Videokanál klubu

Ďakujem. Pán poslanec Lipšic hovoril, že vládna koalícia, ministri, vládni poslanci nereagujú na kritiku. No, ja sa obávam, že je to ešte horšie. Ja som myslel, že programové vyhlásenie a rozprava o ňom má byť dialógom medzi vládnou koalíciou a opozíciou, kde vládna koalícia využije tento priestor na to, aby predstavila svoje zámery, hovorila o nich, prezentovala sa, vysvetľovala to poslancom, vysvetľovala to voličom. A, áno, aj odpovedala na výhrady, ktoré zaznievajú z úst opozičných poslancov. A nevravím, že sa to vôbec nestalo. Vystúpili aj niektorí členovia vlády, aj niektorí koaliční poslanci, ale vzhľadom na dĺžku tej rozpravy a vzhľadom na dôležitosť toho dokumentu, ktorý budeme o chvíľu schvaľovať a hlasovať o ňom. ich bolo ako šafranu. Akoby ich to ani nezaujímalo. Že stačí, že sa opoziční poslanci vyrozprávajú a my si to aj tak potom schválime tak, ako chceme.
To bolestínstvo, ktoré zaznieva v reakciách vládnej koalície a o ktorom pán poslanec Lipšic hovoril, vnímam veľmi silne aj ja, už som tu o tom tiež hovoril, a vnímam ho nielen vo vyjadreniach predstaviteľov vládnej koalície, ale teda najmä vo vyjadreniach predstaviteľov MOST-u a SIET-e, a niekedy mám z toho takmer taký pocit, akoby oni, ale aj ich sympatizanti mali dojem, že my ešte stále sme koaliční partneri v rámci Radičovej vlády alebo sme spolu v opozícii proti prvej či druhej Ficovej vláde. Nie. Nie je to tak. Vy ste teraz súčasťou tretej Ficovej vlády. Zvykajte si na to, že vás budeme kritizovať.

Ďakujem pekne, tri poznámky, pokiaľ stihnem.
Pán kolega Lipšic, ja som stále rozmýšľal, že čo mi vadí na tých sporadických vystúpeniach drvivej väčšiny predstaviteľov vládnej koalície, aj u poslancov, aj u ministrov, a páni Procházka, Maďarič, predtým Danko, ale aj viacerí iní, sa tu všetci doslova vyplakali. No, vážení, ale keď ste takí ufňukaní a keď vás boli každé bobo, tak ste sa nemali hrabať ani do parlamentu, ani do exekutívy. Tak ste vôbec nemali ísť do politiky, ale sa živte niečím iným. Pretože ja sa desím toho, že takýto slabosi, ktorí nedokážu zniesť ani tvrdé slová, tak majú mať zodpovednosť za štát. To je prvá poznámka.
Po druhé, takisto je pre mňa veľmi tristné poznanie, že aj nová vládna koalícia blokuje výbory, ktoré sa zaoberajú kauzami. Prosím vás pekne, to, že to robia smeráci, tomu sa nikto nemôže čudovať, lebo to je strana plná zbabelcov, oni tie výbory budú vždy blokovať. Ale to, že na to nabehli aj poslanci vládnych strán SIEŤ a MOST, no tak to vám veľmi pekne gratulujem v tom vašom boji proti korupcii. Nerobte to, neblokujte tie výbory. Nevysvetlíte to ani voličom a ani sa to nepatrí.
A tretia poznámka sa týka toho, že si hovoril, že minister vnútra nevystúpi v rozprave, lebo by mohli naňho reagovať, že je zbabelý a že nemá odvahu, nesúhlasím. To nie je tak. On je arogantný a má to na háku, taká je pravda, nie to, že by bol zbabelý, preto nevystúpil nikdy v rozprave, obzvlášť keď dnes má možno úplne inú robotu, on špekuluje nad tým, jak vyintrigovať kolegu Pellegriniho a uchopiť to tu celé. Taká je pravda a to si treba otvorene povedať, nie je to o žiadnej zbabelosti.
Ďakujem pekne.

Asi sa už budem opakovať po mojich predrečníkoch, ale, pán Procházka, vaše vystúpenie bolo, bolo košaté, plné obrazov, filozofických úvah, ale pre mňa sa zlialo do jedného obrovského salto mortále, ktoré, rečníckeho, rétorického salto mortále, ktoré ste museli urobiť, aby ste si nielen pred svojimi voličmi, ale možno aj sám pred sebou ospravedlnili, že ste vošli do chomúta strany SMER - SD.
Neverím, že si naozaj myslíte, že s Robertom Ficom niečo urobíte, že niečo dokážete, či už v oblasti ekonomiky, alebo v boji proti schránkovým firmám, proti korupcii, alebo žeby sa práve vďaka vám nebodaj na Slovensku dosiahol nejaký pokrok pri zavádzaní kompetentnej a efektívnej verejnej správy, ako ste povedali. Ak si to naozaj myslíte, tak sa obávam, že sa mýlite, skôr si myslím, že ste podľahli nejakému sebaklamu, že budete mať v tejto vláde nejaké slovo. Lebo celé Slovensko dnes vidí, že ste spolu s kolegami z ďalšej, predtým opozičnej a dnes už vládnej strany, ktorí rovnako ako vy zradili svojich voličov, dali dobrovoľný súhlas poslúžiť Robertovi Ficovi a jeho vláde iba ako rohožka pre očistenie zašpinených topánok na ceste za jeho vlastnými mocenskými cieľmi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Rado, dve faktické poznámky v tejto faktickej k tomu, že Radičovej vláda neuviedla čísla v časti školstvo ani tak, ako súčasná vláda v programovom vyhlásení.
Prvá poznámka. Ťažšie sa ráta v čase, keď vláda zdedí deficit 7,9 % HDP, v čase, keď ekonomika poklesne o viac ako než 5 %, než v čase, keď sa ekonomika nachádza v stave po 6. roku hospodárskeho rastu. To je tá prvá faktická.
Druhá faktická je, že dnes sa s číslami narába oveľa lepšie než vtedy. A to aj preto, v oblasti školstva, že diskutujúci sú vybavení informáciou o tom, aký je rozdiel medzi platmi učiteľov v zahraničí a vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi v zahraničí a tento rozdiel dokážu porovnať s rozdielom platov učiteľov a vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku. To je číslo, ktoré sa nachádza v OECD publikácii "Education at a Glance".
Nebolo tam v roku 2007, teraz to ukazujem (rečník zobral do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu), v našom riadku za Slovensko Ficova druhá vláda, pardon, prvá vláda uvádzala len M, posielala M, to znamená missing data, v roku 2007 to nebolo, v roku 2008 to nebolo, v roku 2009 to tiež nebolo, ani v roku 2010. Až v roku 2011 sa to v tejto štúdii objavilo, lebo v 2010 sme potom dali my, hoci sme až v lete sa dostali k vláde, aby sa debata viedla okolo čísel.

Pán poslanec Procházka, hovorili ste dlho, hovorili ste o ničom. Vaše vystúpenie ste sa snažili viesť v historickom kontexte v snahe legitimizovať váš vstup do vlády Fico 3. Ale cením si vašu odvahu vystúpiť. Očakávala som, že budete konkrétny. Nesklamali ste a opäť to bola reč politika, ktorý má nohu vo dverách, aby jedného dňa mohol povedať, že to, čo povedal, a to, čo urobil, vlastne nepovedal a neurobil.

Ja sa nebudem opakovať po kolegoch, určite viaceré tie smutné príbehy, ktoré tu odzneli, by sa hodili možno ako komentár k tomu, čo povedal pán Procházka vo svojom príspevku. Ale otočím to predsa len aj trošku pozitívne, treba hodnotiť to, že sa pán Procházka veľmi otvorene a jasne prihlásil k našej zahraničnopolitickej orientácii, pretože to tiež prestáva byť móda a podobne, ako som to spomínal v prípade pána Drobu. Takže minimálne za to mu patrí vďaka.
A budem veľmi úzko sledovať, ako sa strana SIEŤ bude profilovať aj v zahraničnej politike, pretože doposiaľ sme zatiaľ, odkedy sa stali súčasťou vládnej koalície, nemali možnosť počuť z ich strany takmer žiadne východisko v tejto veci.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán Procházka tu nie je, hej, naozaj prečítal a zdrhol, dobre, to chápem, chcela som mu do očí, no ale tak snáď počúva.
Ja ani neviem presne, pán Procházka, čo ste hovorili, ale vlastne je to jedno, lebo to, čo poviete, v podstate nemá veľkú hodnotu. Ťažko sa mi to už totiž berie vážne. Nejak mi to moje podvedomie cez všetku tú snahu stále dokola a veľmi nahlas opakuje, aha, hýbu sa mu pery, určite klame.
Ja keď vás vidím, stále rozmýšľam, ako sa vám ráno vstáva, ako sa vám pozerá ľuďom do očí, ako sa medzi nami cítite. Započula som niečo o správnych ľuďoch, ale tých správnych ľudí ste vy sklamali. Tí správni ľudia sú občania, tento národ, aj ja som jeden z tých ľudí. Pamätám si, ako som vám verila a tešila sa z vás, aj ako som sa cítila, keď som zistila, že ste to na nás celú dobu iba hrali.
Najväčšia škoda je, že ste ľuďom zobrali obrovský kus nádeje a to napravíte veľmi ťažko. Ale po prečítaní programového vyhlásenia vlády sa mi zdá, že vám je to aj tak jedno, vy už ste sa ani nesnažili. Veď už to nejak dožijete do konca, veď to nie je zrejme ďaleko, tak nech sa páči, dožite, ale ťažko už odídete so cťou. A pre mňa je česť jedna z najpodstatnejších vlastností dobrého politika a skutočného chlapa. Zrejme som od vás čakala priveľa, ak som chcela, aby ste presne takýmto človekom boli. Škoda, že ste ním nechcel byť aj vy sám, škoda.
Chcela som vám iba úprimne povedať, ak vám to náhodou ešte nikto nepovedal do očí, veľmi ste ma sklamali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán Procházka, ak idete bojovať proti korupcii s Robertom Kaliňákom a s Robertom Ficom, tak všetky ďalšie slová sú prakticky zbytočné. To proste nejde. To je to isté, ako keby ste chceli s Breivikom alebo Charlesom Mansonom zachraňovať ľudské životy. Takže úplne zbytočne nám tu čítate nejakých deväť protikorupčných opatrení z programového vyhlásenia vlády.
Vy ste dnes povedali, dôležité je, aby sa ľudia mali o štyri roky lepšie ako teraz, ale vy ste tú možnosť tým ľuďom na Slovensku vzali hneď na začiatku a urobili ste presný opak. Budú sa mať horšie. Už teraz sa majú horšie, a to ste len dva mesiace pri moci. A pozrite sa, ako kontinuálne pokračujú obrovské kauzy a vy sa len prizeráte, len mlčíte.
Hovoríte mi z duše, keď hovoríte, že je zlé, keď sa pravidlá nedodržiavajú, keď neplatia rovnako pre každého. Súhlasím. Mali by platiť a mali by sa dodržiavať. Ale, pán kolega, základné pravidlo je dodržať vlastné slová a dodržať vlastné sľuby. Ak zlyháte v tejto kruciálnej otázke, tak ste zlyhali úplne vo všetkom.
Mne sa veľmi nepáči, že vy osobne aj podpredseda Národnej rady Béla Bugár ste sa stali naozaj terčami veľkých verbálnych útokov, agresívnych útokov, častokrát až fyzických nejakých vyhrážok. Myslím si, že toto nie je správne. Myslím si, že ľuďom treba odpúšťať. A ja si skutočne želám, aby vám ľudia odpustili, pretože musíme odpúšťať, ale nesmieme zabúdať. A ja pevne verím, že vo vašom prípade vám bude odpustené, ale nebude zabudnuté.
Ďakujem pekne.

Chcem poďakovať všetkým, ktorí na mňa reagovali, aj kolegom z SaS, taktiež pánovi kolegovi Budajovi.
K pánovi Kollárovi poviem toľko, že ďakujem za ten úvod, ale po tom, čo ste povedali, tak ako sa asi môžu cítiť teraz naši spoloční gay kamaráti, keď si vypočuli, čo ste povedali.
A Peter Pčolinský to isté. Keď ste sa ma pýtali, že či ste extrémista, tak podľa toho, čo ste povedali, tak ste brutálny extrémista. A čo sa týka rodiny, tak nemyslím si, že rodina je len to, čo ste vy popísali. Rodina je pre mňa aj rozvedená matka, ktorá vychováva tri deti. Rodina je pre mňa aj vdovec, ktorý sa stará o svoje dieťa, lebo sa mu zabila žena. To je tak isto pre mňa úplne rovnaká a rovnako kvalitná rodina. A rodina je dokonca pre mňa aj 80-ročný brat a sestra, ktorí sa doopatrovávajú navzájom, lebo sa už nemá kto iný o nich postarať.
Takže nezabudnite na to, že fakt nežijeme v 19. storočí. Je rok 2016 a tieto názory ma rozosmutňujú, že existujú v tejto snemovni od ľudí, ktorí sú natoľko inteligentní a sčítaní, aby mohli chápať, koľko je dva a dva.
Ďakujem. (Potlesk.)

Starý, dobrý Štefan Kuffa, poviem tak, sa nám tu namnožil s oveľa teda írečitejšej podobe. Možnože keby, Juraj, si navrhol, že registrované partnerstvá budú možné v neobmedzenom počte a v zásade bude normálne rozoznávať deti podľa ich matiek, tak by bolo oveľa jednoduchšie nájsť pochopenie pre takýto návrh. Namiesto toho sa stalo presne to, čo som čakal, že sa stane. Zbytočné, plytké klišé, strašenie odoberaním detí, ktoré človek by čakal len na pochybných konšpiračných stránkach, a preväzovanie abnormálnych úchyliek, v ktorých sú zneužívané deti alebo sú zneužívaní aj dospelí ľudia, s normálnym klasickým a uznaným sexuálnym správaním, ktoré len je iné ako heterosexuálne.
Od vlády, v ktorej sú európski sociálni demokrati, a strany, ktorá o sebe hovorí, že zastupuje menšiny, by som očakával, že registrované partnerstvá v nej budú nutné minimum. Nie niečo, na čo ich máme presviedčať. Že to tam bude jednoducho napísané, že, áno, ideme do 21. storočia a že prvá vláda by sa hádala s tými kuvičími hlasmi, ktoré sme teraz počuli, z 19. storočia prichádzajúcimi, a nemusela by to robiť opozičná strana. Bohužiaľ, sme sa dostali do situácie, že to stále nie je automatické, a ďakujem veľmi pekne, že si to v rozprave k programovému vyhláseniu vlády pripomenul.