Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Samozrejme, kolegyniam z OĽANO patrí vďaka, že sa touto problematikou zaoberajú a idú do takej veľkej miery detailu, ale potom o to viac z môjho pohľadu minimálne tam mi tam akosi chýba to, že to nie je o tom, že by sa nevedeli nájsť peniaze a že prosíte vládu, aby tie peniaze nejako našla. Chýba tam zmienka o tom, že tých peňazí je dosť, len sa všetky rozkradnú.
Čiže úplne by stačilo, keby sa trochu menej kradlo, a na takto dôležité veci, ako vy tu navrhujete, by bolo peňazí dosť. A keď toto nespomínate, tak, bohužiaľ, musím povedať, že to znie tak, ako keby tu u nás všetko bolo v najlepšom poriadku, a len akosi tie peniaze sa nám nedostávajú a to je jediný dôvod, prečo na takéto dôležité účely peniaze nie sú. Nie je to tak.
Peniaze nie sú preto, lebo sú touto vládou a tými, ktoré jej predchádzali, všetky rozkradnuté.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona následne prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor pre sociálne veci Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Pán poslanec Vašečka, tie veci, spomínali ste referendum o vstupe do Európskej únie, ktoré ako, ako jediné bolo platné a bolo platné aj vďaka hlasom tých, ktorí hlasovali proti a tým pomohli prehupnúť sa cez to 50 % hranicu.
No tu chcem dodať, že aj keby nebolo platné, tak sa v zásade nič nestane, pretože to nebolo záväzné referendum a aj tak by sme vstúpili do Európskej únie, akurát by sme mali neplatné referendum, možno trošku, trošku také spochybnenie, ale určite by to neznamenalo, že nevstúpime do Európskej únie. Čiže jediné platné referendum v podstate nerozhodlo o ničom, lebo to bolo rozhodnuté v parlamente.
Po druhé. Vydávať referendum v slovenských pomeroch za prejav vôle občanov, je značne nadnesené. Občanmi iniciované bolo akurát to ostatné referendum o rodine, všetky ostatné referendá boli politické, iniciované politickými stranami, ktoré cez ne realizovali, buď mobilizovali svojich voličov, snažili sa prerušiť volebné obdobie, skrátiť volebné obdobie alebo tematizovať nejaké, nejakú svoju politickú agendu. Keď sa pozriem na to všetko, o čom sa rozhodovalo v referendách, som veľmi rád, že máme 50 % hranicu a že ani jedno z tých referend s výnimkou toho o Európskej únii nebolo, nebolo platné. A keď sa teda pozrieme, že aké referendum nám najbližšie hrozí, ktorému by ste vy, ak by parlament schválil váš návrh, otvorili dvere, no tak je to práve referendum o vystúpení Slovenska z Európskej únie a zo Severoatlantickej aliancie, ktoré teraz iniciujú fašisti, tak neviem, či toto je najlepší nápad, práve v tejto chvíli prichádzať s takýmto návrhom.
Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na jeho prerokovanie vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrh zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem obom kolegom za reakcie a kolegyni Zimenovej za podporu.
Pán poslanec Fecko, veď pokojne diskutujeme. Toto je vec, na ktorú máme iný názor evidentne. A to, čo povedal pán premiér Fico, že keď novela zákona pomôže aspoň jednému občanovi, tak to stačí a treba ju prijať. No, to znie pekne, ako taká teoretická téza, ale v praxi to tak nikdy alebo skoro nikdy nie je. Lebo, lebo keď niekomu pomôžete, druhému uškodíte. Keď niekomu vyhoviete, druhého nahneváte. Keď niekomu pridáte, druhému zoberiete alebo odniekadiaľ musíte zobrať. To, čo ste pomenovali vo svojom príspevku, teda tá hranica 3-tisíc, no áno, mali by sme sa o tom baviť, že tých, či tých, či tých 3-tisíc obyvateľov je dostatočná hranica, či to, či to nie je príliš málo, či by sme nemali smerovať k tomu, aby sa, aby sa, aby sa to zvýšilo. Pretože teda pokiaľ nechceme robiť municipalizáciu a komunálnu reformu, tak nám to môže byť jedno a pokojne si tu majme obce, ktoré majú pár desiatok alebo pár stoviek obyvateľov. Obce, ktoré, v ktorých nikto nejaví záujem uchádzať sa o funkciu starostu alebo poslanca zastupiteľstva, lebo aj také obce sú. Obce, ktoré väčšinu alebo polovicu svojho rozpočtu dávajú na plat starostu alebo, alebo, alebo úradníka a nemajú, nemajú žiadny prostriedky, aby investovali do služieb a do rozvoja.
Snáď jediná vec, s ktorou by som tak dosť zásadne nesúhlasil, je, že, že dávať to polohy, že krivda socializmu a demokracie, že socializmus spájal a demokracia rozpája. Existuje množstvo demokratických krajín, ktoré, kde prebehla municipalizácia, spájanie obcí. Sú to úspešné príbehy a demokratické.

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne a kolegovia, pán poslanec Fecko predkladá ďalší z návrhov, ktoré sa týkajú územnej samosprávy, v minulosti to bol tzv. laznícky zákon týkajúci sa roztrateného osídlenia, pri ktorom sme tiež zviedli istú debatu, a teraz ide o novelu zákona o obecnom zriadení týkajúcu sa zjednodušenia procesu delenia obcí alebo v tomto prípade skôr miest.
Oba návrhy pána poslanca majú jedno spoločné, idú v protismere k tomu, čo územná samospráva na Slovensku potrebuje ako soľ. Oba idú proti municipalizácii, teda proti myšlienke združovať obce do rozpočtovo a kompetenčne silnejších samosprávnych celkov. Na Slovensku máme aktuálne približne 2 900 miestnych samospráv, teda obcí, miest a mestských častí, z nich dve tretiny majú menej ako tisíc obyvateľov. Rast počtu malých obcí po roku 1989 u nás zastavila až novela zákona o obecnom zriadení v roku 2001, a to ustanovením § 2a ods. 5, podľa ktorého odvtedy platí, že obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok s najmenej tritisíc obyvateľov, ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja odčleňovanej obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.
Napriek zastaveniu ďalšej fragmentácie na úrovni miestnej samosprávy touto novelou v roku 2001 naďalej platí, že na Slovensku prevládajú populačne malé obce, ktoré majú malé rozpočty, a teda veľmi obmedzené možnosti rozvíjať obec a jej územie a vynakladať dostatočné prostriedky na služby, ktoré obecná samospráva má poskytovať svojim obyvateľom. Malé obce vynakladajú na správu, teda na chod úradu, ak si ho vôbec môžu dovoliť, plat starostu aspoň na čiastočný úväzok a nejakého úradníka aspoň na čiastočný úväzok často i polovicu zdrojov, ktorými disponujú. Počtom obyvateľov malé a rozpočtovo slabé samosprávy nie sú schopné plniť pre svojich občanov neraz i základné úlohy.
Tento problém by sme mali riešiť systémovo, komunálnou reformou, municipalizáciou, teda nie ďalším drobením obcí, ale ich spájaním do silnejších samosprávnych celkov, iným prerozdelením financií medzi centrálnou vládou a samosprávami, a to nie na úkor samospráv, ako je to dnes, ale na úkor centrálnej vlády a následne, ak chceme mať zábezpeku, aby sa municipality rozvíjali rovnomerne a rovnomerne sa starali o rozvoj celého územia, môžeme diskutovať o tom, akými nástrojmi to chceme docieliť. Jedným z nich je napr. participatívne rozpočtovanie, ktorým je možné samosprávu zaviazať, aby časť rozpočtu obce preinvestovala podľa dohodnutého kľúča v tej-ktorej časti municipality po konzultácii s občanmi tej-ktorej časti obce.
Vráťme sa ale od komunálnej reformy a municipalizácie k predloženému návrhu novely zákona o obecnom zriadení. Ak by sme návrh pána poslanca prijali, neželaným dôsledkom by mohla byť situácia, že z veľkého počtu obcí na Slovensku by sme mali ešte väčší počet obcí. Keďže pán poslanec nenavrhuje, aby sa zrušilo zákonné obmedzenie, ktoré hovorí, že odčlenená obec musí mať aspoň tritisíc obyvateľov, ale zároveň navrhuje, aby o odčlenení v referende rozhodovali len občania tej časti obce, ktorá sa chce odčleniť, dôsledkom jeho návrhu by nebol ďalší nárast už i tak veľkého počtu malých obcí, ale mohla by to byť lavína referend o odčleňovaní okrajových mestských častí od miest.
Miestne referendum o odčlenení by sa podľa tohto návrhu nemalo konať v celom meste ako je to dnes, ale len v tej časti, časti mestskej alebo časti obce, ktorej aspoň 60 % oprávnených voličov sa v petícii vyjadrilo, že, že chcú odčleniť príslušnú mestskú časť. Malou zábezpekou proti tejto lavíne, ktorá je do návrhu zakomponovaná, je doplnenie ustanovenia § 2 ods. 5 v prvej vete, v jej závere, o tom, že obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie obce alebo súbor katastrálnych území tvoriacich súvislý územný celok s najmenej tritisíc obyvateľov, ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce, ak cesta spájajúca odčleňovanú časť obce s obcou, ktorá je súčasťou, ktorá je súčasťou, vedie cez inú obec. Čiže navrhuje sa, aby sa od mesta mohla odčleniť taká časť obce, ktorá má aspoň tritisíc obyvateľov, a zároveň platí, že cesta spájajúca odčleňovanú časť obce od mesta, vedie cez inú obec. Treba doplniť, čo nezaznelo alebo nezaznieva tu explicitne, že toto ustanovenie je akoby šité na mieru v Nižnej Šebastovej, v ktorej pán poslanec Fecko žije, ide o mestskú časť Prešova, ktorá má približne tritisíc obyvateľov, a s centrom Prešova ju spája cesta, ktorá vedie cez dnes už samostatnú obec Ľubotice, ktorá v minulosti bola taktiež súčasťou mesta. Už sme tu viackrát aj na tejto schôdzi, aj na minulej schôdzi, hovorili o tom, že zákony by mali mať všeobecnú platnosť, teda mali by stanovovať nejaké všeobecné, všeobecné pravidlá.
Tento návrh zákona vzhľadom k tomu špecifiku, o ktorom som hovoril, by sme pokojne mohli nazvať lex Nižná Šebastová, tak ako sme tu v utorok mali lex Raši, včera lex Krajniak, či lex Babiš, dnes tu máme lex Nižná Šebastová. Nie je to, samozrejme, také účelové menenie pravidiel hry, ako nám tu predvádza vládna koalícia, ale tiež to je zákon akoby šitý na mieru, na mieru jednej konkrétnej mestskej časti. A ja súhlasím s pánom poslancom, že zákon o obecnom zriadení si vyžaduje zmeny aj nastavenie pravidiel pre fungovanie samosprávy si vyžaduje, si vyžaduje významné, významné zmeny, tá situácia nie je uspokojivá, ale tá správna cesta by podľa môjho názoru bola komplexná, komplexná novela zákona o obecnom zriadení.
Onedlho tu budeme mať novelu, ktorú nám ponúkne ministerstvo vnútra, v ktorej upieklo iba so ZMOS-om, teda bez širšej konzultácie a systémové zmeny by mali smerovať nie k vytváraniu predpokladov a podmienok pre jednoduchšie drobenie už existujúcich celkov, teda miest a obcí, ale práve naopak k spájaniu tých menších do väčších častí, k municipalizácii, ku komunálnej reforme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Kolegom z výboru na kontrolu činnosti NBÚ pripomínam, dnešné zasadnutie výboru 13.15 hod.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Viskupič, ja som sa, áno, pousmieval som sa, keď si hovoril o tom, že už tu asi v parlamente nie je nikto, kto by spochybňoval potrebu verejnoprávnych médií, a teda priznávam sa k tomu, že som si vedel a aj si viem predstaviť to, že by existovali aj elektronické médiá iba súkromné a zabezpečili by všetko, čo verejnosť od médií potrebuje, a mal som k tomu v minulosti dva základné argumenty. Jeden by som nazval taký možno libertariánsky alebo ideologický a druhý bol taký skôr konzervatívny alebo, alebo praktický. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Jahnátek, poprosím, kľud v sále. (Hovorené súčasne s rečníkom.)

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
A ten ideologický vychádzal z toho, že tak ako neexistujú verejnoprávne noviny alebo verejnoprávne internetové stránky a funguje to, tak by mediálny svet mohol existovať aj s čisto súkromnými elektronickými médiami.
Ale ten konzervatívny bol dôležitejší, ten vychádzal z opakovaných skúseností s tým, ako verejnoprávne médiá fungujú, ako sa v nich opakovane a opakovane presadzujú politické vplyvy, ako sa stávajú slúžkami vládnej moci, ako zle hospodária, ako sa v nich kradne. Tento príbeh sa opakoval znova a znova a v mojich očiach bol silným argumentom pre návrh alebo myšlienku, že verejnoprávne médiá treba zrušiť a privatizovať.
Ale ten konzervatívny moment alebo ten konzervatívny dôvod sa v posledných rokoch značne zmenil. Za posledné roky nám tu vyrástla sieť konšpiračných médií, vedie sa tu hybridná vojna. Už to nie je iba o komercii a o bulváre, už to je aj o bezpečnosti a demokracii. A k tomu neviem, ako by prispelo zvolenie pána Rezníka za šéfa verejnoprávneho média, skôr mám obavu, že nie.
A potom sú tu oligarchovia a ich skupovanie médií. To je ďalší faktor, ktorý tu pred pár rokmi nebol.

Tak žiadne také. Tento parlament sa skladá z ľudí, ktorí boli doňho poslaní voličmi, a tí majú právo vedieť, kto z nás ako hlasoval. A ja by som tu urobil takú úplne jednoznačnú rovnicu. Kto hlasuje za tajnú voľbu, hlasuje s fašistami. A takto to je. (Ruch v sále.) Len si to všetci zrátajme, kto bude hlasovať, ešte raz opakujem, kto bude hlasovať v tomto prípade za tajnú voľbu, bude hlasovať o riaditeľovi RTVS s fašistami.
Ďakujem.