Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

13.6.2017 o 19:27 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 13.6.2017 19:27 - 19:30 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, počet poslancov v tejto sále síce pripomína počet bojaschopných lietadiel z tých známych vtipov o ozbrojených silách Slovenskej republiky. Verím, že v realite je to, v realite je to lepšie, ale obranyschopnosť Slovenskej republiky je vážna vec. Nemali by sme to brať na ľahkú váhu a žartovať o tom. Tak ja by som za seba chcel vyjadriť podporu tomuto návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na územie Českej republiky a na prítomnosť príslušníkov Armády Českej republiky na území Slovenskej republiky na účel spolupráce pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru a rovnako tak aj k tomu predchádzajúcemu bodu, ktorý s tým súvisí a teda zmluvu o spolupráci pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru.
Pre krajinu, ako je Slovensko, je takáto spolupráca nevyhnutná. Je zvlášť potešujúce, že sa tak deje s Českou republikou, s ktorou nás viaže spoločná aj štátna minulosť a dlhodobo nadštandardné vzťahy a je dôležité, že sa tak deje v rámci vymedzenom spoločenstvom demokratických krajín, teda Severoatlantickou alianciou. Žijeme veľmi búrlivé časy a to, čo sa mohlo zdať iba ako povinná jazda v minulosti, je možné, že bude, budeme musieť k tomu oveľa vážnejšie pristupovať a oveľa viac úsilia vyvinúť k tomu, aby sme reálne zabezpečili obranyschopnosť Slovenskej republiky. Búrlivá je situácia na Blízkom východe, náš východný sused Ukrajina je naďalej objektom agresie zo strany svojho východného suseda Ruskej federácie.
Tak v takýchto chvíľach je dôležité, aby sme mysleli na svoju obranyschopnosť, plnili si záväzky voči svojim spojencom a aj takýmito konkrétnymi krokmi prispievali k zabezpečeniu obranyschopnosti Slovenskej republiky a verím, že to, čo sme schválili na minulej schôdzi, teda zvyšovanie výdavkov na obranu, si zoberieme všetci k srdcu a budeme podľa toho, budeme podľa toho postupovať a čo najskôr - a ja verím, že aj skôr, ako sme to deklarovali - budeme schopní dospieť k splneniu toho záväzku, že máme vynakladať na vlastnú obranu 2 % hrubého domáceho produktu.
Takže ďakujem za pozornosť a verím, že podobne ako iné zmluvy alebo návrhy podobného druhu aj tento bod a ten predchádzajúci bod prejdú s podporou širokého spektra demokratických poslancov, fašisti tu momentálne nie sú, už išli spať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.6.2017 19:10 - 19:11 hod.

Jurzyca Eugen Zobrazit prepis
Dobrý večer, dámy a páni. To bude strašne krátke vystúpenie v rozprave. Pán minister uviedol, že predkladaný zákon nebude mať vôbec žiaden vplyv. To si myslím, že nie je dobré. Tak ako som si pozrel tú doložku vplyvov, tak určite nejaké vplyvy mať bude aj na životné prostredie, pretože to je vyššia bezpečnosť, aj na podnikateľské prostredie. Nejaké vplyvy to bude mať. A mne len o to ide, že o tú kultúru predkladania zákonov. Jednoducho ak tie zákony sú naozaj zbytočné, tak ich nepredkladajme. Verím, že podľa toho, ako sme aj o ňom hovorili s tímlídrom Mirom Ivanom na klube, že tento zákon má nejaké vplyvy, tak len sa pýtam, že či si naozaj, pán minister, myslíte, že zákony, ktoré nemajú žiaden vplyv, by nemali byť predkladané. A verím, že si myslíte, že nie a že nejaký vplyv tam nájdete. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.6.2017 18:26 - 18:28 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Zimenová, spomenula si tu hromadnú pripomienku, ktorú sme spoločne s ďalšími vo februári iniciovali, kde sme sa pokúsili presadiť nárokovateľnosť príspevku na asistenta. Je to iste opatrenie, ktoré má dopady na štátny rozpočet a má negatívne dopady na štátny rozpočet, čiže by znamenalo zvýšenie výdavkov. Pre mňa to bola taká trochu zvláštna skúsenosť, lebo obvykle kritizujem zvyšovanie výdavkov a obvykle navrhujem alebo podporujem skôr opatrenia, ktoré vedú k šetreniu, nie k zvyšovaniu výdavkov verejnej správy. Ale tá výnimka v tomto prípade bola opodstatnená, pretože nie všetky výdavky je potrebné znižovať a ak si niečo zaslúži viac peňazí, tak v tej množine nepochybne je zabezpečenie kvalitného vzdelania a podmienok pre kvalitné vzdelanie práve takýchto ľudí, ktorí nie sú, nie sú v rovnakej situácii, ako bežná populácia a potrebujú nadštandardnú pomoc. Táto krajina, tento štát dáva peniaze na dotovanie hospodárskych činností, na dotovanie zatepľovania, podporuje, podporuje bývanie ľudí, ktorí na to nie sú odkázaní, ale dostanú príspevok, príspevok od štátu na to, aby si niečo, niečo kúpili. Prichádzajú sem podnikatelia, ktorí dostávajú investičné stimuly, na to všetko vieme nájsť peniaze, na úrady, organizácie, ktoré neprešli žiadnym komplexným auditom, ako sme sa tu bavili aj s pánom premiérom Ficom, ale na asistentov učiteľov tie peniaze nie sú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.6.2017 18:24 - 18:26 hod.

Gröhling Branislav Zobrazit prepis
Ďakujem kolegyni Zimenovej za všetky informácie, ktoré nám dala ohľadom tejto tematiky. Boli veľmi zaujímavé a my sme ich pozorne počúvali. Mne utkvela v pamäti jedna vec, čo sa týka financií, že neustále počúvame zo strany ministerstva, že na túto problematiku asistentov nemáme financie. Ja trochu budem čítať tu z jedného komentára, ktorý sme robili, kde možno treba hľadať a možno nemusíme ísť ani ďaleko a v rámci rezortu školstva by sa našli aj peniaze pre asistentov pre žiakov so špeciálnymi potrebami, pretože ja dlhodobo kritizujem množstvo byrokratických organizácií pod ministerstvom a vynárajú sa otázniky nad ich fungovaním, nad ich prínosom a že či nie je potrebné ich naozaj preriediť. A v roku 2010 a 2013 vznikli dva dokumenty, ktoré analyzujú činnosť ministerstva školstva aj jeho organizácií a tieto analýzy odporúčajú zlúčiť či zrušiť, ale nebudem sa tomu venovať.
Ja chcem iba vysloviť, že napríklad v prípade Národného ústavu celoživotného vzdelávania výdavky vzrástli o rekordných 1 431 %, kde máte navýšenie financií. Môžem ísť ďalej, a to metodicko-pedagogické centrum, ktoré zodpovedá za toľko kritizované kontinuálne vzdelávanie učiteľov, v tých analýzach sa o nich rozpráva, o ňom rozpráva, že čo by sa malo robiť, tak zdvojnásobilo od roku 2010 počet zamestnancov aj rozpočet, ktorý sa navyšuje o desiatky percent.
Keď pôjdem na ostatné informácie a na základe týchto analýz si ich dáte do veľmi tvrdej tabuľky a reálne si k tomu z výročných správ od roku 2010 do roku 2015, teraz už aj 2016, ktoré sme mali na výbore pre vzdelávanie a dáte objem týchto financií a urobíte optimalizáciu, aby tieto byrokratické organizácie, ktoré nie sú naozaj funkčné, sa zlúčili alebo presunuli, tak vám v tvrdých dátach vyjde 25 miliónov, ktoré by ste vedeli ušetriť. Môžme sa tu rozprávať o tom, že tých 25 miliónov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.6.2017 18:03 - 18:05 hod.

Gröhling Branislav Zobrazit prepis
Ďakujem pani kolegyni. Ja si myslím, že to bolo veľmi racionálne a vôbec to nebolo emotívne a tie veci, ktoré tam pomenovala, sú fakty, sú pravdivé. Škoda, že nemôžem reagovať na vás, pán predseda, lebo by som teda vysvetlil, že koľko je to tých, že ktorí sú to tí 25-tisíc učiteľov, ktorí sú vyplácaní iným spôsobom v rámci originálnych.
Ale ja by som chcel zareagovať, čo spomínala kolegyňa ohľadom systémových zmien. My sme očakávali, že keď bude najväčšia reforma za 25 rokov, tak že to budú naozaj systémové zmeny a tri z nich, ktoré stále opakujeme, sú, jedna je presun financovania z ministerstva vnútra naspäť na ministerstvo školstva. My nevidíme absolútny zmysel, aby školstvo bolo financované z dvoch rezortov a doteraz nikto nevydokladoval, prečo táto zmena v 2013 nastala? Nastala v rámci reformy ESO, ale prečo nastal tento presun?
Ja som písal aj interpeláciu pánovi ministrovi Kaliňákovi, že aké sú klady celého tohto presunu a financovanie z ministerstva vnútra? Môžete si to prečítať. Absolútne žiadna odpoveď a nikto nevie zadefinovať, že prečo niečo také nastalo. My sme mali špecializovanú správu, kde boli krajské školské úrady, ktoré fungovali. Bolo ich osem, bolo tam 700 zamestnancov. Všetko fungovalo tak, ako malo, aj čo sa týka financií, aj čo sa týka metodiky. Teraz máme integrovanú, kde je veľký neporiadok, aj o tom hovorila pani kolegyňa, možno nie takto jasne, ale je tam veľký neporiadok a keď budeme rozprávať o centrách podpory, ktoré nemajú právnu subjektivitu a ostatné veci, ja nevidím dôvod, aby sme naspäť to nepresunuli na krajské školské úrady, ktoré vytvoríme ako osem nejakých rezortov, oddelení pri ministerstve školstva.
Čo sa týka optimalizácie siete, je absolútne neuveriteľné, ako cez 1 100 škôl nedodržuje literu zákona, takže majú menej žiakov, ako je stanovené a my ich dofinancovávame koeficientom, kde vám odchádza veľmi veľa financií a toto mala byť tá systémová zmena, ktorú ste mali, pán minister, pripraviť. A tá posledná je optimalizácia priamo riadených organizácií, byrokratických organizácií pod ministerstvom školstva.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.6.2017 17:30 - 17:47 hod.

Gröhling Branislav Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, presne tak, ako sme predpokladali, skrátené konanie sa schválilo, takže ideme rokovať v prvom čítaní o novele zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Dovoľte mi teda vyjadriť svoj názor na túto novelu, ktorá je predkladaná ministerstvom. Na viacerých miestach by som poukázal na niektoré fakty, ktoré sa môžu stať, čo sme už spomínali aj s ostatnými kolegami, že tento návrh mal prísť v normálnom konaní a nie v skrátenom konaní, aby sme sa mohli k nemu vyjadriť, aby mohol byť dokončený.
Ja musím opätovne ale povedať to, čo som už opakoval, že pri tejto novele sa ministerstvo nezamýšľa na to, že či balík financií, ktorý je, a to je tá 1 miliarda - budem hovoriť - 300 miliónov je dostačujúci a že či ho navýšiť, či ho netreba navýšiť, alebo či netreba naozaj urobiť optimalizáciu siete alebo zefektívniť fungovanie byrokratických organizácií ministerstva školstva a urobiť ostatné opatrenia, ktoré by priniesli omnoho väčší balík financií, lebo mi príde, že teraz iba akceptujete fakt, ktorý je a že máte určitý balík peňazí, ktorý vlastne prerozdeľujete a hovoríte, že ho budete prerozdeľovať poctivejšie alebo pravdivejšie. A stále budem opakovať tú istú vetu, že veď to nejako funguje, nejako to bude fungovať aj potom a vy by ste v prvom rade touto novelou mali tento balík financií naozaj navýšiť a nehovoriť iba o tom, že ho prerozdelíte presnejšie, že financie dáte sem alebo tam a že jasne vlastne vyriešite nedostatok financií v školstve, a že konečne dáte školám možnosť nakupovať, ako som spomínal už učebnice, alebo že pokryjete veci všetkých asistentov alebo jednotlivé alebo platy.
Keď sa zavádzalo normatívne financovanie aj v dôsledku vyššieho počtu žiakov, tento systém bol veľmi funkčný. Objem financií bol naozaj relatívne dostačujúci, čo zabezpečovalo aj dostatočný počet žiakov v celom tomto systéme. Avšak v poslednom období počet žiakov nám klesá, školy sú čoraz menšie, a to naozaj môže spôsobovať problémy v normatívnom financovaní.
Váš návrh na presnejší výpočet mzdového normatívu je vlastne úprava, že škola dostane presnejšiu sumu financií. Na to, aby ste prerozdeľovali presnejšie túto sumu financií, potrebujete údaje, o ktorých hovoríte, že v rámci zberu, samozrejme, že to nemôže byť zber, čo sa týka edu-zberu, ale musí to byť rezortný informačný systém. Ja opätovne musím povedať, že my už, čo sa týka výboru pre vzdelávanie, čakáme 30 dní na to, aby sme dostali výpočet funkcií rezortného informačného systému, že čo dokáže vygenerovať a aké informácie nám dokáže dať a stále sa nevieme k tomu dopátrať. Takže neviem, ako tento systém bude fungovať, ako ho budete využívať a možno preto sa posúvajú jednotlivé opatrenia až na tú dobu.
Ja by som ešte z toho literu zákona, keďže musím čítať s porozumením, ako mi pán predseda povedal v predchádzajúcom, že tento zákon nadobúda účinnosť od 1. septembra 2017 okrem čl. 1 bodov 2, 17, 20, 24 a tak ďalej, budem vymenovávať, až prídeme k tomu, že čl. 1 bod 11, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2019. A práve tento bod, tento čl. 1 bod 11 je práve to, že sa zohľadňuje mzdový normatív, ktorý zohľadní prax pedagógov na škole. Teraz ma to tak núti vysloviť, že čítajte s porozumením vy, pán predseda, a prečítajte si aj návrh od vašich koaličných partnerov, za ktorý potom budete aj hlasovať.
Ale vráťme sa naspäť teda k rezortnému informačnému systému, ktorý je naozaj nefunkčný a ja som pred niekoľkými mesiacmi už interpeláciou vás, pán minister, žiadal, aby ste mi poskytli transfer platov po 50 euro vo veci pedagogických a odborných zamestnancov, ktoré som žiadal, keďže sme chceli vypočítať určitým spôsobom navýšenie platov učiteľov a vy ste mi odpovedali, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky nesleduje údaje o platoch pedagogických a odborných zamestnancov. Teraz mi budete tvrdiť, že vlastne preto to chcete robiť, aby ste mohli sledovať tieto platy, ale vy nemáte ani základné informácie, pretože rezortný informačný systém reálne nefunguje a preto aj tá platnosť je až od 1. januára 2019, pretože všetci budeme v určitom pohľade v očakávaní, že ako tento systém sa bude napĺňať, keďže nám neviete dať ani základné informácie, že čo tento systém vlastne plní.
Keď budeme prechádzať, čo sa týka jednotlivých opatrení tejto novely, asi kolegyňa sa bude venovať tomu viacej, ale podobným krokom vlastne nemeníte, čo sa týka oblasti alebo problému asistentov. Sú to prostriedky prideľované na asistentov učiteľov a v tejto oblasti vlastne v novele nemeníte nič. Príspevok na asistenta sa bude prideľovať na školský a nie kalendárny rok. Takže keď si budeme mať odpovedať na otázky, že či je to systémová zmena, alebo že či pomôže školám, alebo či pomôže žiakom, je to naozaj úprava, ktorá nič nemení, lebo ten balík financií nezvyšujete a nie je stále nárokovateľný, pretože niečo také sme tam naozaj nenašli. Naposledy ste dostali žiadosti a budem opäť opakovať, 3 903 úväzkov pre 14 399 žiakov a vyhoveli ste len 43 percentám žiadostí. Zvyšní žiaci ostali bez asistentov, teda aj bez nároku na vhodné podmienky na vzdelávanie. Pridelenie financovať alebo opatrenie prideľovať financie na školský a nie kalendárny rok je naozaj technická úprava, ktorá v minimálnom množstve pomôže tým, ktorí dostávajú tento objem financií, ale tých ďalších 57 % je naozaj nevykrytých.
Príspevok na dopravu, to bolo veľmi zaujímavé pre mňa čítať. Ja som si to prenášal, že do praxe, že čl. 1 bod 14, ktorý sa venuje teda príspevku na dopravu. Vytvára takú aj nezrozumiteľnú situáciu. Ja neviem, že či nie je úplne dotiahnutý, alebo tá rovnosť jednotlivých šancí tam nie je. Na Slovensku len v podstate môže vzniknúť situácia, keď človek žije v obci, v ktorej nie je základná škola a v blízkosti je obec so základnou školou, teda vaším návrhom je, že ak žiak chodí do školy do inej obce, tak štát mu zabezpečí príspevok na dopravu, čo dáva absolútny zmysel.
Ďalšie vylepšenie, ktoré prinášate, je, že ak v obci máte verejnú školu, ale nie s vyučovacím jazykom menšín, napríklad s jazykom maďarským, a rodičia chcú, aby navštevoval maďarskú školu, tiež sa zaplatí cesta do najbližšej maďarskej školy. Môžeme súhlasiť, nemusíme, je to pochopiteľné.
Rovnako to platí aj v prípade, ak vaše dieťa má špeciálne potreby a potrebuje navštevovať špeciálnu školu, ktorá nie je v dedine, a teda v obci. Ministerstvo tiež zaplatí príspevok na dopravu. Ale keď si prečítate ods. 3 v písm. a) a b), ktorý hovorí, že zákonný zástupca žiaka verejnej školy alebo cirkevnej školy má právo na úhradu cestovných nákladov na dopravu žiaka v odseku, tak v písm. b) hovoríte, že "najbližšej cirkevnej školy a späť, ak v obci, v ktorej má žiak trvalý pobyt, nie je zriadená základná škola". Teda ak máme obec, v ktorej nie je žiadna základná škola a rodič chce, aby jeho dieťa chodilo na cirkevnú školu, tak mu ju zaplatíme, tak mu zaplatíme cestu do nej. Ak však v obci je nejaká škola, a to už je jedno, že aká škola, tak tú cestu mu už nezaplatíte. Teda ak v obci je verejná škola a ja chcem, aby moje dieťa chodilo do cirkevnej, tak mám školu, lebo proste už v obci je nejaká škola a už tá rovnosť šancí, ktorú ste aj prezentovali, tak tá tu nie je. Teda chcete, aby dieťa navštevovalo cirkevnú školu, základnú, ale v obci je už nejaká iná základná škola, pokojne aj verejná, nemáte nárok na tento prípravok.
Rovnako ak chcete, aby vaše dieťa navštevovalo verejnú školu, ale v obci je len cirkevná, tak tiež nedostanete tento príspevok. Dokonca znenie zákona ani neupresňuje, že aká základná škola má byť v obci, aby ste v tomto v podstate prípade dostali príspevok. Zo znenia vlastne vyplýva, že príspevok na cestu do cirkevnej či verejnej základnej školy nedostanete, ak je v obci akákoľvek základná škola, teda možno aj špeciálna alebo základná škola s vyučovacím jazykom maďarským, že keď hovoríme o rovnosti, tak naozaj rovnosť a mali by tu fungovať spravodlivé podmienky pre všetkých a táto časť by mohla byť určitým spôsobom doplnená.
Ja možno poviem iba taký úsmevný paradox, že ak sú dve dediny, ktoré majú spojené obce, kde je vlastne dom na dome a každá patrí do inej obce. Ak si predstavíte, že v jednej je základná škola a v druhej nie, tak tí susedia sa budú musieť teda naozaj rozprávať o tom, že komu zaplatíte tú dopravu, alebo ktorú kde nezaplatíte. A budú sa rozprávať cez plot.
Môžeme sa pozastaviť aj pri havarijných situáciách, kde článok 1 a bod 15 upravuje havarijné situácie. Ja len poznamenám, že by sa nemal asi volať financovanie havarijných situácií a odstraňovanie, ale to už je slovičkárenie. Rozdelenie financií na odstránenie havarijných situácií je rozdeľované v podstate podľa nejakej, neviem, príslušnosti, ale nie je to naozaj nič objektívne a vo veľkej časti ide iba o opravu okien a stien a je to často spôsobené zanedbanou údržbou. V otázke je, že čo je to havarijná situácia a čo nie? Vy ste tú myšlienku vlastne zobrali, aby tie peniaze neboli vyplácané týmto spôsobom a naformulovali ste to tak, ako ste naformulovali. Ale hovoríte, že teda zriaďovateľ sa o školu nestaral a ministerstvo nezafinancuje opravu havarijnej situácie, lebo je to vina zriaďovateľa a nie vina ministerstva.
Ja tu mám hneď niekoľko otázok. Je to § 4c, že kto bude posudzovať, že či ide o havarijnú situáciu alebo nie, že či je to zasa vytvorenie len určitej mašinérie, ktorá bude na základe možno aj politickej príslušnosti rozhodovať, že ktorá škola dostane peniaze na opravu striech, okien, ale ktorá nie. A hlavne ma veľmi zaujíma, že čo sa udeje, keď ministerstvo nepridelí tieto peniaze na tú havarijnú situáciu, lebo zadefinuje, že je to vlastne chyba zriaďovateľa, že čo? Kam pôjdu žiaci? Čo sa stane so školou? Ja viem, že chcete, aby to vyzeralo veľmi dobre a objektívne, ale zároveň cez toto opatrenie vieme, že ide o určitý objem peňazí, aj to nie malý objem peňazí. Takže by bolo potrebné nájsť nejaký spôsob, ako tieto financie dostať, keď na jednej strane chcete vyzerať veľmi dobre. A vy ste ten spôsob v podstate našli v tej novele, a to je v paragrafe c, odsek 1, ktorý znie, že, a to je veľmi pekný paragraf, že ministerstvo môže poskytnúť z kapitoly ministerstva dotáciu zameranú na rozvoj výchovy, vzdelávania v školách, školských zariadeniach, rozvoj služieb spojených s výchovou a vzdelávaním, poskytovaním školských účelovými zariadeniami a modernizáciu školských objektov. Čo je veľmi pekné spojenie – modernizácia školských objektov, čo nikto nevie, čo to znamená. Samozrejme, že vy tú modernizáciu budete uverejňovať na webovej stránke v sedemnástom odkaze niekde na ďalších podstránkach. A tento odstavec, podľa mňa, určitým spôsobom len neguje efekt odseku 2 paragrafu c, kde sa ukáže, že budova školy bola zanedbaná, ministerstvo neposkytne peniaze na jej opravu. Poskytne tieto peniaze vlastne inou cestou a nazve to dotáciou na modernizáciu a v podstate sme tam, kde sme boli. Lebo ten, kto má tie správne konexie, sa k peniazom v podstate dostane nie cez havarijné situácie, ale cez modernizáciu školy. A v praxi úplne ponechávate politické rozdeľovanie financií na opravu školy, len to úplne inak nazývate.
Ja musím povedať, že niekedy, keď sa dávali všeobecne štátne peniaze, tak sa robili výzvy absolútne na všetko. Ja si pamätám, že aj na Teach for Slovakia čo je absolútny nezmysel, sa určitým spôsobom robili výzvy, lebo tam neviem, čo ste chceli zadefinovať, ale aby to bolo nejakým spôsobom podložené. Teraz v podstate, čo sa týka dotácií na modernizáciu, nepotrebujete ani výzvu. Takže tie financie budete prerozdeľovať.
Môžeme ísť ďalej k učebniciam. Veľmi zaujímavý článok, ktorý upravuje 245-ku a v ňom konkrétne body 11 a 13, používanie učebníc a pracovných zošitov a učebných textov. Keď si prečítate, že školy vedú evidenciu schválených učebníc a tak ďalej a poskytujú údaje z evidencií ministerstva školstva, tak v podstate idete vytvoriť, hovoríte školám, aby si vytvorili svoju evidenciu učebníc, hovoríte im, že aby vám ešte aj poskytovali tieto informácie. Ešte aj v dôvodovej správe na jednej strane hovoríte, že novela upravuje byrokratickú záťaž škôl, no nečakal som, že táto úprava spočíva v tom, že ju vlastne budete zvyšovať. Stále sa hovorí, že nechceme školy zbavovať byrokratickej záťaže a tu im v podstate pridávate tú záťaž, aby si robili evidenciu učebníc. Naspäť niečo, niečo vytvárate. Ja si myslím, že ministerstvo má časové rady o počte žiakov danej školy a ministerstvo predsa vie, ktorá škola si objednala aké učebnice, pretože ich centrálne zaobstaráva. A ak ich centrálne zaobstarávate, tak ich evidujte vy a nezaťažujte s niečím takým školy a vyriešte si to v rámci svojich kompetencií, pretože toto naozaj nie je odbúravanie. Vyriešte to centrálne teraz a nezaťažujme stále školy. Asi kolega Sopko by o tom mohol rozprávať omnoho viacej.
Jedna vec, ktorá mňa tam zarazila, je odstavec, že finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené učebnice, texty a tak ďalej, nebudem citovať, použije na zakúpenie učebníc, učebných textov a pomôcok. A ja si myslím ale, že školy, ja si myslím, školy sú väčšinou rozpočtové organizácie. Ak získajú príjem za poškodené učebnice, tak je to príjem rozpočtovej organizácie a tie sa odvádzajú ako príjem obci alebo zriaďovateľa. Takže neviem, ako budete toto realizovať, že kde je nejaké ustanovenie, že je to príjem školy, ktorá škola potom má použiť na poškodené učebnice, takže tej škole to zostane. Proste robí sa tu nejaký nezmysel, ktorý reálne nefunguje, namiesto toho, aby ste zobrali náš návrh z minulých schôdzí, keď sme navrhovali, aby príspevok na učebnice bol dávaný do normatívu a tento príspevok bol priamo posielaný na školy a škola aby si za prechodné trojročné obdobia nakupovala sama učebnice. Tým by ste vyriešili celý tento problém a nemusíte robiť žiadne evidencie a ostatné opatrenia, ktoré tu navrhujete. Okrem toho, že teda ich nedodávate v dostatočnom počte, poprípade ich nedostávate vôbec a každoročne tento systém zlyháva.
Ja som si myslel, že keď budete prinášať túto novelu, tak zakomponujete tam naozaj všetky zmeny, ktoré budú hĺbkové, čo sa týka zmeny či už financovania alebo fungovania jednotlivých škôl. Ale pre mňa je to naozaj iba novela, ktorá rieši veci na povrchu, ale nejde absolútne do tej hĺbky, aby ste vyriešili kompletne všetky problémy a, alebo ani nieže všetky problémy, lebo asi za funkčné obdobie sa to nedá, budem taký milosrdný, ale tie zásadné problémy, ktoré v súčasnosti školstvo má.
Keďže poznáme parlamentnú matematiku, tak ako som hovoril, tak predpokladám, že prídeme aj do druhého čítania. Ja budem veľmi konzultovať s vami, aby tam, aby ste nám akceptovali niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré budeme prednášať a uvidíme, že čo táto novela prinesie ďalej. Ja by som veľmi rád ale apeloval na vás, aby ste naozaj začali robiť systémové zmeny, pretože sa blížime do polovičky volebného obdobia a stále iba rozprávame. A ja už som to vyslovil veľakrát, že mám taký pocit, že my sa prediskutujeme až do roku 2020, kedy budú ďalšie parlamentné voľby a školstvo nieže zotrvá na tých zlých výsledkoch, ktoré v súčasnosti má, ale tie zlé výsledky budú ešte stále klesať nižšie a nižšie.
A ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.6.2017 16:52 - 16:53 hod.

Laurenčík Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega Krajniak, mám podobné pocity, keď som ten zákon čítal, že je pomerne zložitý, ale keď sme si ho na klube nejak preštudovali, sme tiež rozhodnutí posunúť ho do druhého čítania s tým, že ho sa pokúsime ešte nejak doplniť v druhom čítaní.
Ale mňa tam vyrušila trošku iná vec. Keď som si podrobne študoval tú dôvodovú správu a vplyvy, hlavne tie finančné vplyvy, tak som očakával, že zavádzaním elektronizácie vo verejnej správe by sa mali peniaze ušetriť. Tam je síce vplyv nulový, ale keď ako podrobnejšie som si pozrel tie jednotlivé položky, tak na niektorých činnostiach sa ušetrí pomerne slušný balík peňazí každý rok, ale tie peniaze sa celkovo neušetria, pretože hneď je navrhnuté, že sa rozdelia na nejaké ďalšie činnosti alebo na činnosti ďalšej organizácie, ako je na SEZ alebo úrad pána podpredsedu vlády Pellegriniho. Takže tam ma to trošku vyrušuje, pretože človek očakáva, že zavádzaním a elektronizáciou dôjde k nejakým úsporám a tu vidíme, že hoci sú tam vyčíslené veľké čísla, nakoniec k úspore žiadnej nedôjde.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.6.2017 15:32 - 15:34 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegom za reakcie. Ja by som zareagoval na pána poslanca Petráka. Ja som nepovedal, že pred mesiacom, keby to išlo do skráteného legislatívneho konania, tak by to nevadilo. Okrem čítania s porozumením by sme mohli aj počúvať s porozumením. Ja som iba povedal, že ak by to išlo pred mesiacom do skráteného legislatívneho konania, tak by sa vytvoril väčší priestor na normálne prerokovanie tohto návrhu zákona napríklad vo výboroch a rozdiel medzi prvým a druhým čítaním by bol nie pár dní, ale pár týždňov a teda mohli by sme sa priblížiť k tomu normálnemu procesu. Ja by som určite aj na májovej schôdzi vystúpil s tým, že nie sú splnené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, keďže nehrozia žiadne hospodárske škody, ani ohrozenie základných práv a slobôd, len jednoducho ministerstvo pripravilo návrh a trochu neskôr, ako si predsavzalo zrejme a trvalo mu vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania dlhšie, ako pôvodne plánovalo, čo sa môže stať, ale nie sú to dôvody pre skrátené legislatívne konanie na pôde parlamentu.
A k tomu argumentu, že to prináša vecne dobré zmeny, no napríklad výrazná, výrazná zmena, ktorú by to mohlo priniesť, je, keby sa príspevok na asistentov stal nárokovateľný. To by bol naozaj reálny posun a ja som za to, aby sa schvaľovali dobré veci, ktoré aj keď s nimi príde vláda, ale pokiaľ dobré veci môže to schvaľovať normálnym spôsobom, tak to preferujem pred tým, aby sa schvaľovali za cenu porušovania zákona o rokovacom poriadku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.6.2017 15:31 - 15:32 hod.

Gröhling Branislav Zobrazit prepis
Kolega Dostál, ďakujem veľmi pekne za zhrnutie, opätovné zhrnutie, prečo by nemal tento návrh zákona ísť v skrátenom legislatívnom konaní, ale tak, ako bolo aj vyslovené, mali by sme asi čítať s porozumením jednotlivé veci. My tomu asi teda nerozumieme, máme iné chápanie, pretože chceme jednotlivé problémy naozaj vyriešiť, nie ísť iba po povrchu, čo sa týka aj spresnenia poskytovania finančných nákladov na osobné náklady pedagogických zamestnancov škôl, ktoré sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, čo aj spomínal pán predsedajúci a hlavne je to bod 11, ktorý upravuje mzdový normatív a zohľadní prax pedagógov na škole, ktorý podľa čl. 1 bod 11 nadobúda účinnosť od 1. januára 2019. Takže si myslím, že by kolegovia mohli čítať návrh zákona poctivejšie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.6.2017 15:17 - 15:29 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, ďalšia povinná opozičná jazda pre pána poslanca Petráka a povinná opozičná jazda k skrátenému legislatívnemu dôvodu, najmä z toho dôvodu, že návrhy na skrátené legislatívne konanie skoro nikdy reálne nezodpovedajú tým podmienkam, ktoré pre skrátené legislatívne konanie stanovuje zákon o rokovacom poriadku. Aké to prekvapenie, že aj v tomto prípade je to presne tak.
Rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Budem citovať z predkladacej správy. "Základným cieľom návrhu zákona je spravodlivejší a adresnejší systém financovania, čiastočne zjednodušenie systému, zníženie byrokracie a predchádzanie neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov." Samé ušľachtilé ciele, to niet sporu, ale ak toto je základný cieľ, tak vláda sama priznáva, že neexistujú zákonom dané dôvody pre skrátené legislatívne konanie, pretože nič z tohto nie je dôvod pre skrátené legislatívne konanie.
Ďalej z predkladacej dôvodovej správy: "Neschválením navrhovanej úpravy s účinnosťou od 1. septembra 2017 štátu hrozia značné hospodárske škody, nakoľko by nebolo možné vykonať zber údajov podľa stavu k 15. septembru 2017", a tak ďalej, atď. Žiadne hospodárske škody nehrozia. Hrozí len, že kompetencie v školstve a v samospráve budú zo strany centrálnej vlády nedostatočne dofinancované. Inak povedané, hrozí, že zajtra bude rovnaký stav, aký je dnes, ako bol včera, ako bol predvčerom, nič sa nemení, žiadne hospodárske škody nehrozia.
Ďalší dôvod: "Ohrozenie základných a ľudských práv, základných ľudských práv a slobôd, ku ktorému by mohlo prísť s ohľadom na skutočnosť, že by nebolo možné zohľadňovať pri prideľovaní finančných prostriedkov na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením druh postihnutia a poskytnúť finančné prostriedky na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením na školský rok, ale naďalej by sa poskytovali na kalendárny rok, čo môže ohroziť reálne zohľadňovanie aktuálnych finančných potrieb na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením." Tak toto jednak nie je dôvod pre skrátené legislatívne konanie, ale predovšetkým to nie je pravda.
V hromadnej pripomienke verejnosti k tomuto návrhu zákona, ktorej som bol spoločne s kolegyňou Zuzanou Zimenovou ešte vo februári spoluiniciátorom, sme navrhovali, aby poskytovanie finančných prostriedkov na zabezpečenie potrebného počtu asistentov učiteľov v školách nebolo v zákone iba možnosťou tak, ako doteraz, ale aby boli finančné prostriedky na asistentov školám poskytované v plnej výške v podobe nároku. Takýmto opatrením by sa naozaj mohlo predísť ohrozeniu práv detí so zdravotným znevýhodnením, avšak ministerstvo školstva našu hromadnú pripomienku odmietlo, v rozporovom konaní naše argumenty odmietlo, zdôvodnilo to tým, že v súčasnosti ministerstvo nemá v rozpočte toľko finančných prostriedkov, aby vedelo poskytnúť finančné prostriedky každému žiadateľovi podľa jeho požiadaviek. Čiže v skrátenom konaní, či bez neho, vláda vôbec nepočíta s tým, aby zohľadňovala skutočné nároky a potreby detí a ešte sa tu zaštiťuje potrebami detí, ktoré však nemieni v plnej výške zafinancovať, lebo tu nejdeme zostavu, že je to ako možnosť a bude to, bude to nárokovateľné, tam by sme mohli hovoriť o tom, že ideme zabezpečiť nejaké práva detí, ktoré doteraz zabezpečené neboli. Naďalej to ostane ako možnosť, zmenia sa kritériá, keď je to možné, je to nenárokovateľné, môže - znamená nič.
A ďalej poďme, ďalšie ohrozené práva: "Okrem obmedzenia práv osôb zdravotne postihnutých môže byť ohrozené aj právo príslušníkov národnostných menšín na vzdelanie v materinskom jazyku, keďže by nebolo možné v školskom roku 2017 - 2018 podporiť rozvoj vzdelávania detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám v ich materinskom jazyku poskytovaním finančných prostriedkov zákonným zástupcom žiakov na dopravu žiakov základných škôl a špeciálnych základných škôl do školy a späť do miesta trvalého pobytu, ak v meste trvalého pobytu nemajú zriadenú školu alebo jej časť príslušným vyučovacím jazykom."
Opäť ide o, nazvime to, zavádzanie. O možnosti zavedenia školských autobusov sa hovorí dlhé roky, možno už druhé desaťročie. Nezavedenie tohto opatrenia celý čas nebolo dôvodom nielen pre skrátené, ale ani pre žiadne, akékoľvek normálne legislatívne konanie, pričom tento zákon sa od roku 2003 otváral a novelizoval viac než dvadsaťkrát. Ohrozené práva, a nebolo to dôvodom na zmenu, až teraz je to dôvodom na skrátenú zmenu.
No takže aké sú skutočné dôvody? Prečo máme v parlamente tento návrh na skrátené legislatívne konanie? Tie dôvody asi spočívajú v tom, že vláda si dala za cieľ, čo je celkom legitímne, aby niektoré zmeny nadobudli účinnosť už od 1. septembra 2017, však je to zákon, ktorý sa týka školstva, tak prečo by sme nemali nadobudnúť účinnosť od začiatku školského roku, iné až od 1. januára 2018? Ale vláda, vláda mala tento návrh pripraviť v druhej polovici roku 2016, taký bol pôvodný plán, ale vláda nejako natiahla alebo ministerstvo natiahlo, natiahlo samotnú prípravu, aj vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania, teda obdobie, kedy sa ministerstvo školstva dohadovalo nie so zástupcami verejnosti, my sme boli vyriadení, vybavení veľmi rýchlo. Neviem, či to bola hodina alebo dve, čo sme strávili na ministerstve školstva na rozporovom konaní, ale najmä s ministerstvom financií a teda obdobie od skončenia možnosti pripomienkovania, čo bolo 23. februára, po schválenie návrhu zákona vo vláde trvalo 11 týždňov. Dal by sa legislatívny proces stihnúť tak, aby zmeny nadobudli účinnosť už 1. septembra 2017 aj bez toho, aby sme v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku skracovali legislatívny proces v parlamente. Určite by to bolo možné, ak by vláda schválila návrh zákona, ktorý, ako som už povedal, mal byť pripravený v rámci plánu legislatívnych úloh v druhom polroku roku 2016. Ak by tento návrh zákona bol vo vláde schválený 19. apríla tohto roku a následne predložený 21. apríla, mohli sme zákon prerokovať štandardným legislatívnym procesom.
Takže ministerstvo si doprialo viac času na vyhodnotenie pripomienkového konania a v dôsledku toho sme tu mali na stole skrátené legislatívne konanie. Ale ešte stále bolo by to porušenie zákona o rokovacom poriadku, mohli sme o tomto návrhu rokovať aspoň trochu normálne. Aspoň trochu normálne znamená, že by sme na májovej schôdzi schválili skrátené, skrátené legislatívne konanie. Napokon tak to bolo 3. mája aj zaradené na rokovanie vlády, že, že bude skrátené legislatívne konanie už na májovej schôdzi, potom od toho vláda upustila, alebo o tom nereagovala, keďže prebiehali debaty medzi ministerstvom školstva a financií a miesto toho, aby sme v prvom čítaní, alebo teda odsúhlasili v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku skrátené legislatívne konanie a potom v prvom čítaní prerokovali návrh zákona na májovej schôdzi a odvtedy už postupovali normálne. Normálny čas by mal výbor a dnes by sme začali zrejme rokovať o návrhu zákona v druhom a potom v treťom čítaní. Tak miesto toho tu máme opäť super rýchle legislatívne konanie, keď sa všetky tri čítania o návrhu zákona uskutočnia na jednej schôdzi a navyše schôdzi, kde, kde dohodlo sa grémium, budeme rokovať so skrátenými obednými pauzami, budeme rokovať do ôsmej večer, takže som veľmi zvedavý, kedy bude mať výbor alebo teda výbory, ktoré tento návrh dostanú, čas normálne sa týmto návrhom zákona zaoberať. Možno, ak to nebudete veľmi hnať, tak možno v piatok poobede by bol taký vhodný čas, že o štvrtej skončí parlament, tak potom aby výbor to nemusel v nejakom zhone v hodinovej obednej pauze schvaľovať.
Posledný citát si dovolím nie z predkladacej správy, ale z programového vyhlásenia vašej vlády: "Vláda si uvedomuje, že predvídateľný a stabilný právny poriadok ako výsledok kvalitnej a efektívnej normotvorby je jedným z významných faktorov rozvoja spoločnosti a fungovania štátu ako právneho štátu založeného na princípe právnej istoty a v oblasti normotvorby spočívajúceho na požiadavke ochrany legitímnych očakávaní. Stabilný a predvídateľný právny poriadok nie je len jedným z predpokladov právneho štátu, ale aj významným faktorom tak z hľadiska medzinárodnej konkurencieschopnosti a atraktívnosti Slovenskej republiky z pohľadu zahraničných investorov, ako aj z hľadiska konkurencieschopnosti domácich zamestnávateľov na domácich a zahraničných trhoch." Kvalitná a efektívna normotvorba takto, priatelia, rozhodne nevyzerá.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis