Videokanál klubu

Pani poslankyňa, ja na rozdiel od kolegu Mihála zatiaľ neviem, či ten váš návrh podporím, a nie je to ani tak tým, ako ste to povedali, alebo čo ste povedali, ale skôr tým, ako ste to museli povedať vzhľadom na rokovací poriadok, pretože ak sa návrhy uvádzajú tak, že sa najprv prečíta odôvodnenie a potom až na konci samotné návrhy, tak si myslím, že je to značne na úkor zodpovednosti, teda zrozumiteľnosti toho prednášaného návrhu, a som teda veľmi rád, že práve v tejto chvíli vedie schôdzu pán predseda Národnej rady Danko, a teda sledoval vaše vystúpenie, lebo vás na to upozornil, tak dúfam, že si aj on všimol, že možno toto, táto úprava nie je celkom optimálna, že poslanci sú obmedzovaní v tom, akým spôsobom prednášajú svoje pozmeňujúce návrhy, a potom vyznievajú nie vlastnou vinou, ale vinou zmeneného rokovacieho poriadku nie celkom zrozumiteľne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, presne ste to vystihli. V našom, v našej krajine na Slovensku je nevymožiteľnosť práva, že nefungujú orgány, ktoré by mohli, ak by fungovala polícia a kontrolovala tieto chovy, ako kde sú nahlásené týrania, ak by Štátna veterinárna správa, tak ako pán prezident vo svojom rozhodnutí uvádza, vykonávala svoju kompetenciu, áno, bolo by to celkom ináč. Ak by štátna veterinárna a lekárska komora tiež viedla zoznamy tak, ako má, tak by sa nemohlo kšeftovať s pes pasmi a možno by sme v tejto situáciu neboli, že hľadáme riešenie novelou zákona, aby sme dotlačili existujúce štruktúry a existujúce orgány vykonávať si svoju právu.
Áno, je to smutné, je to tak a je to vizitka našej spoločnosti.

Pán Antal, stále platí, že predaj šteniat je oslobodený od dane. To, čo hovoril Jozef Mihál, sa týka príležitostných príjmov do 500 eur, ktoré sú úplne, úplne jedno, že odkiaľ. Ale, ale zo samotného predaju šteniat sa dane neplatia. (Reakcia z pléna.) Je to tak. A problém je presne v tom, že na základe toho vlastne celé to eldorádo vzniklo.
A ja ešte raz zopakujem, keď teda ste boli toho názoru, že pôvodný návrh bol lepší, kvôli čomu sa robil ten pozmeňovák, prečo sme nepilovali tú pôvodnú koncepciu? Veď legislatíva prišla s nejakými návrhmi, vláda s nejakými návrhmi, ja ešte raz hovorím, ja som v novembri posielal správu pani ministerke, nech si k tomu sadneme, a ani mi na ňu doteraz neodpísala. Takže ja som bol v dobrej viere, že keď splníme všetky, ktoré nám buď prídu z legislatívy, alebo z vlády, tak prídeme s niečím, čo bude akceptovateľné. Ale stalo sa to, že na základe pripomienok a ich splnenia prišiel návrh, o ktorom teraz tvrdíte, že bol ešte horší ako ten pôvodný, tak prečo sme vôbec boli tlačení do nejakej spolupráce. Všetci ste jeden tím, mali ste nám dať jedného styčného dôstojníka, ktorý by povedal, poďme to spraviť dobre. A ešte raz opakujem, veľmi rád si znovu sadnem na to a poďme to spraviť správne, ale ak by tento zákon kľudne aj teraz prešiel, bol by prvým krokom k tomu, aby sa to lepším v budúcnosti stalo.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy, páni, kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť o opätovné potvrdenie tohto zákona v pléne Národnej rady, a to z jednoduchého dôvodu. A to je ten dôvod, pri ktorom kolegyňa Anka Zemanová končila aj pri možných výtkach, ktoré boli relevantné v odôvodnení vrátenia tohto zákona v správe pána prezidenta.
Stav s ním bude lepší ako stav bez neho. Stav bez neho sme videli, napríklad z predaja šteniat v akomkoľvek množstve neboli platené dane. Neexistoval jediný kontrolný orgán, ktorý by vedel a mal prehľad o tom, kto koľko šteniat predáva. Dnes vieme, stretol som sa s predsedom Slovenskej kynologickej jednoty, tá produkuje zhruba 11-tisíc šteniat ročne, tie nie sú na Slovensku problém. Väčšina z nich nie. To, koľko šteniat predávajú zo Slovenska z okolo 70 registrovaných zberných miest, ktoré ich vyvážajú potom do zahraničia, to nevieme. V akom stave sú tie štence chované, nevieme, ale keď sa raz za čas na niečo príde, tak to vyzerá neskutočne zle. Klietky, koterce, kde z hnijúceho mäsa, ktorým sú tie psy kŕmené, krv priamo kvapká na tých psov pod tým mäsom, to je neskutočný humus. A keď podáte trestné oznámenie, tak ako ja som ho podal ešte niekedy koncom roku 2015, tak dodnes nevieme. A to bol veterinár, veterinár, ktorý takto choval psov! Keď na to poukazujem v tomto pléne od roku 2010, tak počujem "urobíme, vymyslíme," ale skutek utek. Na ministerstve pôdohospodárstva ešte ani nevieme, komu tá agenda patrí, či je to štátny tajomník, sám chovateľ, alebo či to je niekto iný. Napriek tomu, že v roku 2011 bol zákon o ochrane zvierat odovzdaný na tomto mieste priamo do rúk ministra a mohol s ním pracovať, tak dnes nemáme nič. A keď prídeme so zmysluplným návrhom, tak dostaneme k nemu toľko pripomienok, ktorým musíme vyjsť v ústrety, že nakoniec nie sme schopní splniť základné pravidlá pri tvorbe legislatívy, lebo jednoducho poslanecká kancelária nie je ministerstvo a nemá ten aparát, aby vedela zároveň splniť všetky podmienky, ktoré dostane od legislatívy, parlamentu a od vlády, a zároveň to urobiť tak, aby tam niekto niečo nenašiel. Rozumiem, našlo sa.
Ale čo tvrdím, je, že ak by tento zákon prešiel a ak prejde, ak zaň zahlasujeme znovu, tak môže vytvoriť pravidlá, ktoré, mýlite sa, pán Antal, postihnú aj tých množiteľov. Pretože ak niekto od toho dňa, keď tento zákon začne platiť, pustí inzerát šteniatka yorkshírika, šteniatka čivavy, šteniatka mopslíka, keď niekto povie, mám 40 psov, chovám a z ich predaja idem zabezpečovať dcére štúdium, už to bude predmet záujmu. A nemusí to byť len predmet záujmu daňovákov a živnostenského úradu, ale môže to byť aj predmet záujmu veterinárnej správy a ochrancov zvierat. Za tento zákon sa v tomto znení postavila Slovenská aliancia ochrancov zvierat aj Sloboda zvierat a organizácie, ktoré normálne majú veľmi málo si čo povedať, lebo bojujú proti sebe na základe iného hodnotového nastavenia. Obidve základné organizácie ochrany zvierat na Slovensku stoja za týmto zákonom v jeho súčasnej podobe. Vďaka jeho súčasnej podobe sme dostali množstvo podnetov, ktoré nám povedali, že áno, máte pravdu v jednej veci, keď niekto chová iba na základe svojej krvnej línie a sú tam štence raz za tri roky, takýto človek by mal trošku znepríjemnený život a ja to otvorene priznávam. A hovorím, dalo by sa to riešiť.
Ale keď sme zistili, že máme chovné stanice na Slovensku, ktoré sú tiež registrované v chovných zväzoch, a majú 30 - 40 psov, tak tam by som sa veľmi rád pozrel na to, ako sú tam jednak dodržané podmienky, ktoré stanovuje Medzinárodná chovateľská organizácia, dodržané podmienky, ktoré stanovuje Slovenská kynologická jednota, a ako sú dodržané podmienky, ktoré stanovuje veterinárna správa. To by som si pozrel naozaj veľmi rád, lebo podľa mňa tam tie podmienky splnené nie sú. A ak niekto predáva šteňatá ako, ako nezamestnaný človek, evidovaný na úrade práce, a uživí z toho dom, auto a celú rodinu, tak má z toho platiť dane a to dnes nerobí. Obchodovanie so šteňatami nemôže byť živobytím, ak nie sú splnené podmienky natoľko, aby tie zvieratá pri tom netrpeli, a to bola jediná vec, o čo nám týmto zákonom išlo. Mohli sme schváliť pôvodné znenie a dopilovať ho, ale vláda nám povedala, že nemôžme deliť chovateľov na dve skupiny, že keď sa zavádzajú nové pravidlá, tak musia platiť pre každého. Preto tam bol navrhnutá živnosť. Mimochodom, okrem Poľska v Európe všetky krajiny majú buď živnosť, alebo koncesiu na chov psov. To znamená, že tu nevytvárame žiadnu mimoriadnu situáciu, na základe ktorej by sme boli neporovnateľní s okolitými krajinami, naopak, my sme anomália. A keď sa nezhodneme na živnosti, tak sa zhodnime na koncesii, keď sa nezhodneme na tam, nájdime iný model. Ale pohnime sa konečne dopredu. A ja hovorím, ak náhodou teraz tento zákon neprejde, v tej chvíli sa ministerke životného prostredia a pôdo..., ministerke pôdohospodárstva začína časomiera. V tej chvíli sa spúšťajú hodinky, lebo to, že ďalej zomierajú šteňatá v strašných podmienkach, že ďalej trpia psy v strašných podmienkach, že suky po 3-4 cisárskych sú vyhadzované do lesa len kvôli tomu, že už nevedia privádzať nové šteňatá, bude zodpovednosť ministerstva, čo koniec koncov bola aj doteraz, ale aspoň sa s tým snažil niekto niečo urobiť.
A keď ministerka nebola schopná odpovedať na jednu esemesku, že sa ideme dohodnúť, ako to spraviť dobre, keď nebola schopná prísť a dohodnúť sa na dobrom znení, tak nech to spraví sama. Máte to v legislatívnom pláne vlády. Som veľmi zvedavý na ten návrh, dúfam, že nebude tak pokazený ako váš návrh, s ktorým idete do parlamentu na tejto schôdze, vďaka ktorému väčšina psov v tomto štáte bude nevyvenčiteľných, ak vám prejde. (Reakcia z pléna.) Nevyvenčiteľných, áno, lebo vy nemôžte očakávať, ak nedáte reálne podmienky do vášho návrhu, že VZN-ká, ktoré budú, ktoré budú prijímať obce a mestá po celom Slovensku, budú spĺňať také podmienky, aby sa pes mohol vybehať. S vysokou pravdepodobnosťou nie. A, mimochodom, presne to isté, čo teraz navrhujte vy, už sme raz vykopali z tohto parlamentu von a bolo to na základe snahy napríklad Fera Šebeja, som veľmi zvedavý, či vie Fero Šebej, s čím prichádzate do parlamentu, a či s tým bude vedieť žiť. Takže... (Reakcia z pléna.) Áno.
To znamená, zopakujem to ešte raz, veľmi dúfam, že tento zákon znovu prejde napriek tomu, že má svoje chyby, a tých som si vedomý a priznávam, mohli sme spraviť niektoré veci lepšie, vytvára lepšie podmienky, aké máme dnes. Lebo dnes je Slovensko hundenmafiou a vyváža v strašných podmienkach štence z tohto štátu pre polovicu Európy. Ak si myslíte, že s tým viete spraviť niečo lepšie, nech sa páči, prineste vlastné riešenie. Napriek tomu, že kritizujem postup súčasnej vlády a kritizujem aj ten návrh, s ktorým prichádzate vy, ponúkam celé všetky roky svojich kontaktov, všetky roky sociálnych sietí, čo sa týka ochrancov zvierat, spravme to lepšie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Áno, pán poslanec, ja som v svojom vystúpení povedala o tom, že ten problém s definíciou, s definíciou tam je, avšak ten sa dá vyriešiť usmernením alebo zjednoznačnením výkladu nejakým vykonávacím predpisom príslušného orgánu. A to nemal by byť dôvod na to, aby tento zákon teraz neprešiel, pretože živnosť je presne zadefinovaná, čo má robiť, je to zadefinované v inom zákone a iný zákon nemôže ísť proti inému zákonu a vytvárať čosi, čo, čo by nebolo v súlade. Takže to si myslím, že nemuselo sa opakovať a preniesť a že tá chyba, ktorú vy hovoríte, nie je úplne chybou a dala sa, dala sa odstrániť aj nejakým iným spôsobom. Chcem ale zareagovať na úvod, čo ste povedali, že ste za to, aby ten zákon postihoval niekoho. No, ja nie som za to, aby zákon niekoho postihoval. Ja som za to, aby ten zákon vytváral podmienky pre podnikateľov, vytváral podmienky pre chovateľov a vytváral podmienky na to, aby ten, kto má záujem chovať psíkov, chovať aj ich prípadne množiť za podmienok takých, aby spĺňali toto, jeho chovný priestor, všetky štandardy, aby to zviera nebolo týrané a nebolo neeticky prevážané, tak aby mal vytvorený priestor, že toto môže robiť veľmi čisto a legitímne a v súlade s našimi zákonmi.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, v rámci druhého čítania v pléne bol schválený pozmeňujúci a doplňujúci návrh zákona, ktorým došlo k zmene pôvodne navrhovanej právnej úpravy. Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu bolo odstrániť legislatívne a vecné nedostatky znenia zákona, ktoré boli v priebehu prvého čítania predmetom pripomienkujúcich subjektov. Toto je súčasťou správy pána prezidenta, ktorou, s ktorým vracia zákon na nie nové prerokovanie, ale naspäť do pléna, áno, na prerokovanie, na vyjadrenie sa k nemu opätovne.
Chcela by som sa vyjadriť k jednotlivým častiam tohto rozhodnutia pána prezidenta. Tie výhrady, ktoré, alebo otázky, ktoré otvára vo svojom rozhodnutí, sú v časti, napríklad že schváleným zákonom sa do slovenského právneho poriadku zavádza nový druh podnikania na základe živnostenského zákona. Hovorí, že schválený zákon definuje regulovaný chov psov ako chov jedného alebo viacerých psov, ktorých potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva iných osôb. Áno, je to tak, takto znie pozmeňujúci návrh, ktorým sa vlastne upravila trochu tá pôvodná filozofia zákona, ktorý bol v prvom čítaní, kde vlastne bolo cieľom regulovať chov ako priestor, kde chovatelia, najmä množitelia, ktorí množia psov v neetických podmienkach, často na hranici týrania, aby sa na nich vzťahovali zákony, ktoré platia pre ľudí, ktorí chovajú zvieratá, spoločenské zvieratá, a tie výmery, normy, ktoré sú presne stanovené v platných zákonoch, tak aby sa na nich vzťahovali. My sme v dôsledku tých legislatívno-technických pripomienok, ktoré sme sa snažili zapracovať do návrhu pozmeňovacieho návrhu, vlastne áno, je pravdou, že tá filozofia z toho chovného zariadenia sa preniesla na chovateľa, a tam sme hľadali teda s cieľom stále zregulovať alebo zabrániť tomu obrovskému počtu psov, ktoré sa takýmto neetickým spôsobom množia, tak sme tento cieľ stále mali na zreteli, aby bolo možné týchto množiteľov nielen identifikovať, ale najmä kontrolovať a následne im zabrániť v tejto ďalšej činnosti.
Tá obava, ktorá z definície zákona je, že vlastne bude ťažko v aplikačnej praxi identifikovať, kto je podnikateľ a kto nie je podnikateľ. Obáva sa, že sa tento, táto regulácia bude považovať aj za chov čo i len jedného psa, ktorého potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva inej osoby. (Reakcia z pléna.) Všetko čítam vlastne z tej, z toho rozhodnutia, aby sme vlastne vedeli, k čomu následne budeme sa vyjadrovať. Zároveň aj v rozhodnutí sa presne aj uvádza citácia zo zákona, že čo vlastne je podnikanie, je, že živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Áno, je pravdou, že pri rozprave v druhom čítaní, a ja som možno nie celkom správne identifikovala alebo povedala niečo k téme, že áno, živnosťou, že každý jeden, bez ohľadu na to, či to je človek, ktorý má raz za tri roky šteniatka a bude ich chcieť nie darovať, ale predať, že áno musí mať živnosť. No, nebolo to správne z mojej strany vyjadrenie, pretože živnosťou, tak ako je definícia zo zákona, je sústavná činnosť. To znamená, keď ide o podnikanie, musí mať, tento charakter podnikania musí, musí napĺňať.
Čiže ďalej pán prezident uvádza, že podľa schváleného zákona bude mať však povinnosť ohlásiť živnosť aj chovateľ, ktorý sa rozhodne predať čo i len jedno šteňa raz za určité časové obdobie, teda pôjde o predaj vykonávaný príležitostne a často aj bez snahy dosiahnuť z takéhoto predaja nejaký zisk. No už to nie je pravda, pretože už z definície, čo je živnosť, jednoducho na takéto konanie sa nemôže vzťahovať aplikácia tohto zákona. Sme si vedomí, že mohlo by dôjsť k nejasnostiam, ale myslím si, že nie je to prekážka, tento zákon opätovne schváliť, pretože toto sa dá naozaj vysvetliť usmernením, výkladom príslušného orgánu štátnej správy. Čiže to, čo tu pán prezident píše, že v dôsledku schválenej právnej úpravy vznikne stav, že regulácia zákonodarcom namierená na nekalú činnosť tzv. množiteľov šteniat postihne aj slušných chovateľov, ktorí chovajú psov ako svoju záľubu, a predaj šteniat pre nich nepredstavuje sústavnú činnosť a zdroj pravidelného zisku. Tak ako som vysvetlila, nie je to tak a tá nejasnosť pre aplikačnú prax sa naozaj dá doladiť vykonávacím predpisom, a ak by bolo potrebné, myslím, že do doby, kedy ten zákon má navrhnutú účinnosť, tak ešte by sa prípadne, ak by bolo nevyhnutné, dala urobiť aj nejaký..., úprava legislatívna tu v Národnej rade. Pretože treba si uvedomiť, že s týmto zákonom situácia na Slovensku bude lepšia ako bez neho. Ja som si istá, že prijatím tohto zákona sa zníži počet množiteľov, zníži sa počet týraných psov, ktorí sú chovaní takým spôsobom, ako sme tu ixkrát pomenovali.
Ďalším bodom, o ktorom pán prezident hovorí ako negatívum prijatia tohto zákona, je to, že "za nežiadúci dôsledok schválenej právnej úpravy možno považovať aj fakt, že ustanovenie regulovaného chovu psov za podnikanie znemožní značnej skupine osôb vykonať odplatný prevod šteniat do vlastníctva inej osoby. Ide o osoby vykonávajúce zamestnania alebo povolania, ktorých výkon je nezlučiteľný s výkonom podnikateľskej činnosti. Do tejto kategórie patria najmä verejní činitelia, štátni zamestnanci, ktorým slovenský právny poriadok zakazuje podnikať, pričom porušenie tohto zákazu sa aj prísne sankcionuje."
Nuž priznám sa, nerozumiem tejto výtke, pretože ten, takéto obmedzenie sa na týchto činiteľov, tieto osoby uvedené v rozhodnutí pána prezidenta, sa vzťahuje aj dnes. Takýto človek nemôže byť ani murár, nemôže byť nič, čo by malo náznaky sústavnej činnosti a podnikania. A ak z tejto skupiny ľudí niekto takúto činnosť vykonáva a má znaky podnikania, nuž tak aj dnes porušuje zákon. Tak nerozumiem tomu, že prečo, prečo by mala byť obava z tohto prijatia zákona, že táto skupina bude nejakým spôsobom postihnutá, pretože ak takúto činnosť alebo chov psov vykonáva, tak predpokladám, že ju vykonáva v súlade tak, že nemá znaky podnikania.
Záverom by som chcela povedať jedno. Som rada, že tento zákon vyvolal takú širokú diskusiu. Som rada, že naozaj sme sa do nej zapojili naprieč politického spektra poslancov Národnej rady a že táto téma je čosi, čo si uvedomujeme, že nemôže takto zostať. Slovensko jednoducho je považované za hundenmafiu - mafiu, ktorá v obrovských číslach vyváža šteňatá do zahraničia, obchoduje tam s nimi. A naozaj do takejto nekalej, do takejto nekalej činnosti sú zapojení nielen samotní množitelia, často sú to aj veterinári, často sú to aj osoby, o ktorých by sme si to vôbec nemysleli.
Preto chcem ešte vyzdvihnúť záverečnú časť rozhodnutia pána ministra a nádejať sa, chcem spolu s ním veriť, že tak ako píše, že víta ambíciu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predložiť v roku 2017 do legislatívneho procesu novelu zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá by mala ako komplexne problematiku riešiť. To bez ohľadu na to, či tento zákon je, alebo nie je, táto novela zákona, o ktorej sa tu dnes rozprávame, je nevyhnutné. Dnes prebieha široká petícia na Slovensku, ktorá už má takmer 90-tisíc podpisov za nový zákon o ochrane zvierat. Obávam sa však, že táto ambícia, či je realizovateľná, pretože do dnešného dňa sme nevideli ani len náznaky toho, ako by ten zákon mal vyzerať.
Chcem ešte upozorniť na ďalšiu vec, ktorú veľmi vyzdvihujem, že pán prezident vo svojom rozhodnutí uviedol, a prečítam to, čo píše: "Zároveň však považujem za potrebné upozorniť, že aj v súčasnosti platná právna úprava poskytuje určité nástroje," ktoré však sú vo vzťahu k tzv. množiteľom psov, pardon, "ktoré však nie sú vo vzťahu k tzv. množiteľom psov dostatočne využívané. Ide najmä o výkon kontrolnej pôsobnosti Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky v tejto oblasti." Toto považujem za veľmi dôležité a apelujem na tieto orgány Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, aby využívali všetky možnosti, ktoré obmedzia takéto, takéto konanie týchto množiteľov, či tento zákon dnes nájde podporu 76 poslancov, alebo nenájde. Ja však verím, že nájde pochopenie a že podporíte návrh tohto zákona, ktorý možno nie je dokonalý, ale určite je situácia na Slovensku s ním lepšia ako bez neho.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec Marosz, za tú zmienku o súvislosti medzi rastom extrémistických nálad a nedostatočným, až falošným bojom proti korupcii.
Dnes bola zverejnená informácia, že voči pánu Bašternákovi bolo vznesené obvinenie, a keďže som mal krátky časový limit a keďže tiež nie veľmi demokratickým spôsobom boli obmedzené pravidlá rokovania parlamentu, tak by som chcel využiť možnosť reagovať na vašu zmienku o korupcii nadviazaním na tú dobrú tradíciu, ktorú zaviedol pán poslanec Beblavý, a vyzvať nie pána poslanca Fica, aby začal s vysťahovaním, či pána premiéra Fica, aby začal s vysťahovaním, ale chcel by som vyzvať Roberta Kaliňáka, aby odstúpil z funkcie ministra vnútra, pretože kým na tamto dôležitom poste zotrváva človek podozrivý s prepojením na organizovaný zločin, akékoľvek rokovanie tohto parlamentu je zatienené touto skutočnosťou vrátane rokovania parlamentu o zmene volebných pravidiel.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som na úvod v reakcii na vystúpenie pána poslanca Matoviča vyjadril potešenie nad tým, že sa v tomto parlamente rozširuje počet poslancov, ktorí nemajú výčitky, keď nazývajú veci pravými menami a fašistov fašistami. Patril som k tým, čo to bez výčitiek a otvorene robili úplne od začiatku. A bude len dobré, ak nás bude stále viac.
V tejto Národnej rade sa už stáva akousi tradíciou, že skutočné zámery predkladateľov návrhov zákonov sa nedozvieme od ich predkladateľov, že ich nenapíšu do dôvodovej správy, ako by to malo byť, ale dozvieme sa to len tak mimochodom od niekoho iného. Od niekoho, kto ten návrh nepredložil, iba ten návrh podporí v rámci rozpravy. Pripomeniem, že tak to bolo vcelku nedávno, keď sme prerokovali návrh novely zákona o postavení cirkví a náboženských spoločností, ktorou sa zvýšil minimálny počet veriacich pre registráciu nových cirkví z 20- na 50-tisíc. S tým návrhom prišli poslanci za Slovenskú národnú stranu a odôvodňovali to snahou zabrániť špekulatívnym pokusom o registráciu nových cirkví. Skutočné zámery predkladateľov odhalili až fašistickí poslanci svojimi nenávistnými protimoslimskými vystúpeniami. Lebo návrh poslancov SNS bol namierený predovšetkým proti moslimom. Museli to však povedať fašisti.
Zrušenie dvojkolovej voľby predsedov samosprávnych krajov, o ktorom, o ktorom teraz rokujeme, pretože ho pán prezident vrátil späť parlamentu, navrhli poslanci za SMER - SD a MOST, nie poslanci Slovenskej národnej strany. Bol to však pán poslanec Paška zo Slovenskej národnej strany, ktorý dnes len tak mimochodom vo faktickej poznámke prezradil skutočný dôvod, pre ktorý poslanci SMER-u a MOST-u túto dvojkolovú voľbu zrušili a zavádzajú jednokolovú voľbu. Pán poslanec Paška povedal: "Strany majú predstavu o svojom politickom pôsobení, preto sa rozhodli pre zmenu volebného systému. Každá strana má nejakú predstavu, tú sa snaží realizovať." Inými slovami, bolo to čisto účelové. My opoziční poslanci sme na to poukazovali pri prerokúvaní tohto návrhu zákona v parlamente. Pán prezident Kiska to iste veľmi dobre tušil, keď sa rozhodoval, že bude zákon vetovať. A pán poslanec Paška to dnes povedal na plné ústa. Zmenili ste volebný zákon preto, lebo si myslíte, že zmenený zákon vám bude viac vyhovovať. Vám, vládnej koalícii. Chcete sami seba zvýhodniť vo volebnej súťaži, a preto meníte jej pravidlá.
Vo všeobecnosti to tak, samozrejme, platí, ako to povedal pán poslanec Paška. Je normálne, že parlamentná väčšina mení zákony tak, aby jej vyhovovali, aby zodpovedali jej predstavám o tom, ako majú byť veci verejné usporiadané. To je v poriadku. Vo všeobecnosti to tak naozaj platí. Sú však aj prípady, kedy by to tak byť nemalo. A práve volebné pravidlá sú jednou z takýchto základných výnimiek. Volebné pravidlá, volebné systémy, volebné zákony. Tie sa v demokratickej krajine nemenia len z dôvodu, aby zvýhodnili tých, ktorí sú práve pri moci, aby ešte lepšie uspeli vo voľbách. Vyhovuje vám jednokolová voľba, tak zmeníme dvojkolovú voľbu na jednokolovú. Vyhovuje nám väčšinový systém, tak zmeníme pomerný systém na väčšinový. Otravujú nás predvolebné prieskumy, tak ich pred voľbami zakážeme. To je cesta do pekla.
Dôvodová správa k návrhu zákona, ktorý už bol schválený, argumentuje tým, že sa bude šetriť, a tým, že jednokolová voľba alebo prvé kolo volieb, druhé kolo volieb bolo nedostatočne reprezentatívne, a teda takto zvolení zástupcovia sú nedostatočne legitímni. Odôvodnenie rozhodnutia pána prezidenta jasne ukazuje, že táto argumentácia je nielen nedostatočná a postavená na vode, ale aj falošná. Tieto dve veci v tomto konkrétnom prípade, teda šetrenie, nejaká symbolická úspora, maličká úspora verejných prostriedkov a reprezentatívnosť zvolených županov, legitimita ľudí, ktorí stoja na čele samosprávnych krajov, idú proti sebe.
Reprezentatívnosť a legitimita sa totiž nemôže merať tým, koľko celkovo sa zúčastní voličov na druhom kole volieb, a že ich je málo. Reprezentatívnosť sa meria tým, koľko voličov dá zvolenému županovi hlas. A tento argument, tento pohľad, ktorý by mal byť určujúcejší, nie koľko sa celkovo zúčastní druhého kola volieb, ale to, koľko voličov dá hlas zvolenému predsedovi samosprávneho kraja v druhom kole volieb, hovorí úplne jednoznačne v prospech dvojkolovej voľby. A keď sa bijú tieto dva argumenty, ktoré predkladatelia návrhu zákona použili vo svojej dôvodovej správe, reprezentatívnosť a legitimita by mali dostať prednosť pred symbolickým šetrením. Samozrejme, že každé voľby niečo stoja. A, samozrejme, že to nie je dôvod preto, aby sme voľby zrušili.
Ak sa argumentuje nízkou volebnou účasťou, a to tak v prvom kole, ako aj v druhom kole, tak nízka volebná účasť nie je dostatočným argumentom pre zmenu dvojkolovej voľby na jednokolovú, práve naopak. Keby sme tu mali politickú realitu, v ktorej je vysoká volebná účasť a v ktorej povedzme pravidelne súťažia dve silné politické strany a ich kandidáti, z ktorých ten úspešnejší dosahuje výsledky niekde na úrovni 50 %, čo je bežné v systémoch, kde sú dve silné politické strany, tak aj z tej jednokolovej voľby by mohol vzísť reprezentatívny zástupca. U nás však nemáme systém dvoch silných politických strán a v regionálnych voľbách býva volebná účasť veľmi nízka. Volebné systémy sú rôznorodé a nedá sa povedať, že jeden je lepší, jeden je horší, že krajina, ktorá má pomerný systém, je demokratickejšia ako krajina, ktorá má väčšinový volebný systém, že dvojkolový je demokratickejší ako jednokolový. To všetko môže byť demokratické.
Problém je z hľadiska demokracie, keď sa volebné pravidlá, volebné systémy, volebné zákony menia účelovo. V Taliansku začiatkom 90. rokov zmenili volebný systém pri parlamentných voľbách. A bolo to preto, lebo Taliani mali pomerný volebný systém. A pomerný volebný systém tam viedol k politickej nestabilite, že sa každý rok striedali vlády, že tam mali od volieb za 40 rokov 40 vlád. Tak, samozrejme, že bola legitímna úvaha, že sa má zmeniť takýto volebný systém, ktorý produkuje politickú nestabilitu. A preto bol zavedený kombinovaný systém, kde sa väčšina poslancov volila väčšinovým spôsobom. Keď sa však pravidlá menia len tak, lebo si niekto zmyslí, hoci volebný systém funguje, tak je to v lepšom prípade sociálne inžinierstvo, v horšom prípade, účelový a protidemokratický krok. A toto sociálne inžinierstvo nie je. Toto je účelový a protidemokratický krok.
Vážené kolegyne a kolegovia, idete v stopách Vladimíra Mečiara z roku 1998. A dúfam len, že tie dnešné slová pána poslanca Pašku, že pán prezident by nebol prezidentom, keby sme nemali dvojkolový systém, boli len takou voľnou úvahou a nie nejakým prerieknutím sa a avizovaním toho, že chcete naozaj účelovo zmeniť aj volebný systém v prezidentských voľbách, ako vás z toho mnohí podozrievajú.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Igor, na začiatku sme tu boli niekoľkí, bolo nás pár, ktorí sme povedali, že fašizmus je neprijateľný v tejto sále, a vtedy nám ľudia hovorili, a veď to nemôžte, to je frustrácia voličov a protestný volič ich sem dostal. A hovorili sme to na báze ochrany liberálnej demokracie a právneho štátu. Pretože fašizmus, ako ho poznáme, je priamym odporcom liberálnej demokracie a popiera právny štát.
Som veľmi rád, že za tých, pre ktorých je kresťanstvo vedúcim princípom v živote, si teraz dvihol tu zástavu aj ty. Pretože pre mňa je dôležité možno, že na Slovensku bude platiť zákon, že na Slovensku bude pluralita názorov, že nikto nebude hanený na základe príslušnosti k rase alebo k etnickej skupine, alebo na základe politického názoru, alebo na základe sexuálnej orientácie. Pre mňa je dôležité toto. Ak pre teba je dôležité, aby kresťanský odkaz na Slovensku nebol poškvrnený, aspoň v tejto jednej veci, chvalabohu, konečne začíname ťahať za ten istý povraz.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Trošku ma už predbehol pán kolega Marosz, ale treba to naozaj povedať naplno.
Toto nie sú fašistické, ale neonacistické symboly, takže možnože aj to označovanie bude musieť trošičku prispôsobiť. A keď Igor hovoril o tom, že čo kolegovia navrhli za ten jeden rok napriek teda tomu, aký úžasný a skvelý program majú, keď už získali toľko voličov, koľko získali, a teraz tu sedia spoločne s nami. Treba sa opýtať, čo spravili za tých tri a pol roka v Banskej Bystrici, kde držali v rukách exekutívu. Nesplnili ani bodku, ani čiarku zo svojho programu. A na toto sa, pochopiteľne, budú pýtať aj voliči v Banskobystrickom kraji. Takže to nie je len o voľbách do Národnej rady. Bohužiaľ, títo páni už mali možnosť ukázať svoje kvality aj v Banskej Bystrici. A práve preto to prepojenie na zrušenie druhého kola a na to veta, veto pána prezidenta, tak ako to predviedol Igor Matovič, bolo viac ako správne.
A ešte jedna maličkosť, keď už hovoril o tej koaličnej spolupráci KĽSNS a SMER - SD. Viete, v krajine, kde sa skutok nestal, župan, ktorý si nechá vyplácať 20 % mzdy svojich zamestnancov na súkromný účet, by už dávno sedel vo väzení. Tu v tejto krajine ide obhajovať miesto župana s výdatnou pomocou vládnej koalície a toto je veľmi smutné. (Potlesk.)