Ďakujem pekne za slovo. Takže máme tu ďalší zákon z rezortu životného prostredia, dôležitý zákon o vodách. Preštudovala som si aj pripomienky z medzirezortného konania, všimla som si, že niektoré veci teda boli zapracované, niektoré sa odkazujú na to, že budú zapracované, najmä čo sa týka zákona o kanalizáciách, ale napriek tomu som našla veci, ktoré, myslím si, že si zaslúžia debatu a zvážiť, či by nebolo vhodné ich upraviť.
Týka sa to...
Ďakujem pekne za slovo. Takže máme tu ďalší zákon z rezortu životného prostredia, dôležitý zákon o vodách. Preštudovala som si aj pripomienky z medzirezortného konania, všimla som si, že niektoré veci teda boli zapracované, niektoré sa odkazujú na to, že budú zapracované, najmä čo sa týka zákona o kanalizáciách, ale napriek tomu som našla veci, ktoré, myslím si, že si zaslúžia debatu a zvážiť, či by nebolo vhodné ich upraviť.
Týka sa to najmä § 16 Osobitosti určovania environmentálnych cieľov, kde sa vlastne dopĺňajú, dopĺňa odsek, ktorý, ktorým sa ustanovuje, že zhoršenie alebo zabránenie dosiahnutia dobrého stavu alebo dobrého ekologického potenciálu dotknutého útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je možné len na základe postupu uvedeného v novom paragrafe 16a. V odseku sa zavádza nová legislatívna skratka "navrhovaná činnosť".
Tu by som chcela poprosiť, či by nebolo ozaj vhodné zvážiť nejaký iný názov, pretože pojem "navrhovaná činnosť" je zaužívaný pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie a navrhovanou činnosťou sa nazývajú všetky činnosti, ktoré sú v prílohe 8 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a domnievam sa, že to môže spôsobovať v budúcnosti aplikačnú, problém v aplikačnej praxi, pretože tie činnosti podľa tohto zákona – viaceré z nich alebo možno aj všetky – bude potrebné posudzovať aj podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Čiže môže tu dôjsť k mýlkam potom vo vyjadrovaniach, pretože hovorím, je od roku 2006, čo; od roku 1998, kedy bol prvý zákon o posudzovaní, používaný pojem "navrhovaná činnosť" pri činnosti podľa toho zákona.
Taktiež pojem "správa o hodnotení podmienok", to je tiež nový pojem, ktorý je veľmi obdobný pri používaní, pri posudzovaní v procese EIA.
Zavádzajú sa nové povinnosti pre okresný úrad v sídle kraja, kde podľa navrhnutej úpravy má okresný úrad povinnosť posúdiť možnosť zhoršenia či nedosiahnutia dobrého stavu alebo; dobrého stavu alebo dobrého ekologického potenciálu navrhovanou činnosťou dotknutého útvaru povrchovej alebo podzemnej vody, podkladom ktorého je odborné stanovisko poverenej osoby. Orgán štátnej vodnej správy požiada poverenú osobu o vydanie odborného stanoviska, medzitým konanie podľa ods. 1 preruší, pričom poverená osoba musí vypracovať odborné stanovisko na náklady žiadateľa.
A taktiež sa tam zavádza pojem teda "poverená osoba", ktorá má spracovať odborné stanovisko a potom je tam "oprávnená osoba", ktorá vypracuje správu na náklady žiadateľa. Sú to rôzne osoby, pričom ďalej v zákone sa hovorí len o oprávnenej osobe, kde sa zavádza nový register osôb, ktoré majú, budú spĺňať kritériá na túto oprávnenú osobu, a pritom nie je povedané, kto je poverená osoba, že kto to môže byť, z akého zoznamu a aké kritériá musí spĺňať.
Taktiež čo sa týka zmluvného vzťahu s tou poverenou osobou, áno, funguje to, je to, by som povedala, tiež také trošku napasované na spôsob procesu pri EIA, kde tiež sa vyberá posudkár, ktorého určí ministerstvo, a ten posudkár je platený navrhovateľom. Avšak tuná poverená osoba nie je zadefinovaná, kto je poverená osoba. Je zadefinovaná iba, pardon, naopak, oprávnená osoba, ale poverená osoba máte zoznam. Čiže ministerstvo priebežne aktualizuje aj register odborne spôsobilých osôb na vypracovanie správy, čiže správu vypracováva tá oprávnená osoba.
Ešte raz, lebo som to trošku, trošku, aby ste mali jasno. Čiže poverená osoba vypracuje odborné stanovisko na náklady žiadateľa a oprávnená osoba vypracuje správu na náklady žiadateľa, ale pritom ministerstvo vedie zoznam len tých oprávnených osôb. A ja sa pýtam, ešte raz teda, aby z toho bolo jasné, čo je, kto sú poverené osoby, na základe čoho sa, podľa akého zoznamu sa vyberajú.
Ďalej, čo sa týka tej oprávnenej osoby, tak kritériá, ktoré tam sú, sú veľmi všeobecné, i keď viem si predstaviť, že keď je tam napísané, že má byť vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päť rokov praxe v oblasti posudkovej činnosti, že zrejme nepôjde o nejakého tlmočníka, ktorý má vysokú školu päť rokov a posudky robí v preklade. Ale nie je to tu napísané, že v príslušnom odbore. I keď pri vodohospodárovi je to uvedené. Čiže myslím si, že toto je nedostatočne zadefinované, aby nedochádzalo tiež k problémom, kto teda je odborne spôsobilá osoba, lebo nezdá sa mi úplne dobré kritérium len päť rokov a prax v nejakej posudkovej činnosti. Toto treba došpecifikovať.
Ďalej, je tam explicitne povedané, že odborne spôsobilá osoba na vypracovanie správy nemôže byť zároveň aj odborne spôsobilou osobou podľa osobitného predpisu. To znamená, ten osobitný predpis je zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Pýtam sa prečo. Prečo by nemohla byť osoba zapísaná v tomto zozname? Ak je to myslené, že nemôže vypracovávať ten istý posudok, že tá odborne spôsobilá osoba nemôže vypracovať posudok a zároveň vypracovávať správu alebo byť účastná v procese EIA, to by som pochopila. Ale takto, ako to čítam, je to o tom, že vlastne vôbec nemôže byť v tom zozname. A to sa mi zase, až takú kapacitu tuná, databázu odborníkov nemáme, aby sme takýmto spôsobom selektovali ľudí, že ty keď si v jednom zozname, nemôžeš byť už v druhom zozname.
Takto to máte napísané: "Odborne spôsobilá osoba na vypracovanie správy nemôže byť zároveň aj odborne spôsobilou osobou podľa osobitného predpisu", odkaz na § 61 zákona 24/2006. Čiže keď si presne počúvate, čo tam je napísané, tak môj výklad pre prax je, že môžem byť v jednom alebo v druhom zozname. Nemôžem byť v obidvoch a toto sa mi zdá, že nie je dobré.
Ďalej, rozhodnutia, ktoré okresný úrad v sídle kraja vydá, nie je uvedené, v akom konaní sa, či sú to konania vydávané v správnom konaní. Nie je tam napísané, že kto je odvolací orgán, že poučenie o odvolaní. Takže toto sú, toto sú vážne veci, ktoré by som poprosila, aby sme si ich prešli do, kým pôjde zákon do druhého čítania.
Ďalej, v § 21 ods. 4 sa rozširujú, sa činnosti, pre ktoré je zákonom určený čas, na ktorý je možné povoliť osobitné užívanie vôd. Pre ostatné neuvedené činnosti sa povolenia na osobitné užívanie vôd vydávajú na určitý čas, ktorý nie je taxatívne určený zákonom. Povolenia sa vydávajú podľa konkrétnych žiadostí, ktoré sú doložené prílohami a tak ďalej. V tejto súvislosti si myslím, že je treba upraviť príslušný odsek 5, ktorý hovorí, že "orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky, za ktorých bolo povolenie vydané". Si myslím, že by sa mala zmeniť dikcia na "orgán štátnej vodnej správy predĺži", pretože keď sa nezmenia podmienky, tak by mal na základe, samozrejme, žiadosti a vydokladovania, že tie podmienky sa nezmenili, tak aby bola povinnosť okresného úradu predĺžiť toto povolenie. Pretože malo by ísť aj o trošku právnu a vecnú istotu tých užívateľov, pretože je to, sú to väčšinou aj podnikatelia, ktorí nemalé prostriedky investujú do týchto, do tohto, osobných podmienok na to, aby mohli užívať osobitné vody, užívanie vôd, a vlastne je taká právna neistota, že vlastne aj z iných dôvodov ako možno nedodržia, teda dodržiavania podmienok, môže dodržiavať podmienky a z iných dôvodov ten okresný úrad mu to nepredĺži, čím vlastne de facto bude musieť možno aj ukončiť svoju činnosť. Čiže môj názor je, ak nedochádza k zmenám, ak si plní povinnosti, ak je všetko tak, ako bolo v čase, kedy získal povolenie, okresný úrad by mal mať povinnosť predĺžiť a nie možnosť predĺžiť.
Dôležitú vec, a to by som vás, pán minister, poprosila naozaj, keby ste, keby ste jednoznačne vyslovili odpoveď na moju otázku. V bode 16 v § 21 ods. 7 písm. b) sa nad slovom "správy" vypúšťa odkaz 31a a poznámka pod čiarou. Zdanlivo malá zmena, ale ja sa pýtam na to aj kolegov z ministerstva, paragraf; odkaz 31a je § 18 zákona 569/2007, geologický zákon. A v podstate vy, teda sa pýtam, že naozaj sa záverečná správa nebude vypracovávať podľa geologického zákona? Vy vlastne teraz to povolenie, čo sme tu mali debatu o záverečnej správe a o osobitnom, a o nutnosti vypracovávať záverečnú správu s výpočtom zásob podzemných vôd, sa nebude robiť podľa geologického zákona? Podľa akého sa potom bude robiť?
Píšete v dôvodovej správe k tomuto, k tomuto bodu 16, že úprava § 21 ods. 7 súvisí so skutočnosťou, že ani v § 8 (pozn. red.: správne má byť "v § 18"), ani v § 45b zákona, geologického zákona "nie je ustanovené, že záverečná správa sa schvaľuje rozhodnutím ministerstva. Obidve ustanovenia sa vzťahujú iba na povinnosť odovzdať záverečnú správu ministerstvu na schválenie". Čiže správne tomu rozumiem, že končí povinnosť obhajoby záverečnej správy pred komisiou podľa geologického zákona? Lebo to sú veci, ktoré sme uložili minulý rok povinnosť týmto užívateľom na 15-tisíc metrov kubických ročne alebo 1 250 metrov kubických, aby do konca budúceho kalendárneho roku mali obnovené povolenia, inak ich odber, ich povolenia stratia platnosť. A je rozdiel, či predložia komisii nejakú záverečnú správu, alebo na to, aby mohli tie orgány rozhodnúť, musia mať rozhodnutie ministerstva životného prostredia s komplexnou správou. Toto je zásadná zmena, ktorá si zaslúži jednoznačný výklad.
Ďalej, oblasť kanalizácií a žumpy. Dávate návrh, že, rozumiem tomu, že povolenie na stavbu nejakého iného systému ako kanalizačného, to znamená žumpa alebo čistička odpadových vôd, že aby sa vydávala len na dobu určitú a ak takéto rozhodnutie bolo vydané na dobu určitú, tak že nebude sa po skončení platnosti povolenia toto povolenie predlžovať. Chápem to v nových lokalitách, avšak nevidím na to dôvod, keď niekde bola povolená čistička alebo žumpa, ktorá spĺňa všetky náležitosti, kde prevádzkovateľ týchto vodných stavieb dodržiava všetky podmienky, to znamená, robí tesnostné skúšky, robí skúšky technického stavu týchto zariadení, aby, a dokladuje ich, že naozaj je to všetko v poriadku, dokladuje, že mu sedia aj počty vývozu žúmp, aby nemohol takéto technické zariadenie, do ktorého on investoval a ktoré riadne spravuje, aby nemohol aj naďalej využívať podľa seba. Je to jeho ekonomická záležitosť, že či mu vychádza toto lepšie, alebo či by preňho vychádzalo lepšie, lebo aj tak tie splašky z tej žumpy končia v čistiarni odpadových vôd. Čiže on aj tak tie čistiarne odpadových vôd musí platiť, ak teda dodržiava zákon.
Ďalej dopĺňate, že vlastník stavby alebo vlastník pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady. A v prechodných ustanoveniach udávate, že vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný splniť túto povinnosť do 31. decembra 2021. To znamená, každý, kto mal povolenú žumpu alebo čo, bude musieť sa do roku, do konca roku 2021 napojiť na kanalizáciu bez ohľadu na to, že jeho technické zariadenia spĺňajú všetky kritériá, dodržiava zákon a podobne.
V dopadoch pre sociálne vplyvy som si to prečítala, že aké teda budú dopady, a máte tam prepočty, s ktorými sa dá polemizovať. Samozrejme, pozitívny vplyv uvádzate, že bude to pre producenta odpadových vôd lacnejšie, keď bude napojený na kanalizáciu, ako keď bude vyvážať obsah žumpy (splaškových vôd) fekálnym vozidlom. Samozrejme, pre tých, ktorí sú poriadni, hej, negatívny vplyv bude to mať pre tých, ktorí poriadni nie sú a ktorí majú rôzne trativody. Lenže si treba povedať, že na takýchto už máme dnes páky. My zase ideme trestať poctivých za to, aby sme prichytili nepoctivých.
Ale tu treba povedať, že do dnešného dňa si príslušný orgán štátnej vodnej správy, ktorý má túto kompetenciu, obce, neplnia svoje povinnosti, pretože už dávno ony mali každého jedného takéhoto producenta, si vyžadovať od neho všetky tie náležitosti, ktoré platia, ktoré sa ani nemenia, na ne sa odvolávate, na technické normy, na tesnostné skúšky, podrobne vydokladovať. Nikto to nerobil, pretože, samozrejme, je to nepopulárne zo strany starostov a primátorov, aby takéto veci, niečo si vyžadovali. No ale za to, že starosta, primátor je populista a neplní si riadne svoju úlohu, ktorá mu vyplýva z preneseného výkonu štátnej správy, tak my ideme teraz zo zákona všetkých paušálne, aj tých, čo si plnia, ideme navyšovať jeho náklady, aby sa povinne musel pripojiť, aj keď je poctivý. Prečo ten, čo naozaj to poctivo robí, však zase sú aj takí, nehovorme, že všetci sú tí zlí, tak aj jeho ideme, vlastne mu vnucovať zase investície na to, aby nezodpovedný starosta a primátor mal ľahšiu cestu dotlačiť ľudí ku kanalizácii? Čo robí inšpekcia? Čo robí okresný, príslušný okresný úrad na to, aby kontroloval takéto žumpy? Ako nezdá sa mi to správne. Jednoducho toto je zase len nahrávka tým, k spohodlneniu si výkonu práce príslušných starostov a primátorov.
Myslím si, že je tam aj chyba v kalkulácii, pretože porovnávate, že, dobre, že musí byť dosť už veľká rodina, aby mesačne 10 metrov kubických splaškov vyprodukovala, ale dobre, tak rátajme, že 10 metrov kubických, rátate že krát 12 mesiacov krát 55 euro, na vývoz môže byť, tá cena je taká asi 10 metrov kubických vozidlo, čiže celkovo že výdavky sú 660 eur, avšak keď už počítate prepočet na stočné, už počítate ročne iba 36 metrov kubických. Čiže najprv, keď počítate, že vyváža žumpu, vyváža 120, ale keď je napojený na kanalizáciu, už vám vychádza len 36 metrov kubických a že vlastne za rok zaplatí 42 euro. Takže jasne je to menej, ja keď som to prerátala, je to 142, ale je tam chyba v tej správe o vplyvoch na sociálne prostredie, treba to minimálne opraviť a uviesť na správnu mieru.
V podstate to sú také tie moje hlavné pripomienky, ktoré som chcela tuná tlmočiť. Myslím si, že niektoré by stáli za to, aby sme sa o nich porozprávali, aby ste ich zvážili, či už nejako pozmeňovákom cez výbor, alebo ja sa budem potom, keď neprejde cez výbor, tak pokúsim sa dať sama pozmeňovacie návrhy, ale poprosím, keby ste sa zamysleli nad mojimi pripomienkami.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
