Videokanál klubu

Pán kolega Budaj, tento zákon bol kolegami navrhnutý najmä hlavne kvôli tomu, že obce a mestá aj okolie Bratislavy, kde rástli či už bytové, alebo, alebo aj rodinné domčeky ako huby po dažďoch, ako po daždi, tak developeri, alebo aj individuálni stavitelia, ale teda hlavne developeri zabúdali na infraštruktúru. Čiže vybudovali sa domčeky a zabudlo sa na materskú škôlku, nehovorím o jasliach, na cesty a na všetko, čo je potrebné k normálnemu životu. Čiže tu kolegovia preto predkladali návrh zákona, aby finančné zdroje, ktoré, som presvedčený o tom, že samosprávy nebudú zneužívať a mnohé ani neuvažujú, ani neuvažujú o tom, aby pýtali od individuálnych staviteľov, si trúfam povedať, že 90 % obcí nebude žiadne poplatky vyberať. Môžme ich 10 až 35 eur za meter štvorcový, ale neverím tomu, že to budú všetci využívať, že si trúfam povedať, že 90 % nie. Ale ide hlavne o to, aby to bolo koordinované. A mnohí stavitelia, ktorí bývajú v rodinných domčekoch, tak ani trvalý pobyt nenahlásia v tej danej lokalite a tá obec nemá ani podielové dane, dane za týchto u nich bývajúcich.
Čiže tu je to odstránenie toho bremena, aby sa to nejakým spôsobom riešilo. A ja som presvedčený o tom, že tento pozmeňujúci návrh, ktorí kolegovia dávajú, túto novelu, že je na prospech tomu, aby za zateplenie alebo údržbu barakov nemohla samospráva pýtať finančné zdroje.
Takže to je na odľahčenie.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 36 z 10. októbra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o miestnom poplatku za rozvoj (tlač 271).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Rád by som informoval členov ústavnoprávneho výboru, že na zajtra o 8.15 hod. bolo zvolané rokovanie ústavnoprávneho výboru. Ďakujem pekne.

Po dohode navrhujem hlasovanie v utorok po uplynutí 48 hodín.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 169 zo 7. septembra 2016 pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a zahraničnému výboru. Ako gestorský určila ústavnoprávny výbor a určila lehoty na prerokovanie tohto návrhu. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona prerokovali všetky výbory a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Z uznesení uvedených výborov vyplýva jeden pozmeňujúci návrh.
Gestorský výbor odporúča schváliť ho a súčasne odporúča schváliť návrh zákona ako celok v znení uvedeného pozmeňujúceho návrhu. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 177a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 84 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, môžte otvoriť rozpravu.

Dovoľte mi ako spravodajkyni navrhnúť hlasovanie v utorok po prebehnutí, 48 hodinách od predneseniu návrhu zákona.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 168 zo 7. septembra 2016 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva 14 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o nich spoločne s návrhom schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v správe.
Správa výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 176a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 83 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor ako spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, mám dve interpelácie. Obidve sú na pána ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Tá prvá sa týka, podobne ako na hodine otázok som hovoril, riešenia, havarijného riešenia stavebnotechnického úseku komunikácie číslo I/9 v úseku Chocholná - Mníchova Lehota. Dovoľte mi, aby som túto interpeláciu teraz prečítal.
"Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
V mene širokej motoristickej verejnosti a občanov trenčianskeho regiónu jazdiacich po cestnej komunikácii č. I/9, po starom označení je to cesta I/50, vás chcem požiadať o odpoveď súvisiacu s riešením havarijného stavebnotechnického stavu tejto cestnej komunikácie medzinárodného významu cestnej siete E 572, úseku Chocholná - Mníchova Lehota. Trenčiansky samosprávny kraj už niekoľkokrát upozorňoval na havarijný stavebnotechnický stav cestnej komunikácie číslo I/9 Slovenskú správu ciest ako správcu tejto cesty. V roku 2014 bol zo strany Slovenskej správy ciest, Investičná výstavba a správa ciest Žilina, ako vlastníka cesty daný prísľub, že predmetný úsek bude zaradený do celkovej rekonštrukcie v rámci Operačného programu Doprava, čiže z toho starého programovacieho obdobia, a zo strany správcu komunikácie zabezpečíme..., a bude zabezpečené spracovanie projektovej dokumentácie.
Trenčiansky samosprávny kraj na základe osobných stretnutí so zástupcami Slovenskej správy ciest, Investičná výstavba, IVSC Žilina, na vlastné náklady v roku 2014, teda už v roku 2014 vypracoval projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu križovatky ciest I/9, II/507 a III/1892 Trenčianska Turná - Trenčianske Stankovce, ktorú miestni obyvatelia nazývajú aj križovatkou smrti, nakoľko sa tu stalo niekoľko tragických dopravných nehôd, a podľa sčítania len v roku, z roku 2010 cez uvedený úsek cestnej komunikácie prešlo 12-tisíc vozidiel za 24 hodín a z toho až 5-tisíc nákladných.
Kompletná projektová dokumentácia na rekonštrukciu uvedenej križovatky bola aj s právoplatným stavebným povolením odovzdaná zástupcom Slovenskej správy ciest, IVSC Žilina, v januári 2015, čiže viac ako pred rokom, aby mohla byť zapracovaná do projektovej dokumentácie rekonštrukcie predmetného úseku cestnej komunikácie I/9. V priebehu roku 2015 nebola zo strany Slovenskej správy ciest dopracovaná ani projektová dokumentácia na rekonštrukciu tejto cesty, hoci bol zo strany zástupcov SSC, IVSC Žilina, daný prísľub, že bude predmetná projektová dokumentácia dokončená. Predmetný úsek cesty podlieha mýtnemu spoplatnenie vyhradenej kategórie motorových vozidiel a je zákonnou povinnosťou vlastníka cesty, teda Slovenskej správy ciest, IVSC Žilina, udržiavať pozemné komunikácie v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.
Nakoľko Trenčiansky samosprávny kraj v poslednom období eviduje množstvo sťažností zo strany občanov Trenčianskeho kraja, ako aj zo strany širokej motoristickej verejnosti na nevyhovujúci stav uvedeného úseku cesty I/9, predkladám interpeláciu s cieľom urýchleného riešenia nevyhovujúceho stavu úseku cesty I/9, a to úseku Chocholná - Mníchova Lehota.
Ďakujem za odpoveď."
Moja druhá interpelácia sa týka zaradenia zastávky InterCity vlakov v krajskom meste Trenčín ako kľúčového dopravného centra Trenčianskeho samosprávneho kraja.
"Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Trenčiansky samosprávny kraj je naklonený snahe vlády Slovenskej republiky zaradiť InterCity vlaky Železničnej spoločnosti Slovensko do prevádzky na trati Bratislava - Košice. Z informácií v médiách som sa dozvedel, že po znovuzavedení vlakov kategórie IC od decembra 2016 by malo byť práve krajské mesto Trenčín ako kľúčové dopravné centrum Trenčianskeho kraja vylúčené z grafikonu vlakovej dopravy ako zastávka pre tieto IC vlaky.
Trenčín je ako krajské mesto významnou nástupnou a výstupnou stanicou pre mnohých cestujúcich, a to najmä študentov, keďže sa v ňom nachádzajú dve vysoké školy a niekoľko stredných škôl. Mesto Trenčín je ako dopravná tepna z geografického hľadiska významným bodom aj pre zamestnávateľov a zahraničných investorov, ktorí zamestnávajú ľudí aj s presahom Trenčianskeho kraja. Trenčín je aj mestom, ktoré má tradíciu v rôznych športoch a má mnoho kultúrno-historických pamiatok, ktoré počas roka navštívi niekoľko desiatok tisíc návštevníkov. V súčasnom období stále prebieha modernizácia železničnej trate, ktorej súčasťou je aj železničná stanica v krajskom meste Trenčín.
Železničná spoločnosť Slovensko tvrdí, že z analýzy, ktorú v minulosti pripravila, vyplynulo, že bol malý záujem cestujúcich o nástup, resp. výstup v Trenčíne na InterCity vlaky. Jedným z dôvodov, a to si myslím, mohla byť práve chýbajúca zmodernizovaná železnica na rýchlosť 160 km/h. Zmodernizovanú železničnú trať vnímam ako jeden z podstatných faktorov, ktoré podnietia verejnosť využívať vlakovú dopravu, či pri dochádzaní do zamestnania, za vzdelávaním, za turizmom, alebo z iných dôvodov. Vo všetkých týchto prípadoch zohráva práve krajské mesto Trenčín úlohu dopravného uzla.
Železničná spoločnosť Slovensko ďalej tvrdí, že chce konkurovať iným vlakovým spojom skrátením času prepravy z Bratislavy do Košíc, resp. naspäť. Myslím si, že jedno zastavenie navyše v krajskom meste Trenčín nespôsobí úbytok cestujúcich, ale skôr naopak, zastavením sa umožní využívať InterCity vlaky viacerými cestujúcimi, čo prinesie na konci dňa Železničnej spoločnosti Slovensko ďalšie príjmy. Z vyššie uvedených dôvodov si vás dovoľujem požiadať o prehodnotenie predbežného zámeru vylúčenia stanice v krajskom meste Trenčín pre zastavovanie IC vlakov z grafikonu tak, aby sa početná cestujúca verejnosť mohla bez problémov dostať do cieľa svojho záujmu, ktorým je náš kraj a krajské mesto Trenčín.
Ďakujem za odpoveď."
Vážený pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem. Taktiež predložím v bode interpelácie podrobnejšiu, podrobnejšiu otázku k tomuto a myslím si, že pokiaľ práve teraz nie je dobudovaná rýchlosť 160 km v hodine práve v okolí Trenčína, si myslím, že je rozumné, aby práve teraz, pretože na tom čase nič tie InterCity neušetria z Bratislavy do Bratisla..., z Bratislavy do Košíc, resp. naspäť, pokiaľ nebude tá železnica spustená, tak by som navrhoval, aby od decembra, kedy majú byť znova spustené tieto InterCity vlaky, tie vlaky naozaj stáli v Trenčíne, pretože aj z iných skúseností, kde teda vsádzajú na ten čas, či ten rýchlik príde InterCity o 5 minút alebo o 8 minút neskôr do Bratislavy, resp. do Košíc, sa nejakým spôsobom, napr. aj v Čechách, sa to neuplatnilo, a skôr teda zastavili tie vlaky, kde stáli tieto rýchlovlaky, tak umožnilo sa ľuďom a cestujúcim nastupovať a myslím si, že aj tieto vlaky potom mali alebo tí prevádzkovatelia týchto rýchlovlakov mali potom väčšie, väčšie príjmy.
Čiže ja by som bol veľmi rád, ak by začali tieto vlaky stáť so začiatkom, teda v tom decembri, keď sa to celé spustí, aby tieto vlaky mohli zastavovať v Trenčíne, nech sa to vyhodnotí po pol roku, či teda v tom Trenčíne majú záujem cestujúci využívať tieto InterCity vlaky, alebo nie.

Neviem, či doplňujúcu otázku, keďže tu je pán minister životného prostredia. Ja ďakujem za túto informáciu, ktorú ste dali, čiže môžeme rátať a môžem Trenčanom povedať, že teda tá realizácia bude až v roku 2018, ak som dobre, dobre rozumel z tejto odpovede. Ja som sa preto pýtal a chcem dať teda aj podrobnejšiu interpeláciu na to, pretože súčasťou tejto nevyhovujúcej cesty je križovatka ciest I., II. a III. triedy, čiže aj ciest, ktoré spravuje Trenčiansky samosprávny kraj, a na túto križovatku už bola urobená aj projektová dokumentácia, aj stavebné povolenie a bolo nám teda prisľúbené, že zo strany Slovenskej správy ciest bude toto aj nejakým spôsobom zafinancované.
Ja ďakujem a ja potom položím ešte podrobnejšiu interpeláciu v bode interpelácie.