Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, nadviažem na to, čo hovoril kolega pán poslanec Simon a jeho návrh, aby tento návrh zákona bol vrátený a daný na návrh na dopracovanie. Pripájam sa k tomuto návrhu a taktiež teda dávam návrh na to, aby tento návrh bol vrátený na dopracovanie a poviem, z akého dôvodu.
To z dôvodu, že do Národnej rady prišiel bez doložiek vplyvov, doložiek vplyvov na životné prostredie, doložiek vplyvov na podnikateľské prostredie, bez doložiek vplyvov na verejný rozpočet. Je možné, že legislatívne pravidlá nehovoria o tom, že je to vylučujúcou podmienkou a že takýto návrh by mal alebo nemal byť predložený. Nie všetky návrhy ho majú, tak zrejme to nie je tá K.O. požiadavka, avšak váš návrh zákona výrazným spôsobom zasahuje do štátneho rozpočtu. Tak som si dohľadala doložku vybraných vplyvov vo vládnom materiáli, kde sa teda nachádza, a prekvapilo ma, že dopad na štátny rozpočet je nula, žiaden. Čo teda sa mi nezdá, že by mohlo byť pravdou, keďže aj to, čo hovorí pán poslanec Kollár, aj hovoril pán poslanec Simon, aj hovoríme vždy, že náhrada obhospodarovania ušlej ujmy za obmedzenia obhospodarovania z titulu požiadaviek ochrany prírody sú legitímne a majú byť nastavené tak, aby vlastníci, ktorých majetok sa nachádza v chránených územiach, vlastníci lesov, teda na vlastných pozemkoch, ktoré sa nachádzajú v chránených územiach a z titulu verejnej požiadavky na obmedzenie hospodárenia majú nárok na kompenzáciu.
V záverečnom účte, pani ministerka, za minulý rok v kapitole spoločnej, plnenia spoločnej poľnohospodárskej politiky v časti NATURA 2000, tak plnenie bolo 24 %. Z monitorovacích ukazovateľov bolo napísané, že z dôvodu, že neboli požiadavky na tieto kompenzácie. Nuž tam, tu asi niekde naozaj je systémová chyba. Tu asi sú naozaj paralelné svety, pretože nesedí to s realitou, to, čo počúvame, to, čo hovoril aj pán poslanec Kollár, že vlastníci naozaj sú obmedzovaní, majú zákonný nárok a vo vašich materiáloch sa hovorí, že vlastne oni ani tie peniaze nechcú. Tak niekde je chyba a preto si myslím, že návrh zákona by mal byť dôsledne posúdený, mal by byť dopracovaný aj o to, aby tieto nároky na kompenzácie boli jednoznačne zadefinované.
A v návrhu zákona teraz totižto ešte sa prikladá ďalšia povinnosť z titulu obmedzenia alebo úpravy hospodárenia v lokalitách, ktoré sú napadnuté lykožrútom. To znamená, že ak takéto lokality po kalamite budú mať nejaké isté nariadené postupy hospodárenia z titulu ochrany prírody, tak má obhospodarovateľ nárok na úhradu tých výkonov, ktoré sú z titulu požiadaviek zmeny hospodárenia v týchto, v týchto územiach. Nie je tam napísané, čo je tiež, by som povedala, na pozornosť, že či ide len o súkromného alebo aj o štátne, aj o štátne lesy. Pretože na kompenzáciu majú nárok len súkromní obhospodarovatelia, avšak na titul zmeny hospodárenia z titulu takýchto kalamít nie je jasne, nevyplýva jasne zo zákona, či sa táto ujma, ak to môžem tak nazvať, bude vzťahovať aj na štátne lesy.
Čiže toto je dôvod, pre ktorý si myslím, že je potrebné tento návrh zákona dopracovať. Niektoré veci sú v ňom dobré. Bolo by asi škoda, keď by, keď by naozaj úplne išiel zo sveta. Ale bez týchto dopadov nie je možné ho dobre posúdiť.
Čo sa týka ešte takých praktických ďalších bodov, by som chcela poukázať na program starostlivosti o les. Chýbajú tam, chýba tam zvýšenie transparentnosti pri jeho posudzovaní. Účastníkmi konania by mali byť aj obce, aj Štátna ochrana prírody a zvýšenie transparentnosti pre zúčastnené osoby zo strany verejnosti. Obce z toho titulu, aby vlastne bol pri jeho spracovávaní automaticky povinný zapracovať platný územný plán obcí. V súčasnosti dochádza k situáciám, kedy má samospráva schválený územný plán, má v záväznej časti rôzne formy využitia aj na lesných, na lesných pozemkoch a ak sa neprihlási iniciatívne v čase prípravy zmeny programu starostlivosti o les, že má záujem naďalej napríklad, aby lesy plnili rekreačnú funkciu, tak lesný spracovateľ programu starostlivosti o les ho kľudne preklopí na hospodársky les. Tak sa to stalo pri programe starostlivosti o les tu v okolí, v okolí Bratislavy, v Bratislavskom samosprávnom kraji, kde nám, kde nám zrazu z ničoho nič pribudli tisícky hektárov hospodárskych lesov tam, kde bola dovtedy rekreácia.
Chýba mi aj forma posúdenia týchto dokumentov alebo týchto činností, pretože nejde len o dokument, ide o dokument, na základe ktorého sa vykonáva činnosť v lesoch, a chýba mi posúdenie ich dopadov na životné prostredie, pretože my tu hovoríme, v prvom rade program starostlivosti o les je o tom, ako sa má v ňom hospodáriť, aké množstvo dreva sa môže vyťažiť. Lenže les má aj iné funkcie. Áno, istotne, lesník, spracovateľ toho hospodárskeho plánu alebo tohto dokumentu určite má na pamäti a vie, že les plní aj iné funkcie. Avšak si myslím, že tento dokument je tak závažný pre dopady, pre, na zmenu klímy, pre dopady na vodné hospodárstvo, pre dopady na iné zložky životného prostredia, že je potrebné, aby nielen tie tri zúčastnené osoby v tomto procese sa mohli doňho zapojiť, pretože ak nebude spracovaný v celospoločenskom záujme, tak dopady tohto hospodárenia môžu byť katastrofické na verejnosť, na ľudí žijúcich pod horami, napríklad v prípade nejakých živelných pohrôm, ako sú kalamity alebo prietrže mračien a následné, následné záplavy.
Na to, aby sa dosiahli, dosiahol konečne pokoj medzi ochranou prírody a lesným hospodárstvom, je treba mať nastavené jasné pravidlá. Tie, jedine tie dokážu ukončiť tento, tento súboj dvoch rezortov, kde sme sa všetci nádejali po slovách vás a pána ministra životného prostredia, že dôjde k zmieru.
Chcem ešte poukázať na riziko § 50b, nového paragrafu o využití lesných pozemkov vo vlastníctve štátu na verejnoprospešné účely. Áno, presne tak, ako povedal pán poslanec Simon, okamihom schválenia tohto zákona obce alebo špekulanti developeri začnú pripravovať zmeny územných plánov, a to v tom duchu, že na lesných pozemkoch nám začnú pribúdať návrhy takzvaných verejnoprospešných stavieb. Návrhy na bývanie v lesoch, návrhy na športové zariadenia, ktoré vlastne vaším návrhom zákona takýmto spôsobom legitimizujete. V súčasnosti to nebolo možné, pretože v lesoch sa takáto činnosť neumožňovala a nebolo možné ani získať, alebo veľmi ťažké bolo získať predbežný súhlas odboru pozemkového a lesného s tým, že tieto pozemky by bolo možné ich vyňať z lesného pôdneho fondu. Týmto zákonom vlastne vy už predkladáte súhlasné stanovisko, že ten pozemkový odbor dá súhlasné stanovisko na základe § 50b a obce a mestá okamžite si začnú plánovať tieto činnosti na lesných pozemkoch. A presne tak, ako sa, ako bolo povedané, môže nastať situácia, posledná veta, že, ktorú citujem: "že správca má právo", nie povinnosť, "odstúpiť od zmluvy, ak stavba prestane plniť verejnoprospešnú funkciu", a tu je ten pes zakopaný.

Ďakujem. Pán kolega poslanec Martinák, je mi veľmi ľúto, že nie ste členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, a bolo by možno fajn, keby ste navrhli, aspoň taký pán Muňko, že by ste sa vymenili, pretože vy, naozaj cítim, že máte rád tú prácu lesníka. Síce nemáte rád ochranárov, ale to vôbec nevadí, pretože diskusia niekedy je dobre, keď sú aj opačné póly názorov. A bolo by to prospešné, keby ste sa stali členom výboru. Dávam návrh vášmu klubu, aby takúto zámenu urobil a možno by to bolo celkom praktické.
Ale ak sme boli teraz na výjazde výboru nášho, tak ako poslanec aj iného výboru máte právo sa takéhoto výjazdu zúčastniť a škoda, že ste, že ste neboli, pretože možno by ste počuli tých ochranárov, ktorí nečítali nikde poza kríčky niečo, nejaké napísané frázy, ale veľmi otvorene a srdcom a boli veľmi vysoko fundovane a odborne, obhajovali svoje názory, tak ako aj lesníci. Ako naozaj mali sme tú diskusiu vyrovnanú a myslím si, že bolo by to prospešné, keby aj z vášho klubu poslancov za stranu SMER ľudia dokázali počúvať aj obidve strany.

Počujeme sa? Dobre. Ja som si myslela, Natália, že budeš mať svoj príspevok asi v tomto duchu, lebo to je presne o tom, čo som hovorila, to je tá slepá viera, že teda ideme niečomu pomáhať, ideme podávať pomocnú ruku. No nejdeme podávať pomocnú ruku, ideme hádzať peniaze v podstate bez kontroly do čiernej diery. Ja hovorím, že to je čierna diera, pretože ak nemáme nastavené mechanizmy, spomínala si Maďarsko, ako sa tam aj vďaka týmto stimulom podarilo naštartovať biznis vo filmovom priemysle, no podarilo, ale tam predsa za tie vratky sú nejaké podmienky. Ja aspoň, čo som teda počula, tak tam neexistuje, že tú vratku dostane ten človek len tak. A tak, ako by to malo byť aj inde, že, ja neviem, aj Jaguar, keď príde a zainvestuje na Slovensku, dostane nejaký stimul, ale niečo za to musí vybudovať, nejakých ľudí tu musí zamestnať. Má tam proste nejaké podmienky, ktoré musí splniť, kdežto u nás je to naozaj len administratívny úkon. Ja som teda veľmi obsiahlo o tom hovorila v mojom príspevku, tak dúfam, že si to, že si to pamätáš. Ja by som bola rada, keby fungovali tieto také ako všeobsiahle poučky, ako by sa mohol vzchopiť náš priemysel, no ale jednoducho to, ako je to nastavené v zákone dnes, je presný opak.
A spomínala si tú Slovenskú filmovú agentúru, ktorá by mala teda pôsobiť ako propagátor nášho, nášho priestoru, ako nejaký slovenský filmový raj pre investorov, potenciálnych. No čo má, preboha, propagovať, keď tu máme akurát lokality. To, že tu máme pekné hory, rieky, polia, to je fajn, ale nemáme tu všetky tie služby. My nemáme ani len anglickú verziu našej stránky Audiovizuálneho fondu. Ten zahraničný investor si tie podmienky nevie ani len prečítať. To znamená, že o čom tu hovoríme? A podpora návštevnosti regiónov, no ak sem príde viac ako sedem projektov, z ktorých len dva sú zahraničné, tak možno niečo propagovať budeme, ale tie projekty sa sem nehrnú, a tie lokácie jednoducho zatiaľ spia sladkým spánkom, takže.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som odporca tohto návrhu, ako som hovorila už v prvom čítaní a netajím sa tým ani pri druhom čítaní. Musím zopakovať, že je to zákon, ktorý som nazvala takým slovom, že chameleón, lebo on sa iba tvári ako taký hospodársky nástroj, ktorý má pomôcť našej ekonomike. Ale keď si ho rozoberieme na drobné, tak to tak nie je. Za prvé tomuto zákonu chýba presvedčivé zdôvodnenie, lebo prakticky jediným dôvodom pre tento návrh je iba to, že to tak majú aj v zahraničí a preto by sme to mali zaviesť aj my. Ako, ako hlavný cieľ sa síce udáva preložené do voľnej reči, že týmto stimulom 33-percentným chceme povzbudiť súkromné investície do audiovizuálneho priemyslu na Slovensku so zásadným vplyvom na rozvoj tohto ekonomického odvetvia, avšak čo tento zásadný vplyv aj naozaj znamená, to nám dôvodová správa nehovorí. Ekonomická analýza tam úplne chýba, resp. uvádzajú sa tam len nejaké domnienky postavené na českom príklade, pričom český filmový priemysel, to sú diametrálne odlišné, odlišné reálie.
Takže ten zákon nemá presvedčivé zdôvodnenie a po druhé, ako som už viackrát povedala, je výsledkom lobizmu, lobizmu určitých konkrétnych produkčných firiem a pomáha najmä samotným individuálnym žiadateľom, ale nie celkovo našej ekonomike a celému sektoru.
Ja som viackrát v tomto pléne poukázala najmä na záujmy ľudí okolo firmy SONAF, resp. SPECTRAL, s. r. o., ktoré stáli za zrodom tohto zákona, ktorý bol pôvodne vo verzii 20-percentných vratiek. A tie presné časové súvislosti, kedy a akými osobami boli tieto firmy založené, ako dátum ich vzniku presne súvisel s načasovaním vzniku účinnosti zákona z dielne im blízkeho Mareka Maďariča, som v tomto pléne už takisto spomínala. A nič ma nezbaví presvedčenia, že to bol jednoducho zákon ušitý na mieru konkrétnym ľuďom, ktorí ho vymysleli a ktorí aj hneď ako prví získali prvú vratku v hodnote 412-tisíc eur. Ako som tu tiež viackrát spomínala, netvrdím to len ja, písal o tom aj Ján Kuciak a kto má trochu trpezlivosti, tak si vygúgli napríklad jeho článok "Kamarát Maďariča a Kaliňáka dostal tučnú dotáciu" a prečíta si tam niečo o personálnych prepojeniach či schránkových firmách a ich súvise s filmovaním.
No takže toľko k takému pozadiu, ktoré vzbudzuje vo mne veľké pochybnosti o tomto zákone ako takom, ale, samozrejme, ten zákon sa však u laickej verejnosti nejako odôvodniť musí a preto tu neustále počúvame o tom, ako ním naštartujeme ekonomiku filmového priemyslu. Ale vždy, keď upozorním na to, že tak teda ukážme, ako sa ten naštartovaný priemysel a ekonomika odrazí v číslach, narastá tu zamestnanosť? Máme väčší výber DPH? Máme väčšiu daň z príjmu, viac podnikov s výrobnými činnosťami súvisiacimi s filmom? Zaznamenávajú väčší obrat? Lebo hlavne o to ide pri ekonomických stimuloch. Tak sa celá táto debata zvrtne na takú emóciu o tom, že film jednoducho podporovať treba a nemôžme sa na ne pozerať len čisto z ekonomického hľadiska a každý, kto vôbec spochybní takúto mantru, tak je kultúrny barbar, ktorý asi nechce, aby sa na Slovensku točili filmy.
Ja samozrejme chcem, aby sa na Slovensku točili filmy, ale zároveň chcem, že keď v nejakom zákone hovoríme o stimule hospodárstva z verejných peňazí, aby efektom toho bolo naozaj stimulované naše hospodárstvo. Lebo film naozaj priemyslom je a filmové produkcie a na ne nabalené segmenty ekonomiky, celý ten biznis okolo toho, môžu byť významným zamestnávateľom, ba dokonca aj motorom ekonomiky. Zákon to na jednej strane síce deklaruje, ale na druhej strane k tomu nemá žiadne ekonomicky podložené argumenty, ako som povedala, a jeho obsah sa v argumentácii nahrádza práve emóciou.
No takže skúsme sa teraz odosobniť od týchto emócií a od toho stavu, kedy by sme byť, mali byť vlastne akoby opití rožkom a slepo veriť, že tento zákon niečomu pomôže. Prečo teda nemáme slepo veriť tomu, že práve vďaka tomuto stimulu naozaj prídu na Slovensko filmové produkcie húfne zo zahraničia a že tu následne začnú povedzme zamestnávať viac Slovákov? No preto, lebo keby to tak bolo, tak tie efekty zavedenia týchto vratiek už pri tých 20 percentách, čo už vlastne dnes platí, by sme už možno videli. Veď po pár rokoch fungovania by sme už predsa mohli vyhodnocovať, ale žiadny enormný príliv v produkcii sme my nezaznamenali. Podporených z tohoto stimulu bolo zatiaľ sedem projektov od firiem, ktoré by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky, a konkrétne išlo o dva zahraničné projekty cez firmu SPECTRAL, s. r. o. To bolo Marco Polo za 412 600 eur, vratka, a Hana, titul Hana za 130-tisíc eur, potom jeden slovenský film Nech je svetlo za 35-tisíc eur a štyri slovenské seriály: Inšpektor Max za 316-tisíc, Mária Terézia, tam bola dotácia 109-tisíc, Milenky 159-tisíc a Sestričky 192-tisíc. Čiže dokopy zatiaľ bolo udelených 1 356-tisíc eur na týchto vratkách. Dobrý deň. (Rečníčka odzdravila okoloidúceho poslanca.)
Z toho teda vidieť, že ak cieľom tejto podpory má byť pritiahnuť zahraničné investície a produkcie, tak to vôbec nebolo naplnené. Väčšina z toho išla na slovenské projekty, ktoré nijako nezväčšili investície do audiovizuálneho priemyslu, lebo ony by sa zrejme uskutočnili tak či tak a 20-percentná vratka bola len príjemný bonus.
Okrem spomínaných už zrealizovaných siedmich projektov je tu, samozrejme, aj niekoľko ďalších zaregistrovaných projektov. Celkovo je v tom zozname 35 projektov, zatiaľ, ktoré sa teda už buď nakrúcajú, alebo by sa mali začať nakrúcať a potenciálne by mali dostať vratky, keby sa teda zrealizovali, v celkovej výške 5,5 milióna eur. Ak je teda táto suma vyjadrením 20 % z nejakej sumy, tak by to znamenalo, že by tu títo žiadatelia mali v najbližších troch rokoch úhrnom preinvestovať v oblasti filmu približne 30 miliónov eur.
No a to už by sme teda mohli pocítiť aj v makroekonomike, ale my nevieme potvrdiť žiaden pohyb nejakých ekonomických ukazovateľov vo filmových profesiách, ani v nejakých ďalších službách, ktoré sú naviazané na filmovanie, lebo myslím si, že takéto dáta na ministerstve kultúry ani nikto nikdy nesledoval a až teraz v poslednom čase sa aktivizuje inštitút hodnoty za peniaze, tak možno sa niečoho dočkáme.
Ale napriek tomu, že nám chýbajú tieto dáta, tak máme potrebu ešte zvýšiť tento 20-percentný stimul na 33 %. Prečo? Znamená to, že tých 20 % bolo málo? A odkiaľ sa vzalo práve toto číslo? Pán štátny tajomník pri odôvodnení tohto návrhu na výbore kultúry nevedel na to odpovedať a sám pripustil, že jednoducho jediným dôvodom na zavedenie tohoto, tých 33 % je to, že to tak majú aj v okolitých krajinách, ktorým by sme mali práve týmto číslom konkurovať. No ale veď v iných krajinách nájdeme aj 35-percentnú vratku. Tak prečo ich neprebijeme a nedáme rovno 40 %? Prečo len 33? Čím je to podložené?
Takže toľko len na okraj k tej slabej odôvodnenosti tohto návrhu a na to, že má ísť o ekonomický stimul do podnikateľského prostredia, do ekonomického prostredia, tak je to naozaj nedostatočné.
A prepáčte, môžem vás trošku poprosiť, lebo trošku ma to ruší. (Rečníčka sa obrátila na predsedajúceho.) Ďakujem.
Takže dôvod, pre ktorý to nebude fungovať, alebo pre ktorý vlastne tento systém nefunguje, a že teda nebudú také efekty z tejto, z toho, z tejto stimulácie, tak to som vysvetľovala už minule, lebo ono možno v iných krajinách to funguje, ale u nás to nemôže fungovať z jedného jediného dôvodu a ním je nedostatočná kontrola. Tá obrovská benevolencia zákona je zarážajúca a ona umožňuje, že pri vyplácaní týchto tzv. spätných dotácií ide len o čisto administratívny úkon, ktorý funguje na báze "papier znesie všetko". Ja by som sa nebála tento, tento systém nazvať živnou pôdou pre tunelovanie. A prečo si to myslím?
No vezmime si teda nejaké konkrétne čísla. Námatkovo vyberme z tých 35 alebo siedmich projektov teda firmu SPECTRAL, ktorá získala, ako som povedala, podporu už pre dva projekty a aktuálne má rozpracovanú žiadosť aj na tretí. Takže konkrétne v roku 2014 to bolo tých 412-tisíc za projekt Marco Polo, v roku 2018 132-tisíc za seriál Hana a aktuálne majú zaregistrovaný ešte projekt Dracula, kde požadujú dotáciu 800-tisíc. Takže podľa čísiel, podľa toho, čo je uvedené v žiadosti k projektu Hana, sa tu malo vo februári až apríli 2018 na Slovensku nachádzať 100 filmárov pod dobu troch mesiacov. Či tu naozaj boli, neviem, nezaznamenala som o tom žiadne správy a pri projekte, asi teda áno, ale spätne sa to už asi nedá presne zistiť, pri projekte Marco Polo producent deklaroval, že tu bolo 500 až 550 zahraničných a 100 až 150 slovenských filmárov po dobu troch týždňov. Myslím, že to povedal do médií.
Či to tak naozaj bolo, tiež teraz spätne sa bude ťažko dokazovať, ale od ľudí, ktorí pracujú vo filme, som počula pre mňa vierohodnú informáciu, že v skutočnosti bola na výplatnej listine zhruba dvadsiatka Slovákov, prevažne brigádnikov a dokonca som videla aj ich menný zoznam.
Aktuálne má firma SPECTRAL vo fonde zaregistrovaný ešte spomínaný projekt Dracula a suma, ktorú deklarujú, že by mala byť preinvestovaná na Slovensku, je 4 milióny eur, pričom má ísť o desať dní nakrúcania a dvadsať dní postprodukcie. Toto nakrúcanie sa podľa mojich informácií už, už zrealizovalo a opäť od ľudí, ktorí sa ho zúčastnili, však Slovensko je malé, filmári sa poznajú, tak mám informáciu, že sa tu nakrúcalo presne šesť dní, z toho štyri dni v Banskej Štiavnici a dva dni na Oravskom hrade. A dvadsať dní postprodukcie, tak tie by sme si mohli rozobrať na drobné až vtedy, keby sme vedeli, že čo, čo za postprodukčné práce vlastne by boli pre tento film potrebné. Tá postprodukcia môže pre bežného človeka znamenať všeličo, taký cudzí pojem, ale v podstate ide o nahrávanie a zálohovanie dát s nejakým nakrúteným filmovým materiálom z denných prác, ale aj strih, farebné korekcie, efekty, nejaké animácie, hudba, grafika a podobne. A to všetko, možno s výnimkou honorára pre povedzme majstra strihu, čo je, čo je v podstate umelecká profesia a tam môže byť cena stanovená individuálne, tak to všetko sa dá vcelku spoľahlivo vyčísliť v počte nejakých strojohodín, osobohodín, to sú v podstate práce remeselné. Avšak spätne sa ich skutočný rozsah zväčša nedá veľmi kontrolovať a Audiovizuálny fond sa musí naozaj spoliehať len na predložené faktúry a vyúčtovania, pričom tú následnú platbu z nich vyplývajúcej vratky vykoná naozaj čisto len ako takú administratívnu operáciu.
No takže keďže som tieto veci konzultovala, samozrejme,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Šuca, poprosím o kľud v sále. Ďakujem.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
... aj ja s filmármi, mám medzi nimi priateľov aj na Slovensku aj v Čechách a mám predstavu o tom, čo znamená jeden filmovací deň a čo znamená postprodukcia a mám aj predstavu o tom, koľko to zhruba stojí.
Filmovací deň, to znamená, že, ja neviem, päťdesiat, sto ľudí, koľko je potrebných, celý štáb príde, rozložia si kamery, svetlá, kulisy, rekvizity, kostýmy, prídu tam herci, nakrútia, čo je potrebné, dostanú najesť, napiť, možno prespia do ďalšieho dňa niekde na hoteli atď., čiže toto je jeden filmovací deň a podľa mojich informácií, ktoré mám, tak na Slovensku sa takáto operácia nemôže pohybovať v sumách vyšších, než je dvadsať, tridsaťtisíc eur. Ten jeden filmovací deň jednoducho by nemal stáť viac ako tridsaťtisíc, pokiaľ nemáme komparzy, samozrejme, nejaké masové alebo nejaké špeciálne potreby, kulisy. Dobre, nech stojí päťdesiattisíc, ale ako viac by to byť nemalo. A postprodukcia opäť, keď rátame pre nejaký bežný film, celovečerný, ktorý opäť nemá nejaké špeciálne triky, efekty, animácie a podobne, tak to je záležitosť práce pre nejakých dvoch, troch ľudí, tam je režisér, strihač, nejaký operátor, možno spolupracujú s kameramanom, potrebujú nejaké výkonnejšie počítače, samozrejme, ktoré sú schopné robiť tú zálohu tých dát a ich ukladania v rôznych digitálnych formátoch. Ten obraz sa, samozrejme, nakrúca počas filmovacieho dňa na kameru, v ktorej je dátová karta, tá je, samozrejme, obmedzená pamäťovo. To znamená, sa to musí sťahovať niekde, spracovávať ten materiál ako hrubá surovina, ktorú potom v strihacom programe upravuje majster strihu. To je, to je post produkcia. A v podstate celé toto podľa mojich informácií pre taký bežný celovečerný film, opakujem, že v podstate nemusí to byť nič špeciálne, by zase mohlo stáť 50- až 70-tisíc eur a keď to preženiem, tak 100-tisíc. Samozrejme, o nejakých zložitejších vizualizáciách, ktoré by boli potrebné, tak tam už sú potrebné úplne iné cenové relácie, tam už sme pri computerovej grafike, pri špeciálnych efektoch, ale tie by sme na Slovensku ani nedokázali spraviť, pretože tu v podstate nemáme štúdiá, ktoré by to dokázali a všetky takéto práce by sme si aj tak museli dať spraviť niekde v zahraničí.
No takže prečo to tak obšírne hovorím? Hovorím to preto, lebo keď sa teraz napríklad vrátim k tým desiatim filmovacím dňom, ktoré sú v projekte, a k dvadsiatim dňom post produkcie, tak odhadujem, že pri filme Dracula by aj pri veľmi prehnanom odhade mohlo ísť tak maximálne, keďže bolo šesť filmovacích dní, tak nech ich bolo desať, krát, beriem tú veľkorysú variantu, 50-tisíc za deň, nech je to 500-tisíc, plus 100-tisíc post produkcia, nech je to 600-tisíc, nech sme veľmi veľkorysí, tak tie náklady na túto produkciu môžu byť milión. Milión by sa tu dalo pri tom čísle preinvestovať a určite by to teda podľa mňa, alebo neviem, z čoho teda potom vychádzajú tie odhadované 4 milióny, za ktoré táto produkcia žiada vratku 20 % 800-tisíc. Neviem, počkáme si na zmluvu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Šuca, poprosím.

Kaščáková, Renata, poslankyňa NR SR
...uvidíme, čo v tom bude, čo všetko za tie 4 milióny tu vlastne budú vyúčtovávať, ale ak by to tak naozaj bolo, tak potom by to musela byť fakt že veľká produkcia.
Tá krása tohoto systému totiž spočíva v tom, že na to, aby ste vy vedeli, že či 4 milióny je veľa alebo málo a či vratka (povedané s úsmevom) 800-tisíc je veľa alebo málo, tak musíte poznať tie procesy, musíte vedieť, čo presne sa tu realizuje, musíte byť možno priamo na tom mieste, aby ste to videli, aby ste to vedeli skontrolovať, ale toto sa nerobí. Toto sa nerobí priebežne. To právo uplatniť si vratku trvá 3 roky, toľko trvá vlastne registrácia, takže ono po tomto čase sa dá spätne ťažko dokázať, že či ten filmový štáb na tej zelenej lúke pred tromi skutočne preinvestoval 4 milióny, alebo či to v skutočnosti bolo len pol milióna. Audiovizuálny fond to vlastne nemá ako skúmať, on preskúma formálnu stránku tých faktúr, ktoré mu prídu, posúdi, že či tie faktúry videl audítor, samozrejme audítor, ak sú faktúry dobre, vierohodne napísané, tak nemá prečo napísať, že je nespokojný, pokiaľ obsahujú IČO, DIČO, sú správne, ako audit vlastne kontroluje toto, tak potom sa všetko stáva legitímne a zákonné.
Neviem, ja si naozaj myslím, že je to veľmi dômyselne a sofistikovane vymyslený systém. Ktorý iný priemyselný sektor má takéto šťastie pri podpore podnikania? Kto, kde inde dostanete ako podnikateľ naspäť tretinu svojich nákladov?
Ak by sme sa pýtali ľudí od filmu, že či sú za podporu filmového priemyslu, tak myslím si, že nikto nám neodpovie záporne. Samozrejme, že sú všetci za to, aby sme podporovali filmový priemysel, ale samozrejme, že ľudia z brandže, kohokoľvek sa opýtate, tí všetci živnostníci, podnikatelia sa nádejajú, že jednoducho, keď sa viac peňazí naleje do systému, tak bude viac príležitostí aj pre nich, ale nie je to tak, lebo je to proste principiálne zle postavené. Keď, tak možno získajú len nejaké omrvinky, pričuchnú k nejakej práci, ale profitujú z toho hlavne tí samotní žiadatelia a o skutočnú podporu celého odvetvia naozaj nejde.
A ten argument, že takéto vratky majú aj v iných krajinách, ten nestačí. Ak chceme podporovať priemysel a podnikateľov, a to myslím naozaj všetkých tých živnostníkov a ľudí, ktorí by z filmového priemyslu, z tohoto biznisu mohli živiť svoje rodiny, tak treba upraviť celé podnikateľské prostredie úplne inak, naštartovať zdravú konkurenciu a nie rozdávať vratky špeciálne vymyslené pre producentov a v podstate neskontrolovateľné.
Takže bez ohľadu na to, či sú tieto vratky 20, 30, 33 %, nepresvedčia významné množstvo nových zahraničných producentov, aby si za sídlo svojho nakrúcania začali húfne voliť Slovensko a zamestnávali tunajších ľudí, lebo oni si sem síce možno pre tú vratku prídu, veď boli by hlúpi, keby si ju neprišli vybaviť, ale zamestnávať tu budú, zamestnávať budú aj tak ľudí z tých krajín, kde si oveľa radšej spravia svoj basecamp, lebo tam sa nachádzajú aj všetky ostatné podmienky nevyhnutné pre nakrúcanie, moderné štúdiá, technika, ľudia, profesionálne služby, kompletné zázemie, to, čo my sme si tu vlastne úplne zničili po Mečiarovskej privatizácii Koliby a nijako to nenapravil ani, nenapravila ani éra ministra Maďariča. Áno, zriadil Audiovizuálny fond, zalepil ním filmárom oči, niektorí z nich naozaj mohli nakrútiť filmy, aj úspešné, aj sledované, aj také, na ktoré sme hrdí. Ale ak hovoríme o priemysle, tak aj naši producenti si stále musia chodiť množstvo výkonov objednávať radšej do zahraničia, napríklad do Čiech, je tam nepomerne väčšia a kvalitnejšia ponuka služieb a tovarov pre film, než na Slovensku. Stačí sa pozrieť do Maďarska, ako tam frčí filmový biznis, ako si tam podávajú kľučky zahraniční producenti, využívajú tam štúdiá, ktoré tam povyrastali. Už aj Rumuni to majú oveľa lepšie než my.
A toto je maslo na hlave pána Maďariča, ktorý tu so svojimi kamarátmi presadil vratky a dnes má eminentný záujem, ako sme videli aj na (povedané s pobavením) kultúrnom výbore, že sa celkom osobne o to zasadzuje, aby sa to dostalo vo zvýšenej podobe do zákona. Je to jeho maslo na hlave, lebo bol ministrom dosť dlhú dobu na to, aby toto zdecimované prostredie zvrátil a samotnými nejakými dotáciami alebo vratkami to nijako nezvrátime, nezmeníme.
Takže opakujem, pre samotných producentov je to, samozrejme, príjemná výpomoc, každému takémuto návrhu budú tlieskať cez všetky svoje asociácie, v ktorých sú navzájom združení, ale z pohľadu priemyslu je to naozaj otázka, kto je vlastne koncovým adresátom takejto pomoci a či by takto vo veľkom míňané prostriedky, zatiaľ je to tých päť a pol milióna pre tú zhruba dvadsiatku žiadateľov, respektíve tridsiatku zatiaľ zaregistrovaných projektov, ale tá horná hranica je bez limitu, takže uvidíme, koľko to ešte bude, či by tieto prostriedky nemali byť radšej použité adresnejšie, napríklad pre nových mladých tvorcov, pre rozvoj talentov, aby sme mali v konečnom dôsledku z týchto peňazí oveľa väčší osoh aj z dlhodobého hľadiska a vtedy by sme naozaj možno pomohli naštartovať nejaký filmový priemysel na Slovensku.
Takže toľko z mojej strany. Ja som v podstate možno len inými slovami zopakovala všetky svoje výhrady, ktoré opakujem často, možno už ako jediná, lebo neviem, či aj z opozície nie sú hlasy, že je to fajn vlastne, neviem, ale jednoducho nemôžem inak, pretože, pretože si myslím, že náš filmový priemysel si zaslúži oveľa viac. A keďže sme v druhom čítaní, tak, a keďže tento návrh považujem naozaj za zlý a škodlivý, tak by som rada podala procedurálny návrh, pán predsedajúci, procedurálny návrh by som rada podala.
Podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku podávam procedurálny návrh, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto bode programu a teda aby sme o ňom ani nehlasovali.
Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega, pán kolega Martinák, ten poslanecký prieskum bol naozaj vynikajúci. Musím pochváliť aj organizáciu aj prístup obidvoch rezortov. My sme tam neboli ako tribunál, ktorý má o niečom rozhodnúť. My sme tam neboli, aby sme my tam povedali, ako to má byť. My sme si chceli v prvom rade vypočuť názory jednej aj druhej strany, a to sa stalo. Sme stáli nad jednou lokalitou a kde nám rozprávali, čo vidíte, lesníci, vy tu, ako vy vnímate tú lokalitu. Následne rozprával ochranár zo štátnej ochrany prírody, ako on vníma tú lokalitu. Sme analyzovali tie rozdielne pohľady, ktoré sú prirodzené. To je pohľad lesníkov a ochranárov. A vlastne ale medzi tým sme si aj vypočuli tie konkrétne aplikačné problémy, ktoré mala jedna a druhá strana. Čiže o tomto bol poslanecký prieskum a myslím si, že splnil svoj, svoj účel, aby sme sa dostali do objektívneho, objektívneho obrazu.
A práve tie aplikačné problémy, ktoré oni spomínali a ktoré sú, ktoré si, netvárne sa, že tuná nie sú problémy medzi ochranou prírody a lesníkmi, odpovede na riešenia som ich v návrhu zákona nenašla. To, čo ste vy spomínali, tých desať dní pri tom, náhodnej ťažby, tak tam je, že ochrana prírody oznámi začatie konania najneskôr do desať dní. To neznamená, že do desať dní vydá svoje stanovisko, že či k tej náhodnej ťažbe sa môže realizovať alebo nie. A o tom hovorím, že nielen v tomto prípade, ale aj pri ostatných záväzných, záväzných stanoviskách Štátnej ochrany prírody, ktoré sú potrebné pre činnosť v chránených územiach, nie je stanovená lehota. To bol tiež jeden z problémov, ktorý poukazovali lesníci, že sedemsto dní čaká na vyjadrenie. Alebo tak to boli určite vypichnuté konkrétne nejaké problémové časti. Ale principiálne hovorili o tom, že Štátna ochrana prírody, ktorá to potvrdila, nemá kapacity, nemá ľudské kapacity na to, aby tak náročnú úlohu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Takže dovoľte, aby som pokračovala. Vlastne záver tej prerušenej časti hovoril o tom, o lehotách, ktoré je potrebné upraviť, aby bola aj právna vymožiteľnosť a istota pre tých, ktorí budú potrebovať záväzné stanovisko Štátnej ochrany prírody. Orgánom Štátnej ochrany prírody, to znamená okresným úradom sa predlžuje lehota na 60 dní, avšak teda zopakujem, že záväzné stanoviská lehotu nemajú stanovenú.
Ide o veľkú novelu a ďalším problémom, ktorý je, alebo požiadavkou verejnosti je úprava pohybu ľudí po chránených územiach. Myslím si, že je na čase, aby sme dovolili sa ľuďom pohybovať aj mimo vyznačených chodníkov. V súčasnosti to spôsobuje veľmi veľké, veľkú nevôľu zo strany, zo strany ľudí, ktorí sa nemôžu pohybovať voľne po krajine. Vyvolení sa môžu, ale turista, bežný človek nie. Je to zbytočná regulácia, ktorá obmedzuje ľudí a ktorá nemá oporu v predmete ochrany vyhlásených chránených území. Samozrejme, môžu byť individuálne prípady, kedy by to bolo nežiaduce, ale tie treba riešiť v individuálnych predpisoch a nie plošne zákazom pohybu, voľného pohybu v podstate od tretieho stupňa.
Prichádzate s novou kategóriou, definíciou chráneného územia, tzv. kategória prírodný park. Je to nová kategória z výmery od 500 do 10 000 ha s tým, že národné parky by mali byť iba územia s rozlohou nad 10 000 ha. V tomto kontexte nevidím ako správne presun kompetencie z vlády na okresné úrady, čiže to znamená kompetencie vo vyhlasovaní tých chránených území. Možno vám sa to zdá jednoduchšie, že okresných úradov je viacej a nemáme zaťažovať vládu. Avšak chrániť každé obmedzovanie vlastníckych práv, by malo ísť ruka v ruke s kompenzáciami za ujmu na vlastníctve. Túto kompenzáciu, to sú financie, ktoré by mal, ktoré má, na ktoré má nárok súkromný vlastník chráneného územia. A myslím si, že v týchto prípadoch je dôležité, keďže to má dopad na štátny rozpočet, aby zostala táto kompetencia na vláde a aby vzápätí ako k takémuto vyhláseniu chráneného územia, ktoré bude mať dopad na obmedzenie hospodárenia súkromného vlastníctva, aby bola premietnutá aj do štátneho rozpočtu, resp. aby boli robené opatrenia na financovanie zo spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Tu vás chcem, pán minister, upozorniť, aby ste si pozreli, ako sa napĺňa čerpanie kategórie kompenzácií za plnenie obmedzení v NATURA území, kde v rozpočte ministerstva pôdohospodárstva bolo plnenie len 24 % za minulý rok. A v monitorovacom ukazovateli bolo napísané, že neboli požiadavky. Nuž tomuto sa mi veriť nechce. Neboli požiadavky zrejme preto, že nastavenie kompenzácií je veľmi zlé. A toto je jeden z ďalších vecí, ktoré vytýkam tomuto zákonu, že nevenujete sa tejto skutočnosti a právam súkromných vlastníkov na to, aby transparentným a jednoduchým systémom sa domohli alebo mali automaticky priznané kompenzačné náhrady za obmedzenie hospodárenia na svojom majetku z titulu požiadaviek ochrany prírody.
Zavádza sa nové hodnotenie, že v akýchkoľvek projektoch, akýkoľvek plán, program alebo projekt, ktorý môže mať pravdepodobne samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom vplyv na územie európskej sústavy chránených území, teda významný vplyv, tak nie je ho možné podľa zákona o ochrane prírody schváliť alebo povoliť, akýkoľvek plán, akýkoľvek program. Toto sa mi zdá tak veľmi široko koncipované, že k takémuto akémukoľvek plánu, t. z. akejkoľvek chalupe, akémukoľvek zámeru na poľnohospodárskej pôde, ktorý bude mať nejaký dopad, programy, všetko bude musieť mať samostatné hodnotenie ešte naviac oproti hodnoteniu podľa posudzovania vplyvov na životné prostredie.
To znamená, ten nápor na agendu Štátnej ochrany prírody, aby dala vyjadrenie, či bude mať vplyv alebo nebude, a či sa musí posudzovať podľa nových pravidiel, ktoré sa dávajú do ochrany, do zákona o ochrane prírody, tak naozaj tu môže dôjsť na strane žiadateľa k škodám, ktoré si následne on z titulu zdržiavania môže uplatňovať. Ako uznávam, je potrebné, aby sa takéto aktivity posudzovali a bolo k nim záväzné stanovisko. Avšak treba priznať aj tej druhej strane, ktorá má zámer, má požiadavku akúkoľvek, či súkromnú alebo verejnú investíciu, tak aby aj ona mala garancie, že o jej požiadavke bude včas a správne a odborne rozhodnuté. Treba teda zadefinovať lehoty na vyjadrenie, prípadne možnosti odvolať sa. Čiže poukazujem na nedostatky na procesnej stránke.
Ďalej. Ďalej chcem poukázať na ďalšiu aplikačnú prax, ktorá vyvoláva nevôľu a nedostatky, a je to rôzne, forma udeľovania výnimiek. Tie sú v súčasnosti v ochrane prírody veľkým problémom a sťažností.
Pán minister, toto sú také základné, základné veci, na ktoré som chcela poukázať. Je mi ľúto, že nedostalo sa do zákona ani len zmienka o tom, že programy starostlivosti o les by mali byť, mohli byť posudzované v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Tieto programy v rámci národných parkov, áno, to záväzné stanovisko je tuná vsunuté, avšak v zákone o lesoch, ktorý ide, predpokladám, ako na základe politickej dohody po, vzápätí po tomto zákone, tak táto možnosť tam nie je. A myslím si, že nastavenie jasných a zrozumiteľných pravidiel medzi ochranou prírody a lesníctva by bolo to, čo by obnovilo vzájomnú dôveru a vzájomné vzťahy, lebo dnes treba povedať, že nie je to už len odborný konflikt.
Toto sa všetko prenáša až do medziľudských vzťahov na úrovni konkrétnych lesných hospodárov, konkrétnych ľudí pracujúcich v Štátnej ochrane prírody, konkrétnych ľudí, ktorí sa venujú ochrane prírody cez neziskové organizácie. A obnova tejto dôvery môže byť len tým, že budú stanovené jasné pravidlá hry, jasná spoločenská objednávka, čo vlastne naša spoločnosť očakáva od ochrany prírody, čo vlastne naša spoločnosť očakáva od lesného hospodárstva, či je to drevo alebo je to vyvážený lesný ekosystém, čo vlastne očakáva naša spoločnosť od lesov, či je to ďalší päťmiliónový odvod, špeciálny, do štátneho rozpočtu, alebo je to skôr lesu blízke hospodárenie, ale možno za nižších výnosov.
Pokým nezadefinujeme tieto jasné pravidlá, jasné pravidlá hry, dovtedy žiaden zákon nám nepomôže. A práve naopak, pri dobrej vôli tento zákon môže priniesť ešte väčšie napätie a tým pádom aj väčšie škody pre životné prostredie. Takže verím, že do druhého čítania ste si vypočuli aspoň tie základné moje kritické požiadavky, ktoré sú realizovateľné ako pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré očakávam, že predloží váš rezort, tak, že sa ich pokúsite napraviť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predseda, keďže pri hlasovaní č. 28 moje hlasovacie zariadenie bolo nefunkčné, tak prosím do záznamu, že moje hlasovanie je "zdrž".

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, máme tu na stole veľkú novelu zákona o ochrane prírody. Zákona, ktorý bol niekoľko mesiacov predmetom veľkých diskusií ochranárov, lesníkov, rôznych vedcov a odborníkov. Návrh zákona, ktorý bol predložený do medzirezortného pripomienkovacieho konania, dostal množstvo pripomienok, medzi nimi aj hromadnú pripomienku verejnosti, ktorú podpísalo takmer 30-tisíc ľudí.
Zákon, ktorý vzápätí na to prišiel do vlády a teraz ho máme my tu na rokovaní Národnej rady, je napokon úplne iný. Návrh zákona prešiel rozporovým konaním, avšak máme ho tu predložený so zásadnými rozpormi na odbornej úrovni. Zrejme v politickej úrovni ste, pán minister, ustúpili najmä strane SNS a strane SMER, kde sú stále ľudia podporujúci obchod s drevom a je preto škoda, že hromadná pripomienka verejnosti s 30-tisíc podpismi, tak táto hromadná pripomienka nebola dorokovaná, ale návrh ste, zákona, ste predložili do vlády a na rokovanie parlamentu.
Mali ste vysoké ambície pri predkladaní návrhu zákona, avšak od tých ste ustúpili a predkladáte síce veľkú novelu, ktorá prináša mnohé zmeny, niektoré aj dobré a zaujímavé, ale tie podstatné na tej politickej úrovni nie. Možno tá novela v tomto duchu preto nemusela byť až taká veľká, lebo niekedy menej môže byť aj viac.
Pred mesiacmi ste dali sľub o prevode pozemkov v chránených územiach do správy štátnej ochrany prírody. Bolo to veľmi odvážne a vzbudili ste očakávania ochranárskej verejnosti. Avšak v tomto zásadnom postoji ste ich sklamali. Sklamali ste aj, čo sa týka Tatranského národného parku. Do dnešného dňa neexistuje zonácia, ktorá podľa platného § 104 zákona, vláda mala do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona vydať nariadenie, ktoré ustanoví vymedzenie hraníc Tatranského národného parku a jeho ochranné pásma a podrobnosti o územnej ochrane, vrátane ich územnej a časovej platnosti. Zákon o ochrane prírody a krajiny nadobudol účinnosť 1. januára 2003. Prečo ste si neupratali aj túto povinnosť, pán minister, tohto návrhu zákona? A vôbec sa s tým nezapodievate v tejto veľkej novele a nedali ste tam nejaké reálne termíny a hlavne, prečo ste sa vôbec zonáciou Tatranského národného parku nezapodievali?
Do dnešného, 15. 6. boli sprístupnené náučné chodníky v Tatranskom národnom parku, avšak návštevný poriadok nie je schválený a pohyb je tam v podstate bez platného návštevného poriadku. Aj to je vaše maslo na hlave, pán minister. Prichádzate s veľkou novelou ako bojovník za ochranu prírody, avšak kroky ministerstva, resp. rezortnej organizácie štátnej ochrany prírody, na príklade aj v reorganizácii jej organizačných zložiek, ako je de facto zrušenie správy CHKO, chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy a zlúčenie s chránenou krajinnou oblasťou Ponitrie, nesvedčí o rozumnom prístupe k ochrane prírody.
Ste podpredsedom vlády a ministrom životného prostredia a mali ste sa aspoň pokúsiť o zmenu a presun lesného hospodárstva pod rezort životného prostredia. Strana Sloboda a Solidarita má vo svojom programe agendu lesného hospodárstva mať pod rezortom životného prostredia. Je to otázka politickej vyspelosti a jasnej deklarácie o tom, aké hodnoty rezort životného prostredia a rezort a vláda Slovenskej republiky má.
Pán minister, ťažko je dôverovať takejto veľkej novele a veriť vo vymožiteľnosť práva. Sme svedkami tolerovania rôznych výnimiek, neochota ministerstva hovoriť napríklad o Národnom parku Podunajsko. Zabezpečiť účinnú ochranu prírody je vašou prácou a ak k tomu treba zmeniť zákon, treba ho pripraviť jednoznačne, ktorý odstráni tú obrovskú nedôveru a ukončí doslova, doslova vojnu medzi ochranou prírody a lesným hospodárstvom. Pred pár dňami, 5. júna sme boli s výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na poslaneckom výjazde, kde sme si prizvali za organizácie rezortu životného prostredia aj z rezortu pôdohospodárstva a venovali sme sa problematike hospodárenia v lesoch. Nielen na štátnych lesoch, v štátnych lesoch, ale všeobecne v lesnom hospodárstve. Vypočuli sme si názory lesníkov, zástupcov rezortu pôdohospodárstva, ochranárov, zástupcov rezortu životného prostredia, aj zástupcu súkromného obhospodarovateľa, ktorý hospodári v ochrannom pásme, ale aj v samotnom Národnom parku Nízke Tatry.
Poukazovali na konkrétne aplikačné nedostatky nielen v zákone o ochrane prírody, ale aj na také medziľudské a komunikačné. Nedôvera sa nedá získať zákonom. Tá musí vychádzať zo správneho riadenia rezortu, vymožiteľnosti práva a z jasnej objednávky spoločnosti, ako sa spoločnosť stavia k ochrane prírody a krajiny, ako sa stavia k hospodáreniu na lesných pozemkoch, na pôde a aké priority k ochrane životného prostredia má. Toto do dnešného dňa nie je jasne definované.
A vy, pán minister, ako súčasť tretej vlády SMER-u a jeho partnerov ste v tejto kľúčovej veci síce sľubovali nápravu, ale v konečnom dôsledku ste cúvli. Áno, v tejto chvíli je moja pozícia oveľa jednoduchšia, poukazovať na nedostatky a je to aj mojou prácou opozičnej poslankyne a chcem si túto úlohu urobiť čo najlepšie, takže verím, že ma budete počúvať a v septembri prídete s veľkým pozmeňovacím návrhom, ktorý, ak sa bude dať, tak tento zákon ešte sa pokúsite aspoň v niektorých veciach opraviť. O ktorých takých kľúčových aplikačných problémoch hovorím a ktorých riešenie som v predloženom návrhu zákona nenašla? Ktoré sú to?
Zo strany lesníkov išlo opakovane o poukazovanie na ťažkosti s lehotami na získavanie stanovísk od Štátnej ochrany prírody. Týka sa to najmä náhodnej ťažby pri kalamitách a s tým súvisiace riziká premnoženia lykožrúta. Spracovanie kalamity, kde lesníci potrebujú operatívne komunikovať, je kľúčové, aby si mohli vykonávať svoju lesnícku prácu. A to sa týka hospodárenia v štátnych lesoch, ktoré spravujú náš spoločný štátny majetok, ale týka sa to aj súkromných hospodárov, kde hospodárenie v lesoch je ich súkromným majetkom. Štátna ochrana prírody, sa zdá, sa javí ako výrazne poddimenzovaná organizácia a po prijatí tohto zákona si bude určite vyžadovať jej posilnenie. V súčasnosti má organizácia okolo 500 zamestnancov a hospodári približne so sumou okolo šiestich milión eur.
Návrh zákona navrhuje množstvo významných kompetencií pre túto organizáciu, najmä čo sa týka hospodárenia v národných parkoch, ktoré predstavujú 6,5 % rozlohy Slovenskej republiky. A mám obavu, že doterajšie ťažkosti, ktoré boli s vydávaním stanovísk a s nemožnosťou vydať ich načas, budú len narastať. Problém vidím aj v tom, že stanoviská Štátnej ochrany prírody nemajú stanovenú lehotu, dokedy budú povinné svoje záväzné stanovisko vydať. Doteraz stanoviská Štátnej ochrany prírody mali len odporúčací charakter pre orgán štátnej správy. V súčasnosti sa zavádza teda záväznosť týchto stanovísk.
Považujem to za dobrý krok, avšak keď nebude stanovená aj povinnosť dodržiavať lehotu, je to vážne ohrozenie práce tej druhej strany, práce tých lesníkov a práce akýchkoľvek hospodárov, akýchkoľvek ľudí, ktorí budú chcieť v chránených územiach vykonávať nejakú činnosť. Pretože novou kompetenciou, ktorú navrhujete, je vlastne podmienka akejkoľvek činnosti v chránených vtáčích, v chránených, v európskych chránených územiach NATURA 2000 mať vyjadrenie Štátnej ochrany prírody, či môže dôjsť k narušeniu integrity alebo nie. Bez takéhoto vyjadrenia nebude môcť byť prakticky žiadna činnosť v chránených naturovských územiach byť povolená.
Tejto problematike sa chcem ešte venovať ďalej, ale chcem ešte poukázať na tie lehoty. Toto považujem za kľúčové, aby sa do zákona dala povinnosť, že lehotu, bude presne stanovená maximálna lehota na vydanie závereč..., pardon, na vydanie záväzného stanoviska Štátnej ochrany prírody, resp. bude tam odkaz, že sa riadia podľa správneho poriadku. Na to, že tá agenda je veľmi náročná, vy ste zareagovali a v podstate ste zvýhodnili štátnu správu, ktorej ste predĺžili lehotu na rozhodnutia orgánov ochrany prírody na 60 dní. Čiže orgán ochrany prírody v rozhodovaní má lehotu 60 dní, avšak záväzné stanoviská lehotu stanovenú nemajú, hoci sú podmienkou (zaznenie gongu), tak ako som povedala, pre vydanie akéhokoľvek súhlasu na akýkoľvek projekt územia v územiach, v európskych chránených územiach NATURA 2000, ktorá prakticky kopíruje rozlohu našich národných parkov a iných chránených území a môžme hovoriť, že tých 6,5 % výmery Slovenska sa to bude týkať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem obom kolegom za reakcie. Pán poslanec Baláž, ja som povedal, že ak je to výsledok toho, že rovnako uvažujeme o veci, tak sa teším, len teda som aj vysvetlil tie dôvody, pre ktoré istá miera podozrievavosti z našej strany tam existuje a teda nesúvisí to s tým, že by sme si mysleli, že jedine my sme schopní napísať použiteľný pozmeňujúci návrh. Tie dôvody, tie dôvody sú iné a teda rigorózku nabok, naozaj prístup vládnej koalície je veľmi často taký, ako som, ako som povedal. Mali sme tu aj situácie, že opozícia predložila nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý koaliční poslanci odmietli a o dve minúty odhlasovali identický pozmeňujúci návrh, ktorý predložil niekto, niekto z koalície alebo dokonca bol, bol v záujme veci, ten opozičný poslanec, ktorý to predložil, ten svoj pozmeňujúci návrh stiahol, aby bolo vecne schválené to, čo navrhoval a čo vzápätí po ňom predložil, predložil niekto z opozície a teda tam nebola pochybnosť, ale hovorím, že tuto ja nespochybňujem, že ste sa o tom bavili, bavili predtým. Len je také trochu zvláštne, že sa dovolávate účasti opozičných poslancov, aby ste s pomocou opozície prehlasovali koaličných partnerov vo výbore a ja sa teda poteším, keď budete takto slobodne, slobodne hlasovať aj v iných prípadoch, ale teda obvykle si dokážete vy dohodnúť veci, veci v rámci vládnej koalície a vy disponujete, disponujete väčšinou. My za dobré veci, aj keď ich predložíte vy ako vládni, vládne strany, zvykneme hlasovať úplne bežne.
To, čo povedal Peter Osuský, áno, to je presne tá podstata problému, že stanovujeme zákonom povinnosti, ktoré potom reálne nechceme vymáhať a nechceme sankcionovať ich porušovanie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Trošku mi tá situácia pripomína situáciu z tohto parlamentu pred niekoľkými rokmi, keď som podával návrh novely zákona o povinnom hlásení pobytu občanov. Vtedy ministerstvo zastupujúci minister Kaliňák mi of records pošuškal vlastne tam predkladajúcemu, no však my tie pokuty nevymáhame. Je to presne to isté. Tí občania, ktorí na nejakých cestách po svete nehlásili zmeny svojej polohy, vlastne tiež sa dopúšťali porušenia zákona, o ktorom minister vnútra, ktorý to mal na starosti, povedal, ale my to nevymáhame. Na čo je zákon, ktorý sa nevymáha, na čo je zbytočné ustanovenie? Samozrejme, osud toho môjho návrhu, tej novely bol taký ako všetkých ďalších, ako hovorí tu kolega, že tu nejde o to, kto, a aj iní vedia napísať, no celkom jednoducho o pár mesiacov vládna koalícia urobila tú zmenu, o ktorú som ja vtedy žiadal, ale urobila to vo svojich farbách a mne to tiež srdce netrhalo, ja som rád, že tá zmena je a že sme to urobili tak, ako to majú v krajinách naokolo. A toto je to isté. Nejde o to, kto bol prvý, ide o to riešiť vec, ktorá je vo svojej podstate smiešna. Aby som niekoho mal za priestupníka, ale zároveň ho nesankcionoval. Čo to je?