Videokanál klubu

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona, ktorý určite nepodporíme, lebo je úplne mimo misu.
Samozrejme, môžem sa o tom vyjadrovať preto, lebo vlastním, vlastním, som vlastníkom Fun rádia a viem presne, čo sa deje v takýchto súkromných médiách. Môžeme sa baviť o tom, môžme sa kľudne baviť o verejnoprávnej televízii, môžme sa baviť o verejnoprávnom rozhlase, ktoré, ktorí naozaj kasírujú obrovské prostriedky nás všetkých daňových poplatníkov, či sa nám to páči, alebo nepáči, či máme vôbec televízor, alebo nemáme, stačí, že máme elektrickú prípojku a musíme platiť, každý jeden. Toto by bolo dobré, keby ste sa radšej na toto pozreli, ale neobmedzovali súkromné podnikanie. Vy v tomto prípade idete, prípade idete úplne jak komunisti, úplne obmedziť súkromné podnikanie. A vám sa to nezdá byť trošku scestné? Len preto, že vám sa nepáčia reklamy v rádiu a reklamy v televízii? No tak to nepozerajte! Je to súkromné podnikanie.
Ako keby ste obyčajnému prevádzkarovi bufetu alebo hocijakému predajcovi áut nakázali, koľko áut má predať. Keď mu štát na to nedotuje, keď ho štát nedotuje, nemáte právo obmedziť súkromné podnikanie, lebo potom to úplne rozvraciate. Tak buď sme tu na nejakej demokracii, máme tunák voľný trh, môžeme tunák slobodne podnikať, alebo ideme všetko obmedziť. Keď sa vám, páni poslanci, nepáči, že sa propagujú niektoré, niektoré predmety reklamy a mne sa nepáčia, tiež a som za to, a preto sme aj preložili návrh zákona, ktorý by mal obmedzovať tieto pôžičkárne a ktorý by mal obmedziť tieto falošné reklamné ťahy na ľudí, ktoré proste, bohužiaľ, na Slovensku máme strašne nízku finančnú gramotnosť. Po posledných prieskumoch sme dopadli najhoršie v celej Európskej únii. Všetci si myslíme, každý, ktorý to robil ten test, tak, samozrejme, mal predstavu, že je finančne gramotný, a dopadol katastrofálne. Proste Slováci uveria, presne ako povedala pani poslankyňa, uveria tomu, že stačí si dôjsť pre nejakú reklamu, uveria reklame, stačí si dôjsť do nejakej pôžičkárne, do nejakého splátkového kalendára, nejakej banky, ako keby nás už nečakali žiadne splátky, neprečítajú si úroky, mýlia si úroky s navýšením, s týmto, mýlia si kopec pojmov, dojmov a ja neviem čoho všetkého možného. Zadlžia sa potom to nestíhajú splácať. Je to naozaj klamlivá reklama je veľmi nebezpečná. Ale môžeme obmedziť určité segmenty reklamy, ako je napríklad tento segment, ktorý ste vy spomínali. Takisto ako máme obmedzený alkohol, ako máme cigarety. Alkohol máme tiež tuším len po 22.00 hod., ak sa nemýlim. To znamená, že vieme aj toto obmedziť.
Ale nemôžete celú hospodársku súťaž obmedziť tým, že proste zakážete týmto, týmto súkromným podnikateľom, či v televízii, alebo v rádiách vysielať. Vy ste si niekedy zistili, koľko rádií je v zisku? Zistili ste si, alebo len tak strieľate od pol pása? Podľa toho, čo som tunák počul, pán kolega, tak len strieľate od pol pása, lebo ste to ešte ani nepozreli. Keby ste si to pozreli, by ste takú hlúposť nikdy nemohli povedať. Nie, nie, nebohatne na tom nikto, a keď si zoberiete, 98 % je stratových. 98%. Nepoznám také podnikanie, ktoré by malo 98 % stratovosti ako, ako tento segment, napríklad segment rádiový. Tak si to pozrite.
Teraz, keď vám vadí táto reklama, prosím, môžme sa o tom baviť pri STV-čke, môžme sa baviť o tom pri, pri Slovenskom rozhlase, lebo tí poberajú koncesionárske poplatky. Tam je to vyriešené, že ten, ten televízny kanál alebo konkrétny film nie je prerušovaný. Tak fajn, si to ľudia pozrú, ten film. Ale tie televízie dostávajú, teda tá STV-čka dostáva obrovské peniaze zo štátneho rozpočtu, vlastne nie ani z rozpočtu, ale dostáva to z koncesií. A keď jej to nevyjde, no tak potom minister jej priklepne dotáciu. A tak sa to robilo, tak to robili všetci riaditelia okrem Miku, že si museli vypýtať potom ešte nejaké špeciálne dotácie od štátu, lebo im to nevychádzalo. V takomto prípade môžete kľudne obmedzovať. Ale súkromného podnikateľa, súkromného prevádzkovateľa televízie alebo... Ten kontent musíte na, musíte nejakým spôsobom obsiahnuť.
A ja vám môžem povedať z vlastnej skúsenosti, alebo z vlastného, z vlastných, z vlastného dvora, skutočne my máme, 5 mil. euro máme rozpočet. Pokiaľ nezískam 5 mil. na reklame, tak môžem prepustiť všetkých zamestnancov, lebo to nepokryjem. Vysielače nepokryjem, zamestnancov nepokryjem, trasy nepokryjem, všetky autorské zväzy. Z čoho to mám zaplatiť, poviete mi, pán kolega? Našli ste ten modus vivendi, z čoho to ostatní ľudia zaplatíme? Alebo len tak prepustíme všetkých? Však to je fasa vec, lebo vám sa nepáčia reklamy. Úžasné, ja vám tlieskam (rečník zatlieskal), bravó, fakt ste to vymysleli, ekonóm par excellence. Ako môžete takúto nezmyselnosť vymyslieť?! Len preto, že sa vám nepáči strašne veľa reklám. Keď strieľajú, tam Rambo, tam máme ba-ba-ba-ba a my tam nechceme mať tú reklamu s tým pracím práškom, lebo sa nám ľudia sťažujú. Áno, aj mne sa sťažujú a mne to tiež leze na nervy, jeden film pozerám štyri hodiny! Je to tak, ale môžem to vypnúť a môžem si pustiť dévedečko. Môžem to urobiť. Ale tá televízia potrebuje za ten film zaplatiť 50-tisíc euro. Kto jej to dá? Kto jej to dá? Potom musí zaplatiť tých redaktorov, musí to všetko vyplatiť. Jedine z tých reklám žije tá televízia.
A keď si zoberiete napríklad takú najúspešnejšiu televíziu, ako je Markíza, tak sa pozrite spätne 3-4 roky dozadu, či mala miliónové zisky. Každý rok je 5, 4, 3, 8 mil. v strate. Sú v červených číslach. A keby to majiteľ nevydotoval, tak to môžu rovno zavreť a zbaliť. Keby to J&T takisto nedotovala, no tak to nevysiela. Tak skutočne obmedzovať súkromný sektor takýmto nezmyslom je úplne scestné. Ako skutočne, vy čo už chcete?! To, to je nehorázne! Za chvíľku budete tunák organizovať, koľko rožkov môže predať pekár, nie? Tak to sú nezmysly, to vám nemôžeme v žiadnom prípade podporiť!
Súhlasím s tým, že treba obmedziť niektoré klamlivé reklamy. To súhlasím. Na tie finančné služby absolútne, máte absolútnu pravdu. Ale to dokážeme urobiť nie paušálnym zákonom, aby sme likvidovali tento, tento sektor. Veď to je úplne mimo toho, čo tunák celý čas presadzujeme, ako, ako vôbec parlament, aby proste tam tá sloboda v tom podnikaní bola. Veď to neni proste škodlivý biznis. Ja viem, vám sa nepáči, že sa nedostanete do niektorých televízií. Ani my sa tam nedostaneme do všetkých. Vy už vôbec nie, tak máte s tým problém. Ale nemôžete to týmto spôsobom riešiť. To sa takto riešiť nedá.
A tí ľudia čo, vyhodíme ich na ulicu? Viete, koľko ľudí robí v televíziách a v rádiách po celom Slovensku? Veď to sú desaťtisíce ľudí. No, 10-tisíc je to určite po tých všetkých médiách, čo ste pospomínali. A tých, nemáte problém. Však povedzte im, že chceme ich vyhodiť, lebo všetci títo majitelia na základe tohoto zákona, keby to prešlo, to môžu rovno zavreť a môže ich prepustiť. Vy si myslíte, že ja budem nosiť do roboty každý rok milión euro, aby som vám splnil to, že nebudete počúvať 3 minúty reklám, ale iba 1,5 minúty? No určite nie, zavrem to. A urobia to všetci ostatní. Už teraz nevedia, ako to majú vykryť.
Ale vám to je jedno. Vy proste, však tunák si sadnete, však ľudia to chcú. No tak im to tam hoďme. Ale to je absolútne, absolútne bez nejakých, nejakých absolútnych, nejakej zodpovednosti voči, voči tým tisícom ľudí, ktorí v tých médiách robia. Ja viem, že sa vám to nepáči, ani mne sa to nepáči, veľakrát. Ale proste, tunák raz keď máme slobodný trh, tak ho musíme dodržať. Tak to musíme rešpektovať.
Prečo neprídete s takýmto zákonom, že budeme obmedzovať automobilky? No však, keby vyrábali menej a menej predávali, tak tí ľudia nemusia byť v robote do 15.30 hod., môžu o 12.00 hod. ísť domov, budú kratšie šichty, nie? Však to by sa, to by bolo fajn, nie? To je taká istá blbosť, kolegovia. Skutočne, úprimne.
Viete veľmi dobre, že my sme snáď jediná politická strana, ktorá tunák s vami hlasujeme za niektoré vaše návrhy zákonov, dá sa povedať za 80 %. Keď to má hlavu a pätu, tak to podporíme, ale keď to je úplná blbosť, tak, prepáčte mi, vám to poviem do očí, vám to poviem do očí. Toto je taká blbosť jak voda v koši, prepáčte mi to. Toto nemôžem podporiť.
Ďakujem za pozornosť.

skutočne jak tuná kolega hovoril. Zakázali ste v reštaurácii predávať 100 obedov, ale dáme iba 50 menučok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Som veľmi nepríjemne prekvapený, že ste tunák opäť úplne mimo a určite za tento návrh zákona nezahlasujeme.
Ak chcete obmedziť reklamu napríklad na pôžičky, to neni problém, s tým nemáme absolútny problém. Ale to sa obmedzuje ako ten alkohol. Ale zakázať súkromným rozhlasovým, televíznym staniciam menej reklamy je rovnaká blbosť a hlúposť a nedomýšľavosť, ako keby ste zakázali pekárovi predávať 100 rožkov a nútili ho predávať iba 50 preto, lebo sa Anča sťažovala, že strašne dlho stála v rade na rožky. A vy riešite rad na rožky. Presne toto riešite. Vám sa sťažujú ľudia, že dlho pozerajú reklamy. Je to nepríjemné. Áno, aj mne to vadí, že je to nepríjemné.
Ale, pán kolega, si musíte uvedomiť, že napr. taká televízna stanica JOJ, keď chce pustiť nejakého Ramba alebo nejakú takúto produkciu, tak musí zaplatiť 30- alebo 50-tisíc euro za jeden film, aby ho mohli dvakrát odvysielať, raz prime time a raz repríza, 50-tisíc. A teraz mi povedzte, z čoho to majú zaplatiť. Vy im na to prispejete?
Môžeme sa baviť o Slovenskej televízii, lebo na to prispievame my všetci zo zákona. Dostávajú koncesionárske poplatky. Ale ja sa pýtam, čo dostane súkromný vysielateľ. A keď si myslíte, že tuná niekto bohatne z reklamy, tak ste si vôbec pozreli, kto bohatne z reklamy? Pozreli ste si, či majú televízie zisk? Či majú rádiá zisk? Môžete si to pozrieť, je, sú desiatky a desiatky rádiových staníc a možno dve sú ziskové. Tak o akom zisku hovoríte? Môžete sa pozrieť na televíziu napríklad Markíza za posledných päť rokov či tam má zisk nejaký. Nemá tam nič. Každý rok sú v červených číslach. O akom zisku to rozprávate? Tí ľudia sa musia normálne, tí ľudia môžu žiť len z reklamy. Vy si myslíte, že tí ľudia nezamestnávajú rodiny, že tento segment nezamestnáva tisíce slovenských rodín a nie sú z toho živí? Áno, ale sú živí iba z reklamy. Z toho, čo tá konkrétna stanica prijme. Je to súkromné podnikanie ako každé iné. Ako keby ste zakázali skutočne, jak tuná kolega hovoril, zakázali ste v reštaurácii predávať 100 obedov, ale dáme iba 50 menúčok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja osobne tento návrh nepodporím. Mne tiež vadí reklama v takom rozsahu, v akom je.
Ale treba si uvedomiť jednu vec, tu sa bavíme o súkromných firmách, o súkromných spoločnostiach. Keď nechcem pozerať reklamu, tak si to prepnem, keď nechcem počúvať reklamu v rádiu, tak si preladím rádio. Ja neviem, či vy si uvedomujete, ale reklama je jediný zdroj príjmov týchto spoločností. A treba si lepšie pozrieť ziskovosť slovenských televízií a slovenských rádií a zistíte, že bez rok..., bez reklamy zajtra môžu kľudne zavrieť všetci. (Reakcia z pléna.) Áno, je vám to možno jedno, ale týmto spôsobom akože ja to porušujem, tento, tento návrh ja považujem za, za hrubý zásah do podnikania súkromných firiem, ktoré v podstate, ešte raz, jediným príjmom je reklama.
Ak by sme sa bavili o obmedzení vysiel..., o obmedzení reklamy vo verejnoprávnych, bez problémov, kľudne, je to z našich peňazí. Ale obmedzovať podnikanie súkromných firiem len preto, že sa nám nepáči, koľko tej reklamy je, no ešte raz, tak však si prepnite, prelaďte si tie rádiá a nie je problém. Ja viem, že sa vám nepáči aj obsah tých reklám, a s tým súhlasím. Mne, mne tiež robia reklamy na pôžičky, ale to sa dá riešiť úplne iným zákonom. My ste takýto zákon mali, ak si spomínate, a chceli sme to tam riešiť.
Ale toto je podľa mňa absolútny nezmysel. To máte to isté, jak keby teraz obmedzili počet obedov vo vývarovni zo 100 na 50 len preto, lebo ľudia stoja v rade. To je čo za blbosť?!
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, rozhorčovali ste sa nad nejakou komunikáciou redaktora a šéfredaktora v RTVS. Je pomerne zaujímavé, že poznáte obsahy rozhovorov zamestnancov RTVS, to ma celkom akože zaujalo a na druhej strane však aj včera, myslím, bol nejaký článok, váš pán predseda Danko tiež tam celkom dokonale ovláda postupy v spravodajstve RTVS. Ja rozumiem, že vám niektorí redaktori v RTVS vadia, veď aj mne vadia nejakí tí novinári občas, čo niečo napíšu, ale vzhľadom na svoje postavenie som nútený znášať aj kritiku, niekedy oprávnenú, niekedy neoprávnenú. A ja naozaj nechápem, prečo sa sťažujete na tú RTVS, veď vy tam máte riaditeľa, vy ste si ho tam dosadili, je to vaša televízia, kľudne ju premenujte na Slovenskú národnú televíziu a možno bude potom vysielať hodinové reportáže zo zahraničných ciest predsedu parlamentu.
Ďalšia vec, hovorili ste, že voláte dva roky po nejakom mediálnom zákone, ale veď ste v koalícii, ste koaličný poslanec, ste vládna strana, neviem, prečo ste s takýmto návrhom zákona za dva roky neprišli, veď to je, to je vaša, to je vaša možnosť, ktorú my napríklad nemáme, my môžme prísť aj s perpetuum mobile a jednoducho to neprejde, lebo je to opozičný návrh. Čiže nehnevajte sa, ale takéto vyplakávanie, ja tomu veľmi nerozumiem, a už keď sme pri tom ohováraní, tak za tlačovky Andreja Danka by podľa mňa mal dostať pomaly 20 rokov, lebo to ohováranie je tam v každom druhom slove, v každej druhej vete. Ďakujem.

Pán kolega Dostál, ja vás chcem vyviesť z omylu. Tento návrh je opozičný a tento návrh nepodporí ani jeden poslanec vládnej koalície.

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a žvitoné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1024). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, nechcem ja sa vyjadrovať k historickým faktom, lebo nie som historik. A teraz to myslím úprimne, ja sa nejak extra nezaujímam o históriu, nie je to nejaká moja obľúbená téma. Taktiež nečítam všetky, všetky veci, čo sú na internete, lebo je tam kopec nezmyslov, a naozaj nemám už ani nejakú ochotu čítať úplne všetko. Ale posudzovanie toho, že ako to bolo, to by som nechal na ľudí, ktorí sa tomu venujú profesionálne. Čiže ja som vypočul váš príspevok, niečo som si z toho zobral, niečo nie.
Ale viete, čo ma celý čas počas čítania toho listu tej Panslovanskej únie, ani neviem, čo to je, napadlo? Že normálne som rozmýšľal, že ako keby ste hovorili o fašistickom slovenskom štáte Dr. Jozefa Tisa: kolónia, vazali a satelit a všetky tieto veci, ktoré ste rozprávali, ktoré ste čítali z toho listu, tak normálne mi to všetko sedelo aj na ten fašistický Tisov štát. Čiže ja len, že tá história asi má nie do seba a niektoré fakty sedia na rôzne obdobia.
Ďakujem.

Pán Beblavý, len veľmi krátko, kým ste tu. Ešte raz, podľa vašej logiky Ondrej Dostál si kúpil miesto na kandidátke SaS, Gábor Grendel, Ján Budaj a ďalší. Za miesto na kandidátke. Hej, to je, to je vaša logika. (Reakcia z pléna.) Nie, to je vaša logika.
Druhá vec, druhá vec. Ten dlh, ktorý nám pán Marček zamlčal, o tom sme sa dozvedeli po voľbách. Keď strana bola v parlamente a bolo jasné, že dostane štátny príspevok, tak zrazu sa zjavili nejaké faktúry, ktoré nám došli z právnickej kancelárie, že takýto dlh z roku 2012 máte. My sme ale mali podpísanú účtovnú knihu pánom poslancom, my sme mali audit, všetko sme mali a vyzeralo, že strana je úplne v poriadku, že je úplne čistá, a zrazu sa zjavili tieto faktúry a po dlhých mesiacoch dokazovania jednoducho sme usúdili, že tie faktúry sú reálne, len neboli uvedené do účtovníctva, ten dlh bol zamlčaný a my sme to museli zaplatiť mimosúdnou dohodou, 300-tisíc euro. Čiže aké kupovanie, že vyrovnáme za 300-tisíc euro dlhy, aby sme mali stranu? Vy ste akože počuli niekedy, že by si nejaký blázon kúpil stranu za 300-tisíc euro? Však viete veľmi dobre, že vyzberať... (Reakcia z pléna.)
Pán Beblavý, a ja teraz akože nerozumiem vám, akože účelovo klamete alebo jednoducho vám to teraz tak vyhovuje, že kopať na všetky strany a rozprávať tu nezmysly? Vy ste tu povedali, že Boris Kollár si kúpil stranu. Dokážte to. Dokážte to, normálne to dokážte. Ak za dôkaz považujete to, že pán Marček bol na kandidátke, tak hovorím: Dostál, Budaj, Grendel a ďalší. Alebo aj za dôkaz považujete to, že sme nakoniec po voľbách museli zaplatiť 300-tisíc euro, tak ja neviem, buď účelovo klamete, alebo ste blázon. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Beblavý, no bolo by fajn, keby ste podložili vaše tvrdenie, že stranu sme si kúpili, ináč od vás očakávam ospravedlnenie. Naša strana totižto bola v zmysle zákona riadne prevzatá, predvolená od pána Marčeka, ktorý bol jej jediným členom, čiže uznáte, že sadnúť si a vypísať nejaké papiere a odniesť ich na ministerstvo vnútra nebolo nič zložité ani nič komplikované, bol jej jediným členom. To znamená, došlo k dohode. Pán Marček chcel kandidovať do parlamentu, stranu sme normálne prevzali v zmysle zákona, žiadne kupovanie. Okrem toho, ja neviem, či si spomínate, alebo ste nezaregistrovali, ale krátko po voľbách nám prišli nejaké také faktúry na pomerne vysokú sumu, kde tento pán nám zamlčal, že strana má státisícové dlhy. To znamená, že tá podľa vás kúpa nás stála mimosúdnou dohodou 300-tisíc euro, ktoré sme museli zaplatiť. Čiže naozaj by bolo fajn, keby ste sa buď ospravedlnili, alebo predložili svoje tvrdenie.
Ďakujem.