Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci. Od svojho prvého momentu pobytu v parlamente som vždy tvrdil, že ľudia sú si rovní z ústavy. Preto som napríklad roky oponoval nerovnomernému financovaniu cirkevných, súkromných a štátnych škôl, pretože som sa domnieval, že či sa Jožinko naučí abecedu a kráť v súkromnej, cirkevnej alebo štátnej škole, je to jedno, je občanom Slovenskej republiky a ako taký má nárok na rovnaký prístup.
Toto je presne to isté. Z hľadiska rovnosti pred ústavou malého Jožinka, dvojročného, je absolútne primerané a spravodlivé, aby bol štátu hoden rovnakú sumu. Jeho matka sa slobodne môže rozhodnúť, či bude možno skromnejšie žiť len z mužovho platu a z týchto peňazí a vychovávať svoje dieťa. Netreba byť sociálny inžinier, ako sa tu predo mnou vyskytla rada, že modernejšie je dať ho do jaslí. To je vec rozhodnutia. Modernosť nie je garancia. A naopak, matka, ktorá ide do práce, iste niečo zarobí a doplatí rozdiel k drahším jasliam, lebo za 280 veľmi ťažko zoženieš jasle, ale je to opäť slobodné rozhodnutie. Záverom toho celého je to, že ten dvaapolročný či dvojročný Jožinko nám musí byť, keďže je rovnaký ako ten druhý, hoden presne tie isté peniaze. A ak existuje nerovnosť dvoch Jožinkov rovnakého veku občanov Slovenskej republiky, je to podľa mňa predovšetkým protiústavné a aj nemorálne.

Ja ďakujem všetkým za konštruktívnu diskusiu, ktorá je svedectvom toho, že veľa poslancov v tejto sále, veľa poslankýň v tejto sále má úprimný záujem o postavenie rodín našej spoločnosti, mladých rodín. Má úprimný záujem, aby sa rodinám pomohlo, či je to budovaním predškolských zariadení, či je to podporou možno súkromných predškolských zariadení. Ale súhlasím s pani predkladateľkou, v tejto diskusii sa sústreďme najmä na postavenie rodín s malými deťmi, kde nie je už materská, kde je matka s dieťaťom jednoducho doma, príjem chýba, matka sa rozhodla starať o dieťa, tak u nás uvažuje veľmi veľa rodín. A mnohé rodiny si skrátka nemôžu dovoliť uvažovať, jednoducho musia dokázať prežiť, prežiť pri takto nízkej podpore, kde, teda znova zdôrazňujem, už štvrtý rok po sebe výška týchto príspevkov stagnuje. Nemení sa, nemení sa. Je to hanba, akým spôsobom sa pristupuje zo strany vlády k mladým rodinám.
Takže vyzývam znova aj v tejto svojej faktickej poznámke poslancov, všetkých stopäťdesiatich, aby zahlasovali za túto novelu. Ak tak koaliční poslanci neurobia, pretože koaličná zmluva ich nepustí, tak ich poprosím, aby v rámci svojej vládnej kompetencie tlačili na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby urýchlene oni prišli s legislatívnou iniciatívou a aby sa rodičovské príspevky zvýšili, zvýšili sa aj prídavky na deti. Ak sa tak nestane, od 1. januára 2017 naďalej bude rodičovský príspevok na výške smiešnych 203 eur 20 centov. Z toho sa skutočne v prípadoch mnohých rodín vyžiť a vychovávať zodpovedne deti nedá.

Ďakujem pekne. Neodkloním sa od témy, ale trošku ju rozšírim, s dovolením. Vzhľadom na to, že reagujem teda na vystúpenie Joža Mihála, ktoré bolo teda jedno z tých jeho bravúrnych z viacerých pohľadov, chcem zvýrazniť to, ako vlády Roberta Fica pristupujú k dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Tak, tak v roku 2012 prijali reformu, ktorá znížila rast dôchodkov dlhodobo. Tým pádom sa zvýšila udržateľnosť našich verejných financií, dlhodobá, a tým pádom mohli viac rozdávať. Niekoľko rokov rozdávali, minulý rok 737 mil. eur bolo vybraných navyše a tie sa rozdali. No, a nakoniec sa znova zvýšia dôchodcom tie dôchodky a budeme mať späť neudržateľné verejné financie a rozdané peniaze. Pozor na to!
Ďalší príznak toho nestarania sa o dlhodobé verejné financie a o dlhodobé perspektívy Slovenska je to, že naozaj to, čo tu hovoril Jožo Mihál, štyri roky sa nezvyšovala podpora rodín s deťmi. A presne, ako tu aj ďalší hovorili, bude to chýbať. V demografii to bude chýbať. A ten dôvod je jednoducho ten, že to budú deti, ktoré budú zaujímavé z hľadiska verejných financií až po voľbách. Preto sa nepodporujú.
A tretí bod je ešte tá výstavba škôlok. Naozaj, tam je tiež pekne vidno, ako tá vláda uvažuje. Nie je to systémové opatrenie. Sem-tam sa nejaká škôlka postaví. Dajme ľuďom s deťmi viac peňazí a tie škôlky za nimi prídu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa predkladateľka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, tento návrh, ktorý ste predložili, považujem za veľmi dôležitý a za veľmi vhodný na to, aby sa otvorila diskusia v parlamente o tom, ako má vyzerať politika štátu, pokiaľ ide o podporu rodín, zvlášť rodín mladých s malými deťmi. Ja, ak dovolíte, budem možno vystupovať trošku dlhšie a najskôr v úvode popíšem súčasný stav a popíšem aj pozíciu, ktorú má SaS, a návrhy, ktoré má strana Sloboda a Solidarita.
Súčasný stav je nasledujúci: Začnem rodičovským príspevkom. Rodiny majú nárok na rodičovský príspevok v zásade vo výške 203 eur 20 centov dnes, pokiaľ majú dieťa vo veku do troch rokov, výnimočne až do šiestich, pokiaľ je dieťa zdravotne postihnuté. Ak ide o dvojičky alebo, nebodaj, trojičky, tak tam je ten rodičovský príspevok o istú sumu vyšší, ale to je len špecifická situácia niekoľko málo rodín. To je prvá vec.
Druhá, rodiny majú nárok na prídavok na dieťa, teraz neviem, či poviem z hlavy presne, 23 eur a plus-mínus 50 centov na jedno dieťa, v závislosti od počtu detí. Čiže 23,52, tuším, to je dnes, rodičovský príspevok. Pokiaľ je dieťa nezaopatrené, čiže tam nie je rozhodujúci vek, tri roky alebo šesť rokov, ale tento rodičovský príspevok sa poberá v zásade až dovtedy, pokým dieťa nedoštuduje na vysokej škole.
Ďalšou formou podpory je daňové zvýhodnenie v podobe daňového bonusu, to znamená, rodič platí fakticky nižšie dane. Tu je suma 21 eura 41 alebo 42 centov mesačne na jedno dieťa. Je to spojené s filozofiou prídavku na dieťa, čiže táto daňová výhoda, daňový bonus sa poskytuje, až pokiaľ dieťa nedoštuduje.
Ďalšou formou podpory je podpora zo systému sociálneho poistenia vo forme materského. Pozor, materské sa poskytuje len tej osobe, ktorá splní pomerne prísne podmienky, pomerne prísne podmienky, ktoré v súčasnosti, podľa toho, ako to prebieha, spĺňa približne polovica rodičov, teda najmä matiek a len ten, zhruba polovica matiek má na tento materský príspevok, materské, nárok. Ten sa poskytuje v zásade tridsaťštyri týždňov, čiže v prepočte je to zhruba osem mesiacov. A poskytuje sa vo výške 70 % predchádzajúceho hrubého príjmu, keď to poviem zjednodušene. Chcem upozorniť, tí, čo nevedia, na materské má nárok matka dieťaťa pred a po narodení dieťaťa po dobu tých ôsmich mesiacov, pokiaľ spĺňa podmienky, je nemocensky poistená, bola nemocensky poistená aspoň 270 dní v predchádzajúcich dvoch rokoch, ale na materské má nárok následne aj otec dieťaťa, ak je nemocensky poistený, ak bol dva roky dozadu poistený aspoň 270 dní s tým, že otec dieťaťa de facto môže ísť na materskú svoju v období, kedy matka skončila materskú, čiže približne vo veku pol roka dieťaťa a môže si tú svoju materskú čerpať v období, pokiaľ dieťa nedosiahne vek tri roky. Otcova materská je v zásade v rozsahu 28 týždňov, to znamená 6 mesiacov, čiže ak obidvaja rodičia pracujú alebo pracovali, tak najskôr si osemmesačnú materskú vo výške 70 % príjmu čerpá matka, po nej, ak má záujem, môže si materskú v rozsahu šiestich mesiacov čerpať otec takisto vo výške 70 % svojho predchádzajúceho príjmu.
Čiže toto sú tie zásadné základné piliere, na ktorých stojí štátna podpora rodinám. Samozrejme, sú to aj ďalšie špecifickejšie formy pomoci, ako napr. príspevky pri náhradnej starostlivosti, ale tie sa týkajú len špecifických prípadov a nebudem o nich hovoriť.
Samozrejme aj mladé rodiny častokrát padajú do systému sociálnej siete, sociálnych dávok, pokiaľ rodina nemá takéto príjmy ani príjmy z nejakých pracovných, zárobkových aktivít, spĺňa podmienky v zásade teda v tom, že je tu nízky príjem, atď., tak dostáva ešte určité sumy dávok v hmotnej núdzi, ale to tiež nepovažujem teraz za zásadné v tejto diskusii.
Diskusia je teda o tom, či rodičovský príspevok vo výške momentálne 203,20 je adekvátny tomu, čo by vlastne rodina potrebovala. Špecifickým problémom sú osamelé matky, ktoré ak majú vyžiť z 203 eur 20 a z prídavku na dieťa 23 eur, ak tie deti sú povedzme dve, tak ten príjem je na úrovni 250 eur mesačne, tá matka nepracuje, čiže nejaké daňové výhody nebudeme riešiť, čiže skutočne spadá do, zrejme do sociálnej siete, kde ešte pár eur pribudne zo sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi, ale jednoducho takáto rodina, osamelá matka, jedno, dve, dieťa musia prežiť, musia prežiť oficiálne z príjmu na úrovni niekde okolo 250, 260 eur, a to sa bez pomoci okolia, rodiny, príbuzných, známych jednoducho, jednoducho nedá, to nie je jednoducho možné. Uvedomme si, že nehovoríme o nikom inom, ako o matke, ktorá má malé dieťa, malé dieťa alebo malé deti. Takže to je, tam je to veľmi, veľmi vypuklé.
No, ale aby som ešte pripomenul, zabudol som povedať, príspevok na starostlivosť o dieťa, ten sa poskytuje takej rodine, kde rodičia pracujú, dieťa je vo veku troch rokov. Dieťa je umiestnené v nejakom zariadení alebo sa oň stará opatrovateľka, tak vtedy vlastne štát vo forme príspevku na starostlivosť o dieťa, prepláca vykázané náklady na tú starostlivosť, čiže poplatok v tom predškolskom zariadení alebo opatrovateľke, do maximálnej výšky 280 eur mesačne. Ak to dieťa je v súkromnom zariadení alebo u opatrovateľky, maxima, a druhá vec, pozor, to ste nepovedali, tak ja to dopĺňam, maximálne 80, len 80 eur, ak to dieťa je v zariadení obecnom, resp. štátnom.
Čiže, pozor, tá výška, o ktorej ste hovorili, že nie je jednotná, ona v troch bodoch vlastne nie je jednotná. Ešte raz, rodičovský príspevok 203, ak teda zanedbáme, že je vyšší pri dvojičkách. Po druhé, príspevok na starostlivosť o dieťa v súkromnom zariadení, ktorý môže byť do výšky 280, čiže on nemusí byť presne 280, to môže byť aj menej, keby tá škôlka bola lacnejšia. No v praxi je to naozaj tých 280 dnes. A po tretie, je to príspevok na starostlivosť v obecnom zariadení, ktorý je maximálne 80 eur. A to sme, tú nerovnosť sme tu už v posledných dňoch kritizovali, prečo je to takto.
Pani kolegyňa, vo faktickej poznámke veľmi som s vami súhlasil, potichučky, keď som vás počúval, áno, treba podporovať, treba podporovať rodinný tím, že sa bude budovať viac zariadení pre malé deti škôlok, jasiel a pod., tých miest je nedostatok, tých zariadení je veľmi málo. Súhlasím s vami a my v SaS navrhujeme takú cestu, aby, a pozor teraz, pani kolegyňa, možno nebudete súhlasiť, aby sa ten príspevok na starostlivosť z 280 eur o niečo zvýšil, nie zásadne, možno na 300, možno na 320 eur, ale zároveň, zároveň, a to je dôležité, aby sa poskytoval aj pri deťoch starších ako dva roky. To znamená troj-, štvor-, päťročných, lebo práve tam je jednoznačná potreba toho, aby dieťa bolo v zariadení, keďže vtedy už skutočne matky v drvivej väčšine prípadov pracujú a majú problém s umiestnením dieťaťa. Tých zariadení je málo, súkromné sú drahé. Čiže je potrebné, aby sa ten príspevok na starostlivosť prekonfiguroval v tom zmysle, aby sa poskytoval vo vyššom veku dieťaťa, nielen do troch rokov. A samozrejme, keď sa vrátime k tým obecným zariadeniam, no ony keď teraz vlastne môžu kalkulovať, že teda môžu touto formou dostať od rodičov akože zadarmo 80 eur, tak príliš nenakalkulujú, pretože výsledkom je to, že tie zariadenia vlastne dotujú z rozpočtu obce. A ktorá obec je natoľko bohatá, aby mohla takýmto spôsobom dotovať všetky deti, ktoré by sa do tohto zariadenia rady, teda ktorých by radi rodičia prihlásili.
Čiže tam to jednoducho nie je dobre nastavené a v tom sa treba zamyslieť. To, že štát investuje desať miliónov ročne do výstavby obecných alebo štátnych škôlok, to je, ako ja hovorím, psovi mucha. Predstavte si, čo už len postavíte za desať miliónov? Nechcem tu sa vracať k pánovi Bašternákovi, čo on dokáže postaviť za desať miliónov, ale je to možno pár bytov v Bonaparte, ale tým naozaj škôlky po celom Slovensku nepostavíte. To je málo. Cesta je podpora napr. súkromných zariadení cez príspevok na starostlivosť. Ja mám malé dieťa, teda dve malé deti a takisto to vnímam na vlastnej koži. Keď chodíte po našom regióne, a ten môj región je región Pezinok, Slovenský Grob, Grinava, tak vidíte, vidíte, ako vám pred očami vyrastajú malé súkromné zariadenia takého skôr komunitného typu, kde majú desať, pätnásť detí, kde si nejaká mladá žena, ktorá si to celé prešla, povedala, že začne poskytovať túto službu vo svojom okolí verejnosti, a vytvárajú takéto malé mikrozariadenia. A ak by ten príspevok na starostlivosť o dieťa, bol trošku štedrejší a poskytovaný aj v tom veku tri, štyri, päť rokov dieťaťa, tak by takéto zariadenia, ktoré aj tak rastú, rástli s ešte väčšou rýchlosťou a nemusí štát stavať vôbec nič. Ľudia si to vyriešia, ten akýsi, prepáčte za pojem, trh vyrieši úplne sám.
Ono to aj funguje. Viete, ako to funguje? Funguje to napr. tak, že keď tam majú dvojročné dieťa, kde teda je možné čerpať tých 280 eur, tak ten poplatok za dvojročné dieťa je jednoducho 280 eur a poplatok už za trojročné dieťa, ak ten príspevok už nie je, je nižší. Skrátka a dobre, je to, je to trošku zvláštne a trošku pokrivené, ale to prostredie sa správa tak, ako pokrivené sú naše zákony, bohužiaľ. Čiže skúsme to potom niekedy napraviť.
No a ešte jedna poznámka k tým financiám. To tu nezaznelo a ja to chcem veľmi dôrazne teraz vlastne povedať. Poprosím, rodičovský príspevok 203 eur, prídavok na dieťa 23 eur, daňový bonus 21 eur už tri roky po sebe stagnuje, stojí to na rovnakej výške. Prečo? No preto, lebo legislatívne je to naviazané na potenciálne zvyšovanie životného minima a životné minimum sa už tri roky nezvyšovalo, čiže tieto tri príspevky pre rodiny sú tri roky zafixované na rovnakej výške. A neviem, či viete, ale k 1. 7., teda o dva týždne, by sa malo zvyšovať znovu, každoročne sa takto tento proces odohráva. K 1. 7. by sa malo zvyšovať životné minimum, tým pádom by sa mali tieto tri formy podpory rodín zvyšovať. Lenže, ako to bude? Ak neviete, životné minimum sa znova zvyšovať nebude ani o cent. Čiže z toho vyplýva, že tieto tri formy podpory, rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, daňový bonus, sa k 1. januáru 2017 znova nebude zvyšovať ani o jeden jediný cent.
Chápete to? Viete to vysvetliť mladým rodinám, prečo sa im nezvyšujú tieto dávky, tieto príspevky? Znova sa im to nebude zvyšovať ani o cent. Prepáčte, ale keď sa pozrieme na dôchodcov, keď sa pozrieme na dôchodcov poberajúcich dôchodok, tak dôchodky sa im valorizujú, naposledy to bolo euro 90, veľmi, veľmi mizerne, prakticky skoro nula. Euro 90, čo si o tom pomyslíte? Vláda, vláda opakovane hovorí o tom, že s tou valorizáciou treba niečo urobiť. Dobre. Čiže chystá sa projekt, chystá sa zmena zákona, podľa ktorého sa majú dôchodky zvyšovať najmenej, ak som to dobre zachytil, opravte ma, ak sa mýlim, najmenej o 2 % ročne. Čiže vláda chce vlastne garantovať dôchodcom, aj keď životné minimum nerastie, aj keď inflácia je záporná, vláda chce garantovať dôchodcom rast ich dôchodkov najmenej o 2 % ročne. Čiže pri priemernom dôchodku niečo vyše 400 eur to bude garantovaných najmenej 8 eur a niečo. Takže fajn, vláda sa chce takto venovať a postarať o dôchodcov.
Dobre. Prosím vás, prestaňme konečne pozitívne zvýhodňovať dôchodcov a poďme pozitívne zvýhodňovať aj mladé rodiny. Ak neprijmete návrh pani poslankyne, alebo iným návrh zo strany opozície, tak poprosím, tlačte na vládu, tlačte na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Richtera a jeho aparát, aby tak ako sa zaujímajú o situáciu dôchodcov, sa zaujímali aj o situáciu mladých rodín a aby došlo zmenou zákona, lebo cez to životné minimum to nedosiahneme, aby došlo zmenou zákona k zvýšeniu tých dávok, ktoré patria mladým rodinám. Čiže nielen to, čo sme si prečítali v programovom vyhlásení, že niekedy o tri roky sa bude zvyšovať materská, ale aby sa zvyšovali tieto príspevky, ktoré sa týkajú prakticky všetkých rodín. Ak sa nič neudeje, tak upozorňujem ešte raz, štvrtý rok po sebe, zostanú tieto formy podpory mladých rodín zafixované na rovnakej úrovni. Tam jednoducho treba ísť do zmeny zákona.
Prosím vás, ak neprijmete tuto tento návrh, buďte iniciatívni vy ako vláda a navrhnite niečo, urobte niečo. Ja osobne sa veľmi rád pridám aj pomôžem, poradím, ale hlavne ako poslanec budem hlasovať za to, aby vládny návrh o zvýšení rodičovského príspevku o zvýšení prídavkov na deti, o zvýšení materskej, o zvýšení daňového bonusu, aby prijatý bol aj mojím hlasom, respektíve hlasom opozície.
Finančné dopady, netrúfam si hovoriť presné čísla, naozaj nie. Nechytajte ma, prosím, za slovo, odhadujem. Rodičovský príspevok dnes poberá plus-mínus 150-, 160-tisíc poberateľov, 140, dokonca, 140... Pardon? Takže máme, myslím, presné číslo, 143-tisíc poberateľov. Ak tento návrh by prešiel, tak to bude znamenať plus-mínus necelých tisíc eur ročne na jedného. No keď to teda prenásobíme, dostaneme sumu 131 mil. ročne, ktoré by to stálo. No, 131 mil. ročne je dosť veľká suma, samozrejme. Len zase, keď to porovnám s dôchodcami, na vianočných príspevkoch sa každý rok vyplatí okolo 80 mil. eur. Táto valorizácia, o ktorej som pred chvíľou hovoril, že teda bude garantovaná valorizácia o tých 8 až 9 eur dôchodku zmenou zákona, tak to vlastne znamená, že dôchodcom sa garantovane pridá okolo 100 eur, okolo 100 eur za rok takto zmenou zákona. Keď to prepočítate, teraz neviem, či sa to bude týkať aj invalidných dôchodcov a ako, ale starobných je vyše milióna. Keď ste počúvali včera pána generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, tak ten to hovoril. Čiže to je suma okolo 110, možno sa mýlim, miliónov, ktoré pôjdu na zvyšovanie dôchodku, hoci by podľa platnej legislatívy nemuseli ísť, ale pôjdu, hej. Čiže to je porovnateľná suma, o ktorej hovoríme tu pri návrhu pani poslankyne na zvýšenie rodičovského príspevku na 280 eur.
Ďalej chcem upozorniť na ešte jednu pikantériu, ktorú si nájdete, keď si pozriete spätne včera účtovnú závierku Sociálnej poisťovne. Fond nemocenského poistenia, na ktorý sa skladáme pod nemocenskými odvodmi a z ktorého sa vypláca materská najmä, tam je prebytok 120 mil. eur, 120 mil. eur je prebytok na nemocenskom poistení, ktorý by mal ísť formou materskej napríklad, teda najmä materskej mladým rodinám, ale nejde. Ide to na dôchodky, ide to na dôchodky jednoducho. My sa tu tvárime, že tu máme nejaké fondy, ale to ide na dôchodky. Tam je vlastne suma 120 mil., ktorá sa dnes presúva na dôchodky. Opakujem, ja nechcem závidieť dôchodcom 400-eurové dôchodky alebo 300-eurové, ani náhodou. Ale ak tu je niekto poškodený naším sociálnym systémom, tak sú to mladé rodiny. Tam je zdroj 120 miliónov. Keby to nešlo na dôchodky, menšie dotácie štátu, môže sa to presunúť na rodičovské príspevky. Čiže aj keď mi to trochu vŕtalo v hlave, budem úprimný, pani kolegyňa, že odkiaľ na to zobrať peniaze, keď to porovnávam s tým, ako to chce vláda urobiť niekde inde, keď to porovnávam s tým, aké sú zdroje v Sociálnej poisťovni, tak vidím, že tie zdroje jednoducho sú a netreba tento návrh odbiť tým, že na to nie sú peniaze. Sú na to peniaze, sú na to peniaze.
Ešte jeden argument, veď sme tu mali pána ministra Kažimíra pred dvoma dňami, ktorý hrdo rozprával o tom, ako je štátny rozpočet v dobrej kondícii, ako sa lepšie vyberajú dane, napríklad dépeháčka, ako sa lepšie vyberá, pravda, pán Bašternák, ten si tú dépeháčku vie dobre vybrať, a akým spôsobom štátny rozpočet nabral na sile. Čiže je to otázka, v konečnom dôsledku je toto všetko otázka priorít. Tak si teda povedzme otvorene, je skutočne prioritou tejto vlády podpora mladých rodín? Ak si dobre spomínam, tak napríklad strana SIEŤ to mala vo svojom programe ako nosný pilier svojej politiky, že chce podporovať mladé rodiny. Je tu, prosím, niekto zo strany SIEŤ? No bola tu pani predsedníčka výboru, pardon. (Reakcie z pléna.) Ach, áno, pán podpredseda, takže, pán podpredseda, obraciam sa konkrétne na vás, určite si dobre pamätáte, je to krátka história troch mesiacov dozadu, vo vašom programe veľký pilier vašej politiky bola podpora mladých rodín. Mali ste to dokonale prepracované, ja som si to čítal s úžasom a v duchu som si hovoril: skvelé, táto strana, keď bude vo vláde, tak mladé rodiny sa nemajú čoho báť.
Čiže apelujem napríklad a najmä na vás, zamyslite sa, prosím, zodpovedne nad týmto návrhom. Dobre, ste koalícia, koaličná rada možno nepustí, opozičné návrhy sa predsa odmietajú, ale ak sa tak stane, ak tento návrh odmietnete, prídete, prosím, s vaším návrhom, presaďte, presaďte to v rámci vášho programu. Rodičovské príspevky, ale aj ďalšie príspevky určené na podporu rodín sa jednoducho musia zvýšiť a nepozerajme na to, či to bude 100 miliónov, 130 miliónov alebo 30 miliónov. Tieto rodiny dnes štyri roky tieto príspevky zvýšené nemali a bude veľmi správne a veľmi spravodlivé, ak sa na to, ak nie podporou tohto návrhu, ale optikou vládnej koalície pozriete.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem oceniť prejav pani kolegyne poslankyne, bol veľmi dobrý a veľmi správnym spôsobom, trefným spôsobom charakterizoval podstatu toho, čo sa deje. Ja teda ešte niektoré veci doplním vo svojom vystúpení.
Chcem zareagovať na tú časť, kedy ste hovorili, že v roku 2009 bol rodičovský príspevok 256 eur. Áno, bolo to tak, chcem ale upozorniť, že pani ministerka Tomanová, ktorá ho v tom čase takto presadila, nezabezpečila žiadne zdroje v rozpočte na jeho vyplácanie, čiže bol to čiste predvolebný ťah. To po prvé. A po druhé, chcem pripomenúť, aby to bolo jasné, tá suma 256 eur sa podľa Tomanovej zákona mala vyplácať len do dovŕšenia dvoch rokov veku dieťaťa, čiže nie tri roky, ale len vlastne dva, a mala sa týkať len tých matiek, ktoré predtým mali nárok na materskú. To znamená, matka je pol roka na materskej a potom rok a pol, pozor, poberá takýto relatívne štedrý rodičovský príspevok. Potom pri veku dieťaťa od dvoch rokov do troch, čiže ten ďalší, tretí, posledný rok poberania rodičovského príspevku sa táto suma znižovala na 164 eur. Čiže keby sme si to dôsledne prepočítali, tak by sme zistili, že až také veľké terno to zo strany ministerky Tomanovej, respektíve prvej vlády Roberta Fica nebolo. Váš návrh ide niekde úplne ďalej a k tomu sa teda vyjadrím vo svojom vystúpení.
Ďakujem.

Martin, ja som za tento zákon nezahlasoval už, tuším, trikrát a dúfam, že zaň nehlasujem, teda ja viem, že zaň nezahlasujem znovu, dúfam, že zaň nezahlasuje väčšina tohto pléna, pretože si myslím, že to je jednoducho zlý nápad. Keď má niekto určovať podmienky pre chov zvierat, nech je to veterinárna správa alebo ministerstvo pôdohospodárstva nech povie, na takýchto pavúkov majú byť takéto teráriá, takéto pletivá, takéto dvere, na takýchto hadov majú byť takéto podmienky. A keď sú tie podmienky splnené, tak nech každý chová podľa podmienok, ktoré určil štát alebo daná autorita, ktorá tomu rozumie a ktorá sa v tom vyzná.
Považujem za nemiestne a niekedy možno až "vyřizovanie" si susedských účtov, aby o rozhodovaní, aby rozhodovalo miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo nejakej obce, kde sú častokrát štyria, piati ľudia, o tom, či niekto môže chovať pavúky alebo hady, ktoré nikomu v tej obci nevadia. A bude to čisto o tom, že toho pavúka a hada proste moja manželka nemá rada. A to by nemalo byť.
Takže si myslím, že ak treba sprísniť podmienky, nech to spraví štát, nech to spraví veterinárna správa, nech to spraví ministerstvo prostredníctvom vyhlášky a nech sa prísne, nech sa prísne vyžaduje, aby tieto podmienky boli splnené. Ale nie, aby o tom rozhodoval ne, neodborný orgán, ktorým to miestne zastupiteľstvo je.
A čo sa týka susedského života, pozrite sa, najnešťastnejší človek, keď príde domov, je aj tak premiér Fico. A jakých fajných susedov má? (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Ako spravodajca si dovolím zhrnúť rozpravu k tomuto krátkemu, jednoduchému, ale veľmi dôležitému zákonu. Vystúpilo v rozprave, ja neviem, nepočítam to teraz, ale pomerne veľa kolegýň, ktoré dosť jasne zhrnuli, o čo v zákone ide. A dovolím si ešte raz vo svojom záverečnom slove vysvetliť tým, ktorí tu možno neboli včera, podstatu tohto jednoduchého zákona.
Ide o to, máme tu, všetci dobre viete, každý to počúva od svojich blízkych, skupinu starodôchodcov, skupinu novodôchodcov. Starodôchodcovia sa mnohí sťažujú na to, že ich dôchodok pred rokom 2004 bol vypočítaný nespravodlivo, je príliš nízky oproti situácii, keby ten dôchodok mali teoreticky vypočítaný až v roku 2004 alebo neskôr. To všetci viete. Ten veľmi vypuklý problém, o ktorý ide v tomto zákone, je ten, že tí starodôchodcovia, ktorí mali priznaní dôchodok pred rokom 2004 a pred rokom 2004 ešte ďalej pracovali, tak túto dobu práce pri poberaní dôchodku, dobu, kedy platili ďalej dane, ale teda najmä platili odvody do Sociálnej poisťovne, nemajú nijakým spôsobom zohľadnenú vo výške svojho dôchodku. V kontrapríklade k tomu sú všetci tí, ktorí pracovali popri poberaní dôchodku po roku 2004, kedy zákon o sociálnom poistení korektne tejto skupine pracujúcich dôchodcov priznáva nárok na zvýšenie dôchodku o takto ďalej odpracovanú dobu, dobu poistenia, a nielenže im to priznáva, ale dokonca dnes Sociálna poisťovňa sama, bez toho, že by museli žiadať, sama vždy k 1. januáru za predchádzajúci rok vyhodnotí, či dôchodca popri poberaní dôchodku pracoval, či platil odvody do Sociálnej poisťovne. Ak tomu tak bolo, tak Sociálna poisťovňa automaticky tomuto dôchodcovi k 1. januáru adekvátnym spôsobom dôchodok zvýši. Čiže voči tým, ktorí pracujú popri poberaní dôchodku teraz, je zákon nastavený správne, aj keď by sme sa mohli v detailoch možno sporiť, či by to nebolo možno nejako vylepšiť, ale to neriešme. Čiže voči tejto skupine pracujúcich dôchodcov je to správne a korektné. Ale zlý vtip je v tom, že v našej histórii, žiaľ, sú ľudia, je ich možno tisíc, podľa toho, ako sa to odhaduje, o presných číslach by vedela informovať Sociálna poisťovňa, sú tu ľudia, ktorí pracovali pred rokom 2004, platili odvody, a naopak, nespravodlivo sa im táto doba nijako nezohľadnila do výšky ich dôchodku. O odstránenie tejto nespravodlivosti ide v tejto jednoduchej novele zákona.
Ak tu cítime určitú námietku zo strany pracovníkov Sociálnej poisťovne, že výpočet tohto spravodlivého nároku tejto skupiny starodôchodcov je komplikovaný, že tam nie sú k dispozícii doklady, na základe ktorých by sa to dalo správne určiť, upozorňujem, ctené kolegyne, kolegov, že v zákone v § 261 je riešenie aj na takýto prípad určitého paušálneho vypočítania toho navýšenia dôchodku. Čiže buďme, prosím vás, v prvom rade my tí dobrí, my tí spravodliví a prižmúrme možno oko nad tou technikáliou ako to urobiť. O tom sa vieme v druhom čítaní baviť. To nie je žiadny problém. To je naozaj len technikália. A poprosím všetkých, podporte tento návrh. Týmto návrhom možno tisícke, možno dvom tisíckam tzv. starodôchodcov napravíme krivdu, ktorá bola na nich prijatím zlého zákona spáchaná.
Veľmi pekne ďakujem. (Slabší potlesk.)

Ďakujem pekne. Súhlasím s pani predkladateľkou, my, poslanci, my, všetci stopäťdesiati poslanci, všetci, ako tu robíme, robme tejto krajine dobro. A aj preto sa pridávam k výzve, aby pán premiér, ak tak neurobí pán Kaliňák sám, aby pána Kaliňáka odvolal zo svojej funkcie, tým sa urobí pre túto krajinu veľa dobra.
Ale dobro sa urobí aj tým, že podporíme všetci tento poslanecký návrh zákona, ktorý napraví veľkú nespravodlivosť, ktorá sa týka možno tisícky, možno tisícky takzvaných starodôchodcov, ktorí mali dôchodok priznaný ešte pred rokom 2004. Čiže už ten samotný fakt je pre veľa z nich nevýhodný oproti tomu, keby mali dôchodok priznaný až po roku 2004. Ale tá veľká nespravodlivosť spočíva v tom, že títo starodôchodcovia pracovali ďalej, pracovali ďalej, platili odvody do Sociálne poisťovne, platili dane, ale toto obdobie súbehu poberania toho starodôchodku a ich ďalšej pracovnej aktivity platenia odvodov sa im, žiaľ, nijakým spôsobom neprejavilo do zvýšenia dôchodku. A to je brutálna nespravodlivosť, ktorú, poprosím, prijatím tohto návrhu spoločne odstránime.
Ďakujem.

Áno, ďakujem všetkým kolegyniam a kolegom za ich faktické poznámky, ktoré obohatili určite túto diskusiu.
Pán kolega poslanec Budaj, áno, jednoducho tu ide o problém takzvaných starodôchodcov, ktorí sú pri súčasnom nastavení zákona poškodení, pretože sa im tá ďalšia odpracovaná doba nezapočítala, nespravodlivo, nemajú vyššie dôchodky napriek tomu, že platili ďalšie a ďalšie vyššie odvody. Čiže v tomto treba urobiť poriadok a my sme tí, ktorí to urobiť môžu. Nikto iný to urobiť nemôže. Preto vyzývam na zodpovednosť skutočne všetkých 150 poslancov, aby si to uvedomili.
Pán poslanec Pčolinský, ja, bohužiaľ, nepoznám tie presné čísla. Snažil som sa to naštudovať pred vstúpením do rozpravy, ale nejako som sa k tomuto až neprepracoval. Nepochybujem, že pani predkladateľka, ktorá ešte chce vystúpiť, vám tento rozmer vysvetlí miesto mňa. Takže prepáčte mi to.
A na záver chcem ešte raz poďakovať všetkým autorkám tohto návrhu zákona a ešte raz chcem poprosiť všetkých 150 poslancov, ale aj tých, ktorí sedia niekde teraz na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a možno počúvajú alebo budú počúvať túto diskusiu, prosím vás, nezameťte tento návrh pod koberec. Je to veľmi dôležitý návrh, ktorým vieme vyriešiť časť problémov zdedených z roku 2004 v podobe takzvaných starodôchodcov, ktorí pracovali, platili odvody. Zaslúžia si, zaslúžia si ten vyšší dôchodok. Prosím vás, zamyslite sa veľmi zodpovedne nad tým.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa svojimi slovami pokúsim vysvetliť zmysel a užitočnosť tohto návrhu a, samozrejme, chcem vás poprosiť o jeho podporu v mene tých, ktorí sú dnes poškodení postupom pri výpočte dôchodku.
V tomto návrhu zákona ide o ľudí, ktorým bol dôchodok priznaný ešte pred rokom 2004. Určite viete, že veľký zlom v našom dôchodkovom systéme znamenal 1. január 2004, rozdelenie na tzv. starodôchodcov, novodôchodcov. Tzv. starodôchodcovia, to sú tí, ktorým bol dôchodok vypočítaný podľa zákona platného pred 1. januárom 2004. Novodôchodcovia, to sú tí, ktorým bol, naopak, dôchodok vypočítaný, priznaný až od niekedy 1. januára 2004. Tie spôsoby výpočtu sú dramaticky odlišné, dramaticky odlišné. A chcem upozorniť, tých, ktorí to nevedia, že ono to nie je také jednoduché, nie vždy ten tzv. starodôchodca je poškodený oproti novodôchodcovi, niekedy to môže byť aj naopak. Vtip jednoducho je v tom, že pri výpočte od 1. januára 2004 sa do výpočtu dôchodkov dostala tzv. zásluhovosť. To znamená, je tam priama úmernosť medzi výškou predchádzajúceho zárobku a výškou dôchodku, kto viacej zarábal, má vyšší dôchodok, kto menej zarábal, naopak, má nižší dôchodok. Čiže toto platí od roku 2004. U tých, ktorí mali dôchodok vymeraný ešte pred rokom 2004, tak bol veľmi výrazný prvok tzv. solidarity pri výpočte dôchodku. A to znamenalo pre tých, ktorí mali relatívne nadpriemerné príjmy, ich dôchodok bol, ako sa hovorí osekaný. A ten ich dôchodok rozhodne nezodpovedal tomu, aké vysoké príjmy mali. Naopak, tým, ktorí zarábali skromnejšie sumy, bol dôchodok relatívne výrazne vylepšený oproti tomu, čo zarábali. Čiže, to porovnanie starodôchodcov a novodôchodcov, kto a prečo bol znevýhodnený, je dosť komplikované.
Ale tu ide o tento problém. Tak ako to pani predkladateľka pomenovala, ja to po nej zopakujem, ak dnes niekto ako poberateľ dôchodku ďalej pracuje, a veľa dôchodcov ďalej pracuje, a platí dôchodkové odvody, tak je vcelku pochopiteľné a spravodlivé, že za tú dobu, kedy platí ďalej odvody, sa mu dôchodok zvýši. Veď samotný dôchodok občan dostane preto, lebo niekto 30, niekto 40, niekto možno aj viac rokov platil odvody, a preto sa mu dôchodok prizná a logicky sa mu prizná tým vyšší, čím dlhšie odvody platil a z čím vyššieho príjmu tie odvody platil. Takže je vcelku logické, že v prípade, ak niekto už dôchodok má a ďalej pracuje a platí Sociálnej poisťovni ďalšie odvody, tak že mu Sociálna poisťovňa v zmysle zákona za určitých pravidiel dôchodok za tú ďalšiu odpracovanú dobu navýši. Teda presnejšie to dnes funguje tak, a je to veľmi dobré, je to naozaj pokrok, ktorý urobila druhá vláda Roberta Fica v posledných štyroch rokoch, robí sa to, deje sa to tak, že každý rok vždy na začiatku roka za rok predchádzajúci si Sociálna poisťovňa vezme občana, ktorý poberá dôchodok pozrie sa, ako v minulom roku pracoval a aké odvody z akých príjmov do Sociálnej poisťovne platil, a na základe týchto údajov mu vždy vlastne k 1. januáru dôchodok zvýši za ten rok predchádzajúci. Čiže deje sa to dnes v tempe raz ročne, raz do roka vždy k 1. januáru za rok predchádzajúci a robí to Sociálna poisťovňa sama. Je to výborné, je to výborné, už to dokonca aj, myslím, celkom pekne funguje, už tretí rok by to takto malo prebiehať aj to prebieha a je to absolútne v poriadku. No ale v tomto návrhu ide o to, aby sa tento istý mechanizmus spätne uplatnil a doplatil tým, ktorí mali dôchodok priznaný ešte pred rokom 2004 a v čase pred rokom 2004 ešte teda ďalej pracovali, platili odvody, zdôrazňujem. My sa tu nebavíme o tom, že dostanú niečo zadarmo. Tí ľudia platili odvody. A v tomto návrhu veľmi spravodlivo ide o to, aby pri tej dobe, kedy odvody platili, ale zatiaľ im to zákon nepriznal, sme teda rozhodli, že dodatočne týmto dôchodcom, to sú už dneska 80-roční dôchodcovia v mnohých prípadoch, za toto obdobie im spravodlivo Sociálna poisťovňa ten dôchodok dopočíta a doplatí.
Ja by som dokonca, ak to prejde do druhého čítania, mal aj, už teda aj avizujem možno, pozmeňujúci návrh, aby im to bolo dopočítané nielen tak teraz od roku 2017, ale aby sa im to doplatilo spätne, veď to je 13 rokov, kedy to logicky vlastne mali mať vyplácané ale nestalo sa tak, žiaľ, čiže či to budú tri eurá, či to bude päť eur mesačne, ja neviem, aby to Sociálna poisťovňa tým, ktorí ešte žijú, vyplatila spätne, lebo tak je to, skrátka, správne.
Tí ľudia si to jednoducho, ľudovo povedané, odmakali. Ale na ich dôchodku sa to, žiaľ, neprejavilo.
Čiže kolegynky poslankyne predkladateľky urobili dobrú prácu, pripravili návrh, ktorý dnes 80-ročných možno ľudí odškodní za to, čo v zákone doteraz bolo zle.
Strážcom štátnej kasy odkazujem jednoduchú vec, ide relatívne o skutočne malú skupinu ľudí a v zásade nejde o nejaké veľké peniaze. Z pohľadu rozpočtu Sociálnej poisťovni ide o malé zrnko piesku na Sahare tých dôchodkových povinností.
Áno, je tu určitá námaha, ktorú bude musieť vynaložiť aparát v Sociálnej poisťovni na to, aby to spočítali, na možno nejaké úpravy softvérov, možno bude nutné nejakú ľudskú manuálnu prácu do toho vložiť, ale myslím si, že Sociálna poisťovňa je natoľko skúsená inštitúcia s takým tímom zodpovedných a slušných odborníkov, ktorí si s týmto malým problémom budú vedieť dať rady.
Takže dovoľte hodnotiť to tak, že je skutočne na dobrej vôli 150 poslancov Národnej rady, aby tento návrh podporili, aby urobili zadosť spravodlivosti, a možno je to pár stoviek ľudí, pár stoviek ľudí dostane to, čo si zaslúžia v dobrom povedané. Skúsme týmto ľuďom aspoň symbolicky dať pomocnú ruku a vo forme podpory tohto návrhu urobiť nápravu v nespravodlivej časti zákona.
Veľmi pekne ďakujem.