Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, ako ukazuje aj doterajší priebeh diskusie o tomto tlačovom zákone, ktorá prebieha už veľmi, veľmi dlhú dobu, od jeho opätovného predloženia do prvého čítania v parlamente, ale aj do druhého dnešného čítania, čiže jednak v parlamente, ale jednak aj mimo parlamentu, tak tento zákon alebo vôbec ten fakt, že s ním predkladatelia vôbec prichádzajú vo verzii z roku 2008 do sveta roku 2019, je naozaj veľmi, veľmi...
Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, ako ukazuje aj doterajší priebeh diskusie o tomto tlačovom zákone, ktorá prebieha už veľmi, veľmi dlhú dobu, od jeho opätovného predloženia do prvého čítania v parlamente, ale aj do druhého dnešného čítania, čiže jednak v parlamente, ale jednak aj mimo parlamentu, tak tento zákon alebo vôbec ten fakt, že s ním predkladatelia vôbec prichádzajú vo verzii z roku 2008 do sveta roku 2019, je naozaj veľmi, veľmi symbolický. Je to totiž taká, taká hyperbola alebo také stelesnenie všetkého toho, čo stvárňuje táto vláda, táto karikatúra moci.
Predkladatelia s ním prichádzajú tvrdošijne a opäť po tom, čo dostali "naložené" vo všetkých diskusiách, ktoré k tomuto prebehli. Sama som sa na niektorých zúčastnila, boli na nich nielen politici, ale saj samotní žurnalisti, rôzni pozorovatelia a prichádzajú s týmto návrhom tvrdošijne a opätovne po tom, čo Slovensko za tento návrh skritizovali aj medzinárodné inštitúcie, svet, utŕžili sme zaň medzinárodnú hanbu. Napriek tomu je opätovne bez hanby predkladaný, ako keby sa nechumelilo.
Pripomeňme si reakcie Medzinárodného tlačového inštitútu, ktorý vyjadril znepokojenie, že snahou zákona je, aby médiá zastávali viac záujmy politikov, než dobre informovanej spoločnosti. Alebo si spomeňme na vyjadrenie predstaviteľa OBSE pre slobodu médií, tej OBSE, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorej mimochodom v súčasnosti v tomto roku predsedá Slovensko, resp. náš minister Lajčák, ktorý sa, chudák, musí pri takýchto partizánčinách svojich kolegov z vlády cítiť naozaj mizerne. Lebo ako má obhajovať túto dvojtvárnosť? Tak na jednej strane sa ako krajina tvárime a aj jeho ústami ako šéfa tejto medzinárodnej inštitúcie hovoríme svetu a obzvlášť po tých neľútostných vraždách novinárov, ktorých sme boli svedkami, bohužiaľ, aj na Slovensku, tak sa priam bijeme do pŕs, že treba urobiť všetko pre slobodu médií. No na druhej strane navrhujeme zákon, ktorý to vlastne popiera. Toto je veľmi farizejské, ale vieme dobre a musíme aj znova ľuďom pripomenúť, ako toto celé vlastne vzniklo.
Na sneme SMERU - SD, kde sa stranícky šéf Fico opäť raz vymedzil voči novinárom, voči ktorým vedie dlhodobo vojnu, tak na sneme znova pritvrdil a vyjadril sa, že, skrátka, treba zmeniť tlačový zákon. Chopili sa toho veľmi poslušne páni Číž a Jarjabek. Napriek tomu, že museli tušiť, že pred zdravým rozumom sa tento zákon v zásade obhajovať nedá. A tak aj bolo. Ani sa nedá obhajovať. A predkladatelia, obzvlášť teda pán poslanec, dnes už europoslanec Číž, si myslím, že už sa nemohol viac znemožniť, ako sa mu to podarilo pri obhajobe práve tohto zákona. Odporúčam si pozrieť záznamy diskusií, v ktorých predkladatelia vystupovali, ako sa prezentovali len svojimi často opakovanými floskulami, čo sú také tie mnohé, ale vo svojej podstate prázdne slová, na ktoré sme tu aj v parlamente obzvlášť od pána Číža boli dlhé roky zvyknutí, také tie slová, ktorými sa síce veľa hovorí, ale nič sa nepovie. Alebo potom slovnou aroganciou, ku ktorej tak rád skĺzava pán Jarjabek, keď mu dochádzajú argumenty.
Bohužiaľ, tento zákon je presne odrazom tohto mentálneho sveta, sveta straníckych aparátčikov, ktorí sa prepožičajú na predkladanie zákonov, na ktorých záleží ich straníckym šéfom, a potom ich musia v lepšom prípade celý spotení, v tom horšom úplne bez škrupulí obhajovať pred zdravým rozumom.
Preto som rada, že zdravý rozum sa aspoň trochu blysol v hlavách predkladateľov pozmeňujúceho návrhu, poslancov zo strany koaličného partnera MOST-u - HÍD, aspoň v jednom malom bode, ktorý navrhujeme vo svojom pozmeňovacom návrhu aj my s kolegom Dostálom, a síce, aby sa právo na odpoveď nevzťahovala aj na pravdivé výroky. To bol naozaj a je donebavolajúci nonsens a asi aj koaličným partnerom v MOST-e - HÍD došlo, do akých až absurdností tento návrh SMER-u - SD vlastne zachádza. Napriek tomu však ostávajú návrhy (pozn. red.: správne "v návrhu") všetky ostatné zmeny, ktoré sú stále hodné kritiky aj zamyslenia, či tie reči o slobode tlače myslíme naozaj vážne.
Takže, keďže sme v druhom čítaní, zišlo by sa hovoriť konkrétne, a aj keď to bolo povedané už veľakrát, stojí za námahu zopakovať tým, ktorí túto rozpravu sledujú, o čo teda presne ide.
Na tomto návrhu sme od začiatku považovali za škodlivé najmä toto:
- Doteraz mohli dotknuté osoby, teda tie, o ktorých noviny niečo napísali, reagovať len na nepravdivé alebo pravdu skresľujúce údaje, ktoré by noviny o nich uverejnili. Ale po novom sa navrhlo, aby dotknuté osoby mali možnosť reagovať prakticky hocikedy, teda vždy, ak budú mať pocit, že sa noviny dotkli ich cti. Čo by bolo v prípade aj pravdivých tvrdení a tu bola, samozrejme, najvážnejšia otázka, že kto to zmeria.
- Ďalej sa zavádza povinnosť redakcií zverejniť odpovede aj v prípade politikov. Samozrejme, že niet pochýb, že zákon sa navrhuje práve z tohto jedného dôvodu, to znamená získať čo najviac priestoru pre politikov v tlači, umožniť im, aby novinári písali to, čo chcú politici, a ak nie, tak dať politikom priestor na svoju sebaprezentáciu v povinne uverejnenej odpovedi.
Ďalej predtým sa buď žiadalo o opravu, alebo odpoveď. To sú dva rôzne nástroje, ktoré umožňuje súčasný zákon. Dva rôzne nástroje, ako sa uchádzať o korekciu. Buď redakcia má uverejniť, môže uverejniť vlastnú opravu svojich tvrdení na adresu dotknutej osoby, alebo umožní zverejnenie odpovede, ktorú teda napíše priamo dotknutá osoba. Ale teraz po novom sa má dať právo na obe varianty. To znamená, že ak sa budete cítiť dotknutý nejakým článkom, tak môžete žiadať redakciu o to, aby uverejnili aj ich vlastnú opravu, a ešte budete mať aj právo na odpoveď. No a toto všetko sa navyše dostáva pod hrozbu drakonických pokút, čo nie je podľa nás nič iné len zastrašovanie vydavateľstiev.
Takže opakujeme to tu už ixtýkrát, že dnes už máme zákon, odznelo to aj z úst mojej predrečníčky, dnes už máme zákon, ktorým vieme vydavateľstvá skontrolovať a tiež sankcionovať v prípade, že uverejnia nepravdu alebo skreslia pravdu o hocikom, komu teda utrhnú týmto na cti. A máme tu takisto vydavateľstvá a redaktorov, ktorí, ak sú seriózni, nebudú nikdy riskovať svoju povesť porušovaním etiky a morálky a zverejňovaním nejakých neoverených informácií alebo vymyslených, klamlivých informácií, ktorými by len tak pre nič, za nič utŕhali niekomu na cti.
Hovoríme o serióznych novinároch, pretože si myslím, že každý profesionál žurnalista, redaktor vychádza z nejakých informačných zdrojov. Musí vedieť, ako má s nimi narábať, mal by byť na to školený, a ak nie, tak dotknutá osoba ho môže už dnes zažalovať. Ale čo je dôležité, každý takýto človek predsa riskuje svoju profesionálnu česť a povesť.
Ak má tento zákon byť nástroj, ako zamedziť tým neserióznym novinárom, tým, ktorí píšu tie nepravdy, aby sme im zamedzili písať tie nepravdy, tak vedzte, že sa nám to nepodarí, pretože sme v čase digitálnych médií a kto bude chcieť, nájde si priestor a spôsob, ako svoje lži a klamstvá, hoaxy, konšpirácie, ako ich bude šíriť aj naďalej. Ale verte, že vnímavý čitateľ to vždy odhalí. Ja čitateľom verím a rovnako verím, že na Slovensku existujú profesionálni žurnalisti, ktorí si toto v živote nedovolia. A tento zákon je práve bičom na nich. A tým, ktorí to budú chcieť robiť, tým v tom nijako nezabráni.
Ak by bol prijatý náš pozmeňujúci návrh, resp. návrh poslancov MOST-u - HÍD, ktorí si ho osvojili a predkladajú aspoň v niektorých malých čiastkach takmer identický, ako ho navrhujeme, za čo teda ďakujeme, tak by aspoň taká absurdnosť, že právo na odpoveď sa má vzťahovať aj na pravdivé výroky, bola, bola odstránená.
Napriek tomu však treba vedieť, že tento zákon vo svojej podstate, ak bude prijatý, nemá ušľachtilé pohnútky. Ide v ňom len o šikanovanie médií, zastrašovanie vydavateľstiev a snahu uzurpovať si čo najviac mediálneho priestoru pre politikov, resp. pre také tie vlažné informácie, ktoré radšej nebudú otvorene... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa...
Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
... hovoriť o prešľapoch, aby sa nevystavili pokutám.
A posledná veta... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Desať minút, desať minút už je preč.
Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
A posledná veta. Ak by nebol verejný tlak, ktorý vznikol na základe medializovaných informácií, nebol by dnes v base Kočner, nevedeli by sme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
(Hovorené súbežne s rečníčkou.) Končite, pani poslankyňa.
Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
(Hovorené súbežne s predsedajúcim.) ... zistiť vrahov Jána Kuciaka...
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Na vystúpenie poslankyne s faktickými poznámkami štyria.
Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
(Hovorené súbežne s predsedajúcim.) ... a ak by týchto vecí nebolo, médiá by nemali o čom písať.
Ďakujem.
Skryt prepis