Videokanál klubu

Vážený pán podpredseda, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ocenil tú debatu, ktorú tu vedieme, lebo nie vždy je taká ochota diskutovať, a teda vystupovať opakovane až aj v rozprave a nie až, nie až v záverečnom slove a v záverečnom vyjadrení k rozprave.
Je to dôležitý návrh, ja sa už nejdem vracať k tomu, či je poslanecký, alebo, alebo vládny, ja teda len zopakujem to, čo už povedala moja kolegyňa Jana Kiššová, že my tento návrh podporíme, ale je prvé čítanie aj priestor o tom, aby sme hovorili o tých veciach, ktoré tam vidíme ako, ako problematické alebo ako, ako možný, možný problém.
Je nepochybný fakt, že samospráve v posledných rokov výrazne narástli príjmy z podielových daní. Dá sa to preukázať na číslach. Je to vďaka dobrému, dobrému vývoju ekonomiky a zvyšujúcich sa, zvyšujúcemu sa objemu vybrané, vybraných daní z príjmu fyzických osôb. Na druhej strane toto, ak hovoríme z pozície štátu, tak štát na tom nie je nijako horšie, skôr naopak, aj štátu sa zvyšujú príjmy, aj štát, štátu sa výrazne zvyšujú aj, aj výdavky, boli dokonca, dokonca obdobia, keď ten rast bol neporovnateľne vyšší na strane štátu v porovnaní s tým nárastom, ktoré, ktoré zažívali, zažívali samosprávy, a teraz ideme z pozície štátu urobiť nejaké rozhodnutie, ktoré zníži daňové zaťaženie, výborné, zvýši príjmy, čisté príjmy obyvateľov, čo je tiež nepochybne, nepochybne dobrá vec, ale ten účet nezaplatí štát, zaplatia ho, zaplatia ho samosprávy, tak je logické, že sa samosprávy v takejto situácii ozývajú a sú nespokojné.
Problém, ktorý, ktorý s týmto je, je, že ak rastú, ak sa ekonomike darí, tak výrazne rastú aj príjmy samospráv, lebo sa zvyšuje objem vybranej dane z príjmu fyzických osôb, no ale z času na čas príde k recesii, príde ku kríze a potom veľmi citlivo sa na to reaguje práve cez daň z príjmu fyzických osôb, ktorá tvorí základ príjmu samospráv, či už regionálnych, alebo obecných a mestských, videli sme to po roku 2009, keď dramaticky museli samosprávy škrtať svoje výdavky, lebo im klesli, klesli príjmy práve v dôsledku krízy a v dôsledku toho, že sa sa výrazne znížili, znížil objem vybranej dane z príjmu fyzických osôb. Aj tá situácia v roku, v roku 2009, teda ten problém výkyvov v príjmoch a nestability tých príjmov, ale aj povedzme tento návrh poukazujú na to, že, že zrejme naozaj by bolo dobré pristúpiť k zmene systému podielových daní a vytvoriť nejaký daňový mix, aby, aby ten hlavný zdroj príjmu samospráv nebol naviazaný iba na jeden typ dane, teda a to najmä, a to navyše na ten typ dane, ktorý je veľmi citlivý na výkyvy, výkyvy ekonomiky, takže asi lepším riešením by bolo, by bolo, miesto jednej podielovej dane urobiť nejaký daňový mix. Protiargumentom, proti kritike, kritike, ktorá zaznieva zo strany miest a obcí, je, že však mestá, obce majú svoje daňové príjmy, môžu teoreticky zvýšiť, zvýšiť dane z nehnuteľností, a teda tým spôsobom kompenzovať, kompenzovať príjmy, teda stratu príjmov z podielových daní, tam je, tam je ale problém, problém teda v tom, že štát, parlament bude ten dobrý, ktorý ľuďom dane zníži, a obce následne budú tie zlé, ktoré ktoré budú z druhého vrecka ľuďom ťahať peniaze cez zvýšené dane, teda asi najmä, najmä z nehnuteľností.
A je tam ešte druhý problém a ten sa týka samosprávnych krajov, že samosprávne kraje nemajú žiadne vlastne daňové príjmy, samosprávne kraje nemajú možnosť, tak ako ju majú mestá a obce, prípadne si takto kompenzovať znížené príjmy oproti očakávaným príjmom tým, že by, že by nejakú daň, daň zvýšili, lebo ani daň z motorových vozidiel už nie je príjmom samosprávnych krajov, čo teda pre nich potom je väčší problém, ako, ako pre obce a mestá. A viacerí z vystupujúcich sa tu dotkli toho, že, že bolo by dobré poznať tie dopady, poznať konkrétne čísla, lebo, a to je tiež pravda, štát váľa na samosprávy nové povinnosti a odhŕňanie chodníkov a škôlka od piatich rokov a obedy zadarmo a zvyšovanie, zvyšovanie miest v školách, čo teda musia, musia, musia zaplatiť, musia zaplatiť obce a mestá, musia na to nájsť niekde zdroje, lebo sú to povinnosti, povinnosti zo zákona, a zároveň im ide oproti očakávaniam znížiť príjmy.
Len všetci sa tu pohybujeme na úrovni nejakých dojmov, odhadov alebo nejakých globálnych čísel, no ale, ale tieto čísla sme mali mať už dávno k dispozícii. Konkrétne v decembri 2001, keď sa prijímal zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tak poslanci SMER-u si presadili v parlamente uznesenie, že by vláda mala pripraviť a parlamentu predložiť audit verejnej správy, audit kompetencií a s tým súvisiacich výdavkov, ktoré má jednak štátna správ, a jednak samospráva. Vo vzťahu k štátnej správe sa to potom pretavilo do tzv. reformy ESO, ale vo vzťahu k samospráve tie čísla nemáme a hlavne tie čísla neboli predložené parlamentu, a teda jedno z nesplnených uznesení parlamentu je práve toto. Keby SMER, ktorý po, po roku 2011 vládol 4 roky sám a potom, potom teraz už viac ako tri roky, tri a pol roka je najsilnejšou vládnou stranou, to uznesenie splnil, mali by sme ten audit, tak by sme poznali aj tie čísla, ktoré nám teraz, dnes chýbajú, ktorých sa tu teraz viacerí, viacerí dovolávajú, takže súhlasím s tým, že je potrebná zásadná reforma financovania samospráv, ale to nevyhnutné minimum, ktoré k tomu potrebujeme, je poznať čísla. A nie teraz len čísla z hľadiska dopadov tejto konkrétnej novely zákona, ale z hľadiska celkových, celkových potrieb samospráv, z hľadiska tých kompetencií ktorých výkon zákony ukladajú.
Ďakujem.

No ja by som ešte doplnil predrečníkov v tom, pani poslankyňa Sárközy, že, samozrejme, že na poslanecké návrhy zákonov je priestor na pripomienkovanie zo strany verejnosti menší. Je pravda to, čo povedali kolegovia, že vládni poslanci alebo vládna koalícia má možnosť navrhovať akýkoľvek návrh zákona cez vládu a potom prejde riadnym pripomienkovým konaním alebo ako poslanecké návrhy, na čo, samozrejme, majú, majú aj vládni poslanci právo, ale potom sa tomu, tomu riadnemu pripomienkovému konaniu vyhnú. Opoziční poslanci tú možnosť nemajú, ak poslanecký návrh, či už opozičný, alebo koaličný, ide do druhého čítania, tak je pripomienkové konanie, ale to pripomienkové konanie je iba k stanovisku vlády. Čiže nie je to to plnohodnotné pripomienkové konanie.
A ja by som si dovolil poukázať na ďalší pomerne významný rozdiel medzi návrhmi, či už návrhmi zákonov, alebo pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predkladajú vládni poslanci a poslanci opozície a to je ten, že tie vládne návrhy alebo návrhy vládnych poslancov zvyknú byť schválené, opozičné návrhy nie. Čiže keď opozičný poslanec alebo opozičná poslankyňa niečo navrhne a iní opoziční poslanci a opozičné poslankyne za to zahlasujú, obvykle je to iba vyjadrenie názoru na danú vec. Iba veľmi výnimočne sa stane, že vládna koalícia je ochotná podporiť nejaký opozičný návrh, a to určite nie opozičný návrh, ktorý má nejaký významnejší dopad na štátny rozpočet, kdežto návrhy, ktoré predkladajú poslanci vládnej koalície, prechádzajú týmto parlamentom, možno opäť až na nejaké výnimky, ako nôž maslom.

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, ja neviem, či mi niečo ušlo, ale ja mám za to, že opoziční poslanci majú jedinú možnosť, ako predkladať návrhy do tejto snemovne, a to sú poslanecké návrhy. Veľmi ťažko opozičná poslankyňa predloží sem vládny návrh zákona. Ak máte na to postup, ako také niečo ide, prosím vás, dajte mi vedieť, lebo ja o takom postupe neviem.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som sa za klub SaS vyjadrila k tomuto návrhu na zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktorý de facto nie je ničím iným ako tým, že ľudia budú pri nezmenených základných mzdách, platoch, odmenách, akokoľvek to nazvem, zarábať v čistom viac.
Na úvod chcem povedať, že klub SaS tento návrh podporí, tak ako už bolo aj v úvodnom slove citované niektoré citáty mojich kolegov, či už Richarda Sulíka, alebo Eugena Jurzycu, pretože sme presvedčení, že keď sa ekonomike darí, má sa dariť aj ľuďom. Robert Fico síce hovorí, že keď sa darí ekonomike a keď sa darí štátu, má sa dariť až ľuďom, my tvrdíme, že keď sa darí ekonomike, v prvom rade sa má dariť ľuďom a až potom štátu, ale v princípe sa zhodneme na tom, že tento návrh podporíme, pretože takýto dopad to mať bude.
Som presvedčená, že cieľom nás všetkých má byť tvorba takých opatrení, ktoré budú mať za následok to, že ľudia zarobia v čistom viac bez toho, aby sa zamestnávateľovi zvýšili náklady, a ten by musel následkom toho zvyšovať, samozrejme, aj ceny. Ak pri nezmenených cenách budú mať vyššiu mzdu pracujúci ľudia, tak sa zvýši aj životná úroveň všetkých týchto ľudí, ktorí pracujú, a nielen ich, pretože to bude mať ďalšie dopady, pretože ak sa zvýši životná úroveň týchto pracujúcich, títo ľudia budú viac kupovať, tým pádom sa zvýšiť dopyt po rôznych tovaroch a službách a tým pádom toto sú tie impulzy, ktoré ekonomika potrebuje, a ktoré keď dostane, tak ich aj následne zhodnotí. V zásade sa dá povedať, že ak chce štát spôsobiť pri nezmenených nákladoch zamestnávateľov zvýšenie čistých príjmov, dá sa to spraviť dvoma spôsobmi, či už znížením sadzby dane z príjmov v určitom objeme, alebo týmto spôsobom, to znamená zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane. Samozrejme, tieto dva rôzne spôsoby majú potom aj rôzne parametre a rôzne dopady. V princípe asi by som ja zvolila ten druhý spôsob, ale nebránime sa ani tomuto, a ako som už povedala, tento návrh podporíme.
Mám ale jednu veľmi zásadnú výhradu k tomu a to je to, že naozaj tak zásadná zmena, a to, že zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane významná zmena je, na tom sa, verím, zhodneme, som presvedčená, že tak významná zmena nemá prísť do parlamentu poslaneckým návrhom, to znamená bez toho, aby sa diskutovalo so všetkými relevantnými, bez toho, aby sa dostatočne dlho diskutovalo o všetkých dopadoch, a bez toho, aby sa diskutovalo hlavne s tými, ktorých sa to dotýka. Výsledkom toho potom je, že si cez médiá a tuto cez túto rozpravu posielame jednotlivé citáty a stanoviská a reakcie na rôzne sťažnosti a toto jednoducho nie je dobré. Toto sa malo udiať tak, že takýto návrh zákona mal prísť do tejto snemovne cez vládny návrh zákona, aby ešte skôr, ako to diskutujeme my tu, mali tieto veci vydiskutované či už so ZMOS-om, alebo s rôznymi inými subjektami, ktoré skutočne majú čo do toho povedať, pretože v opačnom prípade sa neuveriteľne množia rôzne formy, sťažnosti, informácií, ktoré, samozrejme, mestá a obce, ako aj samosprávne kraje kritizujú, odmietajú toto zvýšenie odpočítateľnej položky, pretože im podľa ich vlastných slov dramaticky poklesnú príjmy. Ako už bolo povedané alebo je to teda aj, myslím, v dôvodovej správe, že z očakávaných 7,5% klesnú na 2,7%.
A ja teraz naozaj nechcem sa stavať do role, aby som toto obhajovala, pretože som presvedčená, že táto diskusia mala prebiehať niekde úplne inde, a súhlasím aj s argumentami, že kým príjmy samospráv a miest a obcí rástli, a to, že rástli, to je nespochybniteľný fakt, jednoducho či už to bolo zvyšovanie minimálnej mzdy, alebo rôzne nové príplatky za prácu, alebo tým, že sa významne znížila nezamestnanosť, to znamená ďaleko viacej ľudí prispieva cez dane z príjmov. Jednoducho nespochybniteľný fakt je, že samosprávam rástli významne príjmy, teraz sa im v nejakej miere znižujú, tak, samozrejme, kričia a ja naozaj neviem z tohto miesta odhadnúť, či je to vykompenzované, alebo to nie je vykompenzované, pretože zároveň okrem tohto samosprávam aj pribúdajú rôzne kompetencie, s tým súvisiace aj rôzne povinnosti, s tým súvisiace aj rôzne náklady, a ja si myslím, že táto debata jednoducho mala riadne odznieť a toto mali mať vydiskutované.
Ja by som si naozaj nedovolila tvrdiť, že keď sa príjmy pracujúcich zvýšili o 17% a príjmy samospráv o 27%, že je to nespravodlivé. Ja si myslím, že takéto tvrdenie je veľmi odvážne, pretože vôbec nezohľadňuje iné faktory, a to sú práve tie rôzne povinnosti, nové povinnosti, či na ne majú, či na ne nemajú a tak ďalej. Takže dovolím si tvrdiť, naozaj toto, dámy a páni, neprešlo riadnym legislatívnym procesom, malo to ísť inak a vôbec sa mi nepáči, že to takto nešlo.
Dovoľujem si poukázať aj na skutočnosť, že nedávno v správe o krajiny Európska komisia vytýkala Slovensku nepredvídateľnosť regulačného prostredia. Nepredvídateľnosť regulačného prostredia je práve to, o čom hovorím, to znamená, že sem v nejakom skrátenom legislatívnom procese, teraz nemyslím terminus technicus z pohľadu, že by boli skrátené lehoty na poslanecký návrh, ale z toho pohľadu, že to neprešlo cez vládny návrh zákona, a teda s rôznymi etapami pripomienkových konaní, je to skrátený proces, tak naozaj som sklamaná, že sme sa ani z takýchto konštatovaní vôbec nepoučili.
Na záver mi dovoľte povedať, že o SaS je známe, že podporí akýkoľvek návrh zákona, ktorý bez ohľadu na to, z akej dielne je, tak je podporený. Tento návrh zákona považujeme za dobrý voči ľuďom, ľudia budú zarábať v čistom viac, my ho podporíme, ale opakujem, pachuť z procesu ostáva.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právne stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 9. septembra 2019. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za tento príspevok, lebo hovorí mi naozaj z duše. Ja by som rada zdôraznila niektoré veci, aby koncentrovane odzneli.
V prvom rade ale chcem povedať, že vonkoncom nemám nič proti športu. Ja som celý život športovala, či už organizovaná v nejakých kluboch, alebo aj mimo toho, čiže nie je to, že by som nechápala význam športu, ale vyrušujeme ma na tom niekoľko vecí.
V prvom rade to, že systematicky prichádzate s návrhmi, ktoré vymieňajú odmenu za prácu peniazmi za akési naturálie. A toto naozaj sa desím toho, žiť v krajine, ktorá bude ľudí odmeňovať čím ďalej, tým viac v rôznych poukážkach, a nie peniazmi.
Ale okrem toho mám zopár otázok. A síce prečo fakt len šport? Či necítite trošku, že sú diskriminované deti, keď chcete nejakým spôsobom podporiť mimoškolské aktivity, prečo len šport? Prečo? Je kopa detí, ktoré chodia na nejaké keramické krúžky alebo na nejaké iné, títo budú diskriminovaní. Prečo, keď už teda šport, prečo len pre deti takých rodičov, ktorí pracujú viac ako dva roky v tejto firme? Preto, že tu nenáležitým spôsobom zasahujete do benefitového systému firmy. Každý zamestnávateľ predsa veľmi dobre vie, ktorých zamestnancov chce odmeniť a ktorých nie, a vstupovať do toho nejakými podmienkami, že tohto môže a tohto nie, to jednoducho nie je správne.
Ak už teda šport, prečo len konkrétne registrované športové kluby? A prečo len pre také deti, ktoré sú v týchto kluboch registrované? Všetky tieto otázky vo mne vyvolávajú veľkú, veľkú pachuť, že ide naozaj o nejaký čudný lobizmus v prospech konkrétnych športových klubov. Neviem sa tohto pocitu zbaviť.
Ďakujem.

Áno, ja na túto poznámku zareagujem tak, že no áno, financovanie verejnoprávnych médií majú aj inde z koncesií, samozrejme, ale myslím si, že je to vždy na tej-ktorej vláde , ako sa rozhodne, že budú jej verejnoprávne médiá financované, nie je vôbec žiaden dôvod, aby sme nerozvinuli diskusiu, že by mala byť financovaná zo štátneho rozpočtu. Hovoríte, že 78 mil., ktoré dnes vyberie RTVS z koncesií, sa nedá jedným šmahom nahradiť. No je to stále tých 78 mil., ktoré sú z tých istých vrecák občanov, hej, čiže vlastne je jedno, či z toho istého vrecka občana to ide cez koncesie, alebo by to išlo cez štátny rozpočet, sú to stále tie isté peniaze tých istých ľudí. A čo sa týka toho, toho rozpočtu, o ktorom pán Rezník teda vyhlásil, že mu, že mu postačuje, no nie je to 128 mil., ten rozpočet RTVS sa šplhá k 150 mil., treba pripomenúť aj v tejto súvislosti, že táto suma je viac ako polovica všetkých výdavkov na kultúru, ktoré štátny rozpočet vynakladá, celkový rozpočet na kultúru je ledva 300-tisíc a 150..., teda, pardon, miliónov. A 150 mil. dávame len na jednu jedinú inštitúciu, ktorá má 1 500 interných, 3 000 externých zamestnancov, je to obrovská automobilka porovnaním, takže ja naozaj neviem, že či je potrebné ako teraz tými 2 eurami sa zaliečať nejakej skupine ľudí, keď tá úspora by mohla byť omnoho, omnoho väčšia, keby sme sa bavili o systémových, nejakých koncepčných zmenách, naozaj nejakej reforme, pretože RTVS dnes nezodpovedá digitálnej dobe 21. storočia, stále žije v nejakom svete, ktorý tu pretrval z čias ešte socializmu, takže je to konzerva, s ktorou určite raz bude treba niečo urobiť, a nielen takýmto kozmetickým opatrením.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcela povedať iba veľmi krátko a objasniť možno aj za celý klub SaS, prečo za tento návrh nezahlasujeme napriek tomu, že vo svojej agende aj my máme dlhodobo zrušenie koncesií. A vysvetlím prečo.
Ten dôvod je hlavne ten, že je to presne tá pasca, ktorá sa na prvý pohľad, povrchný pohľad zdá byť užitočná pre ľudí, ale v konečnom dôsledku ako rozpočtu, tak aj ľuďom, ktorí sa naň skladajú, škodia. Za zrušenie koncesií sme, sme dlhodobo, sme zaň preto, lebo je našim bytostným presvedčením, že ich výber je z princípu nespravodlivý a neetický voči občanom, nakoľko ich zaväzuje prispievať na služby rozhlasu a televízie bez ohľadu na to, či ich využívajú, alebo nie, je to skrátka osobitné zdanenie, koncesie sú skrátka poplatok navyše nad rámec daní, ktoré už ľudia štátu platia, a je to navyše aj diskriminačný stav voči, voči zamestnávateľom, ktorí sú povinní platiť podľa počtu zamestnancov takisto bez ohľadu na to, či pri svojej podnikateľskej činnosti služby verejnoprávnych médií využívajú, alebo nie. Z tohto pohľadu sme teda za zrušenie koncesií, ale všetkým. Sme toho názoru, že ak chce štát poskytovať občanom služby RTVS ako verejnoprávneho média, tak musí vyčleniť na jeho financovanie prostriedky z daní, ktoré ľudia už štátu odvádzajú, a nie zaťažovať verejnosť ďalšími osobitnými poplatkami. To je naša jediná motivácia k tomu, prečo sme za zrušenie koncesií ako celku, pričom ale ich rušenie musí byť sprevádzané verejnou diskusiou a následným riešením, koncepčným riešením, ktoré spomínal už aj kolega Heger, ako bude RTVS financovaná ďalej.
A preto sme do parlamentu nedávno predložili náš návrh, ktorý sa takisto týkal zrušenia úhrady za služby verejnosti, avšak súbežne s týmto našim návrhom sme navrhovali aj to povestné B, čiže cez zmenu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska zaviesť financovanie tejto služby prostredníctvom nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu. Čiže navrhli sme, ako by sa koncesie mali nielen zrušiť, ale ako by sa ich výpadok vo financovaní RTVS mal nahradiť, a to dokonca aj s prechodnými ustanoveniami, tak, aby RTVS o žiadne financie, ktoré by jej ešte dobiehali z prípadných neskoršie uhradených koncesií, resp. z koncesií, ktoré ešte vymáha, aby o ne neprišla.
To, tento zákon z dielne SNS neobsahuje, navrhuje iba škrtnúť istú časť poplatkov, a to veľmi konkrétnej skupine, jednej skupine, ktorým sa aj podľa nášho názoru takýmto spôsobom pred voľbami zalieča. Ja by som touto cestou ale chcela ľuďom odkázať, aby, aby nenaleteli na tento populistický ťah, pretože nič nie je zadarmo a v konečnom dôsledku tie 2 eurá mesačne, ktoré im SNS akože ušetrí na mesačných nákladoch, sú ťažko vykúpené inými nezmyslami z tej istej dielne, ktoré ľudí ukracujú na dôchodkoch a na ostatných benefitoch oveľa, oveľa viac. A nebyť deštruktívnej politiky tejto vlády, tak mali by iste vyššie dôchodky, vyššie sociálne dávky, na ktoré práve zlým vládnutím a rozkrádačkami tejto vlády už, už nezostáva. Takže je zaujímavé sledovať SNS, ako za náš návrh nezahlasovala napriek tomu, že, ako som povedala, bol komplexný, riešil aj súvislosti, asi iba preto, lebo bol, bol z opozičnej dielne, a teraz tu vyťahuje túto tému opäť, avšak myslím si, že čisto ako politický nástroj, keď sa pred koncom volebného obdobia potrebuje ešte z posledných síl zalíškať voličom, prípadne robiť ramená vo veľmi krehkej vládnej koalícii, s ktorou zrušenie koncesií nikdy nedosiahnu, pretože SMER, naopak, predstavuje tú silu, ktorá je dlhodobo za zachovanie, ba, ba priam zvýšenie koncesií.
Takže zhrniem to, táto vláda z jedného vrecka vyťahuje občanom peniaze a potom takýmito veľkodušnými gestami - 2 eurá mesačne - rozdáva almužny. Je to ponižujúce, dúfam, že ľudia na to nenaletia, a prikláňam sa k pochybnostiam, ktoré zazneli v otázkach kolegu Hegera, prečo práve teraz a prečo takýmto poslaneckým návrhom. Odpoveď mu dal vlastne na to čiastočne už kolega Baláž, ktorý, ktorý vlastne s kolegom Bernaťákom povedali, že, že vlastne ide o predvolebné gesto, ale... (Reakcia z pléna.) No pán Baláž to povedal, áno, že však pred voľbami sme v zásade, takže je to normálne. Ale myslím si, že, že to je naozaj návrh, ktorý znamená prínos iba opticky, ale ako nám ukazuje realita, v konečnom dôsledku to, to vždy niekto zaplatí a všetky takéto balíčky sú, sú veľmi drahé, a ak 8 mil. na jednej strane ušetríme dôchodcom, tak som presvedčená, že zajtra príde RTVS klepať na dvere a tvrdiť, že im 8 mil. v rozpočte chýba a potrebujú ho dorovnať z nejakej inej rozpočtovej kapitoly, takže takto to funguje.
A to sú hlavné dôvody, prečo SaS napriek tomu, že je dlhodobo za zrušenie koncesií, tento návrh nemôže podporiť.
Ďakujem za pozornosť.

Budem veľmi stručný, hoci to, o čom chcem hovoriť, je práve opačné. To, že teraz tu rokujeme o novele ústavného zákona, je dôsledok toho, že sa príliš rýchlo rokuje o návrhoch zákonov, konkrétne je to dôsledok toho, že sa v druhom čítaní schválili dva pozmeňujúce návrhy, ktoré boli odlišné a k tomu istému ustanoveniu, a v dôsledku toho v treťom čítaní, keďže to bolo schválené hneď, tak sa to stalo súčasťou zákona a musíme to teraz opravovať novelou ústavného zákona.
Ak by sa postupovalo podľa rokovacieho poriadku, neskracovali sa lehoty, tak by tretie čítanie bolo až na druhý deň, legislatívny odbor by ešte v ten istý deň upozornil, že je tam chyba, a v treťom čítaní by sa to opravilo, nemuseli by sme tu teraz o tom rokovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. V prvom rade potrebujem predniesť aj pozmeňujúci návrh, ale najprv prečítam teda odôvodnenie.
Ústavný zákon č. 357/2004 chráni verejný záujem pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Verejný záujem na účely tohto ústavného zákona je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Verejný funkcionár je povinný presadzovať, zastupovať a obhajovať verejný záujem a za tým účelom mu ústavný zákon ukladá povinnosti, obmedzenia a zakladá jeho zodpovednosť za ich porušenie. Navrhuje sa preto stanovenie pravidla, aby sa ústavný zákon vzťahoval na tých členov orgánov obchodných spoločností, ktorých do funkcie navrhuje alebo ustanovuje štát alebo právnická osoba, v ktorej má majoritnú majetkovú účasť štát. Ich úlohou a zodpovednosťou je presadzovanie verejného záujmu v týchto obchodných spoločnostiach.
Návrh vychádza z pozmeňujúceho návrhu č. 2 spoločnej správy výborov, ktorý terminologicky spresňuje, aby pokrýval aj situácie, keď zástupcovia štátu alebo právnických osôb s majoritnou majetkovou účasťou štátu nie sú v príslušných orgánoch týmito subjektami priamo ustanovení, ale sú nimi navrhnutí.
Teraz by som rád predniesol aj samotný pozmeňujúci návrh.
V čl. I sa vkladá nový 1. bod, ktorý znie:
1. V čl. II ods. 1 písm. zc) znie:
"zc) štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu a členov dozorných rád právnických osôb, ktorých do funkcie navrhuje alebo ustanovuje štát alebo právnická osoba, v ktorej má majoritnú majetkovú účasť štát,".
Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Nakoľko pozmeňujúci návrh súvisí s bodom 2 spoločnej správy, vynímame bod 2 spoločnej správy na samostatné hlasovanie.
Ďakujem.