Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, pani predkladateľka, dovoľte mi, aby som sa vyjadril, tým, že roky spolupracujem so strednými odbornými školami, tak ja poviem, že čo nastane, a som veľmi zvedavý potom na tú odpoveď, že či naozaj ministerstvo školstva vyčlení toľko peňazí, keď toto príde reálne do praxe.
Predpokladám, že keď veľmi veľa riaditeľov si prečítali tento návrh, tak boli veľmi potešení, pretože ten problém, ktorý v strednom odbornom školstve je, tak je proste daný. Je pravda, že tento návrh školám dočasne veľmi pomôže. Budú môcť otvoriť triedy, nebudú sa musieť biť o jednotlivých žiakov, budú môcť vytvoriť a pospájať jednotlivé odbory. Moja otázka stále bude, ako to budeme financovať a že či ministerstvo školstva je na to pripravené.
Na druhej strane si ale myslím, že v horizonte dvoch až štyroch alebo šiestich rokov stredné odborné školstvo na základe tohto návrhu sa veľmi rozdrobí na jednotlivé školy. A táto zmena v konečnom dôsledku ublíži absolútne všetkým, resp. všetkým stredným odborným školám. Momentálne už trh je tak presýtený, máme tak veľa škôl, že riaditelia stredných odborných škôl hovoria, že neďaleko od nich vznikajú ďalšie a ďalšie školy, hoci ony majú určitú históriu a určitú kvalitu, tak možno niektoré školy ich prebíjajú, pretože sa vytvárajú v danom meste. A tých prípadov v rámci Slovenska je veľmi veľa, že sú dve školy, kde sú tie isté odbory a tieto školy medzi sebou absolútne bojujú.
Z praxe sa začína diať, že ten trh, a nemusíte mi vyčítať, že to je zlá myšlienka, že nie je liberálna alebo niečo podobné, sa začal určitým spôsobom čistiť na základe kvality. Žiaci si vyberali jednotlivé školy, ktorá škola bola silnejšia, tak tam išli a posúvali si žiakov. Dialo sa to v Topoľčanoch, dialo sa to v Snine, v Komárne, v Žiline, že aj riaditelia si sami posúvali jednotlivých žiakov, lebo vedeli, že oni by nedokázali otvoriť ten odbor, tak posunuli tých troch žiakov k tým piatim do najbližšieho mesta alebo dediny a mohli otvoriť odbor, resp. celú triedu nasledovne.
Ďalší dôvod, ktorý budem rozporovať, je, že ide absolútne proti myšlienke pána ministra, proti racionalizácii alebo nie racionalizácii, ale proti špecializácii odborných škôl. On sám vyslovoval, že školy by mali byť špecializované, aby sa dokázalo zabezpečiť kvalita a odbornosť, aby boli natoľko vybavené, aby boli plní pedagogických pracovníkov, respektívne odborných pracovníkov, ktorí budú zabezpečovať kvalitu, ktorá je potrebná. Keď si predstavíme školu, ktorá vyučuje hlavne remeslá napríklad z oblasti stavebníctva, tak riaditeľ, ktorý horko-ťažko vytvoril celú triedu, respektívne tú skupinu z dvadsiatich, to je reálny príklad z Nitry, tak sa môže teraz stať, že z Topoľčian mu zobere päť žiakov, z iného mesta mu zobere ďalších žiakov a on nebude mať dostatočné množstvo a tá kvalita danej škole pôjde. Znova budem stále sa pýtať, že či je ministerstvo školstva pripravené otvárať takéto obrovské školy, kde budú všetky odbory a či ich dokáže zabezpečiť, že či budú sa následne potom zverejňovať nejaké výsledky, že či daný žiak má kvalitné vzdelanie, či má uplatniteľnosť na trhu a či sme na to pripravení. Pretože táto zmena podľa mňa nastane k tomu.
Mňa veľmi z praxe napadnú myšlienky, že či daná škola bude mať potrebné vybavenie pre triedy, pre majstrov, pre učiteľov pre niekoľko odborov, ktoré bude otvárať, respektívne spájať do danej triedy. Že či naozaj nie je lepšie vytvoriť silnejšie vyšpecifikované školy, respektívne odbory, ktoré sú.
Druhú vec, ktorú som už spomenul pred tým, ide to aj proti myšlienke racionalizácie siete škôl, lebo to absolútne rozbije. Ja viem alebo musím spomenúť, že tá myšlienka racionalizácie bola ikskrát vyslovená aj z úst pána ministra a potom v rámci málotriedok, hoci sme vydokladovali, že určité málotriedky, rozdiel bol iba nejakých šesť kilometrov a že dve školy naozaj boli veľmi blízko seba. Sú tam ďalšie financie, ktoré musia ísť cez dohadovacie konanie a tak ďalej. A napriek tomu ste schválili tento návrh. Takže či toto nie je vlastne to isté, že na jednej strane rozprávate o racionalizácii, aby navon išiel signál verejnosti, že naozaj sa niečo deje, a popri tom sa bude rozdrobovať celé odborné vzdelávanie?
Ja si myslím, že týmto návrhom budú trpieť hlavne školy, ktoré ako-tak prežívajú a ktoré pripravujú iné školy o žiakov. Trpia tým verejné financie, ktoré prúdia do viacerých škôl namiesto toho, aby išli do jednej, aby sa vytvárali silné vyšpecifikované a kvalitné školy. A v konečnom dôsledku mi príde, že trpia aj žiaci, ktorí potencionálne nemusia dostať také dobré vzdelanie, ako by mohla poskytnúť tá daná či už špecializovaná, alebo kvalitná škola.
Ja sa skôr spýtam, že z praxe je možno ani nie problém to číslo, pretože sa dá naplniť ten odbor a tá škola vie fungovať, ale že či ste sa skôr nechceli pohrať so slovami "príbuzné odbory" alebo "nedostatkový odbor". Lebo to je ten problém. A ja som aj interpeloval pána ministra, že toto je problém naprieč celým Slovenskom, že máte odbory, môžme sa pozastaviť ešte pri slove "príbuzný", že čo je to vlastne príbuzný? Nikde to nie je zadefinované, že čo je vlastne príbuzný odbor. Je nejaké zvykové právo, že sa riadime podľa číselníka, ktorý tam je a ktorý spájame? Ale naozaj mi povedzte, že s čím spojíte geológov, keď hovoríte, že iba znížite, respektívne vypustíte tú číslicu, ale ostane tam to slovo "príbuzný". S čím spojíte krajčírov napríklad, ktorí tiež nemajú príbuzný odbor? Tieto veci sa naprieč celým Slovenskom robia na výnimku. Takže to vám nevadí, že bude na výnimku, ale tieto veci budete odstraňovať.
Preto mi príde, že cieľom tejto novely, aj keď je pomoc školám, ktoré zápasia s nedostatkom žiakov, čo ste aj hovorili. Viem si predstaviť, že bol asi vytvorený s dobrým úmyslom, aby jednotlivé školy mohli otvoriť dané odbory. Tak ja som presvedčený, že z dlhodobého hľadiska táto zmena narobí omnoho viacej škôd pre stredné odborné školstvo. A opätovne tá moja otázka: Keď vznikne škola, ktorá bude tak široká v rámci odborov, je ministerstvo školstva pripravené zafinancovať, respektívne viete, že daná škola je pripravená zúročiť všetky financie, dať kvalitné vzdelanie a potom aj vydokladovať, že tí dvaja cukrári alebo tí dvaja murári budú mať naozaj uplatnenie v praxi?
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec Číž, pokiaľ ide o to obmedzenie dĺžky času vystúpenia poslanca v rozprave, no, obávam sa, že problém trochu v tom je, že vy počúvate len seba a nepočúvate, čo hovoria iní. Úplná väčšina kolegov, ktorí k tomu vystúpili, nespochybňuje, že takéto alebo podobné obmedzenia existujú aj niekde inde. V tom nie je podstata problému. Problém je v tom, že doteraz to u nás nebolo a vy to zavádzate. A zavádzate tie obmedzenia nie preto, aby ste riešili nejaký reálny problém, reálne existujúci problém, napríklad neprimeranú dĺžku trvania schôdzí, ale zavádzate to čisto mocensky, aby ste nám ukázali svoju silu. A týmto zákonom alebo tou zmenou by ste predsa nevyriešili to, ak by opozícia chcela naťahovať schôdzu, ak by aj po tejto zmene, ak by sme chceli naťahovať, tak sa dohodneme dva opozičné kluby a o každom bode sa bude rokovať celý týždeň. To nám rokovací poriadok, keď si vynásobíte vystúpenia všetkých poslancov, faktické poznámky, je to možné. Nič by ste tým nedosiahli.
Pokiaľ ide o ten vzťah menšina a väčšina, hovoríte o lojalite menšiny vo vzťahu k väčšine. Asi sa odvíjate od toho princípu, ktorý sa napríklad premieta do čl. 34 ods. 3 slovenskej ústavy, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozovaniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva. No neviem, ako by výkon práv opozície mohol viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti parlamentu alebo k diskriminácii koalície, ale teda neviem, ako chcete tú lojalitu premietnuť. Ale my tu nie sme na to, aby sme boli lojálni voči vládnej koalícii, ale na to, aby sme ju kritizovali, lebo sme opozícia.