Videokanál klubu

Áno, tak najprv pán poslanec Bagačka. Áno, ja viem o zákone o menej rozvinutých okresoch a dávam mu šancu, ja dúfam, že niečo zmení. Ja som tvrdila, že doterajšie centrálne politiky zlyhali, toto je ďalšia centrálna politika, tak dúfajme, že bude úspešnejšia ako tie doteraz. Chcem tomu veriť.
Ďalšia pripomienka, že mestá predsa participovali pri tvorbe nastavovania a nastavovaní podmienok pre eurofondy. Ja viem, ako na tom participovali, je to na dlhú debatu, ako sa tvorili regionálne integrované územné stratégie, ako sa do nich začleňovali stratégie pre rozvoj funkčných mestských území a tak ďalej, a preto viem, čo hovorím.Pán Laurenčík, fondy, áno, to je na diskusiu. Vznikol Fond na podporu umenia. Je na diskusiu. On funguje veľmi krátko, od 1. 1. Či bude fungovať lepšie ako systém, kedy dotácie prideľovali priamo ministerskí úradníci, je to na diskusiu, či to bude lepšie. Možno to bude fungovať lepšie. Vaša prvá skúsenosť ukazuje, že možno to ani nebude lepšie, takže tiež si počkajme, dajme tomu šancu.
A, pán Hrnko, ďakujem za ocenenie môjho príspevku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ďakujem za tvoj príspevok. Spomenula si formu podpory v oblasti kultúry, že by sa tam mali vytvárať nejaké fondy alebo teda mala by byť nejak ináč nastavená podpora kultúry. Musím podotknúť, že zrovna ministerstvo kultúry založilo Fond na podporu umenia. Problém ja tam vidím ale iný, že neexistujú nejaké jasné pravidlá verejne zverejnené na vyhodnocovanie žiadostí o uchádzačov, ktorí sa uchádzajú o tú podporu. Nehovorím to preto, že sme ako obec neuspeli pri žiadosti o podporu veľkého folklórneho festivalu Jánošíkove dni, ale hovorím to preto, že sme sa nedozvedeli, prečo iní uspeli, vidíte tam v zápisnici len žiadanú sumu a pridelenú sumu a tí, čo neuspeli, dostali strohý mail, že: „Vaša žiadosť nebola podporená.“ Myslím si, že tam vznikajú potom rôzne otázniky, že prečo, nevieme sa vlastne dopátrať tejto informácie ani zo zápisnice, ani teda z tých zverejnených dokumentov, ktoré fond poskytuje. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení zástupcovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovolím si pridať aj ja zopár pripomienok k programovému vyhláseniu vlády, ktoré som si zapísala po jeho prečítaní. Ja nie som zástancom princípu kritiky za každú cenu. Ak by sme sa pozreli na niektoré kapitoly z prísne rezortného pohľadu, tak nájdeme určite aj zopár čiastkových momentov v rámci tohto programového vyhlásenia, ktoré stoja za zmienku a ktoré sú pre daný rezort určite zmysluplné. Za všetky spomeniem trebárs kultúru, lebo tento program patrí medzi tie, ktoré podľa mňa majú hlavu aj pätu.

Obnova hradu Krásna Hôrka, to je chvályhodné predsavzatie, pekný cieľ. A keď sa splní alebo podarí, tak bude to zásluha, ktorú tomuto rezortu treba dopriať. Rovnako mu netreba uprieť snahu napríklad o dialóg s kultúrnou a umeleckou obcou, ktorý sa osvedčil. Pán minister vychádza z tohto prostredia, hľadá v tomto prostredí, ako tejto komunite pomôcť. A to je fajn. Ale môžme polemizovať o tom, že či oprava jedného hradu je práve to, čo sa dá považovať za záchranu kultúrneho dedičstva ako takého. Veď hradov máme veľa. A všetky predsa potrebujú obnovu.

Rovnako sa môžeme zamýšľať nad tým, že či je naozaj tou najlepšou pomocou kultúre zriaďovanie ďalších a ďalších inštitúcií na prerozdeľovanie dotácií, mám na mysli tie štátom zriaďované fondy, alebo či je potrebné zvyšovať koncesionárske poplatky, či by ich napríklad nebolo lepšie zrušiť, či je dobré zásahom zhora zriaďovať v každom krajskom meste z verejných zdrojov dotované centrum kultúrneho a kreatívneho priemyslu, či to náhodou nekazí trh, či je tam taký silný kultúrny potenciál, ktorý ho dokáže prevádzkovať, či tam bude odbyt a podobne, ale to už by sme sa museli venovať nie čisto rezortným, ale prierezovým, systémovým, medzirezortným otázkam, museli by sme hovoriť o kvalite života ľudí ako takej, či vôbec na nejakú kultúru popri svojich ťažkostiach majú pomyslenie, o ich odvodovom či daňovom zaťažení, o zlepšení podmienok pre podnikateľov všeobecne, nielen tých v kúpeľníctve alebo v cestovnom ruchu alebo tých, ktorí majú trvalý pobyt v nejakom zaostalom regióne, museli by sme hovoriť o úlohe štátu ako takej, o jeho zoštíhlení, o decentralizácii, ktorá zastala niekde na polceste, o neefektívnosti vyšších územných celkov napríklad a ich nezmyselnom počte osem, o tom, koľko si vôbec ako štát môžeme dovoliť dávať do kultúry, ale aj do vzdelávania, vedy, výskumu a či by to náhodou nemohlo byť pri lepšom hospodárení aj viac. Museli by sme teda hovoriť o celom komplexe navzájom súvisiacich reforiem, ktoré sú pre našu krajinu potrebné. To ale v programovom vyhlásení, bohužiaľ, nenachádzame, ale ani nemôžeme nachádzať, pretože táto vláda nie je reformná vláda.
Čo ale mňa osobne na programovom vyhlásení vlády sklamalo najviac, tak to je oblasť regionálneho rozvoja. Už ho spomínali viacerí moji predrečníci, ale ja si dovolím trochu iný uhol pohľadu. Prakticky celým týmto dokumentom sa prelína téma vyrovnávania regionálnych rozdielov, podpora zaostalým regiónom, vyrovnávanie disparít. Je to dookola opakovaná pesnička už mnohé roky. Je to stále to isté doslova a do písmena. Ja ako perličku uvediem, že práve pasáž o odstraňovaní slabých stránok regiónov je do programového vyhlásenia vlády prevzatá od slova do slova z programového vyhlásenia vlády 2012 (copy paste). Spracovatelia si nedali ani tú námahu, aby trošku zmenili slovosled. Pozrite si kapitolu sedem v programovom vyhlásení vlády 2012. Toto je smutné, lebo už desať rokov dávame peniaze do zaostalých regiónov, alebo sa tak tvárime, ale prax je taká, že sú stále zaostalejšie. Decentralizácia, ktorá sa začala niekedy pred pätnástimi rokmi, tá nám zastala a odvtedy idú naše regióny od desiatich k piatim. To je holý fakt. Kolega Eugen Jurzyca je macher na grafy a pripravil takýto jednoduchý graf. (Ukazovanie grafu.) A to je priemerný vývoj HDP jednotlivých krajov ako podiel HDP z Bratislavského kraja. To je vývoj našich regiónov od roku 1995 po súčasnosť. Štátne centrálne politiky riadenia regiónov jednoducho zlyhali.

Uvedomuje si to dokonca už aj Európska únia, ktorá už niekoľko rokov razí princíp presne opačnej tvorby regionálnych politík. A to je zdola nahor. Už nechce kropiť iba tak trošku všade, ale potrebuje polievať korene, to znamená podporiť potenciálny rast. A týmto princípom dokonca podmieňuje aj formy pomoci prostredníctvom fondov EŠIF v programovacom období 2014 – 2020, čiže v súčasnom. Rozhodujúcu úlohu pri tom majú zohrávať mestá, mestá ako spádové centrá pre svoje širšie okolie. Ale o ich rozvoj neni v programovom vyhlásení vlády ani ich zmienka. Je to paradox, pretože pri predsedníctve Slovenska v Európskej komisii bude ako prvé podujatie, ktoré budeme organizovať, júlový samit regiónov a miest, ktorý bude v Bratislave. Samit regiónov a miest nadväzuje na holandskú agendu, ktorá dominovala holandskému predsedníctvu. A to je urbárna agenda. Vzišiel z nej Amsterdamský pakt. Možno aj preto sa princíp regionálneho rozvoja zdola nahor v niektorých pasážach programového vyhlásenia vlády aj mihne. Je tam niekoľko zmienok o potrebe integrovaného teda medzirezortného prístupu k regionálnemu rozvoju a niekoľko zmienok o potrebe partnerstiev. Ale tu je vidno, že tento dokument proste zrejme zlepili dohromady rôzne a možno navzájom vôbec nekomunikujúce tímy a jednoducho jeden ťahá čihy a druhý ťahá hota.
Ja chcem zdôrazniť, že absentujúci princíp tvorby regionálnych politík zdola nahor je veľmi nebezpečný, okrem iného aj v tom, že priamo ohrozuje získanie eurofondov, na ktoré sa tu, ako zaznelo z mnohých príspevkov kolegov, mnohí spoliehame ako na poslednú možnosť získania peňazí pre svoje regióny z Bruselu. Málokto totiž vie, že to, čo sa tu tri roky na Slovensku deje pri nastavovaní národných procesov čerpania a implementácie týchto posledných eurofondov, je v priamom rozpore s bruselskými nariadeniami. Tie jasne hovoria o tom, že operačné programy a ich implementácia sa nemajú pripravovať z centrály na rezortnom princípe, ale zospodu, z obcí, miest a regiónov. A toto sa tu nedeje. Deje sa to formálne naoko. Kamufluje sa to, to je to správne slovo. A na Slovensku neexistuje odborná koordinácia, to bude tým, existuje tu len koordinácia politická. Doplatia na to koncoví prijímatelia, to budú poväčšine mestá a obce, lebo tie už dnes vo vidine čerpania vynakladajú nemalé prostriedky na prípravu projektov. Rovnako štát vynakladá nemalé prostriedky na prípravu projektov a naozaj veľkých projektov, veľkej cestnej infraštruktúry, ale ich oprávnenosť nie je zatiaľ vôbec jasná, pretože nie sme administratívne ani obsahovo pripravení, nemáme národný generel dopravy napríklad. Na základe čoho vieme, že ten alebo tamten obchvat je naozaj potrebný? Ja v neschopnosti Slovenska čerpať eurofondy nemaľujem čerta na stenu. Pozrime sa na reálne výsledky z minulého programovacieho obdobia. Sú tam pozastavené platby v troch operačných programoch? Takže tá hrozba, že prídeme aj o ďalšie, je reálna.
Pán Pellegrini, podpredseda vlády pre investície, ste zodpovedný za kontrolu a koordináciu implementácie EŠIF, viem, máte veľmi ťažkú úlohu, lebo veľmi veľa času sme už stratili. Ten doterajší proces sme ako krajina veľmi pokazili, nezvládli. Tečie nám všetkým do topánok, lebo na splnenie podmienok máme doslova už len pár mesiacov, do konca roka 2016. Vy to viete. Ale ešte by sa to možno zachrániť dalo. Prosím vás, prehodnoťte svoju taktiku voči regiónom, k nastaveniu podmienok čerpania z posledných eurofondov, lebo to, čo sa tu robilo doteraz, nepôsobí v prospech regiónov, ale spôsobuje pravý opak, ich úpadok. Ak v tom budeme pokračovať, tak budeme riskovať nepreplatenie projektov. Viete, potom sa vám, nie vám osobne, ale tejto vláde možno splní ten cieľ, ktorý sa prelína celým vyhlásením, že budeme mať konečne vyrovnané rozdiely medzi regiónmi, akurát s tým rozdielom, že všetky regióny budú rovnako zaostalé, budeme jeden veľký zaostalý región v srdci Európy.To je asi tak zhruba, čo som chcela povedať. Ak to mám zhrnúť, tak by sa to dalo vlastne dalo povedať piatimi-šiestimi vetami. Programové vyhlásenie vlády ako jednu z najväčších priorít uplatňuje prioritu posilnenie úlohy štátu namiesto decentralizácie. V oblasti regionálneho rozvoja nedáva Slovensku žiadnu víziu. Absolútne nerieši, ako dospieť k zdravému rastu našich miest, ktoré majú práve, naopak, zohrávať v rozvoji Európy kľúčovú rolu a mali by byť aj našimi výkladnými skriňami. Rozvojovú agendu rieši v rozpore s európskym trendom a podmienkami Bruselu na čerpanie financií z eurofondov, a tým vystavuje Slovensko riziku nepreplatenia projektov. Táto politika nevedie k rozvoju, ale k úpadku regiónov. Štátom riadená politika rozvoja regiónov zlyhala a potrebuje zmeny. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda.
Ja len že vidím tu množstvo nových poslancov, chcem len pripomenúť, zajtra je posledný termín na odovzdanie majetkových priznaní, ešte stále ich všetky nemám, prirábate mi prácu. Tak mi, prosím vás, odovzdajte majetkové priznania, ak to je možné, aby sme sa potom nemuseli zbytočne stretávať na konaniach, aby sme nemuseli prispievať do štátneho rozpočtu pokutami z poslaneckých vačkov.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani ministerka, aj na výbore hovorili k tejto veci, ja som to mala tiež vo vystúpení, že treba sa ale zamyslieť nad mierou hĺbky tej kontroly v rámci tohto celého potravinového reťazca, pretože príliš veľkou kontrolou budeme v podstate viac-menej šikanovať našich výrobcov, a pritom finálne produkty, ktoré prichádzajú zo zahraničia, z Čiech, Poľska a podobne, tam sa kontroluje len ten finálny produkt. Ja by som vás poprosila, keby ste sa zamysleli nad touto nejakou logikou alebo rovnicou, že či naozaj je to správne, že našich budeme do nemoty tlačiť, kontrolovať, šikanovať, áno, nech aj nejaká kontrola, ale dať si to do programového vyhlásenia, že zameriame sa na nejakú hĺbkovú kontrolu, nezdá sa mi to celkom správne a spravodlivé, a pritom tých, čo sem dovážajú, budeme kontrolovať len ten finálny produkt. Mala by tu byť istá elementárna spravodlivosť a rovnosť na tom trhu. Potom sa nečudujme tomu, že na trhu chýbajú slovenské produkty, že naši prvovýrobcovia utekajú z trhu, pretože majú neúmerne veľké zaťaženie oproti tým cudzím, ktorí na trh tovar privážajú.

Ďakujem pani ministerke za objasnenie tohto termínu. Ja som tú Wikipédiu použil ako ilustráciu, pretože vychádzajúc z bežného významu tohto slovného spojenia, som začal teda uvažovať, že ako budeme kontrolovať ten planktón alebo tie baktérie, ktoré zvyčajne sú na začiatku toho potravinového reťazca. Takže ešte raz ďakujem za vysvetlenie.

Aha, dobre, super, super.
Tak, pán poslanec Hrnko, jasné, že agrosektor má aj iné úlohy, než len priniesť peniaze, ale to sa dá všetko zohľadniť predsa, keď sa robia analýzy návratnosti investícií do diaľnic, tak sa zohľadňuje nielen to, koľko peňazí z toho vyberieme, ale aj rozvoj tých regiónov, kam tie diaľnice pôjdu. Všetko sa to dá, len aby sa to robilo, aby sme to, tie rozhodnutia, nerobili len tak, ako nám napadne alebo ako sme to počuli včera od nejakých lobistov. No a to, že kačka a gágať, znova odkazujem na to, že v tom treťom sektore tie mimovládne organizácie majú svoju metodiku, vôbec ani takejto argumentácii podľa mňa tí ľudia ani, sú na inej frekvencii, toto by ani nepočúvali, že o gáganí a o kačkách. Ak chcete kritizovať, tak si rozoberte ich výstupy a môžete. A, dobre.
Pán poslanec Kamenický, to je seriózna faktická poznámka, beriem, áno, zmeny metodiky. Ale berieme nejaké čísla, keby sme vždy čakali, až sa dokončia všetky metodické úpravy, tak by sme nemohli nič porovnať, lebo aj roky dozadu sa mnohokrát ešte prepočítavajú na základe iných metodík. Čiže, áno, ja to beriem tú vašu poznámku, ale z toho grafu bolo vidno, že vláda tlačila ten sľub, že zníži deficit, pred sebou.
Pán Budaj, vám len, aj som asi zabudol aj ja na to, že červenou to má byť a ja som to mal... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja by som rada nadviazala na tú časť príspevku pána Jurzycu, ktorý hovoril o chýbajúcich analýzach. Ja si, práve naopak, myslím, že tu je opačný problém, že tu je až prílišné množstvo analýz. Tu je v každom sektore obrovské množstvo najrôznejších koncepcií, stratégií a materiálov, ktoré plánujú, programujú, len problém je ten, že ony navzájom vôbec nekomunikujú. Často sú to materiály do šuflíka, je to jednoducho rivalita sektorov. Lucia Nicholsonová to veľmi pekne vo svojom príspevku nazvala slovom "rezortizmus". Jednoducho tu dlhodobo chýba medzirezortná komunikácia a spolupráca, tu dlhodobo ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Tie analýzy sú, sú rôzne a navzájom teda nekomunikujú.
Čiže ja by som skôr povedala, že my sme krajina rôznych koncepcií a stratégií do šuflíka. Ale viem, ako si to myslel, samozrejme, chýba, chýba spätný pohľad, spätný pohľad, analýza dopadov týchto rôznych plánov, koncepcií, stratégií na zamestnanosť, na rozvoj regiónov a tak ďalej. To je kľúčové podľa mňa.

Eugen, vo svojom príspevku si vytiahol jednu stať, ktorá sa týkala energeticky náročného priemyslu, na ktorú som ja v tom svojom zabudol. V podstate v programovom vyhlásení sa píše o tom, že vláda bude klásť ten dôraz na ochranu takto energeticky náročnému priemyslu, a súčasne si sa opýtal, prečo nie je energeticky nenáročného alebo iného. Pár strán za tým sa píše zase čosi iné, je tam napísané "nová priemyselná politika nebude zameraná na poskytovaní subvencií energeticky náročným odvetviam, ale na podporu zavádzania inovácií, ktoré znižujú energetickú, materiálovú a emisnú náročnosť", čiže dve úplne odlišné konštatovania v jednom programovom vyhlásení. Naozaj krásny dôkaz toho, že sa jednalo o akýsi kompilát povedzme diplomoviek jednotlivých rezortov, ale ktoré nie sú veľmi dôsledne zosúladené.
A možno; ešte mám minútu; prečo tomu tak je. Tá prvá časť o tej podpore energeticky náročnému, tá je rozoberaná v bezpečnostnej politike alebo kapitole o bezpečnostnej politike a tá druhá v hospodárskej politike, tak asi preto.
Vďaka.

Ďakujem. Ja by som chcel zareagovať na tú časť príspevku pána poslanca Jurzycu, kde hovoril o poľnohospodárstve a Európskej únii, a možno poviem niečo, čo by mohlo zaujať aj pána poslanca Hrnka, lebo toto som ešte nehovoril a zároveň aj využiť šťastnú zhodu okolností, že tu máme pani ministerku.
A chcem sa spýtať na jednu vetu, ktorej nie celkom rozumiem a neviem teda, či pán Jurzyca alebo možno pani ministerka mi ju bude vedieť vysvetliť. Tá veta znie: "Dôslednou úradnou kontrolou celého potravinového reťazca vláda zabezpečí vysokú úroveň bezpečnosti potravín a dôveru spotrebiteľov prostredníctvom včasného a transparentného systému zverejňovania výsledkov kontrol". No, teda mňa zaujala tá možnosť úradnej kontroly celého potravinového reťazca, pretože potravinový reťazec, napríklad podľa toho, čo píše Wikipédia, je "abstraktný pojem označujúci rad jedincov, populácií alebo ekonomických gíld, ktoré z hľadiska ekológie výživy vykazujú vzájomnú energetickú závislosť (napr. planktón, rybičky, ..., odumreté lístie, chvôstoskoky, dravý hmyz, ..., zelené rastliny, kravy, ...) Jeden organizmus umrie na úkor druhého ako jeho potrava a postupne to takto pokračuje a vzniká reťazec." Existujú tri základné druhy reťazcov: pastiersko-koristnícky, parazitický a dekompozičný.
Takže toto zodpovedá aj tak mojej predstave o tom, čo je to potravinový reťazec, tak sa chcem spýtať, že čo znamená to slovné spojenie "dôsledná úradná kontrola celého potravinového reťazca", lebo mne to teda jasné nie je. A teraz, že či len teda je to vec nejakej mojej nevedomosti, alebo tá formulácia nie je úplne najšťastnejšia.