Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

24.3.2017 o 12:10 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Uvádzajúci uvádza bod 24.3.2017 13:21 - 13:40 hod.

Galek Karol
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 24.3.2017 13:19 - 13:20 hod.

Dostál Ondrej
Aj ja ďakujem za rozpravu a tie, tie kritické slová, ktoré som mal na jeden bod z toho návrhu novely, neznamená, že beriem späť to, čo som povedal predtým, že ten zvyšok je podľa môjho názoru nielen dobrý, ale aj dobre napísaný. Čiže ja návrh ako celok podporím a odporúčam to aj všetkým, aby to podporili a v prípadnom druhom čítaní môžme dôkladnejšie rozdiskutovať otázku mimovládnych organizácií ako povinných osôb. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.3.2017 13:14 - 13:16 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem. Súhlasím s tým, čo povedal Gábor Grendel a tiež vnímam ako vážny problém, aj ako mestský poslanec, ak nie sú zverejňované analýzy a audity, ktoré boli vypracované za verejné prostriedky. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám síce hovorí o tom, že informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní. Táto formulácia tiež by mala byť zmenená, že nebude to iba informácia označená ako obchodné tajomstvo, ale naozaj to bude obchodné tajomstvo, lebo označiť ako obchodné tajomstvo možno, možno čokoľvek. Ale zákon v § 10 ods. 2 hovorí, že porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie a v bode c) je: "ktorá sa získala za verejné prostriedky alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb, zriadených zákonom na základe zákona alebo na základe nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie". Čiže nič také, že keď niečo bolo, niečo bolo získané za verejné prostriedky, a to tie audity mestské rozhodne boli získané za verejné prostriedky, tak nemôže to byť považované za obchodné tajomstvo a samozrejme, že treba ošetriť, aby to nemohlo byť, tento typ informácií považovaný ani, ani za iné, iný dôvod nesprístupnenia, napríklad autorské právo, lebo to sa tiež často používa, keď nie obchodné tajomstvo, tak, tak je to autorské právo, hoci je to text, ktorý analyzuje nejaké právne normy a skúsenosti z nejakých iných krajín a žiadne, žiadne autorské právo by tam nemalo byť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.3.2017 13:01 - 13:02 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za reakcie. Pán poslanec Fecko, áno, je to tak, že pod zámienkou obchodného tajomstva sa častokrát odmietajú sprístupňovať informácie, ktoré nemajú nič s obchodným tajomstvom, iba niekto povie, že je to obchodné tajomstvo. A teda toto je tiež jedna z vecí, ktorá má byť riešená aj v rámci toho návrhu zákona, ktorý pripravuje ministerstvo, aby sa také veci diať nemohli.
Pani poslankyňa Remišová, ja som nehovoril, že chcem, aby povinnými osobami sa stali aj neziskovky, ktoré poberajú 5-tisíc eur, ale že informácie o tom, ako boli použité tieto verejné prostriedky a ak boli poskytnuté, ja neviem, formou dotácie, tak majú byť nielen vykazované zo strany príjemcu tej dotácie k tomu, kto im dotáciu poskytol, ale má byť o nich zverejnená aj nejaká informácia, aby sa aj verejnosť mohla oboznámiť s tým, že ako boli tie prostriedky použité. Ja som len namietal, že sa mi nezdá, že by mimovládne organizácie boli vhodný typ povinnej osoby a teda uviedol som praktické, praktické dôvody. Tak možno bude niekedy príležitosť ich prebrať podrobnejšie.
Ale k tomu, čo povedal pán poslanec Budaj, no ono to je tak, že infozákon má byť palicou nie na úradníkov, ale na verejnú správu. Má byť formou, akou verejnosť môže kontrolovať verejnú správu. Mimovládne organizácie sú súkromné subjekty, pohybujú sa v súkromnej sfére. Áno, ak hospodária s verejnými prostriedkami, tak je dôvod sa spýtať aj ako. Ale nemyslím si, že by, a ani to nie je v tom návrhu, že by sa mali stať povinnými osobami v úplnom rozsahu, ktorí poskytujú všetky informácie. Tie informácie, ktoré majú poskytovať, sa týkajú iba použitia verejných zdrojov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.3.2017 12:48 - 12:58 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som v prvom rade... Poprosil by som, že ak sa chcete baviť, tak niekde inde, lebo ma to ruší.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som podporiť tento návrh zákona. Jeho obsah smeruje k väčšej transparentnosti a tým aj k väčšej možnosti kontroly fungovania verejného sektora. Tie navrhované opatrenia nepochybne idú správnym smerom, lebo rozširujú množstvo informácií, ktoré budú k dispozícii občanom, ktorí majú záujem dozvedieť sa niečo viac o fungovaní štátu a pre verejný sektor je to užitočná kontrola, ktorá pomôže verejnému sektoru fungovať užitočnejšie, teda efektívnejšie, transparentnejšie a korektnejšie. Som presvedčený, že viaceré z bodov, ktoré sú navrhnuté v návrhu novely aj v prípade, že ako to už s opozičnými návrhmi býva, tento návrh nebude schválený, sa do zákona o slobodnom prístupe k informáciám skôr či neskôr dostanú. To "skôr" by mohlo nastať v prípade návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý pripravuje ministerstvo spravodlivosti a viem o tom, že sa tam majú riešiť aj niektoré z vecí, ktoré sú obsiahnuté v tomto návrhu zákona, napríklad tá otázka, že síce máme ošetrené dcéry, keď založia, ale už nemáme dcéry dcér a vnučiek. Čiže aj na toto sa tam, na toto sa tam bude pamätať a verím, že aj na viaceré z ďalších vecí sa dostanú do tej podoby, ktorá by už tento rok mala ísť do medzirezortného pripomienkového konania.
Bližšie by som sa chcel pristaviť pri jednej veci, na ktorú mám iný názor, ako predkladatelia a ide tam o ten bod 2, ktorý do § 2 vkladá nový odsek 4, ktorý by mal znieť, že povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené podľa osobitného zákona, ak hospodária s verejnými prostriedkami získanými od povinných osôb podľa odsekov 1 až 3 v celkovom objeme viac ako 100-tisíc eur ročne a je tam potom odvolávka na zákon o združovaní občanov, zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, zákon o nadáciách ako príklady.
Otázka teda je, že či by sa mimovládne organizácie mali stať povinnými osobami v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. A samozrejme, že tá podmienka, že 100-tisíc eur v priebehu bežného kalendárneho roka ročne, to nie je bežné občianske združenie, to s takýmito, s takýmito prostriedkami drvivá väčšina mimovládnych organizácií neprichádza do styku a teda už vôbec nie z verejných zdrojov a samozrejme, že povinnosť vykazovať, ako boli použité akékoľvek verejné prostriedky, by mala byť samozrejmosťou a tie informácie by mali byť dostupné nielen tomu orgánu, ktorý poskytol tie prostriedky, ale aj verejnosti. A teda súhlasím s tým, že by to, že by to malo byť zverejňované.
Ale nemyslím si, že by to malo byť v režime zákona o slobodnom prístupe k informáciám, respektíve v takom režime, aby sa povinnou osobou stala príslušná mimovládna organizácia, a to z dvoch základných dôvodov. Jeden dôvod je principiálny, že prečo zrovna mimovládne organizácie, prečo nie aj iné subjekty, ktoré sú financované z verejných zdrojov, prečo nie politické strany, ktoré - teda tie parlamentné - dostávajú príspevok zo štátneho rozpočtu a myslím, že vo väčšej výške ako 100-tisíc eur ročne? Prečo nie cirkvi, ktoré sú financované z verejných prostriedkov? Ak žiadame, aby sa povinnou osobou stali mimovládne organizácie, prečo nie aj cirkvi a politické strany?
Druhá námietka je skôr praktická, že si neviem veľmi predstaviť, ako by to fungovalo v realite. Pretože byť povinnou osobou neznamená iba sprístupniť informáciu, keď ma o to niekto požiada, ale sprístupniť ju v nejakých zákonných lehotách a nejakým zákonným spôsobom a zároveň sprístupnenie informácií obsahuje možnosť odmietnuť sprístupnenie informácií, keď existujú zákonné dôvody pre nesprístupnenie tej informácie, aj keď niektoré povinné osoby odmietajú sprístupňovať informácie, kde neexistujú zákonné dôvody, ale tvária sa, že existujú, ale to je druhý problém. Ale to odmietnutie, a najmä to odmietnutie musí byť urobené formou rozhodnutia a proti rozhodnutiu je možnosť, je možnosť sa odvolať.
V prípade tých povinných osôb, ktoré sú dnes v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, je to jasné, pretože obvykle majú nejaké, nejakú, nejaký nadriadený orgán. Tam, kde to neexistuje, ako pri obci, tak tam rozhoduje primátor alebo starosta. O odvolaní, keď je to na ministerstvo, tak formou rozkladu to rieši minister alebo vedúci, vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Dokonca je ošetrené aj, aj forma rozhodnutia a odvolanie pri tých organizáciách, ktoré sú založené alebo zriadené pod inými osobami, čiže napríklad nejaké obchodné spoločnosti alebo štátne podniky, ktoré nevydávajú sami rozhodnutie. Ale ak odmietajú sprístupniť tú informáciu, tak posunú informáciu o tom, že nechcú poskytnúť informáciu, o ktorú boli požiadané, svojmu zakladateľovi alebo zriaďovateľovi a ten rozhodne. Ibaže zakladateľ, a voči nemu sa potom možno štandardne odvolať.
Ibaže zakladateľ alebo zriaďovateľ je nejaký štátny orgán alebo orgán verejnej správy, ktorý vie, ako sa vydávajú rozhodnutia a vydáva ich, rozhodnutia, aj v množstve iných vecí obvykle, nielen rozhodnutia o odmietnutí sprístupniť informáciu. V prípade, ja neviem, občianskeho združenia alebo aj nadácie takýto postup nie je možný, možno s výnimkou nadácií, ktoré, ak si založí obec nadáciu, tak tam by to bolo riešiteľné. Ale ak to má platiť pre všetky nadácie, pre všetky občianske združenia, pre všetky neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby, tak tam sú často zriaďovateľmi alebo zakladateľmi súkromné osoby a nemal by, nemá na koho takáto mimovládna organizácia obvykle presunúť to rozhodnutie, lebo taká osoba ako zakladateľ alebo zriaďovateľ pri právnických osobách založených alebo zriadených tými štandardnými povinnými osobami v prípade mimovládnych organizácií neexistuje a už potom vôbec nemal by kto rozhodovať o odvolaní voči takýmto rozhodnutiam.
Čiže súhlasím s tým zámerom. Áno, ak nejaká organizácia poberá viac ako 100-tisíc ročne, má to byť všetko zverejnené. Ja som za to, aby bolo všetko zverejnené a transparentne vykazované nielen poskytovateľovi tých prostriedkov, ale aj verejnosti aj pri nižších čiastkach. Však musí ma zaujímať aj, ako sa použije 5-tisíc eur alebo 50-tisíc, nielen 100-tisíc eur. Ale nerobil by som povinné osoby z mimovládnych organizácií. A ešte je tam potom, potom, samozrejme, aj problém, že ako by sa tých 100-tisíc ročne, ročne meralo, lebo samozrejme, sú organizácie, ktoré majú nejaké dlhodobejšie príjmy, ale môže byť organizácia, u ktorej sa to, že bude mať viac ako 100-tisíc ročne, môže zistiť niekedy, niekedy v polovici roka. A teda polroka nebude povinná osoba a potom polroka bude. Potom zasa, zasa polroka ešte bude a potom, potom už nebude. Čiže zdá sa mi to komplikované riešenie a jednoduchšie riešenie by bolo, dajme, nech sa tieto informácie zverejňujú, ale nech povedzme ich zverejňujú tie subjekty, ktoré ich poskytli, ako si to podobne má upraviť aj vo vykazovaní sponzoringu a podobne.
Takže ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 24.3.2017 12:48 - 12:58 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis

115.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.3.2017 12:15 - 12:16 hod.

Baránik Alojz
Ďakujem pekne. Môžem potvrdiť teda, že za náš klub potvrdíme, podporíme tento návrh. Naozaj si myslíme, že je to správny návrh a možno v reakcii na to, čo uviedol kolega Dostál, pravda je tá, že nám to tak, alebo mne to tak pripadá, že zákon reaguje na nedostatky praxe v tejto oblasti. Takže sme za to, aby sa to takto aj vyriešilo. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.3.2017 12:10 - 12:15 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ na záver svojho úvodného slova vyzval poslancov, aby návrh, ktorý predkladá so skupinou poslancov, podporili, ja to týmto vystúpením robím. Chcel by som ten návrh zákona podporiť a nielen hlasovaním, ale aj v rozprave a myslím si, že je to veľmi dobrý nápad, ktorý posilňuje práva účastníkov konania, ktorým sú doručované dôležité písomnosti a ktorý tým, ako je v súčasnosti upravená fikcia doručenia, naozaj bez toho, aby mali právnické vzdelanie, veľmi často upadnú do omylu, pretože keď dostanem nejaké rozhodnutie, kde je povedané, že sa môžem odvolať do 15 dní od doručenia rozhodnutia, tak naozaj s výnimkou právnikov, ktorí si to pamätajú zo školy alebo s tým robia, alebo s výnimkou ľudí, ktorí sú opakovane účastníkmi konania, taký bežný človek, ktorý sa s tým stretne prvýkrát, druhýkrát, určite mu ani nenapadne, že dňom doručenia nie je reálny deň doručenia, ale že tam existuje nejaká fikcia, že tri dni po tom, ako mu bolo doručené oznámenie, že zásielka bola uložená na pošte.
Čiže podporujem, bude to jednoznačnejšie, fikcia doručenia zostane zachovaná, nenatiahne to tie správne konania takým spôsobom, že by teraz hrozili nejaké katastrofálne prieťahy a posilní to právnu istotu občanov.
V tejto súvislosti by som rád ale upozornil na to, že v tom istom ustanovení, v tom istom paragrafe a v tom istom, v tom istom odseku dokonca, v § 24 ods. 2 správneho poriadku sa o spôsobe doručovania hovorí aj niečo iné. Hovorí sa o tom, že ak účastník konania, ktorému má byť doručená zásielka určená do vlastných rúk, nebol zastihnutý, pošta ho má upovedomiť, že v iný deň sa mu pokúsi doručiť tú zásielku znova a až keď ten druhý pokus je neúspešný, tak v tom prípade uloží zásielku na pošte doručovateľ a upovedomí o tom účastníka konania a začína plynúť tá lehota.
Toto je napísané v zákone a ja sa teda pokúšam dopátrať, že či existuje niekto, komu sa to stalo aj reálne. Teda našiel som jedného človeka, ktorému sa to stalo reálne, má pomerne veľa konaní, ale aj jemu sa to stalo iba v menšine prípadov. Bežná prax je taká, že poštový doručovateľ rovno nechá ten žltý lístok, že adresát nebol zastihnutý, zásielka je uložená na pošte. Nemám jasné riešenie, čo s tým, len je to situácia, že máme niečo napísané v zákone, reálne to tak nefunguje. Prax sa od toho, ako by to malo byť podľa zákona, odlišuje. Teda možnosti sú v zásade asi dve, buď prispôsobíme zákon praxi, aby tam nebolo niečo, čo je tam iba deklaratívne a tiež to môže pôsobiť metúco, ale tým v zásade by sme akoby išli opačným smerom, ako táto novela, lebo by sme oslabovali práva, ktoré by účastníci konania mali mať. Takýmto, takouto formou teda doručení do vlastných rúk sa doručujú najmä dôležité písomnosti, napríklad rozhodnutia, čiže nie úplne bežná komunikácia a tam by naozaj mal byť občan upovedomený, že je to niečo dôležité a ak je možnosť doručiť mu to poštou povedzme v náhradnom termíne, tak by to malo byť umožnené.
Druhá možnosť je, že necháme to v zákone, ale bude sa treba pozrieť na to, akým spôsobom pošta tieto ustanovenia uplatňuje, resp. orgány verejnej správy by mali využívať tú poštovú službu, ktorá takýto spôsob doručovania s upovedomovaním umožňuje, nie iba teda bežné doručenie do vlastných rúk. Takže chcel som upozorniť aj na tento problém, ale hlavne som chcel podporiť návrh skupiny poslancov na zmenu zákona o správnom poriadku.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.3.2017 11:38 - 11:46 hod.

Droba Juraj Zobrazit prepis
Ctené kolegyne, kolegovia, ja sa v podstate obsahovo pridám k dvom predchádzajúcim kolegyniam, ktoré sa k tomuto zákonu vyjadrili a hneď na úvod chcem povedať, že nespochybňujem čistotu motívov predkladateľov. Nemyslím si, že je za tým čokoľvek iné, ako snaha, záujem úprimne pomôcť určitej skupine ľudí, ktorí majú nejaký zdravotný postih a žijú s nami.
Takže budem síce kritický, ale dúfam, že to bude konštruktívne kritické a nebudete mi to mať za zlé. Ja som prekvapený, lebo ja som, samozrejme, o tejto téme hovoril s niekoľkými skupinami nepočujúcich a nestretol som, možno, možno s desiatimi mienkotvorcami z tejto komunity som hovoril a z tých desiatich som nestretol ani jednu alebo ani jedného, ktorý by túto vašu aktivitu uvítal. Pýtal som sa ďalej otázky, nebolo celkom jasné, že vôbec ako sa tento návrh zákona do parlamentu dostal a prečo. A prečo je v podstate vytrhnutý z kontextu školského zákona a celkovej legislatívy. No a v podstate nejak z toho mi vyplýva, že sa stalo asi to, že ste počúvali nejakého človeka, ktorý je už 20 rokov na penzii. Je značne odtrhnutý od reality, nerozumie tomu, nesleduje progres v tejto oblasti a jednoducho ste mu sadli na lep. Vypočuli ste si ho a on vás presvedčil o tom, že by bolo dobré urobiť z toho návrh zákona.
Takže ešte raz, ja vám to nevyčítam. Naopak som veľmi rád, že sa tejto problematike venujete. Oceňujem iniciatívu SNS, len z toho, ako to vidím dnes, tak si myslím, že jediné správne riešenie je fakt si k tomu znova sadnúť, možno vtiahnuť do toho aj niektorých ľudí z opozície, pani kolegyňu Zimenovú, pani kolegyňu Shazhad, ja by som sa toho možno tiež rád zúčastnil a poďme urobiť poctivý, dobrý návrh zákona, ktorý potom prejde stopäťdesiatimi alebo stoštyridsiatimi hlasmi v celej snemovni.
Ono ja pôjdem trošku aj do detailov, že v čom si myslím, že sú najväčšie chyby tohto návrhu. Takže asi najlepšie bude, keď vám prečítam stanovisko špeciálnych pedagógov, ktorí pracujú so žiakmi so sluchovým postihnutím, lebo oni zhrnuli tie argumenty veľmi konzistentne a na jedno miesto.
Používanie slovenského posunkového jazyka sa realizuje v súlade so zákonom. Žiaci, rodičia žiakov a aj sluchovo postihnutí zamestnanci pri zásadnej komunikácii majú vždy tlmočníka slovenského posunkového jazyka. Pri osvojovaní nových pojmov vo vzdelávaní, hlavne v tom predškolskom, predprimárnom vzdelávaní je vždy nový pojem uvedený vizuálnym obrazom, orálne, teda slovom a aj posunkom.
K druhému bodu dôvodovej správy. U každého dieťaťa so sluchovým postihnutím, s výnimkou detí s ťažkým mentálnym postihnutím, a tie tvoria približne 5 % populácie, je možné vyvodiť reč. Táto schopnosť je aktívna a v podstate vzniká už od narodenia a čím skôr sa ju snažíte u toho dieťaťa otvoriť, tým lepšie a tie deti, s ktorými sa aktívne pracuje vo veku od 0 do 6 rokov, majú najväčšiu šancu naučiť sa celkom dobre hovoriť a tým pádom byť lepšie pripravení na život vo svete majoritnej počujúcej populácie. Prečo by sme to nemali využiť, keď jedinec so sluchovým postihnutím ovládajúci hovorenú reč má väčšie možnosti vzdelania a uplatnenia samozrejme osobnostného rozvoja?
Ďalšia otázka je, na čo investovať peniaze do zariadenia na transláciu reči do písanej formy? Viem, že na takomto zariadení už dlhšie pracuje Košická univerzita, vyvíja ho a dnes už takúto aplikáciu v podstate nájdete na každom lepšom, drahšom smartfóne. Ak má nepočujúci prekladaný text, prepisovaný text, tam je jeden veľký problém, že väčšina z nás počujúcich si myslí, že keď dáte nepočujúcemu do ruky A4 s textom, tak vlastne, že on to má z tých rôznych foriem postihov vlastne najjednoduchšie, lebo on si dokáže tú informáciu prečítať, spracovať a konať na základe nej. Ale mýlite sa, veľmi. Nepočujúci majú problém s porozumením písaného textu. Vy keď mu dáte noviny, tak on možno 50 %, taký bežne nepočujúci slovenský nerozumie tomu obsahu, čo sa píše. Majú veľký problém s časovanými slovami, skloňovanými slovami. Ten ich posunkový jazyk, to je vlastne, to je, aj tie vetné konštrukcie, keby ste prekladali do našej reči, tak to sú veľmi, veľmi jednoduché vety. Čiže on, keď číta vetu rozvitú, ktorá má prívlastky, prívlastné meno a je skloňovaná, tak je veľká šanca, že on vlastne nezíska z nej ten správny význam a nevie ho pochopiť.
Peniaze, ktoré navrhujete vyčleniť na tento projekt, by boli omnoho vhodnejšie investované do príspevku na kvalitné načúvacie aparáty a tzv. kochleárne implantácie. To sú také malé zariadenia, ktoré sú vlastne implantované do ucha nepočujúceho. Tí, ktorí sú nedoslýchaví, tak vieme u nich dosiahnuť to, že počujú v podstate bezchybne a tí, ktorí sú nepočujúci a majú len malinkú mieru sluchu ešte nepoškodenú, tak dokážu relatívne dobre počúvať. Tieto kochleárne implantácie pomôžu nepočujúcemu lepšie komunikovať v štátnom jazyku a opäť byť lepšie integrovaný.
Výstup tiež potvrdil, že nepočujúci vzdelávaný metódou totálnej komunikácie, to znamená kombináciou troch faktorov orálne, posunkami a písaným jazykom, má väčšiu slovnú zásobu a následne má omnoho lepšiu čitateľskú gramotnosť. Dnes je na Slovensku približne 40-tisíc nezamestnaných nepočujúcich. Tie profesie, kde môže nepočujúci plnohodnotne fungovať, nie je ich až tak veľa, ale ja v ich radoch poznám teda niekoľko šikovných rezbárov, niekoľko kaderníčok, kaderníkov, stolárov. Môžu vykonávať tento typ prác fotografi, ale veľakrát vlastne tie, ich priestor na zamestnanie sa je veľmi obmedzený a končí to pri nejakých robotníckych povolaniach. Tu by som chcel vyzdvihnúť napríklad firmu Volkswagen, ktorá sa venuje dlhodobo tomu, že zamestnáva nepočujúcich. Má pre nich aj špeciálny program a je hrdá na to, že sa snaží integrovať týchto ľudí. Vysvetľoval mi aj ten majster, že aké je to komplikované v podstate mať toho nepočujúceho robotníka na linke a na páse. Oni sa mu musia naozaj špeciálne venovať a musia vyvinúť extra úsilie na to, aby ten človek jednak sa cítil na tom pracovisku vítaný a zároveň aby nerobil chyby, aby nedochádzalo k ohrozeniu jeho fyzickej bezpečnosti a podobne.
Takže toľko asi. Ak ich dneska, ak ich máme 40-tisíc a ak nebudeme hlavne tie deti nepočujúce dnes, ktoré máme a s ktorými sa pracuje na školách, ak ich nebudeme učiť hovoriť, tak tých nezamestnaných nepočujúcich nebude 40-tisíc, ale čochvíľa ich bude 80-tisíc. Málo zamestnávateľov má záujem zamestnávať nepočujúcich a takých, ktorí komunikujú len cez tlmočníka alebo len cez translátor, tak tí sú prakticky naozaj nezamestnaní, ak náhodou nenájdete zamestnávateľa filantropa, ktorý si to zoberie za svoje, že chce pomôcť aj niekomu ďalšiemu a nielen zisku svojej firmy. Toto je, toto je, bohužiaľ, prax.
Takže za mňa asi toľko. Ak to mám zhrnúť, tak oceňujem, oceňujem to, že ste sa k tej téme prihlásili a chcem vás vyzvať na to, aby sme ten návrh stiahli a aby sme si sadli za jeden stôl, kde bude úplne jedno, či je niekto koalícia alebo opozícia a ak to myslíme úprimne a chceme pomôcť konkrétnej skupine ľudí, ktorí trpia sluchovým postihom, tak to poďme urobiť odborne po konzultácii aj s ľuďmi.
Ešte jedna vec, že mám dokonca informáciu, že konkrétni odborníci, ktorí sa tejto téme venujú na ministerstve školstva, tak, že s nimi ste sa v podstate ani nebavili a ani netušili o tom, že takýto návrh zákona ide do parlamentu. Čiže ešte raz. Vecne. Dúfam, že tú kritiku nebudete brať osobne. Viem, že ste boli motivovaní čistými motívmi, ale poďme na tom popracovať ešte.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.3.2017 11:07 - 11:08 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja som sa chcel spýtať v podstate niečo podobné, ako kolega Martin Klus povedal vo svojom vystúpení, že aké sú tie skutočné dôvody, že je to naozaj lex Raši? Je, bolo tým dôvodom predloženia návrhu zákona to, že počítate s tým, že niektorí vaši primátori alebo starostovia budú kandidovať za županov a budú za županov aj zvolení? A teda aby na to obdobie, keď sa stanú županmi, tak na zvyšné obdobie nebol dovolený nový primátor alebo starosta, ale aby dokončil svoje alebo to funkčné obdobie zástupca, ktorého ten predchádzajúci primátor alebo starosta poveril, lebo kedysi boli zástupcovia primátorov a starostov na návrh primátora volení zastupiteľstvom. Dnes je to úplne v rukách samotných primátorov a starostov. Tak ročné obdobie sa mi zdá dosť dlhé na to, aby riadil mesto alebo obec niekto, koho legitimita nevyplýva priamo z volieb, ale teda má legitimitu poslanca, ale nemá legitimitu primátora a jeho legitimita viesť mesto v takom prípade bude vyplývať iba z toho, že ho poveril primátor, ktorý už navyše ani primátorom nie je. Tak sa chcem spýtať, že či to nie je tak trošku účelová, účelový návrh.
Skryt prepis