Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán námestník, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedenej správy vo výboroch Národnej rady.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 150 z 30. júna 2016 pridelil predmetnú správu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zároveň určil ústavnoprávny výbor za gestorský výbor. Všetky tri výbory, ktorým bola správa pridelená, správu prerokovali a odporučili Národnej rade vziať ju na vedomie. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnej správe odporúča Národnej rade správu zobrať na vedomie.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetnej správy generálneho prokurátora, ktorú máme ako tlač 116a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 47 zo 6. septembra tohto roku. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov.
Pán podpredseda, poprosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, my máme za sebou rad rozhovorov a myslím si, že na mnohé veci vieme nájsť spoločný názor, na mnohé nie. Ale budem opätovne provokatívny.
Keď si spomenul príklady Fínsko, Estónsko, ešte neviem, tretia krajina, ktorá to bola, kde riaditeľa menuje zriaďovateľ. Tak ak by som to inak voľne parafrázoval, tak poviem, menovanie riaditeľa zriaďovateľom nie je prekážkou kvality ani rozvoja školstva. Dobre, hovorme o slovenských podmienkach, ale tak potom sa poďme, potom sa poďme baviť o tom, ako skvalitníme prostredie aj slovenskej samosprávy, a, ale nie len o tom, že toto je najlepšia platforma na voľbu riaditeľa.
Ďalšia otázka, racionalizácia na základe kvality, to znamená aj uplatniteľnosti. V princípe súhlasím, ale uvediem jeden príklad, ktoré sú fakulty informatiky na Slovensku, kde povolanie dobré, platové ohodnotenie nadštandardné, v mnohých prípadoch vysoko nadštandardné, dostatok miest na týchto fakultách, a napriek tomu sú nenaplnené, a to vzhľadom na náročnosť štúdia. To znamená ani kvalita vzdelania, ani uplatniteľnosť v praxi, ani finančné ohodnotenie v budúcom živote nepresvedčí tých ľudí, aby išli vyvinúť zvýšenú námahu na svoju obživu v budúcnosti.
A posledná poznámka, meranie kvality. Že to uvádzaš, ja to tak v dobrom budem, teraz to poviem, keďže sedíš vedľa pána Jurzycu, ktorý je priateľom tvrdých dát, a musím povedať, že aj ja som priateľom tvrdých dát pri posudzovaní školstva, je to, je to úplne prirodzené a tuto určite nájdeme zhodu.

Pán poslanec Gröhling, veľakrát ste ma zobrali do úst pri svojom vystúpení, ale chápem, že asi v dobrom.
Viete, štatistika, o ktorej hovoríte, že chcete s pánom Jurzycom priniesť, my už s ňou pracujeme na samosprávnom kraji. Od ÚPSVaR-u už máme dnes tie, úradu práce a sociálnych vecí, informácie o tom, ako sa uplatnili, kde sa uplatnili, a dokonca aj meráme to, že či keď študenti sa dostali na vysokú školu, či ju aj skončili. Lebo neznamená iba to, že sa dostali na vysokú, že ju aj skončili. To znamená, toto je jeden pohľad a druhá vec, čo ste povedali, apolitickosť. Nuž zdá sa, že máme rozdielny pohľad na pojem slova apolitickosť, a to je medzi pánom poslancom Osuským, pani Remišovou aj vami, pretože podľa vášho výkladu by znamenalo, že v podstate apolitickosť školstva by mala byť taká, že minister by ani nemal byť nominovaný nejakou politickou stranou, to by nemal byť ani len člen politickej strany a dokonca my všetci politici tu v Národnej rade by sme nemali prijímať zákony, pretože všetci sme politici. Tak to asi ste nemysleli vážne.
No, ale dokonca som sa dozvedel novú vec. Ste povedali, že okrem troch pilierov demokracie, súdnictvo, vláda, parlament, ešte tu má byť školstvo samostatné. Tak teda to porovnanie bolo úžasné. Viete sám, že súdnictvo sa so školstvom v tomto prípade nedá porovnávať.
A posledná vec. Vy ste aj pracovali tuším na ministerstve školstva, ak sa nemýlim. Ako môžete povedať, že zástupca zriaďovateľa, ako napríklad je Blanár teraz za Žilinský samosprávny kraj, si zvolí riaditeľa? V štrnásťčlennej výberovej komisii v rade školy má zriaďovateľ päť členov. Tak mi to vysvetlite, prosím vás, to by som naozaj chcel vedieť, ako si Blanár, Baška a hocikto iný alebo hociktorý starosta zvolí svojho riaditeľa. To ste nemysleli vážne. Vy, ktorý ste pracovali na ministerstve školstva, ja začínam pochybovať o vašej fundovanosti, keď takéto niečo dokážete povedať.

Ďakujem za slovo aj za vystúpenie, pán kolega Osuský. Čo chcem povedať k vášmu vystúpeniu?
Ak ste povedali, že peniaze, ktoré majú samosprávy ako originálny príjem, nie sú niečo, čo by bolo ich vlastné alebo čo by im spadlo z neba, alebo vykopali to v zemi, ale sú to peniaze nás všetkých, ja s vami súhlasím.
Ale peniaze na originálne kompetencie, ja by som to povedal tak, aby tomu rozumeli ľudia. Ak bude hovoriť Juraj Blanár, či dá 10 mil. alebo koľko na stredné školy, alebo dá 10 mil. do cestnej infraštruktúry, obe sú peniaze, ktoré, ktoré sú potrebné. Skúste sa prejsť po ceste v Turčianskej doline a tí ľudia vám povedia, že tie peniaze, ktoré dali do toho školstva, mohol lepšie využiť, lebo to je tankodróm. A tu, tu ste v tom rozhodovacom procese a ani jedny neboli zdefraudované. A nevykopali ich ani zo zeme, ale použil ich účelne. Len otázka toho, kto čo považuje za prospešnejšie. Čiže tu je ten jeden rozdiel.
Ak budeme hovoriť o tom, že ste povedali, že pri veciach, v tej poslednej tretine som hovoril, poďme sa rozprávať, áno, lebo myslím si, že na tieto veci, ktoré som dnes nadniesol, nie je úplne jednoznačný názor v pedagogickej verejnosti, stavovských organizácií. Viem, že rozmýšľanie odborov je úplne iné. A myslím si, že túto debatu potrebujeme viesť aj vo vládnej koalícii. Nehovoriac o tom, že je potrebné možno hľadať spoločenskú dohodu naprieč politickým spektrom.
To znamená, že to sú veci, ktoré nie sú úplne vyjasnené. Možno niektoré boli aj provokatívne, kontroverzné, ale je potrebné začať o nich rozprávať.

Pán poslanec Dostál, pozorne som počúval vaše vystúpenie aj vystúpenie pána poslanca Petráka a snažili ste sa vyviniť svojím spôsobom z toho, že keď vás označujú, že ste boli zástupcom starostu, že v podstate ste rovnako mohli spolitizovane pôsobiť... (Reakcia z pléna.) Ách, Osuský, ospravedlňujem sa. Pán poslanec Osuský. To sa stáva. Ďakujem za upozornenie. Takže pán poslanec Osuský, dobre.
Čiže snažili ste sa nejakým spôsobom z toho vyviniť a ste v podstate povedali, že, že tu nejde ani o spolitizovanie, je tu úplne niečo iné, je to klientelizmus. A ja vám za to ďakujem, že ste to povedali, pretože ste vlastne spochybnili dôvodovú správu, ktorú predkladá vaša kolegyňa na druhej strane. Ja vám to prečítam: "Cieľom predkladaného návrhu zákona je odpolitizovanie školstva vo veci výberu riaditeľa školy alebo školského zariadenia." Viem, stáva sa to, pán poslanec Osuský, ale odpovedali ste mi aj na tú otázku, ktorú by som dal pani Remišovej, čo to vlastne je odpolitizovanie. Vy ste mi to už vysvetlili. To sa stane pri tom, keď človek vysvetľuje, tak si aj zároveň odpovie, ani si to neuvedomí.
Ale ďalšia vec, ktorú ste miešali, a myslím si, že je to miešanie jabĺk s hruškami, lebo ste porovnávali originálne kompetencie s preneseným výkonom štátnej správy. Ak sú originálne kompetencie, je tam subsidiarita absolútne namieste. Plne súhlasím. Ale ak je to prenesený výkon štátnej správy, ergo vykonáva to samospráva v zastúpení štátu, tak tam je to úplne niečo iné, pán poslanec Osuský. A toto je neporovnateľné. Verte mi, že je to neporovnateľné.
Ale oceňujem, argumentáciu ste použili tú svoju, ale ja hlboko s mnohými vecami nesúhlasím.

Ďakujem za korektné vystúpenie, pán kolega Poliačik. Ja chcem povedať len jednu vec.
Ja som mal včera relatívne obsiahlu diskusiu s predstaviteľom Aliancie stredoškolákov pánom Gigacom, trvala možno viac ako hodinu, kde sme debatovali aj o voľbách riaditeľov, aj o ďalších otázkach. Argumentovali sme jeden, argumentovali sme druhý, v časti vecí vieme hľadať zhodu, v časti vecí máme rozdielne názory, ale tak to, tak to je absolútne prirodzené, ale myslím si, že vytvorili sme ako dostatočne dobrú platformu na to, aby sme o problémoch diskutovali a povedali, že kto má nejakým spôsobom, nechcem povedať, že pravdu, ale kadiaľ by ten vývoj ako mal, mal v budúcnosti smerovať. Istotne som nenaniesol otázku kompetencie rady školy, pretože chcem vylučovať verejnosť z nejakých procesov a že chcem politizovať procesy, ktoré sú v školstve, s istotou nie.
Ale opriem sa o to, čo tu povedal kolega. Dnes alebo predtým, ako bol nastavený systém s istotou garantov, ale vy ste to povedali, že kvalita školy padá a rastie aj na riaditeľovi školy a na kvalite pedagogického zboru, ale ten riaditeľ tam je jeden z rozhodujúcich prvkov, dostatočne komunikatívne zdatný riaditeľ, ktorý aj nevytvára podmienky pre kvalitu školy, si dokáže navoliť radu školy alebo zabezpečiť jej navolenie tak, aby tam zotrval aj dlhý časový úsek. A toto je to nebezpečie.
Ak hovoríme, že z viac ako dvoch tisícok škôl sú to možno dve-tri desiatky, čiže to nie je masový problém, ale tie problémy, keď dochádza k stretom medzi samosprávou a pri voľbe riaditeľa, sú jednotky, nie desiatky, je to pomer, ktorý o niečom hovorí.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, nemôžem s vami súhlasiť s tým, že častokrát sa robila tá výmena ľudí až, až na úplné dno, pretože minimálne v školstve to tak nebolo. Tam práve rozhodovali tie rady škôl, o ktorých práve teraz, práve teraz hovoríme. Takže s týmto s vami nemôžem súhlasiť.
A takisto nemôžem súhlasiť ani s tým, že samospráva má väčšinu v radách škôl v zastúpení. Čiže takisto sú tam zástupcovia, či už učitelia, alebo nepedagogickí zamestnanci, či prípadne aj študenti.
No a čo sa týka samotných volieb do rád škôl. Veď si povedzme otvorene, že schopný a šikovný riaditeľ si aj bez politického trička dokáže dať zvoliť takú radu školy, akú potrebuje. Zatiaľ to tak vždycky bolo, vo väčšine prípadov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Chcem povedať, akože tá interpretácia smerom k predsedovi parlamentu, že to obmedzenie ako je absolútne nezmyselné. Ja som sa snažil poukázať opak, že dá sa vtesnať do 20 minút, a ja som povedal, že obsahovo aj časovo pridávam prídavok nad rámec toho. Ak by boli zazneli hlasy od opozície alebo aj od koalície, že nechcete sa baviť o otázkach Iniciatívy slovenských učiteľov a ďalších problémov slovenského školstva, ja by som bol v danej chvíli prestal a nemám s tým absolútne žiaden problém. To je len na dovysvetlenie.
Druhú otázku, pán poslanec Žarnay, či je problémom, keď niekto príde na voľbu riaditeľa s nejakým názorom. No ja vám poviem, ja som sa zúčastnil viacerých volieb riaditeľa a ja ako riadiaci pracovník som absolvoval aj viaceré výberové konania na zamestnancov a musím povedať, že okrem toho, čo niekto prejaví ako svoju "slohovú prácu", dávam to do veľkých úvodzoviek, vo vystúpení na nejakom výberovom konaní som si vždy hľadal referencie, pôsobenie a ďalšie informácie o príslušných uchádzačoch, aby som mal komplexný pohľad na daného uchádzača. Nikdy mi nestačilo to, či niekto vedel v priebehu piatich minút zahrať nejaké divadielko, na základe ktorého som sa rozhodol, a preto považujem za úplne normálne, že prichádzajú ľudia z veľkej časti rozhodnutí, a ak majú pochybnosti, tak to vystúpenie sa môže prikloniť na stranu jedného alebo druhého. Ale považujem to za úplne normálny proces.
Ak by som chcel zareagovať na pána poslanca Krajniaka, tak chcel som povedať tým, že platné musia byť nástroje na zvyšovanie kvality, to znamená, že nemôže ísť iba o jednostranný proces, že zvýšime platy bez toho, aby sme vyžadovali aj zvýšenie kvality.

Goga, Pavol, poslanec NR SR
Goga Pavol, aby sme, lebo sme tu dvoja Gogovci, už sa nám stáva, že nás, si nás zamieňajú, hádžu nám aj poštu naopak, takže pozdravujem aj administratívu týmto, ale, samozrejme, v dobrom.
Takže neviem, či sa už niekedy stalo, a chcem poďakovať, samozrejme, pánovi poslancovi a pánovi predsedovi výboru za naozaj fundované vystúpenie a z tohto pohľadu, neviem, či sa už niekde stalo, aby nebol riaditeľ vymenovaný zastupiteľstvom podľa nového znenia zákona, a tak ako aj pani Remišová povedala, tak zriaďovateľ má svoje zastúpenie v radách škôl, pretože má aj dohľad nad školami jednotlivými.
Zo zákona sa mi zdá, že sa tuná vytvárajú dve skupiny ľudí, tá, ktorá je chránená v rade školy ako členovia, a tá, ktorá chránená nie je. Veď členovia rady škôl sú nielen pedagogickí zamestnanci, ale aj nepedagogickí zamestnanci a dokonca aj študent. A akým spôsobom budú títo chránení, ak si otvoria ústa voči riaditeľovi?
Ďalej si myslím, že sú učitelia aj členovia územných školských rád či iných orgánov, kde majú možnosť kriticky postupovať voči riaditeľovi. A ako týchto budeme chrániť?
Tiež súhlasím s diskusiou o činnosti a kompetencii rady školy, pretože často, ako tu už bolo povedané, je to viac štatistickým orgánom ako exekutívnym orgánom, a napríklad aj bolo by aj potrebné zvýšiť kvórum na zvolenie členov rád škôl, lebo často sú volení len 20-25 % všetkých účastníkov rodičov na týchto školách a podobne.
A trošku s nadnesením mi dovoľte jednu myšlienku, čo som si teraz napísal, tak ju prečítam. Už sám člen rady školy je pod ochranou, keď už nie pod ochranou zo zákona, tak má oveľa väčšie možnosti, ako presvedčiť riaditeľa, že robí zle. Ak člen rady školy presvedčí svojich kolegov v rade, že to riaditeľ robí zle, môže iniciovať jeho odvolanie. Prečo by teda mal riaditeľ mstiť sa tomuto pedagógovi? Musí spolupracovať. Čiže tým ohrozuje aj sám seba.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec a predseda školského výboru, chcem poďakovať za vaše vystúpenie a argumentáciu, ktorú ste použili, pretože treba argumentovať práve podkladmi, ktoré slúžia na nejaké porovnanie, a argumenty, ktoré predložili predkladatelia, boli v podstate totožné, že odstrániť klientelizmus, korupciu, ktorá slúži pri tom, keď sa menuje riaditeľ školy, lebo do toho zasahuje zriaďovateľ, tak potom by sme mohli nazvať aj tie krajiny, od ktorých si berieme príklad, ako ste to zdôraznili, či Fínsko a iné, Česká republika, že tie sú plné spolitizovania, klientelizmu a korupcie. Takto sa nedá urobiť skrátka a vieme, že to ani nie je celkom pravda. Z toho porovnania, čo ste povedali, je zrejmé, že patríme medzi krajiny, ktoré svojím spôsobom nad rámec ešte dávajú priestor aj napríklad rodičom školy, kdežto v niektorých vyspelých krajinách aj Európskej únie takúto možnosť nemajú.
Trošku by som polemizoval s dôležitosťou rady školy, pretože ja si myslím, že je dobre, keď rada školy má možnosť si vypočuť informácie, čo sa tam deje, aké sú výsledky priebežné. Môže ich komparovať, teda porovnávať aj napríklad so stratégiou vzdelávania, ktorú schvaľuje povinne zo zákona zriaďovateľ, a tým aj nútiť riaditeľa rôznymi uzneseniami, aby sa niektoré veci zmenili. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že rada školy má absolútny význam, avšak diskusia o tom, čo by sa mohlo ešte z hľadiska kompetencií zmeniť, je určite na mieste, ale v každom prípade ďakujem za veľmi dobré vyargumentované vystúpenie.
Ostatné poviem osobne v rozprave.
Ďakujem.