Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predseda. Mám dva procedurálne návrhy. Prvý, navrhujem posunutie bodu č. 85 Informácia podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky o využití Letky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie rokov 2015 – 2017, o ktorom sa malo rokovať dnes o pätnástej hodine, na budúci týždeň. Odôvodnenie: Pán prezident je celý týždeň na zahraničnej služobnej ceste. Vráti sa až v piatok a bolo by z našej strany veľmi korektné, aby sa mohol k tým informáciám, ktoré tu odznejú, prostredníctvom médií vyjadriť k verejnosti. Lebo určite nejaké otázky vzniknú.
Druhý procedurálny návrh. Navrhujem, aby sa pri prerokovaní bodu č. 85 Informácia podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky o využití Letky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie rokov 2015 – 2017, aby pri tomto bode prebehla riadna rozprava. Poprosím, ešte čas, lebo nestihnem to odôvodniť.

Vážené kolegyne, kolegovia, len veľmi stručne. Hlavným cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 539/2008 o podpore regionálneho rozvoja je, aby regionálne rozvojové agentúry neboli jedným zo subjektov územnej spolupráce, z čoho vyplýva zamedzenie poskytovania dotácií regionálnym rozvojovým agentúram, ako i súvisiace zrušenie integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné rozpočty. Neprináša nárok na pracovné sily. Nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, dámy a páni, o trochu kľudu. Ďakujem pekne.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Bližšie k obsahu návrhu zákona sa vyjadrím v rozprave, do ktorej sa týmto ako navrhovateľ hlásim.

Ďakujem kolegom za ich faktické pripomienky. Kolegovi Vašečkovi za podporu. Verím, že tam sa zhodneme, že z tých dvoch návrhov budeme vedieť spraviť aj nejaký spoločný, ak bude teda vôľa jeden alebo druhý posunúť do druhého čítania.
Čo sa týka pána poslanca Šucu, nie je to tak. V podstate vojaka v zálohe bude možno povýšiť. Ten paragraf o povyšovaní vojaka v mimoriadnej službe je iný. My upravujeme vlastne povyšovanie vojakov v zálohe. Je to tam vyslovene napísané. Spracovali to právnici. Prípadne ak je tam nejaký nedostatok, nejaké slovíčko, ktoré by tomu bránilo, tak kľudne sa môžeme o tom v prípade podpory porozprávať. Môžeme to zmeniť. Bude to myslím otázka pre náš branno-bezpečnostný výbor, ak ten zákon teda prejde do druhého čítania, sme pripravení na diskusiu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo ešte raz. Tento zákon je veľmi jednoduchý a myslím si, že v odôvodnení som povedal prakticky všetko, ale ešte pár nejakých poznámok, prípadne ak by kolegovia mali chuť reagovať vo faktických poznámkach.
Zámerom tejto úpravy zákona je zamedziť tomu, aby sa z vojenských hodností stal nástroj na zvyšovanie ega niektorých politikov, ktorí boli menovaní a povýšení bez najmenšieho objektívneho dôvodu, aby sa z povyšovania nestala provízia za nejaký dobrý obchod. Jedná sa o zvýšenie významu a kredibility hodností po udalostiach v súvislosti z povyšovania niektorých ústavných činiteľov najmä v očiach verejnosti. Títo boli povyšovaní a menovaní nie ako vojaci, ale ako politici, a hodnosť im bola udelená ako prejav osobnej sympatie. Máme za to, že vo veľmi výraznej miere v očiach verejnosti degradovali nielen samotné hodnosti, ale ohrozili aj dobré meno Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Dôvetok v zálohe sa nesmie stať synonymom slova z vďaky. Ozbrojené sily ako profesionálne vojenské sily Slovenskej republiky nesmú byť zneužívané na to, aby sme si skrz ne prejavovali vďaku alebo iným spôsobom rozdávali oficiálne hodnosti. Je reálnou hrozbou že takýto postup môže poškodiť priamo Ozbrojeným silám, a najmä hrozí to, že členovia Ozbrojených síl stratia profesionálnu motiváciu na získavanie vyšších hodností a s tým spojeným zvyšovaním si kvalifikácie. Členovia Ozbrojených síl, ako v službe, tak v zálohe, musia vnímať povyšovanie a menovanie ako záležitosť čiste profesionálnu. Tak ako študenti vysokej školy musia vedieť, že na to, aby sa stali profesormi, si musia vybrať akademickú kariéru a nikto sa nestane doktorom, docentom či profesorom len kvôli tomu, že mal dobrý vzťah s dekanom alebo rektorom. Pretože na jednej strane je chvályhodné, že pán Danko vyjadril odhodlanie v prípade vojnového konfliktu bojovať v Ozbrojených silách, no na druhej strane je všetkým zrejmé, že tak ako študent prvého ročníka nemôže nahradiť profesora počas prednášky, tak nemôže desiatnik nahradiť kapitána a je irelevantné, či je v službe alebo v zálohe.
Návrh zákona neohrozí žiadnym spôsobom spravodlivé menovanie a povyšovanie a zámerom je zamedziť tomu, aby v parlamente alebo vo vláde sedeli jeden deň desiatnici a druhý deň kapitáni či plukovníci bez toho, aby mali čo len najmenšie tušenie o tom, čo by v Ozbrojených silách muselo takémuto aktu predchádzať. Myslím si, že pre prvé čítanie bolo povedané k tomuto dosť, a budem rád, teda ak budete mať nejaké otázky vo faktických poznámkach. Ak nie, tak by som vás poprosil podporiť tento návrh zákona do druhého čítania, kde by sme ho mohli prípadne ešte nejakým spôsobom doplniť, rozšíriť a vylepšiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladám spolu s poslancom Národnej rady Ľubomírom Galkom. Predmetom tohto návrhu zákona je sprísnenie podmienok pre mimoriadne povyšovanie a mimoriadne vymenovanie vojakov v zálohe. Podľa navrhnutej úpravy bude možné vojaka v zálohe povýšiť v čase mieru len v rámci povolania na výkon mimoriadnej služby. Inak bude povyšovanie možné, len ak je to nevyhnutné pre riadne plnenie úloh ozbrojených síl, pričom v priebehu dvoch rokov od posledného povýšenia alebo vymenovania bude podľa navrhnutej úpravy možné vojaka v zálohe mimoriadne vymenovať alebo mimoriadne povýšiť len raz a len do hodnosti o jeden stupeň vyššej, než ako dosiahol.
Až donedávna platilo, že doterajšiu štandardnú úpravu mimoriadneho povyšovania a mimoriadneho vymenovania do vojenských hodností vojakov v zálohe nebol dôvod meniť, pretože existovalo niečo ako etická samoregulácia jednotlivých aktérov tohto procesu. Po nedávno medializovaných zisteniach je však potrebné konštatovať, že situácia sa zmenila. Dôvody, pre ktoré je predkladaný tento poslanecký návrh zákona, sú všeobecne známe a netreba ich opakovať. Mimoriadne vymenovanie do vojenských hodností vzhľadom na okolnosti, akými sa udialo, do istej miery devalvovalo vojenské hodnosti v očiach verejnosti a predkladatelia vnímajú ako svoju povinnosť tento stav napraviť. Predkladaný návrh je právnou úpravou pro futuro a nepredpokladá spätné odnímanie vojenských hodností.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať ani negatívny vplyv, sociálny vplyv a ani negatívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Vážené kolegyne a kolegovia, poprosím vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, ako lekár môžem povedať, že zákon, ktorý novelizujeme, respektíve, ktorý chceme upraviť a jeho meritum zrušiť, bol z medicínskeho hľadiska hyperreakciou na bezvýznamný podnet. Hyperreakcie sú ohrozujúcim medicínskym stavom. Mnohých z nás v živote poštípala včela, opuchlo nám to, trochu to pálilo, možno aj bolelo, ak bol opuch riadny a žihadlo pustilo veľa, ale odhrmelo to, možno sme si dali octan alebo to, čo bolo k dispozícii. Hyperreagujúci človek upadne do šoku, bezvedomia, môže sa zadusiť a bez pomoci zomrieť. Musím povedať, že toto bola reakcia, ktorá nechala zomrieť občianstva občanov Slovenskej republiky úplne nedôvodne a neprimerane.
Možno ste v ostatných dňoch sledovali, a teraz poviem o tých 1 700 ľuďoch, že to boli collateral damages, že to boli proste obete, ktoré neboli plánovanými obeťami. Teraz sa bojuje o Mósul. Islamský štát sa zúrivo bráni v každom dome, v každej uličke. A bojujúca koalícia proti Islamskému štátu je obviňovaná, že v týchto podmienkach vznikajú civilné obete. Je to boj s čistým zlom. A civilné obete, collateral damages, sú, dá sa povedať, ťažko odvrátiteľné. Toto ale, čoho sa onehdá snemovňa dopustila, je odvrátiteľné prijatím tohto návrhu zákona nielen do druhého čítania, ale potom aj jeho schválenia.
Pokiaľ ide o rozmenenie na drobné, samozrejme, že ide vždy o štatistiku, ale za každým číslom v tej štatistiky je akýsi osud, akýsi príbeh, čosi, čo sme sa zákonne rozhodli obetovať. To, že takéto zákony existovali a existujú, je fakt. A to nie je z dôvodu obavy z orbánovského šovinizmu a snov o zrušení Trianonu, čo nepochybne viedlo vládnucu trojkoalíciu v čase, keď ju prijímala, k svojmu rozhodnutiu. I Bulharská republika, ktorá mi dala to najcennejšie, čo som v živote dostal, moju manželku, pôvodne žiadala a bolo potrebné vzdať sa bulharského občianstva, keď prijala občianstvo Slovenskej republiky. Štyridsať rokov lieči občanov Slovenskej republiky a slúži im ako lekárka, ale po niekoľkých rokoch sa Bulharská republika, povedzme si, zmátorila a rozhodla sa vrátiť bez ďalšieho občianstvo všetkým, ktorí ho na základe predchádzajúceho zákona stratili, a vrátila teda tak občianstvo tým, ktorí sú rodom Bulhari, ktorí cítia sunáležitosť so svojím rodiskom, moja manželka bola minulý víkend voliť v bulharských parlamentných voľbách, a akýmsi spôsobom vycúvali zo zlého rozhodnutia.
Táto novela dáva všetkým i tým, ktorí tu reprezentujú strany, ktoré pôvodný návrh predložili, vycúvať z nedobrého rozhodnutia. Keď som v minulom volebnom období opakovane predkladal túto novelu zákona, kolegovia zo strany HÍD zaň vždy, za tú novelu, hlasovali, dokonca si ju raz osvojili, celkom ohne weiteres, a predložili ju sami. Samozrejme, aj vtedy som za ňu hlasoval a vtedy za ňu oni tiež hlasovali. Tá novela je stále tu i tí poslanci strany HÍD sú stále tu a akokoľvek Béla Bugár drží svojimi hlasmi kľúče ku všetkým koaličným rozhodnutiam, nie je on ten bezmocný, nie je on ten, ktorý musí poslúchať, jeho hlasy rozhodnú o každom zákone. Neprešlo by zvyšnej dvojke nič, slovami nula. Nič bez súhlasu MOSTU – HÍD. Ale toto nie je apel na MOST – HÍD, to je apel i na kolegov z dvoch ďalších koaličných strán, ktorí môžu uznať, že z toho, čo sa neosvedčilo a čo je zlé, možno vycúvať. A musím povedať, že odhliadnuc od včerajšieho diskusného fóra na stránkach SME na tému brexit a Theresa Mayová a jej nočný dokončený list Európskej únii, sa i tomto bode hovorilo.
Zhodou okolností som včera stretol svojho cteného kolegu spectabilis, bývalého dekana jednej z fakúlt Univerzity Komenského v čase, keď som bol jej prorektorom. A tento môj priateľ mi hovoril o probléme, ktorý vzniká v súvislosti s dedičstvom, ak sa medzitým jeho rodinný príslušník stal občanom iného štátu. Hoci je Slovákom, ale prišiel o občianstvo, a týmto spôsobom má neuveriteľne skomplikované to, čo by inak prebiehalo celkom štandardne pri občanovi Slovenskej republiky. Hovorím teda, že ide o tisíce perspektívne osudov, príbehov a dôvodov, kde na konci je občan Slovenskej republiky postihnutý. Postihnutý niečím nezmyselným, nedôvodným a odstrániteľným.
Nemci majú úslovie: "Konsequenz ist nur der Ochs." Konzekventný, dôsledný je len vôl. Ten bude tak dlho búšiť hlavou do betónovej strechy, až si ju rozrazí a skape. Myslím si, že nie je dôvod zotrvávať v blude, ak je ten blud rozpoznaný. A preto, bez peny pri ústach a nie na počesť dnešného počinu Theresy Mayovej, ale v rámci zdravého rozumu a normálneho láskyplného vzťahu k svojim občanom si dovolím požiadať ctenú snemovňu a samozrejme predovšetkým vládnucu koalíciu, aby nahliadla to, čo som hovoril, a aby nie k mojej sláve, ale hádam k lepšiemu vzťahu k svojim občanom prijala túto novelu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Aj pánovi poslancovi za jeho vystúpenie. Poukázal tam na jednu veľmi dôležitú vec, ktorú si dovolím uviesť do konkrétnych čísel. Od 17. 7. 2010 do 2. 3. 2017, dokedy máme k dispozícii štatistiku, prišlo o slovenský pas 1 707 ľudí. Ako správne zdôraznil pán poslanec, najčastejšie to neboli občania Maďarskej republiky alebo teda Maďarska, ale boli to občania, ktorí prijali občianstvo české, konkrétne 448 ľudí. Potom tu máme nemecké občianstvo – 412, rakúske – 242, britské – 159, až potom je maďarské – 88 ľudí. Tento zákon sa vyslovene míňal účinkom od samého začiatku, ako bol prijatý. A ak si potom uvedomíme, že tu máme k dispozícii od roku 2015 takzvanú ministerskú výnimku, tak treba povedať aj to, že k tým 1 707 občanov, ktorí o slovenské občianstvo prišli, sa dnes pridáva približne 300 ľudí, konkrétne 221 žiadateľov dostalo na základe tejto výnimky svoje občianstvo späť. Summa summarum, 1 500 občanov táto republika stratila. A treba zdôrazniť, že to boli predovšetkým tí občania, ktorí majú skúsenosť zo života v zahraničí, zvyčajne kvalitné vzdelanie a sú obrovskou stratou pre Slovenskú republiku. A preto verím, že sa nám konečne podarí tento nezmyselný zákon vrátiť späť do stavu v roku 2010.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, je priam symbolické, že práve dnes Národná rada Slovenskej republiky začína v prvom čítaní rokovanie o návrhu novely zákona o štátnom občianstve. Práve dnes totiž britská premiérka Thereza May zasiela list Európskej komisii, v ktorom Európskej únii oznamuje, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska aktivuje článok 50 a začína proces vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
Tento moment je mimoriadne dôležitý pri posudzovaní zákona o štátnom občianstve a najmä tej jeho časti, ktorá od roku 2010 umožňuje odoberať slovenské občianstvo našim občanom proti ich vôli. Odoberanie slovenského občianstva slovenským občanom má totiž tri rozmery.
Prvým je ústavnoprávny. Ústava zakazuje odoberať občianstvo občanom proti ich vôli. Tu je to síce akoby zakamuflované tým, že sa nikomu občianstvo neodoberá, iba občianstvo sa stráca, ale to je len slovičkárenie. Tých tisíc, takmer tisíc sedemsto občanov, ktorí už v dôsledku tohto zákona stratili slovenské občianstvo, ho stratili proti svojej vôli. Nechceli ho stratiť, ale prišli oň, lebo taký je zákon. Posúdenie tohto aspektu má v rukách aj Ústavný súd, kde ležia podania na preskúmanie súladu zákona s ústavou. Ústavný súd, a už je to tam niekoľko rokov, dosiaľ nerozhodol. Ale môže tento problém vyriešiť aj Národná rada tým, že zákon o štátnom občianstve zmení a podania na Ústavný súd sa tým pádom stanú bezpredmetnými.
Druhý rozmer problému súčasnej podoby zákona o štátnom občianstve je politický. Zákon o štátnom občianstve bol schválený v rámci politického boja, schválila ho vládna koalícia počas prvej vlády Roberta Fica, kde spolu s Ficovým SMER-om sedeli aj Mečiarovo HZDS a predovšetkým Slotova SNS. Dnes tu máme inú vládnu väčšinu a teda bolo by legitímne očakávať, že iná vládna väčšina sa k tomuto problému postaví inak ako prvá Ficova vláda.
Pokusy o zmenu zákona o štátnom občianstve boli už počas vlády Ivety Radičovej, ani tam sa tesne nepodarilo nájsť dohodu. Opoziční poslanci sa snažili o zmenu zákona o štátnom občianstve v období druhej vlády Roberta Fica, ani tam samozrejme z pozície opozičných návrhov tieto zámery neprešli. Ten politický rozmer je predovšetkým v otázke slovensko-maďarských vzťahov, v otázke postoja slovenskej väčšiny voči maďarskej menšine v tom, či vnímame príslušníkov maďarskej menšiny ako potencionálnych nepriateľov a zradcov, ktorí majú niečo proti Slovensku, ktorí necítia lojalitu k Slovensku, alebo ich vnímame ako svojich spoluobčanov, ktorí sú lojálnou súčasťou tejto krajiny, ktorí sú lojálnymi občanmi tohto štátu, a neobávame sa toho, že ak niektorí z nich by prípadne získali aj občianstvo Maďarska, že by to s tou ich lojalitou mohlo zatriasť.
Ide o to, či sa správame k menšinám ústretovo, alebo konfrontačne. A, bohužiaľ, ten konfrontačný štýl, ktorý tu bol nastolený v otázke štátneho občianstva v časoch vlády Fica, Slotu a Mečiara, pretrváva až do dnešných dní. Napriek tomu, že Slota aj Mečiar sú už dávno na politickom dôchodku, ale ich duch v tomto zákone žije ďalej.
A tretí rozmer je praktický. Slovenské občianstvo strácajú ľudia, ktorí z nejakého dôvodu nadobudli občianstvo iného štátu. A v prípade pár ľudí týkajúcich sa toho maďarského občianstva, to strácajú z dôvodov, že tak to cítia a mali potrebu prejaviť svoju identitu tým, že okrem slovenského občianstva, ktoré majú, si požiadali na základe maďarského zákona o občianstve aj o to maďarské a získali ho. A tým pádom, keďže to oznámili, nevieme, koľkí to neoznámili, keďže to oznámili slovenským úradom, tak prišli o slovenské občianstvo. Ale to sa netýka iba slovensko-maďarského vzťahu, a netýka sa to iba občanov, ktorí žijú na území Slovenskej republiky, týka sa to v naprostej väčšine ľudí, ktorí žijú v zahraničí a majú praktické dôvody, prečo chcú získať občianstvo nejakého iného štátu. Doteraz im v tom Slovenská republika nebránila, teda do roku 2010 nemala s tým problém a od roku 2010, možno to bolo iba zbabrané, pretože aj vtedy sa tá novela zákona o štátnom občianstve schvaľovala v skrátenom legislatívnom konaní, nemôžem si nespomenúť, že práve teraz schvaľujeme v skrátenom legislatívnom konaní novelu ústavy, tak to nakoniec prakticky zasiahlo nie tých, ktorí chcú získať maďarské občianstvo, ale tých, ktorí chcú získať občianstva britské, nemecké, české a akékoľvek iné, kde to ani nebolo smerované, ale kde to spôsobuje najväčšie praktické problémy.
Ale doteraz išlo o stovky ľudí. Mohli ste si povedať, no tak stovky ľudí majú problém, tí si nejako vyriešia. Teraz a dnešným dňom sa to už stáva takmer definitívnym, budú mať problémy občania Slovenskej republiky žijúci vo Veľkej Británii, pretože Veľká Británia odchádza z Európskej únie a v tejto chvíli ešte nevieme, ako budú nastavené vzťahy vo vzťahu k možnosti zamestnávať sa, žiť v Spojenom kráľovstve pre občanov Európskej únie alebo krajín Európskej únie. Ale je veľmi pravdepodobné, že nejaká zmena nastane, pretože práve migrácia z nových krajín Európskej únie bola jedným z najsilnejších motívov, prečo britskí občania hlasovali v brexite za odchod svojej krajiny z Európskej únie. Toto bolo vnímané veľmi emocionálne. A práve postoj k možnosti kontroly migrácie je aj jedným z dôvodov, prečo sa Británia po rozhodnutí občanov o brexite a britská vláda a britský parlament rozhodli pre tvrdý brexit, teda nie nejakú formu veľmi tesného vzťahu z Európskej únie, ale rozísť sa natvrdo, aby mohli kontrolovať, kto bude v Británii žiť a aby nemali v tomto ohľade záväzky voči Európskej únii.
Takže je možné predpokladať, že to nebude ako doteraz a že naši ľudia, naši občania, ktorí žijú vo Veľkej Británii a ktorých, našli sme v údajoch, údaje za rok 2015, 85-tisíc občanov Slovenskej republiky, tak desaťtisíce slovenských občanov budú vystavené otázke, chcete získať britské občianstvo, lebo mnohí z nich už zrejme majú nárok, vzhľadom na to, ako dlho tam žijú, a tým pádom si poistiť možnosť žiť a pracovať vo Veľkej Británii, ale tým pádom stratíte slovenské občianstvo. Alebo si chcete to slovenské občianstvo ponechať, ale potom sa vám výrazne skomplikuje možnosť žiť a pracovať vo Veľkej Británii.
Naozaj chceme slovenských občanov vystavovať takejto dileme? Aj vy, predpokladám, že dnešným hlasovaním o tomto návrhu zákona, môžete na túto otázku odpovedať. A keď nechcete desaťtisíce slovenských občanov, žijúcich a pracujúcich vo Veľkej Británii, takejto nepríjemnej dileme vystavovať, tak by ste mali hlasovať za postúpenie návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, tento zákon, ktorý dnes opäť predkladáme spolu s kolegami, je zákonom, ktorý, to už som opakoval a nedá sa nezopakovať, nie je zákonom straníckym, nie je zákonom, ktorý rieši problémy opozície, problémy liberálov, pravice, ľavice. Nikoho takého, pre ktorého by bolo, pre vládnucu koalíciu, primerané odmietnuť ho, ako to už urobila viackrát. Návrh týkajúce sa, týkajúci sa podľa nielen mojej mienky protiprávneho odnímania občianstva občanom Slovenskej republiky je nepochybne na hrane ústavy, ak nie za ňou. Pretože ústava vo svojom príslušnom článku jasne hovorí, že občianstvo nemožno nikomu odňať proti jeho vôli. Táto dikcia ústavy je kategorická a zákon, ktorý novelizujeme, sa práve tohto dopúšťa.
Opäť treba len kvôli reminiscencii zopakovať etiológiu jeho vzniku, dôvody jeho vzniku, prečo ho máme. Ako vieme, bol skratovou, poviem to celkom smelo, skratovou reakciou na Orbánov zákon všemaďarský, ktorým sme sa prslili ako našou odpoveďou. V dôvodovej správe sa môžte dočítať, koľko občanov Slovenskej republiky sme vyhnali z občianstva Slovenskej republiky od 17. júla 2010 v tomto prípade do 12. januára 2017. Bolo ich 1 648, z toho sa týkalo, toto postihnutie, v dôsledku maďarskej verzie presne osemdesiatich štyroch, čo je na stotiny percenta 5 percent. Päť percent je tých, ktorí akýmsi spôsobom súvisia s prijatím maďarského občianstva, pričom vonkoncom nie je povedané nikde, že sa nejednalo o sobáš, o vážny rodinný vzťah, ktorý, ako aj v mnohých iných prípadoch, viedol k tejto zmene; 1 648 ľudí prišlo o občianstvo našej krajiny, ktorá sa na inej časti tváre svojej snaží o zahraničných krajanov, o zahraničných Slovákov, ale vyháňa občanov zo svojho občianstva.
Už minule som hovoril o tom, že tohto sa dopúšťali totalitné režimy, v našich dejinách sa to dopustil tzv. Slovenský štát, ktorý zbavil občianskych práv, občianstva, majetku a všetkého svojich občanov. Potom sa to dialo v totalite komunistickej, ktorá nepohodlných odporcov, ktorí boli dostatočne známi na to, aby ich likvidácia, poprava, zabitie, odsúdenie do väzenia vzbudilo prílišné vlny odporu vo svete, tak ich proste "vyobčanili". Vytlačili ich do priestoru na letisku a tam ich zbavili občianstva. Pavla Kohouta na hraniciach na Šumave do Spolkovej republiky, kde mu za rampou vzali pas a občianstvo.
No, ešte raz, myslím si, že nie je žiadnou hanbou a vonkoncom nejakým ponížením pre vládnucu koalíciu uznať, že tento krok netrafil cieľ, že sa minul tomu, k čomu smeroval. Že poškodzuje občanov Slovenskej republiky tým najhanebnejším spôsobom, že im berie občianstvo. Myslím si teda, že nie je nijakou hanbou po siedmich rokoch uznať, tak ako to teraz, veľmi jeho cti slúžiac, predviedol pán podpredseda vlády Pellegrini, ktorý uznal, že naši štátni úradníci nakopili vrstvu nezmyslenej byrokracie, ktorú on teraz ako Herkules musí z Augiášovho chlieva byrokratov vyhádzať. A tak si myslím, že i tento zákon je dnes na čase zmeniť a bez akýchkoľvek finančných záťaží pre tých, ktorým bol nezmyselne štatút občana Slovenskej republiky odňatý, to týmto ľuďom vrátiť.
A úplne nakoniec pre všetkých dvoch poslancov kolegov zo SMER-u a malého počtu zvyšných koaličných poslancov chcem povedať jedno, pred pár dňami, možno dvoma týždňami na eurovýbore pán premiér Fico na jednej zo svojich ciest do európskych štruktúr hovoril o tom v súvislosti s brexitom, ako budeme bojovať za práva našich občanov v Británii. Samozrejme, že Slovensko nič nevybojuje ako také, ani premiér Fico nevybojuje nič, než to, čo vybojuje Európska únia. S premiérom Ficom sa o slovenských občanoch nikto nebude rozprávať. Samozrejme, že to sú slová dané do vzduchu, ktoré nemajú nijaký dosah, pretože nebude partnerom on ako reprezentant 5-miliónovej krajiny v európskych rokovaniach s Britániou o brexite. Mohol niekde, samozrejme, v kuloároch alebo inde povedať, možno aj na mikrofón, ale nikoho to nebude špecificky zaujímať, nikoho nezaujíma 70-80-tisíc Slovákov v Európskej únii ako nosný bod akéhosi zápasu.
Chcem teda povedať, že čo ale môže premiér Fico a koalícia, ktorú vedie, skutočne urobiť pre svojich občanov, pre svojich 70- či 80-tisíc občanov v Anglicku, je to, že ak sa rozhodnú v rámci svojej snahy o zotrvanie v Británii, alebo v tom, čo z nej po všetkom ostane, ostať občanmi Slovenskej republiky napriek tomu, že budú okolnosťami a pravidlami hry nútení rozhodnúť sa prijať britské občianstvo, tak si myslím, že toto pre nich premiér Fico a jeho koalícia urobiť môže. Môže teda zrušiť tento nezmyselný zákon a neviesť ani ďalšie tisíce ľudí k strate občianstva. Nie je to vlastne nič než to, že sa poučíme. Pripusťme chyby, omylu, reakcie skratovej, ktorá viedla k vzniku tohto zákona, a povieme si, je čas toto zrušiť a je čas nestrácať ďalších a ďalších občanov Slovenskej republiky nezmyselným a na hrane alebo za hranou ústavy stojacim zákonom.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vystúpiť ešte krátko v záverečnom slove, keďže v piatok, keď tento bod končil, tak nás tu nebolo veľa. Situácia je dnes o trošku lepšia.
Ďakujem veľmi pekne Jozefovi za tie slová. Koniec koncov s ním som riešil asi pred dvomi rokmi odvolávanie predsedu regulačného úradu, kedy sme prvýkrát upozorňovali na to, že tento úrad pod vedením tohto človeka nefunguje ani transparentne, ani systémovo a už vôbec nie nezávislo. O čom je náš návrh, som myslím, že predstavil dostatočne obšírne práve v ten piatok, a dneska by som chcel iba doplniť zopár vecí, ktoré v ten piatok nezazneli a ktoré veľmi úzko s týmto návrhom súvisia.
Máme tu napríklad správu o krajine Slovensko. Správa o krajine Slovensko hodnotila fungovanie Slovenska v rôznych oblastiach, medzi inými aj v energetike a z tej energetiky tak isto sa tam nachádza zmienka o fungovaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Píše sa tam: "Komplexný nepriehľadný regulačný rámec komplikuje vzťahy medzi hráčmi na energetickom trhu a brzdí výrobu a distribúciu energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj prechod na čisté energetické technológie. Nedávne zmeny v nastavovaní distribučných taríf naznačujú, že v tejto oblasti stále existuje politický a podnikateľský vplyv." Toto sa píše v správe o krajine Slovensko. Je, nepoviem, že prekvapujúce, ale je možno zaujímavé, že aj v tom Bruseli si všimli, akým spôsobom funguje na Slovensku regulácia, že je čo meniť alebo zlepšovať. Ale nie je to prvýkrát, my tu máme od minulého roka od februára jeden Pilot, to je vlastne takéto úvodné začatie nejakého konania voči Slovenskej republike, resp. dotaz na to, či sme správne implementovali niektoré zo smerníc. Tento Pilot, ak by ste si ho, niekto chcel vyhľadať a pozrieť, má referenčné číslo 8073/15/NR a týka sa transpozície smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES do slovenského právneho poriadku. Pre tých, ktorí nevedia, o čom tieto smernice sú, ide o vlastne tretí energetický balíček, ktorý sme implementovali ešte v roku 2012.
V tomto nám Komisia vyčíta viacero vecí, okrem iného aj to, že predseda úradu je zároveň predsedom Rady, teda toho odvolacieho orgánu, kde sa môžu tí jednotliví dotknutí aktéri odvolať. Takže nie je to vôbec nová vec. No a v našom návrhu zabezpečujeme prísne oddelenie Rady od regulačného úradu, predsedníctvo zavádzame ako trojčlenný orgán s rotačným princípom pri výmene tých jednotlivých členov, zabezpečujeme prísnu nezávislosť týchto oboch orgánov tak, aby návrhy na týchto jednotlivých členov neboli v kompetencii ani politikov, ani ministerstva a ani regulovaných subjektov. Definujeme požiadavku na prax, vzdelanie, odbornosť, jednotlivých členov. No, ako som povedal už minule, nevymýšľame žiadne koleso, vychádzame z praxe v iných členských krajinách, ktoré majú tento tretí energetický balíček implementovaný bez pripomienok. Ide totiž o to, že ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, by mal fungovať tak, aby ľudia o ňom ani len nevedeli. V podstate toto je taká základná požiadavka aj na politikov. Jednoducho keď všetko funguje, tak ľudia sa nemusia zaujímať, čo tí politici robia, a dvakrát to platí pre nejaký úrad, pre nejaký dokonca nezávislý úrad. To znamená, ľudia by nemali vedieť, kto je alebo kto bol Jozef Holjenčík, ľudia by nemali ani poznať v podstate tú skratku ÚRSO. Ide o to, že toto by sa dialo, ak by sme mali naozaj transparentne, systémovo nastavené ceny energií. Pretože práve tieto ceny, s týmito sa stretávajú ľudia každý jeden deň alebo teda, povedzme si, mesiac alebo pri nejakom vyúčtovaní, či už sa to týka elektriny, plynu, tepla alebo vody. Práve toto naštartovalo tú kauzu tých vysokých cien energií, ktorá odhalila tie základné alebo zásadné nedostatky vo fungovaní a nastavení tohto úradu.
Vieme, že pán Jozef Holjenčík z tohto úradu, nepoviem, že odišiel, ale bol odídený alebo bol odstúpený, a ÚRSO, pre ÚRSO týmto ale nič nekončí, tento úrad treba naozaj komplexne prekopať. A toto, toto dokáže naozaj iba nezávislé, nezávislé vedenie úradu, ako aj Rada, ktorá je od tohto úradu oddelená. A práve toto zavádza aj náš zákon.
Tiež je potrebné zaviesť systém a otvorenosť do ich fungovania. Jedno z možností, o ktorom napríklad v tomto návrhu sa nehovorí, ale bolo to už viackrát spomenuté, páni poslanci, pani poslankyňa. Veľmi jednoducho by sme vedeli napríklad zabezpečiť nižšie ceny energií zverejnením, stransparentnením vstupov do tejto cenovej regulácie. To znamená, aby sme my vedeli, čo je prirodzené, teraz nehovorím o všetkých regulovaných subjektoch, ale hovorím o prirodzených monopoloch, to znamená, čo si prirodzené monopoly uplatňujú v rámci cenovej regulácie. Nehovorím teraz o tých položkách v zmysle, že sú to náklady na mzdy alebo náklady na prevádzku, ale aj koľko si tam uplatňujú. Sú to prirodzené monopoly, ktoré fungujú na nejakom vymedzenom území, kde nemajú inú konkurenciu. No a pomôžem si ešte výrokom pána Šefčoviča, nášho eurokomisára pre energetickú úniu, ktorú, alebo jedným citátom, ktorý povedal práve minulý týždeň v rámci Energy Union Tour v Bratislave: "Navrhujeme, aby sme zvýšením fungovania trhových princípov postupne graduálnym a sociálne citlivým spôsobom odstránili veľmi prísnu cenovú reguláciu z toho dôvodu, aby sme mohli rozprúdiť trhové mechanizmy." Veľmi jednoducho preložené: odstráňme reguláciu všade, kde sa len dá. Ale opäť, toto dokáže urobiť iba nezávislý úrad, ktorý nebude podliehať žiadnym vplyvom politikov, ktorý nebude podliehať žiadnym vplyvom regulovaných subjektov. Náš návrh zabezpečí túto nezávislosť, transparentnosť a tak isto, keď tam dosadíme skúsených odborníkov, bude dodržaná aj jeho systémovosť.
Chcel by som vás z tohto miesta podporiť (pozn. red.: správne má byť – "požiadať") o jeho podporu. Ak budú akékoľvek pripomienky, som pripravený o tomto návrhu diskutovať, či už v druhom čítaní, chcel som to v tomto prvom, ale pripomienky neprišli žiadne. Tak isto rád o ňom budem diskutovať aj na výbore.
Možno na záver iba jedna veta. Máme tu návrh, vládny návrh, ktorý sa tak isto týka fungovania Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Je to možno na také odľahčenie, pretože môj návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, ale prešiel rokovaním v rámci rozpravy v Národnej rade. Tak v rámci medzirezortného pripomienkového konania ministerstvo dostal 183 pripomienok, z toho 117 zásadných, ktoré naozaj poukazovali na to, že je tam rozpor s tou smernicou, s tým tretím energetickým balíčkom. Z toho bolo akceptovaných, prosím pekne, iba 8 zásadných pripomienok a ďalších 9 čiastočne zo 117 zásadných pripomienok. K môjmu návrhu zatiaľ nebola pripomienka žiadna, ale ak sa akákoľvek pripomienka objaví, budem veľmi rád o nej diskutovať, či už na výbore alebo v rámci druhého čítania. Tým vám veľmi pekne vopred ďakujem za podporu.