Videokanál klubu

Prosím poslancov členov výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, aby tí, ktorí môžu, naozaj došli o 13.00 hodine na zasadnutie výboru do rokovačky výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem.

Pán poslanec Maďarič, som rád, že ste povedali, že máme rôzne skúsenosti so zvolenými generálnymi riaditeľmi a boli zvolení rôznym spôsobom, rôznym systémom, takže si myslím, že ten spôsob voľby nie je ten najpodstatnejší, akým dospieť k dobrému kandidátovi.
Poviem vám, ako ja chápem politiku a ako chápem parlamentnú demokraciu, lebo chceli ste hovoriť o tej filozofickej podstate a o tom by som chcel. Demokracia nám nezaručí najlepšie riešenie, ale umožňuje nám vďaka spätnej väzbe, ktorou sú parlamentné voľby a ďalšie voľby, korigovať tie zjavne zlé riešenia, ktoré škodia ľuďom, škodia Slovensku. To, čo vy navrhujete v tomto návrhu zákona, je posun k stavovskému štátu. To znamená, že isté stavovské organizácie akokoľvek rešpektované by mohli voliť konkrétne teraz riaditeľa RTVS. Ja neviem, či je to správne riešenie v tom zmysle, že oni by urobili jednorazový akt a neniesli by za toto svoje rozhodnutie žiadnu zodpovednosť. Tento akt by sa nedal opraviť. Ja toto skôr mám pocit, že v dnešnej spoločnosti by sme mali hľadať riešenia, kde ten, kto riešenie urobí, musí si ho obhájiť pred svojimi voličmi. Či je to dobré riešenie alebo zlé riešenie, ale tí voliči mu to vedia spočítať. Kdežto ak by to bol takýto orgán, kde budeme mať, ja neviem, zástupcov rektorov alebo Slovenského olympijského výboru, no ich voličov nijako nezaujíma, ako dobre alebo ako zle zvolili riaditeľa RTVS. Preto považujem takéto stavovské prvky v tomto systéme v zásade v dnešnej dobe za škodlivé.

Ďakujem pekne. Ja len krátko, najprv budem reagovať na kolegu Matoviča. Igor, ja si nemyslím, že (reakcie z pléna upozorňujúce na neprítomnosť poslanca I. Matoviča)... Ale určite to počúva. Igor, ja si nemyslím, že tu chodíme na poníkoch a že sme nejakí zaostalí, ale naozaj podľa mňa treba porovnávať porovnateľné. Nemôžme porovnávať Slovensko so Švajčiarskom a nielen v ekonomike, kde sme, ja neviem, možno 30, 40 rokov, možno aj 50 rokov pozadu za Švajčiarskom. Ale v tých tradíciách, jednoducho v tom Švajčiarku tá tradícia tých referend je 200 – 300 rokov. Tam ľudia sú zvyknutí na to, že rozhodujú. Tam sú ľudia zvyknutí na to, že chodia na tie referendá a rozhodujú o rôznych otázkach.
Na Slovensku si treba uvedomiť, že 40 rokov sme tu mali nejaký systém, kde vládla jedna strana, a jednoducho Slováci nie sú zvyknutí, že pravidelne o niečom v referendách rozhodujú. A práve kvôli tomu, že tento systém je nastavený tak, že je 50-percentné kvórum, tak jednoducho je už taká skepsa. A ja častokrát čítam a počúvam, že: a načo referendum, to sú vyhodené peniaze, aj tak to neprejde.
Čiže v princípe ja súhlasím s tou myšlienkou, že treba to referendum sfunkčniť. My v prvom čítaní... V prvom čítaní? My vlastne zahlasujeme za tento zákon, my to podporíme, lebo ja túto myšlienku podporujem. Ale naozaj si myslím, že to Švajčiarsko nie je úplne ideálny príklad. To skôr by som bral, že to je vzor. Ale to nemôže byť príklad, lebo tá tradícia je tam úplne iná ako u nás. Napriek tomu ja si nemyslím, že Slováci by rozhodovali hlúpo, pretože ak by sa tie podmienky nastavili jasne, ak by sa tam vymedzili, napríklad rozhodovanie o daniach, zahraničnej politike a týchto veciach, tak až také strašné to nebolo. A tiež akože mám dôveru v ľudí, že dokázali by o sebe rozhodovať sami celkom príčetne. Len si nemyslím, že to Švajčiarsko ako príklad je vhodné porovnanie.
Každopádne ja by som chcel apelovať na kolegov. Tá téma sfunkčnenia referenda je tu pomerne dlho. Ja ju vnímam konkrétne od roku 2012. Stretával som sa častokrát aj s ľuďmi z rôznych iniciatív, ktoré túto tému riešili, presadzovali. A dokonca existuje, keď sa tu bavilo o podmienkach volebnej kampane v prípade referend, tak existuje aj legislatívny návrh na to, ako by sa takáto volebná kampaň riešila, je to rozdelené na podporný výbor, opozičný výbor. Je tam presne špecifikované, ako by mala prebiehať kampaň, aby bola vyvážená. Čiže všetky tieto veci už sú na svete, len sa nejako nedostali do Národnej rady a ja nebudem špekulovať, že prečo.
Čiže myšlienka sfunkčnenia referenda je správna. A ja by som privítal, keď, samozrejme, že opozičné návrhy nemajú šancu na úspech, tak napríklad docent Kresák, ak si myslí, že poďme sa o tom baviť, poďme to nejako vylepšiť, poďme to nejako sfunkčniť, tak ja by som privítal, keby ste, pán docent, prišli s nejakým legislatívnym návrhom, o ktorom poďme diskutovať. Lebo ja určite zahlasujem za každé zlepšenie, za každé sfunkčnenie tohto inštitútu, ktorý ja osobne považujem za, ja osobne považujem za vrchol vôle ľudu. Ja za vrchol vôle ľudu nepovažujem tento systém, ktorý hovorí o tom, že zvolím si politickú stranu, pretože častokrát sme videli a máme skúsenosti, že niečo strana tvrdila pred voľbami a úplne inak konala po voľbách a potom voliči boli trošku sklamaní. Ale mali šancu až o štyri roky tej strane to spočítať.
Ale inštitút referenda je presne o tom, že volič dostane otázku, na ktorú sa vyjadrí áno – nie, to je jasná vôľa. Čiže ja určite som za takúto diskusiu. Z princípu podporím tento návrh zákona. Hoci tiež si myslím, že mohol byť širší, pretože pokiaľ viem, tak hnutie OĽANO má k dispozícii aj širšiu variantu. Ja som ju videl. Takže tá diskusia je na mieste.
A zaujímalo by ma, bohužiaľ, pán predsedajúci Glváč, nemá ho kto vystriedať, ja by som bol zvedavý aj na jeho nejaké argumenty, lebo krúti tu hlavou. A mňa naozaj zaujíma, že prečo, aké sú dôvody, čo si myslí, že by fungovalo, nefungovalo. Je to pre mňa téma, ktorú považujem za dôležitú do budúcna, a bolo by fajn, keby sme sa k tejto téme určite ešte vrátili a viac o nej rozprávali, z každej strany to poobracali. A možno dospejeme k nejakému konsenzu, ktorý bude akceptovateľný pre všetkých a ktorý v konečnom dôsledku to referendum sfunkční a zatraktívni. Čiže asi toľko som len chcel.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, porovnanie so Švajčiarskom, neviem, či je práve najlepšie, lebo tá tradícia referend vo Švajčiarku je 200, 300 rokov a predsa len sa bavíme o tradícii, nejakej inej mentalite, nejakých iných zvyklostiach, na Slovensku tie referendá nám nejakým spôsobom fungujú 20 rokov. Čiže to neviem, či je dobré porovnanie.
Ale pravda je, možno sa mýlim, v ústave máme napísané, že občania vykonávajú svoju moc, vôľu priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. A z tohto pohľadu to nie je vyvážené, lebo voľby nemajú žiadne kvórum. Pôjde voliť jeden jediný a voľby sú platné, kdežto pri referende vyžadujeme 50-percentné kvórum. Ja sa preto pýtam, že prečo 25 % to chcete znížiť, keď to máme dať na úroveň, aby to bolo vyvážené, tak by tam kvórum byť nemalo, ale dobre. To je taká otázka na debatu.
Ja súhlasím s tým, že ten zákon o referende je nastavený zle a jednoducho ľudia dnes reálne nemajú možnosť si prostredníctvom referenda povedať nejakú otázku, lebo to referendum, tie podmienky boli nastavené myslím, že za vlády Vladimíra Mečiara a odvtedy to všetkým vyhovuje. Ja som určite zástancom toho, aby referendum sa sfunkčnilo, lebo momentálne je nefunkčné z môjho pohľadu, a zároveň, aby bolo aj záväzné, lebo to tam vidím ďalší problém.
Ale veľmi by ma zaujímal názor koaličných poslancov, lebo počas vášho vystúpenia som videl mnohých krútiť hlavami. Úplne vážne, ja by som bol rád, keby ste sa prihlásili, ak je to možné, do ústnej rozpravy a ja by som si rád vypočul tie argumenty, lebo to ma naozaj zaujíma, že prečo si myslíte, že nie.

Ďakujem pekne. Síce ste sa tu pousmiali pri faktickej pána Baránika, ja by som ju trošku ináč povedal. Ono v skutočnosti tu je taká organizovaná skupina, ktorú tvoria niektorí exekútori, niektoré firmy a niektorí sudcovia, niektorí prokurátori. Do určitej miery tá spolupráca tam je. Veď stačí si zobrať jeden jediný príklad. Mali sme tu najväčšiu nebankovku na Slovensku, sídlila na Pribinovej 1 v Tower 115. Bývalý zamestnanec tejto nebankovky si otvoril exekútorský úrad a začal riešiť všetky tieto pohľadávky. A ak si pamätáte, tento pán exekútor zahltil súdy. Myslím, že to boli desaťtisíce spisov, ktoré podal naraz a vyblokoval súdy na najbližšie dva roky. Bolo to kruté z jeho strany, ale tento pán exekútor, to je jeho bežná prax robiť rôzne nad rámec zákona činnosti.
Netvárme sa, že tí exekútori si všetci robia svoju robotu zodpovedne a poctivo. Pravda je taká, že je tam veľmi veľa slušných exekútorov, mnohých poznám osobne. Dokonca ja osobne mám v rodine exekútora, ktorý sa posledné dva roky so mnou nerozpráva, logicky, ale je tam naozaj veľa poctivých exekútorov. Ale, bohužiaľ, väčšina tých, ktorí dnes "úradujú", až takí poctiví nie sú, nie sú a tých ľudí doslova zdierajú aj za dlhy, ktoré už sú dávno premlčané.

Ja len veľmi krátko. Chcel by som vás, páni poslanci, upozorniť na fakt, ktorý, ktorý budeme musieť tiež riešiť v budúcnosti, a to je spôsob vykonávania exekúcie niektorých, nie všetkých, niektorých exekútorských úradov. Pretože aj bežná prax, je bežná prax, že si predstavte, ja neviem, nejakým spôsobom zoženiete peniaze a chcete vyrovnať ten dlh. Tak pošlete najjednoduchšie email exekútorskému úradu, že dobrý deň, číslo spisu také a také, vyčíslite mi, prosím, k dnešnému dňu stav mojej pohľadávky, chcem ju zaplatiť. Odpoveď nikde. Tak voláte. Ráno, na obed, doobeda, poobede, večer voláte. Nikto vám nedvihne telefón. A teraz neviete, čo máte robiť, pretože exekútor sídli v Bratislave, napríklad na Záhradníckej 10, hej, a ešte má aj také kruté meno, ale vy ste niekde z Medzilaboriec a nemáte šancu ísť do Bratislavy, lebo vy nemáte ani akože na cestu, respektíve, no jednoducho nemôžte ísť do Bratislavy. A neviete sa dovolať na exekútorský úrad, že koľko máte vlastne zaplatiť, hej. A viete prečo? Pretože tí exekútori, a to mám potvrdené z mnohých exekútorských úradov, tí exekútori jednoducho naťahujú čas, pretože pre nich je to, ako pán Danko povedal, im niekedy nezáleží na tom, aby to vymohli, im ide o to, aby naťahovali čas, lebo tie úroky rastú, tie poplatky rastú.
Ja sa vám musím s niečím priznať. Viete, prečo sa snažím riešiť exekúcie? Lebo ja sám pred mnohými rokmi som mal niekoľko exekúcií a nehanbím sa to povedať. Ja som si prešiel celým tým procesom, všetky som dávno vyrovnal, musel som ich celé splatiť, nečakal som na žiadnu amnestiu, ja som si prešiel celým tým procesom, ja viem, čo sú to inkasné spoločnosti, ktoré vám vyvolávajú trikrát denne, posielajú vám najprv biele obálky, potom zelené obálky, potom modré, potom červené, predžalobná výzva, pozor, príde exekútor a rôzne hovadiny. Ja som si tým prešiel a viem, čo to je. Tak som si začal študovať exekučný poriadok, začal som si študovať tieto veci a začal som trošku inak sa baviť s týmito úradmi, lebo zistil som, že častokrát idú nad rámec zákona a robia si, čo chcú.
A v konkrétnom prípade na Záhradníckej 10 sídli jeden krutý exekútor, nebudem ho menovať, tak si predstavte, že tento pán, chcel som vyrovnať svoj dlh, zarobil som peniaze, chcel som to mať z krku, išiel som to vyrovnať. Nedvíhal. Býval som na východnom Slovensku. Nedvíha, nedvíha, dva týždne som tam vyvolával, chcel som vedieť presnú sumu, aby som to zaplatil. (Reakcia z pléna.) Variabilný symbol. Nič. Poslal som email, jeden, druhý. Nič. Tak som sadol na vlak, išiel som do Bratislavy, pozrel som si, kedy majú otváracie hodiny, úradné hodiny, tie majú dokopy asi tri a pol hodiny čistého času, hej, začnú o deviatej, skončia o jedenástej, potom majú že administratívne neviem čo, hej, a potom ešte asi na hodinku otvoria. Tak som tam stál a zvonil a zvonil a zvonil a nikto neotváral a vedel som, že sú dnu. Tak som sa oprel o zvonček, kde som stál asi 15 minút, kým som ich nevytočil a nevyšli vonku. Samozrejme, prišiel som, že tak dobrý deň, bol som milý, slušný, chcem to zaplatiť, áno, bla bla bla, povedala mi sumu. No a keďže ja nie som až taký blbý a si myslím, že som celkom finančne gramotný, tak im hovorím, že ale to mi veľmi nesedí, vy máte mať nižšiu odmenu. Nie toľko. Tak som zobral telefón, kalkulačka a začal som jej ťukať a ukazovať. Tak na mňa pozrela, že no, vy ste nejaký múdry. Hovorím, že áno, som. Tak zobrala papiere, išla za právnikom, lebo to bola nejaká len tam teta, sedela na recepcii, prišla za 20 minút, že no, mali ste pravdu. Ja hovorím, že super, takže som ušetril 1 200 euro, hej? Jednoducho ľudia nevedia, na čo majú právo, nevedia si to spočítať, vypočítať, prepočítať. Ja, chvalabohu, som vedel. Ušetril som 1 200 euro len kvôli tomu, že jednoducho som si to prepočítal, koľko reálne by som im v zmysle zákona mal zaplatiť. Zaplatil som, svätý pokoj. Samozrejme, chcel som od nich ihneď na mieste potvrdenie o vysporiadaní záväzkov, potvrdenie o ukončení exekúcie. To ma odbili, že to mi príde poštou. Hovorím, že nie, ja to chcem teraz. To je otázka dvoch klikov, vám to vytlačí softvér, vy mi tam buchnete pečiatku a idem preč. Chcem mať papier, že to mám vyrovnané. Sadol som si a čakal som hodinu, kým mi to neurobila. Samozrejme, sa jej veľmi nechcelo. Nechala ma hodinu čakať a potom stisla "vytlačiť" a mala to hneď.
Chcem týmto povedať, že ja viem, čím si prechádza ten milión ľudí. Ja viem, čo je to, keď vám vyvolávajú. Ja viem, čo keď vám príde domov exekútor a začne vám tam rozťahovať ramená a rozprávať, že ide vám všetko zabaviť, neviem čo. A keď mu poviete, že ale vy tu nemáte trvalý pobyt, resp. že toto nie je vaše bývanie, že ste tu, ja neviem, v podnájme alebo niečo, a začne tam vykrikovať, že jeho to nezaujíma, on zoberie, čo vidí. Čo myslíte, čo urobí bežný človek? Zľakne sa, zosype sa a mnohí si siahnu na život. Ja, vážení, viem, čím títo ľudia prechádzajú. Vie to niekto z vás? Teraz sa vážne pýtam. Vie niekto z vás, čím si títo ľudia prechádzajú? No nie som si istý. Ja viem.
A preto naozaj je mi jedno, kto vyrieši tieto exekúcie. Nech to je pán Danko, ktorého naozaj nemám rád, keďže je to môj politický súper. Nech je to pán Fico alebo pán Bugár. Mne je to jedno. Ja budem prvý, ktorý za to zahlasuje, a ja sa tu postavím, keď to predložíte, a poviem, že sa vám klaniam. Len to už urobte!
Ďakujem. (Potlesk.)

Zavolám ho, keď treba. Vážené dámy a páni, najskôr pán poslanec Baránik, chcel by som zodpovedať ešte na tú vašu faktickú poznámku. Máte pravdu, úplne s vami súhlasím a my s tým počítame, že v prípade, ak by k tomu došlo, k tomu oddlženiu, mal by byť každý, kto tú exekučnú amnestiu využije, zapísaný alebo musí a súhlasí s tým, že bude zapísaný do nejakého, nazvime to, registra dlžníkov alebo registra amnestovaných, už jako ho nazveme, a s tým by bol spojený zákaz ktorejkoľvek inštitúcii, ktorá má licenciu na poskytovanie akýchkoľvek úverov, aby v najbližších, môžme sa baviť v troch rokoch (?), ako je to, keď skrachuje firma, alebo piatich rokoch? Proste keď raz využijete princíp konkurzu, tak by som povedal, tak nemôžete si okamžite ďalej nabrať dlhy. To s tým súvisí. Čiže s tým súhlasím úplne.
Pán poslanec Paška, no, vy hovoríte, že tie inštitúcie si majú urobiť analýzu a keď je to dobré, tak to môžu urobiť. Len ony to nemôžu urobiť bez súhlasu štátu. Aj pán poslanec Muňko, keď bol riaditeľ Sociálnej poisťovne, tak si vždy na ten generálny pardon bral súhlas vlády. Hej, čiže preto; tento náš návrh zákona je vlastne iba náhražkou toho, že keď vláda to neurobí z vlastnej iniciatívy alebo šéf Sociálnej poisťovne, alebo Finančnej správy, že požiada o takýto generálny pardon, tak tento náš zákon je vlastne náhražka toho súhlasu, aby to generálna, alebo pokynu, aby to Sociálna poisťovňa, Finančná správa a tak ďalej urobili, poskytli takúto možnosť.
Keď ste vraveli, že kde na to zobrať peniaze. No v prvom momente tie štátne inštitúcie, o ktorých hovoríme, ono sa to volá, že zákon o upustení od vymáhania. Vy nepotrebujete priamo žiadne peniaze, ktoré, ktoré niekomu dávate. Samozrejme, že sú tam tie problémy s exekútormi a ďalšie veci. To my nepopierame, že to treba riešiť, ale samotné; len upustíme od vymáhania. To nie je, že tým ľuďom niečo dáme. A ešte navyše upozorňujem, že istinu človek má zaplatiť. Čiže my riešime iba to príslušenstvo, ktoré narástlo za tie roky častokrát násobne na väčšiu úroveň, ako bola pôvodná istina.
Teraz k pánovi predsedovi Dankovi. Pozrite sa, sú tu dva návrhy. Jeden je náš, o ktorom hovoríte, že je nedokonalý, potom je tu návrh spracovaný pani exministerky Žitňanskej, o ktorom my hovoríme, že v zásade pre nás je prijateľný. Mali sme tam nejaké pozmeňujúce predstavy, že čo by sme určite dali ako pozmeňujúce návrhy, ale v zásade je to podľa nás zrealizovateľné. Keď sme hovorili o tom s pani ministerkou, ešte v tom čase ministerkou Žitňanskou, tak dospeli sme iba k jednému záveru, že sa to právne dá urobiť. Dá sa to urobiť právne tak, aby sme mohli upustiť od vymáhania niektorých pohľadávok. Keď sme sa bavili s pánom ministrom financií, ktorý tu bol pred, dnes ako navrhovateľ, tak nám povedal, že aj on si myslí, že ekonomickú logiku z pohľadu ekonomiky by to dávalo, samozrejme, že treba doriešiť účtovné problémy, čo sa týka verejného dlhu a tak, lebo tie pohľadávky sú momentálne, nazvime to, v majetku verejných financií, v úvodzovkách. Ale, ale teda z ekonomického hľadiska by sa malo dať nájsť riešenie. Z právneho hľadiska by sa malo dať nájsť riešenie.
A ja vám dnes hovorím, aj pánovi predsedovi Dankovi, aj ďalším, nám je jedno, či sa pôjde tou cestou našou a bude sa vylepšovať ten náš návrh, alebo sa pôjde cestou pani exministerky Žitňanskej a bude sa nejako dolaďovať ten jej návrh. Podstatné je, že do toho pôjdeme. Dokonca aj ten návrh, ktorý tu padol, že poďme po častiach. Sociálna poisťovňa, všeobecná, Finančná správa, v poriadku, poďme po častiach. Nám to vôbec nevadí, len to už konečne začnime riešiť skôr, než sa nám ekonomika zakolíše a tých 41 % domácností, ktoré sú predlžené, nám začnú padať do dlhovej pasce, lebo potom to už nevyriešime. Potom už na to nebudú ani peniaze, ani vôľa a už bude neskoro pomáhať tým ľuďom, keď raz v tej dlhovej pasci budú. Teraz je čas, aby sme to boli schopní ešte nejako doriešiť.

Ďakujem pekne. Pán predseda Národnej rady, ja som rád, že ste vystúpili, a ja vám aj poviem, prečo ste vystúpili. Pretože možno po odbornej stránke ten zákon nie je dokonalý, ale toľko vám s tým žerieme nervy a aj to moje trošku emotívne vystúpenie vás vyhecovalo k tomu, aby ste sa k tomu vyjadrili. A ja som rád, že ste sa k tomu vyjadrili, a musím povedať, že to vaše vystúpenie bolo v poriadku. Súhlasím s vami, že osobný bankrot nie je systémové riešenie. Len viete, čo je sranda, že ja tu rok počúvam, že osobný bankrot je systémové riešenie. To počúvam od koaličných poslancov. Vy ste teraz povedali niečo iné.
Ďalší problém, ktorý ja vnímam, vy ste tu rozprávali o tých procesoch, stretnutia, rokovania, návrhy, vypracovanie, analýzy. Pán predseda, ale vy to už máte pol roka hotové! Pani ministerka Žitňanská vám to dala v decembri minulého roku. Máte dva alternatívy na stole, mali ste sa len; do konca januára podľa mojich informácií ste sa mali rozhodnúť a dohodnúť, že ktorou cestou pôjdete. Je jún, ja rozumiem, padla vláda, boli tu nejaké politické turbulencie, ale vy, týmto celým procesom vy už ste prešli, vy už tie rokovania aj máte za sebou. Vy sa už len máte rozhodnúť, ktorý návrh.
Ďalšia vec, ja by som bol naozaj veľmi rád, keby ste prišli, keby ste nieže prišli, ale ukázali verejnosti tie alternatívy, čo máte. Ja už som aj nejakú videl v podobe ústavného zákona, ktorá sa mne osobne celkom pozdáva. Musím povedať, že tie návrhy, ktoré vy už máte vypracované, sú celkom dobré. Ja si viem predstaviť, že ich podporíme. Len, prosím vás, už s tým poďte von, lebo každým dňom tí ľudia sú v ťažšej a ťažšej situácii.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No ja by som rád zdôraznil to, čo si, Milan, vravel, dnes vyšla správa, ja to ešte raz poviem, dnes vyšla správa, že do roku 2020 bude Slovenská republika potrebovať viac ako 40-tisíc zamestnancov v priemysle, ak sa nemýlim. Pán predseda Fico na tlačovke v máji minulého roku povedal, že ak pomôžeme vyriešiť tie exekúcie, tak okamžite vie nastúpiť do pracovného procesu 50-tisíc ľudí, to povedal predseda koaličnej strany SMER. Čiže ešte raz, my sa tu bavíme o nejakých Srboch a Rumunoch, ktorých musíme doviesť, lebo bla, bla, bla, lebo nám chýbajú pracovníci, ale veď doma máme podľa pána predsedu Fica minimálne 50-tisíc zamestnancov, ktorí by sa okamžite vedeli zapojiť do pracovného procesu. A veď si, preboha, uvedomte, ak to urobíme, to sú dane a odvody pre štát, lebo tí ľudia začnú normálne pracovať. Dnes oni robia, ale robia načierno, dnes robia načierno, štát z toho nemá ani cent. To je jedna vec.
A druhá vec, uvedomte si, že toto, čo sa teraz deje s exekúciami, nie je dlhodobo udržateľné. Áno, centrá právnej pomoci a osobný bankrot je skvelá vec, ale veď si zoberte tie čísla, tu sa bavíme, že centrum právnej pomoci je schopné ročne obslúžiť osem-, deväťtisíc ľudí. Ale my sa tu bavíme o jednom milióne ľudí v exekúcii, tak, preboha, čo 100 rokov budeme čakať, kým sa týmto tempom niečo vyrieši?
Čiže ešte raz, ja apelujem na prítomných pána Danka a pána Bugára, dajte ten návrh, my ho radi podporíme, ja vás osobne vychválim tak, že to ste ešte nevideli.

Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, pán poslanec Paška, som rád, že ste položili túto otázku, pretože vo svojom vystúpení sa chcem venovať presne tomu. To, čo ste pomenovali, je ľudovo nazývané, spomínajú to aj kolegovia zo SaS-ky, tzv. morálny hazard. To znamená, niekto narobil dlhy a my mu to teraz odpustíme, či je to správne. Tak presne tomuto sa budem venovať, len chcem najskôr povedať fakty ešte raz dopodrobna.
Takže keď sme to pred voľbami navrhli, všetci to brali, akože to je nejaký náš populistický výmysel, ktorý sme si vymysleli. Dnes – po tých dvoch rokoch – myslím, že sme každého presvedčili, že je to reálny problém. Lebo milión ľudí, keď má exekúcie z piatich miliónov ľudí v štáte, presnejšie 969-tisíc, tak to je 23 % dospelej populácie. To je strašne veľa. V Česku majú polovičný počet exekúcií a považujú to za katastrofálny problém a riešia to, myslím, na vládnej úrovni a my sa tvárime, že pohodička.
Teraz, aby ste si vedeli predstaviť, ako to je. Z tých 969-tisíc ľudí približne pol milióna má iba jednu exekúciu, ale 152-tisíc ľudí má dve exekúcie, 79-tisíc ľudí má tri exekúcie, 51-tisíc ľudí má štyri exekúcie, 36-tisíc ľudí má päť exekúcií, 26-tisíc ľudí má šesť exekúcií a pozor, na Slovensku máme 107-tisíc ľudí, ktorí majú sedem a viac exekúcií.
Dámy a páni, ak má človek dve a viac exekúcie, stráca akékoľvek motivačné zámery k tomu, aby pracoval, pretože vie, že nech bude robiť ako šrób do konca života, tak to nikdy nesplatí. A viete, aké sú príbehy veľmi časté, tisíce a tisíce ľudí, tých, ktorí spadli do tej exekučnej pasce? Že v 90. rokoch bratovi podpísali ručenie za úver. V 90. rokoch bolo úplne bežné, že ste dali svojmu dobrému priateľovi, susedovi, príbuznému spoluručenie za úver a nebolo to tak, že on by to odmietol splácať. Bolo to tak, že zomrel, mal dopravnú nehodu, utrpel úraz. A ten človek dnes je penzista a do konca života spláca túto exekúciu a vie, že ju nikdy nesplatí. To je fér?
Keď môžme v tomto štáte legálne oddlžiť normálne firmy, môžu ísť do bankrotu, môžme v tomto štáte reálne oddlžiť firmy tým, že idú do reštrukturalizácie, tak na ľudí sa vykašleme, pán poslanec Paška? To je morálny hazard, že niekoho prešlo auto? To je morálny hazard, ako hovoril pán poslanec Pčolinský včera v tejto rozprave, že muž opustil manželku, žije v zahraničí, vykašľal sa na splácanie záväzkov a ona, chudera, keďže tu s deťmi zostala, tak ju naháňa exekútor a musí platiť aj za toho muža, to je morálny hazard? Nemá právo takýto človek aspoň na jednu šancu v živote, že sa môže znovu odraziť a začať odznova, keď to môže urobiť ktorákoľvek firma?
V 90. rokoch sme tu mali banky, v roku 2000 sme zaplatili 110 mld. korún za to, aby sme ich oddlžili. To nebol morálny hazard, že tie banky rozhádzali privatizérom na úvery 110 mld. korún? A splácali sme to my všetci a dobre, že sme to splácali, to sme mali nechať tie banky skrachovať a ľudia by prišli o úspory? Ale urobili sme to, urobil to štát.
Oddlžovali sme oligarchov, v poriadku, ak, ak teraz to poviem aj, aj niekto ako urobí chybu a je tam veľa ľudí, tak im pomôžme, najmä tým živnostníkom, ktorí boli oklamaní pri stavbe diaľnice hore na Turci. Ale to, na to štát našiel peniaze, ale na ľudí, to nie, to nám smrdí! To je morálny hazard, keď si narobili dlhy, nech ich zaplatia!
Ja vám garantujem, že minimálne polovica tých ľudí, to nie je, že, že z plezíru prišli o peniaze, ale že nastala okolnosť, ktorú nemohli predvídať. Prišli o prácu, úraz, opustil ich manžel, zomrel brat, ktorému ručili. A keby aj tí ľudia urobili raz jednu chybu v osemnástich rokoch života alebo v dvadsiatich, nemajú právo aspoň raz za život, tak ako každá firma, ako podnikateľ, že dobre, keď ste urobili chybu, tak môžte začať odznova, aspoň raz v živote?
Po prvé, môžme dať ľuďom šancu, aby žili dôstojný život, aby sa vedeli postarať o ľudí. A po druhé, pán poslanec Paška, dámy a páni z vládnej koalície, dneska som si prečítal, že Slovensko bude potrebovať do roku 2020 40-tisíc zamestnancov v priemysle. A naši veľkopodnikatelia a zahraniční investori nám hovoria, že ich nemáme, treba doviesť Srbov, Ukrajincov, Vietnamcov. Pán premiér Pellegrini hovorí, že ideme posilňovať zamestnancov na konzulátoch, aby im rýchlejšie dávali povolenia na pobyt. A my tu máme státisíce ľudí, minimálne 100-tisíc takých, ktorí nepracujú preto, lebo musia byť v schwarz systéme, lebo nech by robili ako šróby v našich fabrikách, tak vlastne exekútor by im všetko zobral. To neni efektívnejšie pre našu ekonomiku dať týmto ľuďom exekučnú amnestiu, aby sa mohli normálne zamestnať v tých Jaguaroch, Volkswagenoch a tých zahraničných firmách, ktoré nemajú zamestnancov? Veď to je proti zdravému rozumu, to, čo my robíme. A ešte raz, keď je niekto vo schwarz systéme, neplatí dane, neplatí odvody, neprispieva ničím štátu a to, aby ste si vedeli predstaviť, to sú častokrát mladí ľudia, ktorý ako študent urobil 20-ročný chybu, dneska má 30 rokov, on chce robiť, on si uvedomil, že urobil chybu, a už ju do konca života nemá ako napraviť. Veď to je hlúpe z celospoločenského hľadiska, že tým ľuďom neumožníme zapojiť sa do systému.
Nevykašlime sa na tých niekoľko stotisíc ľudí. Jednak si myslím, že raz za čas, o tom je hoci exekučná, ale amnestia, môžme urobiť to, že; poviem vám ešte ďalší príklad. Sociálna poisťovňa to urobila dvakrát a zarobila na tom, lebo tí ľudia, ktorí by nikdy nesplatili nič, teraz zaplatili istinu, aby sa mohli vyplatiť z úrokov z omeškania a z ďalších penále. Súkromná poisťovňa zdravotná Dôvera urobila minulý rok exekučnú amnestiu a vyplatilo sa im to, ľudia im zaplatili peniaze, aby mohli vyrovnať tie staré dlhy. Štát na tom ešte môže zarobiť, pretože dostane peniaze, ktoré by už nikdy nedostal.
Posledná vec, možno poznáte taký pojem "drakonické zákony", viete, čo to bolo? V starovekom Grécku približne 500, 600 rokov pred Kristom prišiel zákonodarca Drakon, ktorý povedal, že budeme tvrdo trestať za každé porušenie zákona, okrem iného kto mal dlhy, nevedel ich splatiť, tak ho zobrali aj s rodinou, predali do otroctva. No len postupne sa zadlžil každý, zrazu zistili, že tam nemá kto robiť, tak ho vyhodili. Prišiel Solón, slávny zákonodarca, o ktorom sa dodnes učí v učebniciach, a viete, čo urobil ako prvé? Vykúpil tých Aténčanov z otroctva, ktorí tam boli za finančné dlhy, a zakázal za finančné dlhy dávať ľudí do otroctva.
Ale my tu, dámy a páni, dnes máme státisíce ľudí, ktorí sú vo finančnom otroctve a oni sami, aj keby robili ako šróby – a chcú robiť mnohí z nich – sa z toho nikdy nedostanú, lebo tie dlhy sú tak veľké, že to už proste nie sú schopní usplácať. My máme desaťtisíce penzistov, ktorí sú finanční otroci, lebo kedysi podpísal ručenie synovi, dcére, bratovi, neviem komu a on z toho dôchodku to nikdy neuspláca. Ten exekútor ho má ako, ako proste dojnú kravu, z ktorej každý, každý mesiac proste podojí nejakú tú splátku, aby ten dôchodca ešte prežil, zostal nažive a ten exekútor mu mohol sťahovať z jeho dôchodku. Toto nie je podľa mňa populizmus, to je vec zdravého rozumu, aby sme s tým niečo urobili, jednak pre našu ekonomiku, pre zamestnanosť a jednak preto, že aby sme pomohli nejakým ľuďom.
My to predkladáme tretíkrát, pán poslanec, trikrát argumentujeme pomerne vecne a teraz sme mesiace a mesiace, dokonca rok, myslím, sme čakali a viete prečo? Lebo keď vládna koalícia povedala, že ide sa tým zaoberať, urobili tú spomínanú tlačovku, ako povedal pán kolega Pčolinský, my sme si povedali, kašľať na to, nech to urobí vládna koalícia. Nám je jedno, či si za to pripíšete body, ale urobme to, urobme to. Až keď po roku sa nič neudialo, tak znovu dávame ten návrh preto, lebo tento náš návrh my nevieme urobiť komplexne ako opozičná strana v tom, že nevieme aj súkromné spoločnosti do toho zapojiť, telekomunikační operátori a ďalšie veci. Ale vieme, keďže v Sociálnej poisťovni a v zdravotných poisťovniach už tento generálny pardon bol urobený a konzultovali sme to aj s ľuďmi z Finančnej správy a z iných štátnych inštitúcií, tak vieme, že sa to dá urobiť. A dokonca tie finančné inštitúcie štátne na tom zarobia, lebo tí ľudia budú vedieť, že ak teraz splatím istinu, hoci na splátky, budem mať celý život pokoj. A mnohí tí ľudia, by ste neverili, si na to požičajú, aby mohli splatiť tú istinu a mali so štátom pokoj.
Takže, ja som, prepáčte, že som sa teraz tak akože rozohnil, ale mám pocit, že to rozhodne nie je niečo, čo by sme my predkladali s tým, že, že tu chceme nejako krasorečniť o tom, my vám dokonca poskytujeme možnosť a hovorím vám to otvorene, že my to podporíme. Predložte to vy v takej podobe, v akej uznáte za vhodné, my to podporíme, lebo si myslíme, že to strašne veľa ľuďom pomôže. Vašim voličom, našim voličom, ľuďom, ktorí volia úplne niekoho iného alebo ktorí nevolia, ale milión ľudí, to je strašne veľa ľudí! A my by sme nemali na takýto veľký počet ľudí sa vykašľať, keď oni nevedia už, ako sa z toho dostať sami. Nevedia urobiť toho baróna Prášila, ktorý sa sám za vlasy vytiahne z toho bahna. Buď sa na nich vykašleme a oni si nebudú vedieť pomôcť, alebo im pomôžeme my.
A ešte chcem varovať pred jednou vecou. My dnes máme, ekonomika je akože v ekonomickej konjunktúre, to je pravda, že ekonomika a veľké firmy sú v ekonomickej konjunktúre a zarábajú na Slovensku peniaze, ale ako je možné, že v čase tejto ekonomickej konjunktúry zadlženosť slovenských domácností stúpa o miliardy eur, stúpla približne na dvojnásobok. Dnes je približne 41 % HDP zadlženosť slovenských domácností. Tí ľudia si berú teraz, aby vôbec si zachovali životnú úroveň, úvery a pôžičky, väčšinou spotrebné a na kreditkách a na ďalších veciach, akonáhle príde kríza, to sú tvrdé dáta, Národná banka o tom varuje už asi rok a pol, robia každé tri mesiace tlačovku, kde varujú a škrtia banky, že z tohto bude problém. Keď znovu príde kríza, všetci títo ľudia; alebo nie všetci, chvalabohu, ale, ale výrazná časť z nich môže spadnúť do toho, že to nebudú vedieť splácať a nebudeme tu mať milión exekvovaných ľudí, ale možno milión a pol. Podľa mňa nie je normálne, keď v štáte sú desiatky percent ľudí predlžených, že nevedia splácať svoje záväzky. My sme akože krajina fungujúcej ekonomiky a predlžených ľudí, ktorí nevedia splácať ani, ani, ani bežné mesačné platby bez toho, aby sa ďalej zadlžovali.
Ešte raz, pán poslanec, vezmite si to kľudne, podajte to vy v podobe, v akej uznáte za vhodné, my to podporíme. Ale nevykašlime sa na to. Keď už to bolo tak ďaleko, že ste o tom na koaličnej rade rokovali, a vedia sa nájsť peniaze na všeličo, tak si myslím, že aspoň na to, aby štát oddlžil tých ľudí zo štátnych inštitúcií, na to by sme peniaze už konečne mali nájsť.