Videokanál klubu

Dobrý podvečer, ďakujem pekne za slovo. Rád by som povedal zopár slov, ktoré sa spoja, verím, že do myšlienky, ktorá tu síce už bola povedaná napríklad Ondrejom Dostálom, ale chcem ju zdôrazniť, pretože chcem jeden aspekt zdôrazniť. A to je ten, že ako keby sme, ten materiál ako keby symbolizoval také rozdvojenie politických síl, aj ten materiál ako keby písali dvaja ľudia. Veľmi dobre napísané, popísané príčiny problémov a potom ako keby niekto druhý písal riešenia. Doktor Jekyll, Mr. Hyde alebo Tomáš Drucker, Robert Fico. Takto to vidím.
Dobré sú tie riešenia, naozaj, prejdem ich, aby som to celé zvýraznil. Systém koncovej siete, kde tie koncové nemocnice musia liečiť tie drahé, zložité diagnózy spolu so systémom financovania nemocníc na základe ukončenej hospitalizácie, nie DRG, ale na základe ukončenej hospitalizácie. To spolu naozaj vytvára tlak na zvyšovanie dlhov. Vysoké mzdové náklady, ten mzdový automat. Vyšší počet akútnych lôžok, dobre. Exekučná imunita, exekučná imunita, no jasné, mäkké rozpočtové prostredie majú. A predchádzajúce oddlžovania.
A teraz aké máme riešenia, čo materiál spomína, že s čím vlastne prichádza, čo má zabezpečiť, že sa nebude v budúcnosti opakovať takáto situácia, kedy znova budeme musieť oddlžovať. Oddlžovanie je zlé, to som nepovedal, Janka o tom výborne hovorila, prečo je zlé. Prečo to je zlý systém, neporiadny.
Takže vytvorí sa Úrad pre riadenie podriadených organizácií. Troška mi to pripadá ako ministerstvo pre administratívne záležitosti, ale nechcem, tým smerom aby viedla tá diskusia, pán minister. Úrad pre riadenie podriadených organizácií. No ako ten úrad zmení tie problémy, exekučnú imunitu, mzdový automat a ďalšie a ďalšie? Kolektívne rozhodovania nemocníc, ako zmenia tie problémy, ktoré sú popísané dobre? Centrálne obstarávanie zdravotníckej techniky. Asi dobrá vec, celkom mne sympatická, ale tiež to nezmení tie predchádzajúce dobre vymenované problémy, neodstráni ich. Zvýši efektívnosť zrejme, aj ten úrad asi zvýši efektívnosť, ale vyššia efektívnosť ešte neznamená menší dlh, ešte sama osebe neznamená menší dlh. Hoci fandím jej, a teda fandím aj projektu hodnota za peniaze, aj referencovaniu cien, aj zavádzaniu DRG.
Mimochodom, DRG sa do plnej prevádzky dostane až po roku 2020, to znamená po voľbách. Ja som už v tej vyššej vekovej kategórii, fakt som bol na hospodárskej rade vlády asi pred štvrťstoročím, keď sa o tom začalo hovoriť, o DRG, že už sa to ide rozbehnúť. Pozrite, kde to stále je.
No a chcem ešte povedať už k záveru, že ten materiál potom na konci v tej takej skôr, povedal by som, štandardnej časti, ktorú menej oceňujem, hovorí o tom, že teda je málo peňazí v zdravotníctve. Áno, aj školáci hovoria, že majú málo peňazí, nevytvárajú dlhy, aj armáda hovorí, že má málo peňazí, aj podnikatelia hovoria, že majú málo peňazí, a štatistiky medzinárodné hovoria, že bohaté krajiny vytvárajú viac dlhov než chudobné krajiny. Neznamená, že dosť peňazí automaticky zníži dlh. A videli sme to nakoniec aj tu, že aj keď sa pridávalo do niektorých sektorov alebo do zdravotníctva, tak ten dlh bol. Naozaj tie príčiny na začiatku materiálu, tie sú veľmi pekne spomenuté.
Ešte by som chcel jednu vec. Teda hlavná myšlienka toho, čo hovorím, je, že analýza príčin sa nerýmuje s opatreniami, ktoré obsahuje ten materiál. A posledná vecička, na výbore finančnom som hovoril o tom, že keď má predkladateľ pekne po štvrť rokoch ebitdu uvedenú, tak že by nám ju mohol raz za štvrť roka posielať na výbor. Berte to tak, nechceme vás naháňať, viem, že máte toho veľa, ale my sme zase zodpovední za finančné zdravie na finančnom výbore, a teda chceme mať informácie, ako sa situácia vyvíja, keďže zrejme to oddlženie prejde, no tak ako sa to vyvíja, či k horšiemu, alebo naozaj sa nejaké opatrenia zdravé prijímajú.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pani poslankyňa, myslím, že tie riziká, že týmto krokom nedôjde k systémovej zmene, si uvedomuje aj predkladateľ. Ja by som si dovolil zacitovať z toho materiálu, z tej časti, ktorá hovorí o riešení: "Oddlženie predstavuje mimoriadny nástroj štátu, ktorý zabezpečuje stabilizáciu verejného záujmu v oblasti dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti svojim občanom. Oddlženie nemožno považovať za štandardný nástroj financovania systému verejného zdravotného poistenia, pričom akékoľvek takéto oddlženie predstavuje riziko stability a efektívnosti systému verejného zdravotného poistenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ide najmä o tieto riziká:
1. Precedens oddlžovania spôsobuje nižšiu úroveň zodpovednosti v hospodárnom riadení nemocníc, pričom v histórii Slovenskej republiky boli realizované už tri oddlženia.
2. Nerovnomerné podmienky v podnikaní rôznych subjektov s rôznou právnou formou.
3. Oddlžením nedochádza k zásadnej zmene podmienok hospodárenia nemocníc a je potrebné vytvoriť významnejší princíp zásluhovosti."
No, inými slovami, oddlženie zároveň so sebou nesie riziko podpory morálneho hazardu manažmentov nemocníc, pretože znižuje ich finančnú zodpovednosť a ich motivácie zlepšiť hospodárnosť a ekonomickú efektívnosť do budúcnosti. A je reálne riziko, že ak to budeme realizovať takto, tak do budúcnosti pôjde opäť iba o dočasné riešenie, nemocnice sa opäť vrátia do červených čísel a budeme znovu oddlžovať.

Ďakujem pekne.
Zuzka, výborné vystúpenie, súhlasím s jeho veľkou časťou, dovolila by som si ťa len doplniť. Pri tomto oddlžení ešte zabúdame hovoriť o dodávateľoch, ktorí majú byť vyplatení a sú v podstate svojím spôsobom tiež tak trochu potrestaní, lebo títo dodávatelia dlhé roky suplovali štát, kvázi bránili kolapsu tej zdravotnej starostlivosti tým, že dodávali špeciálny zdravotnícky materiál a tak ďalej, dodávali v podstate bez nejakej záruky úhrady a nemocniciam, ktoré boli už dávno veľmi zadlžené. Títo dodávatelia sa teraz majú vzdať časti nejakého zisku, úrokov a tak ďalej, veci, s ktorými súhlasili preto, lebo druhá možnosť je, že nedostanú nič. Ja súhlasím aj s tým, že toto nie je fér k ľuďom, ktorí to doteraz ťahali za štát. Tak len toľko by som doplnila, že aj tí dodávatelia samotní, ktorí majú byť oddlžení, sú nespokojní s oddlžením.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja budem kratučká. Ja som, neviem, kde som si to napísala, ale postrehla som, že si teda hovoril o účte tejto vlády 585 miliónov. No ja ťa len chcem poopraviť. Dokopy sme už oddlžovali za miliardu a pol. Takže ten účet je oveľa väčší a práve o tomto to je, že sa stále dokola zvyšuje tým istým spôsobom. Tuším Einstein to bol, kto povedal, že nečakaj iné výsledky, keď ten proces je rovnaký, niečo v tomto zmysle. No a asi, asi bol chytrejší, ako sme my alebo teda tuto pán minister, pri všetkej úcte, v tomto prípade.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, už som to zvládla teraz.
Pán Mazurek, s časťou vášho vystúpenia súhlasím, s časťou nie. Ale to, k čomu by som sa rada vyjadrila opäť, však ja to rada, zasa som na tenkom ľade. Ale myslím, že máme, robíme jednu veľkú spoločenskú škodu, ak ľuďom hovoríme, že zdravotníctvo je zadarmo. Ústava síce garantuje zdravotnú starostlivosť zadarmo, ale iba v rozsahu zákona, ktorý tu vlastne my schvaľujeme.
Ale nie preto to hovorím, že nechcem, aby ľudia mali zdravotníctvo zadarmo, ale práve naopak, ja si myslím, že zdravotný systém s nami má byť solidárny, keď to naozaj potrebujeme, keď máme vážny problém a nie vtedy, keď potrebujeme pár centov na lieky. Ja viem, že to niektorým pomôže, ale my tu máme obrovský problém s tým, že to zdravotníctvo nestačí, finančne nestačí, veď sami poznáte tie príbehy ľudí, pretože v skutočnosti nič nie je zadarmo. Zadarmo neexistuje! To znamená len to, že to zaplatí niekto iný. Takže toto je proste fáma, ktorá neexistuje.
A čo sa týka odbornej spôsobilosti manažérov, tiež som sa nad tým zamyslela. To, ako takú nejakú osobnú zodpovednosť za to, čo narobia pri tom kradnutí, keď nakradnú cétečká a podobne. Jasné, mali by sme ich všetkých pozatvárať. Ale to nie je len v nemocniciach. To predsa my s touto vymožiteľnosťou práva, lebo my máme zákony, že nekradnite, len sa nedodržujú. A toto je úplne iný level, pretože ten nejaký manažér nemocnice zas napríklad nespraví nič s populistickými opatreniami a nespraví nič práve napríklad s tým, keď je, keď nie je dosť peňazí v zdravotnom systéme. Čiže toto by bolo na diskusiu, že ako na to. Ale teda súhlasím s tou časťou, že to nejaké potrestanie vinníkov a hlavne vo verejnom priestore je viac ako žiaduce.
Ďakujem.

Čo mám to, ďakujem pekne, skúška mikrofónu. Dneska mi ide, dobre, ďakujem pekne, bude to rýchle.
Chcela som sa len teda poďakovať, Boris, samozrejme, za tvoju podporu, som rada, že počujem, že sa v tomto zhodneme.
Pánovi Mizíkovi a teda vášmu komentáru a otázke, či pán Zajac je v našom tíme. Áno, je v našom tíme, ja som za to veľmi rada už len preto, že je to bývalý minister, čiže naozaj má skúsenosti, vie o čom hovorí. Je to jediný minister, ktorý mal odvahu za posledné roky na nejakú reálnu reformu, myslela som si doteraz, že urobil veľmi veľa dobrých krokov a to zdravotníctvo niekam posunul, nehovorím, že urobil všetky správne kroky, že so všetkým súhlasím, ale urobil veľa takých, na ktoré iní nemali odvahu a veľa napravil. Ale na druhej strane, ako sa tak na vás pozerám, pán Mizík, tak nie dostatočne to zdravotníctvo napravil, lebo vám nepomohlo stále, takže budem sa s ním ešte musieť poradiť, že čo ako ďalej.
Čo sa týka súkromných nemocníc a toho, že je to biznis, no viete, to je vec pohľadu, lebo mne sa práve zdá, že ten štát a tí štátni nominanti bez akejkoľvek zodpovednosti, že práve tí si z toho robia biznis, lebo naozaj nemám pocit, že by sme mali potrestaných práve tých, ktorí nakupovali cétečká, ktorí tu robili kšefty. Sú to tie štátne nemocnice, ktoré sú v dlhoch, sú to štátne poisťovne, ktoré sú v dlhoch, a ten súkromný vlastník si jednoducho postráži tých podriadených. Evidentne štát to nevie. Ja sa len snažím vysvetliť aj vám, kolegynka Grausová, prečo ten pohľad na to, že štát nie je dobrý vlastník.
A keby sa nám aj podarilo a ja aj chápem, že by ste to chceli, a bola by som veľmi rada, keby sa nám podarilo dať správnych manažérov na správne miesta, ktorí tam konečne prestanú kradnúť, tak dokedy? Kým príde nejaká vláda podobná tejto? A potom zasa znova a potom zasa odznova? To nemá jednoducho stabilitu. Takže preto si myslím, že to nie je riešenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, takže k oddlženiu zdravotníckych zariadení.
Ministerstvo prichádza so starými údajmi, v podstate v novembri udávať dáta za prvý štvrťrok, opäť problémy s údajmi, zdá sa mi to slabé. Informácia je veľmi skreslená, verejnosť ani Národná rada takto nedostáva pravdivý obraz o situácii.
To ale, čo je jasné, je, že leví podiel na strate nemocníc majú štátne, univerzitné a fakultné nemocnice, rovnako aj na zápornej, EBITDA, príčiny zadlženia nie sú identifikované správne. Univerzitná a fakultná nemocnica dostávajú za ukončené hospitalizácie podstatne vyššie sumy než všeobecné nemocnice. DRG bude mať tendenciu platby nemocniciam skôr znižovať, tie skôr poklesnú. Navyše charakter výkonov, case mix, v univerzitnej a fakultnej nemocnici sa od všeobecných zásadne neodlišuje. Nie sú spomenuté tvrdé rozpočtové obmedzenia ani potreba zmeniť právny charakter týchto nemocníc na akciové spoločnosti kvôli nastoleniu štandardných ekonomických podmienok. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim pre hluk v sále.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chvíľku.
Páni poslanci, ak chcete debatovať, nech sa páči, môžete, ale mimo rokovací priestor.
Nech sa páči.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Je smiešne riešiť zadlženie a vytváranie nového dlhu zriaďovaním ďalšieho úradu. Všetky uvedené čísla sú zatiaľ len na papieri, ktorý znesie všetko. V roku 2016 sa zadlžovanie zrýchlilo a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky považuje za úspech, že toto zrýchlenie zadlžovania nemá také tempo ako v roku 2015. Podobne sa hodnotia čísla za prvý štvrťrok 2017. Nemocnice v zásade hospodária so stratou, ktorá je o čosi menšia než v rovnakom období 2016. Nie je vôbec jasné, kedy sa situácia do štandardnej polohy dostane, kedy nemocnice prestanú byť stratové. Okrem toho to je len prvý nutný krok k ich ozdraveniu. Keď ich oddlžíme, ešte za sebou alebo pred sebou ťahajú obrovský investičný dlh.
Je treba si povedať, všetci to vieme, roky sa nerekonštruovalo, pozrime sa na to, ako vyzerá Antolská, Mickiewiczová, Kramáre, o novej technike ani nehovoriac. Kým fakultné univerzitné nemocnice nebudú serióznym partnerom, nebude možná spolupráca s firmami na budovaní špičkových pracovísk a centier excelentnej medicíny. Toto oddlženie konzervuje neprijateľný stav fakultnej univerzitnej nemocnice, neprinesie nijaké podstatné zlepšenie ich situácie a obávam sa, že po troch až piatich rokoch bude nutné opäť oddlžovať, pričom nemocnice budú ešte v horšom stave a bez modernej techniky.
To, čo by som tomuto ešte chcela vytknúť, je hlavne to, že ide sa oddlžovať v podstate piatykrát, štyrikrát to nezabralo a teraz ideme piatykrát robiť niečo opakovane, znova to skúšať. Oceňujem požiadavku na ozdravný plán, pán minister, oceňujem to, že tie peniaze nedávame len tak zadarmo, na druhej strane myslím si, že by to mal byť štandard, že keď teda riadime nemocnice, mali by, nestačí, že až keď sú zadlžené, ideme ich oddlžovať, ale bolo by fajn, keby toto bolo úplne normálnym štandardom. Ale, samozrejme, oceňujem, že aspoň toto je, táto podmienka tam je.
Na druhej strane, čo sa stane, ak ten ozdravný plán následne nedodržia? Nebudú schopné vrátiť tie peniaze, ktoré sa za nich vyplatia, pretože by boli viac zadlžené. Takže myslím si, že v tomto smere to nie je spoľahlivý nejaký argument.
Skúsila som sa zamyslieť nad tým, prečo majú, veď súkromné a štátne nemocnice majú v podstate rovnaké príjmy a aj som sa vás na to pýtala. Bolo mi povedané, že teda to nie je pravda, lebo tie štátne nemocnice majú jednoducho náročnejších pacientov. Ja si ale nemyslím, že je to pravda, lebo ten, mne sa zdá ten case mix, ten case mix sa mi zdá podobný a to z toho dôvodu, že teda ak som správne v obraze, ak som si správne zistila, tak v podstate okrem nejakého, no, ústavy máme zvlášť. Čo sa týka onkologických a kardio ochorení, tak na to máme zvlášť ústavy a tie nie sú v dlhoch, tie nemajú problém a všetko ostatné viac-menej Kramáre okrem nejakej transplantácie a neurochirurgie a pri transplantácii tam len... No, nemám pravdu? A vy sa smejete, veď poviete mi potom. (Povedané s pobavením.)
Ale okrem nich majú podobný, okrem tohoto je podobný ten case mix ako v klasických všeobecných nemocniciach a dokonca dostávajú o 40 % viacej za rovnaký výkon ako všeobecné nemocnice. Napríklad, ja neviem, odobratie slepého čreva je jednoducho viac platené vo fakultnej univerzitnej nemocnici ako vo všeobecnej, čo – ešte je potrebné si povedať – možno ani do koncovej nemocnice nepatrí. Ja už viem, že teraz akože detaily, ale možná by bolo dobré pozrieť sa na tú organizáciu. Som zvedavá, čo na to poviete. (Povedané s pobavením.)
Tiež čo by som tomu vytkla, nemocnice nie sú riadené ako sieť. Oceňujem, že teda máte, ako sa to volá? Organizácia, má to hrôzostrašný názov, pre riadenie podriadených, Úrad pre riadenie podriadených organizácií, čo je fajn, ale možno by bolo fajn, keby tento mohol aj nejakým spôsobom prepúšťať a prijímať a mať väčší rešpekt. Myslím si, že tu sa dá veľa ušetriť a možno takýmto spôsobom by išla cesta. A tak isto si myslím, že je na škodu, je na škodu to spolitizovanie zdravotníctva, v zmysle že by, však to poznáte, mali by tam byť šikovní manažéri, ktorí mali byť odmeňovaní alebo na druhej strane sťahovaní a v podstate mali by byť vyvodzované im dôsledky za ich rozhodnutia.
Každá sieť by mala mať jednotný informačný systém, každá sieť by mala mať rovnaký, jednotný ekonomický systém, pri našich nemocniciach štátnych toto vôbec nie je pravda. Máme chaos potom v číslach, v porovnávaní, každý platí zvlášť licencie, toto je tiež, to už sú maličkosti, ale toto sú veci, cez ktoré by sme mali nejakým procesom sa dostať k lepšiemu hospodáreniu, ktoré by sme mali vyžadovať.
A teda v neposlednom rade možno by mala byť reč aj o odštátnení. Bohužiaľ, je evidentné, že štát nie je dobrý vlastník. Ja si stále, keď si porovnávam práve tieto súkromné a štátne nemocnice, vychádza mi to takto. Keď som sa pozrela na tie nemocnice, kde vstúpil súkromný kapitál, Rožňava, Trebišov, Vranov nad Topľou, Dunajská Streda, teraz Michalovce alebo AGEL, hej, Levoča, Krompachy, Levice, ak si zoberieme už len nejakú; dám vám to kľudne, mám to tu, len to mám naškrabané (povedané s pobavením); ak si zoberieme také ukazovatele, ako je excelentnosť medicíny, prístup tých, prístup tých zamestnancov, vzhľad celej tej nemocnice, vo všetkých týchto ukazovateľoch sú na tom jednoducho tie nemocnice so súkromným kapitálom lepšie, pretože sú lepšie riadené, to sú tie veci, o ktorých som hovorila, a pritom dostávajú z rovnakého zdravotného poistenia rovnaké peniaze. Do tých nových Michaloviec, do tej krásnej nemocnice, keď teraz príde pacient, neplatí predsa viacej, ako platí vo fakultnej nemocnici v Bratislave, to proste nie je pravda.
Takže myslím si, že oddlžovanie je ten najhorší možný spôsob, pretože odmeňuje tých, ktorý doteraz nehospodárili dobre, a trestá tých, ktorý tak robili, a to nepovažujem za správne a nepovažujem to ani do budúcna za východisko. Naozaj by som ocenila väčšiu odvahu, ja ako opozičný politik mám odvahu takéto veci povedať, tak urobilo by to určite viacej, keby aj minister sa chytil takých že skutočných riešení.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďakujem za slovo. Ja by som chcel poprosiť pri hlasovaní č. 52, tlač 706, ma vykazuje zariadenie, že som hlasoval za a chcel som byť proti. Ďakujem.

Ďakujem za pultík aj za slovo. Takže, vážený pán minister, vážení kolegovia, tento zákon sa týka liečby smrteľných ochorení. Rozprávame sa tu dnes na jednej strane o dostupnosti liečby pre závažné onkologické ochorenia či ochorenia súvisiace s imunitným systémom a podobne. Snahou ministerstva pravdepodobne, ak som to správne pochopila, bolo, aby sa presunul ten dnešný vysoký objem úhrad poisťovní na výnimky, teda presun rozhodovania o schválení liečby z rúk subjektívnej zdravotnej poisťovne do rúk objektívnych pravidiel daných zákonom.
Navrhovaná novela ale ide proti princípu oddelenia medicíny a ekonomiky pri rozhovore s pacientom. Skúsme si na chvíľu predstaviť, keď lekár bude motivovaný, aby nepredpísal a neindikoval modernú, no drahú liečbu. Predkladaná novela zavádza spoluúčasť lekára. Tých päť percent spoluúčasti lekára je priama motivácia, aby lekári nepredpisovali drahú liečbu. Lebo ak predpíšu, sami budú za ňu platiť z vlastného vrecka či z vrecka svojho zamestnávateľa. Absurdnosť tohto návrhu korunuje to, že väčšina drahých liekov sa indikuje v štátnych zariadeniach, kde akcionárom je samo ministerstvo zdravotníctva.
Ministerstvo hovorí, že takýchto liekov, teda liekov, ktoré spadnú do výnimiek, bude minimum, pretože posunuli, zvýšili hranicu nákladovej efektivity. O čom je táto hranica? Je o tom, že dodatočné náklady vynaložené z verejného zdravotného poistenia na jednotku zlepšenia zdravotného stavu pri použití posudzovaného lieku presiahnu prahovú hodnotu posudzovaného lieku za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality. Nebudem tu hovoriť ten výpočet, ale vychádza to, teda tá prahová hodnota, 37 392 eur.
Je skvelé, že v systéme objektívneho hodnotenia, teda cez klasické nástroje cenovej regulácie, bude prechádzať viac liekov. Iste sa tomu potešia výrobcovia drahých liekov. Problém, ktorý tu však máme, je, že rovnaká hodnota, teda 37 392 eur je stále určená aj ako hodnota, ktorou sa riadi aj následná cenová regulácia. Kým doteraz sa výrobcovia snažili podliezť hranicu okolo 22-tisíc eur, ako to bolo doteraz, s tým, že následná úhrada za tento liek bude zodpovedať dvadsiatim dvom tisícam eurám za rok a liek a pacienta, dnes – po tejto novele – cena lieku, samozrejme, sa prispôsobí sume 37 392 za liek a pacienta.
Samo ministerstvo priznáva, že nevie, ako sa bude vyvíjať preskripcia v tejto oblasti, a teda aké budú náklady v tejto oblasti vysoko nákladových liekov. Odhadujete to na 120 mil., ak som dobre zachytila.
Na záver len jedna objektívna vedecká poznámka, ktorú pripravil pre mňa môj zdravotnícky tím. Nedávna vedecká štúdia zo Spojeného kráľovstva hovorí, že až 49 % liekov z tejto hranice bola za posledných päť rokov používaná bez toho, aby niekto pri kontrole výsledkov liečby zistil, že vôbec nefungujú. Až 49 % liekov z tejto skupiny nepriniesla pacientom ani predĺženie života a ani zlepšenie kvality života.
Je skutočne dôležité zabezpečiť objektívne kritériá pre prístup slovenských občanov aj k drahej liečbe. Diskutovať o financiách v oblasti liečby smrteľných ochorení nie je jednoduché bez toho, aby sa v diskusii neobjavili aj osobné životné skúsenosti alebo hlboké emócie. Prečo však ministerstvo nastavuje pravidlá tak, že v podstate pre výrobcov vytvára pohodlie na zvyšovanie cien a ohrozuje stabilitu zdravotníckeho rezortu?
To, čo by som ešte chcela vytknúť, je to, čo som vytýkala aj na výbore. Chýbajú analýzy. V podstate sa menia hlavne tri veci. Je to to zvýšenie kôl, teda ten rok kvalitného života. Liek sa do kategorizácie, teda do automatického preplácania zo zdravotného poistenia, dostane, ak cena ďalšieho kvalitného roku života bude cez tých 37-tisíc, ako som spomínala, doteraz to bolo 20-tisíc. Nechcem tým povedať, že to tak nemá byť, ale ako som hovorila na výbore, pýtam sa, či ak by sme tie prostriedky, ktoré sa minú týmto spôsobom, minuli na iné veci, či by to v konečnom dôsledku neprinieslo tomu pacientovi viac. Či by to neprinieslo viac spokojných ľudí, viac kvalitných rokov života. Keby sme nakúpili za tieto peniaze zdravotnícky materiál, prístroje, techniku, dali lepšie platy zdravotníckemu personálu, jednoducho všetky tieto ostatné cesty nie sú vyhodnotené a pripadá mi to tak, že hasíme to, čo akurát horí.
Ďalšia výtka je tak isto pri zriedkavých ochoreniach. Každý liek, ktorý je určený na zriedkavé ochorenia, sa automaticky dostáva do kategorizácie, čiže nemusia robiť, nemusia dokladovať nákladovú efektívnosť až do 1,5 mil. eur. Opäť, za tie isté peniaze sme možno, možno mohli nakúpiť oveľa viac rokov kvalitného života inde. Opäť nehovorím, že to tak je. Len sa pýtam, ako, viete, že to tak nie je a že takto minuté peniaze sú správne minuté peniaze? Pretože si myslím, že na lieky dávame už aj tak veľa. A týmto, touto novelou vlastne podporujeme spotrebu liekov. Ak dávame veľa na toto, potom nezostáva na iné, samozrejme.
No a limit spoluúčasti, opäť vec, ktorá je na diskusiu. Ja som to už spomínala, za Radičovej vlády sa dôchodcom s nízkymi dôchodkami vracal poplatok, teda doplatok, keď minuli viac ako 45 eur na kvartál na lieky. Potom druhá Ficova vláda toto rozšírila na všetkých dôchodcov, všetky deti a znížili limit na 24 eur. Teraz sa znižuje limit na 12 eur a už nielen na lieky, ale už aj na zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny. Opäť sa pýtam, či naozaj toto je to najefektívnejšie, čo v tejto chvíli môžme robiť a hlavne s ohľadom na návrh rozpočtu, ktorý ste predložili, kde znižujete príspevok na poistenca štátu na 3,7 % a všetko ostatné necháte platiť ľudí za seba samých formou napríklad poplatkov v doplnkových hodinách alebo pracujúcich vo forme odvodov, ktorí odvádzajú za seba 14 percent.
Viem, čo mi poviete, poviete mi, veď aj tak je to platené z daní občanov a ten balík je jeden. Ale viete, keď štát dá na zdravotníctvo málo, tých 3,7, o tom sa ešte budeme potom baviť v rozpočte, tak potom môžme míňať na také somariny ako vlaky zadarmo. A ja si myslím, že priority sú inde. A pýtam sa, pri tom malom rozpočte, ktorý na zdravotníctvo máme, či teda máte tak dobre vyhodnotené, že toto sú tie cesty, ktoré prinesú najvyšší efekt.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Toto je norma, ktorá je ešte viacej technická ako tá predchádzajúca, ktorú navrhuje pani ministerka, čiže naozaj nie je to vôbec zaujímavé. Ja by som chcel len povedať, že my podporujeme tento návrh v princípe, ale myslíme si, že by si zaslúžil možnože aj nejaké vylepšenia a chcel by som načrtnúť v ktorom smere.
A chcel by som poprosiť pani ministerku, aby zvážila, že či by si neosvojila tie nápady nejaké, a možnože my si nerobíme nárok na to, že by sme nemuseli toto nejako autorovať alebo ja dokonca, a bolo by ideálne, keby pani ministerka si to osvojila, a bolo by dobré, keby sa taký návrh tým pádom aj zrealizoval, keďže my bývame len málokedy úspešní s našimi návrhmi.
Všimol som si; a teraz by som mal uviesť, že ako advokát, že by niekto mohol si myslieť, že mám nejaký konflikt záujmov, ale ja si myslím, že nemám, ale uvádzam to, že to tak je. Všimol som si, že keď vstupujem do súdov, do budov súdov v Čechách, že mi častokrát postačuje to, že dokonca poviem, že som advokát, to už vidia asi podľa toho, že ako som oblečený alebo že mám aktovku nejakú so sebou, alebo možno prípadne si odo mňa vypýtajú advokátsky preukaz a tým pádom nie je potrebné, aby som sa podroboval prehliadke, aby som vykladal veci, častokrát hlavne keď človek docestuje na to pojednávanie, tak je aj trochu v časovom strese, čiže sa to veľmi nehodí, aby človek sa tam musel celý vykladať. A aj tak o nič nejde, pretože jednoducho z povahy postavenia advokáta plynie, že sa chová tak, ako to spoločnosť a konkrétne daný súd od neho očakáva. Táto prax je v Čechách však upravovaná väčšinou predsedami súdov.
Avšak keďže v tejto novele zákona sa navrhuje to, aby justičná stráž podliehala priamo ministrovi, tak si myslíme, že by nebolo od veci, keby takáto nejaká úprava bola zanesená priamo do zákona. A dokonca si myslím, že by bolo vhodné, aby sa okruh tých osôb trochu aj rozšíril, aby sa netýkala táto úprava len advokátov, pretože pravda je taká, že keď ako poslanec vstupujem do Národnej rady, tak by som tiež mohol robiť alebo prinášať si tam všelijaké tie veci alebo by som sa mal teoreticky podrobovať nejakej bezpečnostnej kontrole a nedeje sa tak, pretože som poslancom. Znamená to, že keď prídem na súd, že už som nejaká nula, a teda sa musím tej bezpečnostnej kontrole podriadiť? Nedáva to žiaden zmysel.
Čiže bezpečnostné kontroly v poriadku, ale prečo je nad mieru nutnú potrebné nimi zaťažovať aj tie osoby, u ktorých niet pochybností o tom, že je tá bezpečnostná kontrola zbytočná? Takže dávam na zváženie, že či by si pani ministerka nechcela osvojiť takýto nápad. Je to niečo podľa mňa z praxe, funguje to aj inde a mohlo by to mať svoje výhody.
Ďakujem pekne.