Vážený pán predsedajúci, záujem mám. Vážený pán minister, vážené dámy, páni, poslankyne, poslanci, dalo by sa tu rozprávať veľmi dlho a ja som si povedal, že vnesiem trošku iný pohľad na túto problematiku, ktorá je tu aktuálne pertraktovaná, tak aby som nebol redundantný a aby ten príspevok možno mal aspoň trošku iný rozmer. Všeobecne totiž to prakticky riešili jednotlivé rozpočtované kapitoly z hľadiska štruktúry výdavkov či príjmových atribútov, a jednoducho čo viac povedať k téme. Moja asistentka, keď som jej hovoril, že si robím prípravu, tak mi hovorila, že vôbec o čom chceš ešte rozprávať, lebo povedané už bolo všetko. A naviac keď som sa zapozeral aj, aj do jednotlivých častí predkladaného návrhu a pozrel sa aj do rozpravy z minulého roka, tak som prišiel na to, že možno stačí zmeniť iba zopár čísiel a môžem hovoriť presne to isté. Ale dosť bolo tohto úvodu.
Skôr poviem niekoľko slov k tomu, aký je celkový rozmer predkladaného rozpočtu, pretože on je v podstate rozpočet pozitívnych prekvapení, či chceme, alebo nechceme. Tie pozitívne prekvapenia vychádzajú predovšetkým z konjunktúry, v ktorej sa práve nachádzame už nejaký ten dlhší čas, a predpokladáme, že pokiaľ sa nič nezmení, a výhľady sú veľmi pozitívne, minimálne na budúci rok, tak by ten rozpočet mal byť naozaj taký, aký je predkladaný. To znamená, že vyrovnaný. No a práve to, že je vyrovnaný, hlboko chválim a rovnako chválim aj, aj tie pozmeňovacie návrhy, ktoré predložil práve predseda výboru pre financie a rozpočet Ladislav Kamenický, tie jednoducho naozaj treba podporiť.
Čo sa týka ale rozpočtu ako takého, tak je tu niekoľko problémových okruhov. Zopakujem presne to isté, čo bolo aj minulý rok - nuly. Mám rád nuly v rozpočte, pretože metodika síce ostala tá istá, pribudlo niekoľko zdôvodnení k jednotlivým rozpočtovaným položkám, čo je možné takisto pozitívne hodnotiť aj v kontexte princípu hodnota za peniaze, ale tie nuly sú tam stále. Je tu niekoľko častí, ktoré som si vybral a ktoré si dovolím okomentovať tak, aby som nebol redundantný.
Je tu jedna taká veľmi zaujímavá časť - ostatné výdavky. Páčia sa mi ostatné výdavky, lebo pri ostatných výdavkoch nájdete skutočne zaujímavé skutočnosti. A tak len, je to naozaj zaujímavé čítanie, ten celkový návrh, nielen tie ostatné výdavky, aby som ostatné výdavky, aby som bol presný. A tu je jedna kapitola výdavky na štipendium Martina Filka. Rozpočtovaných je 200-tisíc na rok 2018. Očakávaný stav je nula. Neviem, čo sa stalo, ale ja predpokladám, že realita bude naozaj iná. Ja viem, spadá to pod kompetenciu ministra školstva, len, predsa len keďže je to oblasť, ktorá je nám veľmi blízka, tak vzniká otázka, že čo sa vlastne stalo.
Ale veľmi zaujímavé sú výdavky na príspevky do medzinárodných organizácií. Tu pre zmenu rozpočtovaný stav bol niečo cez 22 mil. a očakávaná skutočnosť je pre zmenu nula. Skôr by som čakal opačne a vrátim sa k tomu, k ešte jednej takej trošku aktuálnejšej poznámke. Vcelku dobre vyznievajú zas pre zmenu výdavky súvisiace s nájmom budovy SZ v Bruseli. Predpokladám, že to môže byť Stále zastupiteľstvo Slovenskej republiky možno, rozpočtovaný takmer milión, minulo sa alebo očakávaná skutočnosť 217-tisíc a potom už len nuly. Výdavky na DEUS, DCOM. Najskôr som si musel zistiť, čo znamenajú tie skratky, ale viem, DataCentrum územnej samosprávy (pozn. red.: správne „DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy“) a Dátové centrum miest a obcí. Pre zmenu rozpočtovaných 3,5 mil., môžem hovoriť aj na eurá, ale podľa mňa je to zbytočné, pretože očakávaný stav alebo očakávaná skutočnosť bude opäť čo, nula.
Zas, naopak, mám rád nuly pri realizácii úloh vyplývajúcich z uznesení vlády. Tam sú nuly. Čiže rozpočtované za rok 2018. A čo sa týka návrhu, tam tiež sú rozpočtované nuly. A takisto aj výdavky na vybrané investície, rozpočtované v roku 2018 nula, plán 2019/20/21 - opäť nula. Očakávaná skutočnosť 26 700-tisíc a nejaké drobné k tomu.
Ale mám tu jednu krásnu perličku. A ja viem, to, to nie je na vás, pán minister, ale mne sa páči tento výdavok plánovaný. Plánovaný výdavok na, resp. rozpočtované výdavky na 100. výročie osláv vzniku Československej republiky 4 853 000,810 eura. Naozaj to sté výročie a takáto udalosť by si zasluhovala primeranú pozornosť. Viete, aká je očakávaná skutočnosť? Neuveriteľné, 47 500 eur. Nuž, nie som si celkom istý, že či na oslavu našej prvej štátnosti, ktorá tu bola, je to adekvátna suma, ale to je polemika.
Každopádne si dovolím znovu načrieť do týchto svojich poznámok, naozaj iba z tejto prvej kopy, tam to ďalej nebudem otvárať. A zaujímavé čítanie, čo sa týka aj výdavkov na zamestnancov vo verejnej správy, správe celkovo. Áno, rastú, zasluhujú si vyššie platy, sme radi, a tak, tak by to malo byť a je to správne, ale zaujali tam ma iné čísla. Počet zamestnancov, aký je očakávaná skutočnosť v roku 2018, a to je 418 178. V roku 2019, podotýkam, investujeme a ten rozpočet má množstvo kapitol, ktoré hovoria o digitalizácii Slovenska, o tom, že treba investovať do informatizácie Slovenska. To je skvelé! Naplánovaných je 426 123 zamestnancov, čo je o cca 8-tisíc ľudí viac. Kde sa tí ľudia akože tam zrazu objavili? A dobre, možno otázka laika, ale nespochybňujem, každopádne to je zaujímavý fakt.
Poďme ale ďalej. Ja... Toto bude asi že celkom pekné čítanie alebo veľmi aktuálne, lebo zobral som si starý spred roka môj, môj, môj príspevok do rozpravy. A tam poukázal na jednu takú zvláštnosť, tie nuly. A tak si dovolím oprieť sa práve o tento príklad z minulého roka a pozrieť sa na rozpočet a to je tá aktualita.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. V roku 2017, teda na rok 2017, čo sa týka príspevkov Slovenskej republiky do medzinárodných organizácií, bola rozpočtovaná, čo myslíte, aká veľká nula? No veľká nula. Nuž a očakávaná skutočnosť bola 24 339 269 eur. A pre zmenu aktuálny stav uvádzaný v predkladanom návrhu rozpočtu je 25 867 795 eur. A opäť keby sme sa pozreli na návrh na rok 2018, bola tam opäť jedna veľká nula. A aká je očakávaná skutočnosť na rok 2018? 31 175 060 eur. Skúste si tipnúť alebo odhadnúť, aký je návrh na budúci rozpočtovaný rok. Nula, je to presne nula. Ak teda niektorí tipovali. Naozaj na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ani na Ministerstve financií Slovenskej republiky netušia, že aj budúci rok nás takéto výdavky čakajú? Teda ja si myslím, že asi áno. Nespochybňujem, nespochybňujem, len poukazujem na skutočnosť, aký je veľmi veľký nepomer medzi tým, čo sa schvaľuje, a tým, aká je realita. A takýchto príkladov vieme nájsť veľa. Nemáme možnosť používať názorné pomôcky, ale ja to len takto ukážem predsa len. Môžeme sa teda pobaviť, ale môžeme sa zamyslieť, či predsa len niečo na metodike nezmeniť. Každopádne uvidíme, čo s tým celé bude, alebo teda čo sa bude diať. Každopádne ešte chcem aj pochváliť jednu vec a tiež si dovolím zalistovať, vyberiem jeden papier. A čo chválim, tak to je naozaj znižovanie hrubého dlhu verejnej správy, ktorý v pomere k percentám z hrubého domáceho produktu už tento rok bude pod 50 %, teda konkrétne očakávaná skutočnosť 48,7 %, čo je skvelý výsledok, a naplánovaných na budúci rok 47,3 %. Naozaj chválim, skvelé. Ale keď sa pozriete na nominálne vyjadrenie, tak ten dlh stále rastie.
A úplne záverom, pozerám, už asi veľa času nemám, tak to rýchlo poviem, lebo som si nemyslel, že tak veľa budem hovoriť. To je filozofická otázka, veľmi jednoduchá. Mali by sme sa podeliť s tými, ktorým je najhoršie. Snažíme sa predovšetkým zvyšovať napríklad minimálnu mzdu. Tá nám stúpla za posledných desať rokov rádovo o 200, resp. konkrétne 211 eur. Na tých, ktorí sú na tom najhoršie, nemyslíme. Mám tým na mysli jednu vec a to je skôr, ako som povedal, otázka ma zamyslenie a filozofická, je to problematika životného minima. Viete, koľko stúplo životné minimum za posledných desať rokov? O 20 eur.
A tým by som končil.
Ďakujem.
