Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Ja na margo vystúpenia pani kolegyne, v mnohom jej musím dať za pravdu. Ja som totižto mal vždy problém s autoritami, ale spomínam si na svoju učiteľku matematiky pani Valiku Závadskú, ktorá keď vošla do triedy, tak som sa ani nepohol. Kedysi totižto, a to ja zase som, som síce Husákovo dieťa, ale drvivá väčšina môjho života už nebola v socializme, takže ja si veľmi dobre spomínam, že ešte v tých 90. rokoch, respektíve do roku 2000 mali študenti obrovský rešpekt pred učiteľmi. Dnes ten rešpekt absolútne chýba, úplne absentuje. Ako príklad môžem uviesť moju mamu, ktorá učila 35 rokov na strednej škole. To postavenie učiteľa je naozaj dnes, bohužiaľ, teraz myslím učiteľa základnej školy, nebavíme sa o vysokoškolských pedagógoch, ale postavenie učiteľa najmä na základných školách je dnes na úrovni robotníka so základným vzdelaním. Dnes sa naňho takto akože pozerá spoločnosť. Čiže tá atraktivita toho povolania učiteľa dnes už úplne chýba. Čiže je veľmi potrebné prinavrátiť dôstojnosť učiteľom základných a stredných škôl, pretože to vzdelanie je nesmierne dôležité pre budúcnosť našej krajiny.
A nedávno som tiež bol na jednej takej akcii, kde som stretol zhodou okolností riaditeľa svojho gymnázia, ktorý sa mi sťažoval, že úroveň toho školstva upadá. On síce robí, čo môže, ale niekedy má zviazané ruky práve kvôli legislatíve. To len pre pána ministra, veľmi im vadí normatív na jedného žiaka, že to považujú za obrovský problém.

Ďakujem.
Ja by som len chcel možno povedať jednu malú poznámku a to, že väčšina z nás, ako tu sedíme, sme produktom socialistického systému vzdelávania. Napriek tomu si nemyslím, že by sme mali byť nejakým spôsobom menejcenný. To je len poznámka k doterajším priebehom v rámci tejto diskusie.
Zároveň tu padol taký názor, že naozaj treba zmeniť systém financovania. Áno, môžeme hovoriť o celkovom systéme vzdelávania, ktorý by sa mal meniť, ale pokiaľ spoločenská atraktivita školstva a povolania učiteľ bude taká, aká v súčasnosti je, žiaden systém sa zmeniť nedokáže. Môžeme polemizovať o tom, čo treba skôr urobiť, ale z môjho pohľadu naozaj aj odmeňovanie v tomto smere je viac než nevyhnutné, aby sa zmenilo a hlavne nastavili sa tie podmienky tak, ktoré budú zárodkom možno budúcich systémových zmien v rámci celého vzdelávania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, ja by som chcela reagovať na jedno konkrétne, na jednu konkrétnu pasáž toho vystúpenia. Bezpochyby súhlasím s tým, že treba rešpektovať individuálne osobitosti žiaka a v tomto bode by som si dovolila podať informáciu takpovediac z prvej ruky, pretože okrem iných predmetov, ktoré som prednášala na vysokej škole, bola práve metodológia výučby anglického jazyka a všeobecná metodológia, to znamená, ako vyučovať. Pripravovali sme budúcich pedagógov a z tých skúseností, ktoré sú relatívne čerstvé, vám môžem potvrdiť a ubezpečiť vás, že dneska naozaj tí pedagógovia sú vychovávaní, naši odchovanci, a profil absolventov je taký, že držia krok s dobou, definitívne rešpektujú všetky individuálne osobitosti, veľa sa hovorí o personalizovanom vyučovaní. To znamená, že napríklad teórie, ktoré vy ste tu tak možno vo všeobecných intenciách načrtli, ako piaget, predoperačné štádium formálne konkrétnych operácií, to všetko sa rešpektuje, pretransformuváva do toho učiteľského povolania.
Ja si dovolím znova opakovať to, čo som aj včera povedala, že všetko to začína a končí pri peniazoch. Pretože tá motivácia učiteľa, myslím si, že to neni problém v tom, že naše školstvo by bolo nekvalitné. Bolo už od nepamäti známe, že naše školstvo, naši ľudia boli tí, ktorí mali veľmi dobré vedomosti. Problém je to, že keď pedagóg nie je ohodnotený a to je to, čo som včera tiež vyslovila v rámci faktickej, tak už len keď si zoberieme Maslowovu hierarchiu potrieb, keď nie je motivácia, tak tam nie je ani vôľa, hej. Myslím si, že tak isto ako to ohodnotenie finančné, tak isto ide ruka v ruka aj materiálno-technické vybavenie našich škôl na úrovni základných, stredných, vysokých a toto všetko vo finále spôsobuje, že tá situácia je taká, aká je. Čiže prioritne, ja si myslím, že nie je o tom, alebo nie je potrebné sa baviť o kvalite ako lepšie vzdelávať, ako držať krok s dobou, pretože ju držíme, ale skôr o tom ohodnotení.
Ďakujem.

Rada by som nadviazala práve na tú časť, kedy pán poslanec Žarnay hovoril o tragikomickom príklade zo života, pretože podobný mám aj ja, kedy som pred rokmi žiadala o úver na bývanie, a v banke ma tá dotyčná pracovníčka za prepážkou doslova vysmiala, keď som jej predložila svoju výplatnú pásku s tým platom, že čo tu vlastne robím, a teda môžem povedať, že je to akýkoľvek pocit, len nie príjemný. A možno, keď som tak počúvala ten príspevok v rámci rozpravy, tak mi napadla jedna vec, že práve v súvislosti s platmi učiteľov, práve v kontexte vysokých škôl vzniká jeden fenomén, ktorý s tým súvisí, a je potrebné ho riešiť. A to je síce fenomén tzv. lietajúcich profesorov.
A tu si treba uvedomiť, všetci by sme si mali uvedomiť, že tento fenomén vzniká práve preto, že tie platy sú také, aké sú. Tí ľudia, keď chcú zostať verní svojmu povolaniu, pretože ho baví, toho človeka, to povolanie, napĺňa ho, tak nejakým spôsobom stojí, že tak, že má dva alebo tri úväzky na vysokých školách, a v dnešnej dobe, vieme, že je nový vysokoškolský zákon, teda už nie tak veľmi nový, ktorý obmedzuje týmto ľuďom, týmto pedagógom mať dva 100 % úväzky, hej, čiže vznikajú také pseudosituácie, kedy má človek, ja neviem, 100 % a 99 % alebo potom je nútený odísť a tak ďalej a tak ďalej. Čiže je to podľa mňa problém, ktorý si treba uvedomiť, treba ho riešiť, pretože vždy je to na úkor kvality. Vznikajú potom situácie, o ktorých sa dá hovoriť hodiny, sama som ich zažila a sú na úkor kvality školstva. Ale vždy to začína a končí pri peniazoch, práve to, čo spomínal v takmer 30-minútovom príspevku pán poslanec Žarnay.
Ďakujem.

Chcem poznamenať, že takým riešením, s čím som sa stretol aj v iných štátoch, ako bolo Nemecko alebo Rakúsko, prichádzalo to, že jedna dedina mala dajme tomu prvý, druhý, prvú, druhú triedu v jednej dedine a tretiu, štvrtú v druhej, resp. u nás by to mohlo prichádzať do úvahy, že prvý až štvrtý stupeň tých málotriedok by bol v jednej dedine a druhý by bol možno päť až deväť a možno by sa zachoval aj počet tých učiteľov a tých pedagogických zamestnancov a možno to by bolo tiež riešením.

Chcem všetkým poslancom poďakovať za odsúhlasenie nášho návrhu, veľmi si to vážime, je to pre nás priorita, tak preto sme tieto zmeny urobili. Ďakujem ešte raz.

Pán poslanec Beblavý, výbor pre európske záležitosti považujeme v našom hnutí za jeden z najdôležitejších v parlamente kvôli tomu, že stráži prenos suverenity Slovenskej republiky smerom k Európskej únii, a preto sme požiadali o túto zmenu z dôvodu, že by sme chceli, aby poslanec nášho klubu mohol obhajovať naše záujmy. Pre nás je to absolútne prioritná vec nášho volebného programu a nášho politického pôsobenia.
Toto je jediný dôvod, prečo sme o tom požiadali.

Winston Churchill kedysi o americkej zahraničnej politike povedal, že Američania vždy nájdu to najlepšie riešenie, pravda, až potom, čo vyčerpajú úplne všetky ostatné. Po tom, čo Američania robia v zahraničnej politike za posledné roky, pripomeniem len tri veci, to je Irak, Líbya, Sýria, podpora moslimského bratstva v Egypte, by som bol voči americkej zahraničnej politike veľmi opatrný z hľadiska toho, že nakoľko je predvídavá a realistická a nakoľko je vôbec schopná nejaký problém riešiť alebo iba eskalovať.
Myslím si, že je správne nestrkať sa Američanom do zadku, pretože sa veľmi často môžu mýliť, a potom sa môžeme mýliť aj my spolu s nimi. Ale rovnako dôležité, pán poslanec Kotleba, je nestrkať sa do zadku ani iným, napr. Rusom. Vy ste tu spomínali tie roky od 1949, ja spomeniem len rok 2016, keď ste na pozdravenie Nočných vlkov vyvesili na Banskobystrický krajský úrad ruskú vlajku. Mimochodom, tí Noční vlci prijéchali na amerických mašinách.
No, keď ste tu teda hovorili o tom, že Slovensko nemá byť americkou kolóniou, ja s tým súhlasím, len problém je v tom, že Slovensko nemá byť ani ruskou kolóniou, máme sa usilovať byť, pokiaľ možno, štát s čo najväčšou mierou suverenity a samostatnosti v rozhodovaní.
Ak má byť riešením, ktoré ponúkate, to, že nestrkajme sa do zadku Američanom, strčme sa do zadku Rusom, tak to podľa mňa, nie je dobré riešenie pre Slovensko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som vám len doplnil poznatky z histórie, prečo bola vojna v Juhoslávii.
Hlavnou príčinou vojny v Juhoslávii bol srbský nacionalizmus a najmä to, že Juhoslovanská zväzová republika sa skladala z mnohých etnicky rôznorodých štátov a najmä z mnohých náboženstiev. Srbsko bolo pravoslávne, Chorváti, Slovinci katolíci, Bosna prevažne moslimská, čiže povedzme si, aj dôvod bombardovania NATO, ktoré, samozrejme, neobhajujem, a určite som za odsúdenie tohto bombardovania, ale povedzme si dôvod, keď srbské vojenské a polovojenské jednotky vraždili obyvateľov vlastných zväzových republík, kde vraždili moslimov, kde vraždili katolíkov. Ja vám len v krátkosti prečítam, po náboženskej rovine Srbi verzus Chorváti, čiže pravoslávni verzus katolíci, Srbi verzus Slovinci, Srbi verzus Bosniaci, Srbi verzus kosovskí Albánci, čiže, keď povieme A, povedzme aj B. Alebo môžme pokračovať, voči komu vlastne Srbsko viedlo vojnu, Slovinci verzus Srbi, Chorváti verzus Srbi, bosnianski moslimovia verzus bosnianski Chorváti, Srbi spojení s Chorvátmi verzus bosnianski moslimovia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže v každom prípade Srbi vraždili obyvateľov vlastných republík a najmä kvôli tomu, pretože Slovinsko a Chorvátsko bolo podstatne ekonomicky vyspelejšie ako Srbsko a Slovinci a Chorváti dotovali Srbsko. A Srbi nechceli prísť o tieto dva štáty. Čiže museli tam robiť čistky.
Ja, samozrejme, odsudzujem bombardovanie NATO.

Pán poslanec Uhrík, spomenuli ste ako príklad krajiny, ktorá úspešne rieši problémy, Čínu a povedali ste, že nie je tam žiadny terorizmus a ani sa tam nekradne. Tak vás len chcem poopraviť, že len v minulom roku tam bolo vyše 307 mŕtvych pri teroristických útokoch, a čo sa týka kradnutia, len v štátnej správe bolo za kradnutie, teda za korupciu odsúdených a pravidelne je odsúdených každý rok viac ako 100-tisíc ľudí.
Čiže pre mňa Čína nie je až takým vzorom, ktorým by som sa chcel v tejto veci inšpirovať.