Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.9.2016 o 9:45 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2016 9:45 - 9:47 hod.

Petrák Ľubomír Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. A ďakujem pekne aj za vystúpenie, pán kolega. Myslím si, že ak chceme vecne diskutovať v parlamente, vystúpenia poslancov by mali mať aj odbornú a vecnú rovinu, ktorú ste vy jednoznačne preukázal. Ale idem troška ďalej. To, čo sa nieslo vo vašom vystúpení, bolo, že demokracia má a musí mať svoje pravidlá. Demokracia, ktorá je prispôsobená iba na presadzovanie vlastných cieľov, sa stáva buď anarchiou alebo diktatúrou. A toto je svätá pravda a toto by bolo potrebné, aby si aj vážení kolegovia z opozície uvedomili.
Povedali ste vo svojom vystúpení, že poslanci sú alebo mali by byť vzorom pre národ, ktorý si ich zvolil na toto čestné miesto na zastupovanie záujmov ľudí. Zazneli tu slová, že mali by to byť aj morálne autority, a vyzýva aj nato opozícia pri menovaní rôznych káuz a pseudokáuz vládnych predstaviteľov. Ale ja sa chcem spýtať, a ktože je morálnou autoritou opozície? Ktože je to morálnou autoritou opozície, ktorá by mala tieto veci posudzovať a nálepkovať? Ak budem hovoriť o morálnej autorite v súvislosti s opozíciou, tak musím povedať jednu poznámku, tu ide o jedno jediné, o nerešpektovanie volebných výsledkov a snahu prevziať moc akýmkoľvek spôsobom. Tu nejde o to, že médiá zneužívajú frustráciu ľudí, tu ide o to, že opozícia cielene vyvoláva frustráciu ľudí, aby to mala ako nástroj na prevzatie moci v tejto spoločnosti. Ak niektorí kolegovia hovorili, že lož sa stáva pracovným nástrojom opozície, tak musím povedať, že sa stáva aj v duchu "stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou", a to v tridsiatych rokoch viedlo k tragickým následkom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2016 9:36 - 9:38 hod.

Jarjabek Dušan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Číž, ja sa chcem veľmi pekne poďakovať za takýto iný pohľad, aký sme tu doteraz počuli. A hádam na doplnenie len toľko, že ani opozícia nie je jednotná ako jeden človek v tomto parlamente. Sú tu ľudia z opozície, ktorých skutočne treba brať vážne, čo hovoria. No a s tými pár "-ičovcami", ktorí sú tu, tí s tou opozíciou majú pramálo spoločné, lebo títo "-ičovia" budú aj v tej opozícii "-ičovia", oni už iní nebudú.
Čo je ale horšie podľa môjho názoru, pre niektorých poslancov opozície sa stala lož pracovným nástrojom. A ja to vidím aj na grémiách, na ktorých sa zúčastňujem. Opäť nie všetci z opozície, ale niektorí poslanci doslova, dopísmena klamú pred rozsvietenými kamerami úplne bez hanby a nemajú absolútne problém urobiť z čierneho biele. Zažívam to dennodenne a proti tomu skutočne veľmi ťažko bojovať. Možno skúsenosti, možno čas všetko vyrieši, ale hovorím, lož sa stala pracovnou metódou, čo je skutočne veľmi zlé.
No a k tomu samotnému návrhu nového rokovacieho poriadku. Veď predsa úplne racionálne treba povedať, že v druhom čítaní každý z kritizujúcich poslancov môže presne taký istý návrh rokovacieho poriadku v druhom čítaní dať. Môže mať iks paragrafov, úplne nový návrh, o ktorom sa tuná bude v druhom čítaní rokovať. Čiže opäť, dodržujme rokovací poriadok a k tým paragrafovým zneniam, ktoré sa nám nepáčia, sa vráťme až v druhom čítaní.
Ešte raz veľmi pekne ďakujem, pán poslanec.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.9.2016 9:01 - 9:34 hod.

Číž Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, za slovo. Kolegyne, kolegovia, takže mi dovoľte, aby som pokračoval v svojom vystúpení. (Rečník si odkašľal.) Napriek tomu, že sa mi nezdá, ako som to už spomenul včera, nemám chuť komentovať prítomnosť a neprítomnosť poslancov v sále. Veď môžu byť koniec koncov pri televíznych obrazovkách v svojich pracovniach. Len po tom, jak hrozne túžili kolegovia z opozície, aby sme sa vyjadrili, tak keď sa komplexne vyjadriť chceme, tak sledujem tu troch pánov poslancov, alebo štyroch. No ale nepodstatné.
Skúsim predsa len, možno aj verejnosti, povedať niekoľko slov, ktoré súvisia s predloženým návrhom zákona o rokovacom poriadku. Včera som sa snažil hovoriť predovšetkým o nevyhnutnosti poriadku v rokovacej sále v parlamente, v Národnej rade Slovenskej republiky a o nevyhnutnom dodržiavaní pravidiel rokovania Národnej rady ako civilizačnom a nevyhnutnom dodatku demokracie, esenciálnom, pokiaľ nie je demokracia. Takže uvádzal som, kolegyne, kolegovia, v tejto súvislosti, ako vyzerá prah možného a povoleného v tak dlhodobo demokraticky rešpektovaných parlamentoch, ako je taliansky, ako je nemecký. Samozrejme, bolo by možné ešte pridať ďalšie veci. Čo tak Európsky parlament? Koľko poslancov bolo vyvedených už v Európskom parlamente? Možno o tom bude ešte hovoriť pán Paška, ktorý má bezprostrednú skúsenosť v parlamente. Ale rokovacie pravidlá v Európskom parlamente sú rovnako veľmi prísne a rovnako sa trestajú a robia sa opatrenia proti tomu, aby osobné urážky, osobné invektívy a neprispôsobivé správanie v parlamente bolo minimálne vážnym spôsobom sankcionované.
V tejto súvislosti som aj uvádzal to, že, vo väzbe napríklad, čo hovoril pán poslanec za rodinu Kollár, že teda, že veď to rokovanie v parlamente je slušné a tak ďalej, tak som uvádzal príklady z minulosti, kde dochádzalo k vážnym fyzickým atakom, kde dochádzalo k vážnym hanlivým konaniam, že príde poslanec pred predsedajúceho, začne mu nejakou zástavou tam natriasať. A prah urážok v parlamente už ani vlastne neexistuje. Sú ľudia, ktorí majú moju úctu a rešpekt. Bol tu, je tu pán poslanec OĽANO, akademický funkcionár, tak by som sa ho chcel spýtať, zo SaS Klus, som sa ho chcel spýtať teda, že keď nie my, že by on naformuloval, čo to znamená, ako máme realizovať a kde sú hranice toho, aby sme si mohli zrealizovať právo, ktoré nám dáva Ústava Slovenskej republiky, čl. 19, o ktorom som hovoril, že mám právo na dôstojnosť, právo na ochranu svojho mena, mám právo na nezasahovanie do súkromia, na ochranu mojej rodiny? Je to tam napísané. Kde je teda tá hranica?
Máme v rokovacom poriadku napísané tri dôvody, prečo je možné začať disciplinárne konanie voči poslancovi. Jeden z nich je zodpovednosť za výroky v parlamente, ak sa jeden poslanec cíti urazený. Kolegyne, kolegovia, čo je urážka dneska v tomto parlamente? Buď to teda vyhoďme z rokovacieho poriadku, lebo urážka neexistuje a dovolené je všetko, alebo niečo dovolené nie je a povedzme, čo to je. Čakal som teda vo vyhláseniach opozičných kolegov, že sa k tomu vyjadria, pretože adorovali konanie pána Matoviča. Je to v poriadku, je to zapchávanie húb, to všetko, čo sa tu deje, nepotrebuje žiadnu zmenu, všetko je úplne v poriadku, rokovací poriadok stačí na všetko, čo sa v tejto sále deje. Takže ak hovoríme, že asi je legitímne hľadať realizáciu ústavného práva – práva na dôstojnosť nás všetkých, zhodou okolností, vážené kolegyne, je to veľmi dôležité aj preto, lebo naozaj pravidlá politického zápasu sú esenciálne pre zmysel politiky, pre demokratickú politiku. Ja neustále tvrdím a opakujem to, že kto používa nekorektné, nečestné nástroje na vedenie politického zápasu, predsa nemôže viesť korektne ani politiku, ak by náhodou týmito prostriedkami získal moc. Veď práve tam vyvstávajú obrovské riziká. Sú ľudia, ktorí, je, pre nich je povolené všetko, ktorí majú sociopatické rysy, odpustite mi to, pretože tieto spôsoby predvádzania, to normálny človek nedokáže. A ja si dokonca myslím, že on naozaj, tento rokovací poriadok a tie oprávnenia predsedajúceho potrebujeme iba voči niektorým jedincom. Nebojím sa to povedať. Ja si to myslím.
Ja som, páni kolegovia a kolegyne, v tomto parlamente naozaj mal možnosť zblízka sledovať jeho fungovanie od roku ´89, od 25. novembra presne. A ak sa tu toľko hovorilo o tom, že teda tá známa okolnosť v čase, keď sa viedol boj proti Mečiarovi a keď teda voči, pri vystúpení Lexu páni kolegovia z opozície protestovali, pamätám si na vtedajšie vnímanie tej situácie a 15 rokov nikto také niečo v parlamente nespravil. Pätnásť rokov nikto také niečo v parlamente nespravil a politický zápas sa odohrával v rámci rámca, ktorý dáva rokovací poriadok. Rešpektovali sa vždy uznesenia a rozhodnutia predsedu. Veď sú dané zákonom o rokovacom poriadku v § 146. Predsedajúci vykladá rokovací poriadok.
Vážené kolegyne, kolegovia, čo sme tu včera počuli? Veď to bežne, že ja nejakého, Lipšic a tak ďalej a tak ďalej, netreba to ani viacej spomínať: Ja rešpektovať nejakého predsedajúceho? A prečo? A načo? A ani nebudem. A, kolegyne, kolegovia, došlo tu k niečomu, čo ja považujem za veľmi vážnu vec. Tu verejne páni poslanci, minimálne, čo si pamätám, pán Matovič a pán Galko verejne prehlásili, že nebudú rešpektovať rokovací poriadok, ktorý schváli táto Národná rada.
Vážené kolegyne, kolegovia, ale veď ten rokovací poriadok je zákonom. To je zákon. Ak si pamätáte, esenciálnou súčasťou nášho sľubu je sľub, že budeme dodržiavať zákony. A čo vlastne znamená, keď hovoríme, že za tak závažné porušenie poslaneckého sľubu je možná strata mandátu? Je to možné? Nie je to možné? Čo to vlastne znamená? Ako bude vyzerať tento parlament, keď my, ktorí vzorujeme správanie pre všetkých?
Vážené kolegyne, kolegovia, prečo je nesmierne dôležité, aby sme sa my tu správali a aby sme boli vzorom pre ostanú verejnosť? Veď máme 2 860 obecných zastupiteľstiev. Konanie poslanca, ktorý sa odtiaľto tu postavil, utekal na druhú stranu, zvalil poslanca na zem, nebolo ničím potrestané, ani len ako priestupok. A už nehovorím o tom, že to je pre mňa trestný čin ako vyšitý. Už neviem si predstaviť, ako inak môže vyzerať trestný čin? Iste, tú intenzitu a tak ďalej, a tresty, môžeme sa o tom baviť. Ale fyzický útok pri, dokonca pri prejave poslanca, to znamená, útok na verejného činiteľa ako vyšitý, nepotrestaný. To znamená, že všetky konania, je toto teraz už vlastne prijateľnou normou pre všetky rokovania obecných zastupiteľstiev? Pre všetky verejné zhromaždenia?
Je to nesmierne dôležité, kolegyne, kolegovia, že my musíme vzorovať správanie, my musíme demonštratívne dodržiavať zákony a demonštratívne viesť občanov k tomu, že musíme všetci dodržiavať zákony bez ohľadu na to, či s tým súhlasíme. To majú teraz tí, ktorí chcú fajčiť marihuanu a majú pocit, že veď teda v Spojených štátoch, na Floride či kde, povolili a legalizovali marihuanu, to znamená, oni nebudú rešpektovať? Jemu to nejaká Slovenská republika, nejaké zákony, nebude určovať pravidlá. Prokurátor nebude rešpektovať ten a onen paragraf, pretože jemu sa nepáči.
Máme celý rad vecí, kde sú veľmi vážne vypäté stavy. To sú otázky napríklad v súvislosti s rodinou, s interrupciami, neviem, s čím všetkým, s otváracími hodinami, kde dochádza k tomu, že spoločnosť je rozštiepená názorovo, že sú rozdielne názory. A vieme si predstaviť fungovať inak, ako jednoznačne v pozícii, že jednoducho prijatý zákon je všeobecne záväznou normou pre každého a my ako poslanci musíme byť vzorom?
Pre mňa osobne konanie pánov poslancov je jednoznačne konanie, ktoré zakladá, zakladá minimálne povinnosť mandátového a imunitného výboru preskúmať a zvlášť na to, že vyhlásili, že oni budú takto konať. To znamená, aby sa s tým mandátový a imunitný výbor zaoberal, aby zistil, či to poslanci žartovali, alebo to myslia vážne, čo sa môže stať, a zákonodarca, aby sa na to pripravil. Potom možno aj niektoré ustanovenia, ktoré máme v tom rokovacom poriadku, sú nedostatočné.
Kolegyne, kolegovia, vrátim sa teraz, pristúpim k tomu rokovaciemu poriadku vlastnému, takému, aký ho tu máme. Polovica vystúpení vážených kolegov z opozície bola k tomu: náhubky, nedemokratické, prudká zmena, niečo nehorázne, čo sa nestalo od Mečiara, a neviem odkiaľ, a tak ďalej, proste. Dokonca nezávislí publicisti, pán Hrabko, niekde čítam, že prijatím nejakého zákona o obmedzení diskusie, že teda nebývalý jav, že prestáva fungovať demokracia, keď pozriete časť printových médií, čo vypisujú, aké neuveriteľné hlúposti.
Kolegyne, kolegovia, tragédia je, že, a ja to ani nevyčítam, lebo naozaj, zoznámiť sa s rokovacím poriadkom trvá dlho a úprimne priznám, aj nám to trvalo dlho, nešlo to hneď. Viete, len my, tá neznalosť rokovacieho poriadku je zarážajúca.
Viete, vážené kolegyne, kolegovia, chcem to znovu zvýrazniť, aj keď to tu okrajovo zaznelo, že máme napríklad platný § 30, ktorý... Všetci vo vystúpeniach opoziční tvrdili, že netreba nič meniť, rokovací poriadok je výborný, stačí a tak ďalej. Viete, čo je v § 30? V § 30 je napísané určenie dĺžky rečníckeho času: "Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť na dĺžke rečníckeho času v rozprave. Nemôže sa uzniesť na kratšom čase ako desať minút a ak ide o člena povereného poslaneckým klubom na kratšom ako dvadsať minút, ak tento zákon neustanovuje inak." Zákon neukladá, za akých podmienok to môže urobiť. Vtedy, keď to uzná za potrebné Národná rada. Aký náhubok?! Čo to vyprávame, pre Kristove rany?!
Vážené kolegyne, kolegovia, no tam máme ďalšie ustanovenia. Máme § 29a. Ten paragraf znie: "Určenie dĺžky času na rozpravu." Ešte raz, platný rokovací poriadok: "Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uzniesť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu schôdze Národnej rady." Takýto návrh sa dáva najneskôr na začiatku rokovania, v bode programu, a tak ďalej, nemôže byť kratšia ako dvanásť hodín.
Vážené kolegyne, kolegovia, a ešte máme jeden ďalší paragraf, § 7. Na návrh predsedu Národnej, odsek 7, "na návrh predsedu Národnej rady môže Národná rada kedykoľvek odhlasovať koniec rozpravy". Toto sú platné uznesenia rokovacieho poriadku, ktoré nikto nenapadá a ktoré sú súčasťou rokovacieho poriadku.
Vážené kolegyne, kolegovia, čo sú to za nezmysly, čo sme tu počúvali?! Skúsme analyzovať, prečo predseda Národnej rady pristúpil k tomu, že chce obmedziť na dvadsať minút. Lebo nechce používať tieto ustanovenia. To je jediný dôvod, prečo to robí. Chce, aby nebol žiadny problém, že určí rovnaké podmienky pre všetkých. Aby sa nestalo, keď tu budú zase tie cirkusy, že päť dní budeme rozoberať zase niečo, budú tu plné, plné balkóny ľudí, ktorí sa budú správať tak alebo onak, alebo budeme naťahovať a neustále robiť problémy v tom, aby riadne prerokovanie parlamentu nemohlo fungovať, teda obštrukciu. V danom prípade ak predseda Národnej rady pristúpil k tomuto, tak len chce, aby sme nepoužili tieto paragrafy.
Mimochodom, politická interpretácia týchto paragrafov. Vystúpil pán Budaj v tridsaťminútovom prejave, alebo koľko, kde teda opakoval donekonečna, aká nedemokracia, nebývalá vec, ktorá sa nestala od roku 1989.
Kolegyne, kolegovia, viete, ten § 29a a ten § 30 následne, že kedy bol prijatý? Za pravicových vlád. Sedia tu. Dokonca ešte ten § 29 za pána Matoviča.
Viete, moja vláda alebo teda vláda, ktorú, ktorej súčasťou som bol, teda strana, ktorá bola vo vláde, použila skrátenie rozpravy jeden, jedinýkrát, a to niekedy v roku 2008, kde sme to skúsili urobiť vtedy, keď sa naši kolegovia z HZDS s priateľmi z KDH tu vyjadrili asi tretí deň alebo minimálne druhý deň, ale absolútne nekompetentné diskusie o amnestiách. Točili sa veci donekonečna, donekonečna, až Národná rada, teda sme dali návrh a pristúpili sme k tomu, že sa skráti rozprava na desať minút. Pamätám si, prvýkrát demonštrovaná, demonštrované odmietnutie predsedu Národnej rady a rešpektovanie ale už uznesenia Národnej rady, pretože uznesenie Národnej rady, sa skrátila tá rozprava, sa tu postavil pán Palko a on neodíde od sály. Vtedy predseda Národnej rady Paška, ten, neviem, čo všetko som tu počul na jeho adresu, povedal: "Tak hovorte ešte." Ja som s ním mal osobný konflikt, pretože hovorím: tak jak môžu porušiť uznesenie Národnej rady? Ale v záujme toho, aby nebol problém, aby sme neproduktívnymi konfliktmi netrávili čas, tak sme to urobili. Len tu furt nastáva ten problém, dodržanie zákona, nedodržanie zákona. Kedy to začína?
Viete, je, kedysi v začiatkoch taký maličký strúžik, pramienok, ktorý tečie, až sa z neho stane veľká rieka, ktorá keď do nej veľa naprší, tak je schopná urobiť obrovské škody. Takže dodržiavanie zákonov, a to ja nechcem byť ani nejak kategorický, ani nechcem byť nejaký absolútny purista, ale je absolútne nevyhnutné a v Národnej rade je absolútne nevyhnutné, už to neviem inak zdôrazniť.
Vážené kolegyne, kolegovia, tam to začalo a potom, samozrejme, tým, že prišli, prišlo OĽANO do parlamentu, no. Nikdy v živote viackrát sme nepoužili tieto ustanovenia v paragrafe, v Národnej rade a to pri tých všetkých známych udalostiach, ktoré tu boli, a to sme tu boli ako väčšinová strana, teoreticky sme mohli robiť s rokovacím poriadkom čokoľvek. My sme zaviedli, že rokovací poriadok sú pravidlá politického zápasu, že ide o veľmi vážnu vec, že tieto pravidlá politického zápasu potrebujú čo najširší konsenzus, aby mali vysokú mieru legality, aby naozaj sme ho všetci mohli dodržiavať a tak ďalej. Ukazuje sa, že stopercentná jednota neexistuje, ale nikdy sme nepristúpili k rokovaciemu poriadku a pristúpili sme k zmene až na konci minulého volebného obdobia, kde sme sa pokúsili nevyhnutné veci, ktoré technicky bolo treba doriešiť v rokovacom poriadku, plus tam, kde bola vysoká miera konsenzu, tak dostať do toho rokovacieho poriadku. Jedna z nich bola napríklad skrátenie odpovede premiéra republiky na päť minút, čo ešte nevošlo celkom do praxe a vznikla tá malá, tá malá kontroverzia, ktorá tu bola.
Nikdy sme to nerobili, ale práve OĽANO alebo SaS, ktorí sú tu najaktívnejší, tí jediní to z histórie za posledných, posledných desať rokov v parlamente použili skrátenie rokovacieho času, sem nám dali tie staré televízory pri diskusii, tuším, o generálnom prokurátorovi. a takto sme sa na nich museli pozerať, ako nám odpočítavali čas. Elementárna etika? Ako, ako naozaj? A tie politické vystúpenia, k čomu smerujú? Prídem, naváľam, naklamem, však sa nič nestane? Však nech si občan vyberie, čo je pravda?
Máme taký nízky prah k tomu, že čo tu môžeme povedať, čo je trošku korektné, etické, a že naozaj ten politický zápas a jeho vedenie, aj vlastný egoizmus, na ktorý máme právo, musí mať ako svoje veľmi zásadné hranice.
K tomu poriadku, vážené kolegyne, kolegovia, viete, osobné veci. Čo si môžme dovoliť teda? Ja som vás už vyzval, že by ste vy určili, ako má, čo je to urážka medzi poslancami, že by ste nám to nejako dali, vystúpili, povedali, čo to je. Kedy je. Buď teda to vypustíme, lebo urážka neexistuje, a to znamená, môže tu každý robiť, čo chce, absolútne bezbreho. Ale to sa nikto neodváži. Ale naformulovať, čo táto urážka je, tam uvidím, že teda či táto výzva bude, bude semenom, ktoré vyrastie, a že či niečo budeme na túto tému počuť, ako to má vyzerať. Kde sú hranice toho, čo je možné?
Čítam aj vo svete a je to veľký problém hranice, musíme zvyšovať prah znášania urážok, musíme byť čo najliberálnejší, lebo tá sloboda poznania a sloboda, sloboda prejavu je nesmierne dôležitá, osobitne v liberálnych kruhoch. Ale existujú aj konzervatívne kruhy, ale jedna vec je to chcieť, na druhej strane, aká je reálna prax v parlamentoch, ako naozaj spoločnosť formuluje prah pre takéto otázky.
Takže myslím si, že to obviňovanie predsedu Národnej rady tým spôsobom, čo sa tu dialo, je absolútne nezmyselné. Skrátenie času znamená len to, že nechce pán predseda využívať ustanovenia, ktoré sú v rokovacom poriadku dneska dané, kde sa dá zrušiť rozprava, skrátiť rozpravu o desať minút a tak ďalej, že chce povedať, že teda tých dvadsať minút a pre všetkých, aby sme nemuseli používať pre prípad, že nastane situácia, že začne bezbrehá, bezbrehá, bezbrehá snaha narušiť rokovanie parlamentu a znemožniť väčšine, aby mohla prerokovať svoje, svoje, svoje návrhy, zákony.
Vážené kolegyne, kolegovia, skúšali ste zarátať, že ako to vlastne vyzerá tá, bezbrehé zničenie demokracie u nás? Je tu 68 poslancov opozície? Som slabý matematik, 60, rátajme! Koľko je 60 x 20? Mne vychádza 1 200. Premeňme, koľko to je? Je to dvadsať hodín čistej diskusie. Dvadsať hodín, to je dva a pol rokovacieho dňa. To je garantovaných, pre každého poslanca je dva a pol rokovacieho dňa, pre opozíciu, aby vyjadrila svoje stanovisko k tomu, čo ako potrebuje. Naozaj to nestačí? A to ešte sa vieme bez problémov pri troške elementárnej politickej kultúre kedykoľvek dohodnúť a Národná rada môže sa uznesením dohodnúť na tom, že žiadne obmedzenie pre vystúpenia nebudú a že teda je možné vystupovať, vystupovať bez časového limitu. Čo je na tom nekorektné? Čo je na tom neetické?! (Vyslovené s pobaveným údivom.) Aké narušenie demokracie, zápasu a tak ďalej?
Kolegyne, to, čo podľa môjho názoru skutočne narúša, je práve otázka elementárnej etiky a politickej kultúry. Viete, keď už teda ideme do týchto vecí, skúšal som si pozrieť, akým spôsobom vediete politický zápas aj verejne. Symptomatické pre mňa je, že opozícia si určila svojho podpredsedu, ktorý má reprezentovať opozíciu a teda má ukázať ten vzorový typ správania sa nám, teda neviem, akým koaličníkom, že teda vy to takto mienite a toto je váš typ špičkovej politiky.
No pani podpredsedníčka, už dám všetkým tie známe veci mimo, len chcem pripomenúť predsa len niektoré. Publikuje, publikuje takéto zaujímavé blogy alebo informácie vo verejnosti: "...krátky odkaz unavenému pánovi Ficovi, lebo vláčiť so sebou masívnu šiju a svalnatú svalohruď je zbytočným plytvaním energie. Pán premiér, ste unavený, možno tým vzbudíte taký ten ochranný reflex, ale možno aj reflux. Viete, novinári tu budú, aj keď vy budete v justičáku." A podobne.
Podpredseda parlamentu je v diplomatickom protokole Slovenskej republiky na miestach 5 až 8. To je klasické poradie. Predsa len (vyslovené s pobavením) pre niektorých pánov poslancov: prezident, predseda parlamentu, predseda vlády, predseda Ústavného súdu, podpredsedovia Národnej rady. Vzhľadom na to, že máme stanovené poradia a úplne logicky poradie podpredseda opozície zastupuje Národnú radu na 4. mieste, napriek tomu môže nastať situácia, že bude reprezentovať pani podpredsedníčka túto krajinu vo väzbe na medzinárodné udalosti, na niečo iné a tak ďalej, a možno aj s tým (reakcie z pléna), možno aj s tým predsedom, možno aj s tým predsedom vlády. V tejto atmosfére? Týmto spôsobom? Toto je etika? Že pohŕda Čížom a neviem kým všetkým, to mi absolútne nevadí. To mi absolútne nevadí. Ale ako má vyzerať funkcia podpredsedu parlamentu a ako sa má správať a ako má vyzerať štýl politiky, ak je toto, vážené kolegyne, kolegovia? Viete, pani podpredsedníčka, ktorú teda tu neustále máme, a zas nebudem hovoriť o tom pokuse, kde chcela prevziať politickú moc v parlamente a organizovať parlament po svojom, tak píše, že je, že "výborne bicykluje a že je nepolitička". Naozaj je správne, že teda učitelia budú neučitelia, učiť budú neučitelia, že liečiť budú nelekári? Čo je to za nezmysel? Čo je to za nezmysel?!
Vážené kolegyne, kolegovia, takže tento spôsob jednoducho do parlamentu nepatrí a je proti tomu potrebné bojovať. A možno ani nie bojovať, možno si vstupovať do svedomia a vážne rozprávať o tom, že musíme zmeniť štýl práce parlamentu. A jeden z nich je aj rokovací poriadok, kde už nemohol ten predseda parlamentu, pričom vôbec on sám nepripravoval tento návrh zákona, pripravovala ho Kancelária Národnej rady, ale pripravovala ho štandardným spôsobom, že zobrala všetky doterajšie pokusy, ktoré tu boli, ktoré boli relevantné, ktoré z toho alebo oného dôvodu neboli prijaté, vybrali sa z nich, s ktorými sa dalo pracovať, s tým, že vstup pána predsedu naozaj bolo minimalizovať politický konflikt opäť.
Proste všetci vieme, že politika spolupráce je tisíckrát efektívnejšia ako politika konfrontácie (zaznievanie gongu) a tá politika konfrontácie je tu zatiaľ, bohužiaľ, ako principiálna. Takže využívať skôr na tú otázku spolupráce.
Kolegyne, kolegovia, ešte jednu takú vec, čo sa mi zdá dôležité, to boli útoky na predsedu parlamentu, že čo on má čo robiť, a na to významné výstupy ústavnoprávne, ako že čo predseda Národnej rady, že on je rovný, ako sú všetci ostatní a čo on nikoho nemá čo riadiť a neviem čo a tak ďalej, čo predpokladám, že hovoria ľudia, ktorí netušia o tom, ako vyzerá ústavné prostredie.
No tak prvý zásadný problém, predseda parlamentu je druhý najvyšší ústavný činiteľ v parlamente a tuším v § 91, ak sa nemýlim, Ústavy Slovenskej republiky napísaný, že riadi Národnú radu. Riadi. Opäť by som vyzval kolegov z opozície, žeby špecifikovali tento termín, čo to znamená. Samozrejme, teória ho špecifikuje a ja som si vybral, aby ste ma nepodozrievali, že nejaký slovenský a neviem, aký materiál potrebujem, takže som si vybral Parlament Českej republiky, pretože majú úplne totožné prostredie ako my, a tam, odtiaľ by som vám chcel povedať, čo odborníci, ktorí písali túto knihu, povedali.
"Právomoci predsedu snemovne by sme mohli rozdeliť do troch základných skupín. V prvej rade ide o právomoci, ktoré smerujú k riadnej činnosti tejto parlamentnej komory" (v našom prípade teda parlamentu). Predseda poslaneckej snemovne zvoláva schôdze, zahajuje, ukončuje schôdzu, riadi schôdzu, prerušuje schôdzu pri neporiadku snemovne v snemovni, alebo pokiaľ snemovňa nie je schopná sa uznášať." Prerušuje pri neporiadku a v snemovni a z iných obzvlášť dôležitých dôvodov. Vystúpenia pánov poslancov, že on, kto bude mať obrovské právo prerušovať schôdzu a podobne. No tak páni, pani kolegyne, kolegovia, vyhlasuje stav legislatívnej núdze, vymenováva šéfa kancelárie a spolu s ním organizuje prácu Kancelárie Národnej rady. Samozrejme tak, aby vychádzala k všetkým rovnako, opozičným, koaličným a všetkým. Rieši problémy. Reprezentuje Národnú radu.
Druhý, druhá kategória predsedu, oprávnení predsedu Národnej rady sú tzv. pravidlá, ktoré sú súčasťou parlamentnej diplomacie. Pán predseda Národnej rady reprezentuje nás všetkých, náš parlament v zahraničí. Interpretuje udalosti v Národnej rade. Koná všetky dôležité veci, ktoré sa dotýkajú reprezentácie Slovenska v zahraničných orgánoch, organizuje medziparlamentnú spoluprácu, ešte je aj predsedom medziparlamentnej skupiny. Veľmi zásadné.
A tretí okruh potom sú veľké oprávnenia, ktoré sú pre predsedu Národnej rady v prípade, že je potrebné zastupovať iných ústavných činiteľov, veľmi zaujímavé a dôležité oprávnenia pre prípad výnimočnému stavu, vojny, atď., a tak ďalej. To sú obrovské oprávnenia, ktoré nemáme. Nikto z nás. Čiže nemá ich Budaj, nemá ich Matovič a neviem kto všetko a má ich len predseda Národnej rady a sú výlučné.
Ak hovoríme, že je reprezentantom Národnej rady a riadi Národnú radu, moja otázka je: zodpovedá nejakým spôsobom za poriadok pán predseda v parlamente? A keď, v akom rozsahu? Zodpovedá? Nezodpovedá? Riadi Národnú radu spolu s podpredsedami v rozsahu, ako upravuje rokovací poriadok, následne, akým ich poverí. To znamená, nemajú asi práve oni povinnosť aj pre prípad, že sa zistí, že niektoré inštitucionálne ustanovenia rokovacieho poriadku v iných právnych predpisoch sú chybné, zlé, atď., že musí byť iniciatívny, že je to jeho povinnosť? Musí byť iniciatívny a je to jeho povinnosť. Keby to nerobil, nevykonáva poriadne funkciu predsedu Národnej rady.
Presne tak jak sme ako vedenie parlamentu predložili návrh zákona o rokovacích pravidlách, reprezentatívnym spôsobom ako vedenie parlamentu, ktoré je legitimizované vôľou, že boli zvolení poslancami Národnej rady na to, aby vykonávali tieto riadiace funkcie.
Vážené kolegyne, kolegovia, takže v danom prípade myslím si, že opäť číre politické a konfrontačné ustanovenia, absolútne nerešpektovanie dosiahnutého stavu, dosiahnutého stavu poznania je tragické. Každý z nás a si myslím, že pre poslaneckú prácu a tou ambíciou, akou sa neustále riadime, našou úlohou ako poslancov je sprostredkovať tejto spoločnosti najvyšší stupeň dosiahnutého poznania v tejto spoločnosti. Pravdepodobne každý z nás si musíme uvedomiť obrovské limity intelektuálne, osobnostné, atď., odborného, profesijného zamerania. Nepochybne dobrý lekár, hlboký rešpekt, len nezaoberá sa s ústavným právom, čiže musí sa zoznamovať a podobne, takže pravdepodobne osobné úvahy treba v daných veciach limitovať a zaštiťovať ich odbornými stanoviskami ľudí, ktorých si vyberiete, ako strany, kluby a tak ďalej. Ľudí, ktorí garantujú, že sa používa odborný jazyk, že tá diskusia má zmysel, že tí ľudia vedia posúdiť ten daný problém v čase a v priestore. Vedia zvážiť pozitívne, negatívne skúsenosti a vedia kvalifikovane a poznajú jazyk a vedia, o čom hovoria. Toto tu absolútne absentuje, 90 % vystúpení bolo čisto politických, vážené kolegyne, kolegovia.
A pýtam sa, ktoré vystúpenie bolo odborné? Ktoré sa zaoberalo naozaj rokovacím poriadkom? S čím by sme mali diskutovať, kde, okrem pána Klusa, ktorý sa zaoberal niektorými otázkami, ktoré, ale pravdu povediac viac okrajovými, rokovacieho poriadku, ani jedno jediné. Možno pán poslanec Dostál. Veď iste, niektorý, ani celú diskusiu som samozrejme nemohol zachytiť, ale veľmi podstatnú časť som zachytil a tento pocit mám.
Takže, kolegyne, kolegovia, toľkoto, myslím, v tých základných veciach. Možno by stálo za to porozprávať niečo o štýle politiky, o tom, čo sa tu reálne deje, že je faktom, ja som tu spomínal na úvod môjho vystúpenia, že o civilizačnom úpadku dneska hovorí hrozne veľa filozofov veľmi vážne. Je rozpad Francúzska, veľký článok včera. Rozpad Európskej únie, ale od Schäubleho, od vážnych predstaviteľov, od Prodiho, bývalého šéfa Európskej komisie. Situácia je veľmi zlá. Ak pozrieme štýl politiky napríklad v Británii, čo všetko sa tam deje. Ja neviem, možno by stálo za to, len tak veľmi krátko, že čo napríklad v britských novinách vedeli povedať o politickom živote v Británii. Polaton napríklad píše, že: "V Británii zúri vojna o to, či budú vládnuť mediálni oligarchovia alebo demokraticky zvolená vláda." V danom prípade síce ide o diskusiu o prípadnom vystúpení z Európskej únie, ale slová o nezvládnuteľnej bulvárnej tlači, o jednoznačnej dominancii impéria pána Murdocha, šírení giganticky skreslených lží o Európskej únii, či pokusov o ústavný puč." Alebo ďalší citát: "Pohľad na to, aké nezmysly šíri 90 % tlače, je desivým varovaním." Umberto Eco, osobnosť nespochybniteľná, hovorí: "Média dnes premieňajú akýkoľvek názor na preukázanú skutočnosť. Novinári sa nesnažia popisovať skutočnosť či hľadať pravdu, ale využívať aktuálne spoločensky citlivé témy, cez ktoré posunú posudky a stereotypy vlastné im samým." Napríklad hovorí český politológ Urban: "Možno tu pozorovať bulvárnu snahu využívať frustrácie, úzkosti, atmosféru strachu, ktorú paradoxne mainstreamové média svojím hysterickým prístupom k spoločensko-politickým problémom pomáhajú navodzovať." Neni náhodou našou lepšou úlohou analyzovať tieto veci, je to pravda, nie je to pravda?
Ako to vyzerá u nás, aký štýl politiky používame? Frustrácie, klamstvá. Kolegyne, kolegovia, tým, že obviniť kohokoľvek z hocičoho je to najľahšie na svete a spoločnosť je na to citlivá. Máme celý rad ustanovení Trestného zákona, kde sa jasne hovorí o krivom obvinení, o nactiutŕhaní. A aj spoločensky všetci, ktorí sme žili, aspoň ja v mojej generácii v tých podstatných časoch, obviniť niekoho z niečoho, čo nie je pravda, sa považovalo za veľmi nepeknú vec a spravidla to človeka, ktorý to urobil opakovane, vyfaulovala z danej spoločnosti, obyčajného bežného ľudského kolektívu. Vyfaulovalo to takého človeka odtiaľ.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, slová a rozlišovať slová "podozrivý" alebo "vinný", nerozlišovať medzi tým, čokoľvek, obviniť kohokoľvek. Jak ma obviníte z toho, že som, ja neviem, pedofil, akú možnosť mám brániť sa? Samozrejme, urobíte to bez akéhokoľvek dôkazu. Jednoducho to hodíte do placu, že... Alebo že som za mnohoženstvo, a to je jedno. Aké sú možnosti brániť sa voči takémuto ustanoveniu?
Veď to sú v práve známe veci. Preto právna teória tých vecí, v pochybnostiach povie v prospech obvineného, atď., atď., celý rad vážnych vecí, celý rad vážnych vecí. Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj vstúpme si do seba týmito spôsobmi. Tou bezuzdnou konfrontáciou neprinesieme žiadny zmysluplný výsledok, žiadny. Lebo tým pádom vlastne ani nemá význam komunikovať týmto spôsobom, ani sa nedá. Týmto spôsobom hlava-nehlava naváľanej kritiky to nejde. My musíme poctivo a trpezlivo. Viete, to je práve na tom celom, že v politike, ak chcete byť úspešný, tak potrebujete si dobre zložiť kolektív. Musí byť multiodborný, musíte to mať štruktúrovaných ľudí, ktorí majú, ktorí majú rešpekt v svojich odborných kruhoch, či v poľnohospodárstve, v hospodárstve, vo finančníctve, atď., ktorý proste rešpektuje odborné kruhy. Poslanci, ktorí chcú byť aktívni, musia hrozne veľa vedieť. Musia poznať a sledovať politický život v Európskej únii, u nás doma. Potrebujú poznať právne predpisy, všetky systémy medzinárodných zmlúv. Historický vývoj a aktuálne témy, ktoré sa diskutujú v posledných 10 rokov, atď., a tak ďalej. Hrozne je toho veľa. A toto všetko sa dá nahradiť tým, že sa tu postavíme – kradnú! – a vybavené. Žiadne poctivé hľadanie problémov, ktoré sú veľmi zložité, pretože celý rad vecí, ktoré sa kritizujú, sú pravdivé. Je to pravda, ale alternatívy sú horšie tu a teraz, a do konca sú veci, v ktorých alternatívy nie sú. Netreba citovať. Každý, kto sa zaoberá teóriou, práve otázkou ľudských vzťahov, u sociológov nájdete riešenia a interpretáciu týchto javov. Je to tak. Celý rad protirečení, ktoré fungujú v spoločnosti, sú dané sociálno-ekonomických systémom, atď., atď., a tak ďalej. Teraz bol citovaný, napríklad pre mňa je, bolo to celkom zaujímavé, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2013, je to profesor ekonómie na Univerzite v Yale, a je v medzinárodnom centre pre financie Yalovej školy a zároveň bol v roku 2005 viceprezidentom Americkej ekonomickej asociácie a dostal Nobelovu cenu. "Morálnych ľudí kapitalizmus zmetie" – je nadpis, jeho posolstvo. Morálnych ľudí kapitalizmus zmetie. "V kapitalizme sú ľudia denne podvádzaní a nútení k morálne pochybnému konaniu. Napriek tomu neexistuje lepší ekonomický systém," tvrdí pán profesor. Prosím, opäť priestor na diskusiu. Len problém, žijeme v obrovských protirečeniach. Postavili sme ľudí do pozície, že sa majú starať sami o seba, a veľká časť spoločnosti nezvláda túto pozíciu. Nezvláda, potrebujú pomoc. Potrebujeme reguláciu. Vznikajú obrovské majetkové nožnice.
To, že opozícia hlava-nehlava kritizuje SMER zľava, nech sa páči, to je politický zápas, budeme sa mu venovať. Ale vytvorme priestor pre normálnu spoluprácu. Vytvorme priestor, aby sme mohli vás počúvať, aby sme mohli s vami rozprávať. Vytvorme priestor pre čestný politický dialóg a pre čestný politický zápas. Jedine týmto, a to je moje absolútne presvedčenie, pomôžeme našej krajine.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 12.9.2016 18:47 - 19:01 hod.

Číž Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, teda zbytok kolegov, nemám rád, keď tu niekto moralizuje, prečo tu niekto nie je a podobne, len vo väzbe k predsedovi parlamentu tu bolo nesmierne množstvo invektív rôzneho typu a tak ďalej a neznalosť toho, že druhý ústavný činiteľ v krajine má nesmierne množstvo problémov, ktoré musí riešiť a jeho pracovný deň je dramaticky nabitý udalosťami a tak, a že tie hlasy, ktoré tu odznievali proste.
A ďalšia vec, ktorú tu chcem ešte povedať, kým sa trošku ešte viac ukľudním, že sme asi stará škola, že pamätám si tie roky, prišli sme do parlamentu v roku 2002 a to bolo nesmierne napäté obdobie, to bolo obdobie dzurindovskej privatizácie strategických podnikov a podobne. Viedli sme tu ľúte boje. Ale napriek všetkému, čo sa tu udialo, a to sme si teda skutočne nič nedarovali, mne vypli ten mikrofón, päťkrát, trikrát? Vždy som odišiel či už s nejakou poznámkou pekne na miesto, lebo neexistuje nerešpektovať predsedajúceho. A viedli sme tie zápasy, naozaj boli ľúte, ale s každým, s každým, čo si pamätám, sme si bez problémov vedeli večer potom niekde podať ruku. Ja sa tu priznám a je to moja hanba, že je tu celý rad ľudí, s ktorými si ja ruku už nikdy nepodám a si ich ani nevážim. A viem, že to bude nesympatické pre mnohých, len toto, že predsa existuje ako niečo, čo tá elementárna etika, v ktorej fungujeme, že nepochybne máme právo v politickom zápase zvýrazňovať veci, ktoré si myslíme, že sú v prospech toho, čo hovoríme, nevenovať sa veľmi veciam, ktoré sú proti nám, že musíme vždycky počúvať aj toho politického protivníka a že musí mať istú mieru empatie, že on to nejako vidí a častokrát aj silné emócie v súvislosti s tým má, a to znamená, že niekedy aj absolutizuje a používať povedzme, že nenáležité etické nástroje.
Ale tu sa to stalo princípom politiky v tomto parlamente, princípom. Počúval som pani kolegyňu pred chvíľou. No to bol taký zábavný politický prejav, bol hlboko nekorektný, nepravdivý. Viete, my máme naozaj v Ústave Slovenskej republiky napísané, tuším, v čl. 19, že máme právo na dôstojnosť, máme právo na rešpekt svojej vlastnej osobnosti, v rešpektovaní svojho súkromia a tak ďalej. A nech tisíckrát povie niektorý Európsky súd, že musíme mať zvýšenú mieru strpenia rôznych typov atakov, predsa len niekde tie hranice sú. Niekde tie hranice sú a je nesmierne dôležité, aby sa niečo s týmto v živote... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Rajtár, nevyrušujte!

Číž, Miroslav, poslanec NR SR
... spravilo. Na druhej strane zase je ďalšia vec, že je celý rad filozofov, ktorí hovoria o tom, že tá civilizácia je na scestí, že nesmierne upadá, že sú filozofi, ktorí hovoria, ako veľmi ľahko z civilizácie zbehneme do necivilizačného prostredia, kde prestane platiť pravda, kde prestane platiť charakter, len čistý záujem a tak ďalej a jeho uplatňovanie je to, čo je spoločensky akceptovateľné.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi napríklad len uviesť, čo sa týka teda vystúpení kolegov z opozície, nevystupujeme, vystupujeme málo. Ja si dovolím do istej miery vystúpiť aj za mojich kolegov z nášho klubu, že chceli sme vám nechať priestor, aby ste teda ukázali kvalifikovanosť, schopnosť spravovať štát, aby ste ukázali hĺbku vášho poznania, aby ste ukázali, ako pracujete s parlamentnými poriadkami, čo o nich viete, poviete, ako vyzerala minulosť našich rokovacích poriadkov, aké máme pozitívne, negatívne skúsenosti s uplatňovaním tohto rokovacieho poriadku.
Mimochodom je nás tu viacej ešte z predchádzajúceho parlamentu, predkladali sme úplne logicky, ako vedenie parlamentu, predseda parlamentu, obidvaja podpredsedovia návrh rokovacieho poriadku a z dôvodu, aby sme náhodou sa nedotkli nejakých opozičných kolegov, takže bude platiť až pre budúce volebné obdobie. Aby sme sa nedotkli, kde sme chceli urobiť elementárne a základné veci, ktoré majú technický charakter, zákon o poslancoch, ktorý bol obsolentný a tak ďalej, a tak ďalej, celý rad vecí, ktoré bolo treba upraviť technicky a plus bolo upraviť niečo, čo sa tu stalo pravidlom od príchodu našich vážených kolegov zo strany OĽANO absolútne. Nerešpektovanie už ale úplne ničoho, elementárnych foriem ľudského kontaktu.
Viete, my máme celý rad, celý rad ustanovení v Trestnom zákone. Máme v Trestnom zákone krivé obvinenie, problém na ctiutŕhania, problém toho, že každý má právo na ochranu pred hrubým nekorektným atakom bez falošných obviňovaní a niečím podobným.
V našom parlamente dochádza k všeličomu, ale skúsim vám dať niekoľko prípadov, aby sme vedeli, ako vyzerá, ako vyzerá pohľad na nevyhnutnosť politickej kultúry v parlamente a dodržiavanie pravidiel, že je to absolútne nevyhnutné, pretože to je elementárna, to je esencia demokracie. Esencia demokracie, kde panuje takzvaná tá sloboda záujmovej polarizácie, že každý môže všetko, čo mu zákon nezakazuje a podobne, môže koncentrovať prostriedky na presadzovanie svojho záujmu. Tu sú veľké dezintegračné momenty, ktoré spoločnosť roztrhávajú. A o to viacej potom tá spoločnosť, ak chce rozširovať ten okruh práv pre jednotlivých ľudí, potrebuje nesmierny dôraz na to, aby procedúry, ktoré umožňujú fungovať v tej spoločnosti, aby boli dodržiavané a zásadným spôsobom bude tieto procedúry sledovať, ich dodržiavanie tá spoločnosť. O to viac, o to viac, čím je viac osobných, individuálnych slobôd. Preto v opačnom prípade sa spoločnosť rozpadá. Stratifikuje sa, rozpadá sa a prestávajú platiť akékoľvek hodnoty a nastupuje čosi, čo už starí klasici v Grécku nazývali demagogickou demokraciou.
Vážené kolegyne, kolegovia, v Taliansku fungoval jeden pán poslanec, nedávno tragicky zahynul, pri tej príležitosti pravda sa, keďže bol výrazne kontroverzný a používal veľmi netradičné prostriedky, aby som používal to slovo, tak sa dosť veľa popísalo v súvislosti s jeho smrťou. A skúsim vám povedať, čo sa napríklad stalo 1. apríla v talianskom parlamente. Tam ten pán poslanec, sa volal Gianluca Buonanno, a bol dobre známy svojimi provokatívnymi gestami a tak ďalej a jedno z najznámejších bolo na tomto zasadnutí, hovorí: "Zistil som, že dnes je 1. apríla a myslel som si, že to bol aprílový žartík, čo vláda a ďalšia väčšina chcú urobiť. Ale potom som včera počul predsedníčku poslaneckej snemovne, ako porovnávala ilegálnych prisťahovalcov s turistami, ktorí sem jazdia do päťhviezdičkových hotelov. Ona asi vôbec nemyslí na dôchodcov, ktorí prežívajú na ančovičkách a sardinkách!" - zvolal Buonanno. Následne vytiahol spod poslaneckej ľavice naozajstnú rybu a začať s ňou triasť vo vzduchu a pritom pokračoval: "Tak som si myslel, že je správne, aby tu 1. apríla bola táto ryba", v Taliansku je ryba symbolom prvoaprílových žartíkov, "a patrí predsedníčke poslaneckej snemovne, ktorá je väčšie ryby, ako ostatní a ešte poučuje našich dôchodcov a našich nezamestnaných", poznamenal, na čo odišiel so zvolaním: "Vláda by sa mala hanbiť!".
Čo nasledovalo, vážené kolegyne, kolegovia? Desaťdňové vylúčenie z rokovania parlamentu, ešte raz, desaťdňové vylúčenie z rokovania parlamentu a pokuta 2 600 eur. Skúsme si len pozrieť, čo tu odznelo pri vystúpeniach posledných troch poslancov na túto tému.
Hm, kolegyne, kolegovia, no, je to nie jednoduché. Skúsim nájsť ešte nejaký ďalší, ďalší príklad zo včera. V nemeckom parlamente kolegyňa z pravicovej strany AFD prišla do parlamentu v burke. Chcela demonštrovať, že teda v tej burke sa do parlamentu chodiť nemá a jak to celé vyzerá a podobne. Bola predmetom obrovskej, obrovskej kritiky v parlamente a okamžite dostala príkaz od predsedajúceho, aby odložila tú burku, čo aj následne spravila a celé to skončilo. Porovnajme si to s atmosférou, ktorá sa odohráva tu v našom parlamente. Ale skúsme dva-tri roky dozadu ešte, do nemeckého parlamentu. Hádam bude demokratický, nebudú chcieť dávať náhubky kde-komu, ako tu počúvam, aleže teda pravdepodobne rozmýšľajú nad tým, že tá politická kultúra a dodržiavanie pravidiel je nesmierne dôležité v demokracii a osobitne v politickom zápase. To je to, čo napríklad pani poslankyňa Blahová označila: totalitné maniere, pošľapávanie demokracie a to všetko, netreba to vymenovať.
Takže ako to je? Bolo by vo vyspelých demokraciách na západ od nás prípustné, aby predseda parlamentu zakročil takto? Ako by inde reagovali na Bánovičove bannery a na to všetko, čo tu pán poslanec Matovič aj so svojou, odpustite mi to slovo, soldateskou, neustále predvádza. Pred pár rokmi viedli o tomto spor v nemeckom Bundestagu, pretože tam podobným spôsobom protestovali poslanci ľavicovej Linkspartei, teda do istej miery naši kolegovia, a to dávali si na tváre masky iných politikov, ak to poznáte, že vystrihnutú fotografiu si prilepili na tvár, alebo si pripli pinocchiovský nos, čím chceli naznačovať, že tí koaliční oproti klamú. Nedávali mu tie surové urážky, ktoré nám tu adresujete: banda a neviem, čo všetko dookola. Len si dali pinocchiovský nos, keď chceli demonštrovať, že niekto klame.
V Bundestagu okamžite preto zmenili rokovací poriadok tak, aby mohol byť takýto poslanec s transparentnom, bannerom, či maskou okamžite vykázaný z rokovacej sály. A keď ani toto na poslancov Linkspartei neúčinkovalo, Bundestag ešte zhodou okolností pritvrdil. Takto protestujúci poslanec môže byť dnes vylúčený, vážené kolegyne, kolegovia, na 30 dní, na 30 dní z rokovania parlamentu a hrozí mu pokuta od 1 000 do 2 000 eur.
Takže po tomto všetkom, čo sme tu všetko počúvali, teda akou hodnotou je politická kultúra a vedenie politického zápasu štandardnými ľudskými prostriedkami? Aký je problém pochopiť, že v rámci tej politickej kultúry musíme vedieť, že nemáme na veci rovnaké názory, že sú rozdielne názory a že uplatnením záujmov a názorov jedných budú potlačené názory druhých. Na to máme predsa demokratické voľby a naša legalita spočíva na tom, že máme jednoducho väčšinu, že reprezentujeme väčšinu občanov, tak ako dali hlasy ľuďom vo voľbách.
Vážené kolegyne, kolegovia, je absolútne nevyhnutné, aby sa v našom parlamente vytvoril priestor, aby sme vedeli zvládať nehoráznosti, ktoré sa tu dejú. To sme naozaj zabudli, že tu poslanec sedel, z tejto rady vyskočil, prešiel na úplne opačný koniec parlamentu, vrhol sa na poslanca a zhodil ho na zem? Nepamätáme sa na to? A samozrejme, pravdepodobne ho chcel biť, len ho teda tí iní poslanci, ktorí tam skočili, stiahli. Následne mal vyhlásenia toho typu, že teda keď aj niekto iný bude takto rozmýšľať inak, jak sa jemu nepáči, tak skončí na ARO-e. Je pre mňa osobnou tragédiou, že poslanci inak váženej strany, ktorá obvykle v mnohých krajinách tvorí chrbticu politického systému, tak tento pán poslanec je jej predsedom.
Nepamätáme si, keď ten pán poslanec tu stál a odmietal plniť pokyny predsedu a tu hodiny, dve hodiny sme stáli, parlament nemohol konať, chodil, bránil poslancom v hlasovaní, že sme chodili hlasovať bočnými dverami so všetkým, čo k tomu patrí? Nepamätáme si, že pán poslanec Matovič kýbeľ striekačiek vysypal na hlavu svojmu koaličnému, teraz nesmiernemu priateľovi zo strany SaS? Aké sú možnosti predsedajúceho a kam to môže zájsť? To sú už vrcholové prejavy, kde môže dochádzať k ďalším fyzickým kontaktom? Ani nič? A čo v takom prípade, aké má nástroje predsedajúci?
Nikto tu nikdy nespochybňoval a je úplne štandardným nástrojom aj vo všetkých parlamentoch disciplinárna možnosť viac-menej, možno niekde majú iné mechanizmy, alebo niekde si to ani nevedia predstaviť, aby došlo k takémuto niečomu v parlamente. Takže sú mechanizmy, že naozaj, že vyviesť poslanca, pokiaľ odmietne plniť pokyny predsedajúceho. Presne tak, jak to má sudkyňa, predsedkyňa senátu, kde niekto môže mať aj oprávnené predstavy o tom, že sa porušujú jeho práva, ale neexistuje, pokiaľ sa správa nenáležitým spôsobom a neuposlúchne príkaz, nezaplatí pokutu, ktorá sa mu udelí, v takom prípade je zo sály vyvedený. Ale to je aj na futbalovom ihrisku. To musí byť všade. To musí byť všade. Predsa nie je možné, aby ako, aby totálne nerešpektovanie platného poriadku bolo nevykonateľné.
Čiže my máme právnu normu, kde umožňuje, predseda mu, chce mu, úplne samozrejme, náš rokovací poriadok, že môže vyzvať poslanca, aby opustil rokovaciu sálu. Celý problém je, že v danom prípade sme nepovedali, čo sa stane vtedy, keď pán poslanec odmietne opustiť rokovaciu sálu. Úplne logicky sme hľadali, že takáto norma, pokiaľ je v rokovacom poriadku, je, tam je imperfektná. Je imperfektná, pretože nedá sa vykonať. V takom prípade sme hľadali mechanizmy. Aké mechanizmy to budú? Logicky úplne sme sa pozreli do vedľajších rokovacích poriadkov, do vedľajšej krajiny, do Čiech, parlamentná stráž.
Parlamentná stráž nie je nič iné, je to normálny útvar polície, len je špecifický v tom, že je podriadený predsedovi parlamentu a vychádza sa z predstavy, že nemôže vykonávať tú funkciu obecnej polície a normálnym spôsobom, pretože polícia je výkonná moc, aby sa nestalo v rámci parlamentov, že v rámci výkonnej moci bude výkonná moc zasahovať do parlamentu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2016 18:42 - 18:43 hod.

Petrák Ľubomír Zobrazit prepis
Pani kolegyňa, prvá časť vášho vystúpenia bola čisto politická. Bol to politický útok na vládnu koalíciu. A chcem povedať svoju skúsenosť z pôsobenia v tomto parlamente. Keď som sa ja takto choval v roku 2006 po nastúpení do poslaneckých lavíc a kritizoval som politiku nášho predchodcu SDKÚ, bol som poslancom vládnej koalície a pán podpredseda Milan Hort, ktorý bol za opozíciu podpredsedom a viedol schôdzu, mi trikrát vypol mikrofón a poslal ma preč od rečníckeho pultu. My sa dnes takto k vám nesprávame napriek tomu, že ste v opozícii a ja som bol vtedy koaličný poslanec. To je ten rozdiel, viete, akože tú optiku netreba mať len tak veľmi politicky zúženú, treba sa trošku pozrieť na veci aj s nadhľadom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2016 17:46 - 17:48 hod.

Vaľová Jana Zobrazit prepis
Áno. Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, hovorili ste o tom, že vlastne nepotrebujeme v rokovacom poriadku, aby sme vedeli spočítať počet poslancov a či je to kvôli tomu, že vlastne aký je spôsob, áno, aký je spôsob poslancov, ktorí sú v sále. Chcela by som vám povedať, že by som to určite privítala nielen v zmene zákona, ale aj v zmene zákona pre mestá a obce, pretože takéto precedensy, sa bežne stretávame v praxi, ako tu urobila pani Nicholsonová. A u mňa v meste sa stalo, ja stále čerpám zo svojich skúseností, keď prokurátor podal protest, keď mesto Humenné zrušilo hazardné hry, tak samozrejme, že počítalo sa počet poslancov, ktorí hlasovali, keďže išlo o jeden hlas, rôznym spôsobom. Takže prokurátor neprihliadal na to, koľko bolo poslancov v sále, neprihliadal na to, ktorí poslanci hlasovali, ale povedal, že ráno sa v listine zapísal nadpoloviční počet poslancov. Čiže stačila aj zápisnica ráno, ako tu je podpísaný a pán prokurátor povedal, že toľko ich bolo podpísaných, toľko hlasovalo. Viete, to sú vážne veci. Kto nerobí s týmito vecami v praxi, nevie si ani predstaviť, čo to spôsobuje v mestách a obciach a preto si myslím, že ani obce nemôžu VZN-kom toto upraviť, pretože by išli nad rámec zákona.
A čo sa týka, že ste ma tu tak trošku školácky zjazdil ako pani učiteľka, že ako vy spočítavate hlasy, alebo čo robíte, že je jasné, že keď poslanec si požiada. Áno, v meste Humenné si požiadala poslankyňa autom, že chce ísť na pešiu zónu z vašej strany. Vôbec tam nebola, vytiahla transparenty proti Kaliňákovi, nerobila žiaden prieskum a ťahala podpisy, bez toho, aby oznámila, čo tam ide robiť. Áno, samozrejme, ja vám to donesiem, ako požiadala, bola to akcia vašej poslankyne, že má pojazdné auto a chce rozprávať s občanmi. Pritom si myslím, že tam ani vôbec nebola, čo mi hlásili, lebo ja som vtedy nebola doma, len mi volali občania, že tam deti vyťahovali transparenty a chodili pomedzi ľudí, aby sa podpisovali proti Kaliňákovi. Tak prosím vás pekne, nekážte tu, aké sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.9.2016 16:49 - 16:49 hod.

Vaľová Jana Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, možno trošku poruším rokovací poriadok, ale moji predrečníci tiež nedali procedurálny návrh. Chcela by som povedať, že predsedajúci môže mať faktickú poznámku a chcem povedať, že keď pani Nicholsonová viedla schôdzu, tak po mne kričala: "zoberiem vám mikrofón, vypnem vás, nemáte čo o tom rozprávať" a bežne to komentovala bez toho, aby sa prihlásila na faktickú poznámku. Ďakujem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2016 16:41 - 16:43 hod.

Vaľová Jana Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, ja si myslím, že v tom, v čom vás podporujú kolegovia, že teda ste hendikepovaná, že trošku možno tuná zbúrate bariéry, to je v poriadku. Ja sa ale chcem spýtať jednu vec. Myslím si, že táto budova má viacej - neviem presne, lebo to hľadám - ako 20 alebo 30 rokov. Neboli tu žiadne bezbariérové prístupy. Ja sa chcem spýtať iné, vedenie Národnej rady vám vychádza v ústrety? Lebo ja pravidelne počujem do mikrofónu, aké máte problémy, pravidelne to tu riešime, všetci, aj keď my na to nemáme právomoc a máme riešiť zákony. Ale verím tomu, a to by som sa chcela spýtať, či vám vychádza vedenie Národnej rady v ústrety? Ja si myslím, že takéto priestory rozbúrať, prebúrať, kde je mramor, nie je jednoduché. Ale ide to postupne a či tu bude jeden človek, ktorý je hendikepovaný, dvaja alebo traja, si myslím, že tá jedna plošina bude slúžiť všetkým a bude už priestor do budúceho obdobia, keď takáto situácia vznikne. Ale takáto situácia tu nebola.
Čo sa týka jednej veci, by som chcela, lebo ste takisto v strane OĽANO, ale nedá mi, lebo často sa tu nerozprávame o rokovacom poriadku, často tu nedávame pozmeňováky, alebo často nehovoríme odborne, ale rozprávame o tom, ako sme zbierali, ako sme robili prieskum na odvolanie Kaliňáka. No, že sa nehanbíte OĽANO. V Humennom ste si podali papier, že poslankyňa Národnej rady príde medzi občanov, aby sme jej povolili vstup na pešiu zónu. A mne volali ľudia, vôbec ste nepovedali, že sa bude jednať o nejakú demonštráciu. Práve preto sa ohlasuje mesto, aby mesto vedelo, aké má zaujať bezpečnostné opatrenia. Ľudia volali na mestský úrad, skoro sa strhlo k bitke a vy ste tam mali 15-ročné deti zaplatené, vytiahli transparenty proti Kaliňákovi a robili ste zber podpisov a žiadna poslankyňa tam nebola. A že vraj je to pojazdné auto poslankyne Národnej rady. Viete, aké bolo rozhorčenie v Humennom? O akom prieskume robíte, hovoríte? To bol nátlak. Ja vám donesiem telefonáty rozhorčených občanov, kde mi pán povedal: "Keby slečny, ktoré tam boli za 5 euro, nemali, nemali 15 rokov, tak ich vyfackám." Sami sa fackáte pred Bonaparte, opoziční poslanci a chcete to robiť aj v iných mestách.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2016 16:40 - 16:41 hod.

Laššáková Jana Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, chcem vás podporiť vo vašej výzve k poslancom Národnej rady, aby si preštudovali rokovací poriadok, pretože keby si boli prečítali niektorí páni poslanci návrh novely rokovacieho poriadku a § 30, ktorý obmedzuje rečnícky, ktorý určuje dĺžku rečníckeho času a keby ho boli dočítali do konca, tak sa dočítajú, že Národná rada môže aj bez rozpravy rozhodnúť o predĺžení rečníckeho času. To znamená, že sú tu nastavené určité hranice rečníckeho času a minúty na vystúpenie pána poslanca, ale Národná rada môže aj bez rozpravy rozhodnúť o predĺžení tohto času. Takže fakt myslím si, že rokovací poriadok si treba prečítať, treba si prečítať návrh zákona, o ktorom rokujeme a potom by sme možno sa zamerali na niektoré iné veci a nehovorili tu naozaj niekedy nezmysly. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2016 14:58 - 15:02 hod.

Bagačka Michal Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi podať pozmeňujúci návrh k predmetnému návrhu zákona, ktorý spresňuje návrh úpravy prechodného ustanovenia povinnej aktivácie elektronických schránok právnických osôb, zachováva vecný zámer už predloženého návrhu a ten pozmeňujúci návrh znie:
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Bagačku k vládnemu návrhu zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o dôveryhodných službách, tlač 132.
Po prvé. V čl. V sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie: 6. V § 60 a ods. 5 sa slová "odseku 1" nahrádzajú slovami "odseku 4". Ostatné body sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu v nadväznosti na nasledujúcu navrhovanú zmenu.
Po druhé. V čl. V. šiesty bod sa § 60b dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Ak ide o právnické osoby, ktoré nemajú aktivovanú elektronickú schránku a nie sú zapísané v Obchodnom registri, správca modulu elektronických schránok aktivuje ich elektronickú schránku 1. mája 2018. To platí aj pri právnickej osobe, ktorá nie je zapísaná v Obchodnom registri, dôjde k splneniu podmienky na aktiváciu elektronickej schránky odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2018. Na právnické osoby podľa prvej vety sa do 30. apríla 2018 ustanovuje § 60a ods. 5 nepoužijú. Ak právnická osoba podľa prvej vety požiada o skoršiu aktiváciu elektronickej schránky, správca modulu elektronických schránok žiadosti vyhovie a ustanovenia § 13 ods. 3 sa použijú primerane. Informáciu o tom, akých právnických osôb sa postup podľa prvej až tretej vety týka, zverejňuje a aktualizuje správca modulu elektronických schránok na ústrednom portáli.".
Odôvodnenie: Nový návrh úpravy prechodného ustanovenia k povinnej aktivácii elektronických schránok právnických osôb zachová vecný zámer už predloženého návrhu, poskytnúť odklad najmä občianskym združeniam, neziskovým organizáciám a obdobným subjektom, pričom ho však spresňuje v dvoch veciach. S cieľom zjednodušiť orientáciu dotknutých subjektov v tom, koho sa odklad týka, sa navrhuje ako rozlišovacie kritérium použiť zápis do Obchodného registra, keďže ten sa týka v prvom rade podnikateľských subjektov a je zo strany právnických osôb jednoducho verifikovateľný.
Druhým spresnením je doplnenie konkrétneho dátumu, do ktorého sa odklad poskytuje. Tento dátum by mal byť šesť mesiacov po tom, ako podľa zákona o registri právnických osôb majú všetky zdrojové registre poskytovať údaje o právnických osobách do registra právnických osôb. To jest návrh a na základe aj tohto uvedeného navrhujem vyňať body 26 a 27 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Ďakujem.
Skryt prepis