Videokanál klubu

Anka, chcem ti poďakovať za podporu týmto návrhom a zároveň chcem ti poďakovať za to, že dlhoročne sa venuješ tejto problematike a robíš všetko pre to, aby počet nenarodených detí bol čo najnižší.

V súvislosti s prerokovanou otázkou ochrany života by som chcel dodať takú doplňujúcu informáciu. Pred zhruba necelou hodinou bol zverejnený prieskum verejnej mienky, ktorý v septembri robil Focus, kde respondentom položili otázku, či si myslia, že by malo byť právo na ukončenie tehotenstva aj po zmonitorovaní tlkotu srdca v maternici. Z celkového počtu viac ako tisíc respondentov 31,3 % povedalo, že áno alebo skôr áno, 59,2 % respondentov povedalo, že nie alebo skôr nie, a 9,6 % nevedelo odpovedať. Tak len do kontextu tejto debaty v tom zmysle, že aké v septembri boli zhruba aktuálne postoje k tejto otázke.

Ďakujem pekne. Začnem citátom, ktorý všetci asi dobre poznáte, že všimol som si, že všetci, ktorí sú za potraty, tak sa už narodili.
Pán kolega, máte úplnú pravdu vo všetkom. Súhlasím s vami a je naozaj zarážajúce, že prečo tu nie sú tí, ktorí najviac mediálne vykrikovali, že oni to vyriešia, oni pripravia nejaký návrh zákona. Konkrétne mám na mysli najmä stranu SNS, ktorá sa hrdí tým, že chodí na pochody za život, pochod Hrdí na rodinu a rôzne ďalšie takéto akcie, ale do dnešného dňa nepredložili ten vlastný návrh zákona. Nie sú tu ani teraz, keď sa o tomto diskutuje, lebo ja by som očakával, že príde tu pán Danko, najväčší bojovník, a povie, že prečo sme nepredložili, a povie, že prečo sa nám nepáčia štyri rôzne návrhy zákonov k tejto téme a kedy predložíme alebo to vyriešime.
Lenže, samozrejme, pán Danko sa neriadi nejakým vnútorným presvedčením, ale riadi sa prieskumami, riadi sa marketingom a tieto jeho vyhlásenia k tejto téme sú pre mňa osobne len marketingovým tliachaním, lebo asi na to naši voliči berú. Bolo to dobre vidieť aj na pochode za život, keď pochod sa pohol a pán Danko rýchlo vybehol z Úradu vlády, kde čakal. Urobilo sa pár záberov, ako je na čele pochodu, a potom išiel naspäť niekde. Čiže úprimná snaha riešiť túto problematiku je v tejto sále teraz, nie pred kamerami, kde to sú len prázdne reči.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1633). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, o čom je tento náš návrh zákona o ochrane života, ktorý sme predložili spolu s kolegom Lukáčom do parlamentu? Dovoľte, aby som vám to priblížil a demonštroval explicitne, využijem na to § 32 rokovacieho poriadku parlamentu ods. 3. (Rečník zapol zvukový záznam. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, viete, že podľa rokovacieho poriadku by ste to nemali používať.

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
Pán podpredseda, ďakujem, že ste mi to chvíľku umožnili, ale podľa § 3 tohto, § 32 ods. 3 rokovacieho poriadku je zakázané vyhotovovať zvukový záznam, je zakázané vysielať prenos. Ja som odvysielal zvukový záznam tlkotu srdca malého bábätka v brušku mamy. To, čo sme práve počuli, bol tlkot srdca bábätka v brušku mamy.
To, že podľa našej ústavy je ľudský život hodný ochrany už od narodenia, to všetci veľmi dobre vieme. Vieme, že podľa našej ústavy je ľudský život hodný ochrany už od počatia. Ide o to, akej ochrany a aké práva dotknutých osôb máme pri tejto ochrane zvážiť.
Ako človek veriaci v Boha verím, že dotknutých osôb je celkovo šesť – otec, mama, dieťa, Otec, Syn a Duch svätý. To je moje presvedčenie, ktoré môžete, ale nemusíte rešpektovať.
Z právneho hľadiska je však nesporné, že tu zvažujeme práva otca, mamy a nenarodeného dieťaťa, čiže bábätka v brušku mamičky. Ktoré má mať prednosť? Ako by mali byť tieto práva spravodlivo vyvážené? Tehotná mamička sa k tejto otázke vie vyjadriť. Aj otec sa väčšinou vie vyjadriť, pokiaľ sa nestane to, že o tom ani nevie. Ale to bábätko v brušku sa vyjadriť nevie. Od narodenia až po smrť každý z nás môžeme hovoriť, môžeme plakať, môžeme sa smiať, môžeme kričať, ale toto všetko to bábätko v brušku nemôže. Jediným hlasom bábätka v brušku je jeho tlkot srdca, ktorý sme tu mali možnosť počuť.
Som presvedčený, že práve preto máme byť tým počuteľným hlasom bábätka v brušku my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Som presvedčený, že bábätko v brušku si zaslúži ochranu minimálne od momentu, kedy na ultrazvuku vieme zmonitorovať tlkot srdca bábätka. A presne o tom tento náš návrh zákona je.
Dámy a páni, bábätko v brušku nie je vec. Berme na to ohľad. Ak zviera nie je vec, ako sme tu v parlamente schválili, tak chceme iba férovosť v tom, že ani bábätko v brušku nie je vec, s ktorou sa dá zachádzať podľa ľubovôle kohokoľvek, ako si to zmyslí.
Je podľa vás v poriadku, ak ochrana nenarodeného dieťaťa bábätka v brušku do 12. týždňa na Slovensku je menšia alebo maximálne porovnateľná ako právna ochrana zvieraťa? Čím je pre nás bábätko v brušku? Vecou, ktorou môže ktokoľvek disponovať čisto podľa vlastného uváženia?
Podľa našej platnej legislatívy stačí na ukončenie tehotenstva do 12. týždňa iba žiadosť matky. Netreba uvádzať žiadne dôvody. Porovnajme si to. Viete, za akých okolností možno ukončiť život zvieraťa? Iba z presne vymedzených dôvodov, vymenujem:
1. Prípad krajnej núdze. Ak zviera niekoho ohrozuje. Ale bábätko v brušku neohrozuje nikoho.
2. Usmrtenie jatočného zvieraťa chovaného na chov. Tak k tomu asi netreba ďalej nič dodať.
3. Usmrtenie pokusného zvieraťa. Ani k tomu netreba nič dodávať.
4. Deratizácie. Ani k tomu netreba nič dodávať. Ani to sa bábätka v brušku netýka.
5. Ulovenie zvieraťa. Ale ani to sa bábätka v brušku netýka.
6. Usmrtenie nechceného zvieraťa, ak preň nevieme zabezpečiť starostlivosť. Ani to sa bábätka netýka, lebo my aj nechcenému bábätku vieme zabezpečiť starostlivosť a štát ju už dnes zabezpečuje a mnohé mimovládne organizácie ju zabezpečujú. Ako príklad uvádzam poradňu Alexis, ktorá sa venuje presne takýmto tehotným mamičkám v núdzi. A aj pán poslanec Krajčí bude predkladať pri tomto rokovaní návrh zákona, kde sa dá pomôcť týmto mamičkám, ktoré sa neočakávane ocitnú v stave, s ktorým si nevedia samé poradiť.
A ak všetky tieto dôvody, ktoré sa týkajú zvieraťa, by sme pominuli, tak potom je tam ešte siedmy dôvod – bezbolestné usmrtenie zvieraťa kvôli jeho zdravotnému stavu. Bezbolestné. Ale ani to sa netýka bábätka v brušku, dieťaťa.
Ako je to dnes na Slovensku s umelým ukončením tehotenstva do 12. týždňa? Je povolené, ak ide o nechcené tehotenstvo, aj keď preň vieme nájsť, pre to bábätko, náhradnú starostlivosť, hoci vieme, že tu máme hniezda záchrany, hoci vieme, že tu máme stovky manželských párov, ktoré čakajú na adopciu.
Pokiaľ ide o zásah do súkromia, na ktorý sa tiež mnohí odvolávajú v tomto prípade, že tu je právo na súkromie ženy, aj starostlivosť o zviera je nepochybne zásahom do súkromia. Ale ak máte doma šesťtýždňové šteniatko a súčasne ste v šiestom týždni tehotenstva, právne ťažšie je zbaviť sa toho šesťtýždňového šteniatka ako šesťtýždňového bábätka v brušku, ktoré presne od šiesteho týždňa je uňho zmonitorovateľný tep srdca a tlkot srdca vizuálne aj zvukovo. Inými slovami, malo by byť menej povinností spojených s uchovaním života šesťtýždňového bábätka v brušku alebo s ukončením života šesťtýždňového šteniatka? Podľa mňa by sme sa mohli nad tým zamyslieť a skúsiť s tým niečo urobiť.
Bábätko v brušku nie je vec. Ak uznáme to, že vecou nie je žiadne zviera, uznajme ako základ našej diskusie aspoň to, že ani bábätko v brušku nie je vec, s ktorou sa dá nakladať iba čisto podľa vlastného uváženia toho alebo ktorého človeka, ktorého sa toto rozhodnutie týka.
Uvediem ešte druhý príklad na porovnanie, ako k týmto veciam pristupujeme. V roku 1846 požiadal otrok afrického pôvodu Dred Scott žijúci v USA o svoju právnu ochranu s odôvodnením, ušiel svojmu majiteľovi a žiadal na Najvyššom súde Spojených štátov amerických o ochranu s odôvodnením, že je človek. A využil klauzulu, že všetci ľudia boli stvorení ako rovní a každý si zasluhuje rovnakú ochranu. Viete, ako rozhodol Najvyšší súd Spojených štátov? Po desiatich rokoch rozhodol, že tá klauzula, že Dred Scott je človek, sa na tento prípad nevzťahuje, pretože silnejšie je majetkové právo jeho majiteľa, to znamená jeho, ten, toho, ktorý ho vlastnil.
Neurobili sme trošku možno chybu aj v tomto prípade, že nezvažujeme úplne na tých spravodlivých vážkach ten pomer práv jednotlivých aktérov, jednotlivých osôb, ktoré do tohto rozhodovania zasahujú?
Jeden náš kolega, keď sme v kuloároch diskutovali o tomto našom návrhu, mi povedal: Prečo chcete vy ženám do toho rozhodnutia zasahovať, veď tá žena sa o to bude musieť potom postarať. No ja si myslím, že o tom to práve je, že my muži tiež musíme priniesť svoj diel zodpovednosti. Pokiaľ viem, žiadne tehotenstvo, minimálne za posledných dvetisíc rokov, nevzniklo bez prispenia muža. A my muži máme niesť zodpovednosť za svoje činy a nevystaviť tú mamičku do úzkostného stavu, keď možno nevie, ako si s touto situáciou poradiť. Mali by sme byť pripravení jej pomáhať.
V čom je náš prístup zásadne iný, keď som použil ten príklad toho amerického ujdeného otroka, ako pred 150 rokmi v Amerike? Aký je rozdiel medzi argumentom, že otrokár má právo nakladať so svojím otrokom, čiže majetkom, podľa vlastného uváženia, a argumentom, že matka má právo nakladať s bábätkom v brušku podľa svojho vlastného uváženia až do 12. týždňa? Mimochodom, a prečo do dvanásteho? Prečo do 84. dňa? Prečo nie do 87. alebo do 79.? V prípade tlkotu srdca máme jednoznačný argument viditeľný o tom, že táto bytosť je nepochybne ľudským tvorom, človekom, ktorého srdce tak, ako začalo biť, alebo preukázateľne, viditeľne vieme zmonitorovať, ako bije v šiestom týždni, bude biť až do jeho smrti a je jedno, či to bude rok alebo päťdesiat, alebo sto rokov po jeho počatí a po jeho narodení.
Spomeňme si, že aj čo sa týka otroctva, mnohí významní filozofi, vážení ľudia, vzdelaní ľudia, vysoko vzdelaní ľudia tvrdili, že v prípade otrokov sa na ľudské práva nemá celkom prihliadať, lebo to právo na vlastníctvo akosi prevažuje. Dneska už vieme, že sme sa mýlili. Čo ak sa mýlime aj my dnes?
Dámy a páni, bábätko v brušku nie je ani vec, ani majetok. Jediným hlasom bábätka v brušku je tlkot srdca, a preto by sme mali byť tu na tomto svete hlasom bábätiek v brušku my. Mali by sme sa ich zastať. Možno nie je v tomto parlamente zhoda na silnejšej ochrane počatého života priamo od počatia. Ale som presvedčený, že ak vezmeme súčasných 12 týždňov a vezmeme počatie, tak ten tlkot srdca bábätka je možno akceptovateľný kompromis, na čom by sa mohla zhodnúť väčšina tohto parlamentu. Môže to byť tým časovým momentom, kedy sa dohodneme, že od tohto momentu, od momentu tlkotu srdca bábätka, ktoré je zmonitorovateľné na ultrazvuku, si toto dieťa zaslúži vyššiu ochranu, než má dnes. Preto vás prosím o podporu tohto zákona o tlkote srdca.
Ďakujem vám.

Ďakujem. Áno, rodičia by mali mať právo, aby ich dieťa "dostalo škôlku". Ja s tým plne súhlasím, len od tejto reformnej koalície, ako sa nazývate, by som aj očakával finančné riešenie tohto problému, lebo keď som si prečítal napríklad stanovisko ministerstva financií, tak vyslovene vás tam v zmysle § 33, myslím, žiadajú, aby ste, aby ste špecifikovali výdavky nielen na rok, ale na najbližšie tri roky vzhľadom na to, že ide o pomerne veľké finančné prostriedky, ktoré budú musieť byť vynaložené.
Čiže ja súhlasím, rodičia by mali mať právo, resp. deti by mali mať miesto v škôlke, lebo vieme veľmi dobre, že je to najmä na západnom Slovensku veľmi veľký problém, nehovoriac o Bratislave, len mňa by naozaj zaujímalo, že ako, ako sa to bude financovať, z čoho sa to bude financovať. Pretože keď si zoberiem materskú škôlku v našej obci, tak ona nedávno prebehla rekonštrukciou, keďže ide o, ja neviem, štyridsať – päťdesiatročnú budovu a v prípade, ak by došlo k zvýšeniu žiadostí, ja si neviem predstaviť, že kde by obec tieto deti umiestnila v rámci materskej škôlky, pretože kapacitne už na to priestory nemajú. To znamená, museli by urobiť nejakú prístavbu, len zase na to obec nemá peniaze ani tieto peniaze nevie odkiaľ čerpať.
Čiže na jednej strane okej, na druhej strane očakával by som od tejto v úvodzovkách reformnej koalície, že predstavia aj riešenie tohto, lebo predpokladám, že, aspoň sa tak tvárite, že máte všade odborníkov na všetko, to je super, len keď niečo robíte, tak urobte to celé.

Ja sa nebudem opakovať, lebo Peter to už povedal, takže s tou jednou časťou rovnako nesúhlasím s vašou rozpravou, lebo už Peter to povedal, nebudem sa opakovať, naozaj ste tu neboli. Takže vtedy, keď ste tu nastúpení, vtedy o tom hovoriť je také veľmi populistické. Dobre.
A teraz tou druhou časťou, určite tento návrh zákona podporíme, preto lebo si myslíme, že konečne s tými mimovládkami treba urobiť poriadky. Rozhodne si nemyslím, že tieto mimovládky, hlavne tie, ktoré sa snažia robiť politiku, keď chce niekto robiť v tomto štáte politiku, nech si založí politickú stranu a nech ide otvorene do boja. Ale nie, že to bude robiť spoza bučky bohvieakým spôsobom. Takže takéto mimovládky, ktoré chcú robiť na Slovensku politiku, nevidíme dôvod na to, aby ešte ich aj financoval štát a budú tuná rozvracať čokoľvek, čo sa zmyslí ich zahraničných donorom, a my ešte k tomu prilievame. S týmto absolútne súhlasím, treba tie peniaze, sú to milióny, milióny eur, ktoré dostávajú. Tieto peniaze treba dať radšej našim deťom, treba radšej opraviť požiarne zbrojnice, vyrobiť, teda zabezpečiť možno detské ihriská, prípadne škôlky, absolútne s týmto súhlasíme a treba už konečne s tým urobiť poriadok.
A tak isto chcem vyzvať všetkých poslancov aj vládnej koalície, aby za tento návrh zákona zahlasovali, aby sme urobili už konečne na Slovensku poriadok.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán Kotleba, dá sa súhlasiť s väčšinou vášho vystúpenia. Nemôžem však súhlasiť s časťou, kde ste sa pohoršovali nad účasťou v Národnej rade, poslancov Národnej rady. A nemôžem súhlasiť preto, pretože moja otázka znie, že kde ste boli všetci poslanci ĽS NS v piatok, všetky body vám prepadli, všetky body vám prepadli, dokonca prepadli body, kde spravodajcovali poslanci za ĽS NS, konkrétne aj nejaký ten náš bod prepadol, nemohli sme ho prezentovať, pretože tu nebol nikto z ĽS NS ako spravodajca. Čiže, pán Kotleba, keď sa pohoršujete nad situáciou na Slovensku, v poriadku, ale prosím vás, nepohoršujte sa nad dochádzkou a účasťou poslancov, pretože v piatok ani jeden poslanec Národnej rady tu po hlasovaní nebol, všetci ste zdúchli domov, všetci do jedného.
Ďakujem.

Ja by som chcel len upozorniť na fakt, že ak štát je schopný nakupovať americké stíhačky za miliardy eur, ak štát, tento štát je schopný nakupovať rôzne transportéry, ak je schopný podnikateľom, ktorí principiálne si vedia ten život zariadiť raz lepšie, raz horšie, ale určite si žijú nad priemer ostatných občanov Slovenska, ak im vieme dať, znížiť dane, ak vieme rozdávať rôzne poukážky lyžiarske – a ja nehovorím, že sú zlé –, tak ja si myslím, že sme banánovou republikou, pokiaľ nevieme sa postarať o matky s deťmi a o siroty, hlavne o siroty. Je absolútne tragédia počúvať tuná, že nebolo to valorizované, je tu 21-tisíc sirotských dôchodkov a štát na nich kašle. My nemáme problém nakupovať stíhačky, my máme problém sa postarať o naše vlastné deti, o našu budúcnosť. Pokiaľ nebudeme mať deti, tento národ nemá žiadnu budúcnosť.
Poprosím všetkých kolegov o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prichádzame s návrhom na zvýšenie sirotského dôchodku, pretože takmer 15 rokov sa okrem valorizácie sirotský dôchodok nezvyšoval napriek tomu, že náklady na život sa každoročne zvyšujú. Jeho priemerná výška je 133 eur. Ide o 21-tisíc smutných osudov detí, ktoré tým, že predčasne stratili rodiča, prídu do ťažkej životnej situácie, čo so sebou prináša aj stratu finančnej opatery vo vzťahu rodič – dieťa.
Tieto rodiny sú vystavené ťažkej životnej skúške už tým, že dieťa je poberateľom sirotského dôchodku. Čiže prišlo o jedného rodiča, niekedy, bohužiaľ, aj obidvoch. Preto je veľmi, veľmi dôležité, aby schopnosť spoločnosti sa merala podľa toho, ako vie pomôcť práve týmto najzraniteľnejším a najslabším. A určite tie rodiny, ktoré poberajú sirotský dôchodok, patria medzi tie najzraniteľnejšie, preto si myslím, že politici, od ktorých sa to, samozrejme, očakáva, by mali ukázať, že na nich myslia. Tu môžu ukázať svoj postoj, ako to vlastne myslia s celou spoločnosťou. Tu sa ukáže, akým spôsobom kto ako vníma. Či vníma cez štatistiku ako číslo, alebo ich vníma srdcom a cíti s tými ľuďmi, a to je to najpodstatnejšie.
V týchto tragických situáciách musí štát prebrať úlohu akéhosi ochranného dáždnika pre tieto deti. Nárok na poberanie sirotského dôchodku má len dieťa, ktorého zosnulý rodič odvádzal do sociálneho systému, a dokonca jeho poberanie je podmienené počtom odpracovaných rokov úmerne k veku.
Cieľom nášho návrhu je zvýšenie percenta, podľa ktorého sa vypočítavajú sirotské dôchodky. Na úvod navrhujeme zvýšenie na 50 % zo starobného či invalidného dôchodku, na ktorý by mal nárok zomrelý rodič pozostalého dieťaťa, a postupne sa chceme dopracovať až na úroveň 60 percent, pretože výška sirotských dôchodkov je naozaj nepostačujúca. Súčasný stav zďaleka nepokrýva náklady na základné životné potreby spojené s výchovou nezaopatreného dieťaťa.
Ďakujem za pozornosť a podporu tohto návrhu.