Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia vlády, milé pani poslankyne, páni poslanci, v nadväznosti na zvolanie mimoriadnej schôdze na odvolanie ministra dopravy a výstavby pána Árpáda Érseka ako predseda Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj považujem za potrebné vyjadriť sa k oblasti, ktorú pokladám za chrbtovú kosť našej ekonomiky, to je k doprave.
Nebudem tu dnes rozprávať o tom, kde je aká katastrofálna situácia s dopravou. Myslím, že moji predrečníci to už dostatočne zhodnotili a už by som sa len opakoval. Veď to dennodenne všetci pociťujeme na vlastnej koži, ale pýtam sa, prečo sa zabudlo na ľudí na Slovensku.
Musím súhlasiť s podnikateľmi z jednotlivých krajov našej krajiny, ktorí sa v médiách častokrát vyjadrujú, že sa cítia, ako keby boli odtrhnutí od zvyšku Európy. Čo je podľa nich dôvodom? Samozrejme, chýbajúca kvalitná cestná infraštruktúra, čo logicky spôsobuje, že sa regióny na Slovensku odborne a ľudsky vyprázdňujú. To však so sebou prináša obrovské riziko, keďže predovšetkým mladí ľudia sa po rokoch života v cudzine vracajú už len veľmi ťažko a vrátiť fungovanie v týchto regiónoch do pôvodného stavu bude veľmi, veľmi ťažké.
Aj napriek obrovským finančným čiastkam je takmer tretina štátnych ciest v zlom, až havarijnom stave. Železničná doprava neslúži tak, ako by mala. Sledujeme, ako ľudia vyskakujú z horiacich vagónov, a po rokoch sľubov od jednotlivých vlád je jasné, že ani do roku 2026 sa neprejavia dve najväčšie; pardon; sa neprepoja dve najväčšie mestá na Slovensku diaľnicou. Verejnosť je tak výrazne diskriminovaná a nedostáva to, na čo sú vynakladané zdroje. Nie je akceptovateľné, ak sa nerieši zlý až havarijný stav mostov, nefunkčných zvodidiel, nebezpečných výtlkov.
V tejto sále je asi málo ľudí, ktorí by povedali, že zo strany štátu, to jest zo strany ministerstva dopravy, bolo pre rozvoj dopravnej infraštruktúry spravené toľko, ako bolo sľúbené. Nehnevajte sa, ale aby po 14 rokoch v Európskej únii a pomaly 30 rokoch od pádu komunizmu, aby Košičan, Prešovčan, Michalovčan, Kysučan nemal napojenie na diaľnicu, ktorou sa dostane do tej spoločnej Európskej únii, je veľká hanba. Sú krajiny, kde, úprimne povedané, nám neostáva nič iné, len závidieť, kde sa politická reprezentácia bez ohľadu na svoje primárne záujmy dokázala zhodnúť na nutnosti zabezpečiť efektívnu dopravnú politiku a v podstate zlepšiť podmienky pre konkurencieschopnosť štátu. Tieto štáty dokázali pochopiť, že ekonomické problémy majú častejšie politický charakter a že je to len v ich záujme riešiť veľké výzvy konštruktívne. Spomeniem napríklad Chorvátsko, ktoré sa ešte aj v čase občianskej vojny snažilo stavať diaľnicu.
V oblasti dopravy, v ktorých máme problémy, sú predovšetkým cestná, železničná, vodná a letecká doprava. Azda najväčším problémom v oblasti dopravy na Slovensku je dlhodobo nepriaznivý vývoj v cestnej doprave. Čo je vám azda momentálne najviac vytýkané, je úsek D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala v dĺžke 13,5 km, z toho tunel Višňové 7,5 km, ktorý mal byť podľa zmluvy o dielo z júna 2014 vybudovaný do konca roku 2019. Práce však oproti plánu už teraz meškajú približne rok. Všetci vieme, všetci vieme, že aby štát neprišiel o finančné prostriedky z Európskej únie na túto diaľničnú stavbu, musí byť dokončená, teda pardon, táto diaľničná stavba musí byť dokončená najneskôr do roku 2023, dokedy je možné využiť európske zdroje zo súčasného programového obdobia 2014 – 2020.
V nadväznosti na uvedené po tom, čo sledujem, čo sa deje v oblasti výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, musím povedať, že hrozí, že ak sa verejné obstarávanie nového zhotoviteľa natiahne, prepadnú nám eurofondy a v tom prípade to celé zaplatia opäť občania Slovenska.
Pán minister, uvedomujete si, čo to môže pre našu krajinu znamenať? Nielenže budeme na smiech celej Európe, ale všetko zaplatí náš zbedačený národ. Moji kolegovia v opozícii dnes otvorili témy predovšetkým o problémoch v cestnej a železničnej doprave, preto sa im nebudem venovať, lebo už toho bolo povedané veľakrát a ja by som to znova premieľal a bolo by to už kontraproduktívne.
Ja by som však dnes chcel otvoriť a dotknúť sa inej témy, a to leteckej dopravy, pán minister. Ak si všetci uvedomujeme; asi si všetci uvedomujeme, že letisková sieť výrazným spôsobom zvyšuje dostupnosť okrajových regiónov Slovenska, zvlášť tam, kde nie je rozvinutá cestná sieť moderného druhu. Je teda logické, že štát by mal poznať stav týchto letísk a držať nad nimi ochrannú ruku a nedopustiť, aby sa stali lacnou korisťou rôznych lobistických skupín bažiacich po využití týchto pekných a opravených plôch na výstavby akéhokoľvek druhu zo zištných dôvodov.
Pripravovaný zákon, pán minister, odplata za poskytovanie príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je po medzirezortnom pripomienkovom konaní pripravený na prerokovanie do Národnej rady, musím podrobiť mimoriadnej kritike. V rámci tohto návrhu zákona sa má popritom nenápadne novelizovať aj tzv. letecký zákon č. 143/´98, kde chce ministerstvo riešiť zmenou niektorých paragrafov hlavne § 33, konkrétne zrušiť klasické malé aeroklubové a práškarské letiská. Neskôr sa vrátim, prečo to považujem za podstatné.
Letisko pre letecké a poľnohospodárske práce, vážení, to si musíme uvedomiť, že v tomto my máme obrovský problém. Máme tu potravinovú sebestačnosť na úrovni 38 – 39 percent. Stále klesáme. V prípade, že sa čokoľvek stane a nebudeme vedieť poľnohospodárom okamžite tými čmeliakmi pomôcť, zrušíme si malé letiská, tak môže dôjsť k absolútnej katastrofe.
Teraz je to hlavne ten § 33, konkrétne zrušiť klasické malé aeroklubové a práškové letiská, letisko pre letecké a poľnohospodárske práce, a pretransformovať ich na nejaké letecké plochy, pre ktoré ale neexistuje doteraz žiadna legislatíva, pán minister. Ministerstvo pritom sľubuje vytvorenie novej leteckej legislatívy v stave, keď jej roky nedokáže ani len novelizovať existujúce letecké predpisy, napríklad minimálne 12 predpisov súvisiacich s medzinárodnou organizáciou pre letecké; pre civilné letectvo a je, a týchto 12 predpisov je absolútne neplatných. Prečo? Lebo nie sú dlhodobo aktualizované.
V tejto situácii sľubuje ministerstvo vytvárať úplne novú legislatívu pre nový inštitút letecké plochy, keď roky neaktualizovalo ani spomínaný existujúci platný predpis o vyššie spomínaných letiskách. Letiskové plochy preto, lebo tam okamžite zmizne potom tá ochrana toho letiska a zrazu zistíme, že na všetkých letiskách máme vystavané činžiaky, byty, domy, a developeri so svojou drzosťou, aroganciou a peniazmi si to presadia. Preto to treba chrániť, pán minister, a nie takýmto ľahkým spôsobom sa nechať naporcovať.
Ministerstvo pritom sľubuje vytvorenie novej leteckej legislatívy v stave, keď nedokáže ani tú starú aktualizovať. Štatút takéhoto letiska alebo letiskovej plochy predstavoval nielen určitý status a úroveň bezpečnosti, teda ten pôvodný, bolo totiž postavené štátom podľa presných pravidiel a riadne skolaudované pred uvedením do prevádzky, niečo, čo to letisko robilo letiskom.
Teraz sa z letiska stane nejaká plocha, ktorú vy teraz idete prijať, čo ho degraduje na nižšiu úroveň. Na týchto letiskách ministerstvo dopravy deklaruje, že bude aj naďalej možné na ňom vykonávať všetky doteraz vykonávané činnosti, ale toto nie je zásadný problém celej situácie. Ministerstvo dopravy svoj krok zdôvodňuje tým, že tieto letiská už nespĺňajú platnú legislatívu, ktorú ministerstvo roky zanedbáva, nenovelizuje a neaktualizuje. A to je váš problém, pán minister. A preto nie je možné už vydávať prevádzkové povolenie na takéto letiská. Preto sa rozhodlo, že sa tieto letiská premenujú a budú sa volať letecké plochy, na ktoré už dopravný úrad bude vedieť vydať povolenie na prevádzku na leteckej ploche podľa zatiaľ neexistujúcej, len sľubovanej legislatívnej normy.
Celková koncepcia materiálu pripomína účelový manéver, ako zakryť dlhodobé nedostatky leteckej legislatívy a zodpovednosti ministerstva dopravy en bloc jedinou jednou novelou leteckého zákona s likvidačným dopadom na malé letectvo. Ako to má fungovať? Na Slovensku; teda takto to má fungovať? Na Slovensku asi áno.
Žiadam preto ministerstvo, aby okamžite stiahlo novelu leteckého zákona, aby dopravný úrad začal zaobchádzať so všetkými subjektmi rovnako, predovšetkým pri plnení podmienok prevádzkovateľa letísk, tak, aby mali všetci žiadatelia rovnaké podmienky. Ak sa má zmeniť letecký zákon, spravme to komplexne, so širokou diskusiou odbornej verejnosti, tak, aby to vyhovovalo všetkým. Mám za to, že novela leteckého zákona nie je zlý nápad, ale musí sa týkať, ale musí sa týkať už len úplne nových, na novobudovaných letiskách alebo tzv. letištných plôch. Samotná podstata riešenia musí byť pripravená v spolupráci s odbornou verejnosťou a nie v kancelárii úradníka bez akejkoľvek praktickej leteckej skúsenosti. Takto to vyzerá len tak, že znova niekto si ide pripraviť legislatívu, aby to vedel rozparcelovať a rozdrobiť a rozpredať na pozemky a na stavbu domov.
Okrem iného dávam do pozornosti ešte aj iné aspekty zlého riešenia a rušenia týchto letísk. Jedná sa predovšetkým o existenciu a napriek zanedbaniu doteraz fungujúcu infraštruktúru štátu, ktorú doteraz používa napríklad aj polícia. Tieto letiská niekto vybudoval za peniaze daňových poplatníkov. Vybudoval to náš štát pre svoje potreby, nielen na zabezpečenie brannej pohotovosti štátu, ale aj na poskytovanie priestoru pre záchranné zložky, hasenie požiarov, zabezpečovanie potravinovej bezpečnosti hlavne práškarskými lietadlami, ale aj na výcvik a výchovu mládeže v tejto oblasti. Poľnohospodári sú už teraz utláčaní a degradovaní v takej miere, že keď ešte začneme rušiť letiská, tak v nepriazni počasia ani tí najlepší poľnohospodári nestihnú včas postreky, lebo ministerstvo rozhodlo, že na neschválenom letisku alebo ploche zaplatí vinník pokutu 5-tisíc eur.
Preboha živého, je toto normálne? Ani nieže od sto, pardon; a ani nieže od sto do 5-tisíc, ale rovno pevná likvidačná sadzba 5-tisíc euro. Chápete to? Všade je tolerancia a možnosť posúdiť skutkový stav porušenia predpisov, ale, samozrejme, na ministerstve dopravy usúdili, že bez milosti sa udelí sankcia rovno vo výške 5-tisíc eur. Kde to sme dospeli?
V tejto situácii sa chcem opýtať predstaviteľov koalície, či je normálne, pán premiér, na sociálnych sieťach sa prezentujete, že vám je blízke letectvo. Pán Danko zo SNS, snívate o národnom prepravcovi, je preto podľa vás normálne, že ministerstvo dopravy pripravuje takúto legislatívu, ktorá de facto spôsobí ohrozenie malých letísk, ktoré sú zdrojom výcviku nového leteckého personálu, ktoré sú vo vlastníctve súkromných osôb, resp. štátu? A to všetko v čase, keď všetky okolité krajiny akcelerujú aktivity vrátane leteckého výcviku za účelom zapojiť sa do leteckého trhu, ktorý aktuálne avizuje nedostatok niekoľko stotisíc pilotov a leteckých odborníkov v budúcich piatich až pätnástich rokoch. Teda v oblasti bez nárokov na suroviny, kde sme desaťročia dosahovali výsledky na svetovej úrovni.
Pán minister, problémov v oblasti dopravy je toľko, že by som tu mohol stáť do zajtrajšieho rána. Ale zároveň by som vyslovil želanie a nádej, že Slováci budú o fungovaní inštitúcií, o riešeniach v doprave v budúcnosti počúvať pozitívnejšie správy ako v súčasnosti. Verejnosť je situáciou v doprave frustrovaná a je potrebné vyvinúť naozaj maximálny účinný tlak na kompetentných, aby sa nestrieľali termíny prepojenia Bratislavy s Košicami diaľnicou, ale reálne riešila katastrofálna situácia v doprave, čoho výsledkom bude zníženie environmentálneho zaťaženia a zníženia čísel úmrtnosti na slovenských cestách, k rozvoju ciest, prístavov, letísk, železníc, s tým súvisiacim zvyšovaním zamestnanosti, hospodárskemu rastu a rozvoju cestovného ruchu.
Na záver by som ešte k tým letiskám chcel podotknúť, kúpili sme alebo nakupujeme obrovské množstvo leteckej techniky teraz. My naozaj už nemáme ani vysokú školu leteckú v Košiciach, nevieme, kde budeme brať týchto pilotov. Na každé lietadlo treba minimálne štyroch pilotov, piatich, šiestich v zálohe. Neviem, kde toto chceme vycvičiť, keď si likvidujeme úplne všetko a ešte aj tie posledné zvyšky tých plôch, kde mohli mladí ľudia, aktivisti, nadšenci sa naučiť lietať, kde mohli prísť k tejto profesii a proste nejakou touto novelou, kde ideme zase urobiť handry, zase ideme sa robiť, ideme robiť onuce týmto oligarchom, developerom, len aby proste sme prijali taký nejaký paskvil, nazveme to nejakou plochou a okamžite stratí každá takáto plocha ochranu štátu a bude pripravená na rozparcelovanie, rozkúskovanie. A keď sa nám niečo udeje, tak nebudeme mať kde pristáť. Keď budete riešiť poľnohospodárstvo, nebudete tomu vedieť popráškovať. Keď nás niečo napadne, nejaký, nejaký hmyz alebo čokoľvek, nebudete sa vedieť aktívne brániť, lebo keď hocikde pristanete, tak vami pripravenou novelou budeme likvidovať tých chudákov farmárov ďalšími päťtisíceurovými pokutami. Ako som spomínal, už sa nebude dať urobiť stoeurová pokuta, ale päťtisíc.
Ja som sa naschvál venoval tejto téme, preto lebo som presvedčený, že kolegovia o tých veciach; mohol by som tuná rozprávať o tunele Višňovom, mohol by som rozprávať, že tunak vlastne sa posúva rok a bude to znova stáť podstatne viacej peňazí, ako sme si mysleli. A tuto to vadí, pritom tam predtým, čo boli problémy na, pri Ivachnovej, tam nebol problém, že sa nám to predĺžilo o päť rokov a že to stálo o sto miliónov viacej. Tam vám to nevadí, tuná vám to vadí. To znamená, že my za tým vidíme absolútny biznis, korupciu, kšeftovanie. Ale ja som sa tomu nechcel venovať, lebo to už tu bolo všetko povedané.
Mňa zaujíma toto, aby sme si nezničili ešte tie posledné zvyšky zdravého rozumu, čo tu máme. Fungujú nám tie letiská, tak ich neničte, pán minister. Toto som chcel mojím, mojou rozpravou na vás apelovať, aby ste si to zapísali. Ja tu vás nejdem teraz napádať a vás tunak zobrať na hák nejako. V žiadnom prípade, nebolo to mojím účelom. Moja rozprava mala hlavne význam v tom, aby ste si to zapísali, aby ste sa na to pozreli. Nie je mysliteľné, aby sme ešte tých poľnohospodárov, už tak ich decimujeme, tých farmárov, že už ich bijeme na tých poliach, že im kradneme úrodnú pôdu, ešte im zoberme letiská a znemožnime im čokoľvek, sa nejako postarať o tú úrodu aj tými letiskami, lebo za chvíľku budú všetky rozparcelované a nebude, nebude ten farmár sa môcť aktívne brániť. Takže vás prosím, pán minister, keby ste toto mohli vyslyšať a zapísať si to nejako do pozornosti.
A vám všetkým ostatným ďakujem, že ste ma boli ochotní počúvať tak dlho. Ďakujem pekne.