Videokanál klubu

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, ako som spomenul už v úvodnom slove, zámerom predkladateľov návrhu novely zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti je odstrániť existujúcu disproporciu, čiže rozdiel medzi výškou jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti a príspevku pri narodení dieťaťa. Tieto dva príspevky majú podobný účel. Majú predstavovať príspevok štátu na úhradu nákladov v situácii, keď sa v rodine ocitne nové dieťa, či už dôsledku narodenia, alebo v dôsledku prevzatia do náhradnej starostlivosti. Napriek tomu výška týchto príspevkov je upravená a ich poskytovanie teda v dvoch rôznych zákonoch. A tie dva zákony stanovujú nerovnakú výšku pre tieto dva príspevky. A nerovnakú výšku, čo vidíme ako problém, v neprospech toho príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti.
Výška tohto príspevku je stanovená na 500 eur, kým výška príspevku pri narodení dieťaťa predstavuje pri prvých troch deťoch 829,86 eura. Potom je nižšia pri ďalších deťoch. Sme presvedčení, že je vo verejnom záujme, aby deti vyrastali v rodinnom prostredí. Pokiaľ z akýchkoľvek dôvodov nemôžu vyrastať s vlastnými rodičmi, je žiaduce, aby im bola poskytnutá náhradná starostlivosť v inej rodine. Preto podľa nášho názoru neexistuje žiadny dôvod, prečo by mali náhradní rodičia, ktorí prijímajú cudzie dieťa do vlastnej starostlivosti, byť pri poberaní tohto jednorazového príspevku na dieťa akokoľvek znevýhodnení voči rodičom, ktorí poberajú príspevok pri narodení vlastného dieťaťa.
Vzhľadom na to navrhujeme výšku oboch príspevkov pri prvých troch deťoch zjednotiť a to tým, že jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti sa naviaže na príspevok pri narodení dieťaťa, čo bude pri dnešnom nastavení predstavovať sumu 829 eur 86 centov. Pri štvrtom a každom ďalšom dieťati prevzatom do náhradnej starostlivosti ponechávame naším návrhom výšku na nezmenenej úrovni 500 eur.
Okrem toho navrhujeme vypustiť zo zákona niektoré podľa nášho názoru neopodstatnené obmedzenia pri poberaní jednorazového príspevku. Navrhujeme napríklad vypustiť obmedzujúce podmienky pre poberanie jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti, keďže zákon stanovuje podmienku, že musí ísť o dieťa mladšie ako šesť mesiacov a zároveň o dieťa, na ktoré nebol poskytnutý príspevok pri narodení dieťaťa. Tieto podmienky sú podľa nášho názoru pre náhradného rodiča diskriminujúce a neopodstatnené. Nie je dôvod, aby sa jednorazový príspevok mohol v inak rovnakej situácii poberať na dieťa vo veku päť mesiacov a nemohol napríklad na dieťa vo veku sedem alebo osem mesiacov, alebo aby náhradný rodič preberajúci dieťa, na ktoré už bol poskytnutý príspevok pri narodení dieťaťa, bol znevýhodnený oproti rodičovi, náhradnému rodičovi, ktorý do náhradnej starostlivosti preberá dieťa, na ktoré takýto príspevok dosiaľ poskytnutý nebol. To nie je problém náhradného rodiča, to nie je problém toho dieťaťa, preto navrhujeme obe tieto podmienky, teda aj podmienku veku dieťaťa, aj podmienku, že nebol na to dieťa poskytnutý príspevok pri narodení dieťaťa, zo zákona vypustiť.
Možno tak filozoficky si možno položiť aj otázku, či vôbec majú byť takéto príspevky, ako je príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok pri prebratí do náhradnej starostlivosti, a samozrejme si možno predstaviť minimálny štát, kde by počet poskytovaných sociálnych príspevkov a dávok bol výrazne redukovaný oproti tomu, čo dnes máme my dnes na Slovensku alebo aj v iných krajinách povedzme západnej Európy. To, že sa narodí dieťa, je primárne zodpovednosť a rozhodnutie jeho vlastných rodičov, nie štátu.
Ale myslím si, že aj v štáte, čo by bol čo ako minimálny, tak je potrebné sa postarať o tých najslabších. Hovoril tu dnes o tom pán prezident Andrej Kiska. Hovoril, že štát, spoločnosť má dlh práve voči ľuďom, ktorí sú tí najslabší, a že má povinnosť sa o nich postarať. Či už ide o ľudí žijúcich vo vylúčených rómskych spoločenstvách, alebo o deti z detských domovov. Čiže nepochybne má štát a spoločnosť povinnosť alebo záväzok voči deťom, ktoré nie z vlastnej viny nemôžu vyrastať v rodine so svojimi vlastnými biologickými rodičmi. O tie je potrebné sa postarať a postarať sa, ak to len trochu ide, nie v detských domovoch, zariadeniach, inštitúciách, ale v náhradných rodinách. Preto je potrebné náhradné rodiny a náhradné rodičovstvo a náhradnú osobnú starostlivosť všemožne podporovať, nie ju znevýhodňovať oproti bežným rodinám. Príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti má práve z tohto dôvodu podľa môjho názoru ešte vyššiu legitimitu ako príspevok pri narodení dieťaťa a určite by z toho dôvodu nemal byť stanovený na nižšej úrovni, ako je príspevok pri narodení dieťaťa.
Kolegovia Lucia Ďuriš Nicholsonová a Peter Osuský predkladali takýto podobný návrh už v predchádzajúcom volebnom období, vtedy schválený nebol. Teraz prichádzame s touto iniciatívou znova, je to v podstate iniciatíva pani podpredsedníčky Národnej rady, najmä na ktorú sa obrátili ďalší rodičia, ktorí sa s touto nespravodlivosťou stretávajú, tak opäť prichádzame s takýmto návrhom a uchádzame sa o vašu podporu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne a kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, predkladajú na rokovanie poslanci Ondrej Dostál, Peter Osuský, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Jozef Mihál.
Návrh zákona upravuje výšku jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti, ktorý je jedným z príspevkov poskytovaných podľa už zmieneného zákona č. 627/2005 a tento jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti je podľa § 3 ods. 1 zákona určený na podporu zabezpečenia základného osobného vybavenia dieťaťa, najmä na zabezpečenie jeho ošatenia, obuvi, hygienických potrieb, nevyhnutného nábytku a iných vecí na uspokojenie potrieb dieťaťa. Z hľadiska účelu je teda tento príspevok porovnateľný s príspevkom pri narodení dieťaťa, ktorý je zase upravený v zákone č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí, ktorý je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca.
Napriek podobnému účelu je výška týchto dvoch príspevkov upravená disproporčne v neprospech toho príspevku pri prevzatí do náhradnej osobnej starostlivosti. A túto disproporciu sa spolu s kolegami naším návrhom zákona pokúšame riešiť.
Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy a negatívny vplyv na verejné rozpočty. Neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest, ani na životné, ani na podnikateľské prostredie. Je v súlade s ústavou, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
A viac o jeho obsahu a o tom, ako tú disproporciu medzi tými dvomi príspevkami chceme odstrániť, by som rád povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Dobre, takže ešte raz ďakujem za slovo a teraz by som vám veľmi rád predstavil, v čom spočívajú tie naše navrhované zmeny dvoch zákonov úzko teda súvisiacich.
V zákone o autoškolách chceme zmeniť to, čo sa týka prideľovania predlžovania inštruktorských preukazov. Podľa súčasne platného zákona, ak si inštruktor v autoškole chce predĺžiť platnosť svojho inštruktorského preukazu, ktorý má platnosť päť rokov, musí žiadosť o predĺženie vrátane všetkých dokumentov, ktoré k tomu ako prílohy treba priložiť, podať najskôr šesť mesiacov pred uplynutím platnosti tohto preukazu a najneskôr tri mesiace pred týmto termínom. Nuž keď máte ale päť rokov inštruktorský preukaz, ľahko sa vám môže stáť, že práve ten termín tri mesiace pred ukončením jeho platnosti veľmi ľahko opomeniete. A tak sa to aj stalo niektorým inštruktorom, ktorí v podstate aj iniciovali túto zmenu, tu mám so sebou aj rozhodnutie okresného úradu, konkrétne z Trenčína, ktorý jednoducho zamietol inštruktorovi autoškoly žiadosť o predĺženie len preto, že sa oneskoril o pár dní, hoci jeho inštruktorský preukaz platil ešte dva mesiace.
A toto považujem za úplne zbytočné, pretože takýto človek sa teraz musí opätovne zúčastniť všetkých kurzov, všetkých podmienok výučby – praktickej, teoretickej – a zaplatiť niekoľko sto eur na to, aby tento preukaz opäť získal. Pritom v samotnom zákone už v súčasnosti sa hovorí, že pokiaľ splní všetky podmienky a dodá takýto žiadateľ o predĺženie všetky doklady, úrad mu predĺži platnosť jeho preukazu do sedem dní.
Preto náš návrh konkrétne spočíva v tom, že síce ostáva tá podmienka najskôr šesť mesiacov pred uplynutím platnosti, ale najneskôr osem dní pred uplynutím platnosti. To znamená, úrad má dostatočný čas na to, aby aj v zmysle ostatnej časti zákona vystavil a predĺžil tento preukaz do tých siedmich dní, teda do konca reálnej platnosti tohto inštruktorského preukazu. To je zmena číslo jedna.
A zmena číslo dva, ktorú predkladáme a je súvisiaca s týmto zákonom, je zmena zákona č. 8 o cestnej premávke. Spočíva v tom, že ak si dnes vodič chce rozšíriť vodičské oprávnenie o inú skupinu, tak musí absolvovať celý vodičský kurz, teda teoretickú výuku a praktickú výuku. Teoretická výuka spočíva v študovaní všetkých pravidiel cestnej premávky v študovni a je ukončená teoretickým testom. Sú ale skupiny vodičských oprávnení, pri ktorých je teoretická časť výuky úplne zhodná s tou, ktorú už ste niekedy absolvovali v minulosti. A poviem len jeden príklad. Ten vodič, ktorý si chce urobiť vodičské oprávnenie na motocykel skupiny A, má tie isté teoretické testy ako ten, kto si robí vodičské oprávnenie skupiny B, teda na motorové vozidlo. A teda ak máte už vy vodičský preukaz skupiny B a chcete si robiť vodičský preukaz skupiny A, hoci ste už takýto test teoretický absolvovali, a teda aj teoretickú prípravu, musíte v rámci tohto kurzu na vodičské oprávnenie A toto celé absolvovať ešte raz. A nielen absolvovať, ale platíte plnú cenu za kurz autoškoly.
Naším zámerom je, aby, ak tento zákon by prešiel, aby v prípade, že teoretická príprava, ale hlavne teoretický teda test, ktorý sa robí z teórie, je zhodný pre danú skupinu, v tomto prípade je, aby nebolo potrebné ho vykonať. A nielen to, ale aby nebola povinnosť takéhoto účastníka autoškoly teoretickú prípravu vôbec absolvovať, pretože toto už raz absolvoval a považujeme to za zbytočné, zbytočný šikan. A nielen to. Samozrejme, očakávame, že v takýchto prípadoch autoškoly umožnia potom znížené ceny pre takýchto školených záujemcov v autoškolách. A budú tak aspoň v malej miere korigovať to, čo sa v súčasnosti deje, a to, čo my sme namietali. Konkrétne je to ten monitoring v autoškolách, ktorý má už dnes svoje dôsledky a autoškoly ohlasujú zvýšené ceny za autoškoly.
Čiže náš návrh spočíva aspoň v akej-takej kompenzácii, ktorá by mohla pomôcť niektorým už vodičom, ktorí si rozširujú vodičské oprávnenie o inú skupinu a tieto teoretické skúšky, testy absolvovali. A teda ostávala by im povinnosť urobiť len praktickú výuku a praktické testy. Takže toľko k môjmu návrhu. Ak by boli nejaké otázky, príp. faktické pripomienky, pán poslanec Jurzyca, že, vy ste sa chystali dať nejakú faktickú. Takže ak by ste chceli, nech sa páči, môžte sa pýtať na detaily.
Takže to je všetko. Ďakujem pekne za slovo.

Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil návrh na zmenu zákona č. 93/2005 o autoškolách a tiež zákona č. 8/2009 o cestnej premávke. Jedná sa o veľmi jednoduché zmeny, ktoré ale môžu výrazným spôsobom uľahčiť ľuďom život. Predkladám túto zmenu zákona, konkrétne teda týchto dvoch zákonov, s kolegami Jozefom Rajtárom, Janou Kiššovou, Eugenom Jurzycom, Martinom Klusom a Milanom Laurenčíkom.
Cieľom predloženého návrhu zákona je jednak zrušiť nezmyselné obmedzenie súčasnej zákonom stanovenej lehoty na podanie žiadosti o vydanie preukazu inštruktora autoškoly a jednak sa pre držiteľov vodičských oprávnení navrhuje odbúranie duplicitnej povinnosti znovu a opakovane absolvovať už v minulosti absolvovanú teoretickú časť výučby, ako aj skúšku z predpisov o cestnej premávke, ktorú už raz absolvovali, keď získavali vodičské oprávnenie inej kategórie. Viac a konkrétne o týchto oboch zmenách vám poviem v rozprave. Nateraz ďakujem za slovo.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne za príspevok. Ja iba zopakujem veci, ktoré boli vyslovené aj ocenené, že zavádzame spoluprácu so školou v podobe stretnutí učiteľov, čím sa ruší podmienka kvalifikácie predpokladov na pedagogických zamestnancov, teda pre pedagogického zamestnanca osobou, namiesto komisionálnych skúšok sa navrhuje preverenie vedomostí žiaka inou formou a to minimálne raz na konci každého polroka, čo pre mňa osobne je veľmi dôležité. Vzhľadom na pravidelný kontakt žiaka s kmeňovou školou sa stáva tá daná kmeňová škola orgánom, ktorý vykonáva tú kontrolu vzdelávania, kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania aj prostredníctvom stretnutí alebo preverenia vedomostí žiakov.
A dôležitá vec je, že súčasná výška desaťpercentného normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia, ktorá je určená, tak my navrhujeme, aby to aktuálne bolo na 40 %, aby naozaj boli pokryté všetky potreby takýchto žiakov v rámci učebných materiálov.
Ďakujem veľmi pekne za ocenenie a uchádzam sa o vašu podporu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, cieľom predloženého návrhu je umožniť domáce vzdelávanie žiakov aj na druhom stupni základných škôl.
Domáce vzdelávanie na prvom aj druhom stupni funguje vo viacerých európskych krajinách. Podľa viacerých svetových štúdií deti vzdelávané doma rodičmi alebo rodičmi vybratou osobou vo výsledkoch sociálnej, emocionálnej zrelosti nezaostávajú vôbec za svojimi rovesníkmi, ktorí navštevujú školu.
Domáce vzdelávanie je vhodné pre žiakov, ktorí si vyžadujú individuálny prístup pri výučbe prispôsobenej ich potrebám. Jeho zavádzanie zároveň nevedie k hromadnému odchodu detí zo škôl vzhľadom na to, že väčšine pracujúcich rodičov vyhovuje štandardný spôsob vzdelávania ich detí. Domáce vzdelávanie obvykle volia rodičia z objektívnych dôvodov, ako sú špeciálne potreby dieťaťa alebo časté sťahovanie rodiny. Na Slovensku, samozrejme, existujú prípady, kedy domáce vzdelávanie vykonávajú rodičia detí, ktoré majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a ktorým škola nemohla zabezpečiť dostatočné podmienky na vzdelávanie.
Jedným z aktuálnych problémov rodín, ktorých deti sa vzdelávajú v individuálnom vzdelávaní, je absencia hlavne učebných materiálov a pomôcok a v súčasnosti podľa nariadení vlády 630/2008 predstavuje normatív na žiaka v individuálnom vzdelávaní iba 10 % normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia. Preto navrhujeme a odporúčame zvýšiť aktuálne normatívne prostriedky z 10 % až na 40 % s cieľom, aby kmeňová škola bola schopná poskytnúť žiakovi všetky potrebné učebné materiály, ako aj prípadné stretnutia či konzultácie.
Dve najzákladnejšie úpravy, ktoré sú, a to že zavádzame spoluprácu so školou v podobe stretnutí s učiteľom, hodinu, on-line hodinu alebo zadávaním úloh či projektov na vypracovanie na diaľku. Keďže vedomosti žiaka sú pravidelne preverované, čo je veľmi dôležité, a žiak aj zákonný zástupca spolupracujú s kmeňovou školou pri individuálnom vzdelávaní, nie je nutné, aby osoba, ktorá vykonáva individuálne vzdelávanie, spĺňala aj kvalifikačné požiadavky pre pedagogického zamestnanca. Zároveň však, čo je veľmi dôležité, ak žiak neprospeje v preverovaní vedomostí alebo ak škola zistí nedostatky na úrovni a kvalite individuálneho vzdelávania, škola môže rozhodnúť o zrušení individuálneho vzdelávania.
Druhá vec, v súčasnom znení bolo vždy navrhované komisionálne skúšky, my navrhujeme, aby preverenie vedomostí žiaka formou takou, ako určí kmeňová škola, to minimálne raz na konci každého polroka, minimálne raz na konci každého polroka. Vzhľadom na to, že komisionálne skúšky sa vykonávajú pred trojčlennou komisiou a zvyčajne sú určené pre prepadávajúcich žiakov, predstavujú pre dieťa záťaž a, samozrejme, jeho nadmerný stres, obzvlášť v prípade detí so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, napríklad detí s autizmom, môže prítomnosť troch neznámych ľudí veľmi výrazne ovplyvniť ich výsledky. Preto uvoľňujeme zároveň aj podobu preverenia vedomostí žiakov, čo znamená, že žiak môže byť skúšaný formou projektu, ústnej skúšky, zadania testu alebo inak.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za reakcie, a teda asi pán predkladateľ vysvetlí, ale to, čo rieši novela, nie je to, čo sa deje s vyrúbanými stromami, ale to, čo sa deje s tým poplatkom, ktorý sa platí obci za výruby, takže to je trochu iná téma. Ale teda ja som tiež vystúpil z dôvodu, že som sa chcel niečo o tom návrhu dozvedieť.

Ďakujem pekne za slovo. Tento návrh zákona v podstate je neškodný, možno v svojom duchu aj dobrý, ale súčasná dikcia zákona neobmedzuje obce ani na toto, čo vy tu hovoríte, okrem tých zelených striech a ekoduktov a dokumentáciu nejakú písomnú už teraz mohli na toto obce a mestá peniaze využiť. A ja presne v tom trošičku vidím zádrhel. Asi možno by bolo dobré sa zamyslieť na dopracovaní tohto návrhu, aby bolo jednoznačné, že musí ísť o verejnoprospešné priestory, ak by sa tento návrh schválil, pretože aby nebolo, že potom bude nejaké grantové schémy obec vytvárať, ktoré bude ponúkať, aha, že môžte si urobiť zelené strechy alebo úpravu parkov, bude to v súlade so zákonom, ale pôjde to potom cez nejaké grantové programy. Čiže ak takéto prostriedky obec získa, tak tieto územné systémy ekologickej stability, to sú veci, ktoré obec, ktorá má územný plán, je povinná už dávno mať. Áno, je možné, že malé obce, ktoré nemajú územný plán, takúto dokumentáciu nemajú. Nevidím, to je možnože dobrý nápad z týchto peňazí, aby sa takéto dokumentácie mohli urobiť. Ale naozaj ja by som tiež potrebovala garanciu toho, že tie peniaze sa nevyužijú potom na nejaké súkromné účely, či už v tých zelených strechách, parkoch, alebo nejaké budovanie infraštruktúry, akože infraštruktúry, zelenej na súkromných pozemkoch.