Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Číž, hovorili ste o esencii demokracie. K tej esencii demokracie prislúcha aj demokratická diskusia, ktorú ste následne odsúdili. Nesúhlasím s vami, ale urobím všetko preto, aby ste svoj názor mohli vysloviť. Preto sme vás počúvali aj pri tom, ako ste obhajovali objednávku vraždy a únosu, ktorý inicioval štátny režim, ktorý napokon sám seba amnestoval. Ospravedlňovali ste to chybami iných, prípadne výsledkami prezidentských volieb, znevažovali ste obete, nič z toho, čo ste povedali, neospravedlňuje tieto hrozné činy. Z vašich úst vychádzalo relativizovanie ľudských práv, relativizovanie spravodlivosti, relativizovanie práva bez akýchkoľvek morálnych rozmerov.
Neviem, či môj nasledujúci prejav má po tomto vašom vôbec nejaký význam, lebo ste nás plamenne presviedčali o tom, že nás k spolupráci nepotrebujete.
Ďakujem.

Pán poslanec, urobili ste nám prednášku o teórii demokracie a práva. Avšak len teórie, lebo, zdá sa, že v praxi ju asi ťažko viete uplatňovať. Nazývať túto diskusiu divadlom je smutné a obávam sa, že vládny návrh je naozaj len divadlom, a nie úprimnou snahou nájsť riešenie, ako zrušiť amnestie. Hovoríte o hľadaní konsenzu, ale nejde len z vašej strany o chlácholenie ľudí a akože im ukázať vôľu a napokon výsledkom má byť z vašej strany, že amnestie zrušené nebudú?
Vážený pán poslanec Číž, zrušenie Mečiarových amnestií je kardinálna otázka spravodlivosti v štáte a odstránenia prekážok, ktoré bránia jej priechodu. Spor o zrušenie Mečiarových amnestií je v podstate sporom o charakter štátu. Vy hovoríte o elementárnom základe práva, to ako ste hovorili o spravodlivosti? Na Slovensku sa zakrývajú trestné činy a uzákoňuje sa amorálnosť. Preto spor o zrušenie Mečiarových amnestií je vo svojej podstate sporom o charakter štátu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. No, kolega Číž, pekne ste vytiahli Akira Kurosawu a jeho Zlatú palmu v Cannes. Ten Rašomon skutočne mal za námet relativizáciu pravdy a to aj bolo presne to, čo ste robili ako nosnú časť svojho desaťminútového vystúpenia, relativizovali ste pravdu.
Povedali ste napríklad, že Mečiar sa prispôsobil tým, že rozdelil republiku s Klausom. No obidvaja sa prispôsobili akurát k tomu, že vedeli, že keby prišlo na povinné, z ústavy povinné referendum, tak je vysoko pravdepodobné, že sa tá republika nerozdelí, a preto sa prispôsobili vlastnej obave a túžbe po moci a tú republiku rozdelili bez vôle občanov, ktorá mala, samozrejme, byť.
Je pekné, že hovoríte, ako tá koalícia KDH, SDKÚ sprivatizovala a vylúpila. To je tiež taký rašomonovský pohľad na pravdu. Nespomínate si náhodou, v akej strane bol občan Rezeš a čo dostal? Dostal trafiku alebo zmrzlináreň, alebo ako to bolo s tou privatizáciou fabriky, o ktorej predtým povedal Ducký, že bez nej nepostavíme ani plechový plot, takže všetko rozdalo SDKÚ, predtým sa nič nedialo, vtedy nikto nič nedostal?
Je ináč pekné, keď hovoríte znevažujúco o prezidentovi Kováčovi ako o ikone. No, musím povedať, že pri svojej opätovnej kandidatúre dopadol podobne i skutočná ďalšia veľká ikona Lech Walesa, ktorý prehral s komunistom Kwaśnievským. Ale aby sme nechodili po príklady žiarivých ikon priďaleko, poznám jednu žiarivú ikonu, ktorá prehrala s totálnym začiatočníkom v politike 60 : 30, čo je teda pomerne spľachovák. Takže keď už hovoríme o biednych výsledkoch v prezidentských voľbách, nemali by ste veľmi hádzať kamením, keď ste v sklenenej veži. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. V prvom rade, pán kolega, tak ako spomenuli tuto vedľa mňa kolegovia, vravíte, nesedí tu dosť opozičných poslancov, no áno, on je to koaličný návrh, pozrite sa, prosím, do vlastných radov, koľko vás tam je. Vravíte o neznalosti ústavného práva, keď, keď hovoríme o tom, že koaličný návrh nie je v poriadku, že Mečiarove amnestie je možné a dokonca je treba ich zrušiť a dokonca že Budajov návrh je v poriadku.
Hovoríte, že nepoznáme ústavné právo. Prosím vás pekne, toto isté hovorí 26 právnikov našich slovenských špičiek, to je najlepšie, čo máme na Slovensku, medzi nimi ústavní právnici. Oni, prosím vás pekne, tiež nepoznajú ústavné právo?
Hovoríte, že každý má svoje argumenty, každý si ide svoje, no viete, ja som sa snažila mať aj vaše, ja som si to naozaj poctivo spísala, spísala som si históriu, spísala som si vaše argumenty pre váš koaličný návrh, argumenty pre Budajov a jediné, čo ste urobili, je, že ste to vysmiali a ani ste to nepočúvali. Pritom tá snaha bola úprimná a bola úprimná preto, lebo je aj úprimný záujem urobiť správne rozhodnutie. Hovoríte, že ste tu bol celú dobu, čo veľmi oceňujem, lebo tým sa veľmi líšite od väčšiny vášho klubu, a hovoríte o tom, že tu boli vedomé a účelové klamstvá použité, toto hovoríte veľmi často. Chcem povedať, že aj keby to tak bolo, aj keby niektoré z tých vecí tak boli klamstvami, myslím, si, že bolo použitých veľmi veľa relevantných argumentov a relevantných obáv, a bolo by rozumenejšie namiesto obviňovania zodpovedať, lebo to sa ešte nikto z vás nepokúsil.
Hovoríte, že Kováč bol vzorná žiarivá ikona, toto nie je o Kováčovi. Váš argument je: veď aj oni. A toto je o Mečiarovi a o tom, že amnestoval sám seba, o veľkej, veľkej nespravodlivosti.
A tiež nepovedali ste, ako budete hlasovať, ja by som to rada vedela.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No, pán poslanec Hrnko, vystúpili ste preto, aby ste deklarovali svoju príslušnosť k Mečiarovým pohrobkom. Ďakujeme za toto priznanie, ale vedeli sme. Vy hovoríte, že to nebol zločinecký režim, lebo vy ste vtedy len testovali hranice. Vážne? Vy ste vtedy len testovali hranice? Hranice zákonnosti, hranice spravodlivosti?
Pán Hrnko, vy ste sa museli zblázniť! Jediné z toho, čo ste povedali a s čím súhlasím, je, že toto sú 50. roky ako vyšité, lebo živia krivdy a bezprávie.

Pán poslanec Hrnko, ona honba za spravodlivosťou stála tisícky životov a niekedy aj milióny životov, ale je dosť cynické spomínať to práve v tomto prípade, lebo tu sa nebavíme o náprave nejakej privatizačnej krivdy alebo nejakého daňového podvodu, čo je, je to úplne bežné, že, že odmietate, aby bola zjednaná spravodlivosť aj v takýchto veciach. Tu sa bavíme o Mečiarových amnestiách, tu sa bavíme o únose Michala Kováča mladšieho, a keď sa bavíme o týchto veciach, tak k nim patrí aj vražda Roberta Remiáša. Čiže aj tento prípad stál jeden ľudský život a nebola za tým žiadna honba za spravodlivosťou. Naopak, bola za tým, bolo za tým brutálne porušenie práva, brutálne porušenie spravodlivosti, honba za mocou, honba za peniazmi.

Pán Hrnko, ja som teda s úžasom pozorovala tú spŕšku neuveriteľných teórii a téz a voľných úvah vašich, ktoré ste tu predviedli, a naozaj teda veľmi ťažko sa mi reaguje na tú zmes a spleť fakt neuveriteľných rečí, ktoré ste tu predviedli, ale predsa len ako ten výrok, že honba za spravodlivosťou mimo zákona, mimo práva, že vy ako historik ste proti nej.
No ak niečo bolo mimo práva, tak to boli Mečiarove amnestie, pre boha živého. Tak ako sa zamyslime nad tým, čo je mimo práva, a nejaká snaha dospieť k nejakej spravodlivosti, aby sme sa postavili aspoň zodpovedne voči nejakým budúcim generáciám v tom, že, že chceme tieto krivdy napraviť. Tak to vy považujete za honbu za spravodlivosťou mimo zákona? Strašne sa mi ťažko na to naozaj reaguje, ale teda nedá mi, vy hovoríte, že necháme to na historikov, nech sa ukáže, kde je pravda. No, ja si myslím, že pani Remiášová nepotrebovala žiadnych historikov na to, keď prišla k pánovi Mečiarovi a udrela ho kyticou, aby jej niekto hovoril o tom, čo je pravda, že jej syn bol zavraždený. Nehnevajte sa, akože toto, toto sú neuveriteľné veci, ktoré vy ste tu predviedli, a nesúhlasím s tým, čo ste povedali, že taká bola doba.
Akože aká bola doba? Veď tá doba bola proste brutálna, vraždilo sa a bolo to mimo zákon. Tá doba bola mimo zákon, tie amnestie samotné. O čom ste to tu rozprávali, prosím vás?

Ďakujem pekne. Pán kolega, hovorili ste, že Kováč ako prvý použil tajnú službu a aj o rôznych iných neduhoch a previneniach, ktoré kto kedy, kto kedy urobil.
Ja chcem len povedať, že aj keby ich bolo dvadsať, veď predsa musíme niečím niekedy začať. A tu, ako som aj hovorila vo svojom vystúpení, vidím najväčší problém v tom, že toto nie je bežná amnestia, tu predsa ide o konflikt záujmov, kde vinník amnestoval sám seba a svoju partaj. To vám vôbec neprekáža? To nie je úplne bežná amnestia. Hovoríte o tom, že už to tu máme 20 rokov a že už by sa s tým mali zaoberať historici. Nesvieti vám kontrolka, že 20 rokov sa k tomu vraciame? Nevidíte, že to zaujíma ľudí? To nie je vec historikov, to je vec ľudí a my sme ich zástupcovia. Takže myslím si, že by sme sa tým zaoberať mali, lebo národ to trápi, ako vidíte. Vymenovali ste od ničoho po Krym všetky možné dôvody, prečo to, prečo za to nehlasovať, a nepovedali ste jeden, prečo hlasovať.
"Spravodlivosť sa nedá budovať inak ako pomocou práva a zákona," ste povedali. Povedali ste to vy, ktorý, ktorý ktorého, ktorý je vo vláde, kde je predseda Fico, kde kryjete Kaliňáka. To hovoríte naozaj vážne? A ešte k tomu sa tu postavíte a poviete, že Mečiarove amnestie sú v poriadku a netreba ich rušiť. Vážne? A potom poviete túto vetu, pán Hrnko?
Hovoríte, herci a publicisti, že oni nám tu kážu. Viete, herci a publicisti sú tiež ľudia. Dokonca často odvážnejší a čestnejší, ako ste vy. Pretože na rozdiel od vás, vy svoj plat budete dostávať, či sa tu postavíte a poviete svoj názor, alebo nie. Vám sa nič nemôže stať. Napriek tomu vždy pritakávate a robíte to, čo vám povedia hore. Na rozdiel od vás sa oni majú čoho báť, pretože sa môžu báť takých, ako ste vy. Môžu sa báť buzerácií štátu, ale oni sa napriek tomu postavia a povedia, čo si myslia, viete. Takže určite sú to väčší hrdinova ako vy a vaši kolegovia.

Ďakujem opozičným kolegom veľmi pekne za podporu. A ešte som chcela povedať, že čo som nestihla, ešte som nestihla prečítať dve strany, prečo je Budajov návrh pre mňa lepší. Ale veľmi dôležité pre mňa je ten moment, že práve ak schválime koaličný návrh, môže sa stať, že tie amnestie budú navždy pochované. A to práve preto, lebo Ústavný súd raz a navždy rozhodne, zatiaľ čo o Budajovom návrhu môžeme hlasovať znova a znova, napríklad aj keď sa zmení, zmení konštelácia v parlamente, práve preto sa veľmi obávam hlasovať za. Nechcem byť spolutvorcom toho, aby naozaj sme už o tomto nemohli rozhodovať.
No a čo sa týka kolegov z vládnej koalície, no čo na to povedať, kolegovci, sedela som tu celú dobu, počúvala každého jedného diskutujúceho, zapisovala som si poznámky. Zodpovedne som sa snažila prísť na to, aké rozhodnutie je správne, lebo mi na tom záleží. A od vás príde výsmech. Áno, typické. Kým ja som tu sedela a počúvala, vy ste sedeli v bufete. Úplne typická, pani Vaľová, vy vždy perlíte, napriek svojmu veku, ale toto bolo že extra. Tak áno, priznávam, ja som mladá, ale učím sa byť múdra. Tým, že tu sedím, tým, že počúvam, tak aspoň sa o to snažím. Verím, že raz sa mi to podarí. Vy ste zrelšia, povedzme to tak, a múdrosti sa učíte hore v bufete. Takže prosím vás, tieto výčitky si nechajte pre svojich kolegov. Tak len toľko som chcela.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Chcel som ti tiež poďakovať za tvoje vystúpenie, Janka. Je pravdou, že to, čo sa nazýva jadro ústavy, sa v rôznych jurisdikciách posudzuje inak. A keby na Slovensku sme mali taký Ústavný súd a takú ústavu, ako majú naši susedia Česi, tak by napríklad bolo v rozpore s ohniskom ústavy, s jadrom ústavy aj skrátenie poslaneckého mandátu prostredníctvom ústavného zákona o skrátení volebného obdobia, tak ako k tomu došlo v súvislosti s pádom Radičovej vlády. Čiže iný kraj, iný mrav. My tu bojujeme o oveľa základnejšie veci.
Ďakujem.