Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, dámy a páni, dovoľte mi, aby som hneď na úvod skonštatovala, že svoje vystúpenie chcem poňať trošku netradične, najmä teda pokiaľ ide o pojmológiu, ktorú budem používať. Taktiež som sa rozhodla isté pasáže vylúčiť, resp. zredukovať, samozrejme, nie tie nosné tézy, nakoľko moji predrečníci v rámci rozpráv mnohé témy, povedala by som, opísali dosť deskriptívne, vyčerpávajúco, ale cez to všetko, aby som nejako naznačila tú líniu, ktorej sa budem držať, bude mať také dve základné časti. V prvej by som zhodnotila programové vyhlásenie vlády vo všeobecnosti a potom možno na odľahčenie, keďže je už pokročilejšia hodina, a taktiež pre ilustráciu, aby ste mali lepšie pochopili, čo mám na mysli, by som uviedla aj konkrétny príklad.
Takže keď som sa vyjadrila o tom, že budem možno trošku netradičná, tak to bolo v tom zmysle, že celé to moje hodnotenie sa bude niesť trošku v duchu akademickom, čiže zabrúsim tak trošku do toho akademického žargónu, keďže už 14 rokov pôsobím na vysokej škole a nejakým spôsobom to bude asi cítiť ešte nejakú dobu z mojich prejavov.
Takže po prečítaní 77 strán programového vyhlásenia vlády musím povedať, že keby som to hodnotila - a nechcem povedať - ako diplomovú prácu, pretože moja kolegyňa poslankyňa Remišová už použila pojem, že je to nevydarená diplomovka, čím ma svojím spôsobom zacitovala, a ja som veľmi rada, pretože zdieľame zjavne rovnaký názor, čo ma teší. Tak budem hovoriť, že je to povedzme taká veľmi dobre prepracovaná práca doktoranda. Z toho dôvodu, že tá teoretická časť práce, ten úvod je absolútne výstižný, je jasné, že autor alebo autori tohto dokumentu sú veľmi sofistikovaní vo vyjadreniach, majú vo veciach jasno, vedia presne, čo definuje efektívny demokratický štát, štát, ktorý, ľudovo povedané, šľape vo všetkých stránkach prierezovými jednotlivými rezortmi. To je v poriadku.
Po "A" však vždy nasleduje "B" a po teoretickej časti práce nasleduje tá empirická. A toto bolo pre mňa ako občana Slovenskej republiky, ako voliča veľmi podstatná časť a tu práve nastalo to moje sklamanie, ktoré nejakým spôsobom sa budem snažiť naznačiť, že prečo.
Čitateľ tohto dokumentu by hľadal nejaké konkrétne vyjadrenia, riešenia, plány, priority atď. atď. a tie sa nejakým spôsobom, ako postupuje jednotlivými desiatkami strán, nenachádza. Samozrejme, sú tu isté čísla náznakovo, ale tie pre bežného občana nejakým spôsobom nepodávajú výpovednú hodnotu o tom, čo presne je ambíciou vlády a čo presne bude na konci tohto 7. volebného obdobia možné nejakým spôsobom vyhodnotiť a nejakým spôsobom zhodnotiť, či to bolo splnené, nesplnené, inými slovami nejaký explicitný a smerodajný výpovedný odpočet úspechov tejto vlády.
V programovom vyhlásení vlády sa okrem iného, som sa okrem iného dočítala o tom, že vláda upraví a stabilizuje systém rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu vysokým školám so zameraním sa na odstránenie jeho súčasných nedostatkov, a to, mimochodom, sa dotýkam tej druhej časti môjho vystúpenia, ktoré bude trošku konkrétnejšie, a taktiež vytvorí predpoklady pre zvýšenie atraktívnosti povolania učiteľa prostredníctvom jeho finančného ohodnotenia. Toto tvrdenie sa dá chápať ako dlhodobá ambícia našich vládnych predstaviteľov a napriek tomu nebadať žiadne zásadné pokroky v oblastiach, ktoré sú, zúfalo žiadajú zmenu a ozdravenie. Uvedené vyhlásenie z oblasti vysokého školstva vyznieva pre mňa o to smutnejšie, že každý vidí konkrétne problémy, nedostatky, každý súhlasí, že tá situácia je kritická, ktoré sú rizikové oblasti tohto rezortu a cez to všetko súčasný stav školstva stagnuje.
Ak dovolíte, pre ilustráciu uvediem jeden konkrétny príklad, je to príklad, ktorý sa týka bezprostredne mňa a môjho pôsobenia z minulosti, nie však až tak dávnej, aby nikto nemohol povedať, že to bolo vtedy a dnes je to inak.
Dovolila by som si vám zacitovať e-mail, ktorý zasiela tajomníčka katedry jednej verejnej vysokej školy členom katedry, citujem. A odpustite mi, prosím, vážení kolegovia, ak pri čítaní tohto e-mailu sa nezdržím smiechu, pretože skúšala som to 20-krát čítať si to sama, a mne osobne to nejde bez toho, aby som sa nepobavila a v kontexte programového vysielania vlády s tézami, ktoré som tam veľmi dôsledne čítala, tento konkrétny príklad zo života vyznieva tragikomicky. Citujem:
"Ahojte, kolegovia, chcela by som vás poprosiť o príspevok na hygienické potreby. Zohnala som cez e-shop lacný skladaný toaletný papier. Chcela by som vás poprosiť o príspevok 2 eurá do štvrtka, vedúci katedry s tým súhlasil. Na účte externého štúdia máme peniaze na úhradu výučby, nemáme však žiadne zvyšné peniaze. Ďakujem tým, čo už prispeli."
Takže toto je, vážení, tá realita okrem iného, ja by som tých príkladov vedela, samozrejme, v rámci nejakej konkrétne zameranej debaty uviesť omnoho viac. A nielen takých zo života, ale aj takých odbornejšie ladených. Toto je teda realita vysokých škôl a ja sa pýtam, že v programovom vyhlásení vlády zaznel pojem ako dôstojnosť učiteľa, hej. Tak ja sa pýtam, kam až ďaleko alebo ako hlboko musí ten učiteľ, ten vedecko-pedagogický pracovník v tomto prípade klesnúť, alebo dá sa klesnúť ešte nižšie, aby človek, ktorý prednáša, má predstavovať elitu tejto spoločnosti, čo sa týka vedomostí, výskumu, hej, pôsobenia a pretransformovania tých vedomostí do praxe, toho všetkého honosného, čo sa skrýva pod vysokou školou, kam až musí klesnúť. A potom kde je tá jeho dôstojnosť, keď sa musí skladať na toaletný papier. Je to také veľmi prízemné, ale pravdivé.
S predkladaným programovým vyhlásením vlády, ktoré by malo byť pomyslenou vlajkovou loďou konkrétnych, jasných, pre občana zrozumiteľných priorít a cieľov vlády, mám teda problém. To iste dokážete pochopiť. Namiesto 70 strán rafinovaných verbálnych elaborátov, ktoré sú, ale teda sú naozaj veľmi dobre naformulované, to sa musí nechať, by asi každý jeden občan tohto štátu radšej privítal možno 20 strán programového vyhlásenia, najmä čo sa týka teda tej empirickej časti práce, ak ju tak môžem nazvať, ktoré by obsahovalo stručné vyjadrenia vlády k jej programovým prioritám, pričom poznámka pre mňa osobne, ako ja to chápem, priorita je prioritou preto, že je to výber, výber zo všetkých existujúcich možností, v tomto prípade rezortov. A následne by malo byť explicitne a taxatívne uvedené, ktoré konkrétne a čiastkové kroky budú uskutočnené v rámci všetkých rezortov. Ich formulácia v rámci PVV, čiže programového vyhlásenia vlády má byť veľmi konkrétna a adresná tak, aby občan, ktorého sa predmetný krok alebo opatrenie vlády dotkne, mohol urobiť na konci volebného obdobia odpočet v zmysle buď splnené, alebo nesplnené.
Veľmi často tu už v priebehu dneška a včerajšieho dňa zaznel pojem vata, ja ho používam tiež, ale myslím si, že je dostatočne deskriptívny a trefný na to, aby som sa opakovala po mojich predrečníkoch. Čiže je tu množstvo vaty, ktorá vytvára ideálny priestor pre alibizmus a populizmus, i keď populizmus, to je tiež také slovo, ktoré v našich končinách je už dosť sprofanované v tom zmysle, že na začiatku volebného obdobia môže vláda povedať, že pokryla všetky pálčivé otázky a problémy fungovania tohto štátu, na konci volebného obdobia však z vaty odpočet urobí len veľmi ťažko a v tom ja osobne vidím problém.
Ako som začala svoje vystúpenie, tak ho aj uzavriem. Opäť použijem prirovnanie z akademického prostredia, že každá kvalifikačná práca akéhokoľvek charakteru má právo na obhajobu a tým pádom šancu dostať známku lepšiu ako FX.
Musím však konštatovať, že to, čo tu doposiaľ zaznelo, ma nepresvedčilo o tom, že vláda má jasno v prvom rade v prioritách, a že vláda si stanovila konkrétne, to slovíčko konkrétne by som veľmi rada zdôraznila na tomto mieste, merateľné a splniteľné ciele, a preto predkladané programové vyhlásenie vlády nemôžem podporiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
