Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená snemovňa, zaznelo tu toho dosť, dosť toho nebolo podložené nieže štúdiom, to bolo silné slovo, ani čítaním novely a dôvodovej správy. Veľká väčšina toho bola skôr v tom duchu "My sme tu doma", je taká pekná pieseň skupiny Karpina o chlapcoch z malého mesta. Ale to "my sme tu doma" nie je celkom to, čo je signálom ľudské slobody, slobody hovoriť a používať jazyk a všetkého toho, o čom hovorí naša snaha o opravu tohto zákona.
My ten zákon nerušíme, my vonkoncom nezbavujeme úradný jazyk jeho pozície v styku, v ktorom mu náleží, nijako sa nedotýkame, je, tento zákon nie je zákonom o jazyku národnostných menšín, takže vytýkať nám, že tam niečo ešte by malo byť a niečo je tak, je, samozrejme, voľným poľom pre kohokoľvek, kto sa chce ujať čohokoľvek v platnej legislatíve.
Ale tie neustále odkazy na to, ako rušíme integrujúci prvok, sú proste nezmysel. Keby ten zákon neexistoval, tak sa, ako som povedal pred chvíľou, rozhodne nebudú snažiť naši maďarskí spoluobčania, študenti medicíny, nepoužívať slovenský jazyk, pretože - a tu sme u toho, čo tiež mnohí z vás nemáte radi - slobodná ruka trhu ich celkom rozumne dovedie k tomu, že ten integrujúci jazyk na Slovensku je slovenčina bez prázdnych deklarácií.
Príklad prednosti, drobnosť. Pred rokmi vystupovala na Hviezdoslavovom námestí kedysi legendárna a vlastne dodnes legendárna, lebo legendy neprestávajú byť legendy, maďarská skupina Locomotiv GT. Bol to jeden a pol hodiny trvajúci koncert pred Bratislavčanmi, medzi nimi iste i občanmi maďarskej národnosti, kde sa moderovalo, spievalo, medzitým na mikrofón hovorilo v maďarskom jazyku.
Čestne sa priznám, že, povedané slovami Jána Chalupku (pozn. red.: správne "Jonáša Záborského") Dva dni v Chujave, "zákonnú reč uhorskú neovládam", ale vonkoncom by ma nenapadlo, že tam pri tej šarmantnej sedemdesiatnici mal stáť prekladateľ, ktorej, ktorý bude jej komunikáciu s publikom na Hviezdoslavovom námestí prednostne, nedajbože, ešte sa aj vopred spýtať, čo chce povedať, a povie to prednostne po slovensky, prekladať mne. Jednoducho išiel som na koncert Locomotiv GT a vonkoncom mi toto opatrenie, ktoré by bolo realizáciou toho článku 1, prednosť nechýbala.
Ak teda, ako som povedal včera, bude Tom Jones alebo Lian Galager zabávať publikum i medzitým vstupmi v angličtine, nemyslím si, že vedľa neho má stáť povinná prekladateľka so scenárom, ktorý bude čítať. Jednoducho v tom je tá sloboda a v tom je tá nevymožiteľnosť, lebo márne máme toto v článku 1, nikdy Toma Jonesa nedonútite, aby tam mal vedľa seba tú prekladateľku. Môžme sa rozliať na kolomaž, ale nebude to.
To znamená, nemá zmysel mať tam pravidlo o kodifikovanom jazyku, ktorý nesmie nikto rekodifikovať, teda ani ministerstvo kultúry. Boh vás chráň! Načo, načo, kto? Jak my, pán kolega Paška, ktorého som vo výpočte ministrov školstva za SNS vynechal, ale mohli by sme robiť, dokonca aj vy ako minister, aj ja ako poslanec, čo chcem, nič na kodifikácii nezmením. Nemá zmysel mi ju zakázať, lebo na ňu z podstaty veci nemám nárok, ale mám ju zakázanú v zákone alebo ktosi ju má zakázanú v zákone. No uznajte, nie je to nezmysel? Nie je to blbosť? Ja a rád uvítam akékoľvek racionálne zdôvodnenie toho bodu 2. Teda čo mi poviete na obhajobu tejto sentencie, ktorá tam je napísaná.
A takto môžme bod za bodom kráčať tým terénom, ale nebudem to robiť, lebo sme to urobili dostatočne. A ešte raz, nedozvedel som sa o ničom, čo by vyvrátilo tieto prosté fakty.
A tu nejde o to, žeby sme sa znovu odvolávali na zdravý rozum, ono to vyžaduje aj dobrú vôľu nepodsúvať navrhovateľom zákona všetko zlé, že chceme dezintegrovať, že chceme, aby sa vytvorili jazykové getá, aby Mantáci hen v Schustrovom rodisku hovorili nemecky a boli stratení na Slovensku a aby Rusíni zavrhli možnosť integrovať sa a držali sa len svojho a obohnali sa múrom. Nič takého. Nič takého z tejto našej iniciatívy nevyplýva.
A ak teda niekto povedal kus pravdy v tomto dnešnom odpoludní, dopoludnia sme s Ondrejom Dostálom neboli na príkaz Sulíka mimo sálu, ako tu zaznelo vo vystúpení kolegu Blanára, ktorý si pletie SaS so SMER-om, lebo tam velí jeden človek vždy a všade a furt, ešte aj predsedovi vlády, u nás to tak nie je. My sme sedeli na zastupiteľstve Starého Mesta, a preto sme tu neboli.
Ale ak tu poobede zaznelo niečo pravdivé, tak to paradoxne vo vystúpení pána poslanca Mizíka, ktorý povedal, že tento návrh je produkt liberalizmu. Lebo my si myslíme, že zodpovedný a hrdý občan, zodpovedná a hrdá spoločnosť sa nemôže báť toho, že niekto bude tak sprostý, že sa zbaví integrujúceho jazyka, že sa talianska menšina v Spojených štátoch zbaví angličtiny napriek svojej láske k jazyku Carusa, Marie Callasovej. Inými slovami, nemyslím si, že čokoľvek z toho, čo nám bolo podsúvané, a prijatím tejto novely hrozí. Nerobím si ilúzie o tom, že by prijatá bola, ale trvám na tom, že je to produktom liberalizmu a zdravého rozumu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Ja sa pýtam, pán poslanec Paška, v čom uzatvára tento návrh novely zákona komunity? V čom sa prieči integrácii?
Ja som tuná s podpredsedom Bugárom celkom dobre cez tú slovenčinu integrovaný, a keby sme Božím riadením túto novelu prijali, budeme aj potom dobre integrovaní.
A chcem vám na taký drobný dôkaz toho, že integrácia je možná i bez deklaratórnych vyhlásení o prednosti a zadnosti, napríklad v tom, že Tomio Okamura je plne integrovaný v Českej republike napriek tomu, že tam takýto zákon nemajú, ba dokonca ani prednosť nemajú. Ale Tomio Okamura pochopil, že ak chce byť predstaviteľom politiky v Českej republiky, tak sa zintegruje i bez zákona.
A ručím za to, že všetci moji bývalí študenti maďarskej národnosti, ktorí vyštudovali lekársku fakultu a pôsobia od Bratislavy po Čiernu nad Tisou, všelikde, pochopili, že ak majú byť integrovaní, tak budú hovoriť po slovensky. Ale, naopak, moji kolegovia, ktorí odchádzali, Slováci rodom, pracovať do Šamorína, do Dunajskej Stredy na ambulancie alebo na kožné oddelenia, pochopili, že ak chcú byť integrovaní so svojimi pacientmi, naučia sa maďarsky.
Integrácia je vec rozumovej úvahy rozumného človeka a rozhodne nie prednosti a zadnosti v článku 1.

Pán poslanec Paška, no, neobratný a priehľadný pokus vyrobiť v národnostne stabilnom prostredí nejakú nestabilitu a vyvolať krízu, ktorá povedie k predčasným voľbám. Ja naozaj neviem, kto je pôvodcom tejto konšpirácie, ale k predčasným voľbám sa môžeme dopracovať iba tak, keď sa vy vo vládnej koalícii pohádate a dohodnete sa, že už nechcete ďalej vládnuť. Mne by to nevadilo a priznám sa, že by ma nezarmútilo, keby dôsledkom rokovania o tom návrhu zákona bolo, že sa rozpadne vládna koalícia a táto vláda bude vládnuť o niekoľko mesiacov skôr, lebo budú predčasné voľby. Bolo by to super, ale nie, nie sme až takíto geniálni stratégovia, nepredkladali sme ten návrh preto, aby sa rozpadla vládna koalícia, ale preto, že sme presvedčení, že ten návrh má dobrý obsah, že ten návrh zlepšuje stav zákonov na Slovensku a konkrétne znenie zákona o štátnom jazyku.
Povedali ste, že zákon o štátnom jazyku v súčasnej podobe nezasahuje do slobodného šírenia informácií. Ale nie je to tak. Súčasťou slobody šírenia informácií je predsa aj to, že sa sám slobodne rozhodnem, v akej forme chcem tie informácie šíriť vrátane toho, v akom jazyku chcem tie informácie šíriť.
Aký je dôvod, aby napríklad kultúrne podujatia, sme mali v zákone ustanovenie, že sa konajú v štátnom jazyku a potom je tam jedna výnimka, druhá výnimka, tretia výnimka, aby sa náhodou nestalo, že nejaké normálne kultúrne podujatie nebude môcť byť v inom jazyku, a keď sa príde na ďalší prípad, ktorý nie je pokrytý tými výnimkami, tak sa do zákona doplní miesto toho, aby sa celé toto ustanovenie vypustilo a nech si robí každý kultúrne podujatia v jazyku, v akom chce.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. No, pán poslanec Mizík, obvinili ste nás zo všeckých smrteľných hriechov, ktoré sa dalo. Dokázali ste dokonca do tejto témy vmontovať aj AIDS, čo je skutočne slušný výkon. Neviem teda, nakoľko sú obete AIDS v Afrike, kde sa tá choroba prvá objavila a rozišla do celého sveta, produktom liberalizmu a nakoľko sú liberáli v Juhoafrickej republike, v Zaire alebo inde. Ale, prosím, keď to vidíte ako liberalizačnú chorobu, "i tak še da".
Ale máte pravdu, že náš zákon je skutočne produktom liberalizmu. Teda produktom slobody ducha a slobody človeka používať v rámci platných rozumných zákonných noriem svoj jazyk podľa vlastného výberu.
Keď ste už sa zabŕdli v rámci cesty po svete okrem AIDS aj do štátu Izrael, na rozdiel odo mňa nie ste zrejme filatelista, ale ja vás ubezpečujem, že na známkach Izraela, ktoré vyšli včera a ktoré vyjdú zajtra, o rok a o päť rokov, sú nápisy v arabčine. Možno vás to prekvapuje, ale je to tak. Zatiaľ ešte nevyšli slovenské známky s nadpisom Felvidék a ani nevyjdú, ubezpečujem vás. Takže keď si vyberáte takéto príklady, tak by ste sa mali zamyslieť nad palestínskymi poslancami v Knessete a nad podobnými inými vecami, ktoré trošku protirečia tej strašnej veci, ako ste to vymaľovali.
Lebo tak, ako je tu pán podpredseda Bugár a je to dobré, lebo je to vôľa občanov a voličov, tak sú v Knessete palestínski poslanci. Ale, prosím, keďže vaše videnie sveta je také, je, tak pravda je, že fakty ho v zásade neovplyvňujú.

Pán poslanec Mizík, no, najprv som myslel, že sa obmedzíte iba na invektívy voči predkladateľom a nebudem na to reagovať, ale potom ste začali hovoriť niečo aj k obsahu toho nášho návrhu a potom ste sa zase vrátili k tým invektívam a musím povedať, že vás svojím spôsobom obdivujem, že ešte aj do debaty o zákone o štátnom jazyku dokážete vmontovať islam.
Ohradili ste sa voči tomu, že z našej strany zaznelo voči niektorým kritikom, že treba čítať s porozumením, a potom ste predviedli ukážkový príklad toho, ako sa číta bez porozumenia, keď ste už ixtýkrát, nie ste v tom prvý, povedali, že pedagogická dokumentácia predsa musí byť aj v slovenskom jazyku. Ale však, áno, veď to nie je spor. My nenavrhujeme, aby nebola dvojjazyčná, my navrhujeme iba zmeniť ten spôsob, ako sa k dvojjazyčnosti dopracujeme. Teda nieže východisko je dvojjazyčné a ministerstvo určí, ktorá nemusí byť, ale že východisko je, že v jazyku vyučovacom, teda v jazyku menšiny, a ministerstvo určí, ktorá musí byť aj v slovenskom jazyku. Čítať s porozumením je dôležité.
Hovorili ste, že som kritizoval deklaráciu. Nekritizoval som deklaráciu, kritizoval som Preambulu Ústavy Slovenskej republiky. A keď ste tu spomínali Klausa a Mečiara, no tak si prečítajte Ústavu Českej republiky, ktorá nezačína slovami "my, národ český", ale "my, občané České republiky".
No a potom ten akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka je neprípustný, no tak, "a co si vy, Kefalín, představujete pod takým", že akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka? Lebo my sme na to naozaj neprišli, že čo sa tým myslí, akýkoľvek zásah, keď kodifikovanú podobu vyhlasuje ministerstvo kultúry. Tak ministerstvo kultúry v zákone si napísalo, že nemôže zasahovať do kodifikovanej podoby. No skúste mi to vysvetliť, pán poslanec?

Ja zareagujem možno na tie cirkvi, pán, pán Blanár, áno, aj ministerstvo argumentuje tým, že podľa teda ustanovenia alebo odporúčania OBSE tak štát môže pri matrikách prikázať používanie štátneho jazyka. Ale tento argument je od veci, lebo tie matriky, to je vlastne štátna úradná agenda a tú my vypustiť nechceme. My chceme vypustiť cirkevnú agendu pre verejnosť, teda tú, ktorú nemá nič spoločné so štátom, hej? Čiže tá, tá komunikácia s verejnosťou, to, to nie je agenda, čiže komunikovať s verejnosťou môžu podľa nás v hocijakom jazyku, ale, ale tú agendu, ktorú vedú, tak tú budú musieť viesť naďalej v štátnom jazyku, na tom nič, nič nemeníme.
Takže možnože, ja neviem, niekto si pod komunikáciou predstavuje iba, iba ústny rozhovor, ale komunikácia, to je aj písomná komunikácia, to sú možno nejaké listy, nejaké vývesky v kostoloch a podobne, tak tam všade si myslím, že by nebolo ako potrebné obmedzovať, obmedzovať jazyk.
A teraz, pán Martinák, vy ste hovorili o pani Sárközy, že ona namietala, že, že tam nie je súlad z našich ustanovení s, so zákonom o používaní jazyka národnostných menšín? Myslím, že toto presne ona nehovorila, ona hovorila o niektorých ustanoveniach, ktoré by bolo potrebné iba dopracovať, ale myslím, že ste to trošku, trošku zle interpretovali, takže neviem presne, čo ste mali na mysli, ale nie som si istá, či by to takto povedala, ako ste to hovorili.

Ďakujem pekne, pán predseda. Strana Sloboda a Solidarita i Občianska konzervatívna strana sú strany, ktoré stoja dlhodobo konzistentne a budú stáť vždy na pozíciách individuálnej slobody, ja dodávam, aj zodpovednosti, to znamená, že stojíme za slobodu, dokonca tak elementárnu slobodu, ako hovoriť tak, ako nám zobák narástol, a to bez nezmyselných zákonných pút.
Ak tu bola reč o tej kodifikácii, tak keby sme doslovne interpretovali tento paragraf zákona jazykového, to znamená, že ani to ministerstvo kultúry už nikdy v budúcnosti ani teraz nesmie zmeniť kodifikovanú podobu, lebo to ma zarazené paragrafom zákona, to znamená, ak by takúto múdrosť bol niekto vymyslel pred 100 rokmi, tak tá slovenčina zamrzne v tej chvíli. Samozrejme, že jazyk sa mení a vyvíja a na to netreba byť ani jazykovedec, stačí byť pozorovateľ slobodnej reality.
A ak teda hovoríme o zdravom rozume, tak ešte raz, tak ako povedal Ondrej Dostál, považujeme za otázkou zdravého rozumu, aby niekto nechápal, nedajbože, ako poruchu kodifikovaného jazyka to, že niekde hovoria o grulách, inde o erteplách a v Liptove, mojej rodiny, o švábke. Jednoducho neexistuje v normálnej krajine pri zdravom rozume niekoho, kto bude pútať jazyk. Jazyk je slobodná vec a my nijako sa nedotýkame úradného styku a všetkého toho.
A úplne nakoniec by som veľmi rád videl, ako si predstavujete v praxi takzvanú prednosť slovenského jazyka. V čom by to malo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Kaščáková sa ako jedna z predkladateliek veľmi správne ohradila voči tomu, čo tu často zaznieva, že naším cieľom by bolo niečo rozvracať. To rozvracanie sa tu objavuje v dvoch podobách a polohách. Jednak teda, že cieľom tohto návrhu je rozvrátiť vládnu koalíciu, vniesť do nej svár a prišli sme s tým preto, lebo chceme, aby MOST - HÍD bol za a SNS a SMER proti a aby boli nejaké spory vo vládnej koalícii. Toto je nejaká konšpirácia, ktorá vyplýva z toho, že ja som včera v replike na vystúpenie pána Bastrnáka povedal, že pripomenul som, lebo hovoril nejaké výhrady, a ja som pripomenul, že poslanci MOST - HÍD za to zahlasovali. Ale, preboha, ako by sme si my mohli myslieť, že, že koaliční poslanci budú hlasovať za opozičný návrh, hoci aj taký, za ktorý kedysi hlasovali, keď ešte boli opozičnými poslancami? Však poznáme realitu tohto parlamentu, vieme, že vládni poslanci, aj keď niekedy zahlasovali za niečo, o čom boli presvedčení, tak teraz, keď to navrhujú opoziční poslanci, tak za to nezahlasujú.
Ja za seba hovorím, že ja som úplne šokovaný z toho, že poslanci MOST - HÍD chcú hlasovať za tento návrh, teda som príjemne prekvapený, aby to neznelo pejoratívne, ale, ale nebolo to niečo, že dávame tu návrh, aby sa MOST - HÍD pohádal so Slovenskou národnou stranou.
A druhá poloha toho rozvratu, z ktorého sme upodozrievaní, je, že chceme rozvrátiť slovenskú štátnosť, slovenský národ. No to, samozrejme, tiež nie je pravda. Sebavedomý národ sa nemusí obávať toho, že sa na jeho území používajú aj iné jazyky. Sebavedomý národ to jednoducho zvládne.
A ten zdravý rozum, to nebolo, že tí, čo obhajujú ten zákon, nemajú zdravý rozum, ale že zákon obhajuje niektoré ustanovenia, ktoré ako keby boli v rozpore s elementárnym zdravým rozumom.

Ďakujem. Ja nechcem už veľmi zdržiavať možno opakovaním toho, čo už bolo, bolo povedané, ale možno takto zareagujem lepšie aj na mnohé faktické, ktoré boli na, na moje predchádzajúce vystúpenie.
Takže chcem len naozaj zopakovať tie, tie námietky voči tomuto návrhu o tom, že ideme nejako ohroziť štátny jazyk. Naozaj nie sú namieste, nič neohrozujeme. Všetky ustanovenia, ktoré uprednostňujú štátny jazyk v úradnom styku, zostávajú, zostávajú zachované. Avšak hovoríme iba to, že keďže okrem úradného styku a čisto nejakej súkromnej komunikácie v domácnostiach je tu aj veľmi rozsiahla sféra, by som povedala, vo verejnom priestore, kde, kde ľudia, firmy, organizácie spolu navzájom jednoducho komunikujú, ale pritom nejde o, o úradný styk, ale ide o komunikáciu súkromných subjektov. To sú práve tie médiá, kultúra, verejné zhromaždenia a podobne. Tak o túto sféru nám ide.
A naozaj tu badať taký stret tých dvoch, by som povedala, myšlienkových svetov, o ktorom tu už tiež bola reč, a teda tomu nacionalistickému pohľadu zodpovedá tá predstava, že, že aj tam všade v týchto priestoroch je nutné nariaďovať povinné používanie štátneho jazyka, čo podľa nášho názoru je nevynútiteľné, nedá sa to takto urobiť.
Okrem toho žijeme v demokratickej spoločnosti, kde naša ústava naozaj nám garantuje teda aj používanie jazykov menšín, ale aj slobodu prejavu a máme takisto slobodu šíriť informácie, informácie aj prijímať informácie v našom materinskom, alebo teda v našom jazyku. To znamená, že toto boli tie pohnútky a to, čo nás viedlo vlastne k tomuto návrhu.
Opakujem to už niekoľkýkrát, nebolo nič rozvracať, nerobiť tu žiadne veci naschvál ani so zlým úmyslom, ale naozaj čisto z pragmatického, praktického hľadiska vypustiť z tohoto zákona veci, ktoré, ktoré tam sú úplne zbytočne a navyše, pretože prax nám ukazuje, ukazuje, že aj tak si ten jazyk žije svojím životom. Vravím, ak teda sa nebavíme o tom úradnom styku, kde naozaj tá slovenčina má opodstatnenie, ale tie všetky ostatné veci v tom verejnom priestore, tam, tam už je to trošku iné.
A keď sme už pri tých výnimkách, tak stále sme tu teda o nich hovorili, že na jednej strane tu máme nejaké nariadenie a potom z toho, z toho nejaký systém výnimiek, tak je ich naozaj veľmi, veľmi veľa. Napríklad také elektronické médiá, naozaj tam, tam je nariadenie, alebo teda platí pravidlo, že teda musia vysielať v štátnom jazyku okrem zopár výnimiek, keď nemusia napríklad. Alebo v periodickej tlači sa používa štátny jazyk, ale okrem nejakých výnimiek, ktoré sú dané osobitným predpisom, to znamená zákonom o povinných výtlačkoch alebo o povinných výtlačkoch periodických publikácií a podobne, tak tam sa stanovuje to, že, že vydávanie tých publikácií v iných jazykoch nie je obmedzené pri dodržaní zase iných nejakých zákonných ustanovení. Toto, toto myslíme tou spleťou tých výnimiek. Napríklad príležitostné tlačoviny, hej, určené pre verejnosť, pre kultúrne účely. Tie katalógy, pán kolega Dostál o tom, o tom hovoril, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy koncertov, tak tie, opäť máme pravidlo, že sa vydávajú v štátnom jazyku, ale s výnimkou tých, ktoré sa vydávajú v jazyku národnostných menšín, ktoré, ktoré ale musia obsahovať aspoň nejaké základné informácie v štátnom jazyku. A tie v štátnom jazyku takisto môžu obsahovať aj znenia v inom jazyku, ktoré však musí nasledovať až po tom štátnom jazyku, ale malo by to byť obsahovo totožné. To znamená, takisto je to s tými nápismi, reklamami. Máme tu teda nejaké pravidlo a potom máme, máme množstvo rôznych teda výnimiek a kľučiek, ktorými sa to pravidlo aj tak dá už dnes obísť. Tak preto hovoríme, tak načo také pravidlá, ktoré, ktoré v podstate sa dajú obísť, nevieme ich ani nijako skontrolovať a tak ďalej.
Takže toto je to, čo sme mysleli tým systémom tých spletitých výnimiek a čo by sme radi odtiaľ, odtiaľ odstránili.
Ešte k tomu, možno k tomu zdravému rozumu, lebo viackrát tu padlo, že sme teda operovali tým, že vnášame do tohoto návrhu nejaký zdravý rozum a že snáď iba my máme patent na zdravý rozum, kým iní ho nemajú. No nebola by som rada, ak by tieto naše návrhy vyzneli nejako, nejako nadradene. Ale naozaj to, keď to hovoríte, asi máme na mysli to, že niekedy naozaj postačí iba čítať s porozumením, čítať, čo naozaj týmto návrhom myslíme. A úplne jasný príklad toho, kde, kde sú veci v rozpore so zdravým rozumom, je tá kodifikácia, to znamená, tá veta, že "akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami je neprípustný". Ako je myslená táto veta v tom zákone? Ako je to myslené, naozaj, veď tú kodifikáciu robí ministerstvo kultúry a akýkoľvek zásah do kodifikácie jazyka môže spraviť iba ministerstvo kultúry. Kto iný by mohol? Prečo je teda v zákone veta, že takéto zásahy sú neprípustné. To znamená, že ak spraví ministerstvo zásah do kodifikácie, tak je to neprípustné? Veď to nemá logiku, nemá to zdravý rozum.
Ak sa tým ale myslelo, lebo nevieme, ten duch zákona mohol byť nejaký, ak sa tým myslelo, že aj v bežnej reči alebo v nejakom bežnom kontakte nesmie človek zasahovať do kodifikovanej podoby jazyka, nuž tak sa pýtam, že či potom aj v tomto pléne sme mnohokrát neporušili, neporušili zákon, pretože naozaj sa tu často vyskytujú rôzne nespisovné výrazy a možno rôzne štylistické, gramatické chyby tu nájdeme. Potom, potom v tom bežnom živote naozaj častokrát zasahujeme do, do kodifikovaného jazyka, ale v tom prípade tú čistotu toho jazyka nemôžeme ustrážiť tým, že to zakážeme, že nesmiete zasahovať do kodifikovaného jazyka, ale jednoducho tým, že, že deti vyučujeme k tej slovenčine, že jednoducho dbáme o čistotu slovenského jazyka úplne inými prostriedkami ako nejakými príkazmi, lebo tým, že niekomu toto prikážeme, tak to v zásade nevieme, nevieme vynútiť. Toto sme rozumeli pod tým pojmom, že chceme vniesť zdravý rozum. Nemalo to vyznieť nijako, nijako nadradene.
Takže takéto a podobné ustanovenia navrhujeme naším návrhom zo zákona o štátnom jazyku vypustiť. To neznamená, že ideme vypustiť teraz povinnosť používať štátny jazyk. Veď, ja neviem, už asi koľkýkrát to tu opakujeme, o nič, o nič teda nejde. Takže čítať s porozumením, prosím, nepodsúvať nám ako predkladateľom snahu rozvracať štát, je to nezmysel. Prečo by sme to, preboha živého, robili?
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolega Dostál povedal mnohé z toho, čo som povedať chcel.
Kolegyňa Grausová, ten váš vymaľovaný tristný obraz slovenského jazyka je tu skutočne napriek mečiarovsko-slotovsko-ľuptákovskému zákonu, ktorý chráni ten jazyk. Vy hovoríte, akí sú žiaci teda ohlúpnutí, akí, sa nevedia vyjadriť. No, nechcem byť zlý, ale treba povedať, že veľmi dlho je ministerstvo školstva, pokiaľ moja pamäť siaha, v rukách vlastencov. Pravda, tí vlastenci sú vaši konkurenti, je to SNS v tejto veci, ale ani ja by som, hoci veľmi kriticky k pani ministerke Slavkovskej či ministrovi Mikolajovi, alebo Plavčanovi, alebo Lubyovej, nechcel podsunúť im, hoci to bolo ich ministerstvo a ich rezort, že sú za to zodpovední.
Vy, samozrejme, s prehľadom dokážete podsunúť nám, že stojíme za rozvratom. Ale presne ako povedal kolega Dostál, český jazyk nie je štátny, nemá žiadne také práva, ako má ten náš podľa zákona, ktorý mierne upravujeme tam, kde je buď nezmyselný, alebo nevymáhateľný, alebo deklaratívny. A napriek tomu nemám pocit, že česká kultúra, česká literatúra trpí a Česko je na pokraji zrútenia národného.
A ak tu zaznelo z pléna, koľko Nemcov vysťahovali, no my sme tiež vysťahovali nejakých Maďarov a nejakí ostali, ale, znova, to neznamená, že by nám snáď kolegyňa Sárközy a kolega Bastrnák rozvrátili Slovensko. A nerozvrátil ho ani Sándor Márai. To znamená, že tento argument je mimo.