Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

18.10.2018 o 9:28 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 18.10.2018 9:28 - 9:43 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Nemusíte sa obávať, nebudem tu pri každom zákone, ale tieto prvé tri sú také dôležitejšie, ku ktorým určite teda chcem sa vyjadriť. A tento, v tomto zákone skôr chcem položiť viacero otázok, pretože naozaj prichádza novinka. A tá novinka je v tomto zákone, že sa zavádza tzv. identifikačná látka, ktorá sa bude primiešavať do minerálnych olejov – inými slovami do palív – na to, aby sme vedeli nejakým spôsobom zabezpečiť, že z tohto paliva bola odvedená spotrebná daň. Je to niečo podobné, prirovnal by som to možno ku kolkom, ktoré poznáte na fľašiach s alkoholom, s tvrdým alkoholom. Tuto to bude, samozrejme, v samotnom palive, lebo neviete dať, samozrejme, kolok na palivo. O to; je to téma, ktorá vyvoláva otázniky, a tie by som chcel položiť.
Ale predtým, ako prejdem k tým otázkam, by som sa chcel aj možno poukázať na to, lebo tento zákon má opäť ambíciu byť zákon, ktorý je v kategórii boja proti daňovým únikom a pozitívny dopad by mal byť, keď príde do platnosti, a teda nabehne na ten režim, tak 57 mil. ročne, ak som to dobre čítal v dôvodovke. Ale pozeral som si aj rozpočet na najbližšie tri roky a musím povedať, že nevidel som tam – a teraz neviem, či došlo len k nejakej chybe –, že sa to nejako nepremietlo do samotného rozpočtu, ale tam tie nárasty sú nasledovné. Ako dobre, ja by som to možno chcel uviesť aj kvôli tomu, aby sme videli, že aké nárasty boli. Pardon? (Reakcia ministra.) Aha, dobre, pán minister to vysvetlí, ja len teda pre poslucháčov v pléne.
Takže z roku 2017 na rok 2018 je nárast 50 mil. v rozpočte v spotrebných daniach. V 2018 a v 2019 je 58, v 2019 na 2020 52 a z 2020, 2021 46. Čiže neviem, ale však vysvetlíte, dobre. To je veľmi dobré, ďakujem veľmi pekne, budem rád.
Teraz vlastne ešte predtým opäť, ako sa zamyslíme nad tým, že ideme zavádzať identifikačnú látku, ktorá by mala pomôcť s bojom proti daňovým únikom, by ma zaujímala možno nejaká taká analýza vyhodnotenia súčasných mechanizmov, ktoré máme, pretože vieme, že táto oblasť alebo tento sektor je tiež sektor, ktorý je zaujímavý a treba, aby si ho štát sledoval a zavádzal rôzne opatrenia. Sme súčasťou aj medzinárodnej databázy, kde vlastne sa deje, ak to správne chápem, nejaký taký ten, jak u nás máme kontrolný výkaz pre DPH v rámci Slovenska, tak v rámci tej medzinárodnej databázy funguje to isté, že vy keď nakúpite vlastne nejaké palivo v zahraničí, dá sa to do systému a vlastne my to vieme dohľadať, že koľko presne nakúpil, a máme vlastne prístup k tým výkazom. Čo je, myslím, že veľmi dobré, kiež by takéto niečo fungovalo aj ešte na úrovni, teda pre sektor DPH. Ale toto je napr. to ďalej, udeľujú sa licencie teda jednotlivým prevádzkovateľom alebo distribútorom a tak ďalej, jednotlivé samotné pumpy majú certikovaný hladinomer a tak. Čiže by ma zaujímalo, že prečo je potrebné pristúpiť k takémuto kroku a že čo v tých nástrojoch, ktoré máme, už nie je funkčné, kde sa teda dejú tie daňové úniky, aby sme museli pristúpiť k tomuto kroku.
Nehovorím, že nepristupujme k tomu kroku, ja len hovorím, že po správnosti by som očakával, že príde nejaká štúdia alebo nejaká analýza, ktorá vysvetlí, že toto je problém. Na základe identifikácie problémov sme hľadali riešenie a toto vyšlo ako najlepšie riešenie pre toto a pre toto.
Ja som totižto sa pozeral, že kde všade sa takýto spôsob používa, a dopátral som sa k tomu teda zatiaľ, že iba na Slovinsku, čiže nie je to zatiaľ nejaký prvok, ktorý by bol všeobecne používaný. A neviem, ako dlho s tým majú skúsenosť, a teda ideme do niečoho nového. Dobre, ideme to testovať, môžme, ale – opäť – očakával by som k tomu možno viacej podkladových, podkladových dát.
Teraz by som si rád prešiel v krátkosti ten samotný zákon a budem klásť také konkrétnejšie otázky. Neviem, do akej miery teda, pán minister, budete vedieť na ne zodpovedať, ale bolo by fajn možno potom; no, však to už sa nejako dohodneme. Ale samotný zákon teda hovorí o tom, že bude sa používať identifikačná látka a podrobnosti o požiadavkách na vlastnosti identifikačnej látky ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo. Čiže ak to správne chápem, bude nejaký záväzný predpis, ktorý povie, čo presne, ako tá identifikačná látka má vyzerať.
Ďalej v ods. 3 § 8 sa hovorí, že označovať minerálny olej uvedený podľa § a tak ďalej identifikačnou látkou je možno len v daňovom sklade. Tu sa chcem opýtať, že čo to znamená. To znamená, že daňový sklad na Slovensku bude musieť spôsobiť to, respektíve tam sa bude diať to primiešavanie tej identifikačnej látky? Pretože, aby sme si to vedeli prakticky predstaviť, vy máte minerálny olej, čiže palivo, ktoré nakúpite v Rakúsku, v Nemecku, kdekoľvek na Slovensku, ale aby ste tam primiešali tú látku, musíte mať na to technológiu, prirodzene, že to sa nerobí len tak, že nalejem v kanistroch niekde do nejakej nádrže. Potrebujem, aby sa to distribuovalo a podobne, takže je s tým určite spojená nejaká technológia. A chcem sa teda opýtať, ak to správne chápem na základe tohto znenia, tak tie daňové sklady by mali byť vybavené technológiou, kde budú primiešavať túto identifikačnú látku, a preto sa pýtam, že vlastne ako bude ten reťazec vyzerať. Lebo dnes vieme, že niektorí distribútori mohli nakúpiť palivo v zahraničí, vozili ho priamo na, či už svojim dodávateľom na čerpacie stanice a podobne
Teraz to chápem tak, a to je tá otázka, že bude musieť vyzdvihovať vlastne to palivo z daňového skladu na Slovensku a odtiaľ ho distribuovať po Slovensku. Čo v takom prípade, ak nakupoval zo zahraničia? Čiže čo, dovezie si to palivo zo zahraničia do daňového skladu, tam si to nechá zmiešať s tou identifikačnou látkou a potom si to odváža? Čiže toto sú také možno technikálie, ale dosť dôležité, lebo ak by to tak bolo, tak to vlastne vstupuje do toho ďalší článok v tom reťazci, čo môže spôsobiť jednak zvýšené náklady, ale aj procesne je to, je to náročnejšie. Takže toto je ďalšia vec.
Potom, odberateľ identifikačnej látky je osoba uvedená v § 9, 21, 25, ktorá chce uvádzať na daňovom území do daňového voľného obehu minerálny olej. Viac-menej to je to, čo som spomínal.
Ďalšiu otázočku, ktorú tu mám, výrobca identifikačnej látky. Toto je asi to najdôležitejšie, teda ak to správne chápem, tak bude jeden výrobca identifikačnej látky, ktorý vyberie nejaká komisia zriadená ministerstvom financií. Myslím, že ešte ďalej je to v zákone špecifikované a ešte sa k tomu asi dostaneme, ale teda vyberieme na základe nejakého výberového konania, vyberieme jedného dodávateľa, ktorý teda to bude môcť dodávať na obdobie najviac troch rokov. Okej, dobre, čiže bude tu výhradný dodávateľ tej identifikačnej látky aj na základe nejakých parametrov.
Tu je však v ods. 2 spomenuté v písm. a) bod 4, že preukáže, že, on musí; takto, finančné riaditeľstvo môže uzatvoriť zmluvu o výrobe identifikačnej látky len s osobou, ktorá spĺňa tieto podmienky. Zrozumiteľné. Za a) preukáže, že identifikačná látka, písm. 4, nemení vplyvom času svoj rozptyl v minerálnom oleji. Toto je asi to najkľúčovejšie, pretože je dôležité, aby tá identifikačná látka bola stála. Nemôžete kúpiť minerálny olej, v ktorom kúpite s identifikačnou látkou a po troch dňoch, preženiem to, samozrejme, zrazu sa vyprchá táto identifikačná látka. Tá by vyprchať teda určite nemala, lebo na základe nej vieme určiť, že bolo z nej zaplatené spotrebná daň a že teda bol zakúpený legálny minerálny olej, o čo nám vlastne ide pri výbere.
No a teraz sa chcem opýtať, že akým spôsobom sa bude toto preukazovať, že teda nemení vplyv a vplyvom času svoj rozptyl. Lebo vieme z histórie, neviem, či to bola červená nafta, že s týmto problém bol, však dobre, bolo to technologicky ďalej, teda že historicky dozadu. Dnes sme pokročili, čiže predpokladám, že sa to dá preukázať, ale teda neviem, či to patrí do zákona, ale určite by ma zaujímalo, že akým spôsobom sa teda bude toto preukazovať. Myslím si, že aj z hľadiska sektora je to veľmi dôležité.
Na účely výberu výrobcu identifikačnej látky zriadi finančné riaditeľstvo komisiu, to, čo som hovoril. Členmi komisie sú zástupcovia odberateľov identifikačnej látky, myslím, že veľmi fajn, asi opäť tu bude veľmi dôležité, aby to zastúpenie bolo namiešané dobre tej komisie, aby mohli všetci hráči na trhu nejakým spôsobom vidieť do toho procesu výberu. Lebo zoberme si, tento výrobca identifikačnej látky vlastne bude vstupovať do palív, do tých minerálnych olejov všetkým, či už výrobcom, distribútorom, alebo predajcom. A preto je dôležité, keďže tá látka bude neviditeľná, ale teda je dôležité naozaj mať istotu, že tá látka jednak nebude meniť vplyv, teda časom nezmení, nevyparí sa, alebo tak by som povedal.
A po druhé, čo je veľmi dôležité, a toto mňa zaujíma ako užívateľa, spotrebiteľa, že do akej miery môžme mať garanciu v tom, že tá identifikačná látka nebude zasahovať do chodu motora. Teraz ako motorista hovorím, aj keď teda predpokladám, že to budú malé časti, malé percentá alebo promile objemu, ale nejakým spôsobom teraz; ja chápem, že keď to bude certifikované, tak to bude musieť spĺňať všetky predpoklady na to, aby to nepoškodilo chod auta, tak. Ale ide mi o to, že akým spôsobom vieme preukázať a kontrolovať, že tá látka je stála, lebo aj keď som pozeral neskôr v tom zákone, a teda ešte na to poukážem, tak ak to správne chápem, výrobca tej látky odovzdá tú látku finančnej správe, tá to odovzdá tomu, kto to bude miešať, tá to namieša a odovzdá to distribútorovi, alebo neviem teda, či sa to bude miešať aj priamo u výrobcov. Ale ak by to malo tak byť, tak potom asi len u slovenských. U tých zahraničných, neviem si predstaviť, že napríklad v Rakúsku OMV, že teraz oni si, vyvezieme si, alebo ten, kto bude chcieť dodávať, si vyvezie tú látku, dodá to v Rakúsku do OMV, namiešajte mi nejakú šaržu a ja si to potom zoberiem na Slovensko, neviem. Zaujímalo by ma teda odpoveď na to.
Ale potom je to, že povedzme si, že tá identifikačná látka nebude dobrá, že bude šarža, ktorá nebude dobrá. Teraz otázka je, že môže sa to zistiť až priamo na tom predajnom mieste, že to začína spôsobovať problémy. Začne sa to skúmať, prídu nejaké reklamácie, začne sa to skúmať a teraz kto bude vlastne postihnutý a aká bude možnosť nároku na odškodnenie, pretože tak ako tá zmluva bude stáť, tak bude vlastne medzi štátom a výrobcom tej identifikačnej látky. A teraz, či štát preberá zodpovednosť za nekvalitu identifikačnej látky, a v takom prípade môžme očakávať, že keby niečo takéto bolo, tak vlastne to bude mať dopad na priamo na štát, na financie štátu, alebo preberá zodpovednosť ten výrobca identifikačnej látky a akým spôsobom budú naňho prenesené táto zodpovednosť.
Tuto máme ďalšie, finančné riaditeľstvo vyhlási... Ešte je tu zaujímavá vec, a toto ma zaujalo, že finančné riaditeľstvo, to je ods. 8., finančné riaditeľstvo vyhlási novú obchodnú verejnú súťaž na uzatvorenie zmluvy o výrobe identifikačnej látky najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred uplynutím lehoty uvedenej v zmluve o výrobe identifikačnej látky, alebo ak výrobca identifikačnej látky nesplní teda nejaké parametre. Čiže znamená to, že keď je na tri roky, tak automaticky sa vyhlasuje súťaž 12 mesiacov predtým, čiže automaticky sa bude každé tri roky robiť výberové konanie, alebo bude mať nárok na automatické predĺženie, ak neporuší tie parametre, ktoré sú tam stanovené, ktoré nie sú nijako, keď to bude robiť poctivo, tak nemá dôvod, prečo by, prečo by prišiel o tú licenciu. Čiže toto ma zaujíma, že či sa bude robiť napriek tomu, že sme spokojní povedzme s výrobcom, robí dobre, či sa aj tak urobí, alebo sa neurobí a bude mať automaticky prolongáciu. Pýtam sa to aj preto, lebo z tohto by vyzeralo, ak by to bola automatická prolongácia, že by to viac-menej bol biznis pre jednu firmu, ktorá, keď to bude robiť dobre, tak ho má vlastne garantované, čo treba posúdiť.
Je tam ešte taký možno procesný, že ak som to správne pochopil, tak procesne to funguje tak, že teda ten dodáva; výrobca identifikačnej látky to vždy dodá, alebo nie ani dodá. Ten odberateľ si to bude vyzdvihovať priamo u toho výrobcu identifikačnej látky, jak to správne chápem, ale dokladovo to pôjde cez finančnú správu. Že do akej miery je potrebné, aby tie doklady, že či to je kvôli zodpovednosti, alebo kvôli kontrole, že musí ten výrobca ako keby papierovo dodať finančnej správe a finančná správa to vlastne dodá tomu, kto to bude miešať, že keď si to fyzicky aj tak odoberá priamo od toho výrobcu identifikačnej látky.
Na tú reklamáciu, to som sa vlastne pýtal, čiže toto je tiež ďalšia taká technická otázka. A myslím, že to je, to je viac-menej všetko. Ešte počkajte tuto. (Rečník skúmal podklady v počítači.) Tam sú ešte potom také ohľadom testovaní a podobne, ale to všetko s tým súvisí, že možno to bude naozaj sa dať vysvetliť pár vetami a tým pádom je to všetko, odstrániť.
Ja sa pýtam preto, aby sme naozaj mali istotu aj ako užívatelia, že táto identifikačná látka nebude zasahovať a nemusíme sa obávať poškodenia motorového vozidla v prípade, že by bola vyrobená nekvalitne. Čiže tá kontrola kvality je tam naozaj veľmi dôležitá, a preto ma zaujíma, lebo v tom zákone to nie je až tak vyšpecifikované konkrétne.
Po druhé, stálosť, samozrejme, pýtam sa na to z pohľadu výberu daní. A to prvé, čo som kládol, teda tá opodstatnenosť toho, keďže vstupujeme do novinky, ktorá tu je a ide priamo do samotného paliva. Takže toto sú také základné otázky, ktoré mi z toho vyvstávajú a analýza tých súčasných nástrojov. A teda to posledné, čo som sa pýtal ako prvé, že ako sa to premietne do rozpočtu.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 9:22 - 9:24 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Ja teda súhlasím s tým, a dobre ste povedali, s tou liberalizáciou, ja myslím, že to je okej, že treba ísť týmto smerom. Na druhej strane myslím si, že treba vždy mať na zreteli práve to, čo sme povedali, že tá medzera na tom výbere sa musí uzatvárať a tie riešenia musia byť také, aby sme z pohľadu nás zákonodarcov, vás ako ministra hľadali riešenie, ktoré neotvorí dvere alebo tú medzeru, neotvorí viacej. A myslím si, že to je to, o čom sa tu aj bavíme.
Takže páčilo sa mi, že ste povedali, že je dôležité zase, aby to bolo aj s nejakou citlivosťou na podnikateľské prostredie. Čiže tie riešenia, ktoré sú aj tu navrhnuté, ja som ich navrhoval vlastne na minulej schôdzi v tom našom návrhu, ako napr. bolo aj to zrušenie toho maintenance. Tiež si myslím, že to je správne riešenie, aby neboli podnikatelia a prevádzkovatelia tých kasín viazaní na to, že musia odvádzať nejaké položky len za to, že príde servisný technik, hoci to nepotrebuje. Vidíme, že dnes do auta chodíte do servisu vtedy, keď máte režim, keď vám to nabehne, a nie ako vám to zákon hovorí, takže myslím si, že toto je logické a dobré riešenie.
Ja by som ešte k tomu samotnému systému, ktorý bude na finančnej správe. Už teda komunikujem s finančnou správou, tam by bolo dobré možno tak viacej špecifikovať, aby sme presne vedeli, že teda čo bude to robiť, nejako možno popísať tú funkčnosť lepšie, lebo toto tam úplne zatiaľ, alebo, respektíve chýba to. A chcel by som aj vás poprosiť možno o takú spoluprácu, keď bude treba v nejakej tej komunikácii, že nejakú takú podporu v tom, aby sme naozaj našli to najlepšie riešenie. Ale tak ako ste povedali, myslím si, že ten dôležitý dôraz musí byť na to, aby sa znižovala daňová medzera a zároveň aby to bolo aj nejako únosné.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2018 9:05 - 9:08 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dobré zastúpenie finančného výboru, takže bude to dobrá debata, pozdravujem aj ľudí z ministerstva financií.
Pán minister, tento zákon, však dlho sa o ňom rozprávalo už, myslím, že aj v médiách. A ja myslím, že je naozaj dôležité, aby sme venovali tomuto zákonu patričnú pozornosť, pretože aj z tlačových, tlačových besied finančnej správy vieme, že naozaj tá medzera výberu daní v tomto segmente, ktorý teda používa registračné pokladnice, či už virtuálne, alebo elektronické, tak je rádovo do 500 miliónov.
Čiže je to veľmi zaujímavá suma a určite stojí za to hľadať riešenia a pokračovať vlastne v tej nastavenej stratégii, ktorá tu je. Ja osobne si myslím, že tá stratégia bola nastavená dobre, zavádzame vlastne, zaviedli sme to prvýkrát v roku 2009, v 2008. sa teda schválil zákon a naozaj sme si prešli v tom veľkú cestu. Čiže myslím si, že ako Slovensko môžme povedať, že máme s tým bohaté skúsenosti, máme v tom dobré know-how a určite podľa mňa v tej strednej Európe sme takým, alebo patríme medzi tých lídrov v tejto téme, čo sa týka skúseností a podobne.
Samotný zákon, videli sme aj ten vývoj a ja tu chcem oceniť spoluprácu s finančnou správou pri komunikácii, pretože naozaj vidím aj vďaka posledným stretnutiam snahu nájsť to najlepšie riešenie, ktoré bude zodpovedať, by som povedal, takým krokom, ktoré vyberú, by som povedal, najviac alebo nastavia tie parametre tak, aby to bolo spravodlivé, aby to bolo poctivé a aby sme čo najviac eliminovali akékoľvek úniky. Takže preto chcem aj z tohto miesta poďakovať finančnej správe za komunikáciu, ktorú som mohol s ňou mať za posledné týždne a dni, pretože v súčasnosti ten zákon, ako teraz vyzerá, ako ho tu máme, nedoťahuje ešte úplne tie posledné skrutky, ale podľa tej komunikácie, ktorú sme mali, tak sa pristúpi v druhom čítaní vďaka pozmeňujúcim návrhom ešte k vylepšeniu, aby naozaj to pokrylo všetky tie, by som povedal, miesta, kde by, kde to potrebuje, asi zjednodušene povedané.
Takže preto som chcel len kratučko vystúpiť a poďakovať aj vám teda ako človeku, ktorý je nad finančnou správou. Ja dúfam, že teda tá komunikácia bude pokračovať ďalej a to, čo sme si predrokovali, že sa aj naplní, že sa nakoniec teda ten pozmeňujúci návrh nastaví tak, aby to spĺňalo všetky tie parametre toho vylepšenia, ktoré, myslím si, že je potrebné v tom, v tomto zákone urobiť. Takže pri prvom čítaní len toľko, že určite tá cesta je nastavená správne, tie nedostatky, ktoré som tam ja videl, o tých rokujeme a dohodli sme sa, že budú odstránené. Takže ja budem naďalej v komunikácii s finančnou správou, aby sme spolu nejakým spôsobom mohli sa ubezpečiť obidve strany, že to bude nastavené tak, ako má byť.
Takže toľko k tomu v prvom čítaní. Ďakujem veľmi pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.10.2018 18:49 - 18:51 hod.

Gaborčáková Soňa Zobrazit prepis
Ako som avizovala, prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Soni Gaborčákovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pod tlačou 1005.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona dopĺňame takto:
1. V čl. I doterajšieho bodu 1 v § 12 ods. 2 sa nad slovo "zamestnancov" umiestňuje odkaz 44.
2. V čl. I doterajšieho bodu 4 v § 27 ods. 2 písm. j) sa nad slovo "predpismi" umiestňuje odkaz 71a.
Poznámka pod čiarou k odkazu 71a znie:
"71a) Napríklad zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Skončila som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.10.2018 18:33 - 18:47 hod.

Gaborčáková Soňa Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak máme v druhom čítaní zákon o sociálnej ekonomike a o sociálnom podnikaní. Takýto zákon je štandardný aj vo vyspelej Európe. Nie je to nič, čo si jednoducho vymyslela len naša republika. Samozrejme, tie kritériá na nastavenie sociálnej ekonomiky sa robia v rôznych krajinách iným spôsobom, podľa toho, ako a čo chcú riešiť.
My prichádzame s novelou zákona o sociálnych podnikoch, ktorej prioritným zámerom je podporovať vytváranie pracovných miest pre znevýhodnené a zraniteľné osoby predovšetkým cez integračné sociálne podniky. Tie jediné v tej hierarchii sociálnych podnikov zamestnávajú ľudí so zdravotným znevýhodnením a ľudí dlhodobo nezamestnaných. Novelou upravujeme zmeniť množinu potrebnú na výpočet podielu zamestnancov a to z celkového počtu zamestnancov na priemerný prepočítaný počet zamestnancov. Cieľom našej novely je dosiahnuť, aby boli dotované reálne pracovné miesta na plný pracovný úväzok. Týmto opatrením zacielime pozornosť, aby sociálne podniky plnili svoj účel, a to prioritne zamestnávať znevýhodnených ľudí a to na plné úväzky, nie fiktívne. V praxi sa totiž stáva, že ak sa sleduje celkový počet zamestnancov v sociálnom podniku, tak sa do dotovaných miest zarátavajú aj polovičné úväzky, materská, OČR-ka, úväzok sa dopĺňa napríklad zdravými zamestnancami alebo sa dotuje pracovné miesto na osem hodín. Reálne však zamestnanec pracuje iba 4 hodiny.
Ďalej navrhujeme umožniť podnikateľovi v integračnom sociálnom podniku, ktorý zamestnáva znevýhodnených zamestnancov, aby mal možnosť nahradiť zamestnanca až do troch mesiacov a tak nemusel zbytočne vrátiť príspevok za neobsadené miesto, ak mu zamestnanec odíde. V praxi sa totiž stáva, že nedokáže z mesiaca na mesiac obsadiť pracovné miesto znevýhodneným zamestnancom, lebo ide o pomerne náročnejšieho zamestnanca. Nie ako u iných sociálnych podnikov, kde máte zamestnancov, ktorí sú zdraví, lebo práve v integračnom sociálnom podniku máme zamestnancov, ktorí sú buď zdravotne ťažko postihnutí, alebo sú to znevýhodnení uchádzači o zamestnanie, ktorí nemôžu ihneď nastúpiť na trh práce, pretože buď im chýba režim alebo nemajú akým spôsobom vlastne uchytiť ten pracovný pomer. Podnikateľ v sociálnom integračnom podniku tak stráca nárok na príspevok, čo mu spôsobuje existenčné problémy, predovšetkým ak zamestnáva menší počet zamestnancov, lebo výdavky pokryť nedokáže. Problémy iného typu sociálneho podniku nebudú takým problémom na preobsadenie, ako je to u podnikoch integračných, pretože naozaj obsadiť zdravotne znevýhodneného občana iným zdravotne znevýhodneným občanom je ťažšie, ako keď v sociálnom podniku napríklad bývania preobsadzujete zdravého zamestnanca.
Osobne si myslím, že práve preto budú tie integračné sociálne podniky neatraktívne, pretože ak sa má zamestnávateľ viazať na to, že má nejakú cieľovú skupinu, ktorá bude odoperovaná alebo má iné zdravotné problémy, tak si pomyslí, že nepreobsadí miesto, a samozrejme stráca príspevok. Kdežto ak zoberieme napríklad sociálny podnik bývania, tam s tým problém nebudú mať, pretože oni zohľadňujú sociálne hľadisko, napríklad vystavia sa nájomné byty, ale v tom sociálnom podniku pracujú zdraví ľudia. Len sa zohľadňuje to sociálne hľadisko. Čiže naozaj opäť si myslím, že nezameriame svoju pozornosť na tých, na ktorých potrebujeme zamerať pozornosť, lebo dlhodobo sa nám nedarí na Slovensku zapojiť do pracovného pomeru práve ľudí, ktorí sú mimo trhu práce alebo nikdy na ňom ani neboli. To je jedna kategória ľudí. A druhá kategória ľudí je, sú ľudia, ktorí nemajú plný invalidný dôchodok, to znamená, že dostávajú len určitú sumu, napríklad 90 eur, a uznáte, že z týchto finančných prostriedkov títo ľudia sa neuživia, hoci poberajú napríklad aj príspevok v hmotnej núdzi alebo aj príspevok na bývanie, vždy majú existenčné problémy.
Preto tie relácie alebo tie rôzne vstupy médií, kde hovoria o tom, že človek ja čiastočne invalidný, poberá nejakú nízku dávku a nedokáže vyžiť, pretože ak má nejaké zdravotné obmedzenie, samozrejme, nemôže sa dostať na trh práce. A pokiaľ postavíme sociálne podnikanie na tom, že tam budeme mať integračný sociálny podnik, pre ktorého sa môže rozhodnúť budúci sociálny podnikateľ, alebo kde bude zamestnávať zdravotne znevýhodneného, alebo bude sociálny podnik bývania, kde bude mať zdravého zamestnanca, len sociálne hľadisko, čo si vyberie? Samozrejme, vyberie si sociálny podnik, kde bude mať zdravých zamestnancov. A opäť sa nám bude cykliť problém s tým, ako dostať do pracovného pomeru a zvýšiť životnú úroveň práve ľuďom, ktorí majú čiastočný invalidný dôchodok a teda poberajú nižšiu dávku. Podnikateľ pri tom sociálnom integračnom podniku stráca nárok na príspevok, čo mu spôsobuje existenčné problémy, zatiaľ čo v inom sociálnom podniku to takto nemusí byť, lebo ho hneď preobsadí.
Stanovujeme, aby novela zaviedla do povinnosti pre verejného obstarávateľa použiť sociálne hľadisko takým spôsobom, aby cieľom bola predovšetkým integrácia znevýhodnených a zraniteľných osôb a ich poklesu počtu mimo trhu práce. Ak už máme zákon o sociálnej ekonomike a vieme že dlhodobým problémom Slovenska, čo nám vlastne hlási aj Európska komisia, je dlhodobá nezamestnanosť, s ktorou si nevieme poradiť a tiež si nevieme poradiť ako dostať ľudí so zdravotným znevýhodnením na trh práce. Ak my nezameriame pozornosť Slovenska na to, čo nám treba riešiť, samozrejme sociálna ekonomika stráca ten význam, pretože opäť sa budú zamestnávať zdraví ľudia, ale na sociálne hľadisko, a nie ľudia, ktorí to naozaj potrebujú v našej krajine. Aby nám neostávali v evidencii v úradoch práce.
V súčasnom znení zákona bude zavedená aj povinnosť od 1. 5. 2020 pre verejného obstarávateľa, ktorý bol úspešný v najmenej desiatich verejných obstarávaniach, zohľadniť sociálne hľadisko, čo je dobrý zámer zákonodarcu, možno to naozaj hodnotiť pozitívne, avšak ak má byť cieľom predovšetkým integrácia znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb a ich pokles mimo trhu práce, je potrebné viazať stanovenú povinnosť okrem sociálneho hľadiska aj na vyhradenie účasti vo verejnom obstarávaní pre registrované sociálne podniky. Máme za to, že ak niekto, čo 10-krát vyhrá verejné obstarávanie so štátom a vyobstará si teda tú ponuku, aby 11-krát keď to urobí, aby to viazal práve na zákazku pre integračný sociálny podnik, lebo ten jediný z celého typu tých sociálnych podnikov je ten, ktorý zamestnáva práve tie cieľové skupiny, ako je dlhodobo nezamestnaný a zdravotne ťažko postihnutý.
Nie je pravdou, že nebudú mať možnosť chránené dielne sa zapájať. Stále bude platiť pre nich zákon o verejnom obstarávaní, čiže ak si bude chcieť niekto obstarať zákazku z chránenej dielne, môže tak naďalej spraviť vo vyhradených zákazkách, nadlimitných, podlimitných a zákazky s nízkou hodnotou. My do toho vôbec nevstupujeme. Naopak, ja si myslím, že takým predstupňom chráneného pracoviska alebo chránenej dielne by malo byť práve sociálne podnikanie, kde si ten zdravotne ťažko postihnutý alebo dlhodobo nezamestnaný naozaj nejakým spôsobom zaučí ten status toho zamestnanca a neskôr sa môže už konkrétne posunúť buď na voľný trh práce v rámci chráneného pracoviska, alebo teda do chránených dielní, ktoré sa likvidujú, povedzme si, lebo nedokážu ťahať tie náklady, pretože naozaj ich systém výroby má nižšiu pridanú hodnotu. A práve preto si myslím, že takéto zákazky ľudí, ktorí naozaj vyobstarávali verejné obstarávanie, vyhrali 10-krát zo štátu, 11. majú investovať do tých ľudí, s ktorými má Slovensko problém ako takým.
V novele taktiež navrhujeme aj formálne úpravy, ich prioritou je povinne i dobrovoľne zverejňovať také údaje, ktorými je možné odhaliť sociálne podniky, ktoré porušujú ducha zákona. Vieme dobre, že v minulosti takzvané sociálne podniky za ministrovania pani Tomanovej boli jedným veľkým eldorádom, kde sme nemali preplatených 11 miliónov a teda dodnes nemáme, nemáme naspäť tie peniaze, pretože ich musel zatiahnuť štát. My sme v tom pozorní a aby sa takéto veci už nestávali, tak dávame do tých formálnych úprav aj zverejňovanie údajov, ktoré môžu odhaliť potencionálny sociálny podnik, ktorý nebude, bude mať nejaký, nekalý úmysel.
Nami navrhovaná úprava umožní zároveň automatizované spracovanie údajov pre analytickú prácu štátnych úradov i verejnosti, čo bude veľmi podstatné, aby sme vedeli, ako sa nám posúvajú ľudia dlhodobo nezamestnaní, kam nám smerujú ľudia so zdravotným znevýhodnením. Čiže je dobré, ak tie dáta sa budú takto spracovávať, lebo vieme si to následne vyčísliť. Ďalej bude možné z registra sociálnych podnikov vydávať aj výpisy obdobne, ako je to v prípade registra partnerov verejného sektora.
Hlavným cieľom tejto zavádzanej zmeny je znižovať prioritne cez sociálne podniky počet znevýhodnených nezamestnaných, ktorí nie sú pripravení ihneď obsadzovať voľné pracovné pozície ponúkané na trhu práce. Viac ako jeden rok je nezamestnaných na Slovensku takmer 72-tisíc ľudí. Viac ako 4 roky máme na úrade práce takmer 36-tisíc ľudí a uchádzačov o prácu so zdravotným obmedzením takmer 6400. Mnohokrát nám aj títo ľudia hlásia, že ako keby im dávali najavo aj na tých úradoch práce, aby sa teda radšej neevidovali, lebo oni ich musia posielať za prácou, ktorá nie je pre nich vhodná, a teda mnohí ani na tých úradoch práce nie sú a pričom poberajú naozaj čiastočne invalidný dôchodok, z ktorého sa nedá vyžiť.
Tento návrh bol konzultovaný aj s Inštitútom zamestnanosti, zároveň boli do novely zapracované aj odporúčania, ktoré boli vznesené inštitútom ešte pri návrhu zákona vládnom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Ministerstvo financií oznámilo, že sekcia rozpočtovej politiky berie na vedomie, že návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Vzhľadom na uvedené dôvody vás žiadame o podporu nášho návrhu zákona, ktorý prispeje k inklúzii znevýhodnených uchádzačov, s ktorými na Slovensku máme dlhodobý, máme teda dlhodobý problém.
Rokovali sme aj s odborom legislatívy Národnej rady, kde sme akceptovali pripomienku, ktorú nám dal, a okrem toho chceme vylepšiť svoj návrh v duchu odporúčaní parlamentnej legislatívy, a preto budem predkladať aj pozmeňujúci návrh.
Zatiaľ ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2018 18:24 - 18:28 hod.

Milanová Natália Zobrazit prepis
Ďakujem vám veľmi pekne za slovo. Ja sa ospravedlňujem za svoj neexkluzívny hlas a trošku zadýchaný dych. Priznám sa, že doslova som si zodrela opätky na topánkach, aby som stihla túto rozpravu. Tak dúfam, že bude aj príčetná a neovplyvnená tým, že teda podala som naozaj výkon hodný atléta.
Pán predkladateľ vie najlepšie, aj pán kolega, že na výbore som mala, a v tejto súvislosti to môžem použiť, doslova chrobáka v hlave ako k tomuto návrhu zákona pristúpiť, pretože všetci si uvedomujeme, že umelci a umelecké školy peniaze potrebujú. O tom ani nejak debata by nemusela byť. Sama tam mám kamarátov absolventov, ktorí mi hovoria, že na rozdiel od Českej republiky my máme problém zohnať zahraničného lektora z Holandska a zaplatiť mu 2-tisíc eur. To znamená zlepšiť aj kvalitu nášho vzdelávania, lebo skrátka škola na to nemá prostriedky.
Moja argumentácia, prečo tento návrh nepodporiť celkom, spočívala v tom, že máme tu už existujúce fondy, Fond na podporu umenia, Audiovizuálny fond. Vieme, že už momentálne z týchto fondov tie školy prostriedky čerpajú, ale ako som sa dozvedela, nemôžu ich čerpať na všetky aktivity. No a to je vcelku závažný problém, ktorý ma priklonil k tomu, že tento návrh zákona naozaj by bolo dobré podporiť, keď sú aj tam ešte stále čierne miesta, ktoré nie sú vykryté.
Ďalej si myslím, že tieto fondy majú už nastavený systém, z môjho pohľadu aj na základe toho, že sme boli v oboch na poslaneckom prieskume, myslím, že sme sa mohli všetci dobre presvedčiť, že to nastavenie je správne a fungujú najlepšie, ako vedia. Kdežto teraz ministerstvo bude musieť vykreovať, síce iba podprogram, čosi podobné, ako už v dnešnej dobe existuje v podobe dotačného programu Obnovme si svoj dom, ale stále bude musieť ešte pristúpiť k určitým opatreniam a vykreovať aj tie vnútorné smernice, aj ako sa budú kreovať odborné komisie. Takže niečo práce to stáť bude a vieme, že samotné prvé dotácie budú môcť sa využívať v roku 2020. To znamená, ostáva nám tu priestor, ktorý možno už prostredníctvom práve tých fondov by sa dal využiť, ale beriem.
Keď som sa nad všetkým zamýšľala, tak postupne sa mi tie negatíva v spojení s týmto návrhom zákona začali strácať, priznám sa. Možno dnes ten čerstvý vzduch ešte od toho Župného námestia sem po novú Národnú radu ma prečistil dočista a ja sa priznám, že za tento návrh zákona zahlasujem. (Potlesk.) Pri najlepšom vedomí a svedomí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2018 18:12 - 18:14 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, k tej konzistentnosti. No, pozrite, ja keď kritizujem, tak svoju kritiku vždycky odôvodním, takže myslím si, že z toho je zjavné, že môžte vidieť tú konzistentnosť. Pretože aj dnes som kritizoval konkrétnu vec, ktorá mi na tomto návrhu zákona vadí alebo ktorá prevláda v celom návrhu. Rozdelil by som to teda ešte raz do dvoch vecí, skúsim veľmi stručne.
Prvé je, že pomáhate určitej, najviac pomáhate, ako ste povedali, pozitívny dopad, určitej úzkej skupine ľudí, do cien sa to neprenesie až v takej podobe, pretože história a štatistiky ukazujú, že sa neprenesie. A po druhé, zanedbávate prioritné opatrenia, ktoré by do cestového ruchu mali smerovať. Po druhé, ešte čo som chcel povedať vlastne k tomu pass-through, keď som vysvetľoval ten prenos do ceny, tak, tak ako funguje práve ten prenos do ceny, resp. nefunguje prenos do ceny, keď sa, klesá DPH, tak akékoľvek zvýšenie práve že veľmi funguje, a to práve narážam na akékoľvek dane. Napríklad teraz keď zavádzate tú daň z obratu pri reťazcoch, tak tam sa očakáva 100-percentné, lebo štúdie to tiež potvrdzujú, že vždy, ale teraz sme v inom bode.
Takže len som chcel vysvetliť tú metodiku, že tá metodika jasne ukazuje, že keď sa znižuje DPH, tak to nemá taký dopad na cenu ako keď sa zvyšuje, vtedy sa určite prenesie. Alebo akékoľvek iné dane, ktoré sa zavádzajú, tak sa to prenáša automaticky do ceny a má to dopad na ľudí. Takže to len na doplnenie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 17.10.2018 18:04 - 18:08 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, je len kratučko. Jak si pamätáte vystúpil som vlastne k tomuto návrhu aj v prvom čítaní, kde som tak bližšie rozoberal vlastne to, aký dopad to bude mať na ktoré podnikateľské skupiny a resp. na ktoré ubytovacie zariadenia. Vieme, že rádovo 170 mil. eur sa generuje v tržbách práve pri hoteloch, štvor- a viachviezdičkových, tie majú najväčší podiel z toho, tie ostatné nižšie sa podieľajú teda na tom zbytku z rovnakej sumy, lebo rádovo okolo 360 mil. eur sú ročné tržby práve na ubytovacích zariadeniach.
Vieme taktiež, že na trhu pôsobia aj ubytovacie zariadenia, ktoré nie sú platcami DPH, a ich sa teda samozrejme, prirodzene táto zmena nejako nedotkne. Čiže im to nijako nepomôže, skôr by som možno povedal, že im to trošku aj pohorší, pretože ten cenový rozdiel, tým, že ich ceny ostanú nezmenené, bude menší a tým pádom im to znižuje ich konkurencieschopnosť.
Ako povedal kolega Baláž vo svojom úvodnom slove, povedal, že bude to mať pozitívny dopad. Áno, určite to pozitívny dopad bude mať. Otázka je na koho. A to najdôležitejšie, bude to mať práve dopad na tie hotely, ktoré som povedal, ktoré majú tie najväčšie tržby, pretože na Slovensku, keď sa pozriete na tie štvor- a viachviezdičkové hotely, tak zistíte, že je to úzka skupina ľudí, ktorá vlastní tieto hotely a tým pádom generuje najväčšie tržby. A už aj minule sme sa dozvedeli od kolegu Gogu, ktorý teda prevádzkoval hotel, že nie je tu pravdepodobnosť, že by sa toto pretavilo do ceny. A o to viac, že máme aj štúdie ministerstva financií, ktoré porovnávajú dve veci, ktoré vlastne analyzovali práve DPH. Čiže či už je to alebo teda dopad na tržby, prácu s DPH, pri poklese DPH, paradoxne, ale tak dá sa povedať, že aj prirodzene vlastne, ten pass-through, čiže to, do akej miery sa to prenesie na cenu, zvykne byť maximálne, maximálne 40 percent. Čiže inými slovami, ak o 10 % znížite DPH, tak v reále sa môže znížiť alebo sa zvykne znížiť o 4 % v tých prvých obdobiach pri, ako sme videli aj pri potravinách, vlastne tie ceny potom išli hore a dostali sa opäť na svoju cenu.
Dnes môžme o tomto pre korektnosť diskusie hovoriť v takej špekulatívnej podobe, lebo nevieme, ako to dopadne. Ale ak sa pozrieme do histórie, tak vidíme, že štatistiky ukazujú, že takto nejakým spôsobom sa to doposiaľ odvíjalo. Čiže očakávať nejaké zázraky by som určite neočakával, o to viac, keď aj sám hotelier povedal, že rád využije toto zníženie DPH na pokrytie nákladov, ktoré momentálne, ktoré momentálne čelia.
Takže bude pokles DPH, do cien sa to nevyhnutne preniesť nemusí, ani neprenesie a určite nie v plnej výške. Čiže určite sa tomu potešia a bude to mať teda pozitívny dopad na vybranú, najväčší pozitívny dopad to bude mať na vybranú skupinu podnikateľov, ktorá vlastní tie najdrahšie hotely a obsluhuje vlastne polovičný podiel tržieb na trhu.
Toto sú asi tie najdôležitejšie poznámky, ktoré ja mám k tomuto návrhu zákona, a preto si myslím, že z hľadiska rozvoja cestovného ruchu to nijako nezatrasie cestovným ruchom. A len čas ukáže, či sa naplnia slová, ktoré tu teraz hovorím, že bude to mať pozitívny dopad na určitú úzku skupinu ľudí, ktorí obsluhujú vlastne tento trh.
Ešte mi nedá povedať pri tejto téme, že pri cestovnom ruchu áno, je to dôležitá téma, treba sa jej venovať, Slovensko ťahá za kratší koniec, nevyužívajú sa kapacity, ktoré tu sú. Nevyužíva sa potenciál, ktorý tu je, takže ak niečo vítam na tomto zákone, vítam to, že naozaj otvára diskusiu o cestovnom ruchu. Na druhej strane prináša opatrenia, ktoré sú komplementárne alebo doplnkové teda v nejakej celkovej stratégie, ktorá tu teda neodznieva ani nejakým spôsobom nie je naznačovaná. A toto považujem za slabinu aj v tejto komunikácii pri tomto zákone.
Asi som povedal všetko, čo som chcel. Takže ďakujem za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2018 17:39 - 17:41 hod.

Gaborčáková Soňa Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega, ty si hovoril vlastne o takých troch veciach zadlženia nášho štátu. Je mi ľúto, že som nemohla vystúpiť v rozprave... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa!

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
... tak tiež chcem hovoriť o tom, že ak hovoríme o dôchodkoch a hovoríme o starých ľuďoch, musíme, mi chýba debata v takých štyroch rovinách, a to je vek dôchodku. Na trh vstupujeme starší, pretože naši otcovia tam vstupovali buď teda s učňovkou a málokto mal strednú školu, fakt výnimočne to boli vysokoškoláci. Poberali teda, priemerne poberajú dôchodok sedemnásť až osemnásť rokov. My budeme vstupovať, my teda vstupujeme, väčšina, na trh práce, po vysokej škole. To znamená, by budeme poberať tento dôchodok dvadsať rokov. O tri roky dlhšie budeme poberať dôchodkovú dávku, a to, či chcete, či nechcete, jednoducho sa musí odraziť na rozpočte štátu.
Po druhé, dôchodok by mal byť primeraným zabezpečením v starobe,
ale naozaj dnes je to 45 % hrubej mzdy a ďalej to sa bude len znižovať a teda na hranicu 30 %. Ak si zoberieme, že práve dôchodková dávka až takmer v 67 % môže zničiť riziko chudoby, mali by sme rozprávať o tom, akú výšku dôchodkov majú naši ľudia na Slovensku a čo chceme pre to urobiť, aby ďalšia generácia vedela nakumulovať tých peňazí aj z iných zdrojov, alebo teda pozrieť sa na poistenie ako také.
Po tretie, neviem, či stihnem, ale sú to platy žien, ktoré sú nízke, a tie sa premietajú vlastne do dôchodkovej dávky a ženy majú nízke dôchodky. To sú témy, o ktorých sa máme baviť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2018 16:16 - 16:18 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Páni kolegovia, vy ste ma nepočúvali? Veď ja som kládol otázky. Ja reálne chcem pocítiť od vás, že ma ubezpečíte, že tá šesťdesiatštvorka je v suchu, že je v bezpečí, a vy mi tu dávate sľuby ako diaľnicu do Košíc. Ako nič v zlom. Ja sa rád vami nechám presvedčiť.
O dlhovej brzde som sa rozprával s Jurajom Blanárom, stavbárom, ale o počtoch, číslach, to nepustia. A ja vás teraz tiež akože bavím a vy mi tu dávate nejaké uistenia. Ja chcem počty, tabuľky, tomu ja rozumiem.
Pána Fica určite dlho budeme spomínať, aj moje deti, to si píšte, to naňho nezabudneme tak skoro. Ale s tým strašením, opäť, ja číslam rozumiem, ak vy mi dáte na to uistenie, že: ale kašlite na to, čo tam v tej RRZ-ke píšu! Však ja sa pýtam, no vysvetlite mi, vyvráťte mi to. Nízke dôchodky, viete, však demografia je presná. Však opäť, rozumiem číslam, pozerám sa na ne, viem, aké sú odchýlky v štatistikách demografie.
Takže, kolegovia, ja sa pýtam: vy ste čítali ten dokument? Lebo možno keby ste si ho prečítali, tak máte presne tie isté otázky. To si, fakt sa to oplatí si to prečítať. Odporúčam vám to, to zhltnete, to je normálne krásny dokument, krátky.
Šesťdesiatštyri rokov je nárok. Pán Podmanický, čiže vy mi chcete povedať, že ja síce budem môcť ísť, ale chcete mi povedať, že: avšak nechoďte, keď budete chcieť pracovať. No, prepáčte, ja chcem ísť do dôchodku, ja už nechcem na dôchodku pracovať. A vy mi tu hovoríte, že však ale keby ste chceli pracovať. Čiže inými slovami mi medzi riadkami hovoríte: no možno budeš potrebovať, aby si si zarobil, ale však my ti tú možnosť nechávame. Hu-a! Akože mám z toho strach, z tých slov už len.
Takže a čo chcem povedať na záver, posledných 25 sekúnd, neodpovedali ste mi na tie moje otázky. Kolegovia, veľmi konkrétne, kľudne, ja si s vami sadnem, nemusí to byť na mikrofón, budem rád, ak si zoberiete slovo. Však, pán predkladateľ, vy môžte hovoriť, koľko len chcete. Vy si kľudne stúpte tam do stredu a hovorte, my vás budeme počúvať a ja si to budem s vami listovať, pozerať si čísla v tabuľkách, rád si vypočujem jasnú argumentáciu. Chcem sa nechať vami presvedčiť. Prosím vás, investujte do mňa.
Ďakujem.
Skryt prepis