Videokanál klubu

Rada by som teda zareagovala. Áno, pán kolega Senko, tak, samozrejme, cirkvi sú radi, že sa im zvyšujú dotácie. Samozrejme, ja rozumiem, že za toho stavu, akým dnes fungujú, tak každá takáto diskusia s vládou je, je pre nich sympatická a vítajú ju, takže ja neupieram to, že tieto dialógy sa, sa vedú dlhodobo a tie snahy o to, aby im bolo prilepšené, sú tu, sú tu dlho, a, samozrejme, budú, budú všetkými desiatimi za.
Pán Hrnko, no vy ste (povedané so smiechom) teraz dokázali, že je to naozaj veľmi citlivá téma, a nakoniec aj váš rečník, ktorý nasledoval po vás. Je to citlivá téma, kto..., do ktorej sa, bohužiaľ, vznášajú najmä emócie. Ja som sa snažila vo svojom príspevku čo najracionálnejšie a najvecnejšie, a pokiaľ možno, s kľudom vysvetliť iba tie dôvody, ktoré nás vedú k tomu, že za tento návrh nezahlasujeme.
Prekvapilo ma, že hovoríte o vás veriacich. Trošku sa mi to nezlučuje s minulosťou vašou v pôsobení v komunistickej strane, ktorá, pokiaľ viem, prenasledovala veriacich. Ja za seba môžem povedať, že som takisto veriaca, dokonca praktizujúca kresťanka katolíčka, ale napriek tomu si myslím, že odluka cirkvi od štátu by bola dobrá aj pre samotných, samotné cirkvi a dokonca viem, pretože tie diskusie dlhodobo sledujem, že aj v samotnej katolíckej cirkvi tieto úvahy sú, sú časté aj legitímne. Koniec koncov odluka cirkvi od štátu bola nastolená vlastne hneď po Nežnej revolúcii, kedy, vieme dobre, ako, ako cirkev citlivo reagovala práve na tú zviazanosť cirkvi so štátom, ktorá bola za čias socializmu.
Takže myslím, že treba menej emócií a skôr vecnú diskusiu. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ja by som chcela iba veľmi krátko vysvetliť, nakoľko vystupujem za klub Sloboda a Solidarita, prečo náš klub nebude hlasovať za tento zákon, máme na to, samozrejme, svoje, svoje dôvody a chcem objasniť, aké sú.
Je nám jasné, že, že táto vláda rezignovala na odluku cirkví od štátu a nedá sa očakávať, že by pripravila riešenie, ktorým by prekročila svoj tieň, a preto ani riešenie nie je pripravené ako novela, ktorá by mala ten pôvodný nejako dočasne vylepšiť, ale je to skrátka vaše cieľové riešenie, ktoré ale nie je kompatibilné s programom SaS. Naším cieľom a programom je totiž úplná odluka cirkví od štátu a v tomto sme úplne konzistentní.
Nedá mi zároveň nepovedať z tohto miesta aj to, že predkladatelia síce chvália sami seba a hovoria, aký je zákon spravodlivý a transparentný a solidárny, ale nie je to tak, lebo možno sa ním niečo iba ako vylepšuje vo vzťahu k štátu k jednotlivým cirkvám, resp. v tých podmienkach pre jednotlivé cirkvi navzájom. Nejak inak sa nastavujú vzorce pre výpočet jednotlivých príspevkov a, a, a zvyšuje sa teda výška dotácie. V tomto je, samozrejme, zrejmé alebo je samozrejmé, že, že cirkvi vyjadrujú istú spokojnosť jednak s výsledným riešením, a jednak s výsledným riešením, a jednak aj s procesom, ku ktorému boli, boli prizvaní, ako vieme, a úplne logicky ho označujú v tomto zmysle za transparentný.
Avšak vo vzťahu k občanom, ktorí to majú platiť, tento zákon len upevňuje nie veľmi spravodlivý princíp, by som povedala, až nespravodlivý princíp, kedy, kedy všetci občania, teda aj tí, ktorí nie sú príslušníkmi cirkví, sa vlastne skladajú na aktivity cirkví prostredníctvom svojich daní. A to je práve ten princíp, s ktorým v strane Sloboda a Solidarita nesúhlasíme, a myslíme si, že oveľa transparentnejšie a spravodlivejšie by bolo platiť cirkvi prostredníctvom napríklad asignačnej dane, kedy by cirkvi dostávali len toľko, koľko im občania sami dať chcú, a rozhodli by sa im napríklad poskytnúť určité percento zo svojich daní podobným spôsobom, akým dnes rozhodujú o pridelení 2 % daní napríklad občianskym združeniam, rôznym spolkom a podobne, a nie teda vypočítavať príspevky podľa počtu ľudí, ktorí sa k jednotlivým cirkvám hlásia, ale nechať ich zaplatiť všetkými občanmi, ako sa to robí teraz, a nový návrh vlastne tento princíp nejako nemení, pričom sa vieme odvolávať aj tak jedine na staré a nepresné štatistiky zo sčítania obyvateľov. A podľa vášho návrhu sa celkový príspevok pre všetky cirkvi má odvodzovať od predchádzajúceho roka, ale môže sa iba, iba navyšovať, a to o, o infláciu, čiže pri deflácii sa, naopak, neznižuje. Znížiť sa môže iba v prípade, že po dvoch sčítaniach obyvateľov, teda po 20 rokoch sa zistí pokles veriacich alebo príslušníkov jednotlivých cirkví, ale to len v prípade, ak je tento pokles viac ako 10 %, pričom znížiť ten príspevok bude možné len pri poklese maximálne o tretinu veriacich. Zákon takisto nemyslí na prípadné nové cirkvi, ktoré nefigurovali predtým v sčítaní obyvateľov, i keď v nejakých tlačových výstupoch som zaregistrovala, že nejaké takéto riešenia sa spomínali, ale, ale v zákone také nič nie je. V predkladacej správe sa kritizuje súčasný zákon, že, že nedostatočne reflektuje súčasné spoločenské pomery, ale, ale presne to isté predsa vznikne aj, aj v novom zákone, ak bude prijatý, keďže reflektovať sa dá aj tak iba sčítanie obyvateľov spred 10 rokov.
Aby nevznikli u občanov žiadne pochybnosti, my nezahlasovaním za tento návrh nehovoríme, že cirkvám nemáme dávať peniaze, ale hovoríme, že ak už meniť zákon, tak potom by sme mali nastaviť skutočne transparentný spôsob ich financovania, ideálne cez priamu asignáciu od občanov. Nech teda cirkvi platia príslušníci, ich príslušníci, ktorí sa k jednotlivým cirkvám hlásia, ale aj iní občania, pokiaľ sa tak sami rozhodnú dobrovoľne, ale nie preto, lebo im to nariaďuje štát, a to dokonca bez ohľadu na to, či sa k cirkvi hlásia, alebo nie.
No a ako poslednú vec si neodpustím povedať, že tento zákon vnímame ako opäť len potvrdenie toho, ako, ako plytko a povrchne táto vláda pristupuje k problémom, pretože otvára túto pomerne citlivú tému tesne pred voľbami, zvyšuje dotácie pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Prosím, máte na to právo, máte moc, môžete všetko, ale, ale je to podľa mňa až okato účelové a nedá sa to vnímať len ako ďalšie predvolebné gesto, ako vláda sa len jednoducho pred voľbami opäť raz zaliečate občanom, tentoraz cirkvám, vo vedomí, že, samozrejme, majú vplyv na pomerne veľkú skupinu občanov. Potrebujete sa zapáčiť istej ďalšej skupine ľudí, v tomto prípade veriacich, ale neriešite ich skutočné problémy.
V strane Sloboda a Solidarita sme za dôstojné postavenie cirkví, a nie za ich pôsobenie v područí východísk zákona, ktorý ešte z roku 1949 bol podpísaný ešte Klementom Gottwaldom, lebo tak to dnes naozaj je. Súčasný zákon je naozaj, čo sa týka financovaním, financovania, pokračovaním stavu, ktorý bol ešte za socializmu, a preto sme v strane Sloboda a Solidarita za dôslednú odluku cirkvi od štátu, ktorá súvisí, samozrejme, aj, aj s majetkovým vysporiadaním, súvisí s rozlúsknutím problematiky vatikánskych zmlúv, ktorá, samozrejme, nie je jednoduchá a podobne.
A k týmto debatám, politickým debatám je, samozrejme, potrebná odvaha ako ku všetkým reformám, ktorú vy, samozrejme, nemáte a oveľa bližšie je vám skôr sľubovanie a rozdávanie. Tá dôsledná odluka cirkvi od štátu, ak by sme k nej raz naozaj dospeli, a verím, že, že v budúcej vláde bude na to vôľa, začať tento proces, tak bude mať naozaj pozitívny vplyv na, jednak na samotné cirkvi, ktoré sa budú môcť vyjadrovať slobodnejšie podľa svojho hodnotového usporiadania a budú teda celkom odpolitizované, a jednak ľudia budú, budú slobodní v tom, či cirkvi podporia, pokiaľ sami chcú. Až vtedy budeme môcť hovoriť o spravodlivom a transparentnom financovaní.
Tento návrh zákona je len taký predvolebný pokus tejto vlády zapáčiť sa cirkvám zvýšenými dotáciami, čo si treba asi len otvorene a na rovinu povedať, ale neskrývať sa za, za vzletné slová o spravodlivosti, pretože systém, že aj tí ľudia, ktorí sa nehlásia k žiadnej cirkvi, musia na cirkvi platiť časť svojich daní, rozhodne spravodlivý nie je. A tento návrh ho ani nejako nerieši, ale ho vlastne iba betónuje v tom stave, v akom je dnes.
Takže to sú stručne dôvody, pre ktoré strana Sloboda a Solidarita nezahlasuje za tento návrh. Máme na to, samozrejme, iný názor.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem kolegom za reakcie. A musím len teda konštatovať znovu, že sa asi zhodujeme a zhodujeme sa dokonca aj, aj s vládou a vládnou koalíciou, že áno, špekulatívne námietky sú problém. Bolo by, bolo by potrebné s nimi niečo robiť, ale v tomto prípade ten liek, ktorý je navrhovaný, je potenciálne ešte nebezpečnejší ako samotná choroba. Lebo chorobou v tomto prípade je zneužívanie námietok, špekulatívne konanie hospodárskych subjektov, ktoré môže zdržovať proces verejného obstarávania, a áno, môže spôsobiť aj hospodárske škody. Ale ten liek, ktorý, ak je správne užívaný, je liekom na túto chorobu, ale v nesprávnych rukách sa tento liek môže zmeniť na jed a hlavným problémom verejného obstarávania na Slovensku, nehnevajte sa, naozaj nie sú námietky. Hlavným problémom verejného obstarávania na Slovensku a celkové hospodárenie verejnej správy je nedôveryhodnosť, zneužívanie verejných financií, manipulovanie verejných, verejných obstarávaní, kradnutie, to je problém.
A liek, ktorý chcete dnes naordinovať na chorobu menom špekulatívne námietky, môže byť jed, ktorý sťaží kontrolu a sťaží riešenie toho hlavného problému.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som sa od riešenia komunálnych tráum pani poslankyne a exprimátorky Vaľovej vrátil k návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, s ktorým prišla vláda, a teda ktorý nám tu predložil pán podpredseda vlády. A chcel by som sa vyjadriť k tej otázke zjavne neodôvodnených námietok, tohoto inštitútu, ktorý sa má dostať zákona o verejnom obstarávaní, a s tým súvisiacim problémom, ale teda ďalším inštitútom zjavne neodôvodneného odvolania.
V zásade chcem povedať, že rozumiem motivácii niečo robiť s námietkami, ktoré sú, ktoré sú zneužívané. S týmto návrhom neprišiel pán podpredseda vlády ani nejaké ministerstvo, prišiel, prišiel s tým návrhom Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý má s tým praktické skúsenosti, a určite nemožno treba poprieť, že niektoré hospodárske subjekty zneužívajú námietky na to, aby umelo naťahovali verejné obstarávanie, proces verejného obstarávania, či už z dôvodu, ako sa uvádza v dôvodovej správe, aby, aby si podržali nejakú zákazku, ktorá má byť nahradená, nahradená novým dodávateľom služieb alebo tovarov, alebo z dôvodu, že, že sa sami, sami uchádzajú, a teda majú záujem nejako sa podieľať prinajmenšom ako, ako subdodávatelia, alebo dokonca, dokonca že tie námietky podávajú iba preto, aby vydierali či už samotného verejného obstarávateľa, či obstarávateľa, alebo, alebo úspešného uchádzača. Nemám dôvod pochybovať, že to tak, že to tak naozaj je a že k takýmto prípadom dochádza.
Niečo iné je ale podľa môjho názoru spôsob, akým sa chce Úrad pre verejné obstarávanie, a teda vláda, ktorá sa s jeho návrhom stotožnila, ako sa chce s týmto problémom vysporiadať. Chce sa s ním vysporiadať tak, že zavedie do zákona ustanovenia o zjavne neodôvodnených námietkach a zjavne neodôvodnenom odvolaní. A na základe tohto nového inštitútu sa zbaví takýchto šikanóznych alebo špekulatívnych námietok či odvolaní a tým urýchli proces verejného obstarávania.
No ale tie dôvody, tak ako sú definované v návrhu zákona, sú veľmi gumené. Bude naozaj záležať na tom, ako úrad posúdi, čo je zjavne neodôvodnená námietka. Keď nejakú námietku posúdi ako zjavne neodôvodnenú, tak zastaví konanie, prepadne celá kaucia a ešte, ešte si bude môcť dotyčný subjekt vymáhať náhradu škody.
Pozrime sa teda, ako návrh zákona definuje zjavne neodôvodnené námietky. Podľa navrhovaného § 174 ods. 2 zjavne neodôvodnené sú námietky:
a) v ktorých je nepravdivo uvedená podstatná skutočnosť,
b) ktorých hlavným účelom je predĺženie procesu verejného obstarávania,
c) ktorých hlavným účelom je spôsobenie ujmy kontrolovanému,
d) ktoré boli podané s hlavným účelom späťvzatia námietok výmenou za poskytnutie akéhokoľvek prospechu od iného hospodárskeho subjektu,
e) ktoré podala osoba, ktorá neuskutočňuje relevantnú hospodársku činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky,
f) alebo ktoré podala osoba, ktorá nemôže byť poškodená porušením tohto zákona, to neplatí, ak ide o námietky podané orgánom štátnej správy.
Prakticky každé z týchto ustanovení, každý z týchto dôvodov je gumený. Gumený znamená, že je závislý od subjektívneho posúdenia dôvodov podania námietky Úradom pre verejné obstarávanie.
„Námietka, v ktorej je nepravdivo uvedená podstatná skutočnosť.“ - No, samozrejme, že toto môže byť, môže byť dôvod, ktorý spochybňuje celú námietku, ale nepravdivo uvedená skutočnosť môže byť v dôsledku úmyselného konania a môže byť aj v dôsledku omylu. Čiže ak bude podaná námietka, v ktorej bude omylom uvedená nepravdivá skutočnosť, nepravdivá podstatná skutočnosť, hoci tie iné dôvody v tej námietky môžu byť opodstatnené, môžu upozorňovať na nejaký problém v procese verejného obstarávania, tak Úrad pre verejné obstarávanie s odvolaním sa na písm. a), hoci naozaj to môže byť, môže byť omylom a môže to byť niečo také, čo nie je rozhodujúce pre posúdenie tej námietky, tú námietku odmietne, kaucia prepadne. k
Ktorých - ďalší dôvod -, „ktorých hlavným účelom je predĺženie procesu verejného obstarávania.“ - To už ako vieme preukázať? Pretože dôkazné bremeno bude na Úrade pre verejné obstarávanie, bude musieť preukázať. Ako bude vedieť Úrad pre verejné obstarávanie preukázať, čo je hlavným účelom podania námietky a že je to predĺženie procesu verejného obstarávania? Vidí snáď Úrad pre verejné obstarávanie do hlavy tomu, kto podáva námietku?
„Ktorých hlavným účelom je spôsobenie ujmy kontrolovanému.“ - Opäť, akým spôsobom sa bude preukazovať, že účelom podania námietky nie je dosiahnutie korektnej hospodárskej súťaže? Lebo sa poukazuje na chyby v procese verejného obstarávania, ale, samozrejme, že keď poukazujem na chyby v procese verejného obstarávania, ak ide napríklad o zmanipulované verejné obstarávanie, kde je dohodnuté, kto má to, to verejné obstarávanie vyhrať, a tak sú nastavené podmienky, a keď ja na to poukazujem ako namietajúci hospodársky subjekt, no tak áno, spôsobím tým ujmu kontrolovanému verejnému obstarávateľovi, lebo veď, lebo veď nebude si môcť to obstarať tak, ako chcel. Ale je to dôvod na to, aby, aby táto námietka bola zhodená zo stola ako zjavne neodôvodnená?
Ďalší dôvod. Zjavne neodôvodnené majú byť aj námietky, ktoré boli podané s hlavným účelom späťvzatia námietok výmenou za poskytnutie akéhokoľvek prospechu od iného hospodárskeho subjektu. Tu jednak opäť je problém, čo, ako, ako budeme preukazovať hlavný účel. Ale je tu aj druhý problém, takého konanie v podstate už môže byť aj, aj trestným činom vydierania. Ak podám nejaké námietky a poviem, že ja tie námietky stiahnem v prípade, že, že ma zoberiete ako subdodávateľa, tak, tak toto je protiprávne konanie, a myslím si, že aj podľa súčasného práva. Ale opäť, ako sa to bude preukazovať?
Tie ďalšie dva dôvody sú také, že smerujú voči subjektu, ktorý podáva námietky, čiže v jednom prípade ide o osobu, ktorá neuskutočňuje relevantnú hospodársku činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky, čo môže postihnúť, čo môže postihnúť menšie firmy, začínajúce firmy a podobne.
A „ktoré podala osoba, ktorá nemôže byť poškodená porušením tohto zákona.“ - No porušením zákona o verejnom obstarávaní môže byť poškodený každý občan Slovenskej republiky, každý subjekt, fyzická osoba aj právnická osoba, ktoré, ktoré na území Slovenskej republiky platia dane, pretože keď sa nehospodárne nakladá s verejnými prostriedkami, keď sa manipulujú verejné obstarávania, keď verejné obstarávania vyhrávajú vopred vyhliadnutí uchádzači, pretože sú podmienky nastavené tak, aby ich vyhrali práve oni, tak sú tým poškodení všetci, všetci občania, všetky firmy, ktoré na území Slovenskej republiky platia, platia dane.
Takže áno, asi sa zhodneme v tom, že je to problém a možno by s ním bolo dobré niečo robiť. Ale nezhodneme sa v tom, že toto riešenie, s ktorým vláda prichádza, je to správne. A nie je správne z dôvodu, že je zneužiteľné, že v situácii, keď budeme mať korektné vedenie Úradu pre verejné obstarávanie, tak bude využívať tento nástroj v podstate iba na, na to, aby, naozaj aby eliminoval šikanózne námietky, špekulatívne námietky, zneužívanie práva. Ale keď nebudeme mať korektný prístup zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, tak sa toto dá zneužiť skoro na akéhokoľvek, akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý by si chcel uplatniť námietku, a vzhľadom na tie sankcie v podobe, v podobe prepadnutia kaucie to naozaj môže odrádzať subjekty od toho, aby námietky poskytovali. A tie námietky sú formou kontroly procesu verejného obstarávania, a tak ako všetky nástroje kontroly môžu byť zneužité, môžu vyť zneužité zákony, žiadosti o informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, môžu byť zneužité sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, môžu byť zneužité petície, ale je riešením, že obmedzíme možnosť podávania žiadostí o prístup k informáciám alebo obmedzíme možnosť podávania sťažností? No myslím si, že nie, pretože škody, ktoré by sme tým napáchali, sú ďaleko väčšie ako to možné riešenie problému námietok, ktoré sú podávané neopodstatnené.
A povedal som, že, že áno, v rukách dobrého, korektne postupujúceho Úradu pre verejné obstarávanie je aj takýto gumený nástroj, ak bude používaný korektne, v poriadku a nemusí v reálii, v realite vytvárať žiadne problémy, ale v prípade, že, že Úrad pre verejné obstarávanie bude postupovať inak, tak to problémy spôsobovať môže, môže to obmedzovať korektnú hospodársku súťaž, môže to, môže to viesť ku krytiu zmanipulovaných verejných obstarávaní. A otázka znie, zákony píšeme do dobrého počasia alebo do zlého počasia? Píšeme zákony za predpokladu, že všetci postupujú korektne a tak, ako by mali v súlade s morálkou? Alebo máme mať zákony naformulované tak, že sa ich niekto, a v tomto prípade štátny orgán, pokúsi, pokúsi zneužívať a my mu obmedzíme priestor pre to zneužívanie? Však celý zákon o verejnom obstarávaní by v zásade nemusel existovať, keby sme sa spoľahli na to, že vo funkciách, ktoré majú na to dosah, budú čestní, poctiví ľudia, ktorí budú obstarávať, obstarávať čo najlepšie, čo najkvalitnejšie tovary a služby za čo najlepšie ceny, tak by sme nepotrebovali žiadny zákon o verejnom obstarávaní.
A áno, ja som dokonca presvedčený, že väčšina obstarávateľov a verejných obstarávateľov chce postupovať slušne a ten zákon im iba zbytočne komplikuje situáciu, zväzuje im ruky, zaťažuje ich byrokraciou. No ale my zákon o verejnom obstarávaní potrebujeme. A potrebujeme ho práve preto, že sa nemôžeme spoľahnúť na to, že všetci verejní obstarávatelia postupujú slušne, korektne a v súlade s morálkou. Na to tu máme zákony a na to tu máme aj zákon o verejnom obstarávaní. Tak sa nemôžme spoľahnúť ani na to, že zjavne neodôvodnené námietky ako nový inštitút, ktorý navrhuje vláda doplniť do zákona o verejnom obstarávaní, keď budú naformulované takto vágne a takto gumene, že nebudú zneužívané.
Ja som sa podieľal na hromadnej pripomienke v štádiu medzirezortného pripomienkového konania, došlo tam k nejakým drobným úpravám, čo sa týka procesu, ale ten inštitút zjavne neodôvodnených námietok tam ostal a považujem to za problém a myslím si, že by sme sa mali pokúsiť v druhom čítaní, pretože predpokladám, že koaliční poslanci posunú ten návrh do druhého čítania, s tým, ako sú tie zjavne neodôvodnené námietky naformulované, niečo urobiť, lebo gumené ustanovenia, takéto gumené ustanovenia podľa môjho názoru do zákona nepatria.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Dovolím si vystúpiť k tomuto z môjho pohľadu naozaj dôležitému zákonu, ktorý pracovne aj my v rámci klubu nazývame antiobštrukčným a ktorý sme naozaj aj podporili, pričom samotné pripomienky, ktoré prišli od pani prezidentky, nás prekvapili. Ale leto bolo dlhé, takže mali sme dostatok času tieto naozaj skonzultovať s viacerými, nielen s pani prezidentkou, alebo teda jej tímom, a z môjho pohľadu naozaj všetky tieto pripomienky majú svoje opodstatnenie.
Chceli sme o tomto hovoriť aj na samotnom výbore pre hospodárske záležitosti, žiaľ, ten, ktorý sa konal minulý týždeň alebo mal konať minulý týždeň, sa uskutočniť nemohol, keďže z dôvodu neprítomnosti všetkých, naozaj všetkých koaličných poslancov sme neboli uznášaniaschopní. Toto sa stalo, myslím, že prvý- alebo druhýkrát na tomto výbore. Dovolím si tvrdiť, že určite tým dôvodom nebol práve tento zákon, ale takisto ma to veľmi nepríjemne prekvapilo.
Keďže všetci koaliční poslanci neprišli, neprišiel ani pán Robert Fico, ktorého vždy pri riešení akéhokoľvek zákona, ktorý sa týka Mochoviec, označujem za toho, kto má to najväčšie maslo na hlave, pretože to bol práve on, kto donútil spoločnosť, ktorá nemá vôbec žiadne skúsenosti s výstavbou alebo dostavbou jadrových elektrární, spoločnosť Enel, do jej dostavby, no a táto sa nám naozaj ťahá veľmi, veľmi dlhodobo. Niekoľkokrát bola oddialená, ale naozaj aj ten samotný rozpočet bol už prekročený viac ako dvojnásobne.
Ja si teda dovolím zacitovať práve z tých pripomienok, aby sme si ozrejmili, keďže teda nebol na to priestor práve na tom výbore pre hospodárske záležitosti, aby sme si ozrejmili, čo vlastne je v tomto prípade a tomuto zákonu vytýkané.
Samotný zákon bol predložený ako poslanecký. Toto je v zásade v poriadku, opäť ma prekvapuje najmä to, že tento poslanecký návrh zákona nepodpísal napríklad aj pán Fico, ktorý s tými Mochovcami je bytostne spätý a ktorý je veľmi silno zodpovedný za stav, v akom sa Mochovce dnes nachádzajú. V rámci, v rámci tej rozpravy a všetkých výborov bolo v minulosti predložených niekoľko návrhov a schválených viacero pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v spoločnej správe, ktoré sú naozaj dnes predmetom tejto kritiky.
V čl. I štvrtom bode schváleného zákona sa do § 8 atómového zákona dopĺňajú nové odseky 11 a 13, ktorými sa práve podľa predkladateľa upravuje proces nakladania s informáciami, ktoré majú mať podľa schváleného zákona priznanú osobitnú ochranu Úradom jadrového dozoru. Ide tu o citlivé informácie podľa atómového zákona, utajované skutočnosti, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo - a teraz prichádza to najdôležitejšie - aj telekomunikačné a poštové tajomstvo podľa osobitných predpisov.
Treba však povedať, že Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, je to tzv. Aarhuský dohovor, ku ktorému sa Slovenská republika takisto priklonila, má zabezpečiť aj prístup k informáciám o životnom prostredí. Na úrovni vnútornej právnej úpravy je všeobecným predpisom pre sprístupňovanie informácií práve zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Tento ale neposkytuje, toto je naozaj dôležité, tento neposkytuje práve tú osobitnú ochranu telekomunikačnému tajomstvu a poštovému tajomstvu, a to z dôvodu, že ide o obsah prepravovaných správ a v reálnom čase, a toto tajomstvo sa dá legálne narušiť len otvorením zásielok, odpočúvaním alebo záznamom telekomunikačnej prevádzky, ale nie ex post prostredníctvom žiadosti o sprístupnenie informácie. Toto teda naozaj reálne nehrozí. Úrad nevykonáva, Úrad jadrového dozoru nevykonáva činnosti ako odpočúvanie alebo vyšetrovanie za účelom odhalenia protiprávneho konania. Je preto prakticky nemožné si predstaviť, že by prišiel do kontaktu s obsahom správ, ktoré podliehajú telekomunikačnému tajomstvu či poštovému tajomstvu. Preto je takáto nová zákonná úprava neodôvodnená a z hľadiska ochrany práv účastníkov konania aj nežiaduca.
Tieto nové odseky atómového zákona sú navyše vecne neobhájiteľné, pretože správny orgán nemôže upovedomiť a žiadať fyzickú osobu alebo právnickú osobu, aby zdôvodnila existenciu poštového tajomstva a telekomunikačného tajomstva alebo bankového, či daňového tajomstva. Tie totiž existujú objektívne mimo dôvodu uvedených danou osobou a správny orgán si o ich existencii nesmie vytvárať názor na základe subjektívnych tvrdení dotknutej osoby.
Tieto typy tajomstiev tiež nemajú v zmysle ich definícií v osobitných predpisoch subjektívnu zložku. Subjektívnu zložku má v tomto prípade len obchodné tajomstvo v zmysle § 17 Obchodného zákonníka, pričom podnikateľ musí vedieť zdôvodniť jeho existenciu. Len potom môže správny orgán poskytnúť takejto informácii ochranu ako obchodnému tajomstvu.
Takýmito novými ustanoveniami teda naozaj riskujeme, že tento zákon antiobštrukčný, ktorý naozaj práve tie Mochovce na tú urýchlenú dostavbu potrebujú, riskujeme, že bude napadnutý na úrovni Európskej komisie a že tým obštrukciám vo svojej podstate dáme voľný priebeh.
Veľmi podobne je na tom aj druhá pripomienka, teda tých pripomienok bolo päť, ale tých „za“, dali by sa rozdeliť do dvoch skupín. Tá prvá sa týkala toho poštového a telekomunikačného tajomstva a tá druhá, tá sa, prosím pekne, týka mimoriadnych opravných prostriedkov a ich uplatnenia podľa Správneho poriadku, konkrétne v konaniach o vydanie povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky, povolenie na predčasné užívanie stavby, súhlasu na skúšobnú prevádzku jadrového zariadenia, súhlasu na dočasné užívanie stavby na skúšobnú prevádzku, povolenia prevádzkového jadrového zariadenia, kolaudačného rozhodnutia a ich zmien nebude možné využiť obnovu konania a preskúmanie mimo odvolacieho konania.
V dôvodovej správe sa hovorí o tom, že možnosť podania riadnych opravných prostriedkov zostáva zachovalá, rovnako aj možnosť súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, a to vrátane možnosti súdu, priznanej správnej žalobe sa priznal odkladný účinok. Právna úprava tak plne rešpektuje práva účastníkov konania na súdny prieskum požadované Aarhuským dohovorom, odporúčaniami výboru ministrov Rady Európy či inými medzinárodnými dokumentmi.
Vylúčenie uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Správneho poriadku v správnych konaniach pred úradom s takýmto odôvodnením ale nie je vecne správny argument. Mimoriadne, mimoriadne opravné prostriedky podľa Správneho poriadku nie sú nahraditeľné riadnym odvolaním a už vôbec nie akýmikoľvek súdnymi prostriedkami ochrany, ak by to bolo inak, nebolo by zakotvenie v Správnom poriadku potrebné. Preto je v tejto súvislosti argument možnosti uplatniť dokonca prostriedky súdnej ochrany absolútne irelevantný. Súdy totiž vecne nenahrádzajú činnosť správneho orgánu, ktorý jediný je kompetenčne oprávnený vo veci rozhodnúť, a to bez pohľadu na vecnú jurisdikciu správnych súdov. Obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania majú svoj osobitný význam a zmysel, čo je vyjadrené aj ich úpravou v Správnom poriadku. Odvolací orgán je napríklad povinný preskúmať oneskorené odvolanie z tohto hľadiska, čo neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Vecný a právny problém teda spočíva hlavne v tom, že ak osobitný zákon má za cieľ vylúčiť aplikáciu ustanovení Správneho poriadku, mal by tieto všeobecné ustanovenie Správneho poriadku nahradiť vlastnou špeciálnou úpravou. Inými slovami, všeobecná úprava sa môže v osobitnom predpise nahradiť, ale nie vylúčiť. Tvrdenie, že odvolania, súdny prieskum dostatočne nahrádzajú mimoriadne opravné prostriedky podľa Správneho poriadku, neznamená, že si predkladateľ splnil povinnosť špeciálnej úpravy v osobitnom zákone. Vzhľadom na osobitne citlivú oblasť úpravy by sa vyžadovalo veľmi konkrétne odôvodniť, veľmi konkrétne odôvodniť, z akých dôvodov sa priznáva v rámci konania len redukovaná možnosť preskúmania právoplatného rozhodnutia.
Obavy z obštrukcií nie sú namieste, nakoľko obnova konania, ako aj jej preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sú možné len v prípade, ak ich pripustí príslušný správny orgán, a nemajú vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutiu, rozhodnutia v priebehu konania o mimoriadnom opravnom prostriedku. Toto je veľmi dôležité si naozaj uvedomiť súvislosti s týmto zákonom. Jednoducho my tu máme Úrad jadrového dozoru, ktorý rozhoduje o tom, či vznesená pripomienka je oprávnená, alebo nie. My toto nemôžeme nejakým spôsobom suplovať alebo nahrádzať zákonom. Účelom inštitútu obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je okrem iného napraviť stav, kedy po právoplatnosti rozhodnutia vyjde najavo, že rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, napríklad ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavedenia účastníka konania. Navyše zrušením možnosti využiť mimoriadne opravné prostriedky podľa Správneho poriadku je zrejme aj v rozpore opäť s medzinárodnými záväzkami, a to konkrétne s čl. 9 Aarhuského dohovoru.
Z tohto pohľadu opäť naozaj riskujeme práve to, že celý tento zákon bude napadnutý, a teda jeho účinnosť zrejme nebude svojím spôsobom ohrozená, ale minimálne tie obštrukcie, ktoré sme mohli týmto zákonom odstrániť, sa stanú ľahko napadnuteľnými. Z tohto dôvodu chcel by som naozaj apelovať z tohto miesta, aby sa poslanci ako opozície, tak aj vládnej koalície naozaj ešte raz dôsledne zamysleli nad tým, ako budú hlasovať pri týchto pripomienkach, aby to nedopadlo tak, ako dnes na tom gestorskom, aby sa naozaj uvedomili to riziko, aby ich v záujme toho, že tie Mochovce my potrebujeme spustiť čo najskôr a musíme sa vyhnúť tým obštrukciám, ktoré nám dnes vyplývajú alebo sú možné z toho súčasného platného znenia, aby sme sa im definitívne vyhli a nedali nikomu ani najmenší dôvod na to, aby boli v budúcnosti nejakým spôsobom opätovne vyťahované.
Ešte raz si dovolím pripomenúť, Mochovce sú čierny Peter, ktoré si, ktorý je, ktorého si odovzdávajú jednotlivé vlády, najmä vlády Roberta Fica, mali sme tu 11-krát oddialenie dostavby, mali sme to opätovné predraženie tohto projektu, dnes sa bavíme o 5,7 mld., 5,7 mld., z ktorej my ako Slovenská republika ručíme za 34 %, to znamená za jednu tretinu, každý jeden z nás.
Odkedy sa Mochovce dostavávajú, Slovenská republika nevidela ani cent na dividende, to znamená všetky dividendy išli alebo boli presmerované práve na dostavbu tejto elektrárne. No a, samozrejme, keď nejaké dividendy v deficitnom štátnom rozpočte chýbajú, no tak odkiaľ sa zoberú, zoberú sa z našich daní, takže de facto my všetci sa stále skladáme na dostavbu elektrárne Mochovce, a toto treba ukončiť, toto treba naozaj vyriešiť a vyriešime to aj tým, že, dovolím si povedať, možno aj ústavnou väčšinou schválime tento zákon. A toto sa stane naozaj iba za predpokladu, že tieto pripomienky budú, pani prezidentky, budú prijaté.
Súčasne by som chcel podať procedurálny návrh, keďže týchto pripomienok bolo celkovo päť, a to teda k zákonu, číslo parlamentnej tlače 1564, to je ten atómový zákon, o ktorom sa momentálne bavíme, aby sa o jednotlivých pripomienkach pani prezidentky hlasovalo nasledovne: o pripomienke 1 až 4 spolu, že tieto sa týkajú toho telekomunikačného a poštového tajomstva, a o pripomienke 5 samostatne.
Ďakujem pekne.

Vymazať rámček!

Lucia, snáď nikto sa neurazí, ak ti v mene všetkých poďakujem za tvoju prácu podpredsedníčky parlamentu, a poprial im všetko dobré v europarlamente, ako aj všetkým zvoleným europoslancom.
Krásne leto všetkým.

Pekný deň prajem všetkým, ktorí tu teda vydržali až do tejto chvíle. Konečne sme sa dostali aj k tomuto návrhu zákona, ktorý dvakrát prepadol. Včera to už vyzeralo, že teda sa dostaneme k nemu a prerokujeme ho tak nejak expresne. Ale môžem povedať, že som celkom rád, že nakoniec tento návrh zákona bude mať dostatok priestoru, nateraz minimálne 20 minút, ale neviem, teda či to stihnem za tých 20 minút, keďže naozaj tých informácií, ktoré k tomuto zákonu mám, je viac ako dosť.
Ľudia zvonku a viacerí z vás sa ma pýtali, prečo toľko búšim do tohto návrhu zákona pána Kondróta. Koniec koncov mali sme k nemu aj tlačovú besedu, kde sme upozorňovali, že je to zákon, z ktorého môže profitovať český premiér pán Andrej Babiš, konkrétne vo forme úľavy 7 mil. eur každý rok z platenia takzvanej tarify za prevádzku systému. Už len tieto tri slovíčka alebo tá skratka TPS naznačujú tomu, že sa naozaj jedná o veľmi, veľmi ťažkú tému. Navyše, keď to ešte spojíme s tým, že rokujeme tu o štátnej pomoci, štátnej pomoci, ktorú ideme udeliť.
Táto štátna pomoc má byť teda udelená ako úľava z platenia jednej z taríf, konkrétne sa jedná o čl. I bod 2 tohto návrhu. Ide to z jednej z tých zložiek v cene elektriny, ktorú platíme my všetci. Platíme to v podstate od roku 2009, alebo teda platili sme to aj predtým, ale po tom roku 2009 naozaj táto zložka veľmi výrazne nabobtnala, pretože sa do nej zahrnula podpora pre obnoviteľné zdroje, podpora pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla, a takisto od toho roku 2006 to neúmerne rástlo vo forme tzv. podpory pre elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia.
Keď si to povieme po tých sumách, tak v prípade tých obnoviteľných zdrojov je to asi 400 mil. eur, pre kombinovanú výboru elektriny a tepla je to asi 115 mil. eur a práve pre to uhlie alebo pre tú elektrinu z uhlia je to tak isto 115 mil. eur. Takže sme niekde na sume viac ako 600 mil. eur. Všetci sa na to skladáme v cene elektriny. Je to zhruba v tomto roku 26 eur. A vďaka tomuto návrhu by štyri konkrétne podniky mali tú úľavu dostať.
Ale ja tvrdím, že toto nie je v súlade s iným usmernením. Hovoril som to aj v tom prvom čítaní, upozorňoval som na to aj na tom výbore. A prečo na to tak dôrazne upozorňujem? Pretože tak ako som povedal na začiatku, je to štátna pomoc, ktorá podlieha schváleniu Európskej komisie, ktorá nastavila pravidlá, za ktorých takúto štátnu pomoc, takúto úľavu uzná. Jedná sa o tzv. usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020. Až vtedy, keď ich, tieto usmernenia, tieto pravidlá, dodržíme, tak až vtedy bude takáto štátna pomoc schválená.
Účelom tohto usmernenia bolo zosúladenie niektorých taríf, ktoré sa platia v cene elektriny, tie, čo som už spomínal, ide teda hlavne o tú podporu najmä pre tie obnoviteľné zdroje, ktorých výška je v jednotlivých krajinách Európskej únie rôzna. Niekedy žiadna. No ale tieto, tieto podniky medzi sebou súťažia na spoločnom trhu. A teda ide o to, aby naozaj ten základ pre tú súťaž bol nediskriminačný, a nie iba na nejakom lobistickom tlaku, na báze nejakého lobistického tlaku. A tiež treba povedať, že tieto podniky majú svojich súperov aj mimo Európy. Keď sa bavíme napríklad o oceliarňach, kde takéto podpory, takéto dotácie v cenách elektriny sa vôbec nevyskytujú. Čiže toto má byť princípom toho usmernenia. A hlavne to usmernenie hovorí, že tá podpora, tá úľava má byť nediskriminačná.
No a práve tu hovorím, že je ten najväčší rozkol, najväčší problém v prípade schválenia tohto návrhu, konkrétne toho čl. I bod 2. Totižto pokiaľ dôjde k jeho uplatneniu, máme tam potom ešte bod 4, a teda táto úľava sa bude pre tie podniky vzťahovať od začiatku tohto roka.
No a čo sa stane, pokiaľ Európska komisia rozhodne, že takáto, takáto štátna pomoc je neoprávnená? Podniku budú musieť toto vrátiť, no a o tú vzniknutú škodu, pretože reálne štát ich uviedol do omylu, tak o ňu budú žalovať štát. No a potom, pochopiteľne, príde ešte aj tá pokuta zo strany Európskej komisie. Toto tu už bude ale ďalšia vláda, bude to musieť riešiť ako jednu z ďalších nášľapných mín, ktoré im po sebe táto, táto súčasná vláda, táto súčasná trojkoalícia zanechá. Naozaj tých mín nebude málo.
Prejdem teda k tým konkrétnym výhradám. Hovoril som o tom, že v rámci prvého čítania, že tie konkrétne rozpory sa týkajú troch oblastí, a preto som aj na výbore predložil pozmeňovací návrh, alebo teda súbor pozmeňovacích návrhov, ktorý by sa dal zhrnúť do takých troch základných pointov, aby sme teda z niečoho vychádzali, aby sme mali niečo zosúladiť, aby sme to mali jednoducho zosúladené s tým usmernením, aby nás nikto za nič nenapadol.
V prvom som hovoril o tom, že ÚRSO musí stanoviť podmienky pre výber koncových spotrebiteľov s individuálnou sadzbou tarify za prevádzku systému, a to nie podľa toho, či sú pripojení do prenosovej sústavy, tak ako to dnes hovorí práve ten bod 2 tohto zákona, ale podľa kritérií, ktoré sú jasne definované v usmernení, a to teda, že spotreba elektriny v predchádzajúcom roku je najmenej 1 GWh, kód v podniku v štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v zozname ustanovenom podľa § 40 ods. 1 písm. o). Toto, mimochodom, zostavuje opätovne úrad, čiže úradu sa týmto rozširujú kompetencie. No a takisto, že podiel hrubej pridanej hodnoty podniku z činnosti uvedených v zozname ustanovenom podľa tohto paragrafu a vypočítané podľa osobitného predpisu je v predchádzajúcom roku najmenej 80 % z hrubej pridanej hodnoty podniku. No a takisto, že elektroenergetická náročnosť podniku v predchádzajúcom roku bola vypočítaná podľa osobitného predpisu a je vo výške 20 %.
Samotnú individuálnu sadzbu tarify za prevádzkovanie systému teda určí ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, cenovým rozhodnutím, a to pre každého koncového odberateľa spĺňajúceho podmienky vo výške zodpovedajúcej 0,5 % hrubej pridanej hodnoty podniku takéhoto koncového odberateľa elektriny, najmenej však vo výške 5 % z tarify za prevádzkovanie systému uplatňovanej voči koncovým odberateľom, ktorí nespĺňajú podmienky za uplatnenie individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému.
No a zoznam týchto oprávnení, oprávnených odvetví, rozsah a štruktúru správy ustanoví opäť ÚRSO - a podčiarkujem to slovíčko -
nediskriminačne, tak aby zahŕňal iba ekonomické činnosti podnikov, ktoré sú vystavené vážnej konkurenčnej nevýhode z dôvodu najväčšieho zaťaženia tarifou za prevádzkovanie systému a ktoré o takúto záťaž, a ktoré takúto záťaž nedokážu uniesť ani pri uplatnení kompenzácie podľa osobitného predpisu.
Toto boli moje konkrétne pozmeňovacie návrhy, ktoré mi najprv na výbore prešli. Musím priznať, že prešli preto, lebo sme boli ako opozícia vo väčšine, ale potom na tom samotnom gestorskom mi to v tej spoločnej správe jednoducho neprešlo a budeme o nich hlasovať, tak ako už aj pán spravodajca na to upozornil, separátne tu v pléne.
Takže teraz sa stále bavíme o tom pozmeňovacom návrhu, teda, pardon, o tom samotnom návrhu pána Kondróta, ktorý je v rozpore s tým usmernením. Je tam ten bod 2, ktorý si z toho koláča energeticky náročných podnikov vyberá iba tie, ktoré sú pripojené do Štátnej prenosovej sústavy, SEPS, čo je ale ten diskriminačný prístup, a teda rozpor. Najvypuklejší z tohto pohľadu je rozpor s čl. 190 usmernenia, ktorý hovorí, že keď sa členské štáty rozhodnú o prijatí obmedzení vo výške 4 %, resp. 0,5 % hrubej pridanej hodnoty, rozumiete, z platby na financovanie podpory energie z OZE, tieto obmedzenia sa musia uplatňovať na všetky oprávnené podniky. No a čo je tým základným kritériom? Nie či sú pripojené do prenosovej sústavy, ale to, akú majú energetickú náročnosť, ktorá je definovaná v čl. 186 tohto ustanovenia.
Diskriminačné pravidlo, ktoré hovorí o tom SEPS-e, podľa ktorého by sa to týkalo iba tých 4 konkrétnych podnikov, Slovalco, OFZ Istebné, Fortischema, Duslo Šaľa, ktorí by mali mať takto zľavu, tak by sa jednalo o sumu 140 mil. euro ročne. Ale ja tvrdím, že áno, veď oni mali túto úľavu, ale táto úľava bola stanovovaná podľa iných pravidiel, ktoré už neplatia. A máme tu nejaké nové, ktoré platia od januára tohto roku. Takže ja sa pýtam, prečo tam stále nechávame to pripojenie do toho SEPS-u? Aké je tam to logické odôvodnenie? Ako som povedal, to, že to tam bolo aj v minulosti, toto už od januára jednoducho neplatí, máme tu nové pravidlá.
No a takisto by sa dalo argumentovať a počul som aj argument, že no lebo je to tak v prípade tarify za systémové služby. Ale toto takisto sa na to nevzťahuje, pretože tarifa za systémové služby sa neposudzuje podľa tohto usmernenia o štátnej pomoci, pretože toto sa netýka obnoviteľných zdrojov. Takže my sa nemôžme odvolávať práve na túto tarifu. A teda keď už hovorím o tarife za systémové služby, ktorá sa už, mimochodom, uplatňuje, neodpustím si jednu otázku, ale toto nie je otázka na vás, ale skorej zrejme na ÚRSO, či už táto tarifa, ktorá je, teda úľava z tejto tarify, či už ona bola schválená ako štátna pomoc zo strany Európskej komisie, pretože o tomto takisto nemám informáciu. Je to síce pomerne malá čiastka, ale takisto je významná.
Takže pozrime sa teda naspäť na tie úľavy z platenia TPS-ky. Ako som už povedal aj pred chvíľkou, ako som už povedal aj v tom predchádzajúcom čítaní, v prvom čítaní, táto úľava tým energeticky náročným podnikom patrí. Mali ju v minulosti, máme zmenené podmienky, tak poďme sa pozrieť na tieto zmenené podmienky a poďme túto úľavu podľa týchto podmienok aj poskytnúť.
To bolo aj teda tou podstatou toho môjho pozmeňováku. Na základe neho mi potom pán Kondrót dal aj pár pripomienok, ktoré boli predložené zo strany ÚRSO. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa teda na to pozrel a posúdil, čo z toho, čo ja predkladám, podľa nich je opodstatnené a nie je. Prekvapilo ma, že je to práve ten, že je to práve ten regulačný úrad, ale teda z toho vyplýva, že pán predkladateľ je skôr iba poštár, možno doručovateľom takéhoto zákona. Ale dobre, veď takýchto zákonov koniec koncov tu máme veľmi veľa.
Vyjadrím sa teda k týmto pripomienkam, ktoré predložil úrad, kde napríklad hovorili o tom, že pokiaľ by prešli tie pripomienky, tak ako som ich ja predložil, tak by došlo k výraznému predraženiu systému TPS na tých všetkých ostatných, ktorí sa budú musieť na tieto úľavy poskladať. Ale treba si povedať, že tak ako som na to upozornil, ten zoznam tých oprávnených poberateľov takejto úľavy zostavuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Nie Galek, nie zákon, ale úrad. Takisto on dáva tú klasifikáciu. Takže keď sa úrad rozhodne, že jednoducho urobí čiaru po prvých troch alebo že to nebude vo výške 95 % z toho platenia, ale že to bude 50, že to bude 20 alebo že nedostane nikto, tak jednoducho to tak bude.
Tým hlavným základom je, aby jednoducho ten zoznam bol založený na nediskriminačnom základe a jednoducho aby sa išlo po poradí od toho najviacej energeticky náročného podniku až po toho najmenej. Takisto tam bola obava, že tieto zmeny by podliehali notifikácii štátnej pomoci EÚ. Samozrejme, ale štátna pomoc je to aj v prípade tohto konkrétneho návrhu, ktorý takisto bude podliehať notifikácii zo strany Európskej únie alebo Komisie. Ja si myslím, že toto podlieha každej jednej, a teda pokiaľ pri niektorých takáto notifikácia neprebehla, nechcem vedieť, naozaj čo tu bude čakať tú novú vládu.
Môj návrh vraj ignoruje tiež povinnosť predkladať auditovanú správu o splnení podmienok pre priznanie individuálnej sadzby z tarify. Ale v skutočnosti ten návrh tie podmienky iba rozširuje. To znamená, že auditovaná správa bude musieť vyhodnotiť aj splnenie týchto rozšírených podmienok. Ods. 8 totižto nehovorí nič o tom, kde by mal byť rozpor s nejakým návrhom. Hovorí iba o tom, že podmienky musí potvrdiť aj audítor.
No, a takisto ÚRSO sa pri vydávaní rozhodnutí neriadi iba svojím regulačným zákonom, ale aj správnym poriadkom ako všeobecným predpisom upravujúcim správne konanie. Takže v tomto prípade pôjde o konanie podľa správneho poriadku, a teda rozhodnutie sui generis.
No, a takáto tá posledná pripomienky z môjho pohľadu závažná sa týkala ustanovenia ods. 9, kde vraj zavádza novú formu regulácie, a to reguláciu koncového odberateľa. K posudzovaniu podmienok na priznaní individuálnej sadzby tarify však je potrebné skúmať vždy z pohľadu toho subjektu, ktorého sa to týka, teda toho priemyselného koncového odberateľa. Vybrané podniky sú regulovanými subjektami, a teda museli aj predtým podliehať takejto regulácii. A pokiaľ nie, tak ja sa pýtam, na základe čoho, keď hovoríme o tom, že tú úľavu mala aj predtým, tak na základe čoho tú úľavu mali. Takže pre mňa je naozaj veľmi, veľmi prekvapujúce, na základe čoho tá úľava bola predtým od roku 2013 a podľa čoho to bolo tých 95%, pokiaľ sám úrad hovorí o tom, že teraz by sme tu mali zavádzať nejakú novú formu regulácie.
Takže ešte raz zopakujem. Na túto podporu energetiky tieto náročné podniky nárok majú, uznáva to Európska komisia, a ak ju raz poskytneme, tak ju poskytnime v súlade s tými pravidlami, ktoré vydala Európska komisia, pretože ak my tu budeme robiť opäť zase nejaké výnimky z výnimiek, tak s tým vzniknú ešte väčšie problémy ako dnes spôsobil nekompetentný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
A teraz k tomu, čo som naznačil pred chvíľkou, že naozaj pán Kondrót v tomto prípade je viac-menej iba poštárom nejakého dôležitého odkazu alebo dôležitého návrhu zákona. Ako som povedal, podmienky na poskytnutie úľav sú možné, definuje ich usmernenie Európskej komisie, zoznam určuje ÚRSO. Ak by sa ale určil zoznam na tom nediskriminačnom základe, ÚRSO by urobilo čiaru povedzme po tých prvých troch, tak ako koniec koncov to aj dnes vychádza a vychádza to aj z ich súčasnej vyhlášky. Pokiaľ by ale povedali si, že dobre, zahrnieme do toho niektoré podniky, ktoré tam chceme mať, tak ten zoznam by bol možnože o 50 podnikoch.
No a pokiaľ ale tento zoznam zredukujeme na základe kritérií a o tom, že to dostanú iba podniky, ktoré sú do SEPS-u pripojené, tak zrazu nám tu vyskočí jeden podnik, ktorý ale nie je až tak energeticky náročný, a to je práve Duslo Šaľa. Upozornili sme práve na toto, na tej tlačovke, hovoril som o tom už aj na začiatku a hneď vám poviem aj konkrétny príklad.
Máme tu taký U.S. Steel, ktorý je sedemnásobne energeticky náročnejší ako Duslo, ale nie je pripojený do tej prenosovej sústavy, nespĺňa túto podmienku, vypadáva odtiaľ a jednoducho nahradil by ho práve takýto podnik. Tak sa pozrime, kto je teda za týmto Duslom Šaľa. Je to pán Andrej Babiš, český premiér, bývalý kolega pána Kondróta ešte z Petrimexu. A tu treba naozaj aj povedať, že práve tento podnik alebo pán Babiš sa teší veľkej obľube a podpore práve zo strany pána Kondróta. Ale boli tu aj v minulosti nejaké iné návrhy. Spomeňme si práve na ten jeden návrh spred piatich rokov, kedy Duslo Šaľa dostalo 60-miliónovú úľavu na daniach. To bolo takisto veľmi potichučky, poza bučky schválené na výbore pre hospodárske záležitosti, kde bolo povedané, že investičná pomoc, ktorá je pre investíciu nad 200 mil. eur sa bude schvaľovať nie na vláde, ale bude sa schvaľovať iba podpisom ministra. A tak paradoxne všetko, čo bolo do 200 mil. eur išlo cez vládu, ale nad 200 mil. už to podpísal iba pán minister. Opäť, Duslo Šaľa bolo prvé, ktoré sa k tomuto prihlásilo, a 60 mil. investičná úľava, bác, bola schválená, myslím, že do mesiaca.
Takže toto je, toto je jedna vec, kde naozaj by sme nemali postupovať takýmto štýlom, keď sa bavíme o nejakých podnikoch konkrétnych, o nejakých konkrétnych úľavách, že budeme vychádzať nejakým konkrétnym oligarchom v ústrety. Ide totižto o to, že my všetci sme tu zvolení na to, aby sme pracovali v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky, a nie iba v prospech jedného občana, pána Andreja Babiša. Preto aj navrhujem jedným pozmeňovacím návrhom vypustiť tento bod 2 z návrhu zákona a dovolím si teda prečítať jeho znenie, pretože je naozaj veľmi krátke, alebo neviem, či môžem, alebo to preložím na ďalšiu schôdzu, pretože máme 14.00 hodinu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No, veľmi dobre sa počúvate, pán poslanec, ste jeden z tých talentovanejších, ale musím vás prerušiť, lebo je 14.00 hod., a tak to vyplynulo zo záverov poslaneckého grémia, že o 14.00 hod. dnes končíme, a všetko, čo sa nestihne prerokovať, sa presunie na septembrovú schôdzu.
Rada by som povedala, že tam budem s vami, ale nebudem, takže sa s vami lúčim, so všetkými... (reakcia z pléna) osem, ôsmimi, so všetkými ôsmimi. Želám vám veľa šťastia, pekný víkend.
A ešte jeden oznam, ktorý, ma požiadali, aby som prečítala.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás informovať, že Monika Jasovská, Jankovská, ktorej mandát poslankyne Národnej rady sa neuplatňuje počas výkonu štátnej tajomníčky, 27. júna 2019 doručila písomné vyhlásenie o tom, že sa vzdáva mandátu poslankyne Národnej rady, tým jej mandát poslankyne zaniká.
Na zaniknutý mandát poslankyne Moniky Jankovskej nastupuje poslanec Augustín Hambálek, ktorý od 23. marca 2016 vykonáva mandát poslanca ako náhradník.
Na neuplatňovaný mandát poslanca Petra Žigu nastupuje poslanec Marián Kéry, ktorý od rovnakého dňa vykonáva mandát poslanca ako náhradník.
Poprosím vás, aby ste uvedené skutočnosti zobrali na vedomie ako Národná rada Slovenskej republiky.
Všetko dobré, krásne leto vám želám.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Už mám taký slabší hlas, asi ma nebolo dosť dobre počuť. Takže len aby ste mohli reagovať prípadne faktickými poznámkami, keby bol záujem. Ja verím, že to, že nemáte záujem vystúpiť v rozprave, znamená, že ste všetci absolútne vyzrozumení, že je to výborný návrh zákona a že ho všetci podporíte. Myslím si, že niet o čom. Ale predsa len pár technikálií v tomto prípade, o čo rozširujeme, to, čo sme tu ešte nemali na tejto pôde Národnej rady Slovenskej republiky, tento návrh.
Doposiaľ sme teda hovorili o možnosti voľby poštou a jej rozšírenia na eurovoľby, voľby prezidenta a prípadne potom aj rozšírenie na niektoré iné typy volieb pri rôznych technických možnostiach, ktoré dnes zákon umožňuje. Ale vymysleli sme alternatívu, ktorá umožní, ako som spomínal, tak trošku ušetriť aj súkromné prostriedky občanov, pretože zaslať taký hlasovací lístok napríklad z Bruselu napríklad do miesta trvalého pobytu nie je až také lacné. A preto sme si vyžiadali súhlasné stanovisko ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby v tomto prípade ministerstvo mohlo poslúžiť ako tak trochu poštár. To znamená, aby naši občania mohli zasielať poštu s hlasovacími lístkami priamo na naše zastupiteľské úrady v tej-ktorej krajine, tam, kde ich máme, prípadne konzulárne úrady. No a títo by potom doručovali túto poštu, ako som spomínal aj v zdôvodnení, v dôvodovej správe, na vecne a miestne príslušné inštitúcie v Slovenskej republike.
Toto je taká prvá dôležitá zmena a som veľmi rád, že sme k tomu dostali pozitívne stanovisko, ako som spomínal, aj od samotného pána ministra, ktorý mi svojím listom zo 14. mája 2019 adresoval nasledovné slová: "Potvrdzujem ochotu, zaujímam pripravenosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky poskytnúť aktívnu súčinnosť Ministerstva vnútra v Slovenskej republike ako gestorovi volebného zákonodarstva, pokiaľ ide o prípravu príslušných legislatívnych zmien, ktoré umožnia naplnenie volebného práva aj tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa v čase konania vyššie uvedených volieb ľudového hlasovania alebo referenda nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky." Pán minister píše, že "mám za to, že štát by mal vytvoriť všetky podmienky pre to, aby jeho občania mohli realizovať aktívne volebné právo ako jedno z občianskych práv bez ohľadu na miesto ich pobytu. O to viac, že možnosť zúčastniť sa hlasovania vo voľbách či v referende prostredníctvom zastupiteľského úradu v zahraničí umožňuje legislatíva a aplikačná prax vo viacerých iných členských štátoch Európskej únie."
My máme tiež takúto štúdiu k dispozícii. Veľmi radi vám ju dáme, pokiaľ by ste mali záujem.
Pán minister ešte veľmi stručne spomenul, že jednou zo základných diplomatických funkcií zastupiteľských úradov Slovenskej republiky je aj ochrana záujmov občanov Slovenskej republiky v príslušnom prijímajúcom štáte a zastupiteľské úrady teda budú môcť byť zároveň miestom prvého kontaktu občanov so štátom, jeho orgánmi a to nielen v konzulárnej oblasti, čím podporil aj tú možnosť voľby na samotných veľvyslanectvách a v konzulárnych úradoch.
Je veľmi dôležité v tejto súvislosti spomenúť aj to, že aj tá poštárska služba dnes umožní naozaj veľmi efektívne zozbierať hlasy občanov a tým podľa nášho názoru vzbudí aj väčšiu mieru pozornosti občanov, ktorí sa krátkodobo alebo dlhodobo v zahraničí nachádzajú. Toto by som chcel zdôrazniť ešte, lebo ak sem-tam odznieva nejaká kritika tohto návrhu alebo týchto návrhov, ktoré opakovane predkladáme, tak to je o tom, že prečo by mal voliť niekto, kto neplatí dane na Slovensku, niekto, kto trvalo a dlhodobo žije v zahraničí. No, pravda je taká, že tento návrh je ako šitý na mieru aj pre tých, ktorý tam trvalo nežijú, ale sú tam dajme tomu len na dovolenke alebo na služobnej ceste, a práve o týchto ľudí sa nám v tejto chvíli jedná primárne.
Ja spomeniem len jeden osobný príklad práve z týchto posledných volieb z 25. mája, volieb do Európskeho parlamentu, kedy som sa zúčastnil vedeckej konferencie v Prahe a mnohí organizátori Slováci – profesori, docenti, akademici, ktorí spoluorganizovali túto konferenciu, jednoducho nemohli prísť voliť svojich poslancov napriek tomu, že boli len pár ulíc od nášho veľvyslanectva. Čiže aj toto sú také momenty, ktoré nás primäli k tomu, aby sme tento návrh opätovne predložili.
A tešíme sa aj z toho, že tu máme podporné stanoviská, či už od pána predsedu vlády Slovenskej republiky alebo pani ministerky Sakovej. Len veľmi stručne dve vety: "Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po tom, ako hlasovanie zo zahraničia získalo", a to zdôrazňujem, "širokú podporu koaličných i opozičných politických strán, začalo pracovať na novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva." Takže my to chceme vlastne pani ministerke takýmto spôsobom trošku uľahčiť.
A aj tie technikálie, ktoré v minulosti tvrdila, že sú trošku problematické, náš zákon dáva na poriadok. Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomínalo to, že aby sa ukončilo včas hlasovanie napríklad na našom zastupiteľskom úrade v Canberre, kde je pomerne veľký časový rozdiel. Ten náš zákon predpokladá, že všetky voľby budú musieť byť ukončené do desiatej hodiny nášho času. To znamená, že adekvátne tomu sa opraví aj začiatok hlasovania na našom zastupiteľskom úrade v Canberre alebo vo Washingtone, keď chceme.
A takisto sa tam často spomínali problémy so zostavením volebnej komisie. My podobne ako občania Českej republiky, Nórska, Švédska a iných krajín, ktoré toto majú dávno zavedené vo svojom legislatívnom poriadku, predpokladáme, že občania Slovenskej republiky dôverujú nášmu diplomatickému servisu, našim službám v zahraničí, a teda veríme, že naši zastupitelia vrátane veľvyslancov sú dostatočnou zárukou na to, že hlasy budú férovo spočítané, ale do zákonu sme zároveň dali aj možnosť, aby si politické strany vysielali svojich zástupcov ako členov okrskových volebných komisií mimo Slovenskú republiku. Vieme si predstaviť, že v Prahe by takéto obsadenie napríklad nebol absolútne žiadny problém, alebo v Brne. A viem si predstaviť, že tam, kde sú hlavné mestá, kde máme našich krajanov, takisto nie je problém požiadať, ktorákoľvek politická strana, aby sa takejto kontroly naši občania ujali. Takže nevidíme v tomto žiadny problém a veríme, že v tomto naozaj nám môžu ísť príkladom aj iné krajiny, a o to viac veríme, že táto legislatívna novela nájde širokú podporu v Národnej rade a vyjdeme tým v ústrety našim občanom.
My síce rešpektujeme, že tá legislatíva môže platiť aj pre voľby do Európskeho parlamentu, prezidentské voľby a niektoré ďalšie v roku 2004, ale jedná sa teraz najmä o rok 2020, to znamená o osem mesiacov, kedy budeme voliť poslancov Národnej rady, kde už sa to dá poštou, ale zároveň teda veríme tomu, že ak by sme to rozšírili aj na zastupiteľské úrady, tak ten záujem by bol ešte väčší a práve preto to predkladáme už teraz, aby to bolo platné už na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020, pokiaľ nás nič zásadné nepostrehne v podobe predčasných volieb.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 1539. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2019 a gestorský výbor do 9. septembra 2019 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.