Ďakujem velice pekne, pán predsedajúci, za slovo. Prečo sa k tomu chcem vyjadriť? Nie som ani lesák, nie som ani poľnohospodár, pôdohospodár, ale som človek, ktorý chodí po regiónoch, som človek, ktorý chodí po Slovensku a je empatický, počúva ľudí. Baví sa hlavne s obyčajnými bežnými ľuďmi a počúva ich problémy.
Stretol som sa na Liptove s predsedami 60 urbárov, ktorí mi povedali, aké majú problémy aj so zákonom o ochrane prírody, ktorý úzko súvisí s novým zákonom, ktorý predložila pani ministerka pôdohospodárstva. To znamená, že potom, potom som bol na rokovaní asi so 100 urbármi, šéfmi urbárov v Snine a povedali úplne to isté. Títo ľudia predstavujú urbáre, ktoré združujú okolo 100- až 200-tisíc, myslím, ľudí, ktorí sú priamo účastníci týchto, týchto, podielnici týchto urbárov. A počúvam v kuse tie isté ponosy. A tieto dva zákony sa ich bytostne dotknú. A myslíte si, že sa s nimi niekto bavil? Nie. Absolútne sa s nimi nikto nebavil. Treba si uvedomiť, že oni majú jeden milión hektárov pôdy a týchto ľudí nikto nevypočul. Preto som tu a preto sa tomu chvíľku budem venovať.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 208/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 129/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení neskorších zákonov v znení neskorších predpisov.
Úvodné slovo, nech sa páči. Pani ministerka v úvodnom slove pri predstavovaní novely zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v prvom čítaní uviedla, že sa veľmi teší, že môže v parlamente predložiť túto novelu, pretože lesy má veľmi rada a keby nešla študovať na poľnohospodársku univerzitu v Nitre, ako druhé jej povolanie by bolo lesné inžinierstvo. Preto je veľmi zarážajúce, že ako podpredsedkyňa vlády a ministerka pôdohospodárstva sa lesom vôbec nevenuje. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že novela zákona mala byť na základe úlohy č. 7 plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky predložená už v decembri roku 2017. Jej splnenie bolo odložené, jej splnenie bolo odložené na december 2018 a prax je taká, že o nej rokujeme až teraz pred koncom volebného obdobia, z čoho je zrejmé, že problematika slovenských lesov nepatrí medzi jej priority.
V dôvodnej správe k novele zákona je uvedené: "Návrh zákona v čl. I reaguje na poznatky z aplikačnej praxe a požiadavky vlastníkov obhospodarovateľov lesov, ako aj orgány štátnej správy lesného hospodárstva s cieľom upraviť podmienky pre cieľavedomú starostlivosť o lesy založenú na systéme administratívneho a odborného riadenia podľa programov starostlivosti o lesy s ohľadom na plnenie ekosystémových služieb pre verejnosť. Rozsah navrhovaných zmien, rozsah navrhovaných zmien nemení základnú filozofiu zákona, ale iba spresňuje a upravuje jednotlivé ustanovenia. Predkladaný návrh zákona spresňuje niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstraňuje nejasnosti pri jeho aplikácii z praxe."
Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Ministerstvo nedokáže efektívne komunikovať ani s odborníkmi, ktorí sú zamestnanci organizácií v jeho zakladateľskej a zriaďovateľskej pôsobnosti. Aké má rezort poznatky z aplikačnej praxe, keď s odborníkmi z lesníckej praxe nerieši ani základné problémy lesného hospodárstva? Keby mali zástupcovia ministerstva seriózny záujem o to, aká je aplikačná prax, dozvedeli by sa o tom, aká je lesnícka legislatíva prebyrokratizovaná a lesy zdrojovo poddimenzované. Že lesník ako zamestnanec, ktorý má byť dennodenne v teréne, pri výrobe, kontrole a ochrane lesa, sedí v kancelárii celé dni pri počítači nad papiermi. Vlastníci a obhospodarovatelia lesných pozemkov a orgány štátnej správy na úseku lesného hospodárstva a poľovníctva sú tak v katastrofálnom stave, v akej ešte po 89. roku neboli.
Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, sú tesne pred kolapsom. Nefunguje štátna lesnícka politika, vlastníkov sa nemá kto zastať a nenájdu oporu ani v tejto novele a ani na ministerstve. To som bol jasne svedkom toho, keď som sa bavil dokopy s 200 urbármi, zástupcami urbárov. A týchto ľudí sa absolútne nemá kto zastať. Nefunguje štátna lesnícka politika, vlastníkov nemá sa kto zastať, nenájdu oporu ani v tejto novele, ani na ministerstve. V tomto ohľade významne zaostávame za našimi susedmi z Česka, z Poľska, Maďarska, o Rakúsku a Nemecku ani nehovorím.
Definovanie, definovanie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch bez seriózneho výskumu predovšetkým v obmedzení maximálnej plochy obnoveného prvku uvedenej v novele na 0,2 hektára je nezmysel. Podobný nezmysel je vo vyhlasovaní lesov osobitného určenia podľa § 14 ods. 2 písm. e) novely, ktorý znie: po "e) v chránených územiach, 21) v územiach medzinárodného významu 21a) a na lesných pozemkoch s výskytom chránených druhov". Z uvedeného vyplýva, že všade tam, kde sa na lesných pozemkoch nachádzajú chránené živočíchy, môžu byť vyhlásené lesy osobitného určenia. Tie majú osobitný režim hospodárenia a neplatia za ne ani dane z nehnuteľnosti obciam a mestám.
Načo máme potom 9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí a 1004 maloplošných chránených území?
Zaujímalo by ma, ako bolo toto novelizačné ustanovenie prerokované so ZMOS-om. Zoberme za príklad len medveďa hnedého. Do Bruselu sme zaslali výmeru biotopov vhodnú pre tento druh 411-tisíc hektárov. Medveď hnedý je na Slovensku rozšírený na výmere väčšej ako je 1 milión 300-tisíc hektárov, čiže v prevažnej výmere mimo svojho prirodzeného výskytu. Na tejto výmere je možné vyhlásiť lesy osobitného určenia s diferencovaným, čiže obmedzeným spôsobom hospodárenia, pretože medveď je chránený druh. Aj keď sa vyskytuje v biotopoch mimo svojho, mimo svojich pôvodných biotopov, je brutálne premnožený, čím zaniká jeho, zmysel jeho ochrany, pretože chránený by mal byť druh, ktorý je ohrozený a jeho počty sú veľmi nízke. O tom som už pred chvíľočkou spomínal. Začali sme chrániť medveďa preto, lebo ho bolo iba 35 kusov v roku 1935, tak to bolo jasne namieste. Dneska si otvorte červenú knihu ohrozených druhov, ale medveďa tam nenájdete. Medveď je na Slovensku premnožený. Optimálny stav podľa poľovníkov a lesníkov je 700 medveďov, 700 kusov. Podľa prieskumu, podľa výskumu z trusu medveďa sa zistilo, že na Slovensku máme dokázateľné identifikovaných okolo 1200 alebo 1300 unikátnych, unikátnych zvierat medveďa hnedého a poľovníci tvrdia až o 2- tisíc kusoch. To znamená, že je absolútne premnožený. A on ten medveď potrebuje nejaké svoje územie. On tam nepustí ďalších. Proste tých mladých vyháňa ďalej a za chvíľku ich budeme mať na Kolibe. Len za chvíľočku.
Novela je zle pripravená. Nebola korektne prerokovaná s neštátnymi vlastníkmi, to upozorňujem, s neštátnymi vlastníkmi táto novela nebola prerokovaná. Pri jej tvorbe nebol využitý potenciál odborníkov v danej oblasti. Nerieši základné problémy lesov na Slovensku, ako je hynutie horských lesných smrečín, prípravou na klimatickú zmenu ani konflikt medzi záujmami ochrany prírody a trvalo udržateľného prírode blízkeho hospodárenia v lesoch, s ktorými majú odborníci na lesy dlhodobé skúsenosti. Bola tvorená predovšetkým počas medzirezortných rokovaní zástupcov MPRV a MŽP pod nátlakom ministerstva životného prostredia.
Je to veľmi zlá vizitka SNS. Novela má 203 novelizačných bodov, čo je rozsah skôr na nový zákon. V mnohých ustanoveniach zbytočne komplikuje jeho vykonateľnosť a zavádza ďalšiu byrokraciu. Musíme si uvedomiť, že sa nachádzame v priestore, kde si naši susedia podstatne viac vážia svoje lesy a prikladajú im podstatne väčšiu vážnosť, čo sa prejavuje predovšetkým v omnoho výraznejšom investovaní do lesov v dotačnej politike a transparentnejším a efektívnejším hospodárením s lesmi vo vlastníctve štátu. Vzhľadom na nastupujúce klimatické zmeny súčasný stav lesov po rozsiahlych vetrových a následných podkôrnických kalamitách, ako aj meniaci sa socio-ekonomických pomerov a požiadavka spoločnosti na ekosystémové služby si zákon o lesoch žiada zásadnú zmenu. Zásadnú zmenu si vyžaduje zákon o lesoch aj vo väzbe na ustanovenia zákona o ochrane prírody krajiny.
Tuná by som sa chcel na chvíľočku zastaviť pri tej ochrane prírody krajiny. Priatelia, máme, sme teraz vystavení infringementu. A máme to tunak kvôli čomu? Máme to tunak, máme to tuna kvôli hlucháňovi. Vlastne kvôli hlucháňovi sme si, otvárame tento návrh zákona, teraz sa bavíme o ochrane, lebo to priamo súvisí s tými lesmi, to je večný boj. A musím ešte tunak aj spomenúť pána premiéra Pellegriniho, ktorý, ja neviem, či má váhu ešte v tomto štáte, lebo ja si myslím, že predseda vlády by mal mať nejakú váhu a nejaké slovo, ale na výjazdnom zasadnutí vlády 23.10. 2018 v Javorovej doline pán premiér Pellegrini sľúbil, že pokiaľ nedôjde k dohode medzi MPRV a MŽP a vlastníkmi, a teraz to chcem podčiarknuť, a vlastníkmi a správcami pozemkov v chránených územiach na tom, aké znenie bude mať novela zákona o ochrane prírody a následne tento zákon o lesoch, nebude zaradená na rokovanie vlády. A div sa svete, zrazu je to tuna na stole, aj napriek tomu je novela zákona v parlamente. Dohodli sa len čelní predstavitelia SNS, MOST – HÍD a celý slovenský vidiek, vlastníkov a správcov hodili cez palubu, k dohode nedošlo. Novela, k novele nebola realizovaná korektná odborná ani verejná diskusia s neštátnymi vlastníkmi, ktorí vlastnia viac ako jeden milión hektárov lesa, sa nik korektne nebavil, pritom vlastnia viac ako 50 % výmery lesov na Slovensku.
A kto sa týchto ľudí tuná zastal? Veď tí ľudia sú živitelia rodín, veď tí ľudia, keď im zakážeme tam pracovať a robiť, však oni to nechcú skántriť. Ktorý poľnohospodár podreže kravu? Potom nebude mať mlieko. A takisto ktorý lesák si vykynoží kompletne celý les? Však potom nebude môcť uživiť tú svoju rodinu. Od Márie Terézie to preberá, túto dedovizeň, otec to prenáša na syna, na vnuka dedo, takýmto spôsobom. A my tie lesy máme tu stále. To znamená, že sa asi na to tí rodičia, prarodičia, pra-prarodičia zodpovedne o to starali. A aj tí dnešní spracovatelia toho dreva, aj tí dnešní neštátni vlastníci sa o to, sa o to zodpovedne, zodpovedne sa, k tomuto pristupujú.
Beží tu teraz obrovská kampaň, všetci ideme ekologicky žiť a všetci sa tomu podriaďujeme a úplne sa ideme z toho pokakať. A poviem vám pravdu, že, že ja som bol, takisto som si fotil tie, tie holoruby a chodil som po Slovensku a som sa rozčuľoval nad tým všetkým. No a na to mi povedal jeden lesák: ´Vidíš tam ten holorub?´ No áno, vidím, však to je strašné. ´No tak choď sa tam pozrieť!´ Však to vidím. Tak som sa tam išiel pozrieť. Vážení, ten holorub nebol holorubom, ale boli tam metrové stromčeky už. Máme zákon, že keď niekto normálne vyťaží, lesák vyťaží proste časť lesa, do dvoch rokov musí vysadiť nový. A keď to neurobí, no tak dostane takú pálku, že sa mu neoplatilo to ani vyťažiť. Takže sa tu nebavme, že tunak sa len lesy drancujú. Však tí ľudia nie sú hlúpi, tí ľudia tam pracujú, tí ľudia tam majú tú pôdu a tie lesy od Márie Terézie. Tie rodiny sú tu dodnes, to sú jedny rody, to sú proste ľudia, ktorí tuná žijú, je to 200-tisíc ľudí, pre boha živého, ktorí z tohto každý rok nejaký peniažtok majú. A my sa musíme pozerať na týchto ľudí.
Však ako, veď je úplne choré, keď na Slovensku sa chráni cez 500 hektárov. Teraz som to pred chvíľkou spomínal, ale asi to ešte raz poviem, aké je to číslo, obrovské číslo, čo my všetko chránime na Slovensku a koľko je to v Rakúsku a vo Švajčiarsku napríklad. Takže Slovensko je lídrom vo výmere chránených území v Európe. Máme 9 národných parkov s celkovou výmerou územia 317 888 hektárov, pričom len ich ochranné pásmo predstavuje ďalších 270 127 hektárov. Až teraz chránených krajinných oblastí s celkovou výmerou 522 581 hektárov. Celková výmera týchto území je jeden milión hektárov. Toto sú údaje za našu národnú sústavu pre veľkoplošne chránené územia. Maloplošných chránených území je 1004 s výmerou ďalších 1 milión 054 tisíc hektárov a 9138 hektárov tvorí ich ochranné pásmo. Európsku sústavu chránených území tvorí 40 chránených vtáčích území o výmere 1 084 072 hektárov a 382 území európskeho významu s výmerou 587 174.
A viete, koľko majú vo Švajčiarsku, v tom vyspelom Švajčiarsku? Kde si vážia tú prírodu, kde si vážia tie hory, tú vodu, tie lesy. Vo Švajčiarsku majú jeden národný park Engadine s výmerom len 17-tisíc hektárov. Niekto to tam klčuje? Niekto to tam ničí? Niekto to tam rozvracia? Nikto. To si musíme uvedomiť.
Ďalej ma rozčuľuje aj pri jednom, aj pri druhom, keď som sa dočítal, že, lebo tieto dva zákony veľmi úzko súvisia, že to má nulový dopad na štátny rozpočet a je to absolútne zavádzanie poslancov Národnej rady a všetkých ľudí. Vláda Slovenskej republiky, a verejnosti, predkladateľov novely, čiže teraz sa bavíme o tom, o tej ochrane, novela prinesie zníženie celkovej produkcie lesného hospodárstva a podnikov z oblasti spracovania drevín, celulózy, zníženie zamestnanosti, toto všetko sa stane z uvedených rezortov a následne polovicu príjmov štátneho rozpočtu daní a odvodov.
Proste tam napísať, že má nulový dopad, teraz sa bavím, pani ministerka, nie o vašom zákone, ale ktorý s tým jasne súvisí, tak som hovoril o zákone, ktorý proste má nulový dopad.
Povedzte to tým ľuďom! Ja som s nimi sedel. Povedzte to tým ľuďom, ktorí živia tie, tie rodiny v tých lesoch, že to bude mať nulový dopad, keď im tam urobíte národný park, dáte tam nejaké, čo mi hovorili o tých napr. Pieninách, a zrazu tam nemôžete nič robiť. Keď si niekto vymyslí, že zrazu tam je nejaká mandelinka alebo je tam nejaký chránený, ja neviem, nejaký pišišvor malý. Alebo je tam, alebo si povieme, medveď. Tak na základe toho môžete obmedziť toho chudáka, ktorý, ktorý tam musí uživiť tú rodinu. Však tento štát je v mizérii a ľudia sú vyštvatí do zahraničia. Státisíce Slovákov pracujú v zahraničí, lebo boli vyštvatí z tejto republiky. Prečo? Lebo tuná je jedna obrovská mizéria. Tridsať rokov sa tuná striedajú vlády. Jedna kradne viac a druhá menej, tretia ešte viac. A tí ľudia museli odísť. A teraz ešte nejakí tu ostali, ťažia v tom lese to drevo, ešte sa snažia nejakým spôsobom uživiť tie rodiny. No neni potrebné aj tých poslať do prdele, že?! A týmto ich absolútne pošleme do kelu.
Myslíte, že sa s nimi niekto bavil? Viete, koľko tam bolo pripomienok? Nikto sa s nimi nebavil. A bavíme sa tuná kvôli tomu, to máme tu otvorené preto, lebo máme tam nejaký problém s hlucháňom. Tak cez hlucháňa sme tuná otvorili, tento návrh zákona, ktorý úzko súvisí aj s týmto.
Ja tuna chcem len sa zastať tých, tých neštátnych vlastníkov, neštátnych vlastníkov týchto lesných pozemkov. Tuna, čo pán minister povedal, to je na hanbu sveta, pred chvíľočkou, že 3 milióny, že im dá 3 milióny. Viete, čo to je 3 milióny? Veď to je výsmech, to je pľuvanec do tváre.
Ja som s tými ľuďmi sedel, rozprával im, aké majú ťažké roboty s nimi, jaký majú problém. A môžeme si povedať, ako sa k tomu postavia, k tomu lesu, aj, pani ministerka, ako je to v Nemecku, čo pre to robia Česi. Nemci, keď bola kalamita, okamžite tam poslali armádu. To je náš vzor Nemecko. Poslali tam armádu, aby to spracovali. Česi, tomu sa Babiš venuje konkrétne, aby to okamžite sa, bolo treba spracovať. Každý jeden lesohospodár vie, že keď padne tam strom a keď sa nevyťaží, keď ho okamžite odtiaľ nedostanete, do 10 – 12 dní, je problém, ten lykožrút vyletí a napadne mu ďalší zdravý les. Veď to vie aj malé decko. Len my im hádžeme klacky pod nohy. My sa ideme tváriť, že sme ekologickí, nechajme to na zemi, príroda si s tým poradí.
A ja sa pýtam, kto nakŕmi toho lesohospodára, kto dá tým deťom jesť?! To nás nezaujíma. Budeme ich chrániť a deti nech pomrú, pokapú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, kľud, nekričte, počujeme aj tak.
Kollár, Boris, poslanec NR SR
Pán predseda, pardon, ešte nie ste, pán podpredseda, prepáčte mi to, ale mňa to štve, toto, mňa to štve. To treba tým ľuďom povedať.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ale netreba na nich kričať.
Kollár, Boris, poslanec NR SR
Ja kričím na systém, na vás, konkrétne na vás (vyslovené s pobavením)...
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Na mňa duplom nekričte, lebo ešte naježeného Maďara ste nevideli.
Kollár, Boris, poslanec NR SR
... tí, ktorí by to mali počúvať, tí tu nie sú. Možno by som mal ešte viac kričať, aby to bolo počuť až tam, kde sú zalezení v tých bufetoch, lebo by mali tu sedieť.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Tak hovoríte aj o vašich poslancoch, ako vidím (vyslovené s pobavením).
Kollár, Boris, poslanec NR SR
Ja tu za nich stojím a bojujem. Vaši tu nie sú.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ako, keď nie? Pozrite sa hore a pozrite sa na mňa, zum Beispiel.
Kollár, Boris, poslanec NR SR
Takže tuná sa treba zastať týchto neštátnych vlastníkov týchto lesov. Veď sú to poslední ľudia. Tie regióny sú vyľudnené. Hlavne tam, kde je najväčšia nezamestnanosť. Čo tým ľuďom ostalo? Poľnohospodárstvo a lesohosporárstvo, nič iné tam neostalo. A tí ľudia odchádzajú. Ešte aj týmto zabráňme, rozširujme tie územia, vymýšľajme si vtáčie územia. Však my tam chránime už pomaly celé Slovensko. Však zakážme vôbec chodiť do lesov!
Ale ja sa pýtam, že to treba zosúladiť. Ja som za ochranu prírody, absolútne, samozrejme, však nechceme tu mať len nejakú vyprahnutú púšť. Ale my tunak žijeme s našimi ľuďmi. My tu potrebujeme mať rodiny, ktoré tunak budú ďalej žiť a budú tu mať deti a deti budú mať ďalšie deti a nepotrebujeme mať našich ľudí v Nemecku, v Holandsku, v Anglicku, prípadne v Taliansku. Ale toto my takýmto spôsobom dospejeme. Ja som s tými ľuďmi rozprával, aké majú starosti, čo sa im tam stalo, napríklad na tých Pieninách. Proste to máte územie, kde normálne pracujete, a zrazu si niekto zmyslí urobiť čiaru. A myslíte si, že im niekto za to zaplatí? No nikto nič. A to, že niekto? Keď pán minister povie, že 3 milióny? Čo to je, preboha živého, 3 milióny?! Pre jedného človeka? Nekonečný peniaz. Pre 200-tisíc? Vydeľte si to. Bavíme sa o "pínac", o orieškoch, bavíme sa o centoch. Toto my sme ochotní dať tým ľuďom. My im zakážeme na ich vlastných pozemkoch, obmedzíme ich, dokonca ich nútime dnes spracovať kalamitné drevo, to im zničí ďalšiu, ďalšiu možnú úrodu vo forme zdravého lesa, ktorý je absolútne napadnutý.
Ja som v tej doline bol, kde bol pán premiér, kde sľúbil tým neštátnym vlastníkom, kde im to sľúbil, že to nepôjde do parlamentu. Je to tu, teraz tu stojím kvôli tomu. Oklamal ich. Jeho slovo má asi hodnotu, nechcem povedať čoho. Oklamal ich. Keď nechce niečo splniť, nech to nehovorí. Nikto ho nenútil dať tento sľub, ale pán premiér to jasne povedal, on im to sľúbil na výjazdovom zasadnutí vlády 23. 10. 2018 v Javorovej doline. Toto pán premiér Pellegrini povedal. Oklamal ich. Tí ľudia sú oklamaní. Je ich 200-tisíc, sú oklamaní a nahnevaní. A právom sú oklamaní, teda právom sú nahnevaní a sú veľmi sklamaní z tohto, akým spôsobom sa k nim pristupuje. Nikto s nimi nebavil sa a nerokoval, nikto ich nevypočul, ale sme ich kľudne schopní obmedziť. Vymýšľame rôzne ďalšie veci, ktoré im znemožňujú ťažbu. Robíme im problémy pri spracovaní kalamitného dreva.
Však v Nemecku použili armádu na to, aby vyťažili kalamitné drevo. Nie, my budeme tu mať prales. My si tu ideme tvoriť pralesy, musíme to ponechať na prírodu. A tých ľudí necháme na čo, ponecháme ich na čo? Na živorenie? Ponecháme ich na biedu, na mizériu? Na čo ich ponecháme?
Lebo ideme chrániť, ideme robiť, ideme tuná robiť pralesy, lebo tuná príroda si poradí sama. Treba chrániť prírodu, rozhodne áno, ale my chránime pomaly celé Slovensko. Však som vám tie výmery tu teraz prečítal. Vo Švajčiarsku majú 17-tisíc hektárov a tuná sa bavíme o miliónoch, rôznych nezmysloch. A tam obmedzujeme týchto, chudákov, ľudí, ktorí tuná nemôžu pracovať. Veď tí ľudia od nás nič nechcú, chcú od nás len svätý pokoj. Chcú platiť dane a chcú si zarobiť na chleba. A my im v tom bránime.
Tieto obidva zákony sú veľmi zle pripravené. Budeme proti nim bojovať, nepostavíme sa za ne. A chcem rovnako poprosiť pani ministerku aj pána ministra, aby tieto dva zákony úplne stiahli, aby sa poriadne pripravili, aby sa urobila celoštátna diskusia, ale hlavne, aby sa prizvali odborníci a prizvali sa tí zástupcovia tých urbárov, tých neštátnych vlastníkov, nie nejaká, akože sme sa bavili a teraz mi tuná povedia, že nejaké, že nejakí neštátni štyria, ktorí si dohodnú. Ale bavte sa s tými 200-tisíc ľuďmi, pre boha živého! Jak keby tento minister, čo tu pred chvíľočkou stál, by išiel za nimi, tak ho tam ubijú tými onými, smrečkami po hlave, keby za nimi tam došiel, by videl, čo týmto spôsobuje. Toto je absolútne zle pripravené.
Prosím pekne, pani ministerka, pán minister, stiahnite to. Pripravme to zodpovedne, toto je tak vážna vec, že k tomuto sa treba zodpovedne pripraviť sa k tomu, treba vypočuť tých ľudí. Tí ľudia neboli vypočutí, však tam bolo toľko pripomienok a nič nebolo zohľadnené. Nikto sa s nimi nebavil. Ja tu musím stáť, ja to musím povedať. By som sa hanbil im pozrieť do tváre a do očí by som sa hanbil im pozrieť, keby som tu nebol a neupozornil na to. Vy si urobte, čo chcete, ale tí ľudia vám vystavia účet.
Máme voľby za päť, šesť mesiacov a ja chcem týmto vyzvať všetkých tých ľudí, tých 200-tisíc vlastníkov tej pôdy. Dobre ma vypočujte a dobre sa pozrite, čo vám pripravia. A potom zistíte, keď začnú tieto dva zákony platiť, akým spôsobom budete obmedzení. Koľko ste mali pred rokom, pred dvomi rokmi podielov z týchto vašich pozemkoch a koľko budete mať na budúci rok a potom k tomu pristupujte aj pri, pri volebných urnách.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
