Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. V súvislosti s tým, čo si ty, Martin, hovoril, ma napadla ešte ďalšia vec, ktorá, ktorá je hodná na doplnenie. To, čo by pomohlo v rámci toho podnikateľského prostredia, je aj to, čo už aj pán podpredseda vlády avizoval, že, že plánujú robiť, a to je vykosťovanie tých zbytočných vecí z byrokracie.
A ja by som s tým návrhom na vykosťovanie aj išla ďalej, ďaleko ďalej, pretože my môžeme naše pravidlá, ktoré, ktoré upravujú podnikanie, vykostiť o množstvo zbytočností, množstvo. Naozaj my tu máme zavedených množstvo rôznych bariér, ktoré sú bariérou na vstup na trhu s..., na trh s podnikaním. Sú to rôzne licencie, povolenia, potvrdenia, ja neviem, napríklad dneska sme hovorili o možnosti a hlasovali, teda, bohužiaľ, nie s pozitívnym výsledkom, o skrátení povinnej koncipientskej praxe. Toto je krásny príklad toho, ako my brzdíme mladým ľuďom ísť na trh podnikať a živiť sa vlastnou, vlastnou prácou, a týchto je množstvo.
Ďalej by sme mohli určite vykostiť spôsoby, akým je tu deformovaný trh, a to sú presne tieto selektívne stimuly, selektívne pomoci, pretože to nielenže jednému pomôžete, a ten druhý je smutný, že jemu ste nepomohli. Vy okrem toho, že ste mu nepomohli, vy ste jemu zobrali, aby ste pomohli jeho konkurencii, a toto naozaj sa nedá nijak inak povedať ako, ako jedno veľké niečo neférové, čo, čo naozaj keď si niekto má prestaviť, že ide podnikať, tak radšej si povie, že nejdem podnikať, idem sa radšej niekde zamestnať, lebo s týmto ja proste bojovať nechcem. A výsledok je, že my tu budujeme generáciu ľudí, ktorí sa chcú dobre učiť, aby sa dobre zamestnali, miesto toho, aby sme my tu sa snažili vychovávať generáciu, ktorá sa chce dobre učiť, aby pracovné miesta vytvárala. Toto má byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, Janka. Keď som volal v mojej predchádzajúcej faktickej poznámke po tom, že príďme okrem kritiky aj s riešeniami, tak toto je presne to, o čo sa mi jednalo, a myslím, že si to poňala veľmi dobre a vystihla si presne tú situáciu, ktorej som čelil počas šiestich mesiacoch, keď som chodil po Banskobystrickom kraji a obzvlášť po jeho juhu.
Keď som sa pýtal najmä mladých ľudí, s ktorými som sa stretával, koľkí z nich chcú zostať napríklad v okrese Revúca, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota alebo Poltár, tak zdvihli mi ruku možno dvaja, možno traja z desiatok, ktorých som sa opýtal. A toto považujem za obrovskú tragédiu týchto regiónov, pretože tie sa doslova vyľudňujú, a v angličtine máme na to výraz brain drain, únik mozgov. Ak títo mladí ľudia odídu, už sa nikdy nevrátia, tak skutočne neviem, akú budúcnosť dokážeme poskytnúť týmto regiónom len prostredníctvom opatrení, ktoré tu dnes máme na stole v podobe návrhu zákona.
A preto som rád, že si začala hovoriť o tých riešeniach, ktoré sú skutočne trvalo udržateľné, a o to sa práve v týchto regiónoch jedná.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda, dovoľte aj mne zareagovať na predložený návrh zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov.
Podľa dôvodovej správy sú cieľmi tohto návrhu zákona sociálny rozvoj a zvyšovanie zamestnanosti za účelom odstraňovania regionálnych rozdielov a zvyšovania konkurencieschopnosti najmenej rozvinutých regiónov, a tým, samozrejme, aj kvalita života. Ja sa ale obávam, že tento spôsob, akým sa vláda snaží vyrovnávať regionálne rozdiely, je tak nesystémový a tak nefunkčný, že nebude tento cieľ splnený.
Ficove vlády sa znevýhodnenými regiónmi zaoberajú už vyše desať rokov a s takmer žiadnym výsledkom, a pritom som nepočula, že by ktokoľvek či už z ministrov zhodnotil, prečo tieto programy nefungujú, a že by na základe takejto analýzy dôvodov, prečo nefungujú, navrhol nejaké zmeny tohto systému alebo zmeny v prístupe, aby takýto systém nový, upravený fungoval. Prichádzajú len ďalšie subvenčné schémy bez toho, aby sa vláda reálne zaoberala efektívnosťou, udržateľnosťou a rozvojom zamestnanosti.
A v tejto súvislosti ma napadá otázka, prečo si niekto myslí, že ak opakovane robí to isté, že to bude mať zakaždým iný výsledok. O tom, že tieto programy nefungujú, svedčí aj fakt, že miera nezamestnanosti klesla vo všetkých 12 najmenej rozvinutých okresoch v priemere o 1,32 %, v ďalších 12 okresoch bez osobitnej podpory klesla o 1,42 % a na celom Slovensku klesla o 1,82 %. Pokles je teda najnižší tam, kde sa súčasná vláda chváli osobitnými programami.
Nielenže tieto programy, ktoré sú opakovane zavádzané do praxe, nefungujú, vláda na druhej strane ešte popri týchto programoch robí rôzne ďalšie opatrenia, ktoré, naopak, regionálne rozdiely prehlbujú. Ja už som to tak trošku naznačila v tej mojej faktickej poznámke, je to napríklad zákonom regulovaná mzdová politika. Poviem ako príklad umelé zvyšovanie minimálnej mzdy alebo momentálne aktuálne návrhy na zavedenie, zavedenie, prípadne zvýšenie rôznych nočných sviatočných víkendových príplatkov. Toto je práve krásny učebnicový príklad opatrenia, ktorý len prehĺbi regionálne rozdiely, pretože ak sa zvýši minimálna mzda v Bratislave, v Bratislavskom kraji alebo sa zavedú rôzne takéto príplatky, teda inými slovami povedané, ak stúpne mzda v Bratislavskom kraji, čo sa, samozrejme, prejaví na zvýšených cenách v Bratislavskom kraji, tak Bratislavský kraj to možnože znesie, pretože je tu vyššia priemerná mzda, vyššia kúpyschopnosť a tak ďalej, tak takéto isté opatrenie môže byť v Prešovskom kraji skutočne veľkým problémom. A okrem toho je to aj problémom pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu, s ktorou už dnes máme problémy, a takéto opatrenia ju len a len prehĺbia.
Ďalší príklad takej nekonzistentnosti je napríklad to, že na jednej strane chce vláda SMER-u podporovať najmenej rozvinuté okresy a znižovať regionálne rozdiely, a na druhej strane – a to teraz netvrdím ja, pomáham si analýzou INESS-u – v rokoch 2002 až 2016 viac ako tri štvrtiny objemu investičných stimulov v celkovej hodnote takmer 1,65 mld. eur smerovalo do okresov s podpriemernou mierou nezamestnanosti. Priemerný náklad na jedno prisľúbené pracovné miesto bol viac ako 30-tisíc eur - a pre porovnanie, ak by sa napríklad okres Rimavská Sobota mal dostať na priemer Slovenska, tak potreboval by znížiť počet nezamestnaných o 6 400 ľudí a regionálny príspevok predstavuje 1,3 mil. eur ročne, čo ani náhodou nie je 30-tisíc eur na jedno pracovné miesto, ale je to 11-tisíc eur na jedného nezamestnaného mesačne. A napriek tomu, že ja nie som fanúšikom týchto opatrení, tak ešte aj toto opatrenie, ktoré vláda používa, ho používa s veľmi zvláštnou logikou a s veľmi zvláštnou matematikou.
Ďalej, ako som už povedala, na jednej strane chce vláda SMER-u podporovať najmenej rozvinuté okresy a znižovať regionálne rozdiely a na druhej strane v máji t. r. schválila investičnú pomoc automobilke Peugeot Citroën v Trnave vo výške viac ako 18,6 mil. eur. A toto je opäť krásny príklad, ako sa nielenže nevyrovnávajú regionálne rozdiely, ale ako sa, naopak, prehlbujú. Takže automobilový priemysel, ktorý dnes kričí, a nie dnes, ale už dosť dlhé obdobie kričí, že má nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, a Trnavský kraj, ktorý je krajom s najnižšou nezamestnanosťou na Slovensku, dokonca s nižšou ako, ako Bratislavský, je tam 3,66 % nezamestnanosť, tak zrovna do tohto odvetvia, do tohto regiónu vláda dá investičné stimuly, na ktoré sa skladajú aj tí ľudia v tej Rimavskej Sobote, aj vo Svidníku, a nielen pracujúci na daniach z príjmov, ale aj nepracujúci, nezamestnaní aj dôchodcovia, aj mamičky na materských tým, že napríklad nakupujú tovary a služby a platia DPH-čku alebo spotrebné dane a tak ďalej.
Ďalšou nekonzistentnosťou je veľmi podobný princíp, je to, je to investičný stimul vo výške stoviek miliónov, pretože dnes nikto nevie, koľko to presne je, do spoločnosti Jaguar Land Rover, opäť Nitriansky kraj, opäť automobilový priemysel. Skutočne nekonzistentnosť s tým, že chceme vyrovnávať nejaké rozdiely.
Ďalšiu nekonzistentnosť, ktorú vnímam, že na jednej strane sa jeden rezort snaží podporovať rôzne programy na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ale iné rezorty mu zboku robia do toho, do toho diery, je aj napríklad zavedenie poplatku za rozvoj. Tak na makroúrovni sa snažíme dotovať a prinášať peniaze na rozvoj regionálnych, na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, alebo teda na podporu investícií v týchto slabších regiónoch a na druhej strane dáme na mikroúrovni, rozvoj pokutujeme, alebo teda zaťažujeme ho poplatkom. Tak, tak z jedného vrecka im štát dá peniaze, že rozvíjajte sa tu, a na druhej strane povie developerovi, že ty sem ideš niečo postaviť, do tohto regiónu, ty sem ideš priniesť, priviesť ľudí, ktorí tu majú vytvárať nejaký dopyt po tovaroch, majú tu vytvárať pracovné miesta, no šup s poplatkom a šup so sankciou na nich - nekonzistencia.
A rovnako príplatok za sťahovanie za prácou, 4-tisíc eur, ktorý momentálne tiež bude, bude diskutovaný, a budeme o ňom hovoriť. Opäť a my chceme už dnes zo slabých regiónov dostať ľudí preč. Tieto regióny ostanú vyľudnené, tieto, v týchto regiónoch ostanú školy, škôlky, pošty, ktoré, pošty, pošty sa to asi netýka, ale školy, škôlky, ktoré prevádzkuje štát, prevádzkuje obec, prevádzkuje samospráva, je to nákladné, ostatnú tam prázdne, ostatnú zaťažovať tieto regióny, ale tých ľudí budeme mať preč, lebo naša vláda im zaplatí, aby sa odtiaľ odsťahovali.
Záver je v tomto prípade jasný, tieto pomoci štátu nefungujú, navyše to, čo jeden rezort vo svojej kancelárii schváli, tak iné rezorty mu do toho prinášajú kontraproduktívne opatrenia a výsledok je ten, aký je, a to je, že z krajín OECD má väčšie regionálne rozdiely ako Slovensko už len Turecko, Mexiko a Izrael. Tak toto je výsledok našej desaťročnej snahy a našich uplatňovaných schém subvenčných a rôznych pomocí.
Mám už len minútu, tak to skúsim trošku skrátiť, je to niečo, čo SaS opakuje dlhodobo, máme to aj v programe, dávame to ako ponuku na riešenie nielen vyrovnávania regionálnych rozdielov, ale aj na podporu ekonomiky, podporu hospodárskeho rastu a to je skutočné, tam to všetko začína, na podporu podnikateľského prostredia. Nie selektívne, ale plošne znížením daňového zaťaženia, zjednodušením a znížením odvodového zaťaženia, zlacnením zamestnávania. My máme mimoriadne komplikované a drahé zamestnávanie a to je brzdou na vytváranie nových pracovných miest a hlavne je to brzdou na vytváranie pracovných miest v slabších regiónoch.
Toto sú veci, ktoré by slabším regiónom pomohli, tú prácu treba umožniť tam, tú prácu treba zjednodušiť tam a treba vybudovať infraštruktúru, aby sa výsledky tej práce mohli aj vhodným spôsobom distribuovať.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem obom kolegom z poslaneckého klubu SaS za ich reakcie.
A, pán poslanec Jurzyca, ja som nehovoril teda o tom, že budú rozhodovať podnikatelia na základe tejto novely, ale teda, že okruh prijímateľov sa rozšíri o podnikateľov fyzické osoby. Ale teda reálne ono to tak je, že tí podnikatelia o tom rozhodujú, aj keď tí podnikatelia niekedy majú podobu prednostov okresných úradov, ale de facto sú to, sú to podnikatelia.
A, pani poslankyňa Kaščáková, súhlasím, že nejde o žiadne systémové zmeny. Na to, aby boli urobené systémové zmeny, prinajmenšom by bol potrebný ten audit, ktorý smerácki poslanci v roku 2011 veľmi správne presadili v parlamente, aby ho potom smerácka vláda za 6 rokov nebola schopná vypracovať a predložiť Národnej rade.
A ešte by som teda vyjadril poľutovanie nad tým, že na moje vystúpenie nereagoval nikto z poslancov strany SMER - sociálna demokracia, keďže väčšinu času som hovoril o tom, akým spôsobom tečú peniaze určené na podporu najmenej rozvinutých okresov, a v skutočnosti tečú cez nejaké privatizované kanály, ktoré v prípade okresu Rožňava predstavuje váš bývalý kolega počas troch volebných období a momentálne prednosta okresného úradu Ján Babič. Takže možno aj to ticho je istým spôsobom reakcie.
Ďakujem.

Ďakujem, Ondrej, za úžasné vystúpenie, ktoré dokumentuje iba to, čo som ja napísala takto takmer presne pred rokom, kde som sa k téme okresných tajomníkov vyjadrila aj napísala blog pod názvom Okresní tajomníci sa vracajú.
Myslím, že odvtedy sa s tým veľmi nepohlo. A aj tak sa obávam, či celá táto naša diskusia nie je len také prázdne mlátenie slamy, lebo nejde vôbec o žiadne systémové zmeny, len o také doladenie už zavedeného systému, ktorý je celý k socialistickému obrazu. Ja napríklad v dôvodovej správe postrádam aj to, že tam nie je nijako odôvodnené, prečo by mali medzi najmenej rozvinuté okresy byť zahrnuté aj tieto ďalšie okresy s nižšou nezamestnanosťou. Vrhá to tieň podozrenia, že môže ísť aj o nejaké osobitné záujmy, čo teda z tvojho vystúpenia vyplýva, že na konkrétnom príklade vidno, že asi aj ide.
Jednoducho ide o to, chceme niekam umiestniť verejné financie, tak si na to vytvoríme mechanizmus. Chceme podporiť aj podnikateľov, tak si na to vytvoríme mechanizmus. Je to nesystémové a zlé.

Ďakujem pekne. Samozrejme, dobré vystúpenie, Ondro Dostál, a výborný postreh k tomu klientelizmu. Tak mi to pripadá, že je to troška podobné ako duálne vzdelávanie, kde sa vyčlenilo a vydalo niekoľko desiatok miliónov eur, ktoré spotrebovali nie žiaci, ale, ale tí podnikatelia, ktorí sa dohodli v ’14. roku s vládou, že to nejako spolu urobia, tak na, na rôzne, rôzne ich stretnutia a analýzy sa tam minuli peniaze a žiakov sa prihlásilo len menej než 4 % do tohto systému, čiže nemá význam. Toto je veľmi podobný projekt, kde sa chcú dohodnúť vláda s miestnymi podnikateľmi.
Akurát sa ťa chcem opýtať, ja som si všimol tiež tento problém, že v dôvodovej správe sa hovorí, že podnikatelia budú môcť rozhodovať. Potom som to ale v paragrafovom znení nenašiel. Ak naozaj toto dali aj do paragrafového znenia, že o peniazoch nebudú rozhodovať zvolení ľudia, ale podnikatelia, ktorí ich prijímajú, tak to je teda problém a asi aj ústavný.
Potom som chcel ešte povedať, že v celej tejto hre ide už od toho prvého Ficovho zákona aj o vzdelanie detí. Aj to sľuboval v roku 2009. Teraz keď sa pozrieme na testovanie 5, to je novinka, tak vidíme priepastné rozdiely vo výsledkoch detí v Bratislavskom kraji a niektorých regiónov na východnom Slovensku. Čiže ani to vzdelanie sa nepodarilo.
A keď, znova poviem niečo o riešeniach, podľa OECD máme najviac centrály, tzv. fiškálne centralizovanú samosprávu. Keby sa decentralizovalo, to je opak toho, čo vláda robí, tak máme najväčší potenciál hospodárskeho rastu zo všetkých krajín OECD.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, máme na stole vládny návrh novely zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov, v ktorého v dôvodovej správe sa uvádza:
„Cieľom návrhu zákona je rozšíriť počet okresov, v ktorých sa umožní koncentrácia nástrojov, opatrení a peňažných zdrojov na akceleráciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zvyšovania zamestnanosti za účelom odstraňovania regionálnych rozdielov a zvyšovania konkurencieschopnosti najmenej rozvinutých regiónov a tým aj kvality života.“
Ešte než vláda prostredníctvom svojho výkonného orgánu parlamentu, ako sa to javí vo svetle udalostí posledného týždňa, rozšíri záber tohto zákona, ktorý bol prijatý ešte za druhej Ficovej vlády, je vhodné pozrieť sa na to, ako sa podpora najmenej rozvinutých regiónov realizuje v praxi dnes alebo, ako to tu zaznelo, ako tečú peniaze, pričom najväčší problém nevidím v tom, ako rýchlo tečú peniaze, ale akým spôsobom a ku komu tie peniaze tečú.
A pán poslanec Bagačka vo faktickej poznámke povedal, že žijeme z regiónov, žijeme z týchto regiónov, čo bolo také milé prerieknutie. Asi ste chceli povedať, že žijeme v týchto regiónoch, ale niektorí vaši kolegovia to ponímajú inak. Oni naozaj z týchto regiónov, z týchto najmenej rozvinutých regiónov doslova žijú. A dovolím si to ilustrovať na prípade okresu Rožňava, o ktorom tu ešte zatiaľ nikto nehovoril, pokiaľ som, pokiaľ som zaregistroval.
Akčný plán okresu Rožňava bol vládou schválený v septembri 2016 s cieľom podporiť vznik 1 345 pracovných miest do roku 2020. Nechajme teraz bokom, že väčšina z jeho priorít na roky 2016 a ’17 ostala nesplnená, čo potvrdzuje aj správa o jeho plnení z októbra 2017. Jedna z prvých vecí, ktoré v rámci realizácie akčného plánu splnená bola, bolo založenie centra podpory regionálneho rozvoja, ktoré vzniklo 31. marca 2017 v Rožňave ako nezisková organizácia s názvom Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava. V správe o realizácii akčného plánu sa uvádza, že v súčasnosti nemá žiadnych zamestnancov, nakoľko jeho činnosť okres podmieňuje podpisom zmluvy o poskytnutí regionálneho príspevku s úradom vlády. To sa zrejme čoskoro zmení, keďže na základe už podpísanej zmluvy o poskytnutí regionálneho príspevku koordinačné centrum získalo od úradu vlády dotáciu vo výške takmer 162-tisíc eur.
Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava je zaujímavé z viacerých dôvodov. Napríklad z dôvodu, že ho nezaložili samosprávy okresu Rožňava, ktoré by mali byť hlavnými aktérmi regionálneho rozvoja. Nezaložili ho, hoci obe mestá okresu, teda Rožňava a Dobšiná, o to mali záujem a pripravili i návrh na jeho založenie. Mestské zastupiteľstvo v Rožňave odsúhlasilo založenie neziskovej organizácie Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava, n. o., so spoluzakladateľom mestom Dobšiná na svojom zasadnutí 23. februára 2017. Nezaložili ho však, pretože ich niekto predbehol. Konkrétne pán Babič, rožňavský akčný hrdina SMER-u. Ten ako fyzická osoba spoločne s ďalšími tromi fyzickými osobami, ďalšími miestnymi smerákmi koncom marca založili Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava ako neziskovú organizáciu, ktorá sa má zaoberať realizáciou akčného plánu rozvoja okresu Rožňava schváleného vládou Slovenskej republiky.
Kto je pán Babič? Niektorí ho možno poznáte. Ide o člena strany SMER - sociálna demokracia, predsedu Okresnej rady strany SMER - sociálna demokracia v Rožňavskom okrese, v minulosti po tri volebné obdobia poslanca Národnej rady, rovnako po tri volebné obdobia poslanca Košického samosprávneho kraja. Aktuálne je prednostom Okresného úradu v Rožňave.
Takže mestá Rožňava a Dobšiná spoločne spoločné, spoločné koordinačné centrum nezaložili, hoci chceli, lebo zasadla rozvojová rada, ktorá funguje na základe § 5 zákona, ktorého novelu máme dnes na programe. Zasadla rozvojová rada, na ktorej prednosta okresného úradu a zároveň už menovaný tajomník rozvojovej rady okresu Rožňava Ing. Ján Babič zo SMER-u - sociálnej demokracie z titulu funkcie predsedu okresného úradu proti tomuto ostro vystúpil a vyjadril svoj nesúhlas s takýmto postupom založenia neziskovej organizácie. Následne na to dal hlasovať za svoj vlastný návrh, aby neziskovú organizáciu založili členovia rozvojovej rady, nie mestá. Podpora regionálneho rozvoja v okrese Rožňava je tak fakticky sprivatizovaná skupinkou vedenou Jánom Babičom, prednostom okresného úradu, predstaviteľom strany SMER - sociálna demokracia. A účty za prácu tejto skupinky platia, alebo teda budú platiť daňovníci tejto krajiny.
Keď to teda zhrnieme. Najprv sa za druhej Ficovej vlády realizovala tzv. reforma štátnej správy ESO, na základe ktorej opätovne vznikli okresné úrady na čele s prednostami. Potom prišiel zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov, ktorý dáva okresným úradom a ľuďom ako Ján Babič do rúk nielen právomoci realizovať regionálny rozvoj, ale dáva im aj peniaze. Dáva im možnosť rozhodovať o tom, ktoré projekty podporia a ktoré nie. A samosprávy, ktoré by mali byť prirodzeným aktérom regionálneho rozvoja, hrajú v tomto druhé husle.
Dnes máme na programe novelu, ktorá miestnym akčným hrdinom SMER-u - sociálnej demokracie, ako je pán Babič, chce umožniť, aby sa, citujem z dôvodovej správy: „rozšíril okruh subjektov aj o fyzické osoby podnikateľov, ktorým bude možné poskytnúť podporu s cieľom efektívnejšieho využívania prostriedkov určených pre regionálny rozvoj“. Miestni akční hrdinovia budú mať teda ešte širšiu právomoc dotovať vybraných spriatelených podnikateľov. Už je to pomaly ako za Mečiara, aj vtedy sme mali okresné úrady a v okresoch pôsobili tzv. akčné päťky. Dnes máme okresné úrady opäť a v okresoch pôsobia Babičovia ako miestni akční hrdinovia SMER-u a rozhodujú o tom, ako a pre koho sa použijú peniaze daňových poplatníkov.
Tento piatok uplynie šesť rokov od prijatia uznesenia Národnej rady, podľa ktorého mala vláda vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenia ich financovania a predložiť ho v súlade s daným uznesením Národnej rady, Národnej rady Slovenskej republiky. Dodnes sa tak nestalo a zaujímavé je, že prijatie tohto uznesenia iniciovali a presadili poslanci SMER-u - sociálnej demokracie, ktorí odvtedy šesť rokov vládnu už ako ministri a napriek tomu svoje vlastné, sebou presadené uznesenie nepovažujú za potrebné zrealizovať.
Kvalitne spracovaný komplexný audit verejnej správy by mal byť základom pre identifikáciu toho, kde vláda mrhá verejnými zdrojmi, a, naopak, kde výdavky verejnej správy sú podhodnotené a chýbajú. Chýbajú na to, aby príslušná úroveň verejnej správy dokázala poskytovať kvalitne služby občanom. Takýto audit by ukázal, prečo samosprávy nie sú schopné realizovať rozvoj svojich území. Ukázal by, že na to nemajú dosť zdrojov, a zákon, ktorý máme dnes, nie je vhodným nástrojom na zvýšenie kvality života v regiónoch. Tento zákon rieši možno vyššiu kvalitu života Babičom ako vybraným miestnym akčným hrdinom, nerieši však problémy, ktoré bránia samosprávam stať sa reálnymi aktérmi rozvoja regiónov. A preto si takýto zákon ani jeho novela, rovnako ako Babičovia našu podporu nezaslúži.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Zareagujem na tú časť tvojho vystúpenia, Katka, o tom, že peniaze tečú k ľuďom do regiónov veľmi pomaly. A naozaj nevieme, ako vlastne tieto výzvy celé budú vyzerať, ako sa budú posudzovať žiadosti, ako sa budú vyúčtovávať. Vieme, ako to chodí, ten systém je veľmi ťažkopádny. A práve z toho dôvodu sa veľmi obávam o výsledok.
Chcela by som aj z tohto miesta ale povedať, že si veľmi vážim ľudí ako Anton Marcinčin a všetkých všetci šikovní ľudia v jeho okolí, ktorí robia túto prácu priamo v teréne úprimne, s nasadením všetkých síl, komunikujú s lokálnymi hráčmi, podnecujú stretnutia, robia prieskumy, pomáhajú s vytváraním akčných plánov a tak ďalej. Ja viem, že sú to proste desiatky, stovky hodín práce, a chcem, aby tu odznelo, že verím ich snahe odviesť dobrú a poctivú prácu.
Ale to, čomu neverím, je to, že sa ich mravenčia práca stretne s úprimným, naozaj úprimným záujmom vlády rozprúdiť skutočný trvalo udržateľný rozvoj v regiónoch, lebo ak by sa totiž táto vláda o regióny skutočne zaujímala, tak by ich za 12 rokov svojho pôsobenia nenechala dôjsť na psí tridsiatok, ak by využívala tie mechanizmy, ktoré ako, ako vláda dnes má vo svojich vlastných rukách.
A nič ma nepresvedčí, nič ma nepresvedčí, že teraz, keď vláde už tečie do topánok, lebo aj slepý vidí, že regionálny rozvoj zlyhal, že teraz to už bude lepšie, že teraz sa to už podarí, už tam nalejeme len týchto pár miliónov a už to bude fajn. Zavedený systém je veľmi centralistický a na to, že ide naozaj skutočne, úprimne podporovať riešenia zdola, sa iba tvári.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tiež sa chcem pridať k tej kritike základnej filozofie, ktorú vládny SMER dlhodobo aplikuje do vedenia našej krajiny, a to je, že selektívne rozdáva to, čo, čo plošne povyberá, a výsledok je potom taký, že na nejaké stimuly do jednej alebo dvoch vybraných firiem sa skladajú ľudia aj z veľmi chudobných regiónov.
Ale chcem skôr poukázať možno na nejaké konzistentnosti. Čiže jedna vec je základná filozofia, tá je z môjho pohľadu nesprávna, ale druhá vetva kritiky je, že, že ešte aj do tejto filozofie si zboku súčasná vláda strieľa rôznymi inými opatreniami. A tými opatreniami je napríklad mzdová politika, ktorú vláda veľmi tvrdo presadzuje.
Napríklad konkrétne umelé zvyšovanie minimálnej mzdy a rôzne zvýšené alebo nové zavedené nočné sviatočné víkendové príplatky. Toto je napríklad opatrenie, ktoré najviac poškodí chudobné regióny, pretože toto opatrenie sa možno do veľkej miery nedotkne Bratislavy, ale veľmi, veľmi sa dotkne chudobných regiónov, pretože, samozrejme, tieto navýšené náklady bude nutné preniesť do cien. To znamená, že zvýšia sa ceny aj pre ľudí, ktorým sa platy nezvýšia.
Ďalším takým nekonzistentným opatrením sú rôzne investičné stimuly práve do, do bohatých regiónov, do automobilového priemyslu, kde naozaj táto nutnosť investícií nie je a vymyká sa proste z tej filozofie, že podporiť chudobné regióny.
Ďalším takým nekonzistentným opatrením je napríklad zavedený poplatok za rozvoj. Tak kým na makroúrovni sa snažíte podporovať chudobné regióny a dávať investície do nich, tak na mikroúrovni rozvoj poplatkujete. To je nekonzistentné.

Ďakujem pekne. Tiež potvrdzujem, Edo, výborné vystúpenie.
Priviedol si ma napr. k poznámke, keď si hovoril o tom, aké sú veľké rozdiely na podporu pracovných miest podľa jednotlivých okresov, že aj tento projekt by mal byť analyzovaný ľuďmi z útvaru Hodnota za peniaze, prípadne Najvyšší kontrolný úrad, aby sme vedeli, či sa opláca dávať peniaze do tohto projektu, a nielen tak preto, že by to bola veľká, veľký objem peňazí, ale preto, že to je významný projekt pre Slovensko, všetci chceme, aby bolo celé Slovensko bohaté, nielen Bratislava. Ale toto nie je cesta, preto sme tak nervózni, a preto viacej z opozície, netradične veľa ľudí sa hlási do rozpravy aj s faktickými.
Hovoril si nám aj o akčných plánoch, tak teraz sa ťa opýtam, prečítam ti kúsok z analýzy, že či z takej analýzy sa dá odvodiť nejaké seriózne riešenie:
„Okres Sabinov má rozlohu 545 km. Vzhľadom k rozlohe patrí medzi menšie okresy. Leží na východnom Slovensku, sídla aj hospodárstvo okresu sú sústredené hlavne v Spišsko-šarišskom medzihorí, ktoré z juhu lemuje Bachureň, Šarišská vrchovina, zo severu pohorie Čergov. Osou územia je rieka Torysa, do ktorej sa vlieva niekoľko malých prítokov. Okres Sabinov susedí s okresom Prešov, v ktorom sa nachádza tretie najväčšie mesto na Slovensku, krajské mesto Prešov, a s ktorým má najdlhšiu hranicu. Okrem toho susedí s okresmi Levoča, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Bardejov.“
No, toto by útvar Hodnoty za peniaze do analýzy nedal, takýto odstavec, lebo z toho sa nič nedá odvodiť. Tak asi ako uvažovali tí ľudia, ktorí ten projekt tlačili.
Teraz, vláda ide proti tejto pomoci. Schvaľuje výnimku na kúpele, kde iba jedny kúpele sú z chudobného regiónu, ináč je to naopak, takže, a ešte aj stimulmi poškodzuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)