Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, chcel by som vás veľmi pekne poprosiť o podporu toho našeho návrhu zákona. S týmto budeme pokračovať. Toto nebude ojedinelý návrh zákona, ale budeme predkladať set návrhov, ktoré budú smerovať k podpore rodín, podpore slovenských rodín, ktoré chcú mať viacej detí ako jedno alebo dve.
Keď si uvedomíme, že národ vymiera, pokiaľ na jeden pár nemáme 2,2 dieťaťa. Na jeden pár, myslím tým, muža a ženu, a nie dvoch mužov alebo dve ženy, ale na muža a ženu, pokiaľ neni 2,2 dieťaťa v priemere, tak národ vymiera. To je štatistika, ktorú proste asi mi dáte každý za pravdu. A keď sa pozrieme, ako vyzerá demografická krivka v Európe, to je úplná katastrofa a na Slovensku ešte väčšia. Myslím si, že tie časy Husákových detí, alebo keď sa rodilo ročne okolo 100-tisíc detí, sú nenávratne preč.
Prečo sa to deje? Pozrite sa, aj v prírode, aj v prírode je to tak, keď je zlé obdobie a zlý rok, aj zvieratá v prírode majú menej detí a rodí sa v podstate menej šteniat, alebo líšky majú menej, menej líšok. Ja to vidím sám na záhrade u mňa na dome. Keď je dobrý rok, bolo 9, teraz mala 6. A to isté je aj v prírode, aj medzi ľuďmi. Proste, keď im neumožníme, tým slovenským rodinám neumožníme, nepomôžeme ako štát mať viacej detí, tak ony ich nebudú môcť mať len z ekonomických dôvodov. Jedno dieťa, prosím, druhé dieťa ešte ako-tak zvládnu, ale na tretie už nemajú. A vtedy sa ony rozhodujú veľakrát, slovenské rodiny, matky slovenské rozhodujú, že naozaj podstúpia interrupciu, lebo už nemajú to z čoho utiahnuť. Aj im je to proti srsti, aj im je to možno veľakrát proti presvedčeniu, veľakrát sa s tým nevedia vysporiadať. Ale vedia, že by nevedeli uživiť tú rodinu, nevedeli by dať možno už ani najesť tým dvom deťom, ktoré majú. A už vôbec nie obliecť alebo zabezpečiť základné prostriedky, pomôcky možno do školy. Lebo keď si niekto myslí, že tie slovenské rodiny môžu vypraviť deti do školy len tak, že proste ich pustia a je o vybavené, však školstvo je u nás zadarmo. No tak ja som mal teraz ďalšieho prváka, mám tých prvákov pomerne dosť, ešte aj budem mať. Ale viem vám povedať, koľko ma to stálo peňazí. Však to bolo, vyplatil obedy, to bolo hneď 240, vyplatil som knihy, 80, 20, 30, 50, nejaké farbičky, peračníky, veci, ktoré máme zadarmo, všetci máme školstvo zadarmo. Čiže ja som toho prváka vypravil za nejakých 300, 400, 500 euro. Čo majú robiť tí obyčajní chudobní ľudia, ktorí proste majú dve deti a majú mať tretie? No nemôžu si to dovoliť.
A vrátim sa zase späť k tomu. Tento slovenský národ vymiera, lebo máme v priemere niečo okolo 1,3. Nebudeme sa teraz chytať za desatinné čiarky tam, lebo jeden rok je lepší, jeden rok je horší v rámci demografie. Ale je to 1,3 percenta, pardon, 1,3 dieťaťa na jeden pár. Vážení, a toto nikam nevedie. Keď to takto budeme ignorovať a necháme to ďalej bežať, tak sa nám jedného dňa stane, že sa nám zrúti sociálny systém. V čase sa nám zrúti sociálny systém, lebo dnes robia možno traja ľudia na jedného dôchodcu, neskôr to budú dvaja, jeden a pol a už to potom neutiahnu. Dnes sa platí spústa daní, neviem, či to je nad 60 %, ale nemôžme dopustiť, aby človek neskôr odovzdával 80 % svojho zárobku na to, aby kryl dôchodkový systém a sociálny. To je proste nemysliteľné.
To znamená, že musí byť prvoradou prioritou tohto štátu podporiť rodiny, podporiť rodiny, aby mali viacej detí. A toto je jeden z nástrojov, ako to chceme urobiť. A budeme v tom pokračovať.
Treba si brať príklady aj zo zahraničia, napríklad z takého Maďarska. Akým spôsobom sa tam postavili k tej to problematike. Lebo je to najľahšie otvoriť hranice a povedať, no, nech sa páči, prídite všetci, Arabi, Černosi, bárskto, kto proste si zmyslí, že ma vidinu krajšieho života, že prídite sem, otvoríme tie hranice. A principiálne, keď vidíme, tí ľudia aj tak nepracujú, len zaťažujú sociálny systém. My potrebujeme tunak naše vlastné deti a potrebujeme ich podporiť tým, že budeme prijímať takého zákony, ktoré môžu tieto rodiny nejakým spôsobom podoprieť. A tej problematike by sa mala venovať nielen koalícia, ale aj opozícia, alebo nielen opozícia, ale aj koalícia. To je proste náš prioritný záujem.
Pokiaľ nebudeme mať deti, pokiaľ nebudeme mať školstvo dobré, ktoré proste tie deti vyučí, no tak ako národ nebudeme mať budúcnosť, absolútne žiadnu budúcnosť. A my s tým absolútne hazardujeme, my s tým nič nerobíme a nepomáhame im.
Keď tu bol návrh zákona, ktorý sme predtým predložili, aby sa deťom dávalo aspoň 100 euro, ten príspevok, čo je nič oproti tomu, čo tí rodičia musia vynaložiť na začiatku školského roku, samozrejme, že to koaliční poslanci zhodili zo stola, lebo je to nesystémové. Potom sa Danko poškrabe za hlavou a s nejakým, niečím podobným, modifikovaným príde. To už je zase rozumné, lebo to už prichádza od nich. Takto to veľakrát robia, že odmietnu naše návrhy a potom si to trošku upravia, inakšie to nazvú a predložia to do pléna. Pánboh zaplať, my im to podporíme. My podporíme každé veci, ktoré, každý zákon, ktorý bude predložený. A kľudne nech je to pána Dostála, pána Suchánka, kohokoľvek z opozície, mne to je jedno, aj Kotlebu. Keď je to v prospech ľudí, tak to podporíme. Nech si to zmodifikujú a zoberú. Len si musíme uvedomiť, že naozaj tá demografická krivka padá, tie deti sa nerodia, a pokiaľ ich nepodporíme, tak to bude veľmi zlé.
V tom Maďarsku, teraz idú prijímať dokonca také veci, že chcú dávať mladým nenávratné pôžičky, mladomanželské do výšky 30-tisíc euro... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, je 19.00 hodín.

Kollár, Boris, poslanec NR SR
Prosím, pán kolega?

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Už je 19.03, že či...

Kollár, Boris, poslanec NR SR
Dobre, môžeme v tom pokračovať zajtra ráno.

Vážené dámy a páni, naše hnutie SME RODINA chce týmto návrhom zákona zaviesť daňové prázdniny pre rodičov troch a viac detí. Chceme zaviesť daňové prázdniny pre rodičov troch a viac detí za predpokladu, že rodičia pracujú alebo aspoň jeden z dvoch rodičov pracuje. Prečo to chceme urobiť?
Všetci vieme, že demografická situácia všade v Európe aj na Slovensku je nelichotivá, rodí sa nám čoraz menej detí. A podľa všetkých štatistík a prieskumov vieme, že tí rodičia, ktorí už majú dve deti, častokrát by boli ochotní mať aj tretie dieťa, akurát sa obávajú, že si to nebudú môcť ekonomicky dovoliť. Preto po vzore okolitých krajín, ako je napr. Maďarsko a Poľsko, kde sa takéto opatrenia rôzneho typu ukázali ako efektívne, chceme navrhnúť, aby aj na Slovensku za predpokladu, že niekto sa rozhodne mať tretie dieťa, bude si môcť uplatňovať daňové prázdniny pre daň z príjmov až do momentu, kým tieto tri deti nebudú plnoleté.
Môže niekto položiť logickú otázku, či nemôže byť takýto inštitút zneužitý. Sú tam dve poistky, prečo to nemôže byť zneužité. Nastavujeme jednak limit 15-tisíc euro pre tú sumu, ktorú si môže tento rodič z daňového základu odpočítať, to znamená, bude sa to týkať približne viac ako 80 % ľudí v tomto štáte, ale nebude sa to týkať milionárov, pretože samozrejme je logické, ak nieto má 100 mil. euro, tak nepotrebuje daňové prázdniny, práve naopak, asi by to bolo pre tento štát aj nevýhodné, keby si niekto, kto má majetok 100 mil. eur, mohol takýmto spôsobom úplne upraviť a vynulovať daňový základ.
Druhá vec, aká poistka tam je, tá druhá poistka spočíva v tom, že sa to týka iba pracujúcich rodičov alebo aspoň jedného rodiča, ktorý v tejto rodine pracuje. Aby sa to nemohlo zneužívať na to, že niektorí naši spoluobčania by sa mohli chcieť živiť tým, že na seba nechajú napísať nejaké príjmy, ktoré by inak niekto iný musel kompletne zdaniť. Sme presvedčení, že oveľa lepšie ako riešiť demografickú krízu tak, ako ju rieši západná Európa, kde niektorí ľudia otvorene hovoria, že potrebujeme proste pustiť migrantov z Afriky, pretože nemáme dosť detí a nevieme túto situáciu riešiť. My ju chceme riešiť úplne iným spôsobom a tým normálnym a prirodzeným. Podporiť tých ľudí, ktorí dobrovoľne, žiaden štát nebude stáť pri nich a nútiť ich do toho, ale keď sa budú rozhodovať, či chcú mať v rodine ešte tretie dieťa, chceme toto ich rozhodnutie podporiť. Chceme ich motivovať k tomu, aby vedeli, aby sa nemuseli báť, že si to tretie dieťa, nebodaj, nebudú môcť dovoliť alebo nebudú vedieť tú rozšírenú rodinu uživiť.
Toto opatrenie celkom dobre zafungovalo v trochu pozmenenej miere v Maďarsku, zafungovalo v Rusku, funguje v rôznych krajinách, pretože naozaj to rozhodnutie rodiča, rodičov, ktorí už majú dve deti, či chcú mať tretie dieťa už nie je vec psychologická, ale do značnej miery najmä ekonomická. Preto takýmito daňovými prázdninami pre rodičov troch a viac detí im chceme pomôcť a uľahčiť rozhodnutie a vyjadriť aj podporu spoločnosti k tomu, aby sa rodičia mohli rozhodnúť pre to mať deti.

Kolegyňa Cigániková aj pán kolega Kresák, no, vyhli ste sa jednej podstatnej veci. Ja som reagoval na pani Blahovú, ktorá tvrdila, že tento štát nemá právo regulovať zväzok dvoch dospelých osôb, ktorí robia niečo, kde neubližujú nikomu tretiemu. Tak neubližujú, neubližujú. Samotným incestom v tomto zmysle neubližujú. A ak uplatňujeme jeden princíp na partnerské spolužitie, tak to nemôžme vylúčiť v tom istom zákone tým, že uplatníme iný princíp. Zrazu berieme do úvahy nejakú ochranu spoločnosti a toho, že z takého zväzku môžu vzniknúť aj potomkovia, ktorí sa nebudú mať veľmi mať dobre. Zrazu sme ochotní pripustiť, že berieme ohľad aj na širšie záujmy, keď sa nám to hodí. A keď sa nám to nehodí, tak to nie sme ochotní pripustiť. To ja považujem za absolútne pokrytectvo.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, pôvodne som sa vôbec nechystal vystúpiť k tomuto bodu rozpravy, ale priznám sa, že ma nahnevalo to pokrytectvo, ktoré som tu počul v argumentoch niektorých z navrhovateľov, ktorými sú pani Blahová, Nicholsonová, Gröhling, Kiššová a Cigániková.
To pokrytectvo mňa osobne veľmi rozčuľuje a hnevá v tom, že bavíme sa, ako keby tu išlo len o riešenie nejakých drobných problémikov, ktoré nejakí necitliví ľudia nie sú ochotní brať na vedomie, problém s dedičstvom, problém s nahliadaním do zdravotnej dokumentácie. Tak by som len chcel zacitovať pre ľudí, aby vedeli, o čom je tento návrh zákona. Paragraf 8a ods. 1: "Fyzické osoby môžu uzatvárať životné zväzky. Životnými zväzkami sú a) manželstvo, b) partnerské spolužitie." A "partnerské spolužitie je zväzok dvoch fyzických osôb bez ohľadu na pohlavie". O tomto je tento návrh zákona. To je taký základný strom, ktorý keď raz zasadíme do právneho systému, tak hocikedy potom môžme ako na vianočný stromček na to vešať jednu ozdobu, druhú ozdobu. Ale to podstatné, čo nechcú kolegovia priznať, je, že my sa musíme rozhodnúť, či vôbec niečo takéto chceme. Či chceme v našom právnom systéme brániť a chrániť a dať výsadu aj niečomu inému, ako je manželstvo ako zväzok muža a ženy. Toto je tá podstata návrhu zákona, že namiesto manželstva ako jediného zväzku muža a ženy, ktoré tento právny systém chce chrániť, tam má byť aj paragraf b) a to je partnerské spolužitie. A to pokrytectvo, ktoré ma nesmierne rozčuľuje, by som chcel zdokumentovať na dvoch príkladoch.
Pán kolega Budaj tu rozprával o tom, že ak niekto, nebodaj, namieta proti tomuto návrhu zákona, tak nám tu kázal asi 10 minút o tom, že šírime nenávisť. Čo si to dovoľuje pán poslanec Budaj? Keď niekto nemá rovnaké názory a hodnotový pohľad na spoločnosť ako on, tak šíri nenávisť? Čo je pán Budaj Pán Boh, ktorý rozhoduje o tom, čo je správne a nie je správne a kto sa, nebodaj, od toho odchýli, tak je nejaký proste podradný druh, ktorý tu šíri v spoločnosti nenávisť? Keby som mal pristúpiť úplne analogicky k tomu, čo tu hovoril pán poslanec Budaj, keď ja považujem za posvätnú ochranu života, ľudského života aj pred narodením a pán Budaj nie, potom je pán Budaj sprostý vrah? Lebo potom by som aj ja mohol pristúpiť k jeho argumentom. Keď niekto 100-percentne súhlasí s názormi pána Budaja, je v poriadku. Keď nesúhlasí, šíri nenávisť.
To je liberálna tolerancia, pán Budaj? Kde je to Voltairovo, toho vášho Voltaira, ktorého ja nemám rád, ale ktorý tvrdí, že budem sa do smrti biť, aby ste mohli hovoriť svoj názor, s ktorým nesúhlasím?! Hovoril niečo pán Voltaire o tom, že keď niekto s ním nesúhlasí, pán Budaj, tak že šíri nenávisť? Veď to je podstata slobodnej spoločnosti, že musíme počúvať aj názory, s ktorými nesúhlasíme. A keď aj nesúhlasím s týmto návrhom zákona o partnerskom spolužití, tak slušne vystúpim, poviem, prečo s ním nesúhlasím a nebudem urážať tých, ktorí to navrhujú. A obviňovať ich z niečoho, len aby som ich dehonestoval. Veď buďme aspoň trochu schopní ustáť aj názory, ktoré sú iné než tie naše. Ja necítim potrebu urážať nikoho iného, kto má iné názory ako ja. Na druhej strane si vyprosujem od nejakého pána Budaja, aby nás tu urážal, tých, ktorí s týmto návrhom zákona nesúhlasíme.
Druhá vec, ktorú by som chcel vytknúť pani poslankyni Blahovej, ktorá si bola tak nesmierne istá, že táto spoločnosť alebo tento štát nemá právo zasahovať do života dvoch dospelých ľudí a upravovať ich spolužitie. Veď ak tým nikomu neubližujú, čo koho do toho? Čo si tento štát dovoľuje regulovať ich spolužitie?! A viete, v čom je to pokrytectvo? Že v ich návrhu zákona, ktorý pani poslankyňa Blahová predkladá, píšu o tom, že partnerské spolužitie sa týka dvoch osôb, dospelých, fyzických osôb bez ohľadu na pohlavie, s výnimkou toho, ak by boli pokrvne príbuzní. Takže incest nám vadí, pani poslankyňa Blahová, tam už dvaja dospelí ľudia, ktorí nikomu neubližujú, nemôžu žiť v partnerskom spolužití. A prečo nie? Kde je potom to pravidlo, že ak sú to dvaja dospelí ľudia a nikomu neubližujú, môžu žiť v akomkoľvek partnerskom spolužití, ako sa rozhodnú? Tak má právo spoločnosť do toho zasahovať alebo nemá? Prečo ste vylúčili incest? Veď to sú dvaja dospelí ľudia, ktorí nikomu neubližujú. Prečo ste vylúčili z tohto zákona incest?
Ale ak ste ho vylúčili, potom nás nepoučujte, keď vy sami to robíte, že nemáme právo posúdiť, či považujeme uzákonenie nejakého zväzku za spoločensky prospešné alebo nie.
Ja rád budem argumentovať a som pripravený zniesť akokoľvek kritické názory, ani mi nevadia, pretože považujem za úplne normálne, že keď je tu stopäťdesiat ľudí, ktorí zastupujú päť miliónov voličov, tak môžme mať na rôzne otázky úplne rozdielne názory. Ale to, čo ma rozčuľuje, to pokrytectvo, s akým sa v prípade takýchto otázok argumentuje.
Skúste byť poctiví, priatelia liberáli, ktorí tu ste. Skúste byť poctiví a integrálni v tom, že keď ste nasadili nejaký meter, ktorým chcete súdiť nás, konzervatívnejších, tak tým istým metrom súďte aj sami seba.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja rozumiem tomu, že otvárate tému, vďaka ktorej, aj vďaka ktorej v roku 2010 sa SaS dostala do parlamentu, keďže to bol jeden z jej bodov programu. Otázka je, prečo ste na to netlačili v roku 2010, keď ste boli vo vláde? Teraz v opozícií je vám jasné, že je to, je to asi nemožné. To je jedna vec. A druhá vec. V princípe ja nemám problém s registrovanými partnerstvami v prípade, ak si gay vezme lesbu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, my súhlasíme rovnako s vašim návrhom, že by sme nemali oddlžovať podstatu a teda iba tú čistú dlžobu, ale len to príslušenstvo. S tým sa absolútne zhodneme. Ani my sme nenavrhovali, aby dlžník, aby to bolo korektné, aby ten dlžník, ktorý si urobil nejakú dlžobu, to je jedno, či išiel načierno v autobuse, alebo má nejaké 500-eurový nedoplatok voči daňovému úradu, tak toto by si mal každý jeden zaplatiť. Z nášho pohľadu sme vždycky hovorili, že treba tú, pomoc mu s tou istinou, teraz nie s istinou, ale s tým príslušenstvom, s tými úrokmi a odmenami tým exekútorom a tak ďalej. V tomto si myslím, že tá elementárna spravodlivosť je aj z našej, aj z vašej strany zachovaná, aby sme neporušovali tú, takú tú, ten meter, aby tunak platil konečne na Slovensku. A aby tí, ktorí boli zodpovední a nerobili si dlhy, alebo iným spôsobom na úkor svojej rodiny to vyriešili, že niečo predali alebo sa niečoho zbavili a museli predať nejaké, nejaké hodnotné veci, tak voči tým by to bolo veľmi nespravodlivé. To absolútne súhlasím.
Rovnako súhlasím s tými vašimi pripomienkami, že by sa nemalo na niektoré veci vzťahovať, ako je napríklad výživné. To absolútne súhlasím. A môžem vás za nás ubezpečiť, že podporíme akýkoľvek návrh zákona, ktorý pomôže zlepšiť ľuďom život. Takže aj v tomto prípade vítam túto iniciatívu a určite máte našu podporu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že tento, ktorý sa predkladá, je zaujímavý zákon a je dobrý zákon v tom, že ja osobne som sám kedysi prevádzkoval hotel a dnešná doba, ktorá vedie prevádzkovateľov hotelov k tomu, že musia všade pozerať sa na svoje príjmy, a dôležitým aspektom zníženia sadzby DPH bude, či prevádzkovatelia použijú ten profit, ktorý bude vyplývať z tej 10-percentnej DPH, využijú na rekonštrukciu alebo na zlepšenie služieb v tom hoteli. A treba si hlavne uvedomiť, že väčšina tých prevádzkovateľov hotelov uskutočňuje rezervácie cez internetové portály a platia poplatky od 3 do 8 %, popritom keď ešte majú aj úver, takže platia ďalšie úroky banke, takže možno tých 10 % je niekedy aj len poplatok, ktorý oni len musia odviesť za tú rezerváciu. Keby sme sa spýtali hotelierov, tak myslím si, že podľa mňa 60 alebo 80 % hotelierov dostáva tú klientelu práve cez internet a tie poplatky platia. Takže súhlasím s tým zákonom, myslím si, že aj my v hnutí budeme hlasovať za. Takže je to dobrý zákon. Ďakujem.

Ďakujem. Ja rozumiem, že musíme dbať aj na termíny. Na druhej strane pre mňa je podstatnejšia tá prax ako termíny, ale rozumiem tomu. A práve preto ja podávam pomocnú ruku pánovi ministrovi. Pán minister, kľudne to urobte v podobe ústavného zákona. Naše hlasy máte. Tým pádom je vymaľované, prejde to ako ústavný zákon.
Zmeňme ústavu. Sme zákonodarcovia, zmeňme ústavu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, napriek tomu, že na tento návrh zákona sú aj iné právne názory, ktoré chápem, ale pre mňa je podstatné to, čo sa deje v praxi, nie právny výklad a nejaké narábanie so slovíčkami, čomu, čomu rozumiem, ale ešte raz, pre mňa je podstatná prax. A tú prax, ja si myslím, že minister Gábor Gál celkom vystihol, lebo, bohužiaľ, musíme konštatovať, že na Slovensku je veľmi nízka finančná gramotnosť.
V praxi to znamená asi to, že ľuďom chodia domov rôzne listy, rôzne upozornenia, rôzne výzvy a, bohužiaľ, tie listy a upozornenia sú spravidla písané tak nezrozumiteľne a tak zložito, že ten normálny človek im neporozumie. Preto sa častokrát stáva, že ten bežný človek, ktorý dajme tomu si zobere nejaký spotrebný úver, príde o zamestnanie, potom nemá schopnosť ho splácať, dostane nejaké upozornenie, nejakú výzvu. On nevie, ako to riešiť, a ako pán minister spomínal, nemá peniaze na právnikov, nevie, na koho sa obrátiť, lebo ľudia častokrát ani nevedia, že čo môžu v tejto situácii robiť, tak jednoducho to hodia do koša alebo kašlú na to. Lebo jednoducho tomu nerozumejú. Ja takýchto prípadov poznám strašne veľa.
Ja tých ľudí ľudí ľutujem na jednej strane, na druhej strane ja som presvedčený, že štát by mal viac dbať o to, aby sme začali finančne vzdelávať študentov. Ja si viem predstaviť predmet finančná gramotnosť, kde by mnohé tieto veci im boli vysvetľované. A potom sa títo ľudia dostávajú do situácie, že napríklad dôjde im návrh na vydanie platobného rozkazu, kde je, samozrejme, napísané, že v lehote, ja neviem, do 15 dní máš právo sa odvolať a zdôvodniť a tak ďalej, podať námietku, len ľudia tomuto nerozumejú, nevedia čo majú urobiť, tak zase to neriešia. Potom sa vymáhajú častokrát roky, roky, roky, roky dlhy, kde z 50 euro zrazu sa vymáha 500, vymáha sa 1 00, a ľudia sú z toho zúfalí.
A tento návrh zákona, ja si myslím, že pomôže týmto ľuďom a jednoducho sa prestanú vymáhať premlčané pohľadávky, lebo ja si myslím, že nie je v poriadku, ak dlh z roku 1995 z nezaplateného lístka na MHD sa vymáha ešte dnes, lebo je strašne veľa prípadov, že mnohé firmy, mnohé podniky dopravné vymáhajú aj 15 rokov staré nezaplatené pokuty. Ja sa pýtam, kde boli doteraz. Veď máme podľa Občianskeho zákonníka, myslím, že trojročnú premlčaciu lehotu, podľa obchodného, ak je zmluva uzatvorená, štvorročnú premlčaciu lehotu, to znamená, je tam dosť času na to, aby veriteľ si uplatnil svoj nárok na súde a požiadal o vydanie platobného rozkazu. Lenže prax je taká, že vymáhajú sa častokrát dlhy, ktoré sú už po tejto premlčacej lehote. A vzhľadom na finančnú negramotnosť väčšiny obyvateľov, tak jednoducho sa vymáha veselo a majú z toho celkom srandu najmä exekútori, ktorí vám častokrát povedia, že on ani nechce, aby mu ten dlžník zaplatil dlh. Jemu stačí, keď to bude splácať po 10-20 euro mesačne. A nech to spláca aj 20 rokov. Im nejde o to, aby ste to vrátili, im ide o to, aby ste to čo najdlhšie splácali, lebo oni žijú z toho.
Čiže veľmi stručne, určite za naše hnutie môžem povedať, že tento návrh zákona podporíme. Z môjho pohľadu je to dobrý návrh zákona, pán minister prišiel s dobrým návrhom zákona a verím, že v krátkej dobe príde aj s dobrým návrhom na riešenie exekúcií, aby to nebol len nejaký polovičatý návrh, len nejaká náplasť na oko. A chcem mu dať len do pozornosti, že nám sa návrhy pani bývalej ministerky Žitňanskej pozdávali a vedeli sme si predstaviť ich podporiť. Čiže ja by som už nevymýšľal perpetuum mobile, oprášil by som šuflík, vytiahol, podpísal a podal do Národnej rady.
Čiže túto problematiku naozaj ja vnímam veľmi citlivo, a ako už som spomínal, pred pár mesiacmi, keď sme to tu riešili, pýtal som sa, kto z vás mal exekúcie. Všetci boli ticho. Kto z vás si vie predstaviť, čím prechádzajú tí ľudia? Všetci boli ticho. A ja som vám povedal rovno, že ja s tým skúsenosť mám. Ja viem, čím prechádzajú títo ľudia. To znamená, je veľmi dôležité pomôcť týmto ľuďom, lebo sú častokrát na pokraji síl, možností, nevedia na koho sa obrátiť.
Čiže ešte raz, tento návrh zákona vítam a som presvedčený, že, pán minister, prídete s dobrým návrhom zákona aj na vyriešenie exekúcií. Pokiaľ nie, ja budem prv,ý kto vám to otrieska o hlavu, čiže...
Ďakujem pekne.

Ja by som chcel za hnutie SME RODINA popriať všetkým našim kolegom pekne strávené leto a tým, kto kandidujú, nech sa im darí.