Videokanál klubu

Ja chcem veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili rozpravy, a je vidieť, že tento zákon je potrebný pre naše samosprávy a pre naše obce a mestá. Poprosím o jeho podporu a je to naozaj pre nás, pre všetkých obyvateľov nášho krásneho štátu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dámy a páni, ja len naozaj veľmi krátko, nechcem nijakým spôsobom zdržiavať. Keďže pán Sloboda striehne, veľmi pekne ďakujem. Chcem dať na poriadok len to, čo som neprečítal správne, nemal som možnosť si to teda vypočuť zo záznamu, ale to je jedno. Ja to prečítam tak, aby naozaj sme podržali literu rokovacieho poriadku.
Takže v článku I poznámky pod čiarou k odkazom 3a až 3c znejú, že: "^3a) § 57 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších prepisov, ^3b) § 139b odstavec 4 a 5 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a ^3c) § 88a zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov."
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vcelku som nepochopil konzistentnosť vášho vystúpenia, lebo na jednej strane vidím určitú mieru populizmu, keď hovoríte, že ľudia si budú platiť za bývanie, pričom opomínate, že tento návrh v znení pozmeňujúcich návrhov umožňuje zaviesť aj nulovú sadzbu, to znamená, vtedy si platiť nebudú. Opomínate napríklad to, že v prípade zavedenia najnižšej sadzby odpočítania 60 m², za 150 m² zaplatia 270 euro. Pri nákladoch na takú stavbu okolo 100 až 150-tisíc euro 270 euro je zanedbateľný poplatok. Hovoríte, že by sa mohlo zaviesť financovanie 200 euro za jeden meter štvorcový výmery, pričom pri nákladoch na meter štvorcový, ktoré sa pohybujú okolo 1 000 - 1 500 euro, predpokladáte týmto krokom zavedenia až 20-percentné, čo ja považujem za neuveriteľne vysoké zaťaženie a na druhej strane hovoríte vy ako šíriteľ demokracie, že samosprávne zákony sú prežité a na druhej strane podporujete princíp subsidiarity a v zásade svojím spôsobom popierate demokratickú legitimitu demokraticky a legitímne zvolených orgánov na najnižšom článku alebo teraz podľa týchto predstáv na najnižšom možnom článku samosprávy. Ako nerozumiem niektorým, niektorým vašim väzbám, ako bol by som rád možno, keby sme si to mohli vydiskutovať.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne za faktické poznámky. Chcem len na niektoré časti reagovať, možnosť diferenciácie poplatku. Ja si myslím, že je tu ako vcelku dobre popísaná, aj keď je iste možná debata, či majú byť všetky stavby spoplatnené rovnako alebo nie. Ja osobne sa domnievam, že by nemali byť spoplatnené rovnako a ja som konformný s týmto znením zákona.
Financovanie samospráv, či vyrieši alebo pomôže. V každom prípade treba povedať, že pomôže financovaniu samospráv a keď sa chceme baviť o tom, že akým spôsobom sú financované samosprávy a že by mali byť lepšie alebo, alebo viac financované, s istotou by sa tam dalo umiestniť viac peňazí, ale zase na druhej strane treba povedať, že samosprávy sú spokojné s tým, že si vybojovali, aby im zostalo financovanie závislé od daní z príjmu fyzických osôb a nie z daňového mixu, ako to bolo navrhované za vlády pani Ivety Radičovej. Dôvod je absolútne jednoduchý, lebo týmto naviazaním majú samosprávy absolútnu istotu v tom, že daň z príjmu fyzických osôb je v súvislosti s rastom miest a s rastúcou zamestnanosťou najdynamickejšie rastúca daň na Slovensku a tým pádom medziročné nárasty výnosov pre obce a mestá výrazne rastú. 
Na druhej strane treba povedať, že je potrebné tlačiť samosprávy aj do toho, aby zvyšovali daň z nehnuteľností, lebo majetkové dane patria na Slovensku medzi najnižšie a mnohé samosprávy, možno by som mohol byť aj tvrdší, mnohí starostovia, ale aj poslanci, vzhľadom na to, že tí, ktorí ich volia, sú predmetom zdaňovania, sa snažia tieto dane stále dávať príliš nízke a nezodpovedajú reálnym potrebám obcí a miest, takže je potrebné vyvážiť ten mix medzi peniazmi, ktoré idú zo štátu a peniazmi, ktoré má obec, originálny príjem z vlastných daní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ktorí ste ešte prítomní v sále, ja nebudem dnes predkladať žiaden pozmeňujúci návrh, predložil ho pán kolega Choma, ale chcem sa vyjadriť k niektorým veciam, ktoré tu doteraz zazneli v rozprave.
Po prvé chcem povedať, že myslím si, že pozmeňujúce návrhy, ktoré sú predkladané predstaviteľmi vládnej koalície, boli relatívne dlho a široko konzultované so všetkými zainteresovanými, tak ako hovoril pán kolega Antal, s Úniou miest a obcí, so Združením miest a obcí. Boli konzultované s ministerstvom financií, s ministerstvom výstavby a ešte aj individuálne konzultácie boli s niektorými regionálnymi združeniami, prípadne individuálnymi starostami, aby sa vedeli vychytať špecifiká takých miest, ako je Bratislava, poprípade aj Košice, kde je delenie na mesto a mestské časti a tie kompetencie v tomto prípade nie sú ako úplne jednoduché.
Napriek tomu, že sme to takto široko konzultovali, myslím si, že je potrebné ešte niektoré veci dovysvetľovať. Nechápem argumentáciu, ktorá tu zaznieva od ctených kolegov zo SaS-ky, že je potrebné tento návrh zákona alebo celý zákon v zásade stiahnuť, lebo je potrebná široká diskusia všetkých dotknutých. Ja hovorím, že tú širokú diskusiu sme vykonali a na druhej strane ale jedným dychom kolegovia hovoria, že účelom je odstrániť korupčné chovanie samospráv, o čom ja nie som presvedčený, že je tu korupčné chovanie samospráv, ale ak ste si vedomí takéhoto konania, tak potom nechápem, prečo treba tento zákon zmiesť zo stola a prevádzať niekoľko mesiacov alebo niekoľko rokov dôkladnú diskusiu o tomto návrhu zákona. Tu mi ako logika nejako celkom nesedí.
Otázka, že či je tento návrh zákon sankčný alebo nie. Ja si pamätám rozpravu k tomuto návrhu zákona, ktorá prebiehala v minulom volebnom období a musím povedať, že bol som milo prekvapený, že sme sa zhodli, tak predstavitelia vládnej strany vtedy SMER-u, ale aj predstavitelia veľkej časti opozície na tom, že tento zákon je postavený dobre. Prečo je postavený dobre? Preto, lebo poplatok za rozvoj platia tí, ktorí zaťažujú územie stavebnou činnosťou a v prípade väčších celkov, ale aj satelitov okolo veľkých miest tí, ktorí prichádzajú na toto územie, nie sú prihlásení, neplatia tam dane, neplatia tam v zásade ani daň z nehnuteľnosti, nejdú na nich podielové dane a všetky náklady súvisiace s rozvojom infraštruktúry, napríklad budovaním kapacít materských škôl, budovaním kapacít základných škôl, budovaním kapacít v mnohých prípadoch, pokiaľ to majú obce v správe, ako sú vodovody, kanalizácie a dopravná infraštruktúra a prečo by mali všetky tieto náklady znášať pôvodní obyvatelia, pričom sa stane napríklad, ako je vec úplne bežná v okolí Bratislavy, vo všetkých satelitných obciach, že časť obyvateľov nie je prihlásená na trvalý pobyt a podielové dane idú niekde inde. A toto nie je problém len satelitov okolo Bratislavy, ale je to problém aj Bratislavy.
Ak ste si všimli debatu, ktorá tu prebiehala aj v médiách nie veľmi dávno a myslím, že to hovoril aj teraz primátor Bratislavy pri odpočte dvojročného pôsobenia, tak povedal, že Bratislava vykazuje v počte trvalých obyvateľov, na ktorých poberá výnos dane z príjmu fyzických osôb, zhruba o 40-tisíc obyvateľov menej, ako tu skutočne žije. To znamená, týmto trpí aj Bratislava a ja sa pýtam, prečo by mali platiť obyvatelia, ktorí tu reálne žijú, ktorí tu reálne platia dane, na tých, ktorí platia dane niekde inde alebo príjmy idú niekde inde? Preto sme to považovali v tom období, keď sa tento zákon prijímal, za dobré riešenie, ktoré hovorí, keď ideš sem, tak prispej na to, že chceš na tomto území žiť a myslím si, že je to vcelku logické riešenie.
Vec, ktorá tu je často spomínaná, je otázka odstránenia 150 m², teda že sa bude platiť za rodinné domy nad 150 m². Tento problém rieši pozmeňujúci návrh pána kolegu Antala, ktorý predniesol, a kolegov z opozície a potom je tu druhá diskutovaná otázka, prečo mínus 60 m²? Šesťdesiat metrov štvorcových sme veľmi dlho diskutovali, akým spôsobom urobiť tento odpočet a dospeli sme k riešeniu, že 60 m² je najväčšia plocha, na ktorú sa poskytujú dotácie v prípade podpory sociálneho bývania. Čiže 60 m² je najväčšia plocha. Ak by sme povedali, že čo to v zásade predstavuje, je to analógia, akoby odpočítateľná položka v prípade daňového zaťaženia, kde životné minimum alebo nejakú čiastku jednoducho odpočítavame.
Potom tu vystáva otázka, prečo len rodinné domy a prečo nie bytovky? Odpoveď vcelku veľmi jednoduchá, lebo rodinné domy stavajú investori, individuálni investori, ktorí to stavajú za vlastné a nemajú na tejto stavbe zisk. Bytovky stavajú developeri, ktorí majú v stavbe započítaný zisk a neviem, prečo by im zisk mal zostať a územie by malo byť zaťažené.
Druhý argument, ktorý je, najlepšie sa predávajú byty, malometrážne, jedno, dvojizbové, garsónky v prípade Bratislavy, ktoré používajú obyvatelia alebo najľahšie si ich kupujú a pritom, ak si zoberiete koeficient nákladov na meter štvorcový, tak tu developeri dokonca dávajú vyššie náklady na meter štvorcový, ako dávajú pri veľkometrážnych bytoch. To znamená, na týchto stavbách majú ešte väčší zisk. Ak si zoberiete, koľko bytov malometrážnych je v bytovkách, odhaduje sa, že počet malometrážnych bytov v bytovkách je 50 - 60 % a v prípade, že by sme nastavili, že za každú bytovú jednotku je mínus 60 m², to znamená, 60 % bytov by nebolo týmto spôsobom postihnutých, ale 60 % bytov zakladá nároky na materské školy, na základné školy, na všetku ďalšiu infraštruktúru, ktorá je v tom území potrebná. Tak isto znamená dopravné zaťaženie a všetky následné investície s tým spojené. Čiže tuto je niekde logika a preto som považoval za potrebné, aby som o tomto povedal, aby sme si to vysvetlili.
V tom pozmeňováku sú vyriešené nové plochy, sú tu vyriešené ďalšie veci, či to má byť nula, teda sadzba od 0 do 35 alebo od 3 do 35, je to otázka na diskusiu. Myslím si, že tento návrh, ktorý je, je vcelku dobrý, ale chcem sa vyjadriť ešte k veciam. Môžeme úplne seriózne debatovať o tom, aká je variabilita pri jednotlivých stavbách. Ten počet rôznych kombinácií, ktoré tu nastávajú, je neuveriteľne veľký a ak nám niečo uniká, tak sa o tom bavme.
My sme sa snažili vyriešiť také veci, ako sú okrem stavebného povolenia dodatkové rozširovanie plochy, ohlásenie stavebnému úradu, lebo ohlásenie stavebnému úradu, pokiaľ je v územnom rozhodnutí, sa na ohlásenie stavebnému úradu môžu stavať aj jednoduché stavby, teda rodinné domy do 300 m². To znamená, tadiaľ by mohla viesť, by mohol viesť únik. Rozhodnutie zmeny o povolení stavby, ak niekto si v rozhodnutí v stavebnom povolení povie, že ide stavať šesť poschodí a nakoniec postaví dvanásť poschodí, lebo viazalo sa to len na stavebné povolenie, nie na zmenu stavby pred dokončením. Riešia sa tu aj také veci, aby nebol možný únik, že niekto začne čiernu stavbu, ktorú si následne legalizuje a tým pádom by sa vyhol tomuto poplatku. Všetky tieto veci sú v tomto pozmeňováku riešené.
Ďalšia vec, ktorú treba povedať, a aby nebol súbeh, aby nebol súbeh toho, čo vy hovoríte, že boli niektorí investori zaťažení v súvislosti s územným rozhodnutím alebo stavebným povolením, alebo rôznymi individuálnymi právnymi aktami, nepomenovanými zmenami, boli zaviazaní, že postavia dodatkovú infraštruktúru, napríklad materské školy, križovatky a podobné záležitosti. Aby nebol možný súbeh, je to riešené v prechodnom ustanovení, v prechodnom ustanovení v druhom odseku a aby bola spravodlivosť, že tie obce, ktoré nestihnú zaviesť všeobecne záväzné nariadenie tak, aby bolo platné od 1. 1., to znamená, muselo by byť prijaté do 15. decembra, tak umožňujeme v tomto pozmeňujúcom návrhu prijať obciam prvýkrát zaviesť poplatok aj počas roka 2017. Takže im dávame dostatočnú možnosť na to, aby mohli VZN-ká prijať tak, aby im plne vyhovovali.
Je to určite na odbornú diskusiu, všetky tieto záležitosti. Mňa možno mrzí to súperenie, že kto prišiel s ktorým návrhom prvý. Ak vy hovoríte, že ste prišli s niektorými vecami, ja vás ubezpečujem, že tieto veci sme mali dávno prediskutované a mali sme tieto pozmeňujúce návrhy pripravené aj na rokovanie výboru pre verejnú správu, ale potom nakoniec došlo pred rokovaním výboru k dohode, že ich nepodáme a ešte ich ďalej dodiskutujeme. To je celý rozdiel, ktorý tu je. Boli pripravené k tomu istému dátumu a neboli verejne publikované pred týmto dátumom. Čiže ak by sme išli s nimi na výbor, tak sa tam stretnú tieto pozmeňováky úplne rovnako. Ja vás poprosím o podporu tejto zmeny zákona, lebo myslí si, že vychytáva všetky diery, ktoré boli v zákone, možno nie všetky, ale väčšinu dier, ktoré boli v zákone a myslím si, že stavajú znenie zákona tak, aby bolo prijateľné a spravodlivé pre všetkých stavebníkov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Určite je dobré, keď budeme presnejšie zákon precizovať, ale aj všeobecne záväzné nariadenia. Ale musím jednu vec ešte povedať, že nikto nemôže ani z opozície rozprávať o tom, že by starosta alebo primátor si napísal do stavebného alebo územného rozhodnutia svoju vôľu. To neexistuje, ani to neexistovalo, pretože vždycky je, nadriadený orgán je krajský stavebný úrad, potom je to ministerstvo, vždycky sa môžete odvolať a vždycky sa presne posudzuje to stavebné konanie alebo územné rozhodnutie.
Ďalej podporujem to, že samozrejme nielen infraštruktúra, ale aj športoviská, ihriská, aj keď sú finančne menej náročné a aj keď ten pozmeňovací návrh nemám celkom ako preštudovaný, je tam možnosť vyňať rodinné domy. Ja mám momentálne v meste také, také napríklad tlaky, že máme celé územia, kde sa majú stavať rodinné domy, kde developer tlačí na vydanie stavebného povolenia a potom, keď by sme aj do územného alebo do stavebného konania napísali, že potom si tú infraštruktúru urobia, nikdy ju neurobia, ani rodinné domy, všetci čakajú, kedy to urobí mesto a preto si myslím, že aj takáto možnosť, ak sa takéto územia začnú zastavovať, tak aj takáto možnosť existuje, že aj tie rodinné domy môžu prispieť na infraštruktúru, čo je veľmi dôležité, pretože povedzme si, že tie tlaky od developerov sú dosť veľké na zmenu územného plánu a naozaj potom tá infraštruktúra celkovo, ihriska, cesty, čo neni ľahká záležitosť urobiť cestu alebo chodník, potom chýbajú.
Takže myslím si, že ten zákon bude veľmi potrebný. Mestá, obce ho privítajú. Určite zvážia, aby nezaťažovali jednotlivcov, ale aby zaťažovali tie stavby, ktoré naozaj si môžu teda, alebo je potrebné pre nich robiť infraštruktúru a verím tomu, že určite žiadna svojvôľa nebude ani v územnom rozhodnutí, ani v stavebnom, pretože to posudzujú ešte ďalšie vyššie orgány, ktoré, kde sa môže každý odvolať a kde sa to posudzuje viacstupňovo.

Pán predseda, ja by som prosil o opravu v zápise o hlasovaní. Pri hlasovaní č. 206, kde som bol vykázaný akože som hlasoval "za", hlasoval som, že "som sa zdržal".

Pán predseda, ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, ale chcem dodatočne opraviť môj prístup ku hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu k deklarácii pani poslankyni Zimenovej. Nesúhlasím s týmto pozmeňujúcim návrhom, avšak pri hlasovaní som si neuvedomil, že práve o tom teraz hlasujeme, som hlasoval "za", aby to bolo zaprotokolované.

Ďakujem pekne. Dovolím si zareagovať len naozaj veľmi stručne, a to najmä na teda pána Viskupiča. Mňa teší, samozrejme, že on vie, ako sa má tá legislatíva pripravovať, zatiaľ som však ešte nevidel žiadny zákon z jeho dielne, ktorý by bol absolútne bez chyby, ak vôbec nejaký zákon tuná už bol v tejto Národnej rade z jeho strany presadený. A v zásade nemám ani na čo reagovať, pretože nič múdre k tejto veci nepovedal. To už ale neplatí o ostatných kolegoch, ktorí sa vyjadrovali, tak isto o pani kolegyni z výboru, kde sme si prešli naozaj všetky pozmeňujúce návrhy a všetko, čo s tým súvisí. Musím zdôrazniť, že ja nikdy nemám problém si osvojiť čokoľvek, čo má logiku a čo prináša do zákona nejaké obohatenie a niečo, čo tam má byť. Takže z tohto pohľadu chcem poďakovať, samozrejme, aj kolegom. Treba povedať, že nie všetkých päť ustanovení, ale niečo aj z ich návrhov sme akceptovali, možno v pozmenenej forme, ale akceptovali. Takže opakujem, že tieto pozmeňujúce návrhy k zákonu, ktorý bol prijatý v roku 2015, majú a vylepšujú ten pôvodný zákon alebo parametre zákona a chcem touto cestou poďakovať všetkým tým, ktorí sa pri príprave a doplnení tohto zákona podieľali. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, ako už bolo povedané predkladateľom pánom Gáborom Gálom, tento zákon prišiel do Národnej rady a bol tu schválený zhruba pred rokom. Predkladal som ho ja spolu s primátorom mesta Košíc a vypracovali sme ho na základe skúseností, ktoré máme z investičnej výstavby a najmä zo skúseností, ktoré súvisia s dobudovávaním akejkoľvek infraštruktúry, ktorá súvisí práve s veľkými alebo malými investíciami. Ja nejdem sa teraz vracať k podstate toho zákona, napokon bolo to tu už opäť, hovorím, povedané.
Chcem ale povedať to, že počas toho roka počas diskusií k tomuto zákonu, ktorých naozaj bolo veľmi veľa, takisto diskusií, ktoré prichádzajú zo strany ZMOS-u, ktoré prichádzajú zo strany starostov, primátorov, sme pripravili alebo uznali, že naozaj treba tento zákon v niektorých momentoch doladiť, doupravovať tak, aby sme postihli čo najväčšiu, najväčšie množstvo problémov, ktoré by mohli nastať pri realizácii.
A takisto vychádzam aj z vlastnej skúsenosti, keď sme začali pripravovať všeobecne záväzné nariadenie, ktoré naozaj, alebo pri príprave ktorého naozaj vidíme, že je potrebné niektoré veci doriešiť v rámci pozmeňujúcich návrhov.
Treba povedať aj to, že sme veľmi korektne spolupracovali s poslancami z MOST - HÍD, resp. oni s nami pri príprave týchto pozmeňujúcich návrhov, dali sme ich do formy, ktorých prvá časť už odznela a druhá časť by mala odznieť teraz.
Takže ak dovolíte, dámy a páni, budeme predkladať pozmeňujúci a doplňujúci návrh Igora Chomu a pána poslanca Ľubomíra Petráka. Chceme zdôrazniť, že sa v ňom venujeme predovšetkým oblastiam, ktoré sú o znížení sadzby, z tej minimálnej sadzby 10 na sadzbu 3 eurá za meter štvorcový, budeme hovoriť o znížení plochy, ktorá je vyňatá akoby z toho poplatku a ktorá tu už bola spomínaná, kedy 150 m² znižujeme na 60 m². Budeme hovoriť o úpravách, ktoré sa týkajú napríklad dodatočných stavebných povolení, pretože tieto v tom pôvodnom návrhu naozaj neboli nejakým spôsobom ošetrené. Riešime v tomto pozmeňováku niektoré legislatívno-technické záležitosti a pochopiteľne aj prechodné ustanovenia.
Takže, dámy a páni, ja teraz prečítam pozmeňujúci návrh tak, ako to káže rokovací poriadok.
V zmysle ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V poslaneckom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
K Čl. I
l. V Čl. I sa pred bod 1 vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
1. V § 3 ods. 1 sa slová "na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len ´stavebné povolenie´)" nahrádzajú slovami
"a) na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba,
b) ktorá je ohlásená stavebnému úradu,
c) na ktorú je vydané rozhodnutie o povolení stavby pred jej dokončením alebo
d) ktorá je dodatočne povolená."
Poznámky pod čiarou k odkazom 3a až 3c znejú:
"3a) § 57 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
3b) § 139 ods. 4 a 5 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
3c) § 88a zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie: v navrhovanom ustanovení sa rozširuje a precizuje predmet poplatku za rozvoj jednak z dôvodu lepšieho pokrytia situácií, kedy vzniká nová alebo ďalšia podlahová plocha pozemných stavieb a súčasne nie je vydané stavebné povolenie, ale došlo iba k ohláseniu stavby stavebnému úradu alebo je vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, ktorou sa rozšíri podlahová plocha nadzemných častí stavby. Navrhuje sa, aby predmetom poplatku za rozvoj boli aj dodatočne legalizované stavby, na ktoré predtým nebolo vydané stavebné povolenie. V súvislosti s rozšírením a precizovaním predmetu poplatku sa navrhuje pridať odkazy na jednotlivé ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, v ktorých sú jednotlivé úkony a konania upravené.
2. V § 3 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Predmetom poplatku za rozvoj je stavba podľa odseku 1, ak jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby."
Doterajší odsek 2 sa označí ako odsek 3.
Odôvodnenie: z dôvodu odstránenia pochybností a upresnenia sa navrhuje jednoznačne určiť, že predmetom poplatku za rozvoj podľa odseku 1 je len tá stavba alebo časť stavby, uskutočnením ktorej vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha stavby. Predmetom poplatku by tak nebola rekonštrukcia, úprava, údržba a modernizácia už existujúcej podlahovej plochy v pozemnej stavbe. Ak rekonštrukciou, úpravou alebo modernizáciou stavby vznikne ďalšia podlahová plocha, predmetom poplatku je len rozdiel medzi podlahovou plochou po rekonštrukcii, úprave, modernizácii a podlahovej plochy pred rekonštrukciou, úpravou a modernizáciou.
Doterajšie body, odkaz 3a a poznámku pod čiarou k tomuto odkazu je potrebné primerane prečíslovať.
Ďalej, článok I sa dopĺňa bodmi 6 až 20, ktoré znejú:
6. V § 4 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu."
Odôvodnenie znie: v dôsledku rozšírenia predmetu poplatku sa navrhuje doplnenie vzniku poplatkovej povinnosti aj na ostatné situácie, kedy vzniká nová alebo ďalšia podlahová plocha stavby.
7. V § 4 ods. 3 sa slová "stavba slúži" nahrádzajú slovami "má stavba slúžiť" a na konci sa pripájajú tieto slová: "za predpokladu, že obec ustanovila sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre stavby v členení podľa § 7 ods. 2".
Odôvodnenie: navrhuje sa precizovať pojem vzťahujúci sa na stavbu na viaceré účely. Keďže sa jedná o stavbu, ktorá je predmetom poplatku a nie je dokončená, je potrebné nahradiť pojem "slúži" pojmom "má slúžiť". Povinnosť oznámenia pri viacúčelovej stavbe sa navrhuje obmedziť len na prípady, keď obec ustanovila rôzne sadzby poplatku v členení podľa § 7 ods. 2.
8. V § 5 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová "rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, alebo ktorá ako stavebník ohlásila stavbu stavebnému úradu."
Odôvodnenie: v dôsledku rozšírenia predmetu poplatku sa navrhuje doplnenie definície poplatníka, ktorému vzniká poplatková povinnosť.
9. V § 5 ods. 3 sa vypúšťa slovo "právoplatnom" a za slovo "povolení," sa vkladajú slová "rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v ohlásení stavby stavebnému úradu".
Odôvodnenie: navrhuje sa vypustenie nadbytočného slova "právoplatnom" z dôvodu zavedenia skratky v § 3 ods.1. Precizuje sa určenie zástupcu v súvislosti s rozšírením rozsahu vzniku poplatkovej povinnosti.
10. V § 6 sa za slovo "m²," vkladajú slová "ktorá je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3".
Tu ide o spresnenie a jednoznačné určenie, ktorej stavby sa základ poplatku týka v nadväznosti na už predchádzajúce vymedzenie predmetu poplatku v § 3.
11. V § 7 ods. 1 sa číslo "10" nahrádza číslom "3".
Tu sa navrhuje zníženie spodnej sadzby poplatku z dôvodu primeranejšieho spoplatnenia niektorých druhov stavieb a umožnenia stanovenia aj nižšej sadzby poplatku ako pôvodných 10 eur za m².
12. V § 7 ods. 4 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová "ak § 14 ods. 1 neustanovuje inak".
Odôvodnenie: ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s prechodným ustanovením.
13. V § 8 ods. 1 sa za slová "§ 6" vkladajú slová "znížený o 60 m²".
14. V § 8 odsek 2 znie:
"(2) Ak sa stavba realizuje na viaceré účely a obec ustanovila rôzne sadzby poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 2, základ poplatku podľa § 6 sa zníži o 60 m² z výmery podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby. Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčet pomerných častí poplatku za rozvoj, pričom pomerná časť poplatku za rozvoj sa vypočíta ako súčin sadzby poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 2 a podlahovej plochy na príslušný účel využitia stavby."
15. V § 8 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Ak je v stavebnom povolení, rozhodnutí o povolení stavby pred jej dokončením, rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v ohlásení stavby stavebnému úradu uvedených viacero stavebných objektov, ktoré sú predmetom poplatku za rozvoj, na účely výpočtu poplatku za rozvoj sa považujú za jednu stavbu."
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
Odôvodnenie k bodom 13 až 15 teda znie, že navrhuje sa zaviesť odpočítateľná položka v rozlohe 60 m², ktorou sa zníži výmera podlahovej plochy jednoúčelovej stavby alebo v prípade viacúčelových stavieb výmera podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby z dôvodu univerzálnej spravodlivosti voči stavbám malého rozsahu. Primeranosť odpočítateľnej položky o rozlohe 60 m² nadväzuje na právny predpis, ktorý definuje podlahovú plochu bežného štandardu nájomných bytov pri poskytovaní dotácií na ich obstaranie. Zároveň sa na účely tohto zákona pre zamedzenie pochybností jednoznačne ustanovuje, že viacero stavebných objektov realizovaných súčasne sa pri výpočte poplatku bude považovať za jednu stavbu.
16. V § 9 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Ak bolo po vyrubení poplatku za rozvoj poplatníkovi vydané rozhodnutie o povolení stavby pred jej dokončením alebo rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, obec vyrubí poplatok za rozvoj novým rozhodnutím. Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie ruší, pričom už zaplatený poplatok za rozvoj vyrubený pôvodným rozhodnutím sa započítava na úhradu poplatku za rozvoj vyrubeného novým rozhodnutím."
Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.
Odôvodnenie: v dôsledku zmeny predmetu poplatku za rozvoj je potrebné stanoviť postup obce pri vydávaní nového rozhodnutia súvisiaceho so zmenou predmetu poplatku za rozvoj. Obec v tomto prípade vydáva nové rozhodnutie, ktorým sa pôvodné ruší.
17. § 10 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Ak došlo novým rozhodnutím podľa § 9 ods. 2 k zníženiu vyrubeného poplatku za rozvoj, obec do 60 dní odo dňa právoplatnosti nového rozhodnutia podľa § 9 ods. 2 vráti rozdiel medzi zaplateným poplatkom za rozvoj a novo vyrubeným poplatkom za rozvoj."
Odôvodnenie znie, že z dôvodu vzniku situácií, kedy dôjde v súvislosti s vydaním nového rozhodnutia, ktorým sa zníži vyrubený poplatok za rozvoj, je potrebné upresniť postup, akým obec rozdiel medzi zaplateným a novo vyrubeným poplatkom za rozvoj vráti.
18. V § 11 ods. 2 sa slová "je možné použiť" nahrádzajú slovami "sa použije".
Navrhuje sa spresniť, že príjmy podľa tohto zákona je možné použiť len na kapitálové výdavky. Pôvodná formulácia nejednoznačne vystihovala legislatívny zámer použitia príjmov z miestneho poplatku na rozvoj na rozvojové zámery obce.
19. V § 11 ods. 2 písm. g) sa za slovo "plôch" vkladá čiarka a slová "verejného osvetlenia".
V odôvodnení navrhujeme sa explicitne, teda navrhujeme explicitne uviesť možnosť financovania rozvoja verejného osvetlenia v obci z príjmov z miestneho poplatku za rozvoj, nakoľko pojem technická infraštruktúra nejednoznačne pomenúvala tento druh výdavkov obce.
20. Za § 13 sa dopĺňa § 14, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 14 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2016
(1) Ak obec prvýkrát zavedie poplatok za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce počas roku 2017, sadzbu poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 1 až 3 a ods. 5 môže obec ustanoviť najskôr ku dňu účinnosti takéhoto všeobecne záväzného nariadenia obce.
(2) Predmetom poplatku za rozvoj nie je stavba, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby právoplatné pred 31. decembrom 2016, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 alebo v súvislosti so stavbou bol pred 31. decembrom 2016 uzatvorený iný právny úkon, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2."
Odôvodnenie znie: navrhuje sa prechodné ustanovenie v súvislosti s legislatívnymi úpravami pozmeňujúceho návrhu tak, aby obce, ktoré nezaviedli poplatok za rozvoj k 1. januáru 2017, mali možnosť zaviesť tento poplatok ešte v priebehu roku 2017. Odsek 2 reaguje na možné prípady zdvojených povinností, keď pred vydaním stavebného povolenia pred účinnosťou zákona o miestnom poplatku za rozvoj obce v súvislosti so stavbou už uložili podmienky. Takto by mohol vzniknúť nežiaduci stav, keď v súvislosti so stavbou by bola povinnosť plniť teoreticky dvakrát, t. j. na základe doterajších podmienok a následne na základe všeobecne záväzného nariadenia obce podľa zákona o miestnom poplatku za rozvoj.
Ďakujem pekne za pozornosť.