na ňu požičať a budete to musieť splácať. Takže to je ďalšia dôležitá vec. A vieme, že požičiavanie a splácanie je aj v prípade rozpočtu záležitosť ďalších nákladov, pretože štát si nepožičiava za nula percent. Takže to je, to je ďalšia vec.
Čo je v tomto dokumente, a to by som chcel teda ako jednu z viet povedať, že tá príjmová strana rozpočtu, vidíme to hneď v tej prvej vete, že celkové príjmy boli v porovnaní so schváleným rozpočtom vyššie o 1,584 mil. eur. Čiže o jeden a pol miliardy. Áno, je tam dopísané, že z čoho takmer polovica súvisí s nárastom zdrojov silnejšieho čerpania eurofondov. Ale táto suma je enormná a tá druhá polovica súvisí či už z vyšších nedaňových príjmov, alebo z vyšších príspevkov na sociálne zabezpečenie, z vyšších daňových príjmov a podobne. Toto všetko sú peniaze, ktorými štát disponuje na to, aby sa postaral o kvalitné služby pre ľudí a aby pripravil krajinu aj na budúcnosť. Vidíme, že táto vláda to nerobí a nie je schopná dodržiavať ani vlastné ciele.
A ešte by som chcel ukázať možno jednu a potom sa vrátim ešte k tým cieľom, že práve pri tom štrukturálnom salde, čiže ten deficit tej štruktúry výdavkov vlastne sa vyhodnocuje oproti práve tej úrovni produkčnej medzery, čo som hovoril. To je to, kde vidíme, že sa ekonomika prehrieva alebo podchladzuje. A práve na tomto ako keby grafe vieme určiť, že či sa štát správa procyklicky alebo proticyklicky. A dobrý štát, dobrý správca štátu sa vždycky správa proticyklicky, aby vyvažoval cyklus, v ktorom sa nachádza, a vlastne ako keby udržal, ja by som to možno prirovnal opäť tak zjednodušene, že idete autom a v zatáčke dostanete šmyk, tak aby ste sa z toho šmyku dostali späť, tak svojím spôsobom sa to snažíte ako keby opačne zatočiť volant a podobne, však tie techniky poznáme, ale ide o to, že aby ste čo najmenej prehlbovali ten cyklus, lebo potom, samozrejme, sa to odrazí následne.
Takže vidíme, že aj to hodnotenie samotného Programu stability, vidíme, že rok 2018 sa nachádzal práve v tej procyklickej fáze. Takisto je to vyhodnotené aj v správe, ktorú robí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Tak keď už hovorím o správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá je ako nezávislý orgán, ktorý je stvorený ústavným zákonom, a považujeme ju za veľmi fundovanú inštitúciu, naozaj svojimi výsledkami to dokazuje, tak vidíme, že aj v roku 2018 ten cieľ nebol dodržaný v zmysle tak, ako bol plánovaný ešte v rozpočte verejnej správe, keď bol vlastne zadefinovaný na 0,6. Áno, potom sa teda ukázalo, že bude 0,83 % HDP. Nakoniec bol 0,7, ale vidíme, že samotná Európska komisia poukázala, poukázala na určité nedostatky, čo sa týka hodnotenia nášho aj Programu stability, a jednak povedala, že Slovensko riskuje takú výraznú odchýlku aj za rok 2019, aj 2020. Ale taktiež vlastne hovorila, že môže, a to myslím, že je tu aj napísané, ak sa nemýlim, v tom programe, alebo nie, pardon, to je pri tom ďalšom bode, rozpočte, je napísané, že tento bod, teda tento deficit môže byť prehodnotený a môže byť v konečnom dôsledku vyšší o 0,3 %. Takže to si budeme musieť počkať do jesennej, jesennej aktualizácii, aby sme zistili teda, ako dopadol samotný ten deficit, ak by sa teda potvrdilo to, čo avizovala Európska komisia, tak opäť by to bolo niečo, čo štát a vláda nebola schopná dodržať. A tým pádom vidíme, že napriek tomu, že mala také enormné vyššie príjmy, tak nebola schopná zabezpečiť dostatok, by som povedal, vyvážené hospodárenie.
A totižto vyvážené hospodárenie, a opäť si pomôžem slovami bývalého ministra a súčasného guvernéra, aby to bolo možno také nespochybniteľné aj z radov kolegov zo SMER-u, pán Kažimír povedal, že vyrovnané hospodárenie je ako teplý kabát, ktorý vám v zlom počasí môže zachrániť život. To sú jeho slová, ktoré rád používal. A, žiaľ, teda nedožil sa tohto teplého kabáta v pozícii ministra financií. Samozrejme, ja som teda vyzval aj vás, pán minister, ja by som vám veľmi prial, aby ste sa tohto teplého kabáta dožil, sadli ste si do horúcej stoličky a zatiaľ, čo vidím, tak namiesto toho, aby ste robili, aby sa vám darilo robiť opatrenia aj s podporou vlády na to, aby sme k nemu smerovali, tak skôr to ide opačne. Ale tak, áno, všetci sme asi vedeli, že pri tejto vláde je to proste naozaj veľmi horúca stolička.
Takže, ale chcel som, teda vrátim sa späť k tomu teplému kabátu, pretože ten je naozaj dôležitý a to prirovnanie je podľa mňa veľmi dobré. A ja by som dokonca povedal, že nielen vyrovnané, ale aj to prebytkové je ešte, by som povedal, ten teplý kabát. Pretože práve tam sa ukazuje, že z toho sa ukazuje, že ten štát ako keby vie sa prikrývať perinou, na akú má.
Potom je tu druhá stránka, a to je práve tá kvalita výdavkov. O tom som hovoril pri Útvare hodnoty za peniaze, akým spôsobom štát s ním nakladá. Ale to nie je možno v tomto momente také podstatné, keďže sa bavíme o Programe stability. Takže tu je práve dôležité si vyhodnotiť tie ciele. A ja sa schválne nechcem venovať cieľom, ktoré sú pred nami. Pretože vieme, že aj rozpočet, ktorý sa schvaľuje v Národnej rade, je záväzný na jeden rok. A vieme, že ľudia, ktorí vedia pracovať s číslami, tak vedia, ako keby nakresliť tie nezáväzné roky tak, aby, samozrejme, vyzerali dobre. Ale keby sme sa spätne pozreli, ako sa kreslili tie jednotlivé budúce nezáväzné roky a ako potom vyzerali, tak by sme veľmi zistili, že tam došlo k veľkému precitnutiu alebo vytriezveniu a že tam bola naozaj veľká odchýlka.
Takže to je to, čo ja vidím, a preto sa teda venujem hlavne tomu roku 2018. Vychádzajúc práve z tých predpokladov, o ktorých hovoril aj pán minister, vychádzajúc z rizika brexitu, vychádzajúc z tých ako keby, by som povedal, ťažších časov. A opäť si pomôžem slovami pána Kažimíra, ktorý hovoril, že už sme teda za tým kopcom a že za tým kopcom je teda to počasie horšie.
Čiže to je realita. A hovorím to, páni poslanci, preto, lebo si musíme uvedomiť, že politici naozaj chcú sľubovať ľuďom, by som povedal, riešenia, na ktoré v rozpočte nemajú peniaze, tak si nalejme čistého vína, to v takom prípade tým ľuďom jedným dychom hovoria, že my vám kľudne doprajeme viac, drahí ľudia, ale zároveň s tým, čo vám pridáme, vám automaticky dávame vecné bremeno, ako keby na ten váš kataster, lebo toto je vaša pôžička a my vám ju vlastne dávame. A toto si mnohí ľudia neuvedomujú, že v skutočnosti, keď vy idete do toho deficitu, keď politici a vláda ide do toho deficitu aj v časoch, kedy nemusí, a preto som hovoril o tých úrodných rokoch, tak práve vtedy uväzuje na krk každým tým riešením taký ten mlynský kameň, s ktorým tí ľudia potom kráčajú, a vlastne v pote tváre ho musia splácať, pretože to je ich dlh. To je dlh občanov Slovenskej republiky.
A je to preto nezodpovedné a ja preto považujem aj túto vládu za veľmi nezodpovednú, pretože vidíme, že je tu mnoho oblastí, kde by sa dalo tie peniaze získať bez toho, aby sa museli robiť dodatočné opatrenia, bez toho, aby sa muselo ľuďom siahať do vrecka. A to tiché zdaňovanie, to sme boli svedkami aj pri tejto vláde, kde sa v tých parametroch, a o tom by som mohol rozprávať, ale, ale nechcem to tu spomínať, lebo úplne to s tým nesúvisí, ale to tiché zdaňovanie siahalo teda ľuďom hlbšie do vrecka a to je tá, by som povedal, tá, tá irónia, že práve politici, ktorí by mohli zobrať tie peniaze tam, kde sú, tak tam ich neberú, nechávajú ich sa tratiť do, do dier, ktoré tu máme, a robia zbierky medzi ľuďmi v podobe rôznych, rôznych opatrení, a keď im aj niečo teda dajú späť, tak v skutočnosti navyšujú ich dlh. A toto je história zatiaľ Slovenskej republiky, všetko nasvedčuje tomu, že to bude aj súčasnosť tento rok, že ten rozpočet nebude naplnený, nebude vyrovnaný, práve naopak, bude veľmi deficitný. A k tomu by som už len pridal, že samotný, ak dnes sa pozrieme na bilanciu vlastne štátneho rozpočtu, tak, tak vidíme, že sú tam, že sú tam veľké medzery. Už teraz, keď sa pozreme, tak štátny rozpočet má deficit 2 mld. podľa najnovšej aktualizácie, 2,079 mld. eur, a výdavky štátneho rozpočtu zatiaľ stúpli o 15 % medziročne, kde príjmy stúpli o 3,7 %. Čiže aj tu vidíte, ako štát používa brzdu - plyn, že proste nejde absolútne vyvážene a dupe na tie, na tie výdavky a vôbec nepozerá na to, ako mu nateká, ako mu natekajú príjmy.
Takže ja som veľmi zvedavý, ako pán minister chce dosiahnuť ten vyrovnaný rozpočet, a bol by som rád, ak by ste, pán minister, využili aj túto príležitosť, keď sa bavíme práve o Programe stability, ktorý je tak svojím názvom veľmi špecifický, že hovorí o tej stabilite a chceme tú stabilitu zabezpečiť, že ako chcete teda ten vyrovnaný rozpočet dosiahnuť, ktorý bol naplánovaný, bol schválený Národnou radou ako záväzný dokument. A nehovoriac o tom, že keby sme sa chceli baviť o dlhodobej udržateľnosti, tak to je, samozrejme, téma sama osebe, čo-to o tom už bolo povedané aj v médiách, a vidíme, že opatreniami, ktoré vláda priniesla, tá dlhodobá udržateľnosť sa len zhoršuje. Vieme, a opäť ešte aj toto chcem pridať do tohto pléna, aby sme si uvedomili, čiže nielen to ochladzovanie, nielen ten brexit, nielen to, že sme za kopcom a ideme do zlého, horšieho počasia, nielen to, že nemáme teplý kabát, ale aj to, že sme najrýchlejšie starnúca krajina v rámci Európskej únie, čiže, a ako dobre vieme, demografia, čiže počet pracujúcich ľudí na trhu má veľký dopad na to, koľko príjmov štátny rozpočet dostane. Takže toto je tiež ďalší veľmi dôležitý ukazovateľ, ktorý teda má dopad na tú dlhodobú udržateľnosť a ten je veľmi nemilý podľa správy, ktorú robí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A bavíme sa o opatreniach vo výške nad 1 %, čo je, čo sú akože enormné peniaze, to je 1 % HDP. A HDP sa pohybuje okolo 100 mil., pardon, 100 mld. eur, čiže jedno percento je jedna miliarda. Jedna miliarda deficit. To sú opatrenia, ktoré by trebalo prijať na to dlhodobo, aby sme tú udržateľnosť vedeli priniesť.
Takže toto všetko sú čísla, ktoré keď si zoberieme len ako čísla, a naozaj ja si myslím, že na čo tu chcem apelovať, kolegovia, je to, že mnohokrát my ako poslanci máme, možno tak úplne neuchopíme ten rozpočet, že to je naozaj náš rozpočet, aj váš rozpočet, je to rozpočet občanov a je to takisto, ako máte vy ten svoj plat, tak rozmýšľate nad tým, ako ho miniete, lebo ak ho začnete rozhadzovať, tak vás to rýchlo dobehne a exekútori si prídu po vás a vedia vás naozaj obrať o všetko, tak pri tom štátnom rozpočte ako keby máme pocit, že však sa dá žiť dlhodobo na dlh a je to normálne, aj ostatné krajiny sa zadlžujú, tak poďme tou cestou. A už bolo pár varovných prstov napríklad v podobe Grécka, a my sme úplne iná ekonomika. My sme malá otvorená ekonomika. To je, to je tiež veľmi dôležité.
Takže, prosím vás, majme tú zodpovednosť voči štátnemu rozpočtu, to vôbec nie je maličkosť. To vôbec nie je maličkosť, ak rozpočet tohtoročný bude v deficite 0,5, 0,9, čiže 500 mil. alebo 900 mil. tento rok, to vôbec nie je maličkosť, ak mal byť vyrovnaný. To sú enormné peniaze. Keby som to chcel prekladať do súm špičkových nemocníc, a to je ročne, čiže majme voči tomu cit, lebo to neni žiadny fetiš, že niekto chce mať vyrovnaný rozpočet. Predpokladám, že ani u vás doma to nikdy nebudete považovať za fetiš, ak idete stále na dlh, lebo ten exekútor si rád pre vás príde. Takže majme, prosím, toto na pamäti a majme na pamäti aj to, že sa pohybujeme ešte stále po, po hranici tých našich pásiem dlhovej brzdy, tej bezpečnej dlhovej brzdy. A vidíme, že aj podľa hodnotenia vlastne Programu stability, podľa RRZ vidíme, že tie hodnoty sú vyššie, ako ich má samotný Program stability. A vieme, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť si robí kvalitne svoju prácu a v mnohých rizikách sa napĺňajú jej slová.
Takže tu by som sa chcel naozaj tak vyslovene postaviť za to, že nedovoľme, aby sme zhadzovali prácu ľudí, ktorí sa rozumejú svojej práci, a povedali, že oni to sú len nejakí úradníci alebo ktorí sa hrajú s číslami. Buďme na to veľmi opatrní. Verím tomu, že keď idete k automechanikovi, že si necháte poradiť, aby vám opravil vaše brzdy ten jeden z tých najlepších. A toto sú automechanici našich rozpočtov. A sú to jedni z najlepších. A keď vy s vaším autom idete si dať opraviť brzdy tým najlepším automechanikom, tak počúvajme tie slová, ktoré tu hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. To neni nejaký úradník, ktorý nemá cit pre ľudí. To sú ľudia, ktorí sa pozerajú na tie, na tie brzdy, pozerajú sa na tie ukazovatele, na tie ručičky a vedia vám povedať, že vám dochádza palivo. Pretože ak si to, ak sa nad tým povznesiete a poviete si, á, čo, tak budete musieť šliapať k najbližšej pumpe alebo budete sa rútiť dole kopcom a brzdy vám vypovedajú a môže to skončiť omnoho horšie.
Takže chcel som využiť tento bod práve na to, aby som aj apeloval možno na vás, kolegovia poslanci, že neberme tieto veci na ľahkú váhu. Naozaj ten rozpočet, ani tento, ani tie ciele, alebo keď sa obzrieme späť, ako sa tie ciele napĺňajú, vidíme, že sú tu veľké rezervy, že to nie sú len nejaké číselká. To sú peniaze Slovenska a každé nevyužité euro ide, je na úkor kvality služieb ľudí, ktorú by mohli mať, a na úkor prípravy na budúcnosť, ktorá naozaj pre Slovensko nebude jednoduchá.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis
